{"guid": "ussr:fbe73a8a-d2df-4c86-be13-fcfcf2d17ce3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.284.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 284/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 284/2016 z 23. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 284/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.284.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-03-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fbe73a8a-d2df-4c86-be13-fcfcf2d17ce3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.284.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.284.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.284.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 284/2016-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Universal Media Corporation /Slovakia/ s. r. o., Mickiewiczova 7104/14,\nBratislava, zastúpenej advokátkou Mgr. Dagmar Yoder, LL.M., Advokátska kancelária\nKonečná & Zacha, s. r. o., Ventúrska 12, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Rozhodcovského súdu\nSlovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-106/2014\nz 10. júla 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Universal Media Corporation /Slovakia/ s. r. o.,\nodmieta\n\npre\n\nnedostatok\n\nprávomoci\n\nÚstavného\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nrepubliky\n\nna jej prerokovanie.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nsúd“)\n\nbola\n\n14. októbra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Universal Media Corporation\n/Slovakia/ s. r. o., Mickiewiczova 7104/14, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách\naj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátkou Mgr. Dagmar Yoder, LL.M., Advokátska\nkancelária Konečná & Zacha, s. r. o., Ventúrska 12, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej\na priemyselnej komory v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. Rsp V-106/2014\nz 10. júla 2015, ktorým rozhodcovský súd zaviazal sťažovateľku zaplatiť druhému\núčastníkovi konania sumu 17 526,45 € s príslušenstvom, nahradiť druhému účastníkovi\nkonania trovy konania a zamietol vzájomnú žalobu sťažovateľky.\nVo svojej sťažnosti sťažovateľka okrem iného uvádza:\n«Rozhodcovský súd je zriadený podľa ustanovenia § 12 ZoRK Slovenskou obchodnou\na priemyselnou komorou so sídlom Gorkého 9, 816 03 Bratislava, ktorá je právnickou\nosobou, zriadenou zákonom Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných\na priemyselných komorách, v znení neskorších predpisov. Rozhodcovský súd síce nie je\norgánom verejnej moci, ale čiastočne vykonáva funkcie všeobecného (občianskoprávneho\nalebo obchodného) súdu a štát umožnil takúto delegáciu súdnej moci zo súdu na nesúdny\norgán zložený v podstate zo súkromných osôb − rozhodcov. Takouto možnosťou sa štát\nnemôže zbaviť svojho pozitívneho záväzku zabezpečiť základné právo na spravodlivý\nproces.\nV Konaní Rozhodcovský súd posudzoval otázku Odstúpenia zo dňa 08. 06. 2011\n(ďalej ako „Odstúpenie“) sťažovateľa od Zmluvy o zabezpečení odpadového hospodárstva\nč. 2011052006 uzavretej medzi účastníkmi Konania dňa 28. 06. 2006 v znení jej neskorších\ndodatkov (ďalej ako „Zmluva“). Sťažovateľ si vzájomnou žalobou zo dňa 26. 02. 2015\n(v znení zmeny petitu zo dňa 08. 04. 2015) uplatňoval vrátenie poskytnutého plnenia podľa\nustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, tj. zaplatenie sumy oproti zaplateniu\npeňažnej náhrady plnení poskytnutých druhým účastníkom Konania. Posúdenie otázky\nodstúpenia\n\nod\n\nZmluvy\n\nna\n\nnariadenom\n\nústnom\n\nkonaní,\n\nvyjadrenie\n\nsťažovateľa\n\na nedostatočné odôvodnenie Rozhodcovského rozsudku v súvislosti s argumentmi\nsťažovateľa, sú popísané nižšie...\nNedostatočné odôvodnenie Rozhodcovského rozsudku ako porušenie práva\nna spravodlivý proces\nA.\n\n2\n\nPodľa ustanovenia § 51 ods. 3 ZoRK. Ak niektorú otázku postupu konania nemožno\nriešiť podľa ZoRK, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred\nsúdmi, ak to povaha veci pripúšťa.\nMedzi základné zásady civilného procesu, ktorý sa subsidiárne aplikuje aj na\nkonanie pred Rozhodcovským súdom, patrí právo na spravodlivý proces. Uvedené právo\nje zakotvené ako v článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, publikovanom ako zákon č. 209/1992 Zb., tak aj v článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a tiež v úvodnom ustanovení § 1 O. s. p. Súčasťou práva\nna spravodlivý proces je podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu\npre ľudské práva „právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, inak takéto\nrozhodnutie svedčí o svojvôli súdu a je arbitrárnym“. Otázka, či sa uvedené zásady aplikujú\naj v prípade rozhodcovského konania, bola niekoľkokrát predmetom posudzovania\nÚstavného súdu Slovenskej republiky a tento súd jednoznačne potvrdil, že princípy práva na\nspravodlivý proces je potrebné dodržať aj rámci rozhodcovského konania. V tejto sťažnosti\nuvádzané kritériá kladené na odôvodňovanie rozhodnutí všeobecných súdov sa preto v plnej\nmiere aplikujú aj na odôvodňovanie rozhodnutí rozhodcovských súdov. Uvedený záver\npodporuje aj subsidiárna aplikácia ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. na kvalitu a náležitosti\nodôvodnenia rozhodcovského rozsudku.\nV predmetnom Konaní bolo pre rozhodnutie vo veci relevantným posúdenie\nnásledkov odstúpenia od zmluvy. Na ústnom konaní, konanom dňa 29. 05. 2015, o ktorého\npriebehu je vyhotovená zápisnica, rozhodca vyjadril svoj predbežný právny názor\nna posúdenie predmetných následkov odstúpenia od zmluvy a sťažovateľovi dal čas\na priestor sa k danému názoru písomne vyjadriť. Na tieto závery sťažovateľ reagoval\npodaním podanom dňa 04. 06. 2015, nazvanom Vyjadrenie k predbežnému právnemu\nposúdeniu sporu Rozhodcovským súdom (ďalej ako „Vyjadrenie“), kde detailne analyzoval\naplikovateľnú judikatúru súdov a súvisiacu právnu teóriu zo Slovenskej republiky a Českej\nrepubliky, týkajúcu sa posúdenia následkov odstúpenia od obchodno-právnej zmluvy,\npredmetom ktorej je záväzok na opakujúce sa plnenie. Na následnom ústnom konaní,\nkonanom dňa 09. 06. 2015, o ktorého priebehu je vyhotovená zápisnica, rozhodca na závery\nVyjadrenia nereagoval a svoj právny názor neprezentoval...\n\n3\n\nPrávna teória považuje za základnú povinnosť súdu pri odôvodnení rozhodnutia,\nvysporiadať sa s argumentmi účastníkov, je nevyhnutné, aby súd reagoval na podstatné\nargumenty a nadväzne na to sa s nimi buď stotožnil, alebo ich vyvrátil, resp. spochybnil.\nIba takýto prístup môže zodpovedať kritériám riadneho odôvodnenia rozhodnutia\nako jedného zo základných atribútov spravodlivého procesu. Právna teória pri takýchto\nsituáciách aplikácie princípov práva na spravodlivý proces zdôrazňuje, že čím hlbšia\na detailnejšia je argumentácia účastníka konania, tým hlbšia a detailnejšia musí byť\nnásledná argumentácia súdu, ak chce vyvrátiť argumenty účastníka. Iba všeobecné\nkonštatovanie nesprávnosti argumentov účastníka zo strany súdu nepredstavuje dostatočný\nprotiargument a teda ani za dostatočné vysporiadenie sa s argumentmi účastníka. Ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument.\nEšte prísnejšie pravidlá na vysporiadanie sa s argumentáciou účastníka je nutné\naplikovať v situácii, keď sa účastník v určitej otázke dovoláva právnej vedy alebo súdnej\npraxe. Podľa názoru Ústavného súdu Českej republiky by sa súd s citáciou právnej vedy\na praxe mal vysporiadať tak, že uvedie jasné dôvody pre ktoré sa na danú vec nevzťahujú,\ninak by rozhodoval arbitrárne. K tomuto názoru sa prikláňa tiež Najvyšší súd Českej\nrepubliky, ktorý vysvetľuje, že ak účastník argumentuje názormi právnej vedy alebo\njudikatúry, musí súd na dané názory argumentačne reagovať a to napríklad aj tak,\nže vysvetlí, prečo sa na danú situáciu neaplikujú.\nRozhodcovský súd sa však v Rozhodcovskom rozsudku, ktorý vydal v rámci Konania\na ktorý sťažovateľ touto sťažnosťou napáda, nijako nevyjadril, prečo ucelenú argumentáciu\nsťažovateľa, prezentovanú vo Vyjadrení, považuje za nesprávnu. K jednotlivým vo\nVyjadrení analyzovaným rozhodnutiam sa vyjadril len okrajovo a nezodpovedal v žiadnom\nprípade na otázku, prečo by sa tieto na danú situáciu nemali aplikovať. Rozhodcovský súd\nzaložil Rozhodcovský rozsudok na nedostatočne odôvodnenom právnom názore a\nargumentačne nevyvrátil argumentáciu sťažovateľa uvedenú vo Vyjadrení. Sťažovateľ má\npreto za to, že Rozhodcovský rozsudok je, v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky v obdobných veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania, arbitrárnym, čo\nznamená, že postupom Rozhodcovského súdu v Konaní a nevyrovnaním sa s argumentáciu\nsťažovateľa bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces.\n\n4\n\nUvádzaná arbitrárnosť a nedostatočná odôvodnenosť Rozhodcovského rozsudku\npredstavuje podľa názoru sťažovateľa porušenie práva na spravodlivý proces v Konaní\na je dôvodom na zrušenie Rozhodcovského rozsudku aj preto, že na rozhodcovské konanie\nsa aplikuje všeobecný civilný procesný predpis (O. s. p.), ktorého zásadou je aj zásada\npráva na spravodlivý súdny proces...\nB.\nNad rámec argumentácie v bode A tohto článku si sťažovateľ dovoľuje poukázať\nna skutočnosť, že v Konaní, ktorého výsledkom bol Rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský\nsúd nerozhodoval podľa názoru sťažovateľa podľa platného práva a nesprávne aplikoval\npríslušné ustanovenia právnej normy, o ktoré oprel svoje právne závery, postupoval nielen\nnelegitímne, ale zároveň tým porušil aj základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu,\nzahŕňajúce právo na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky podstatné právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany.\nNesprávnosť aplikácie právnej normy, nadväzujúcu na neodôvodnenie jej výkladu\nprijatého Rozhodcovským súdom, vidí sťažovateľ v tom, že vo Vyjadrení analyzovaný pojem\n„opakujúce sa plnenie“ nespojil Rozhodcovský súd so správnymi následkami v súvislosti\ns Odstúpením od Zmluvy. V danom prípade podľa názoru sťažovateľa išlo o opakujúce\nsa plnenie, na ktoré sa koncepcia čiastočného odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia\n§ 347 ods. 1 Obchodného zákonníka ani čiastkového odstúpenia od zmluvy podľa\nustanovenia § 347 ods. 2 Obchodného zákonníka nevzťahovala, a preto mal Rozhodcovský\nsúd aplikovať v danom prípade ustanovenie § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka a žalobu\nžalobcu v Konaní zamietnuť a vyhovieť vzájomnej žalobe sťažovateľa (ako žalovaného\nv Konaní) zo dňa 26. 02. 2015 (v znení zmeny petitu zo dňa 08. 04. 2015).\nSťažovateľ si v tejto súvislosti okrajom dovoľuje uviesť, že podľa jeho názoru\nRozhodcovský súd preferoval nesprávny výklad predmetných právnych noriem, na ktorom\nby nemohol zotrvať, ak by sa bol náležíte vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa\nuvedenou vo Vyjadrení, ktorá popisovala správny výklad predmetných právnych noriem\na musel by ho zmeniť. Rozhodcovský súd dospel preto nevyhnutne k nesprávnym záverom,\n\n5\n\npričom predmetnú vec nesprávne právne posúdil a jeho Rozhodcovský rozsudok\nje materiálne nesprávny.\nSťažovateľ má za to, že Rozhodcovský rozsudok je, v súlade s judikatúrou citovanou\nvyššie, arbitrárnym tým, že Rozhodcovský súd v Konaní nesprávne aplikoval príslušnú\nnormu a neodôvodnil svoje rozhodnutie a postup a že uvádzaná arbitrárnosť a\nnedostatočná odôvodnenosť Rozhodcovského rozsudku predstavuje porušenie práva na\nspravodlivý proces v Konaní a je dôvodom na zrušenie Rozhodcovského rozsudku.»\nSťažovateľka navrhuje aj odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku\nz dôvodu, že vydaný rozhodcovský rozsudok je právoplatným exekučným titulom, hrozí jej\nzačatie exekučného konania na podklade exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku),\npri ktorom je predpoklad, že bude zrušený. V exekúcii by sťažovateľke hrozila\nnenapraviteľná, priama a bezprostredná ujma na právach a majetku. Ujma, ktorú by pri\nodklade vykonateľnosti utrpel druhý účastník konania, je podľa názoru sťažovateľky\nv porovnaní s ujmou, ktorú by utrpela ona sama, neporovnateľne menšia. Podľa\nsťažovateľky požadovaný odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nie je v rozpore\ns verejným záujmom, naopak, napomôže verejnému záujmu v tom zmysle, že rozhodnutie\nvydané na podklade porušenia základného práva sa nebude voči sťažovateľovi uplatňovať.\nSťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej takto rozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a rozhodcovským\nrozsudkom sp. zn. Rsp V-106/2014 vydaným dňa 10. 07. 2015 Rozhodcovským súdom\nSlovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave v právnej veci spoločnosti\n, zapísanej v Obchodnom registri vedenom\nOkresným súdom Trenčín, Oddiel: Sro,\n\nproti spoločnosti Universal\n\nMedia Corporation /Slovakia/ s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 7104/14, 811 07 Bratislava\n1 IČO: 35 871 733, zapísanej v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava\nI, Oddiel: Sro, Vložka č.: 58300/B porušené boli.\n\n6\n\nII. Rozhodcovský rozsudok sp. zn. Rsp V-106/2014 vydaný dňa 10. 07. 2015\nRozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave v právnej\nveci spoločnosti\n, zapísanej v Obchodnom\nregistri vedenom Okresným súdom Trenčín, Oddiel: Sro,\n\nproti\n\nspoločnosti Universal Media Corporation /Slovakia/ s. r. o., so sídlom Mickiewiczova\n7104/14, 811 07 Bratislava 1 IČO: 35 871 733, zapísanej v Obchodnom registri vedenom\nOkresným súdom Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka č.: 58300/B sa zrušuje a vec mu vracia\nna ďalšie konanie.\nIII. Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave\nje povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nPodanie sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľka odôvodňuje takto:\n«Sťažovateľ je právnická osoba, zastúpená advokátom, ktorá tvrdí, že jej základné\nprávo alebo sloboda boli porušené a z toho dôvodu napĺňa podmienku aktívnej legitimácie\npodľa ustanovenia § 49 ZoUS.\nÚstavný súd Slovenskej republiky už v minulosti rozhodoval o sťažnostiach proti\nrozsudkom rozhodcovských súdov v situácii, kedy sťažovateľ namietal porušenie svojho\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nspravodlivý\n\nproces.\n\nV\n\ndanom\n\nprípade\n\nmá\n\nsťažovateľ,\n\naj s prihliadnutím na uvedenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, za\nto, že vyčerpal všetky relevantné (účinné) opravné prostriedky proti Rozhodcovskému\nrozsudku.\nSťažovateľ však podal súčasne s podaním tejto sťažnosti žalobu na zrušenie\nRozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde, Okresnom súde Bratislava I, pričom\nna podklade doterajšej rozhodovacej praxe všeobecných súdov v konaniach o žalobách\nna zrušenie rozhodcovských rozsudkov existuje vážny dôvod predpokladať, že všeobecný\nsúd vyhodnotí žalobu ako nespĺňajúcu striktne formulované dôvody na zrušenie\nRozhodcovského rozsudku podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní\n(ďalej ako „ZoRK“) a nebude sa preto pre nedostatok právomoci zaoberať ochranou\nporušeného základného práva. Preto sťažovateľ vychádza zo skutočnosti, že o ochrane jeho\n\n7\n\nzákladných práv a slobôd nebude rozhodovať iný orgán a že už vyčerpal (a nebude mať\nmožnosť uplatniť) opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon\nna ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie\nje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ak po skončení jednoinštančného\nkonania pred Rozhodcovským súdom nie je žiadna účinná možnosť nápravy\nprostredníctvom všeobecných súdov, je namieste, aby do tohto procesu aktívne zasiahol\naj Ústavný súd Slovenskej republiky...»\nDňa 29. februára 2016 doručil ústavnému súdu advokát JUDr. Ján Kanaba ml.,\nUlica J. Zemana 3141/101, Trenčín „Oznámenie súdu o prevzatí právneho zastupovania“,\nv ktorom oznámil, že „prevzal zastupovanie klienta, sťažovateľa, spoločnosť Universal\nMedia Corporation /Slovakia/ s. r. o., vo všetkých úkonoch pred Ústavným súdom SR\nv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR proti rozhodcovskému rozsudku\nRozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave v právnej\nveci evidovanej pod sp. zn. nRsp V 106-2014, Rvp 14042/2015“, a zároveň požiadal\no „upovedomenie o všetkých úkonoch v predmetnej veci“. Sťažovateľka však je v konaní\npred ústavným súdom zastúpená advokátkou Mgr. Dagmar Yoder, LL.M., Advokátska\nkancelária Konečná & Zacha, s. r. o., Ventúrska 12, Bratislava (ďalej len „advokátka“),\nna základe „Plnomocenstva“ zo 7. októbra 2015, ktoré advokátke nevypovedala a neurobila\ntak ani advokátka vo vzťahu ku sťažovateľke (ak by to tak bolo, bolo by ich povinnosťou\noznámiť túto skutočnosť ústavnému súdu). V konaní pred ústavným súdom musí byť podľa\n§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde každý sťažovateľ zastúpený advokátom, pričom\njudikatúra ústavného súdu sa ustálila na tom, že zastupovať sťažovateľa v konaní pred\nústavným súdom môže len jeden právny zástupca. Vzhľadom na uvedené ústavný súd\noznámenie o prevzatí právneho zastupovania sťažovateľky neakceptoval.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\n8\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo teda úlohou ústavného súdu\npredovšetkým posúdenie toho, či má právomoc preskúmať namietané porušenie základných\npráv rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom\nkonaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“).\nNa ústavnom súde už viacerí sťažovatelia spochybnili ústavnosť postupu\na rozhodnutí rozhodcovských súdov zriadených podľa zákona o rozhodcovskom konaní.\nÚstavný súd niektoré sťažnosti proti rozhodnutiam týchto súdov prijal na ďalšie konanie\n(II. ÚS 155/2015), a dokonca zrušil takéto rozhodnutia. Vychádzal pritom jednak z úvah,\nže rozhodnutie je zo zákona exekučným titulom [porov. III. ÚS 162/2011 a § 41 ods. 2\npísm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení neskorších predpisov], ale aj z absencie iných opravných prostriedkov\n(III. ÚS 547/2013).\n\n9\n\nÚstavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 432/2015 dospel k záveru,\nže na preskúmavanie rozhodnutia rozhodcovských súdov nemá právomoc. Z tohto dôvodu\nsvojím uznesením z 11. novembra 2015 v konaní o predmetnej veci predložil plénu\nústavného súdu v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy a § 6 zákona o ústavnom súde návrh\nstanoviska na zjednotenie právneho názoru II. senátu ústavného súdu vo veci vedenej pod\nsp. zn. II. ÚS 432/2015 a odchylného právneho názoru III. senátu ústavného súdu\nvysloveného v náleze sp. zn. III. ÚS 162/2011 z 31. mája 2011 a v náleze sp. zn.\nIII. ÚS 547/2013 z 19. februára 2014.\nPlénum ústavného súdu uznesením sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 z 18. novembra 2015\nprijalo toto stanovisko: „Ústavný súd Slovenskej republiky nemá právomoc rozhodovať\no sťažnostiach proti postupu alebo rozhodnutiam rozhodcovských súdov.“ Na základe § 6\nzákona o ústavnom súde je senát v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného\nsúdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nÚstavný súd prikladá k predmetnému uzneseniu aj zjednocujúce stanovisko\nsp. zn. PLz. ÚS 5/2015.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. marca 2016\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c368cef-4626-4403-a03c-ad9afe5619fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.155.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 155/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/2015 z 14. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.155.2015.1"}, {"guid": "ussr:f70c4b43-78a0-46fa-a6bf-5d80e5e9ee6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.5.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 5/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.5.2015.1"}, {"guid": "ussr:12cb321c-147b-4a26-bb2d-8689f1f218c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.432.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 432/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 432/2015 z 2. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.432.2015.1"}, {"guid": "ussr:4d37be1c-5c99-4e8d-afee-cab8a0c80639", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 547/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 547/2013 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d37be1c-5c99-4e8d-afee-cab8a0c80639"}, {"guid": "ussr:a2075a2b-c0ea-4f8d-b858-7585ad08c7f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/2011 z 31. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-31", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2075a2b-c0ea-4f8d-b858-7585ad08c7f4"}], "citovane_v": []}