{"guid": "ussr:454bc658-d15f-43ba-8456-5d7e53ed4b3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.283.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 283/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 283/2016 z 23. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 283/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.283.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-03-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/454bc658-d15f-43ba-8456-5d7e53ed4b3d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.283.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.283.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.283.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 283/2016-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou, Štúrova 20, Košice,\n\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Dušan Hudák, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 3\npísm. a) a b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prípisom generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky č. k. XVI/2 Pz 50/15/1000-6 z 25. júna 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva byť podrobne oboznámený s povahou\na dôvodom obvinenia podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. b)\n\ndohovoru prípisom generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) č. k. XVI/2 Pz 50/15/1000-6 z 25. júna 2015 (ďalej len „prípis generálneho\nprokurátora“ alebo „napadnutý prípis generálneho prokurátora“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa sekcie kontroly\na inšpekčnej služby, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu inšpekčnej služby,\nodboru inšpekčnej služby západ Bratislava ČVS: SKIS-148/OISZ-V-2014 z 29. decembra\n2014 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“) bolo sťažovateľovi podľa § 206 ods. 1\nTrestného poriadku vznesené obvinenie pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2\nTrestného zákona.\nSťažovateľ proti uzneseniu vyšetrovateľa podal 26. januára 2015 v zákonnej lehote\nsťažnosť s tým, že ju odôvodní do 10 dní po nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu z dôvodu\npotreby kvalifikovaného odôvodnenia sťažnosti. Dňa 2. februára 2015 sťažovateľ písomne\noznámil vyšetrovateľovi, že v určenej desaťdňovej lehote nemôže odôvodniť sťažnosť,\npretože sa s vyšetrovateľom nevedel skontaktovať písomne ani osobne, a požiadal\no vyhotovenie\n\nkópie\n\nžiadosti vyšetrovateľ\n\nvyšetrovacieho\n\nspisu\n\npredložil\n\nna\n\nspis\n\nna\n\nvlastné\n\nrozhodnutie\n\nnáklady.\n\ndozorujúcemu\n\nNapriek\n\ntejto\n\nprokurátorovi\n\núradu špeciálnej prokuratúry (ďalej len „dozorujúci prokurátor“), ktorý uznesením\nč. k. VII/2 Gv 22/14/1000-29 z 13. februára 2015 (ďalej len „uznesenie dozorujúceho\nprokurátora“) sťažnosť zamietol s poukazom na to, že sťažovateľ svoju sťažnosť bližšie\nneodôvodnil.\nSťažovateľ sa následne so svojím návrhom z 11. mája 2015 podľa § 363 ods. 1\na nasl. Trestného poriadku obrátil na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, v ktorom\nžiadal zrušiť uznesenie vyšetrovateľa aj uznesenie dozorujúceho prokurátora.\nPrípisom generálneho prokurátora (sťažovateľ ho označuje ako opatrenie, pozn.)\nnávrhu sťažovateľa nebolo vyhovené. Tento prípis bol právnemu zástupcovi sťažovateľa\ndoručený 15. júla 2015.\n\n2\n\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v návrhu, ktorý adresoval generálnemu\nprokurátorovi, poukazoval na viacero pochybení vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora,\nno generálny prokurátor sa podľa sťažovateľa s týmito námietkami nevysporiadal ústavne\nsúladným spôsobom.\nVo svojom návrhu z 11. mája 2015 sťažovateľ poukazoval na „skutočnosť,\nže dozorujúci prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia skôr ako\nbolo sťažovateľovi umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a riadne odôvodniť svoju\nsťažnosť.\nV tejto súvislosti sťažovateľ poukázal aj na fakt, že pre vzdialenosť 450 km z Košíc\ndo sídla úradu inšpekčnej služby v Bratislave, kde sa spis nachádzal, nie je možné\nakýmkoľvek spôsobom promptne reagovať na procesné postupy bez toho, aby orgán činný\nv trestnom konaní aspoň čiastočne vyhovel mojej požiadavke a bol prístupný k tomu,\naby sťažovateľ mohol riadnym a zodpovedným spôsobom odôvodniť rozhodnutie o obvinení\nsťažovateľa a realizovať jeho právo na nazeranie do vyšetrovacieho spisu /§ 69 Trestného\nporiadku/, a tým aj právo na obhajobu. Právo na obhajobu predstavuje jedno zo základných\npráv obvineného v trestnom konaní a mnoho krát od jeho uplatnenia závisí zákonnosť\ncelého trestného konania, preto kľúčovým čiastkovým atribútom práva na obhajobu\nje právo obvineného vedieť, čo sa mu kladie za vinu a zabezpečiť jeho náležitú obhajobu\nv danom prípade možnosťou podania riadneho a náležitého odôvodenia opravného\nprostriedku opretého o konkrétne argumenty, ktoré tvoria obhajobu. Postupom\nvyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora bolo sťažovateľovi znemožnené predostrieť jeho\nnámietky a vecné pripomienky, o ktorých mal dozorujúci prokurátor rozhodnúť resp. ich\npreskúmať.“.\nGenerálny prokurátor sa podľa sťažovateľa k tejto námietke vyjadril v napadnutom\nprípise len veľmi stroho, keď skonštatoval, že „vyšetrovateľ predložil spis až po\nsťažovateľom navrhnutej 10 dňovej lehote, a teda postupoval v súlade so zákonom, rovnako\nako prokurátor, ktorý o neodôvodnenej sťažností rozhodol“. Podľa sťažovateľa sa však\nvôbec nezaoberal otázkou nedostihnuteľnosti vyšetrovateľa a jeho žiadosťou o vyhotovenie\nfotokópie vyšetrovacieho spisu.\n\n3\n\nV sťažnosti ďalej uvádza, že vo svojom návrhu tiež namietal, že vyšetrovateľ\nani dozorujúci prokurátor pri rozhodovaní nezistili rozhodujúce skutočnosti dôležité\npre rozhodnutie, dôsledne nevyhodnotili, či boli splnené podmienky na vznesenie\nobvinenia. Z uvedeného dôvodu sú podľa sťažovateľa ich rozhodnutia nepreskúmateľné\na nezákonné. Vo vzťahu k tejto námietke sa generálny prokurátor podľa sťažovateľa vôbec\nnevyjadril k tomu, že dozorujúci prokurátor sa vo svojom uznesení nevysporiadal\ns existujúcim stavom dôkazov.\nRovnako sťažovateľ vo svojom návrhu „namietal, že rozhodnutie dozorujúceho\nprokurátora, ktorým tento zamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia\nje arbitrárne, jeho odôvodnenie vôbec nekorešponduje zo zisteným skutkovým stavom\na existujúcim dôkazmi, na ktoré sťažovateľ po nazretí do vyšetrovacieho spisu chcel\npoukázať, čím bolo porušené aj jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy SR.\n... poukázal na absenciu skutkových okolností vzťahujúcich sa na výrokovú časť\nuznesenia o vznesení obvinenia, ako aj absentujúce vyhodnotenie znakov skutkovej podstaty\nposudzovaného trestného činu, a to po objektívnej i subjektívnej stránke.\n... poukázal na existujúce zásadné rozpory vo výpovediach svedkov, ktorí ho majú\nz trestnej činnosti usvedčovať, pričom tiež pomerne rozsiahlo argumentoval nevierohodnosť\ntýchto výpovedí...\npoukázal aj na obsah výpovedí ďalších svedkov..., ktoré všetky výpovede\nspochybňujú zákonnosť a dôvodnosť vznesenia obvinenia sťažovateľovi.\n... namietal dôkaznú silu záznamov z odposluchov telekomunikačnej prevádzky,\nnevykonanie výsluchu\n\n- vyšetrovateľa PZ, ktorého výsluch by mohol\n\nobjektivizovať skutkový stav veci, a ktorého výsluch nariadil aj dozorujúci prokurátor\na v neposlednom rade namietal tiež skutočnosť, že vo svojom postavení operatívneho\npracovníka policajného zboru nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť vyšetrovanie vo veci\nsvedka\n\n, a teda nemohlo dôjsť ani k naplneniu esenciálnych náležitostí skutkovej\n\npodstaty trestného činu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.“.\n\n4\n\nPodľa sťažovateľa sa generálny prokurátor vo vzťahu k už uvedeným námietkam\nobmedzil iba na konštatovanie, že sťažovateľ je usvedčovaný dvoma svedeckými\nvýpoveďami, a to svedka\n\na svedkyne\n\nargumentáciou\n\nhodnovernosť\n\nspochybňujúcou\n\n, absolútne sa nezaoberal jeho\ntýchto\n\nsvedkov\n\nani\n\ntvrdenými\n\na preukázanými rozpormi v ich výpovediach. Generálny prokurátor sa podľa neho vôbec\nnevyjadril ani k dôkazom, na ktoré poukazoval. Vo vzťahu k námietke o nedostatočnom\nodôvodnení uznesenia vyšetrovateľa a uznesenia dozorujúceho prokurátora mal generálny\nprokurátor len stroho uviesť, že namietané uznesenia boli náležite odôvodnené v súlade\ns § 176 ods. 2 Trestného poriadku.\nGenerálny prokurátor sa podľa sťažovateľa tiež vôbec nezaoberal námietkou,\nže konštatovanie dozorujúceho prokurátora, že rozhodnutie vyšetrovateľa pokladá\nza zákonné a odôvodnené, je v zjavnom rozpore s následným pokynom toho istého\nprokurátora, ktorý uložil vyšetrovateľovi preskúmať, či sa sťažovateľ mohol dopustiť\ntrestného činu, z ktorého je obvinený. Podľa sťažovateľa aj tento postup svedčí o tom,\nže vznesenie obvinenia sťažovateľovi bolo predčasné a nezákonné.\nNásledne po poukázaní na príslušnú judikatúru ústavného súdu sťažovateľ uvádza,\nže nedostatočne odôvodneným, arbitrárnym a svojvoľným rozhodnutím generálneho\nprokurátora, ktorým nevyhovel jeho návrhu, došlo k porušeniu sťažovateľom označených\npráv.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní vydal tento nález:\n„1. Generálna\n\nprokuratúra\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsvojim\n\nopatrením\n\nsp. zn.\n\nXVI/2 Pz 50/15/1000-6 z 25. júna 2015 porušila základné právo sťažovateľa na inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo byť podrobne oboznámený\ns povahou a dôvodom obvinenia podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru, ako aj právo\nna obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru.\n\n5\n\n2. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 €\n(slovom: dvetisíc eur), ktoré je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná\nzaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n... Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná nahradiť sťažovateľovi\ntrovy konania vo výške 296,44 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nV rámci predbežného prerokovania ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde posudzuje aj to, či sťažnosť sťažovateľa nie je zjavne neopodstatnená. O\n\n6\n\nzjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že prípisom generálneho prokurátora, ktorým bol\nzamietnutý návrh sťažovateľa, došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva\nna inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva byť podrobne oboznámený\ns povahou a dôvodom obvinenia podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru a práva na obhajobu\npodľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru z dôvodu, že tento prípis je nedostatočne odôvodnený,\narbitrárny a svojvoľný.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 3 písm. a) a b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu,\nmá tieto minimálne práva: a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne\noboznámený s povahou a dôvodom obvinenia vzneseného proti nemu; b) mať primeraný čas\na možnosti na prípravu svojej obhajoby...\nGenerálny prokurátor v napadnutom prípise, ktorým zamietol návrh sťažovateľa,\nuviedol: «Napadnutým právoplatným rozhodnutím bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. por.\nvznesené obvinenie\n\npre zločin prijímania úplatku podľa § 329\n\nods. 1, ods. 2 Tr. zák.\n\n7\n\nZ obsahu Vášho podania z 11. 5. 2015 je zrejmé, že uznesenie o vznesení obvinenia\npovažujete za nezákonné z viacerých dôvodov:\nPredovšetkým namietate, že prokurátor zamietol Vašu sťažnosť proti uzneseniu\no vznesení obvinenia skôr, ako ste stihli nahliadnuť do spisu a písomne odôvodniť podanú\nsťažnosť.\nPoukazujete tiež na nezákonnosť postupu vyšetrovateľa, ktorý najprv trestné stíhanie\nproti obv.\n\nzastavil a následne (po zrušení tohto uznesenia\n\ndozorovým prokurátorom) na podklade tých istých dôkazov mu vzniesol obvinenie\npre inkriminovaný trestný čin.\nPodkladom pre vznesenie obvinenia pritom nemôžu byť podľa Vás svedecké\nvýpovede\n\na\n\n, pretože tieto sú nevierohodné a vzájomne\n\nsi odporujú.\nUznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia ako aj uznesenie prokurátora\no zamietnutí Vašej sťažnosti považujete za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne, preto ich\nžiadate ako nezákonné zrušiť.\nV súlade s ustanovením § 62 ods. 1 Tr. por. bolo Vaše podanie posúdené podľa\nobsahu ako návrh na postup podľa § 363 a nasl. Tr. por.\nPo preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu je potrebné konštatovať,\nže návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní bol podaný\noprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 364 ods. 1 písm. a) Tr. por.,\nale nie je dôvodný.\nK Vašim jednotlivým námietkam treba uviesť, že proti uzneseniu o vznesení\nobvinenia ste podali za obvineného v zákonnej lehote dňa 26. 1. 2015 sťažnosť, v ktorej ste\nzároveň požiadali o lehotu 10 dní za účelom nahliadnutia do spisu a kvalifikovaného\nodôvodnenia sťažnosti.\nZ uvedeného dôvodu vyšetrovateľ predložil spis prokurátorovi s Vašou sťažnosťou až\ndňa 10. 2. 2015.\nPretože ani do uvedenej doby orgány prípravného konania neobdržali písomné\nodôvodnenie Vašej sťažnosti, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry o sťažnosti rozhodol\ndňa 13. 2. 2015. Uvedený postup prokurátora bol v súlade s Trestným poriadkom\n\n8\n\na rozhodne ho nemožno považovať za porušenie práva obvineného na obhajobu,\nako to tvrdíte vo Vašom návrhu.\nPokiaľ ide o uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 2. 9. 2014, ktorým podľa § 215 ods. 1\npísm. a), ods. 4 Tr. por. zastavil trestné stíhanie, toto uznesenie nezodpovedalo zistenému\nskutkovému stavu a preto ho prokurátor v rámci vykonávania dozoru nad dodržiavaním\nzákonnosti v prípravnom konaní dôvodne podľa § 230 ods. 2 písm. e) Tr. por.\nako nezákonné zrušil. Už v tom čase existujúca dôkazná situácia odôvodňovala vznesenie\nobvinenia\n\n, preto vyšetrovateľ MV SR, rešpektujúc záväzný právny\n\nnázor dozorového prokurátora rozhodol podľa § 206 ods. 1 Tr. por. o vznesení obvinenia.\nUvedený postup orgánov prípravného konania bol plne v súlade s Trestným poriadkom.\nK samotnej podstate vznesenia obvinenia je potrebné uviesť, že zo spáchania\ntrestného činu bol obv.\na\n\nopakovane usvedčený svedeckými výpoveďami\n, ktorí podrobne (a v podstatných bodoch úplne\n\nzhodne) opísali okolnosti, za akých si obvinený vyžiadal a následne prijal úplatok vo výške\n500 euro a následne vo výške 1 500 euro. S uvedenými svedeckými výpoveďami\nkorešpondujú ďalšie vo veci vykonané dôkazy potvrdzujúce výber finančných prostriedkov\nz vkladnej knižky\n\nako aj telefonické kontakty obvineného so svedkom\n, pri ktorých si dohadovali osobné stretnutia.\n\nNa vznesenie obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr. por. zákon vyžaduje existenciu\n„dostatočne odôvodneného záveru“, že trestný čin spáchala určitá osoba. Na postup podľa\n§ 206 ods. 1 Tr. por. teda postačuje vyšší stupeň pravdepodobností, ktorý je odôvodnený\nkonkrétnymi zistenými skutočnosťami, tak ako sa to stalo v danom prípade.\nVznesenie obvinenia\n\nje preto potrebné považovať za dôvodné\n\na zákonné, zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu.\nNapokon, nemožno sa stotožniť ani s Vašimi námietkami týkajúcimi sa arbitrárnosti\na nedostatočného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Tak vyšetrovateľ v uznesení\no vznesení obvinenia ako aj prokurátor v uznesení o zamietnutí sťažnosti uviedli konkrétne\ndôkazy, o ktoré opreli skutkové závery, pričom svoje rozhodnutia náležíte odôvodnili\nv súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por.\nPodľa § 363 ods. 1 Tr. por. generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie\nprokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo,\n\n9\n\nbol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo\novplyvniť rozhodnutie vo veci.\nVzhľadom na to, že napadnutými rozhodnutiami ani v konaní, ktoré im predchádzalo,\nsom nezistil porušenie zákona odôvodňujúce ich zrušenie, som nevyhovel Vášmu návrhu\nzo dňa 11. 5. 2015.»\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd v prvom rade pripomína, že cieľom\nprávomoci ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nie\nje primárne preskúmavať a posudzovať právne názory orgánov verejnej moci rozhodujúcich\no právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv\na slobôd) fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti\ns rozhodovaním vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred týmito orgánmi bol alebo\nnebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo zisteného\nskutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\nSkutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych\nprostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu\nbyť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\nzaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných\nslobodách (m. m. III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\nÚstavný súd po preskúmaní prípisu generálneho prokurátora s prihliadnutím na obsah\nsťažnosti sťažovateľa dospel k záveru, že generálny prokurátor ústavne akceptovateľným\nspôsobom zodpovedal všetky právne a skutkovo relevantné otázky týkajúce sa predmetnej\nveci, pri svojom konaní postupoval v medziach svojej právomoci, jeho závery sú preto\nprávne akceptovateľné a ústavne udržateľné.\n\n10\n\nÚstavný súd už viackrát vyslovil názor, podľa ktorého do obsahu základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka na rozhodnutie v súlade s jeho skutkovým\na právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní. Obsahom základného podľa čl. 46\nods. 1 ústavy nie je ani záruka, že rozhodnutie orgánu verejnej moci bude spĺňať očakávania\na predstavy účastníka konania.\nÚstavný súd zároveň pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci\nnemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci\nv rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (III. ÚS 149/04).\nV tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie je od svojho\nzačiatku až po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých\núkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných\nv trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho\nskončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv\na slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.\nIII. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 197/08).\nÚstavný súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že vznesenie obvinenia je\ndôležitým procesným úkonom, pretože týmto úkonom sa proti určitej osobe začína trestné\nstíhanie za konkrétny skutok, ktorý je trestným činom, a súčasne sa určuje aj jej procesné\npostavenie v trestnom konaní ako obvineného. Pre vznesenie obvinenia je preto potrebné,\naby sa odôvodnil záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, pričom k takémuto záveru\no spáchaní trestného činu určitou osobou stačí tzv. vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktorý\nmusí byť konkrétne zistenými skutočnosťami dostatočne odôvodnený. Nie je však potrebné,\naby trestná činnosť bola spoľahlivo preukázaná, ako to je v prípade obžaloby.\nOtázka dôvodnosti vznesenia obvinenia je predmetom celého trestného konania\na ústavnému súdu v tejto súvislosti prináleží zaoberať sa otázkou ochrany základných práv\n\n11\n\na slobôd zásadne až po jeho skončení (s výnimkou niektorých špecifických situácií,\nnapríklad ak súčasne došlo k zásahu do osobnej slobody sťažovateľa), teda po vyčerpaní\nvšetkých procesných prostriedkov, ktoré obvinenému, resp. obžalovanému Trestný poriadok\nposkytuje.\nPlatná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému\na prípadne aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby)\nako obžalovanému v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom\nnamietať porušenie svojich základných práv a slobôd, ku ktorým malo podľa názoru\nsťažovateľa dôjsť v dôsledku protiprávneho postupu vyšetrovateľa a dozorujúceho\nprokurátora, ako aj generálneho prokuratúra v predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvého\nstupňa, ktorý bude (je) oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa,\naj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou\njurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových\naj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného\nkonania v trestnej veci sťažovateľa v štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu\nobžaloby (obdobne napr. III. ÚS 75/05, III. ÚS 109/05 alebo II. ÚS 294/06).\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nRovnako ako zjavne neopodstatnenú ústavný súd odmietol aj sťažnosť v časti,\nv ktorej sťažovateľ namieta porušenie práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) a b) dohovoru,\nz dôvodu, že sťažovateľ nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi napadnutým\nprípisom generálneho prokurátora a namietaným porušením označených základných práv,\npretože ničím neodôvodňuje, akým spôsobom malo dôjsť prípisom generálneho prokurátora\nk porušeniu sťažovateľom označených práv. Odôvodnenie, ktoré sťažovateľ predostrel\nvo svojej sťažnosti napriek tomu, že v ňom uvádzal aj porušenie označených práv podľa\ndohovoru, zakladalo v prípade jeho opodstatnenosti len porušenie základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy.\n\n12\n\nKeďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako celok, bolo už bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa obsiahnutým v petite jeho\nsťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. marca 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "prokurátor, prokuratúra"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e64a1b26-5466-49dc-84d8-569342081fb7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 197/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 197/08 z 17. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-17", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e64a1b26-5466-49dc-84d8-569342081fb7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:83f38978-660a-432d-baf1-6bc753a67b81", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 294/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83f38978-660a-432d-baf1-6bc753a67b81"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:90fdca27-525d-41da-a181-ed7b0c91720e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fdca27-525d-41da-a181-ed7b0c91720e"}, {"guid": "ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 400, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/04 z 23. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-23", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 3/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 3/02 z 16. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-16", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:36e048bb-680b-415e-a1a6-f6617e005f77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.275.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 275/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 275/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.275.2021.1"}, {"guid": "ussr:6fcac708-cb82-46e1-b5bc-8cb32f54fe2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.299.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 299/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 299/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.299.2018.1"}]}