{"guid": "ussr:eff6e2ab-5c0a-40ea-9b14-c1dfd7e0b708", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.265.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 265/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 265/2016 z 23. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 265/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.265.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-03-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/eff6e2ab-5c0a-40ea-9b14-c1dfd7e0b708", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.265.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.265.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.265.2016.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 265/2016-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n-\n\nobchodnej spoločnosti V A V invest, s. r. o. „v reštrukturalizácii“, Námestie SNP 3,\nBanská Bystrica,\n\n-\n\nIng.\n\n,\n\n,\n\n-\n\nBc.\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti HORNEX, a. s., Agátová 4D, Bratislava,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti Aequitas, s. r. o., Dolná 19, Banská Bystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti VAV HOLD, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti EUROPA SC BB, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti VAV parking, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti EuropaCinema ZV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti VAV Group, s. r. o. „v likvidácii“, Námestie SNP 3, Banská\n\n,\n\n,\n\nBystrica,\n-\n\nobchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV II, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti Zvolenská investičná, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská\nBystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti VAV Management, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti PETRASTAV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,\n\nprávne zastúpených advokátom JUDr. Petrom Kubinom, Advokátska kancelária,\nŠtefánikova 15, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podnikať podľa\nčl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 v spojení s právom na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a právom na verejné prerokovanie veci podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva vlastniť majetok podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2 R 8/2015-310 z 29. decembra 2015\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n-\n\nobchodnej spoločnosti V A V invest, s. r. o. „v reštrukturalizácii“, Námestie SNP 3,\nBanská Bystrica,\n\n-\n\nIng.\n\n,\n\n,\n\n-\n\nBc.\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti HORNEX, a. s., Agátová 4D, Bratislava,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti Aequitas, s. r. o., Dolná 19, Banská Bystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti VAV HOLD, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti EUROPA SC BB, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti VAV parking, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti EuropaCinema ZV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti VAV Group, s. r. o. „v likvidácii“, Námestie SNP 3, Banská\n\n,\n\n,\n\nBystrica,\n-\n\nobchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV II, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti Zvolenská investičná, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská\nBystrica,\n\n2\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti VAV Management, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,\na\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti PETRASTAV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára\n\n2016 doručená sťažnosť\n-\n\nobchodnej spoločnosti V A V invest, s. r. o. „v reštrukturalizácii“, Námestie SNP 3,\nBanská Bystrica (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“),\n\n-\n\nIng.\n\n,\n\n,\n\n-\n\nBc.\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti HORNEX, a. s., Agátová 4D, Bratislava,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti Aequitas, s. r. o., Dolná 19, Banská Bystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti VAV HOLD, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti EUROPA SC BB, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti VAV parking, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti EuropaCinema ZV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti VAV Group, s. r. o. „v likvidácii“, Námestie SNP 3, Banská\n\n,\n\n,\n\nBystrica,\n-\n\nobchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV II, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti Zvolenská investičná, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská\nBystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti VAV Management, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,\n\n-\n\nobchodnej spoločnosti PETRASTAV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica\n(spolu ďalej len „sťažovatelia“),\nvo veci namietaného porušenia ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva podnikať podľa\n\n3\n\nčl. 35 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení\ns právom na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a právom na verejné\nprerokovanie veci podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práva vlastniť majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného\nsúdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 R 8/2015-310 z 29. decembra 2015\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 16. júna 2015 okresný súd uznesením č. k.\n2 R 8/2015-110 rozhodol na návrh sťažovateľa v 1. rade na začatie reštrukturalizačného\nkonania sťažovateľa v 1. rade. Toto rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku\n22. júna 2015. Dňa 23. júla 2015 okresný súd uznesením č. k. 2 R 8/2015-114 rozhodol\no povolení reštrukturalizácie sťažovateľa v 1. rade. Toto rozhodnutie bolo zverejnené\nv Obchodnom vestníku 30. júla 2015. Sťažovateľ v 1. rade podal návrh na svoju\nreštrukturalizáciu ako obranu proti (podľa názoru sťažovateľa v 1. rade) šikanóznemu\nnávrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý proti nemu podal veriteľ INGSTEEL, spol. s. r. o.,\n21. januára 2015. Konkurzné konanie vyhlásené na základe tohto návrhu a vedené na\nokresnom súde pod sp. zn. 2 K 2/2015 bolo 10. augusta 2015 zastavené z dôvodu povolenia\nreštrukturalizácie sťažovateľa v 1. rade podľa § 16 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ZKR“). Uznesenie o zastavení konkurzného konania bolo zverejnené\nv Obchodnom vestníku 14. augusta 2015. Dňa 6. októbra 2015 bol zvolený veriteľský výbor\npre reštrukturalizáciu sťažovateľa v 1. rade. Dňa 12. novembra 2015 sa uskutočnila druhá\nschôdza veriteľského výboru, na ktorej prebehla rozprava o predloženom návrhu\nreštrukturalizačného plánu sťažovateľa v 1. rade. Predseda veriteľského výboru vzniesol\nvoči reštrukturalizačnému plánu viaceré písomné pripomienky, pričom zvyšní dvaja\nčlenovia nemali voči návrhu reštrukturalizačného plánu žiadne výhrady. Následne bol návrh\nreštrukturalizačného plánu podľa § 144 ods. 1 ZKR vrátený sťažovateľovi v 1. rade na\ndopracovanie v lehote 15 dní. Následne sťažovateľ v 1. rade predložil veriteľskému výboru\nprepracovaný návrh reštrukturalizačného plánu (zohľadňujúci pripomienky predsedu\n\n4\n\nveriteľského výboru vznesené na schôdzi dňa 12. novembra 2015 v rozsahu, v akom to bolo\nmožné pri zachovaní účelu reštrukturalizácie).\n2.1 Dňa 11. decembra 2015 veriteľský výbor na svojej tretej schôdzi hlasoval\no návrhu reštrukturalizačného plánu sťažovateľa v 1. rade. Napriek tomu, že sťažovateľ\nv 1. rade ešte nad rámec prepracovaného návrhu reštrukturalizačného plánu navrhol ďalších\njeho niekoľko zmien a úprav v prospech veriteľov pre prípad jeho schvaľovania\nna schvaľovacej schôdzi veriteľov, výsledkom hlasovania veriteľského výboru bolo, že za\nschválenie návrhu reštrukturalizačného plánu nehlasoval žiaden člen veriteľského výboru,\nproti jeho schváleniu hlasoval jeden člen veriteľského výboru a dvaja zvyšní členovia\nveriteľského výboru sa zdržali hlasovania. To znamená, že napriek ponúkanej výrazne\nvyššej miere uspokojenia zabezpečených i nezabezpečených nespriaznených veriteľov\nsťažovateľa v 1. rade než v prípade konkurzu nebol návrh reštrukturalizačného plánu\nveriteľským výborom schválený. Vzhľadom na neschválenie reštrukturalizačného plánu\nveriteľským výborom požiadal správca podľa § 144 ods. 2 ZKR 14. decembra 2015 súd\no vyhlásenie konkurzu na sťažovateľa v 1. rade.\n2.2 Podaním doručeným súdu 21. decembra 2015 sa sťažovateľ v 1. rade domáhal\nnariadenia pojednávania vo veci žiadosti správcu o vyhlásenie konkurzu. Sťažovateľ\nv 1. rade namietal, že členovia veriteľského výboru pri hlasovaní o prepracovanom návrhu\nreštrukturalizačného plánu dňa 11. decembra 2015 postupovali v rozpore s § 127 ods. 4\nZKR, podľa ktorého „[č]len veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme\nvšetkých veriteľov prihlásených pohľadávok“. Na tomto navrhovanom pojednávaní chcel\nsťažovateľ v 1. rade oprávnenosť tejto svojej námietky preukázať a pokúsiť sa tak zabrániť\nvyhláseniu konkurzu, ktorý je pre všetkých účastníkov reštrukturalizačného konania tou\nnajmenej výhodnou alternatívou, pričom zároveň vedie k nezvratnej likvidácii podniku\nsťažovateľa v 1. rade. Sťažovateľ v 1. rade sa spoliehal, že súd, ktorého povinnosťou je\nvykonávať dohľad (reálny, nie iba formálny) nad zákonným priebehom jeho\nreštrukturalizácie a všetkých úkonov urobených v rámci nej, nemôže vyhlásiť konkurz na\nzáklade rozhodnutia veriteľského výboru, ktoré vzniklo nezákonným postupom.\n\n5\n\n2.3 Dňa 29. decembra 2015 vydal okresný súd (bez nariadenia požadovaného\npojednávania a bez vypočutia účastníkov konania) napadnuté uznesenie, ktorým zastavil\nreštrukturalizačné konanie voči sťažovateľovi v 1. rade, začal konkurzné konanie a vyhlásil\nkonkurz na sťažovateľa v 1. rade, ustanovil správcu konkurznej podstaty sťažovateľa\nv 1. rade a vyzval veriteľov sťažovateľa v 1. rade na prihlásenie svojich pohľadávok do\nkonkurzu. Napadnuté rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 5. januára 2016.\nOkresný súd v napadnutom uznesení uviedol:\n«Preskúmaním listín predložených do spisu dospel súd k záveru, že Žiadosť dlžníka\no nariadenie pojednávania nie je dôvodná. K zaprotokolovaným skutočnostiam na\nzasadnutí veriteľského výboru zo strany dlžníka o nepredkladaní informácií zástupcom\nzastúpenému\n\nsúd\n\nuvádza,\n\nže\n\nv\n\ndanom\n\nprípade\n\nsa\n\njedná\n\no\n\nvzťah\n\nklient\n\n(WaldviertlerSparkasse Bank AG) a jeho zástupca (Sympatia Legal, s.r.o.), pričom úlohou\nsúdu nie je overovať, aké informácie boli zo strany zástupcu poskytnuté klientovi resp. v\nakom rozsahu boli alebo neboli poskytnuté. Veriteľ, WaldviertlerSparkasse Bank AG, sa\nnechal v konaní zastúpiť, pričom v mene zastúpeného je oprávnený konať zástupca a zo\nzastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zástupca veriteľa sa k\nprednesu dlžníka podrobne vyjadril, pričom poprel, že by jemu doručené informácie\nveriteľovi neposkytol.\nDlžník v žiadosti uviedol, že veriteľ WSPK na prvej schôdzi veriteľov ako veriteľ,\nktorý na to oprávnenie mal, nenavrhol, aby schôdza veriteľov hlasovala v zmysle § 126\nods. 3 ZKR. K uvedenému súd uvádza, že veriteľ má právo, nie povinnosť, aby postupoval\nv zmysle dotknutého ustanovenia a je to na zvážení každého takéhoto veriteľa či toto svoje\nprávo využije alebo nie a do jeho rozhodnutia súd nemá oprávnenie zasahovať.\nV danom prípade veriteľský výbor neschválil predložený návrh reštrukturalizačného\nplánu a ani nariadenie pojednávania by túto skutočnosť nejakým spôsobom nezmenilo. Tak\nako to uvádza aj Ústavný súd Slovenskej republiky (II. ÚS 867/2014, pozn.), cit.: „Potreba\nnariadenia pojednávania je nepochybne opodstatnená v prípade, ak v dôsledku prípadného\nporušenia zákonných ustanovení hrozí obligatórna konverzia reštrukturalizačného konania\nna konkurzné konanie, pričom s týmto postupom je spravidla spojená pravdepodobnosť\nnižšieho uspokojenia veriteľov ako v reštrukturalizácii.“ V prejednávanej veci nedošlo\n\n6\n\nk porušeniu zákonných ustanovení a nejde o hrozbu konverzie, ale o zákonom predvídaný\nnásledok neschválenia reštrukturalizačného plánu.\nListiny predložené dlžníkom ku svojej žiadosti nepredstavujú nové skutočnosti, pre\nktoré by prípadné nariadenie pojednávania bolo opodstatnené. Doklady preukazujúce\nzabezpečovanie financovania dlžníka, boli známe aj veriteľskému výboru, ako vyplýva\nzo zápisnice veriteľského výboru zo dňa 11. 12.2015 na strane 3 a to ešte pred hlasovaním\no prepracovanom reštrukturalizačnom pláne.\nV predmetnej veci bol zákonným spôsobom ustanovený veriteľský výbor, ktorý\npredložený návrh reštrukturalizačného plánu neschválil. Neschválenie reštrukturalizačného\nplánu má za následok zákonom predvídaný postup, podľa ktorého správca v zmysle § 144\nods. 2 požiada o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, resp. súd aj bez návrhu postupuje\npodľa § 131 ods. 2 písm. f) ZKR.\nV danom prípade ani nariadenie pojednávania nemá vplyv na rozhodnutie\nveriteľského výboru, nakoľko súd nedisponuje v danom prípade oprávnením zvrátiť (zmeniť,\nči zrušiť) ním prijaté rozhodnutie.\nNakoľko veriteľský výbor predložený návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka\nv zákonnej lehote neschválil, súd podľa § 131 ods. 2 písm. f) v spojení s § 144 ods. 2 ZKR\nna návrh správcu zastavil reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné konanie a vyhlásil\nna majetok dlžníka konkurz a to bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiadosť dlžníka\nneobsahovala žiadne nové skutočnosti a ani jeho vykonanie neumožňuje súdu zmeniť\nrozhodnutie veriteľského výboru.\nPre vyhlásenie konkurzu je nutné, aby boli kumulatívne splnené všetky materiálne\npodmienky pre vyhlásenie konkurzu, t.j. úpadok dlžníka, pluralita jeho veriteľov a dostatok\njeho majetku na úhradu nákladov konkurzného konania v zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky\n665/2005 Z.z.\nPodľa § 22 ods. 1 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu\na vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí\nveriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na\nprihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok odkazom na\npríslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného\nsprávcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.\n\n7\n\nSúd preto týmto uznesením zastavil reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné\nkonanie, vyhlásil na majetok dlžníka konkurz; podľa § 22 ods. 1 ZKR v spojení s § 40 ods. 1\nZKR náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených\nMS SR ustanovil správcu konkurznej podstaty; vyzval veriteľov, aby v zákonnej lehote\nprihlásili svoje pohľadávky a poučil ich o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch\nnedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia\npohľadávok.»\n3. Porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu a spravodlivé súdne\nkonanie spočíva podľa sťažovateľov v tom, že okresný súd:\na) sa nevysporiadal s námietkou sťažovateľa v 1. rade, že rozhodnutie veriteľského\nvýboru o neschválení návrhu reštrukturalizačného plánu vzniklo na základe protizákonného\npostupu veriteľského výboru v rozpore s § 127 ods. 4 ZKR, podľa ktorého „[č]len\nveriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásených\npohľadávok“,\nb) nenariadil pojednávanie požadované sťažovateľom v 1. rade na preukázanie\nopodstatnenosti už uvedenej námietky a\nc) postupoval formalisticky v rozpore s čl. 152 ods. 4, čl. 47 ods. 3 a čl. 1 ods. 1\nústavy, keď vydaním napadnutého uznesenia poskytol právnu ochranu postupu niektorých\núčastníkov reštrukturalizačného konania (členov veriteľského výboru), ktorý bol\npotenciálne protiprávny, na úkor iných účastníkov konania bez toho, aby umožnil iným\núčastníkom konania sa proti tomu adekvátne brániť.\n3.1 Sťažovatelia uviedli, že v reštrukturalizačnom konaní vykonáva súd dohľad nad\njeho zákonným priebehom. Tento dohľad musí byť podľa sťažovateľov reálny, a nie iba\niluzórny. Reálnosť dohľadu podľa presvedčenia sťažovateľov znamená, že súd nie iba slepo\na formalisticky vyhovuje návrhom a žiadostiam dlžníka, správcu alebo veriteľov, ale keď\nzistí v procese reštrukturalizácie nejakú nezákonnosť, tak vykoná opatrenia potrebné na to,\naby ochránil práva a oprávnené záujmy účastníkov reštrukturalizačného konania, ktoré\nmôžu byť touto nezákonnosťou nepriaznivo dotknuté. V konkrétnych okolnostiach to môže\npodľa sťažovateľov znamenať, že súd nevyhovie žiadosti reštrukturalizačného správcu\no vyhlásenie konkurzu podľa § 144 ods. 2 ZKR v prípade, ak (na námietku dlžníka, ktorej\n8\n\nopodstatnenosť sa v konaní preukáže) zistí, že neschválenie reštrukturalizačného plánu\nveriteľským výborom je dôsledkom nezákonného postupu veriteľského výboru (napr.\nv rozpore s § 127 ods. 4 ZKR). V právnom štáte je totiž podľa sťažovateľov\nnepredstaviteľné a neprípustné, aby súdna moc poskytovala právnu ochranu a nezabránila\nrealizácii krokov, o ktorých by sa riadne procesne preukázalo, že boli urobené na základe\nprotiprávneho postupu. Podľa sťažovateľov všeobecný súd sa nemôže pri svojom\nrozhodovaní cítiť obmedzený textom a formalistickým výkladom právnej normy v prípade,\nak striktné pridržiavanie sa tohto textu a formalistického výkladu by spôsobilo protiústavný\nstav (napr. z dôvodu porušenia základných práv účastníka konania).\n3.2 Z hľadiska dopadov na dlžníka a jeho veriteľov je podľa názoru sťažovateľov\nhlasovanie veriteľského výboru o neschválení návrhu reštrukturalizačného plánu podobné\nveriteľskému návrhu na vyhlásenie konkurzu. V prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie\nkonkurzu však podľa sťažovateľov navrhujúci veriteľ musí splniť zákonom ustanovené\nnáležitosti a preukázať splnenie podmienok na podanie takéhoto návrhu. Okrem toho dlžník\nmá podľa mienky sťažovateľov zákonom ustanovené možnosti, ako sa proti takému návrhu\nbrániť a konkurz odvrátiť. Naproti tomu sťažovatelia argumentovali, že v prípade\nhlasovania veriteľského výboru o neschválení návrhu reštrukturalizačného plánu členovia\nveriteľského výboru nemusia na vyvolanie konkurzu dlžníka splniť také prísne podmienky\nako v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu a dlžník nemá priamo zo zákona\nmožnosť sa proti tomu brániť. Podľa sťažovateľov je však spravodlivé a plne súladné\ns ústavou garantovaným právom na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie, aby sa\ndlžník a prípadne aj iní veritelia mohli brániť proti výsledku hlasovania veriteľského výboru\no neschválení návrhu reštrukturalizačného plánu aspoň v prípade, ak preukážu, že pri tomto\nhlasovaní členovia veriteľského výboru nepostupovali v súlade s § 127 ods. 4 ZKR, a aby sa\nim v takomto prípade od dohliadajúceho súdu dostalo právnej ochrany aspoň na podklade\nčl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy.\n3.3 Z § 127 ods. 4 ZKR podľa presvedčenia sťažovateľov vyplýva povinnosť členov\nveriteľského výboru konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásených\npohľadávok.\n\nPodľa\n\nsťažovateľov\n\nto\n\nznamená,\n\nže\n\npri\n\nhlasovaní\n\no návrhu\n\nreštrukturalizačného plánu člen veriteľského výboru nemôže hlasovať úplne voľne iba\n9\n\npodľa vlastných záujmov a vôle, ale musí brať ohľad na vôľu a záujmy všetkých veriteľov,\nosobitne na tých, ktorých zastupuje a ktorí nie sú členmi veriteľského výboru a sú v tomto\nohľade oproti členovi veriteľského výboru procesne „znevýhodnení“. Prakticky to podľa\nsťažovateľov\n\nznamená,\n\nže\n\nčlenovia\n\nveriteľského\n\nvýboru\n\nsú\n\nvždy\n\npovinní\n\no reštrukturalizačnom pláne hlasovať výhradne z hľadiska výhodnosti ponúkaného\nuspokojenia podľa reštrukturalizačného plánu oproti uspokojeniu v prípade konkurzu, teda\nto, čo sú členovia veriteľského výboru povinní pri svojom rozhodovaní zohľadňovať, je\nvýhradne porovnanie navrhovaného uspokojenia podľa návrhu reštrukturalizačného plánu\ns predpokladaným uspokojením v prípadnom konkurze, lebo ich povinnosťou je hlasovať za\nčo najvyššie uspokojenie všetkých veriteľov (§ 5 a § 127 ods. 4 ZKR).\n3.4 Priestor na hlasovanie o reštrukturalizačnom pláne výlučne z pohľadu svojich\nvlastných záujmov má podľa sťažovateľov každý veriteľ (aj taký, ktorý je členom\nveriteľského výboru) na schvaľovacej schôdzi, keďže tam hlasujú sami za svoju\npohľadávku, a teda môžu hlasovať aj arbitrárne, lebo takýmto hlasovaním neovplyvnia\npostavenie iných veriteľov. Iní veritelia aj dlžník sú v takomto prípade podľa názoru\nsťažovateľov chránení tým, že nesúhlas konkrétneho veriteľa alebo skupiny veriteľov\ns reštrukturalizačným plánom môže nahradiť súd svojím rozhodnutím za podmienok\nuvedených v § 152 ZKR. Postavenie veriteľa pri hlasovaní je teda podľa sťažovateľov\nvýznamne odlišné v závislosti od toho, či hlasuje iba sám za seba a svoju pohľadávku ako\nnapríklad na schvaľovacej schôdzi, kde sú ostatní účastníci reštrukturalizačného konania\npodľa § 152 ZKR aspoň nejako chránení pred svojvoľným a „iracionálnym“ hlasovaním\ndaného veriteľa; alebo či pri hlasovaní zastupuje aj iných veriteľov, ktorých záujmy je\npovinný pri svojom hlasovaní zohľadniť ako napríklad vo veriteľskom výbore, kde ostatní\núčastníci nemajú k dispozícii ochranu podľa § 152 ZKR.\n3.5 To ale podľa sťažovateľov neznamená, že účastníci reštrukturalizačného konania\nnie sú nijako chránení pred zmarením reštrukturalizácie z dôvodu, že člen veriteľského\nvýboru pri hlasovaní konal v rozpore so svojou povinnosťou podľa § 127 ods. 4 ZKR.\nNeposkytnutie ochrany účastníkom konania v takomto prípade by bolo podľa mienky\nsťažovateľov hrubým zásahom do ich základných práv garantovaných ústavou a dohovorom\n(čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 47 ods. 3 a 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru).\n10\n\nV demokratickom a právnom štáte nie je podľa presvedčenia sťažovateľov prípustné, aby\nv konaní pred súdom (ktorým je aj konanie podľa ZKR):\na) nebola zo strany súdu poskytnutá ostatným účastníkom konania právna ochrana\nich práv a záujmov negatívne dotknutých protiprávnym procesným postupom iného\núčastníka konania a\nb) namiesto toho bola zo strany súdu poskytnutá právna ochrana protiprávnemu\nprocesnému postupu iného účastníka konania na úkor ostatných.\n3.6 Sťažovatelia zdôraznili, že nevedia, na akom základe sa okresný súd dopracoval\nk záveru, že v prerokúvanej veci „nedošlo k porušeniu zákonných ustanovení“. Sťažovateľ\nv 1. rade práveže podľa sťažovateľov namietal, že došlo k porušeniu § 127 ods. 4 ZKR.\nOkresný súd sa z pohľadu sťažovateľov s touto námietkou nijako nevysporiadal, len\nuviedol, že nedošlo k porušeniu zákonných ustanovení. Postupoval podľa sťažovateľov\nformalisticky a svoje zisťovanie obmedzil iba na to, či boli formálne splnené podmienky na\npostup podľa § 131 ods. 2 písm. f) v spojení s § 144 ods. 2 ZKR, čo nikto nespochybňoval.\nNeskúmal však, či sú podmienky na konverziu reštrukturalizácie na konkurz splnené aj\nz materiálneho hľadiska, hoci tak urobiť mal a mohol, ako to podľa sťažovateľov vyplýva\nz početnej judikatúry ústavného súdu aj Európskeho súdu pre ľudské práva.\n3.7 Podľa sťažovateľov okresný súd bol pri svojom dohľade nad zákonným\npriebehom reštrukturalizácie sťažovateľa v 1. rade povinný skúmať nie iba formálne\nsplnenie podmienok na konverziu reštrukturalizácie na konkurz, ale aj to, či sa tak stalo\nv materiálnom súlade so ZKR (najmä § 5 a § 127 ods. 4 ZKR). Okresný súd bol podľa\nnázoru sťažovateľov „zaťažený povinnosťou zistiť a odhaliť čo sa skrýva pod obsahom\npojmu spoločný záujem veriteľov“ a či hlasovanie veriteľského výboru bolo s ním v súlade\no to viac v prípade, keď oprávnený účastník konania (sťažovateľ v 1. rade ako predkladateľ\nreštrukturalizačného plánu) namietal porušenie povinnosti členov veriteľského výboru\npodľa § 127 ods. 4 ZKR. Keďže tak okresný súd podľa sťažovateľov neurobil, porušil tým\npodľa ich slov svoju ústavnú povinnosť chrániť okrem zákonnosti aj ústavnosť.\n3.8 Pokračujúc vo svojej sťažnosti, sťažovatelia uviedli, že okresný súd vydaním\nnapadnutého uznesenia bez vysporiadania sa s námietkou sťažovateľa v 1. rade o porušení\n\n11\n\n§ 127 ods. 4 ZKR veriteľským výborom a bez nariadenia požadovaného pojednávania\nuplatnil formalistický výklad predpokladov konverzie reštrukturalizácie na konkurz. Tým\nv konečnom dôsledku zmaril podľa sťažovateľov účel požadovanej súdnej ochrany\na zabránil sťažovateľovi v 1. rade (a jeho prostredníctvom aj ostatným sťažovateľom)\nv prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré v žiadnom prípade nemožno pričítať žiadnemu\nzo sťažovateľov. Žiaden zo sťažovateľov ako účastník reštrukturalizačného konania totiž\nsvojím správaním podľa mienky sťažovateľov nespôsobil ani nedal dôvod či podnet na to,\naby muselo dôjsť ku konverzii reštrukturalizácie na konkurz; uvedený dôsledok spôsobil\nsvojím správaním veriteľský výbor. Sťažovateľ v 1. rade proti tomu podľa sťažovateľov\nnamietal a bolo povinnosťou okresného súdu poskytnúť mu v medziach ZKR a ústavy\nprimeranú ochranu a zabezpečiť tak spravodlivú rovnováhu medzi záujmami členov\nveriteľského výboru na jednej strane a záujmami sťažovateľa v 1. rade a všetkých ostatných\nveriteľov sťažovateľa v 1. rade na druhej strane na čo najvyššie uspokojenie ich\npohľadávok. Podľa sťažovateľov okresný súd nespravodlivo zvýhodnil (priznal silnejšie\nprávne\n\npostavenie)\n\nčlenom\n\nveriteľského\n\nvýboru\n\noproti\n\nostatným\n\núčastníkom\n\nreštrukturalizačného konania (najmä sťažovateľovi v 1. rade a veriteľom sťažovateľa\nv 1. rade).\n3.9 Sťažovatelia ďalej dôvodia, že skutočnosť, že ustanovenia § 131 ZKR obsahujú\nmedzery, ktoré môžu byť na ujmu účastníkom reštrukturalizačného konania a účelu\nreštrukturalizácie, potvrdzuje aj odborná literatúra. Sťažovatelia citovali: „Z uvedeného\nvýpočtu\n\ndôvodov\n\nna\n\nstrane\n\nveriteľov,\n\nktoré\n\nobligatórne\n\nspôsobujú\n\nzastavenie\n\nreštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, je zrejmé, že\nveritelia svojou pasivitou môžu zmariť proces reštrukturalizácie, a to aj v prípadoch, keď\ndlžník má záujem o reštrukturalizačné konanie a reštrukturalizácia je aj ekonomicky možná\na pre veriteľov z pohľadu uspokojovania ich pohľadávok výhodnejšia ako konkurzné\nkonanie.“ (ĎURICA, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: C. H.\nBeck, 2012, s. 897). Okresný súd podľa sťažovateľov namiesto toho, aby, opierajúc sa\no judikatúru ústavného súdu a čl. 152 ods. 4 ústavy, hľadal možnosti ako vykonávať dohľad\nnad\n\nreštrukturalizáciou\n\nreálne\n\na ako\n\ngarantovať\n\nzákladné\n\npráva\n\núčastníkov\n\nreštrukturalizačného konania, sa rozhodol vykonávať dohľad iba formálne a iluzórne tak, že\n\n12\n\nzhodnotil, že nedošlo k schváleniu návrhu reštrukturalizačného plánu veriteľským výborom\n(bez toho, aby venoval pozornosť námietke sťažovateľa v 1. rade, že k nemu nedošlo\nv dôsledku nezákonného postupu veriteľského výboru) a vydal napadnuté uznesenie.\nNamiesto toho, aby okresný súd poskytol právnu ochranu právam a záujmom všetkých\núčastníkov konania, podľa sťažovateľov poskytol takúto právnu ochranu iba (potenciálne\nprotizákonnému) postupu niektorých účastníkov konania (členov veriteľského výboru).\n3.10 V prípade sťažovateľa v 1. rade napadnuté uznesenie podľa záverov\nsťažovateľov zasahuje aj do jeho základného práva podnikať, pretože (v porovnaní\ns reštrukturalizáciou, ktorá by umožnila zachovanie jeho podnikateľskej činnosti pri väčšej\nmiere uspokojenia veriteľov než v konkurze) núti sťažovateľa v 1. rade ukončiť jeho\npodnikateľskú činnosť napriek tomu, že uspokojenie veriteľov (vo výrazne väčšej miere než\nv konkurze) je možné dosiahnuť reštrukturalizáciou pri zachovaní jeho podnikateľskej\nčinnosti a majetku.\n4. Sťažovatelia v závere svojej sťažnosti navrhli vydať dočasné opatrenie v podobe\nodkladu vykonateľnosti napadnutého uznesenia.\n4.1 Následne sťažovatelia navrhli vydať tento nález:\n„Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení\ns právom na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 a právom na verejné\nprerokovanie veci podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľov na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, základné právo sťažovateľov vlastniť a užívať majetok podľa čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a základné právo sťažovateľa v 1. rade podnikať podľa\nčl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Banská Bystrica\nsp. zn. 2R/8/2015-310 zo dňa 29. decembra 2015 porušené boli.\nUznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2R/8/2015-310 zo dňa\n29. decembra 2015 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie\nkonanie.\n\n13\n\nSťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky vo vyčíslenej výške, ktoré je Okresný súd Banská Bystrica\npovinný uhradiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\n\n14\n\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n\nIII.\n7. Predmetom sťažnosti je predovšetkým tvrdenie sťažovateľov, že okresný súd\nvykonávajúci v zmysle ZKR dohľad nad zákonným priebehom reštrukturalizácie neposkytol\nochranu sťažovateľom a rozhodnutím o konverzii reštrukturalizácie na konkurz došlo\nk porušeniu ich ústavných práv.\n8. Podľa § 131 ods. 1 ZKR súd počas reštrukturalizácie dohliada nad činnosťou\ndlžníka, správcu a veriteľských orgánov. Súd je oprávnený požadovať od správcu\nvysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie, ktoré je správca povinný súdu\nv určenej lehote poskytnúť.\nPodľa § 131 ods. 2 ZKR súd bez návrhu jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné\nkonanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz, ak zistí, že\na) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,\nb) správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu,\nc) správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov,\nd) schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo\nna návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz,\ne) záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežné\nschválenie veriteľskému výboru v zákonnej lehote,\nf) veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebo\npredložený návrh plánu zamietol,\ng) správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu,\nh) za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala\nnadpolovičná väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých\nhlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,\ni) predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súd návrh na potvrdenie plánu\nsúdom.\n\n15\n\nPodľa § 144 ods. 1 ZKR o schválení alebo zamietnutí predloženého návrhu plánu\nrozhodne veriteľský výbor do 15 dní od jeho predloženia. Ak má veriteľský výbor k návrhu\nplánu výhrady, môže určiť predkladateľovi plánu lehotu nie dlhšiu ako 15 dní na jeho\nprepracovanie. O schválení alebo zamietnutí plánu v tomto prípade veriteľský výbor\nrozhodne do 15 dní od predloženia prepracovaného plánu.\nPodľa § 144 ods. 2 ZKR ak veriteľský výbor predložený návrh plánu zamietne alebo\npredložený návrh plánu v zákonných lehotách neschváli, správca bezodkladne požiada súd\no vyhlásenie konkurzu.\n9. Spôsob interpretácie a aplikácie § 144 ZKR, ktorý v napadnutom uznesení zvolil\nokresný súd, nemožno podľa ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnený alebo\narbitrárny, naopak, zodpovedá účelu a zmyslu citovaných ustanovení ZKR. Jeho podstata je\nzaložená na tom, že okresný súd zásadne nemá v prípade vzniku situácie, ktorú predpokladá\n§ 144 ods. 2 ZKR, žiadnu možnosť úvahy, či konkurz vyhlásiť alebo nie.\n9.1 Sťažovatelia v podstate broja proti platnému a účinnému zneniu ustanovení § 144\nZKR. Len to, že s nimi sťažovatelia nesúhlasia, neznamená, že by nemali platiť alebo ich\naplikácia by mala byť vylúčená.\n9.2 Veriteľský výbor o reštrukturalizačnom pláne rokoval a neschválil ho, čo nie je\nsporné. Z § 144 ods. 2 ZKR možno v takom prípade vyvodiť povinnosť príslušného súdu\nvyhlásiť konkurz, t. j. uplatniť takú jeho interpretáciu, akú v posudzovanej veci zvolil\nokresný súd. V prospech takéhoto výkladu možno argumentovať predovšetkým tým, že\nnevyhlásením\n\nkonkurzu\n\nv situácii,\n\nkeď\n\nveriteľský\n\nvýbor\n\nv zákonnej\n\nlehote\n\nreštrukturalizačný plán neschválil (resp. ho zamietol), by vznikla patová situácia. Príslušný\nsúd totiž nemá voči členom veriteľského výboru žiadne právne prostriedky, ktorými by ich\nmohol donútiť hlasovať za reštrukturalizačný plán. V konečnom dôsledku by iný výklad\n§ 144 ods. 2 ZKR viedol k tomu, že by súd nahrádzal rozhodovanie zákonom zverené\nveriteľskému výboru (v tomto prípade business judgment) vlastným rozhodnutím, čo je\nprípustné len tam, kde ho na to zákon výslovne oprávňuje (pozri napr. § 152, § 153, § 154\nZKR). Nič nerieši ani opakované vracanie veci príslušným súdom veriteľskému výboru na\nnové prerokovanie a rozhodnutie, keďže by to odporovalo účelu § 144 ods. 1 ZKR, ktorý\n\n16\n\nustanovuje kogentné lehoty, čo je v rozpore s jasným znením § 144 ZKR o striktných\nlehotách, v ktorých sa musí rozhodnúť, či sa „ide“ do reštrukturalizácie podľa\nreštrukturalizačným plánom navrhnutých podmienok, alebo nie. Z uvedených dôvodov\npovažuje ústavný súd spôsob interpretácie a aplikácie ustanovení § 144 ZKR, ktorú\nv napadnutom uznesení uplatnil okresný súd, za ústavne konformný.\n9.3 Taktiež nie je nič chybné na tom, ak okresný súd nenariadil pojednávanie.\nUstanovenie § 144 ods. 2 ZKR viaže vyhlásenie konkurzu na formálne požiadavky \nzamietavé uznesenie alebo neuznesenie veriteľského výboru sa v určitej lehote. Povinnosť\nnariadiť pojednávanie by snáď bolo možné postulovať, ak by bolo sporné, či sa schôdza\nkonala v lehote, alebo nie (napr. by sa predĺžila do polnoci posledného dňa a bolo by\nsporné, kedy presne sa o pláne hlasovalo), prípadne keby bola z nejakého dôvodu nejasná\nzápisnica alebo nezistiteľný obsah rokovania schôdze. O také prípady tu nešlo, sťažovatelia\nobsah zápisnice nerozporujú. Z nej je zrejmé, že schôdza plán neschválila. Keďže súd tu\nnemá žiadnu materiálnu kontrolnú možnosť, pojednávanie by celkom zjavne ničomu\nneprospelo.\n9.4 Vec je napokon odlišná od sp. zn. II. ÚS 867/2014, pretože v tejto išlo\no konverziu nie pre formálne dôvody, ale pre materiálne dôvody (nesprávne obsadenie\nveriteľského výboru a z toho plynúce následky), ktoré boli medzi účastníkmi sporné\na v ktorej súd vykonával aj určité oboznamovanie sa so vzájomnými podaniami. Okrem\ntoho bolo sporné, či samotné zákonné podmienky (nezvolenie veriteľského výboru) boli\nnaplnené. V prerokúvanej veci sťažovateľov samotné predpoklady skutkovo sporné nie sú,\nsťažovatelia sa len domáhajú ich odlišného posúdenia okresným súdom, resp. vykonania\nurčitých zásahov zo strany okresného súdu, aby skorigoval závery veriteľského výboru.\n10. Na tomto základe ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.\n11. K rozhodnutiu pripája odlišné  doplňujúce stanovisko sudca Lajos Mészáros.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n17\n\nV Košiciach 23. marca 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f85d63ab-18ce-4f70-9a03-2c2d6c313a75", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 867/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 867/2014 z 10. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f85d63ab-18ce-4f70-9a03-2c2d6c313a75"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:de871283-af92-4762-a8d9-5bfa6f6d9973", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.273.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 273/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 273/2023 z 3. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.273.2023.1"}, {"guid": "ussr:fe9e60bf-4be5-4cbb-b27a-f675671134dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.612.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 612/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 612/2016 z 10. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.612.2016.1"}, {"guid": "a093c9e7-3357-4711-a78a-9d5539555c9f:870287c2-9904-473f-877f-02721067486a", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6120237487.3", "spisova_znacka": "60Cb/29/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/29/2020 z 15. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6120237487.3"}, {"guid": "e3dd5b0e-c433-4803-b671-368932d3718e:ab7d7bb3-b87c-4765-8f3f-765ed86da637", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6121237633.4", "spisova_znacka": "28Cbi/2/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Cbi/2/2021 z 30. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6121237633.4"}, {"guid": "61ee2954-abfd-44db-8fd6-1003e8cd93f0:3eaabd36-2ec4-4902-a974-ba30c75fa8b9", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6121233904.3", "spisova_znacka": "67Cbi/1/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Cbi/1/2021 z 12. 2. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6121233904.3"}, {"guid": "c1a23a7c-6a70-4418-b2fb-23c660553d6c:5142908c-9b01-48d5-ba1a-6d0c403b40fd", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6121235148.4", "spisova_znacka": "31Cbi/2/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31Cbi/2/2021 z 5. 2. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-02-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6121235148.4"}, {"guid": "964f73d1-53d1-4083-8b27-b896768919d0:5931531d-7ee5-466d-89dd-3941a854d75e", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6121234523.2", "spisova_znacka": "60Cbi/1/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cbi/1/2021 z 5. 12. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-12-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6121234523.2"}]}