{"guid": "ussr:5ddecfc7-7f66-42fc-ad88-381280b12207", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/2016 z 14. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. januára 2016, sp. zn. II. ÚS 28/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-01-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5ddecfc7-7f66-42fc-ad88-381280b12207", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 28/2016-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava\n\nOrosza\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Jarmilou Zahradníkovou,\nAdvokátska kancelária, Pluhová 78, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej\nzákladných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, základného práva na ochranu rodinného života podľa\nčl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného\nživota podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\na uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 CoP 510/2015-692 z 30. septembra 2015\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na ochranu rodinného\nživota podľa čl. 41 ods. 4 ústavy a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života\npodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 11 CoP 510/2015-692 z 30. septembra 2015, ktorou žiada vydať tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľky,\n\n,\n\n, bytom\n\n, na súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo na\nochranu súkromného a rodinného života podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a právo na\nrešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.\n11CoP/510/2015-692 zo dňa 30. 09. 2015, a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal,\nporušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoP/510/2015-692 zo dňa\n30. 09. 2015, sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľke náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 296,44 €... na účet jej právneho zástupcu do jedného mesiaca\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nAko vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, Okresný súd\nPezinok (ďalej len „okresný súd“) vo veci starostlivosti o mal.\n, a mal.\n\n,\n\n2\n\n,\n\n(ďalej len „maloleté deti“),\n\nktoré sa narodili z manželstva sťažovateľky a\n\n(ďalej len „otec“),\n\nuznesením č. k. 12 P 78/2015-115 z 31. marca 2015 na návrh otca dočasne zveril maloleté\ndeti do osobnej starostlivosti otca, uložil sťažovateľke platiť výživné na mal.\nvo výške 120 € mesačne a na mal.\n\nvo výške 100 € mesačne,\n\nsťažovateľke dočasne zakázal vycestovať s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej\nrepubliky a uložil jej odovzdať maloleté deti do starostlivosti otca. V prevyšujúcej časti\n(vo vzťahu k výške výživného) návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.\nAko vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia, pred okresným súdom sa vedie\ni konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí (sp. zn. 12 P 68/2015). Otec svoj\nnávrh na nariadenie predbežného opatrenia doručený okresnému súdu 18. marca 2015\nodôvodnil tým, že sťažovateľka začala v polovici roku 2014 pôsobiť v spoločenstve Zlatý\nvek, ktoré otec považuje za sektu, do učenia ktorej zasväcuje aj maloleté deti; vo februári\n2015 nadviazala mimomanželskú známosť s mužom, ktorý je občanom USA a plánujú\nvycestovať na Hawai a zostať tam žiť; tohto muža prezentuje maloletým deťom ako ich otca\na biologickému otcovi bráni v styku s nimi. Otec doplnil návrh na vydanie predbežného\nopatrenia podaním doručeným okresnému súdu 27. marca 2015, v ktorom uviedol, že\nsťažovateľka bez jeho súhlasu spoločne s milencom vyviezla maloleté deti do Českej\nrepubliky, čo otec oznámil polícii, maloleté deti sa nachádzajú v obci\nu sťažovateľkinho otca, kam otec za nimi vycestoval, rodina sťažovateľky mu však s nimi\nneumožnila kontakt a Polícia Českej republiky odmietla zasiahnuť. Pretože sťažovateľka\nsťahuje do Čiech hnuteľné veci, vybrala úspory z bankových účtov a hľadá opatrovateľku\npre maloleté deti v USA, otec je presvedčený, že sťažovateľka pripravuje odchod\ns maloletými deťmi do USA. Otec pripojil k návrhu zápisnicu o trestnom oznámení\nz 24. marca 2015, úradný záznam o podaní vysvetlenia z Obvodného oddelenia Polície\nČeskej republiky\n\n, emailovú komunikáciu sťažovateľky a\n\n,\n\ninzerát z 26. januára 2015. Okresný súd lustráciou zistil, že sťažovateľka návrhom\nz 20. marca 2015 požiadala v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn.\n12 P 83/2015 o udelenie súhlasu vycestovať s maloletými deťmi do Českej republiky\na USA, vo veci však dosiaľ nebolo rozhodnuté.\n\n3\n\nOkresný súd v uznesení č. k. 12 P 78/2015-115 z 31. marca 2015 uviedol:\n„Súd po preskúmaní spisového materiálu a po zvážení vyššie uvedených skutočností\ndospel k záveru, že je v záujme maloletých detí aby boli pomery účastníkov dočasne\nupravené. ...\nO bežných záležitostiach dieťaťa môže rozhodovať každý z rodičov samostatne,\no podstatných záležitostiach musia rozhodovať rodičia spoločne, resp. vyžaduje sa súhlas\noboch rodičov. Medzi podstatné záležitosti v živote dieťaťa sa považuje aj jeho\npresťahovanie do iného štátu. Ak chce rodič svoje dieťa presťahovať do iného štátu, na to,\naby konal oprávnene, potrebuje súhlas druhého rodiča. Keď rodič nemá súhlas druhého\nrodiča, ani súhlas súdu toho štátu, v ktorom malo dieťa pred premiestnením obvyklý pobyt\nje premiestnenie, alebo zadržiavanie dieťaťa neoprávnené.\nNakoľko inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov\nmedzi účastníkmi alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, súd o veci nerozhoduje\nna základe výsluchu procesných strán a vykonania dôkazov o skutočnostiach týkajúcich sa\nexistencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale vychádza\nlen zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu na vydanie predbežného opatrenia.\nZ podaného v návrhu vyplýva, že matka s maloletými deťmi odišla do Českej\nrepubliky bez súhlasu otca a tiež bez súhlasu súdu, nakoľko v konaní vedenom na tunajšom\nsúde pod sp. zn. 12P/83/2015 nebolo o návrhu matky na udelenie súhlasu vycestovať\ns maloletými deťmi do zahraničia doposiaľ rozhodnuté, teda zadržiavanie maloletých detí\nv Českej republike, aj keď len dočasné, je neoprávnené. Vzhľadom na skutkové a právne\ndôvody návrhu, súd návrhom otca v časti dočasného zverenia maloletých detí, zákazu\nvycestovať s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky a povinnosti odovzdať\nmaloleté deti do starostlivosti otca vyhovel. ...\nPodrobné dokazovanie ohľadom majetkových, finančných a zárobkových možností\na schopností rodičov a skutočných potrieb maloletých a toho, ktorý z rodičov má lepšie\npredpoklady pre výchovu a starostlivosť o maloletých bude predmetom dokazovania\nv konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva.“\n\n4\n\nO odvolaní sťažovateľky proti tomuto rozhodnutiu rozhodol krajský súd uznesením\nč. k. 11 CoP 272/2015-266 z 1. júna 2015 tak, že uznesenie okresného súdu ako vecne\nsprávne potvrdil. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia, otec osvedčil ním tvrdené\nskutočnosti, na rozdiel od tvrdení matky uvedených v jej odvolaní. Odvolací súd\nnepovažoval za podstatné to, že matka vycestovala do Českej republiky iba krátkodobo.\nV čase rozhodovania odvolacieho súdu sa mal.\n\nnachádzal už u otca, mal.\n\nu sťažovateľky, pričom „každý z rodičov v obave pred druhým rodičom sa snaží skrývať\ndieťa, ktoré má u seba. Deti sa tak stali rukojemníkmi vlastných rodičov, naviac u detí došlo\nnie len k oddeleniu od jedného rodiča, ale aj k pretrhnutiu súrodeneckých väzieb, čo je\nabsolútne neprípustné, nezodpovedné a neakceptovateľné.“.\nUznesenie okresného súdu č. k. 12 P 78/2015-115 z 31. marca 2015 v spojení\ns uznesením krajského súdu č. k. 11 CoP 272/2015-266 z 1. júna 2015 nadobudlo\nprávoplatnosť 8. júna 2015.\nOtec maloletých detí doručil 24. júna 2015 okresnému súdu návrh na nariadenie\npredbežného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk maloletých detí so sťažovateľkou, a to\ntak, aby prebiehal iba v jeho prítomnosti. V návrhu uviedol, že do starostlivosti mu bola\nsťažovateľkou odovzdaná medzičasom (4. júna 2015) i mal.\n\n. Návrh odôvodnil tým, že\n\nsťažovateľka si neustále vynucuje styk s maloletými deťmi, nerešpektuje ich denný režim;\notec považuje za nevyhnutné byť pri styku prítomný, aby sťažovateľka nepodsúvala\nmaloletým deťom učenie sekty. Styk navrhol upraviť v rozsahu každý pondelok a piatok\nv čase od 17.30 h do 19.30 h v mieste bydliska otca a v jeho prítomnosti.\nSťažovateľka návrhom z 30. júna 2015 požiadala okresný súd, aby zrušil predbežné\nopatrenie nariadené uznesením č. k. 12 P 78/2015-115 z 31. marca 2015, s odôvodnením, že\npredbežné opatrenie nezabezpečuje najlepší záujem detí najmä preto, že odňalo deti matke,\nktorá im zabezpečovala primárnu starostlivosť a na ktorú boli naviazané. Poukázala i na to,\nže deti nikdy nechcela s územia Slovenskej republiky uniesť, do USA hodlala vycestovať\niba krátkodobo na dovolenku, nie je členkou žiadnej sekty, údajným členstvom v sekte\nneohrozuje maloleté deti a pokiaľ okresný súd napriek tomu nariadil predbežné opatrenie\n\n5\n\nuznesením č. k. 12 P 78/2015-115 z 31. marca 2015, jeho rozhodnutie nemá oporu\nv dôkazoch, resp. okresný súd predložené dôkazy nesprávne vyhodnotil. Zároveň\nsťažovateľka požiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým okresný súd dočasne\nmaloleté deti zverí do jej osobnej starostlivosti, otca zaviaže platiť výživné na mal.\nvo výške 120 € mesačne a na mal.\n\n100 € mesačne, otcovi uloží odovzdať deti\n\nsťažovateľke a upraví styk otca s deťmi. Pre prípad, že predbežné opatrenie nariadené\nuznesením č. k. 12 P 78/2015-115 z 31. marca 2015 nebude zrušené, navrhla sťažovateľka\nupraviť jej styk s deťmi širšie, bez prítomnosti otca a bez obmedzenia miesta, kde má styk\nprebiehať.\nO týchto návrhoch sťažovateľky a otca maloletých detí rozhodol okresný súd\nuznesením č. k. 12 P 78/2015-490 zo 16. júla 2015 tak, že návrh sťažovateľky na zrušenie\npredbežného opatrenia zamietol, upravil styk sťažovateľky s deťmi bez prítomnosti otca\nv každom párnom kalendárnom týždni v pondelok, stredu a piatok vždy od 16.30 h\ndo 19.00 h a v každom nepárnom týždni v utorok, štvrtok od 16.30 h do 19.00 h a v sobotu\nv čase od 10.00 h do 19.00 h s tým, že sťažovateľka prevezme a odovzdá maloleté deti\nv mieste bydliska otca. Vo zvyšku návrhy otca i sťažovateľky okresný súd zamietol.\nZamietnutie návrhu sťažovateľky na zrušenie skoršieho predbežného opatrenia okresný súd\nodôvodnil tým, že s dôvodmi na jeho zrušenie uvádzanými sťažovateľkou sa už vysporiadal\nodvolací súd v uznesení č. k. 11 CoP 272/2015-266 z 1. júna 2015, ktoré je právoplatné.\nÚpravu styku okresný súd nariadil v situácii, keď rodičia maloletých detí nedokážu medzi\nsebou komunikovať, vzťahy medzi nimi sú napäté, nedokážu sa na rozsahu styku dohodnúť,\npričom je v záujme detí, aby sa so sťažovateľkou stretávali. Prihliadol i na návrh kolízneho\nopatrovníka. Pokiaľ rozhodol o úprave styku bez prítomnosti otca, toto rozhodnutie\nodôvodnil tým, že prítomnosť otca by v súčasnej konfliktnej situácii medzi rodičmi\nneprospela rodičom a čas styku by nebol plnohodnotne využitý v prospech detí.\nO odvolaniach sťažovateľky i otca maloletých detí proti uzneseniu č. k.\n12 P 78/2015-490 zo 16. júla 2015 rozhodol krajský súd uznesením č. k. 11 CoP 510/2015692 z 30. septembra 2015 tak, že uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.\n\n6\n\nUznesenie okresného súdu č. k. 12 P 78/2015-490 zo 16. júla 2015 v spojení\ns uznesením krajského súdu č. k. 11 CoP 510/2015-692 z 30. septembra 2015 nadobudlo\nprávoplatnosť 8. októbra 2015.\nSťažovateľka sťažnosť na porušenie jej základných práv na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 11 CoP 510/2015-692 z 30. septembra\n2015 odôvodnila tým, že krajský súd jej odoprel prístup k súdu a rozhodol na základe\nvýkladovej svojvôle. Krajský súd nesprávne aplikoval § 77 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej aj „OSP“), pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľky na zrušenie predbežného opatrenia\naplikoval ustanovenia upravujúce postup pri vydávaní predbežného opatrenia, neprihliadol\nna obsah vyjadrení sťažovateľky, rozhodol vychádzajúc výlučne z podaní otca maloletých\ndetí, čím došlo k porušeniu rovnosti účastníkov v konaní, a krajský súd navyše porušil\ni právo sťažovateľky na verejné prerokovanie veci, pretože na prerokovanie odvolania\nsťažovateľky nenariadil pojednávanie, hoci bol povinný tak urobiť. Krajský súd rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa potvrdil napriek tomu, že vo veci nebolo vykonané riadne dokazovanie,\nvýsluch účastníkov ani nariadené pojednávanie. Sťažovateľke nebol doručený na vyjadrenie\nnávrh otca maloletých detí na nariadenie predbežného opatrenia ani vyjadrenia kolízneho\nopatrovníka, v dôsledku čoho sa o ich obsahu dozvedela až z rozhodnutia okresného súdu.\nOdôvodnenie rozhodnutia krajského súdu považuje sťažovateľka za nedostatočné,\nnepresvedčivé, protirečivé a nie je z neho zrejmé, z akých dôvodov práve súdom určený\nrozsah styku sťažovateľky s maloletými deťmi je v ich záujme.\nSťažnosť na porušenie jej základného práva na ochranu rodinného života podľa čl. 41\nods. 4 ústavy a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1\ndohovoru uznesením krajského súdu č. k. 11 CoP 510/2015-692 z 30. septembra 2015\nsťažovateľka odôvodnila tým, že hoci do vydania predbežného opatrenia bola s maloletými\ndeťmi denne a zabezpečovala im starostlivosť, po jeho vydaní bola jej možnosť styku\ns maloletými deťmi podstatne obmedzená, a to iba na niekoľko hodín týždenne, čo je\nv rozpore so záujmami detí. Súčasný stav, keď otec maloletých detí umožňuje sťažovateľke\n\n7\n\nkontakt s nimi iba počas predbežným opatrením vymedzeného času, môže viesť\nk výraznému narušeniu väzieb matka – dieťa.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie\ndôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n8\n\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní rovní.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti\nmajú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť\na maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na\nzáklade zákona.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nAko vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia týchto\npráv uznesením krajského súdu č. k. 11 CoP 510/2015-692 z 30. septembra 2015 v podstate\ns odôvodnením, že toto rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu\no zamietnutí návrhu sťažovateľky na zrušenie skoršieho predbežného opatrenia a ktorým\nbol upravený styk sťažovateľky s maloletými deťmi, je svojvoľné, nedostatočne\nodôvodnené, založené na nesprávnom právnom posúdení veci a skutkových záveroch, ktoré\nnezodpovedajú obsahu spisu, pretože podľa presvedčenia sťažovateľky boli splnené\npodmienky na zrušenie, resp. zmenu skoršieho predbežného opatrenia, a aj v prípade, ak by\nto tak nebolo, styk sťažovateľky s maloletými deťmi mal byť upravený podstatne širšie,\npretože iba taká úprava styku je v záujme maloletých detí.\n\n9\n\nKrajský súd uznesenie č. k. 11 CoP 510/2015-692 z 30. septembra 2015 odôvodnil\ntakto:\n„Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny\nzáver. Podľa § 77 ods. 2 predbežné opatrenie súd zruší ak pominú dôvody pre ktoré bolo\nnariadené. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutím súdu prvého stupňa č. k. 12P/78/2015115 zo dňa 31.3.2015 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým boli dočasne maloleté\ndeti\n\nzverené do osobnej starostlivosti otca. Matke detí bola uložená povinnosť\n\nplatiť na výživu detí na maloletého\n\nvo výške 120,- eur mesačne a na maloletú\n\nvo výške 100,- eur mesačne. Matke maloletých detí bol uložený zákaz vycestovať\ns maloletými deťmi mimo územia SR. Matke bola uložená povinnosť odovzdať maloleté deti\ndo starostlivosti otca, vo zvyšku bol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia\nzamietnutý a bolo určené, že predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia\nsúdu vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas\ndo rozvodu manželstva. Uznesenie súdu prvého stupňa bolo na odvolanie matky potvrdené\nrozhodnutím Krajského súdu č. k. 11 CoP/272/2015-266 zo dňa 1. 6. 2015 rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť 8. 6. 2015. Návrh na zrušenie predbežného opatrenia bol podaný\nmatkou 1. 7. 2015. V zmysle vyššie cit. ust. zákona odvolací súd zhodne ako súd prvého\nstupňa má za to, že neboli dané podmienky na zrušenie predbežného opatrenia, keďže\nza obdobie od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a podania návrhu matkou\nna zrušenie predbežného opatrenia neuplynula doba ani 1 mesiac a nebolo zistené, že by\nzanikli podmienky pre zrušenie predbežného opatrenia. Odvolací súd tu poznamenáva, že\npredmetom odvolania matky maloletej v časti zrušenia predbežného opatrenia je\nhodnotenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a hodnotenie rozhodnutia odvolacieho súdu, čo\nnemôže byť dôvodom na zrušenie predbežného opatrenia. Dôvod zrušenia predbežného\nopatrenia spočíva v zmene pomerov, ku ktorej došlo od nariadenia predbežného opatrenia.\nRovnako sa postupuje aj vtedy, ak sa dodatočne zistí, že na nariadenie predbežného\nopatrenia neboli dôvody. Dôvodnosť takéhoto postupu je daná tým, že súd pri nariadení\npredbežného opatrenia nemá povinnosť vykonať dokazovanie na všetky skutočnosti\nuvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, dokonca si nemusí ani zadovážiť\nvyjadrenie účastníkov konania.\n\n10\n\nOdvolací súd konštatuje, že ani takéto podmienky pre zrušenie predbežného\nopatrenia za obdobie od 8. 6. 2015 do 1.7.2015 neboli dané. Cieľom predbežného opatrenia\nje dočasná úprava pomerov účastníkov s cieľom zabezpečiť ničím nerušené konanie vo veci\nsamej. Tu je potrebné súhlasiť vyjadrením kolízneho opatrovníka, ktorý uvádza, že tvrdenia\noboch rodičov sú natoľko rozporné, že objektívne stanovisko k nim bude možné zaujať iba\npo vykonaní náležitého dokazovania v rámci samotného konania. Za tohto stavu je potom\npotrebná stabilizácia rodinného prostredia maloletých detí, ktorá je v záujme maloletých\ndetí.\nNeobstojí ani námietka matky, že jej bola odňatá možnosť konať, keď všetky dôkazy\nbudú posúdené v konaní vo veci samej.\nPretože nebolo zistené, že pominuli dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia\nani skutočnosť, že nebol dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, navrhovaného\nmatkou súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, keď návrh na zrušenie predbežného\nopatrenia zamietol.\nZ uvedených dôvodov potom správne súd prvého stupňa zamietol aj návrh matky na\nnariadenie nového predbežného opatrenia, keďže vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie\nnebola daná potreba dočasnej úpravy pomerov maloletých detí v matkou navrhovanom\nsmere.\nOdvolací súd v posudzovanej veci zdôrazňuje, že cieľom predbežného opatrenia je\ndočasná úprava pomerov maloletých detí. Predbežné opatrenie neprejudikuje rozhodnutie\nvo veci samej. V konaní o nariadení predbežného opatrenia sa spravidla dokazovanie\nnevykonáva a pred jeho nariadením nie je potrebné zistiť všetky skutočností, ktoré sú\npotrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný\nformálny postup stanovený na dokazovanie. Súd prvého stupňa z obsahu spisu a početných\nvyjadrení účastníkov mal dostatočne preukázaný skutkový stav a skutočnosť, že pre\nnariadenie predbežného opatrenia navrhovaného matkou neboli splnené podmienky.\nSprávne upravil rozsah styku matky s maloletými deťmi do rozhodnutia vo veci samej, kedy\nvšetky vyjadrenia účastníkov a navrhnuté dôkazy súd posúdi a vykoná potrebné\ndokazovanie. Preto je potrebné, aby boli stabilizované pomery maloletých detí\na zabezpečený kontakt matky s deťmi.\n\n11\n\nOdvolací súd nevyhovel odvolaniu otca, ktorý nenamietal rozsah upraveného styku,\navšak žiadal, aby sa styk realizoval za jeho prítomnosti. Odvolací súd odvolaniu otca\nnevyhovel, pretože na toto nezistil dôvody. Odvolací súd poukazuje na doposiaľ vydané\nrozhodnutia, kde maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti, matke bol\nuložený zákaz vycestovať s maloletými deťmi. Obmedzenie kontaktu rodičov s dieťaťom\nprítomnosťou druhého rodiča je výnimočné riešenie a je to zásah do výkonu rodičovských\npráv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. V zásade\nnemožno obmedzenie styku - prítomnosť druhého rodiča vysloviť v prípade, ak uvádzané\ndôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.\nAkékoľvek výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako\npartnera nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Obmedzenie stretávania\nprítomnosťou druhého rodiča nie je vhodné. Rodičia sú pri výkone svojich práv a povinností\nzásadne rovnoprávni a takéto rozhodnutie je voči oprávnenému rodičovi diskriminujúce.\nPokiaľ má povinný rodič dostatok vlastného priestoru na to, aby na dieťa samostatne\nvýchovne pôsobil, má oprávnený rodič minimálne rovnaké právo, okrem toho ak by\nexistovali okolnosti, ktoré by odôvodňovali jeho kontrolu. Aj len priemerne empatické dieťa\nsa za prítomností dvoch nepriateľských rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť čo\ni len jednému z rodičov, kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky. Stretnutia\nza takýchto podmienok nemôžu byť v danom prípade deťom na prospech. Ak je súd\npresvedčený o tom, že oprávnený rodič je schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú\ndobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného\ndôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný.\nSprávne rozhodol súd prvého stupňa ak dočasne upravil styk matky s maloletými\ndeťmi bez prítomnosti otca.\nOdvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p., pretože\nje správne.\nZáverom odvolací súd apeluje na matku maloletých detí, aby sa snažila realizovať\nstyk s maloletými deťmi tak, aby bol tento v pohode a v záujme maloletých detí je žiaduce,\naby matka k deťom nevodila osoby (svojho partnera), ktoré pôsobia pri styku rušivo\na maloleté deti zneisťujú.“\n\n12\n\nÚstavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nPokiaľ sťažovateľka vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu zdôrazňuje\nnedostatočnosť jeho odôvodenia, je potrebné aj v tomto prípade pri posudzovaní ústavnej\nopodstatnenosti tejto argumentácie vychádzať z tohto stabilne zaujímaného právneho\nnázoru ústavného súdu.\nV prípade rozhodnutia krajského súdu vo veci sťažovateľky sa krajský súd stotožnil\ns právnym posúdením veci okresným súdom. Ako vyplýva z odôvodnenia jeho\nrozhodnutia, vzhľadom na to, že v období od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia č. k.\n12 P 78/2015-115 z 31. marca 2015, t. j. od 8. júna 2015, nedošlo k zmene pomerov\nodôvodňujúcej zrušenie predbežného opatrenia a potreba dočasnej úpravy pomerov\nmaloletých detí bola daná v čase vydania uznesenia č. k. 12 P 78/2015-115 z 31. marca\n2015 a pretrváva i naďalej, nepovažoval podmienky na zrušenie predbežného opatrenia\nza splnené. Krajský súd vysvetlil aj to, z akých dôvodov považoval predbežnú úpravu styku\nmaloletých detí so sťažovateľkou za potrebnú v ich záujme, ako aj to, z akých dôvodov\nnevyhovel návrhu a ani odvolaniu otca maloletých detí, ktorý žiadal upraviť styk iba\nvo svojej prítomnosti. Krajský súd, pokiaľ ide o odvolacie tvrdenia sťažovateľky\no nedostatočnom zistení skutkového stavu, poukázal na to, že predmetom jeho\nrozhodovania boli odvolania smerujúce proti predbežnému opatreniu, ktoré neprejudikuje\nrozhodnutie vo veci samej, ktoré bude vydané po vykonaní riadneho dokazovania.\n\n13\n\nĎalej sa ústavný súd zaoberal námietkou sťažovateľky, podľa ktorej krajský súd\nsvojím postupom a rozhodnutím odoprel sťažovateľke prístup k súdu, rozhodol na základe\nvýkladovej svojvôle a v konečnom dôsledku i v rozpore so záujmami maloletých detí.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre\njej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\nÚstavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\n\n14\n\nSťažovateľka namieta predovšetkým porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy.\nPodľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38\naž 42 a čl. 44 až čl. 46 ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia\nvykonávajú. V prípade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je\ntýmto zákonom zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov.\nPodľa ustanovenia § 102 ods. 1 OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť\npomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné\nvykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné\nopatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, jeho\ndôsledky a spôsob zániku upravujú ustanovenia § 74 až § 77 OSP.\nÚstavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal určením miesta\na postavenia predbežného opatrenia, ako aj existenciou účinných právnych prostriedkov\nnápravy v prípade, ak sa ten, koho sa rozhodnutie o predbežnom opatrení dotýka, domnieva\n(tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv alebo slobôd.\nPredbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,\nktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé\nnásledky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť\ntohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu\nvzťahov medzi subjektmi. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov\npráva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý\nokruh vzťahov.\nV kontexte argumentácie sťažovateľky je potrebné osobitne akcentovať, že\nposúdenie podmienok na vydanie (zrušenie) predbežného opatrenia je predovšetkým vecou\n\n15\n\nvšeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Preto samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) sa spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať\ndo rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných\nsúdov, a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania\nnezasahujú konečným spôsobom (IV. ÚS 82/09). Ústavný súd posudzuje problematiku\npredbežných opatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého\nrozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie\npristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť\ndo rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by\nrozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný\nrozpor s princípmi spravodlivého procesu.\nV konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia však byť taktiež\nrešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp.\nzákladnému právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného\nopatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť\nvydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite\nodôvodnené.\nÚstavný súd poukazuje ďalej na to, že rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného\nopatrenia nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o predbežnom\nopatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o predbežnom opatrení. Pretože\nide o dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, je dôležité, aby bola poskytnutá ochrana\ntomu, kto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež\ntomu, proti komu návrh smeruje.\nPredbežné opatrenia tak s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť\ndo základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia\nzodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia predstavujú\nopatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh zrušené.\n\n16\n\nPokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto vylučuje\naplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení,\npretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch (pozri rozhodnutie\nApis versus Slovenská republika č. 39754/98 z 10. 1. 2000, v ktorom sa konštatovala\nneaplikovateľnosť čl. 6 dohovoru ratione materiae v konaní o zrušení predbežného\nopatrenia).\nÚstavný súd je toho názoru, že sťažovateľkou namietané rozhodnutie krajského súdu\nnejaví známky zjavnej svojvôle, pretože jeho závery vychádzajú z logickej úvahy\nopierajúcej sa o dostatočné a náležité odôvodnenie, v dôsledku čoho ho možno považovať\nz hľadiska dodržania základných ústavnoprocesných princípov za ústavne udržateľné.\nKrajský súd v danom prípade v zmysle zásad upravených v § 212 OSP preskúmal\nnapadnuté uznesenie okresného súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, pričom vec\nprerokoval bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že\nodvolanie nie je dôvodné, a preto ho v nadväznosti na tento záver potvrdil.\nZákonná úprava postupu pri vydávaní predbežných opatrení vyžaduje, aby\nnavrhovateľ splnil podmienky konania ustanovené Občianskym súdnym poriadkom (§ 74\na nasl.). V danom prípade podľa názoru ústavného súdu boli tieto zákonné limity\nustanovené v § 74 a nasl. OSP rešpektované. Skutočnosť, že krajský súd sa stotožnil\ns názorom okresného súdu, nesignalizuje sama osebe možnosť porušenia čl. 46 ods. 1\nústavy. Krajský súd si bol pritom vedomý, a to aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva,\nže ide o dočasnú úpravu pomerov účastníkov, čo mu umožňuje menej formalizovaný postup\nurčený na dokazovanie a zisťovanie všetkých skutočností potrebných na vydanie\nrozhodnutia vo veci samej.\nÚstavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie je a ani nemôže byť súdom\nskutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť všeobecných súdov. Navyše v prípade\nsťažovateľky nejde ani o prípad, v ktorom by krajský súd formalistickým postupom umožnil\npresadenie zrejmej nespravodlivosti.\n\n17\n\nÚstavný súd tak nezistil, že by relevancia námietok sťažovateľky smerujúcich proti\nnapadnutému uzneseniu krajského súdu v kontexte posúdenia možného porušenia jej\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy umožnila dospieť\nk záveru, ktorý by odôvodňoval vyslovenie porušenia uvedených práv.\nÚstavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom označeného\nzákladného práva nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka\nsúdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97), sťažnosť\nv časti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu, odmietol\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 41 ods. 4 ústavy a práva podľa\nčl. 8 ods. 1 dohovoru ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že v súlade so svojou\nstabilizovanou judikatúrou orgán verejnej moci konajúci vo veci podľa príslušných\nprocesných predpisov (napr. podľa Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku\na Správneho poriadku) zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv\na práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 41 ods. 4\nústavy, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že tento orgán verejnej moci súčasne porušil\nústavnoprocesné princípy, resp. práva vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. O prípadnom\nporušení základného práva podľa čl. 41 ods. 4 ústavy by bolo teda možné uvažovať len\nvtedy, ak by zo strany príslušného orgánu verejnej moci súdu primárne došlo k porušeniu\nniektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až\nčl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením (napr. II. ÚS 78/05 alebo IV. ÚS 326/07,\nIV. ÚS 236/2010).\nKeďže ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy odmietol pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť, po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietol sťažnosť aj v zostávajúcej časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n\n18\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. januára 2016\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému", "predbežné opatrenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dfdd0332-6fdc-4220-b686-43d68a379da1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfdd0332-6fdc-4220-b686-43d68a379da1"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}, {"guid": "758bcf70-24cc-4a4c-bc69-15bb35cd5fdc:ad0984fb-fa0c-4805-9769-4e2f8559d35b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1715202185.1", "spisova_znacka": "11CoP/272/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/272/2015 z 31. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-05-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1715202185.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ed79f892-7cdd-4c68-a6b7-9d4e578de93d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.503.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 503/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 503/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.503.2016.1"}, {"guid": "22220f2f-8dcf-49b5-8681-1ecbcd288170:d18d24c3-eb60-498f-aad1-5cc3780967cb", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:4225201050.1", "spisova_znacka": "14CoE/1/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 14CoE/1/2026 z 6. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-02-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:4225201050.1"}]}