{"guid": "ussr:a067b82e-07e4-492a-a04e-834b4ceb0373", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.281.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 281/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 281/2016 z 23. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 281/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.281.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-03-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-32.odsek-4", "nazov": "čl. 32 ods. 4 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-32.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "nazov": "čl. 37 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "nazov": "čl. 3 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "nazov": "čl. 3 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 32 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 32 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 32 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 32 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 32 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 32 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-32", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a067b82e-07e4-492a-a04e-834b4ceb0373", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.281.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.281.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.281.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 281/2016-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,a\n\n,\n\nzastúpených Lexpert, s. r. o., Horná 15, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Roman Dula, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa\nčl. 11 ods. 1, čl. 32 ods. 4, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a porušenia čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 17 CoP 54/2014 a jeho rozsudkom\nz 1. októbra 2014 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 8 Cdo 396/2015 a jeho uznesením z 25. júna 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra\n2015 doručená sťažnosť a 17. decembra 2015 doplnenie sťažnosti\n(ďalej aj „sťažovateľka“), a\n(ďalej aj „maloletý“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“), vo veci\nnamietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1,\nčl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11\nods. 1, čl. 32 ods. 4, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a porušenia čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru\no právach dieťaťa postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 17 CoP 54/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie krajského\nsúdu“) a jeho rozsudkom z 1. októbra 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“)\na postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 Cdo 396/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie najvyššieho súdu“ alebo\naj „napadnuté dovolacie konanie“) a jeho uznesením z 25. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je matkou maloletého\na 21. februára 2014 podala Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)\nnávrh na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému. O návrhu sťažovateľky\nrozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 31 P 64/2014-105 z 28. mája 2014 tak, že maloletého\nzveril do osobnej starostlivosti sťažovateľky. Otcovi maloletého\n(ďalej len „otec maloletého“), uložil povinnosť\nprispievať na výživu maloletého mesačne sumou 200 € od 1. marca 2014 do 15. dňa\nv mesiaci vopred, z toho 150 € do rúk sťažovateľky a 50 € na sporiaci účet maloletého.\nRozhodol tiež o splatnom výživnom za obdobie od 1. marca 2014 do 28. mája 2014,\no úprave styku otca maloletého so synom s tým, že v prevyšujúcej časti návrhy rodičov\nzamietol.\nProti rozsudku okresného súdu – proti výrokom o výške výživného pre otca\nmaloletého a o úprave styku podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\n\n2\n\nnapadnutým rozsudkom č. k. 17 CoP 54/2014-143 z 1. októbra 2014 tak, že rozsudok\nokresného súdu potvrdil „okrem výroku o zverení\n\ndo osobnej\n\nstarostlivosti matky“.\nProti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie z 31. októbra 2014\nz dôvodu podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).\nSťažovateľka poukazuje na to, že z dôvodu prieťahov „na strane prvostupňového súdu\nv súvislosti s podaným dovolaním podala matka sťažnosť na postup súdu zo dňa 15. 05.\n2015, ktorú predseda súdu listom č. Spr. 3041/15 zo dňa 08. 06. 2015 vyhodnotil ako\ndôvodnú. V dôsledku postupu prvostupňového súdu sa dovolaním Najvyšší súd SR začal\nzaoberať až v júni 2015.“. O dovolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením\nz 25. júna 2015 tak, že ho odmietol ako neprípustné, s tým, že toto uznesenie „bolo\nprávnemu zástupcovi matky doručené dňa 13. 08. 2015...“.\nSťažovatelia v sťažnosti namietajú, že okresný súd a krajský súd rozhodli arbitrárne\na svoje právne závery neodôvodnili riadne. Poukazujú predovšetkým na to, že otec\nmaloletého nedostatočne preukázal výšku svojich príjmov, resp. neuviedol všetky svoje\npríjmy a nepreukázal ani svoje výdavky dostatočným spôsobom. Konajúce súdy túto\nskutočnosť nevyhodnotili v súlade so zákonom, keďže mali v uvedenej situácii aplikovať\nfikciu o výške príjmov podľa § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). Najvyšší súd pochybenia\nokresného súdu a ani krajského súdu nenapravil a nevyhodnotil ústavne súladným\nspôsobom námietku sťažovateľov, že im postupom súdov bola odňatá možnosť konať pred\nsúdom. Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na judikatúru ústavného súdu, najvyššieho súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). V sťažnosti ďalej uvádzajú túto\nargumentáciu:\n„Aj z ďalšej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že aj nepresvedčivé\na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia sa považuje za postup odnímajúci účastníkovi\nkonania možnosť konať pred súdom (napr. uznesenie NS SR z 30. 05. 2013 sp. zn.\n1 OdoV/10/2012 uverejnené pod č. 25 v časopise Zo súdnej praxe č. 3/2014, str. 122,\nuznesenie NS SR z 14. 05. 2014 sp. zn. 7 Cdo 136/2013, uznesenie NS SR z 27. 11. 2011\nsp. zn. 7 Cdo 136/2011, rozsudok NS SR z 27. 04. 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005, rozsudok\n\n3\n\nNS SR z 30. 09. 2008 sp. zn. 4 Cdo 25/2007) a tento záver vyplýva aj z judikatúry\nÚstavného súdu SR (napr. III. ÚS 198/2011, I. ÚS 226/03).\nTým, že najvyšší súd odmietol dovolanie ako procesne neprípustné bez toho, aby\nskúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, tak porušil právo\nsťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a právo na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd. ...\nOdôvodnenie prvostupňového súdu je arbitrárne, nepresvedčivé, nedáva odpovede\nna zásadné otázky a argumentáciu matky a tiež nesubsumuje skutkový stav pod právne\nnormy. ...\nPokiaľ ide o príjmy matky a otca, tak prvostupňový súd skonštatoval, že príjem matky\nje priemerne 500,- EUR. K príjmu otca prvostupňový súd uviedol, že tento je vo výške\n2.350,- EUR, avšak označil ho nesprávne za príjem zo zamestnania a nie za príjem z inej\nnež závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Pochybenie prvostupňového súdu pri\nposudzovaní zdroja príjmu otca je zásadné, pretože pri samostatne zárobkovo činných\nosobách sa zisťujú ich majetkové pomery zásadne odlišným spôsobom ako pri rodičoch,\nktorý majú príjmy zo závislej činnosti. Toto pochybenie prvostupňového súdu odvolací súd\nzbagatelizoval, označil ho len za zrejmú nesprávnosť, ktorá by údajne mala byť zrejmá\nkaždému. ...\nPrvostupňový a odvolací súd zohľadnili len tie príjmy otca, na ktoré poukázala\nmatka, aj keď nezohľadnili všetky (matka poukazovala aj napr. na kompenzáciu výdavkov\notca zo strany Kresťanskodemokratického hnutia, čím sa však už súdy nezaoberali). Otec\nďalej svoje príjmy nepreukazoval a súd ich ani nezisťoval, napriek tomu, že je obvyklé\nskúmať daňové priznania a je možné skúmať aj účtovníctvo rodiča - podnikateľa. Povinnosť\npreukázať svoje majetkové príjmy bola predovšetkým povinnosť otca v zmysle ustanovenia\n§ 63 ods. 1 zákona o rodine a tomto smere otec neprodukoval žiadne dôkazy - matka\npredložila zverejnenú zmluvu s NR SR a dala návrh na zisťovanie ďalších príjmov od\nKresťanskodemokratického hnutia. Za tejto situácie bolo povinnosťou súdov aplikovať\ndomnienku o výške príjmu otca v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 druhá veta zákona\no rodine.\n\n4\n\nPokiaľ ide o výdavky, tak za z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia možno za\nzistený považovať len výdavok otca na výživné pre dcéru\n\n. Iné výdavky otec len tvrdil,\n\nale nepreukázal a prvostupňový súd k nim neuviedol žiadne hodnotiace úvahy. Odvolací súd\nsa výdavkami otca absolútne nezaoberal. V tomto smere postupovali oba súdy v rozpore\ns ustanovením § 62 ods. 5... a ustanovením § 63 ods. 2 zákona o rodine..., ibaže by bolo\nmožné postup súdov vyhodnotiť tak, že na ďalšie výdavky otca súdy nebrali ohľad v zmysle\ncitovaných ustanovení - tomu však vzhľadom na všetky okolnosti nenasvedčuje výška\nurčenej vyživovacej povinnosti otca.\n... Zistený príjem otca bol viac ako 4-násobný oproti príjmu matky, napriek tomu\nsúdy zaviazali otca len na platenie bežného výživného, ktoré pokrývalo len cca. jednu\npolovicu nákladov na maloletého. Okrem toho súdy absolútne nezohľadnili ani to, že sa\nmatka o maloletého osobne stará čím postupovali v rozpore s ustanovením § 62 ods. 4\nzákona o rodine. Je pravdou, že uvedené uznesenie je citované v odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia, avšak z hodnotiacich úvah súdu nevyplýva, že by súd toto\nustanovenie aj aplikoval. V odôvodnení rozhodnutia absentuje subsumpcia skutkového\nstavu pod právne normy, teda nie je možné zistiť právne posúdenie veci zo strany či už\nprvostupňového alebo odvolacieho súdu.\nPokiaľ ide o ďalšie majetkové pomery, tak súdy zistili aj to, že matka je vlastníčkou\n1-izbového bytu. Otec je vlastníkom 3-izobého bytu a 2 motorových vozidiel, z čoho je tiež\nzrejmý majetkový nadštandard otca. Takisto matka poukázala na to, že výdavky otca na\nsplácanie hypotéky nemôžu mať prednosť pred výživným - otec síce pôvodne tvrdiť, že\nhypotékou financoval kúpu bytu, ale matka preukázala prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu, že tomu tak nebolo a teda, že otec účelovo zavádza. Za tejto situácie nebol žiadny\ndôvod veriť ostatným nepreukázaným tvrdeniam otca. Tieto zjavné rozdiely v majetkových\npomeroch rodičov prvostupňový a ani odvolací súd nezobrali do úvahy, len ich ignorovali.“\nSťažovatelia tiež namietajú porušenie ich práva vlastniť majetok, pričom v tejto\nsúvislosti uvádzajú:\n„Pochybeniami všeobecných súdov bolo porušené právo matky vlastniť majetok,\npretože matka musí zo svojho majetku znášať náklady na výživu maloletého vo väčšom\nrozsahu ako by mala v prípade ak by súdy rozhodli o výške výživného na maloletého\nv súlade so zákonnou úpravou. Zároveň pochybenia všeobecných súdov mali za následok\n\n5\n\nporušenie práv maloletého na starostlivosť zo strany rodiča - otca a to konkrétne\nstarostlivosť spočívajúcu v plnení vyživovacej povinnosti vo výške zodpovedajúcej\nschopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Všeobecné súdy nedostatočne\nchránili v súdnom konaní záujmy maloletého a neposkytli ochranu a starostlivosť\nnevyhnutnú pre blaho dieťaťa...\nNeaplikovaním zákonnej úpravy jednak ohľadom určovania výšky výživného,\nzisťovania majetkových pomerov rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti\npodliehajúcej dani z príjmu ale tiež ohľadom požiadaviek na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia bolo porušené právo sťažovateľov vlastniť majetok...“\nSťažovateľka namieta aj porušenie základného práva na rovnosť účastníkov\nv konaní, ku ktorému malo dôjsť predovšetkým rozdielnym prístupom konajúcich súdov\nk splneniu procesnej\n\npovinnosti\n\npreukázať výšku svojich\n\npríjmov a výdavkov\n\nsťažovateľkou a otcom maloletého. V tejto súvislosti sťažovateľka uvádza:\n«U matky sa odvolací súd zaoberal počtom kúpených tašiek Billa (ktorých bolo asi\n6 ani nie za 2,- EUR). Odvolací súd venoval výdavkom matky cca. pol strany odôvodnenia,\nkde sa venoval spomenutých tašiek Billa ešte potravinám kupovaných matkou. Podobnej\nkritike odvolací súd nepodrobil napr. vyhlásenie otca, že na stravu míňa 300 až 350,- EUR\nmesačne.\nNa rozdiel od matky, otec svoje majetkové pomery a svoje výdavky nezdokladoval, čo\nodvolací súd „odmenil“ tým, že sa výdavkami otca vo svojom rozhodnutí ani len\nnezaoberal, a to v rozpore s ustanoveniami § 63 ods. 2 a 62 ods. 5 zákona o rodine.\nZ odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva, že by prvostupňový či druhostupňový\nsúd podrobili tvrdené, ale nepreukázané výdavky otca podrobili skúmaniu podľa § 63 ods. 2\nzákona o rodine. Ak tak súdy nepostupovali práve z dôvodu, že otec tieto výdavky\nnepreukázal, tak o to viac je prekvapivý záver ohľadom výšky výživného otca. Otec\ns niekoľkonásobne vyšším príjmom oproti matke platí výživné v podstate v rovnakej výške\nako matka, ktorá sa ešte naviac o maloletého aj osobne stará. Takýto záver súdov celkom\nzjavne odporuje pravidlám určovania výživného a právu dieťaťa podieľať sa na životnej\núrovni rodičov.\n\n6\n\nRovnako tak prvostupňový súd od matky vyžadoval podrobné zdokladovanie príjmov\na výdavkov, vo vzťahu k otcovi rovnakým spôsobom nepostupoval a následne ani\nneaplikoval domnienku o výške príjmu otca v zmysle § 63 ods. 1 druhá veta zákona\no rodine.»\nSťažovatelia tiež namietajú vznik zbytočných prieťahov v napadnutých konaniach\nsúdov, pričom uvádzajú:\n„Pochybenia súdov teda spôsobujú, že sa značným spôsobom odďaľuje konečné\nrozhodnutie vo veci, ktoré bude spravodlivé a bude náležíte zohľadňovať zákonnú úpravu.\nDoterajším konaním súdov teda došlo aj k zbytočným prieťahov v konaní, čo bolo potvrdené\naj predsedom Okresného súdu Banská Bystrica v liste č. Spr 3041/15 zo dňa 08. 06. 2015.“\nV doplnení sťažnosti doručenej ústavnému súdu 17. decembra 2015 sťažovatelia\npoukazujú na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 172/2013 z 10. júla 2013, ktorý sa týka aj\naplikácie § 63 ods. 1 zákona o rodine. Uvádzajú, že okresný súd sa nijako nevysporiadal\ns možnou aplikáciou tohto ustanovenia a krajský súd síce uviedol, že nebol dôvod toto\nustanovenie aplikovať, ale neuviedol z akého dôvodu. Z tohto hľadiska je preto napadnutý\nrozsudok krajského súdu zjavne neodôvodnený.\nNa tomto základe sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cdo 396/2015\na Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 17 CoP/54/2014 porušili\nprávo sťažovateľov... podľa čl. 20 ods. 1... podľa čl. 41 ods. 4... podľa čl. 46 ods. 1... podľa\nčl. 47 ods. 3... podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo... podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru..., právo... podľa čl. 11 ods. 1... podľa čl. 32 ods. 4... podľa čl. 36 ods. 1... podľa\nčl. 37 ods. 3... podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, právo... podľa čl. 3\nods. 1... podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa.\nPorušovatelia Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Banskej Bystrici sú\npovinní zaplatiť sťažovateľom spoločne a nerozdielne primerané finančné zadosťučinenie\nvo výške 10.000,- EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu s tým, že plnením\n\n7\n\njedného z porušovateľov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého\nporušovateľa.\nPorušovatelia Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Banskej Bystrici sú\npovinní uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia vo výške 355,73 EUR na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu s tým, že\nplnením jedného z porušovateľov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého\nporušovateľa.“\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujú\ntakto:\n„... iba konštatovaním porušenia práva sťažovateľov nie je možné zaistiť úplnú\nnápravu, aj keď v nadväznosti na skonštatovanie porušenia práv sťažovateľov a zrušenie\nnapadnutých rozhodnutí zo strany Ústavného súdu SR by bolo možné právoplatné\nrozhodnutia všeobecných súdov zvrátiť. Maloletý sa v súčasnej dobe nemôže podieľať\nna životnej úrovni svojho otca a matka musí výživu maloletého zabezpečovať vo vyššej\nmiere ako by mala, pokiaľ by rozhodnutia všeobecných súdov o výške výživného boli\nv súlade so zákonom - na tom nezmení nič ani prípadné doplatenie výživného v budúcnosti.\nMaloletý je zároveň vystavený riziku, že v čase, keď sa meritom veci opätovne budú\nzaoberať všeobecné súdy, tak sa zmenia pomery otca a teda otec nemusí byť zaviazaný\nna platenie výživného až v takej výške... Bez ohľadu na to akým spôsobom bude o tejto\nsťažnosti rozhodnuté, tak v súčasnej dobe sú sťažovatelia vystavení právnej neistote\no konečnom rozhodnutí o výživnom na maloletého − táto práva neistota je o to ťaživejšia\na porušenie okresného súdu o to závažnejšie, že sa ide o vec starostlivosti súdu\no maloletého, kedy má súd v súlade s ustanovením § 176 Občianskeho súdneho poriadku\nkonať rýchlo a efektívne v záujme ochrany záujmov maloletých detí. Od podania návrhu\nmatky na Okresný súd Banská Bystrica uplynulo už viac ako 18 mesiacov.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n8\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na\nzačatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného\nsúdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu\nna začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej\nsťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom\nz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže\nústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,\na vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m.\nIV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\nSťažovatelia v petite sťažnosti namietajú porušenie označených základných práv\npodľa ústavy a listiny, práva podľa dohovoru a označeného článku Dohovoru o právach\ndieťaťa najvyšším súdom „v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cdo 396/2015“ a krajským\nsúdom „v konaní vedenom pod sp. zn. 17 CoP/54/2014“. Sťažovatelia v petite sťažnosti\n\n9\n\nneoznačujú napadnutý rozsudok krajského súdu, prípadne napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu a ani nežiadajú tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\nV odôvodnení sťažnosti sťažovatelia namietajú, že právne závery okresného súdu\nv jeho rozsudku z 28. mája 2014, právne závery krajského súdu v napadnutom rozsudku\nz 1. októbra 2014 a najvyššieho súdu v napadnutom uznesení z 25. júna 2015 sú arbitrárne.\nSťažovatelia zároveň argumentujú, že tieto rozhodnutia konajúcich súdov nie sú riadne\nodôvodnené.\nNa tomto základe, napriek nejednoznačnému vymedzeniu v petite sťažnosti, ústavný\nsúd dospel k záveru, že sťažovatelia namietajú porušenie základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1, čl. 32 ods. 4,\nčl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 listiny, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a porušenie čl. 3 ods. 1\na 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho\nrozsudkom z 1. októbra 2014 a postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho\nuznesením z 25. júna 2015.\nRovnako tak sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nkrajského súdu v napadnutom konaní a postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní a postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní\nSťažovatelia namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa\nsťažovateľov k zbytočným prieťahom došlo „na strane prvostupňového súdu v súvislosti\ns podaným dovolaním“ a takisto „(d)oterajším konaním súdov“.\n\n10\n\nÚstavný súd poukazuje v prvom rade na to, že posudzovanie namietaného porušenia\nzákladného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní bolo predmetom konania\no sťažnosti sťažovateľov doručenej ústavnému súdu 25. mája 2015. O týchto námietkach\nsťažovateľov rozhodol ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 364/2015 zo 14. júla 2015 tak,\nže sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na to, že od\nuvedeného uznesenia ústavného súdu nedošlo k žiadnej zmene rozhodujúcich skutočností\n(napr. k zrušeniu napadnutého rozsudku krajského súdu v dovolacom konaní a opätovnému\nprerokúvaniu veci krajským súdom ako odvolacím súdom), je zrejmé, že sťažnosť\nsťažovateľov sa v tejto časti týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol. Pritom je bez\nprávneho významu, že v aktuálnom konaní namietajú sťažovatelia porušenie aj základného\npráva podľa čl. 38 ods. 2 listiny. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju\njudikatúru, podľa ktorej si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj podľa čl. 38 ods. 2\nlistiny) osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).\nPodľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak\na) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa\nrozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli\nsplnené,\nb) ústavný súd v tej istej veci koná,\nc) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol v časti, v ktorej\nnamietajú porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2\nlistiny postupom krajského súdu v napadnutom konaní pre jej neprípustnosť [§ 24 písm. a)\nzákona o ústavnom súde].\n\n11\n\nSťažovatelia tiež namietajú porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu\nv napadnutom konaní (pričom v rámci napadnutého konania najvyššieho súdu\nako dovolacieho súdu sťažovatelia namietajú aj postup okresného súdu ako súdu prvého\nstupňa vykonávajúceho úkony v napadnutom dovolacom konaní, pozn.).\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom\nv súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu\na základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred\norgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby\nten orgán (najvyšší súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo\nstav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nIII. ÚS 342/08).\nZjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38\nods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho,\nže porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom\nuž v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred\njej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv\nnečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m.\nII. ÚS 387/06).\nJednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že\nmusí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných\npráv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva\naj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu\ndo základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv\nďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\n\n12\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.\nÚstavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola\nna ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať\n(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému\nsúdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd\nsťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde),\npretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel\nochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny (m. m.\nI. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP\n(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05\nz 3. 3. 2009).\nSťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu\n(ako aj okresného súdu, pozn.) v napadnutom dovolacom konaní. Zo sťažnosti sťažovateľov\nvyplýva, že v čase podania tejto sťažnosti ústavnému súdu už najvyšší súd v napadnutom\nkonaní rozhodol uznesením z 25. júna 2015, ktoré zároveň bolo právnemu zástupcovi\nsťažovateľov doručené 13. augusta 2015. Takto možno dospieť k záveru, že k namietanému\nporušovaniu v sťažnosti označeného základného práva podľa ústavy a listiny a práva podľa\ndohovoru už postupom najvyššieho súdu, prípadne okresného súdu v napadnutom\ndovolacom konaní nemohlo v čase podania sťažnosti dochádzať, preto ústavný súd sťažnosť\nv súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 41 ods. 4,\nčl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy, podľa čl. 11 ods. 1, čl. 32 ods. 4, čl. 36 ods. 1, čl. 37\nods. 3 listiny, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a porušeniu čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru\n\n13\n\no právach dieťaťa postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho rozsudkom\nz 1. októbra 2014\nJednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom\nustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej\nlehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.\nIV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).\nÚstavný súd v prípade sťažovateľov vychádzal zo svojej judikatúry (napr. m. m.\nI. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010), podľa ktorej lehota na prípadné\npodanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná v zásade za zachovanú aj\nvo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu s výnimkou prípadov, keď to\nkonkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú. Sťažovateľka podala dovolanie, o ktorom\ndovolací súd rozhodol, že nie je prípustné. V súlade s už ustálenou judikatúrou ústavného\nsúdu nemožno však sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré\npredchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní preskúmal tú časť sťažnosti, ktorou\nsťažovatelia namietajú porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 41 ods. 4, čl. 46\nods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy, podľa čl. 11 ods. 1, čl. 32 ods. 4, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3\nlistiny, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a porušenia čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach\ndieťaťa postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho rozsudkom z 1. októbra 2014\nz hľadiska toho, či ich nemožno považovať za zjavne neopodstatnené.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\n\n14\n\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nKrajský súd ako odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku z 1. októbra\n2014, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, poukázal na odvolaciu argumentáciu\nsťažovateľky, na vyjadrenie otca maloletého a tiež kolízneho opatrovníka. Následne uviedol\ntieto právne závery:\n«... Matka maloletého vytýka okresnému súdu nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu\nk majetkovým pomerom otca a nesprávne právne posúdenie v otázke počiatku a rozsahu\nvyživovacej povinnosti otca a spôsobu a rozsahu úpravy styku. Žiadna z odvolacích\nnámietok matky nebola uplatnená dôvodne. ...\n\n15\n\nMatka skutočne doručila návrh na Okresný súd Banská Bystrica dňom 21. 02. 2014\na v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine by mohla požadovať výživné na maloleté dieťa\nminimálne od tohto dátumu. Okresný súd však pokiaľ uložil otcovi povinnosť platiť výživné\nod 01. 03. 2014, rozhodol vecne správne, pretože priamo v návrhu na začatie konania\nmatka uviedla, že ešte vo februári 2014 jej otec maloletého poslal sumu 300 €. Z tejto\ninformácie od matky vyvodil okresný súd správne skutkové zistenie, že otec si neplní\nvyživovaciu povinnosť od 01. 03. 2014 a len od tohto dátumu je možné uložiť, aby si svoju\nzákonnú povinnosť podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnil.\nMajetkové pomery otca pre účely určenia výživného boli zistené z listinných dôkazov\nobstaraných súdom. Nebol preto dôvod na aplikáciu ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona\no rodine, podľa ktorého, ak rodič s príjmami z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani\nz príjmu nepreukáže súdu svoje príjmy, predpokladá sa, že výška jeho priemerného\nmesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Lustráciou v Sociálnej\npoisťovni za obdobie od 01. 01. 2013 do 24. 02. 2014 okresný súd zistil, že otec dieťaťa\nje samostatne zárobkovo činnou osobou. Výpisom zo Živnostenského registra mal\nsúd preukázané, že oprávnenie otca podnikať nezaniklo. Daňový úrad\nkonajúcemu súdu 04. 03. 2014 oznámil údaje z daňového priznania otca za rok 2012.\nDaňové priznanie za rok 2013 podľa správy Daňového úradu\nz 29. 04. 2014 nebolo podané ani do 29. 04. 2014. Kancelária Národnej rady Slovenskej\nrepubliky v odpovedi na žiadosť súdu z 05. 05. 2014 oznámila, že\n\npoberal\n\nodmenu na základe zmluvy o zabezpečení služieb asistenta poslanca Národnej Rady SR\ns účinnosťou od 17. 04. 2012 v sume 1.250 € a v znení Dodatku č. 1 účinného\nod 14. 08. 2013 v sume 1.600 €. Kresťanskodemokratické hnutie vyčíslilo výšku odplaty\nna základe zmluvy o zabezpečovaní služieb uzavretej s otcom maloletého na 675 € mesačne\nza obdobie január 2013 až september 2013 vrátane a vo výške 750 € od októbra 2013\ndo marca 2014. Zo zmluvy o zabezpečení služieb asistenta poslanca NR SR nevyplýva,\nže by okrem odmeny boli otcovi dieťaťa preplácané hotové výdavky spojené s dohodnutou\nčinnosťou. Vlastníctvo dvoch motorových vozidiel Opel Astra a MITSUBISHI COLT je\ndokladované v Správe Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný\ninšpektorát v\n\n. Okresný súd si obstaral aj list vlastníctva svedčiaci o tom, že\n\notec dieťaťa je vlastníkom bytu.\n\n16\n\nRovnako dôsledne zisťoval okresný súd aj majetkové pomery matky. I u nej sa\ndopytoval na vlastníctvo motorových vozidiel a zistil, že matka nevlastní žiadne motorové\nvozidlo, vyžiadal si list vlastníctva o vlastníckom práve matky k bytu a správou\nod zamestnávateľa matky zistil výšku jej príjmu. Podľa správy zamestnávateľa matky\ndo 31. 12. 2013 čerpala matka rodičovskú dovolenku. V januári 2014 jej bol vyplatený čistý\npríjem 459,39 €. Matka však pred súdom udáva, že jej čistý mesačný príjem je v rozpätí\nod 470 do 500 € mesačne.\nOkresný súd skutočne v štvrtom odseku na štvrtej strane rozsudku uviedol, že „otec\ndieťaťa je zamestnaný so zárobkom 2.350 € mesačne“, čo však neznamená, že súd zistil\nokrem príjmu otca ako samostatne zárobkovo činnej osoby aj ďalší príjem vo výške 2.350 €\nmesačne zo závislej činnosti. Na druhej strane rozsudku v druhom odseku okresný súd\njednoznačne udáva, že otec podáva daňové priznania ako SZČO a jeho priemerný mesačný\nčistý príjem je 2.350 €. Na štvrtej strane rozhodnutia, kde je uvedené, že je otec zamestnaný,\nide o zrejmú nesprávnosť, ale význam súdom uvádzaného zistenia o príjme otca v kontexte\ns ďalším textom odôvodnenia je zrejmý každému.\nMatka sa domáha určenia výživného zo strany otca s poukazom na jeho mesačný\npríjem, ktorý porovnáva so svojim a neustále zdôrazňuje, že dieťa má právo podieľať sa na\nživotnej úrovni rodičov. Toto jej tvrdenie je zhodné so zákonom a okresný súd o výške\nvýživného rozhodol v súlade s § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Pri určení rozsahu vyživovacej\npovinnosti sa okrem majetkových pomerov povinnej osoby prihliada aj na odôvodnené\npotreby oprávneného. Oprávneným z výživného je maloletý\n\n, ktorý je vo veku\n\ntroch rokov. Odôvodnené potreby oprávneného vo veku troch rokov, o ktorom matka\nv návrhu tvrdila, že je zdravý, nemá v súvislosti so zdravotným stavom maloletého zvýšené\nvýdavky, musia byť pokryté sumou 200 € od otca, určitou čiastkou zo strany matky\na dávkami od štátu. S finančnými prostriedkami, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie potrieb\nmaloletého dieťaťa, je potrebné nakladať hospodárne. Matka nevysvetlila, z akého dôvodu\nmaloletý navštevuje súkromné predškolské zariadenie\n\ns poplatkom 300 € mesačne,\n\nz akého dôvodu založila trojročnému dieťaťu stavebné sporenie s mesačným vkladom 60 €,\nkeď tvrdí, že súdom určené výživné nie je postačujúce na krytie potrieb maloletého dieťaťa.\nAj matkou predložené doklady o nákupoch v\n\nnapovedajú o nešetrnom\n\nhospodárení. Veľmi často sa medzi nakupovanými položkami objavuje tatárska omáčka\n\n17\n\nv malom balení, čokoládové oplátky Mila, BB keksy a skoro pri každom nákupe si kupuje\nmatka tašku\n\nnamiesto toho, aby si tašku na nákup vzala so sebou. To, že sa dieťa\n\nv plnej miere nepodieľa na životnej úrovni rodičov, zapríčinila matka svojím odchodom\nzo spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa a rozdelením rodiny. Súdom určené výživné\nv rozsahu 150 € na bežné výdavky a 50 € na sporiaci účet, ktorý musí matka v prospech\ndieťaťa zriadiť, považuje odvolací súd za primerané veku a potrebám maloletého dieťaťa,\naj schopnostiam a možnostiam povinnej osoby. Preto v tejto časti odvolaniu matky\nnevyhovel.»\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové konanie a odvolacie konanie\nz hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto (napriek tomu, že sa sťažovatelia nedomáhajú vyslovenia\nporušenia v sťažnosti označených práv relevantným rozhodnutím okresného súdu)\npreskúmal aj rozsudok okresného súdu č. k. 31 P 64/2014-105 z 28. mája 2014, ktorým\ntento okrem iného zaviazal otca maloletého prispievať na jeho výživu mesačne sumou\n200 €. Okresný súd poukázal na vyjadrenia a výpoveď otca maloletého o jeho majetkových\npomeroch, pričom uviedol:\n„Otec dieťaťa vo svojej výpovedi aj v písomných podaniach prejavil súhlas s tým,\naby dieťa bolo zverené do ďalšej výchovy a opatery matke a navrhol stanovenie výšky\nvýživného 150 € mesačne do rúk matky mal. dieťaťa s tým, že takéto výživné považuje za\nprimerané, jednak veku, ale aj potrebám mal. dieťaťa. Poukázal na tú skutočnosť, že dáva\ndaňové priznanie, ako SZČO. Jeho priemerný mesačný čistý príjem je asi 2350 € mesačne.\nZ tohto príjmu uhrádza mesačné náklady na pohonné hmoty asi 400 €, internet 26 €, telefón\n100 €, kancelárske potreby 50 €, servis auta 100 €, 200 € mesačne vynakladá na svoje\n\n18\n\nnemocenské, zdravotné a dôchodkové poistenie, pričom uviedol, že toto sú náklady\nsúvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou. Po odpočítaní týchto nákladov mu zostáva 1 000\n€ až 1200 € mesačne, z čoho uhrádza výživné pre dcéru\n\n,\n\nurčené súdom vo výške 125 € mesačne, hypotéku na byt 200 € mesačne, mesačnú zálohovú\nplatbu na bývanie uhrádza 162,67 € a inkaso 54 € mesačne. Tiež uviedol, že mal. Jánovi\nuhrádza poistenie 25 € mesačne, ďalej si platí svoje osobné životné a úrazové poistenie\n48,50 €, náklady na vlastné ošatenie, hygienu asi 100 € mesačne, 300 € až 350 € mesačne\nnáklady na stravu. Poukázal na tú skutočnosť, že často cestuje a preto sa často stravuje\nv reštauračných zariadeniach a preto mu zostáva suma okolo 300 € mesačne\nna nepredvídateľné náklady.“\nNásledne okresný súd, citujúc ustanovenia § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2 a 5, § 63 ods. 3\na § 75 zákona o rodine, v súvislosti s určením výživného uviedol:\n„Pri určovaní výšky výživného, súd prihliadal na odôvodnené potreby a záujmy\nmaloletého dieťaťa, ako aj na možnosti a schopnosti oboch rodičov. Dieťa je vo veku\nnecelých 3 rokov, navštevuje materské jasle, kde matka platí poplatok 300 € mesačne,\npričom sumu 230 € mesačne jej refunduje úrad práce. Dieťa však býva často choré,\nv dôsledku čoho je matka s maloletým dieťaťom častejšie na OČR a máva zvýšené náklady\nv súvislosti s doplatkami za lieky, ktoré sú dieťaťu predpisované, ako aj so zabezpečením\ndostatočného prísunu vitamínov na posilnenie zdravotného stavu mal. dieťaťa.\nMatka dieťaťa je riadne zamestnaná s priemerným mesačným zárobkom 500 €\na nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec dieťaťa je zamestnaný so zárobkom 2 350 €\nmesačne a má vyživovaciu povinnosť k dcére\n\n,\n\nvo výške\n\n125 € mesačne.\nNa základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že súčasné osobné,\nmajetkové a zárobkové pomery otca dieťaťa umožňujú otcovi, bez ohrozenia vlastnej výživy\na výživy ďalšieho svojho maloletého dieťaťa, prispievať na úhradu potrieb maloletého\ndieťaťa mesačne sumou 200 € z čoho sumu 150 € súd rozhodol, že bude otec platiť do rúk\nmatky dieťaťa, aby z nich mohla uspokojovať priebežne vznikajúce potreby maloletého\ndieťaťa a sumu 50 € súd rozhodol, že otec bude ukladať na sporiaci účet dieťaťa na tvorbu\núspor pre maloletého. V zmysle hore citovaného zákonného ustanovenia, súd uložil matke\n\n19\n\ndieťaťa zároveň, aby takýto účet na meno dieťaťa a prospech maloletého matka zriadila,\npričom tiež rozhodol v súlade so zákonným ustanovením, že výber týchto finančných\nprostriedkov je viazaný na súhlas súdu. Výživné súd stanovil od 01. 03. 2014, keď dospel\nk záveru, že do tej doby si otec výživné v prospech mal. dieťaťa riadne splnil.\nZa čas od 01. 03. 2014 do 28. 05. 2014 vznikol tak otcovi dlh na výživnom vo výške\n200 €, keď súd v prospech otca započítal výživné, ktoré už doteraz pre maloleté dieťa platil.\nToto zročné výživné súd rozdelil na sumu 50 €, ktorú sumu je otec povinný doplatiť do rúk\nmatky dieťaťa a sumu 150 €, ktorú sumu súd uložil otcovi ako povinnosť zaplatiť na\nsporiaci účet maloletého dieťaťa.“\nSťažovatelia predovšetkým namietajú spôsob, ktorým okresný súd zistil výšku\npríjmov otca maloletého a tiež jeho výdavky, a takto tiež namietajú výšku výživného, ktoré\nurčil okresný súd vo svojom rozsudku z 28. mája 2014. Podľa sťažovateľov konajúce súdy\nmali aplikovať fikciu o výške príjmov otca maloletého podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine.\nPodľa sťažovateľov rozsah vyživovacej povinnosti otca maloletého určený\nrozsudkom okresného súdu z 28. mája 2014 predstavuje zásah do majetkovej sféry\nsťažovateľky, ktorá musí uspokojovať potreby maloletého zo svojho majetku,\nako aj maloletého, ktorý sa nemôže podieľať na životnej úrovni svojho otca.\nSpôsob, ktorým okresný súd a krajský súd zisťovali a vyhodnotili príjmy a výdavky\nsťažovateľky a otca maloletého, predstavuje podľa sťažovateľky porušenie základného\npráva na rovnosť účastníkov v konaní.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na dôkazné prostriedky,\nz ktorých okresný súd zisťoval výšku príjmov otca maloletého a jeho majetkové pomery\n(zisťovanie v evidencii Sociálnej poisťovne, správy od Daňového úradu v\n\n,\n\nlist Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, zmluvy o zabezpečení služieb asistenta\nposlanca Národnej rady Slovenskej republiky, správa Okresného riaditeľstva Policajného\nzboru, Okresného dopravného inšpektorátu\n\n, list vlastníctva). Keďže\n\nz uvedených listinných dôkazov ustálil okresný súd príjem a majetkové pomery otca\n\n20\n\nmaloletého, neaplikoval fikciu podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine. Krajský súd sa\nvysporiadal aj s námietkou sťažovateľov o tvrdení okresného súdu v odôvodnení jeho\nrozsudku, podľa ktorého má otec maloletého príjmy zo závislej činnosti. V celkovom\nkontexte odôvodnenia rozsudku okresného súdu z 28. mája 2014 považoval toto tvrdenie\nkrajský súd za zjavnú nesprávnosť, ktorá nijako nespochybňuje skutkové zistenia a právne\nzávery okresného súdu.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľov o arbitrárnom postupe konajúcich súdov\nv súvislosti s neaplikovaním § 63 ods. 1 zákona o rodine, poukazuje ústavný súd v prvom\nrade na to, že túto námietku skúmal aj najvyšší súd v napadnutom dovolacom konaní, avšak\nlen z toho hľadiska, či neaplikovaním tohto zákonného ustanovenia nebola sťažovateľom\nodňatá možnosť konať pred súdom, samotnou otázkou právneho posúdenia sa najvyšší súd\nnezaoberal vzhľadom na to, že dovolanie podané sťažovateľkou nebolo prípustné podľa\n§ 238 OSP. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, ústavný súd preskúmaval opodstatnenosť\nnámietky sťažovateľov z toho hľadiska, či konajúce súdy postupovali ústavne\nakceptovateľne, ak vo veci neaplikovali § 63 ods. 1 zákona o rodine.\nUstanovenie § 63 ods. 1 zákona o rodine ukladá rodičovi, ktorý má príjmy z inej než\nzávislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, povinnosť preukázať tieto príjmy súdu,\npredložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistenie\nďalších skutočností potrebných na rozhodnutie sprístupnením údajov chránených podľa\nosobitného predpisu. Nesplnenie tejto povinnosti spôsobuje, že výška priemerného\nmesačného príjmu rodiča je určená fikciou v zmysle druhej vety § 63 ods. 1 zákona\no rodine. Uvedené ustanovenie je však potrebné vykladať v súlade s vyšetrovacou zásadou,\nktorou sa riadi konanie starostlivosti súdu o maloletých podľa § 176 OSP, podľa ktorej\nv tomto konaní, je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového\nstavu, hoci ich účastníci nenavrhli (§ 120 ods. 2 v spojení s § 81 ods. 1 OSP).\nV prerokúvanom prípade sa javí, že príjem otca maloletého a jeho majetkové pomery\nboli zistené dostatočne. Sťažovateľka tvrdila, že Kresťanskodemokratické hnutie\nkompenzuje niektoré výdavky otcovi maloletého. Krajský súd sa s touto námietkou\n\n21\n\nvysporiadal a poukázal na to, že zo zmluvy o zabezpečení služieb asistenta poslanca\nNárodnej rady Slovenskej republiky preplácanie výdavkov nevyplýva. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku krajského súdu možno dospieť k záveru, že väčšiu časť listinných\ndôkazov preukazujúcich príjem otca maloletého a jeho majetkové pomery zaobstaral\nokresný súd. Táto skutočnosť je však bez právnej relevancie s prihliadnutím na súčasné\npôsobenie procesnej povinnosti rodiča podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine a vyšetrovacej\nzásady. Sťažovateľka neuviedla také skutočnosti, ktoré by vyvolávali podstatnejšiu\npochybnosť o úplnosti skutkových zistení týkajúcich sa príjmov otca maloletého a jeho\nmajetkových pomerov, preto nie je odôvodnená ani aplikácia záverov ústavného súdu\nuvedená v náleze sp. zn. II. ÚS 172/2013 z 10. júla 2013.\nÚstavný súd takto dospel k záveru, že krajský súd v spojení s okresným súdom\nodôvodnili svoje závery o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca maloletého a jeho\nzačiatku primerane, preto právne závery konajúcich súdov nepovažuje v tomto smere\nza zjavne neodôvodnené. Rovnako tak aplikácia a výklad príslušných ustanovení zákona\no rodine týmito súdmi rešpektuje zmysel a účel týchto ustanovení, sú logické, preto právne\nzávery krajského súdu v spojení s okresným súdom nie sú arbitrárne.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej konštatoval,\nže postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať\nza porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny alebo\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Ústavný súd nezistil také\nskutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť porušenia základného práva sťažovateľov\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny alebo ich práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu z 1. októbra 2014 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Skutočnosť, že\nsťažovatelia sa s právnym názorom krajského súdu v spojení s právnym názorom okresného\nsúdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny\nnázor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným\n\n22\n\nsúdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného\nsúdu predmetný právny výklad príslušných ustanovení zákona o rodine krajským súdom\nako odvolacím súdom v spojení s okresným súdom ako súdom prvého stupňa takéto\nnedostatky nevykazuje.\nSkutočnosti, ktoré sťažovateľka v sťažnosti uvádza, neindikujú možnosť vysloviť\nporušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy\na podľa čl. 37 ods. 3 listiny.\nRovnako tak ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť\nvysloviť porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa\nčl. 11 ods. 1 listiny a základného práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41\nods. 4 ústavy a podľa čl. 32 ods. 4 listiny; a taktiež ani porušenie čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru\no právach dieťaťa postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho rozsudkom\nz 1. októbra 2014.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.\nII.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 41 ods. 4,\nčl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy, podľa čl. 11 ods. 1, čl. 32 ods. 4, čl. 36 ods. 1, čl. 37\nods. 3 listiny, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a porušeniu čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru\no právach dieťaťa postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením\nz 25. júna 2015\nNajvyšší súd napadnutým uznesením z 25. júna 2015 odmietol dovolanie\nsťažovateľky. V odôvodnení svojho uznesenia v prvom rade skúmal prípustnosť dovolania\npodľa § 238 OSP, pričom uviedol:\n„V preskúmavanej veci dovolanie matky maloletého smeruje proti rozsudku\nodvolacieho súdu vo veci starostlivosti súdu o maloletého (určenie výživného).\n\n23\n\nV predmetnom konaní sa teda nerozhodovalo o obmedzení alebo pozbavení rodičovských\npráv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu (porovnaj napr. R 55/1996).\nNajvyšší súd so zreteľom na uvedené ustanovenia konštatuje, že matkou maloletého\npodané dovolanie nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné.“\nNásledne najvyšší súd poukázal na dovolaciu argumentáciu sťažovateľky a uviedol:\n„Matka maloletého procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p.\nnetvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej\ndovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nS prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal\ndopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho\nsúdu nebola matke maloletého odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).“\nNajvyšší súd následne uviedol tieto právne závery týkajúce sa aplikácie ustanovení\nzákona o rodine a právneho posúdenia určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca\nmaloletého (ktorých ústavnú udržateľnosť ústavný súd preskúmava s prihliadnutím na\nargumentáciu v sťažnosti sťažovateľov, pozn.):\n„Nedôvodná je aj námietka matky maloletého spočívajúca v tom, že došlo\nk porušeniu ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p., nakoľko odvolací súd v predmetnej veci\naplikoval ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine.\nV skutočnosti odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na aplikáciu\ntohto ustanovenia Zákona o rodine v predmetnej veci neboli dôvody, pretože majetkové\npomery otca maloletého pre účely určenia výživného boli zistené z listinných dôkazov\nobstaraných súdom (čl. 146 spisu).\nNemožno súhlasiť ani s ďalšou námietkou matky maloletého, spočívajúca v zistení,\nže otec maloletého má príjmy aj z inej ako závislej činnosti. Oba súdy v tomto konaní zistili\nsúčasný priemerný mesačný príjem otca maloletého vo výške 2 350 eur, pričom odvolací\nsúd túto sumu len bližšie konkretizoval a poukázal na to, že otec maloletého poberá príjem\nasistenta poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a to na základe zmluvy\no zabezpečení služieb takéhoto asistenta a má aj príjem od Kresťanskodemokratického\nhnutia na základe zmluvy o zabezpečení služieb aktuálne vo výške 750 eur mesačne. Nejde\n\n24\n\nteda o odchylné skutkové zistenia (a to prípadne bez vykonania dokazovania) zo strany\nodvolacieho súdu, než aké v predmetnej veci urobil súd prvého stupňa. Pokiaľ matka\nmaloletého v dovolaní zotrváva na právnych záveroch, ktoré sú odlišné od právneho\nposúdenia veci odvolacím súdom (i súdom prvého stupňa), uplatňuje dovolací dôvod\nv zmysle § 241 ods. 2 písm. c) O. s. p. (t. j., že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom\nprávnom posúdení veci), treba poukázať na to, že právnym posúdením je činnosť súdu,\nktorým sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje\nkonkrétna právna norma. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd\nnepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverom vyvodil nesprávne právne\nzávery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle,\nže ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.),\nsamo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012\na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,\n3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž\no vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia,\nktorý by bol uvedený v § 238 O. s. p. zakladajúci prípustnosť dovolania.“\nSťažovatelia namietajú porušenie označených základných práv podľa ústavy a listiny,\npráva podľa dohovoru a označených článkov Dohovoru o právach dieťaťa postupom\nnajvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením z 25. júna 2015. Sťažovatelia\nnamietajú, že najvyšší súd odmietol ich dovolanie bez toho, aby toto dovolanie vecne\nprerokoval.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd\ndospel k záveru, že dovolanie sťažovateľky nie je prípustné podľa § 238 OSP. Vzhľadom na\nobsah dovolania skúmal tiež, či konajúce súdy neodňali sťažovateľke možnosť konať pred\nsúdom v zmysle § 237 písm. f) OSP. Poukázal na to, že okresný súd a krajský súd\nneaplikovali § 63 ods. 1 zákona o rodine z dôvodu, že majetkové pomery otca maloletého\nboli preukázané listinnými dôkazmi. Podľa najvyššieho súdu krajský súd nerozhodol na\nzáklade iných dôvodov ako okresný súd, čo vyplýva aj z odôvodnenia preskúmavaného\n\n25\n\nrozsudku krajského súdu. Uviedol tiež, že nesprávne právne posúdenie veci je dovolacím\ndôvodom, ale najvyšší súd túto námietku nepreskúmava v situácii, keď dovolanie nie je\nprípustné podľa § 238 OSP. Ústavný súd dospel k záveru, že uvedené právne závery\nnajvyššieho súdu nemožno považovať za arbitrárne a zjavne neodôvodnené, preto sú\nústavne udržateľné.\nV tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že nie je súčasťou systému všeobecného\nsúdnictva, preto môže do výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov všeobecnými súdmi zasahovať len v prípadoch, keď sa ich výklad vyznačuje\nsvojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípade napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu ako dovolacieho súdu prejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti\nnezistil, nepovažoval v danom prípade argumentáciu sťažovateľov za spôsobilú na to, aby\nlen na jej základe bolo možné toto rozhodnutie hodnotiť ako ústavne neakceptovateľné\na neudržateľné.\nSkutočnosť, že sťažovatelia sa s právnym názorom najvyššieho súdu ako dovolacieho\nsúdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny\nnázor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným\nsúdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného\nsúdu predmetný právny výklad príslušných ustanovení zákona o rodine a Občianskeho\nsúdneho poriadku najvyšším súdom ako dovolacím súdom takéto nedostatky nevykazuje.\nÚstavný súd nezistil ani také skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť vysloviť\nporušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy\na podľa čl. 37 ods. 3 listiny; ako ani porušenie sťažovateľmi označených hmotných práv,\nt. j. základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1\nlistiny a základného práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 ods. 4 ústavy\n\n26\n\na podľa čl. 32 ods. 4 listiny; a taktiež ani porušenie čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach\ndieťaťa postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením z 25. júna 2015.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. marca 2016\n\n27", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "rodičovské práva, rodina", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "vyživovacia povinnosť-výživné", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "arbitrárnosť", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0a441b30-7b17-4d24-9de4-2fbb5281617b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.364.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 364/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2015 z 14. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.364.2015.1"}, {"guid": "ussr:5b092dc9-e671-4cb8-800c-a44a825cea04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2013 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5b092dc9-e671-4cb8-800c-a44a825cea04"}, {"guid": "ussr:d08e5263-990c-44cb-9324-03e64ca9ca04", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/2011 z 27. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-27", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d08e5263-990c-44cb-9324-03e64ca9ca04"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 342/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/08 z 15. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-15", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 374, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc"}, {"guid": "ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 670, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad"}], "citovane_v": []}