{"guid": "ussr:9b4abce2-b85f-46e9-acc8-fb27ccd4d31c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.285.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2016 z 23. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 285/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.285.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-03-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9b4abce2-b85f-46e9-acc8-fb27ccd4d31c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.285.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.285.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.285.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 285/2016-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Matúšom\n\nFabianom, Námestie svätého Egídia 39, Poprad, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladných práv podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 1 Co 343/2013-206\nzo 17. septembra 2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.\n9 C 179/2010 zo 16. apríla 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako podanú oneskorene.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n29. decembra 2015 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\n\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“)\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Košiciach\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nč. k. 1 Co 343/2013-206 zo 17. septembra 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského\nsúdu“) v spojení s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 9 C 179/2010 zo 16. apríla 2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného\nsúdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 21. októbra 2010 podal okresnému\nsúdu návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 52 296,23 € z titulu náhrady škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím a nezákonným pozbavením osobnej slobody. Svoj\nnávrh odôvodňoval tým, že 8. júla 2005 mu bolo vznesené obvinenie z trestných činov\nvydierania, podvodu a úverového podvodu a toho istého dňa mu bola obmedzená jeho\nosobná sloboda. Následne uznesením okresného súdu z 11. júla 2005 bol sťažovateľ vzatý\ndo väzby, do trvania ktorej bola započítaná doba zadržania od 8. júla 2005. Okresná\nprokuratúra Spišská Nová Ves podala voči sťažovateľovi 26. júla 2006 obžalobu, spod\nktorej bol sťažovateľ neskôr oslobodený rozsudkom z 26. januára 2009 z dôvodu, že nebolo\npreukázané, že spáchal skutok, ktorý mu bol kladený za vinu. Sťažovateľ uvádza, že jeho\nosobná sloboda bola obmedzená od 8. júla 2005 do 7. novembra 2005, teda 123 dní a bol\ntrestne stíhaný viac ako štyri roky.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 9 C 179/2010-107 z 28. júna 2011 jeho návrh\nv celom rozsahu zamietol z dôvodu, že uznesenie o vznesení obvinenia a vzatí do väzby\nnie je možné považovať za nezákonné rozhodnutia, pretože tieto neboli zrušené a ani\nzmenené príslušným orgánom. Rozhodnutím krajského súdu č. k. 1 Co 288/2011-127\nzo 14. novembra 2012 bol uvedený rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola\nvrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom odôvodnení\nkrajský súd poukázal najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4 MCdo 15/2009, v zmysle ktorého možno vyvodiť záver, že nárok na náhradu škody\nspôsobenej vznesením obvinenia alebo vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo\nprávoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu, kde rozhodujúcim\n\n2\n\nmeradlom opodstatnenosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok tohto trestného\nkonania.\nOkresný súd po vrátení veci napadnutým rozsudkom priznal sťažovateľovi náhradu\nškody v sume 2 296,23 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 26. marca 2013\ndo zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti nárok\nnavrhovateľa na zaplatenie sumy 50 000 € zamietol. Zároveň sťažovateľa zaviazal\nna úhradu trov konania žalovanej.\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nkrajský súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu\nv zamietavom výroku potvrdil a vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania\nrozsudok okresného súdu zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nDňa 8. septembra 2015 podal sťažovateľ návrh na podanie mimoriadneho dovolania\ngenerálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky. Tento návrh bol daný na poštovú\nprepravu 10. septembra 2015. Dňa 23. októbra 2015 bolo sťažovateľovi doručené prípisom\nč. k. KC 153/15/8800-14 z 19. októbra 2015 upovedomenie Krajskej prokuratúry\nv Košiciach, ktorým podnet sťažovateľa ako nedôvodný odložila. Sťažovateľ uvádza,\nže „týmto momentom stratil sťažovateľ možnosť využiť iné právne prostriedky obrany\na od tohto momentu mu začala bežať dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti“.\nPodľa\n\nsťažovateľa\n\nkoniec\n\nlehoty\n\nna\n\npodanie\n\npredmetnej\n\nsťažnosti\n\npripadá\n\nna 23. december 2015, pričom v uvedený deň sťažovateľ podal sťažnosť na poštovú\nprepravu.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa smeruje proti tej časti\nnapadnutého rozsudku, ktorou krajský súd rozsudok okresného súdu v zamietavom výroku\npotvrdil. Podľa sťažovateľa „výrok prvostupňového súdu potvrdený rozsudkom odvolacieho\nsúdu o zamietnutí nároku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch len pre to,\nže sťažovateľ už bol stíhaný a z toho dôvodu mu nemohla vzniknúť morálna ujma a zároveň,\nže nezákonné a arbitrárne obmedzenie osobnej slobody po dobu 123 dní ako Ústavou\n\n3\n\nSR garantované právo nie je dostatočným zásahom svojim trvaním, intenzitou a rozsahom\nna to, aby mala byť priznaná navrhovateľovi náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch\nvykazuje znaky arbitrárnosti a teda je v zmysle vyššie uvedených skutočností s\npožiadavkami zákonnosti, právneho štátu, spravodlivej ochrany práv a oprávnených\nzáujmov sťažovateľa a práva na súdnu ochranu“.\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „aj napriek skutočnosti, že v zmysle čl. 46 ods. 3\nÚstavy SR má každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nsúdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným\npostupom a aj napriek skutočnosti, že existuje nezákonné rozhodnutie štátneho orgánu\njudikované všeobecnými súdmi, ktoré okrem iného spočíva aj v nezákonne vykonávanej\nväzbe po dobu 123 dní a aj napriek skutočnosti, že sťažovateľ včasne podanou žalobou\no náhradu škody podanou v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá spĺňala všetky zákonné\npožiadavky priznania nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, mu\nnapadnutými rozhodnutiami Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi a Krajského súdu\nv Košiciach predmetné právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch priznané nebolo\na tým došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46\nÚstavy SR.“.\nPodľa sťažovateľa krajský súd síce na jednej strane uznal argumentáciu sťažovateľa,\nktorú predniesol vo svojom návrhu, že voči nemu bolo vedené nezákonné trestné stíhanie\na že bol nezákonne pozbavený osobnej slobody v trvaní 123 dní, na druhej strane však\nkrajský súd nesprávne právne interpretoval § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, pretože „aj napriek existencii nezákonného rozhodnutia o vznesení\nobvinenia, nezákonného trestného stíhania a nezákonného pozbavenia osobnej slobody,\nktoré je samotné natoľko závažným následkom a ujmou osoby, ktorá je takto zo strany štátu\npostihnutá nepriznal nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch a to len preto,\nlebo osoba sťažovateľa už bola podľa názoru súdu v minulosti trestne stíhaná a že súd\nprizná nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch iba v prípade ak forma\nkonštatovania porušenia práva podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nie\n\n4\n\nje postačujúca, predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých\nnásledkov vzniknutých sťažovateľovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine a spoločnosti.\nOdvolací súd predmetné okolnosti nepovažoval so strany sťažovateľa ako navrhovateľa\nza preukázané.“.\nSťažovateľ zastáva názor, že závery okresného súdu aj krajského súdu,\nže „nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a nezákonným pozbavením osobnej\nslobody navrhovateľa po dobu 123 dní (ktoré tak prvostupňový súd ako aj odvolací súd\nzhodne konštatovali) nenastal zásah do osobnostnej sféry sťažovateľa v takej intenzite, aby\nbol spôsobilí znížiť sťažovateľovi ako žalobcovi jeho česť, dôstojnosť a dobré meno\n(vzhľadom na jeho osobné pomery) do tej miery, že by ho bolo potrebné kompenzovať tento\nzásah priznaním nemajetkovej ujmy v peniazoch, a teda, že by malo postačovať len\n„prehlásenie týchto rozhodnutí za nezákonné“, nemôžu obstáť, pretože „satisfakcia\nvo forme samotného konštatovania porušenia práva nemôže byť za žiadnych okolností\nvo vzťahu k tak závažnému zásahu do osobnostných práv žalobcu (akým bolo nezákonne\npozbavenie osobnej slobody) dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú\ntýmto nezákonným rozhodnutím“. Okresný súd a krajský súd podľa sťažovateľa konali\narbitrárne, sťažovateľ je toho názoru, že mu patrí náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch\nminimálne za nezákonné pozbavenia osobnej slobody z dôvodu výkonu väzby v trvaní\n123 dní. Podľa sťažovateľa krajský súd v otázke „nepriznania nemajetkovej ujmy\nv peniazoch podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.“ predmetnú vec nesprávne právne\nposúdil. Okresný súd aj krajský súd síce vychádzali pri posudzovaní skutkového stavu\nzo správnych právnych predpisov, ale tieto predpisy nesprávne právne interpretovali, a tým\nporušili jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces\nv zmysle čl. 46 ústavy.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť\nna ďalšie konanie a vydal tento nález:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 Ústavy SR\na v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie\nzaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené\n\n5\n\nRozsudkom Krajského súdu Košice č. k.: 1 Co/343/2013-206 zo dňa 17. 09. 2014 v spojení\ns rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 9 C/179/2010 zo dňa 16. 04. 2013\nbolo.\nÚstavný súd rozsudok Krajského súdu Košice č. k.: 1 Co/343/2013-206 zo dňa\n17. 09. 2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 9 C/179/2010\nzo dňa 16. 04. 2013 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Spišská Nová Ves, aby vo veci\nznovu konal a rozhodol.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie\nsa nemusí odôvodniť.\n\n6\n\nJednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\nÚstavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že sťažnosť\npodľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok\nochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,\nIII. ÚS\n\n62/02).\n\nNedodržanie\n\ntejto\n\nlehoty\n\nje\n\npreto\n\nzákonom\n\nustanoveným\n\ndôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde).\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu. Z obsahu sťažnosti pritom vyplýva,\nže sťažnosť sťažovateľa smeruje proti tej časti napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktorou krajský súd rozsudok okresného súdu v zamietavom výroku potvrdil. Podľa\nsťažovateľa je napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zamietol\nnávrh sťažovateľa vo zvyšnej časti, ako aj napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorý v tejto\nčasti rozsudok okresného súdu potvrdil, nezákonný a arbitrárny.\nZo sťažnosti vyplýva, že napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorým bol\nv zamietavom výroku potvrdený rozsudok okresného súdu, bol sťažovateľovi doručený\n31. októbra 2014 a týmto dňom tento výrok nadobudol právoplatnosť. Keďže proti tomuto\nrozsudku nebolo prípustné dovolanie, sťažovateľ podal návrh na podanie mimoriadneho\ndovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky podľa § 243e Občianskeho\nsúdneho poriadku. Z Krajskej prokuratúry v Košiciach mu bol 23. októbra 2015 doručený\nprípis, ktorým bol upovedomený, že jeho podnet bol ako nedôvodný odložený. Na základe\n7\n\nuvedeného sťažovateľ teraz odvodzuje lehotu na podanie sťažnosti od doručenia\npredmetného upovedomenia, pretože sa domnieva, že svojím návrhom na podanie\nmimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky vyčerpal všetky\ndostupné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu dostupné. Zároveň uvádza, že predmetnú\nsťažnosť podal na poštovú prepravu 23. decembra 2015.\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa\nktorej mimoriadne opravné prostriedky, ktoré pisateľ podnetu nemôže uplatniť osobne, nie\nje pred podaním podnetu na ústavný súd potrebné vyčerpať, keďže ich nemožno považovať\nza účinné právne prostriedky nápravy priamo dostupné navrhovateľovi (napr. I. ÚS 37/96,\nII. ÚS 42/01). Preto návrh na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi\nSlovenskej republiky nemožno považovať za účinný právny prostriedok nápravy, keďže\ntento bol dokonca zo strany prokuratúry odmietnutý ako nedôvodný.\nÚstavný súd preto pri posudzovaní, či bola dodržaná lehota na podanie sťažnosti § 53\nods. 3 zákona o ústavnom súde, neprihliadal na sťažovateľom podaný návrh na podanie\nmimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.\nNapadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 31. októbra 2014,\nsťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 29. decembra 2015, teda je zjavné,\nže bola doručená po lehote podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, preto je potrebné\ntúto sťažnosť považovať za oneskorene podanú.\nV\n\nprípade\n\nzákon o ústavnom\n\npodania\nsúde\n\nsťažnosti\n\nneumožňuje\n\npo\n\nuplynutí\n\nzmeškanie\n\nzákonom\n\ntejto\n\nustanovenej\n\nkogentnej\n\nlehoty\n\nlehoty\nodpustiť\n\n(napr. IV. ÚS 14/03).\n\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.\n\n8\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. marca 2016\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "náhrada nemajetkovej ujmy", "arbitrárnosť", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 55/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 55/02 z 2. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-02", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7"}, {"guid": "ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/02 z 3. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-03", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2"}, {"guid": "ussr:ad7e3cf7-60a9-4ba7-b336-ba2e1265c1ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 29/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 29/02 z 27. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-27", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad7e3cf7-60a9-4ba7-b336-ba2e1265c1ad"}, {"guid": "ussr:fd483bec-4211-43ba-9ee7-964cfeb46596", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 42/01 z 21. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-21", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd483bec-4211-43ba-9ee7-964cfeb46596"}, {"guid": "ussr:aca21f59-855b-4773-8750-3dc24f04df5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/96 z 11. 7. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-07-11", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8e5aae59-88cf-4085-b5fe-5310a008da5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.488.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 488/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 488/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.488.2018.1"}, {"guid": "ussr:80eeef2b-8611-4951-bc4f-b72698b37866", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.465.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 465/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 465/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.465.2018.1"}]}