{"guid": "ussr:781cecf7-3ec1-4271-8120-dabb411db164", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.262.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 262/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 262/2016 z 15. 6. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. júna 2016, sp. zn. II. ÚS 262/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.262.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-06-15", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-1", "nazov": "čl. 47 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/781cecf7-3ec1-4271-8120-dabb411db164", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.262.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.262.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.262.2016.2/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 262/2016-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marian Dzuroška, s. r. o.,\nHviezdoslavova 468/31, Rimavská Sobota, v mene ktorej koná advokát JUDr. Marian\nDzuroška, pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Tdo 7/2015 a jeho uznesením z 28. októbra 2015 a takto\nrozhodol:\n1. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Tdo 7/2015, ako aj uznesením z 28. októbra 2015 p o r u š i l základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo 7/2015\nz 28. októbra 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nUznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 262/2016-25 z 23. marca 2016 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Tdo 7/2015 a jeho uznesením z 28. októbra 2015.\nPodľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní z 20. mája 2016\na najvyšší súd vo vyjadrení z 2. mája 2016 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho\npojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\nZo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 4 T 65/2013 z 24. júla 2014 bol sťažovateľ uznaný vinným\nz pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 a ods. 2 písm. a), ako\naj § 138 písm. b) Trestného zákona. Bol mu za to uložený trest odňatia slobody vo výmere\n42 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a bolo mu uložené aj\nsexuologické liečenie. Poškodené boli odkázané s nárokom na náhradu škody na občianske\nsúdne konanie.\nNa základe odvolania sťažovateľa a niektorých poškodených rozsudkom Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To 90/2014 z 19. novembra 2014\nbol rozsudok okresného súdu zrušený vo výroku týkajúcom sa odkázania jednej\nz poškodených s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie s tým, že\n\n2\n\nkrajský súd sám sťažovateľa zaviazal na náhradu škody v prospech poškodenej, pričom\nodvolanie sťažovateľa zamietol.\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 7/2015 z 28. októbra 2015 bolo\nodmietnuté dovolanie sťažovateľa proti rozsudkom krajského súdu a okresného súdu.\nPodľa názoru sťažovateľa rozhodnutiami všeobecných súdov došlo k porušeniu\noznačených článkov ústavy a dohovoru.\nZa závažné porušenie práva sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces treba\npodľa sťažovateľa považovať najmä skutočnosť, že najvyšší súd nedal žiadnu odpoveď na\npodanie sťažovateľa z 29. júna 2015 označené ako doplnenie dovolania. Toto podanie bolo\nnajvyššiemu súdu doručené jednak 29. júna 2015 o 9.20 h faxom a následne toho istého dňa\no 13.44 h bolo odovzdané na poštovú prepravu. Napriek tomu z uznesenia najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Tdo 7/2015 z 28. októbra 2015 sa dá zistiť, že touto časťou dovolania sa najvyšší\nsúd vôbec nezaoberal a ani ho necituje. Celé rozhodnutie zameral len na podanie\nz 12. januára 2015 (samotné dovolanie).\nDosiaľ uvedené podľa sťažovateľa znamená, že najvyšší súd nedal žiadnu odpoveď\nna viacero jeho podstatných námietok uvedených v doplnení dovolania z 29. júna 2015.\nV tomto podaní sťažovateľ vytýkal, že vo veci konal orgán, ktorý na to nebol oprávnený,\na že rozhodnutia všeobecných súdov sú založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané\nzákonným spôsobom a ktoré všeobecné súdy napriek tomu akceptovali. Znamená to, že\nuznesenie najvyššieho súdu je nielen arbitrárne a nezlučiteľné s § 1 a § 2 Trestného\nporiadku a čl. 1 ústavy, ale tiež rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy.\nSťažovateľ namieta, že pokiaľ najvyšší súd vôbec nerozhodol o jeho podstatných\nnámietkach z 29. júna 2015, odoprel mu tým prístup k súdnej ochrane.\nSťažovateľ vytýka všeobecným súdom aj ďalšie pochybenia.\nPodľa sťažovateľa ako dôkaz nemala byť akceptovaná výpoveď poškodenej\nzo 16. augusta 2013 jednak preto, že sa ho v rozpore s ustanovením § 135\n\n3\n\nTrestného poriadku zúčastnila jej sestra, ale tiež preto, že sa ho nezúčastnil psychológ, ale\npsychiatrička dr.\n\n(nie však ako znalkyňa). Následne dr.\n\nbola\n\nvyšetrovateľom pribratá ako znalkyňa aj na vyšetrenie duševného stavu poškodenej\n, ba dokonca aj na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa. Napriek námietke\nobhajoby k zmene znalca v súvislosti s vyšetrením duševného stavu poškodenej\nnedošlo a akceptovaný bol znalecký posudok dr.\nnámietka objektívnosti záverov dr.\n\nPritom obhajobou vznesená\n\nbola aktuálna nielen vo vzťahu k sťažovateľovi\n\n(u ktorého došlo k zmene znalca), ale aj vo vzťahu k poškodenej\nk zmene nedošlo). Pokiaľ totiž dr.\n\n(u ktorej\n\nvypracovala oba posudky, len zmenou znalcov\n\nu oboch posudzovaných aktérov sa dá vylúčiť akákoľvek pochybnosť o možnosti\nvzájomného prispôsobenia záverov posudkov.\nSťažovateľ namieta, že výsluchu poškodenej\nzúčastniť pôvodný obhajca sťažovateľa dr.\n\n16. augusta 2013 sa nemohol\n, a to preto, aby tam neboli osoby\n\nmužského pohlavia. Urobilo sa tak na základe odporučenia namietanej znalkyne\ndr.\n\n, ktorá však v čase výsluchu poškodenej\n\nnebola v procesnom\n\npostavení znalkyne a navyše svoje odporučenie nemohla mať ani exaktne podložené, keďže\nvyšetrenie nerealizovala a ani nemohla. Takéto obmedzenie práva na obhajobu je\nneprípustné, nepodložené a nezákonné.\nJe tiež podľa názoru sťažovateľa „zaujímavé“, že poškodenej\n\n, ale ani\n\norgánom činným v trestnom konaní mužská prítomnosť pri úkone 15. októbra 2013\n(previerka výpovede) vôbec neprekážala. Tohto úkonu sa zúčastnilo okrem dvoch žien až\nšesť mužov.\nSťažovateľ ďalej namieta, že znalecký posudok dr.\nstavu poškodenej\n\no vyšetrení duševného\n\nnebolo možné akceptovať ako dôkaz aj preto, lebo bol\n\nevidentne realizovaný v rozpore s ustanoveniami § 145 ods. 1, § 135 ods. 1 a § 151 ods. 2\nTrestného poriadku. Z uvedených ustanovení totiž vyplýva, že dr.\n\nby mohla\n\nznalecký posudok vypracovať len v prípade, ak by sa výsluchu poškodenej\nzúčastnila už v postavení znalkyne v zmysle § 145 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku.\nPokiaľ sa však tohto úkonu zúčastnila v režime ustanovenia § 135 ods. 1 Trestného\n\n4\n\nporiadku, potom ďalej ako znalkyňa nemohla vystupovať. Mohla by byť len v postavení\nkonzultantky a jej pribratie do konania ako znalkyne by bolo v rozpore s ustanovením § 151\nods. 2 Trestného poriadku (kto pôsobí ako konzultant, nemôže byť v tej istej veci znalcom\na nemôže podať ani písomné vyjadrenie). Za nezákonný je potrebné považovať aj výsluch\npoškodenej\n\nna hlavnom pojednávaní 24. júla 2014. K jeho realizácii okresný súd\n\npristúpil napriek tomu, že vhodnosť tohto výsluchu nepodložil stanoviskom znalca \npsychológa dr.\n\n, ktorý výsluch neodporučil. Výsluch sa napriek tomu uskutočnil,\n\npričom bez exaktného podkladu (ktorý by sa vzťahoval k dobe realizácie výsluchu)\nsťažovateľovi nebolo umožnené sa na tomto úkone zúčastniť. Bolo mu tak znemožnené\nuplatnenie práva na osobnú obhajobu podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku. Pokiaľ okresný\nsúd bez splnenia zákonných podmienok neumožnil sťažovateľovi účasť čo i len na časti\nhlavného pojednávania, je to dovolací dôvod podľa § 271 ods. 1 písm. d) Trestného\nporiadku.\nPodľa sťažovateľa rozsudok okresného súdu je založený aj na nesprávnom právnom\nposúdení skutku uvedeného v bode 5 a vo vzťahu k celému konaniu na nesprávnom použití\nhmotnoprávneho ustanovenia § 138 písm. b) Trestného zákona [dovolací dôvod podľa § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku].\nSťažovateľ namieta, že pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 5 výroku rozsudku,\nvo výpovediach poškodenej absentuje akákoľvek bližšia konkretizácia konania, a to nielen\nz hľadiska času, ale aj spôsobu a miesta. Len všeobecne sa tvrdí, že sťažovateľ mal mať\ns poškodenou v presne nezistenom čase od januára 2013 do 25. júla 2013 pravidelne\nv rôznych časových intervaloch spravidla jeden-dvakrát za týždeň na rôznych miestach\npohlavný styk. Pritom na rozdiel od výsluchu poškodených k bodom 1 až 4 výroku\nrozsudku vyšetrovateľ sa nezameral na objektivizovanie skutkového tvrdenia, že aj v období\nod januára 2013 do 25. júla 2013 malo dochádzať k pohlavnému styku. Poškodená k skutku\nv bode 5 len všeobecne vypovedala, že od decembra až do augusta sa „furt“ stretávala\nso sťažovateľom. Navyše v tomto prípade neexistuje ako dôkaz komunikácia na sociálnej\nsieti, resp. prostredníctvom SMS správ.\n\n5\n\nPodľa presvedčenia sťažovateľa k bodu 5 výrokovej časti rozsudku nebol daný taký\nrozsah priamych alebo nepriamych dôkazov, aby sa bez akýchkoľvek pochybností mohlo\nustáliť, že sa skutok stal. Za danej dôkaznej situácie bolo nezákonné kvalifikovať konanie\nsťažovateľa aj podľa § 201 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Podľa ustálenej súdnej praxe\nk ustanoveniu § 138 písm. b) Trestného zákona je trestný čin spáchaný po dlhší čas, keď je\npáchaný po dobu aspoň dvoch rokov. Preukázané je len to, že v období od septembra 2012\ndo decembra 2012 mal sťažovateľ s maloletou poškodenou trikrát pohlavný styk a v júli\n2012 ju inak pohlavne zneužil. Za takejto dôkaznej situácie nie sú dané zákonné podmienky\nna aplikovanie ustanovenia § 138 písm. b) Trestného zákona, a to tak z hľadiska pojmového\nznaku „po dlhší čas“, ale aj z hľadiska intenzity konania. Doba necelého polroka, po ktorú\nv dlhších časových intervaloch došlo k štyrom stretnutiam s cieľom pohlavného styku,\nnemôže byť považovaná za závažnejší spôsob konania v zmysle § 138 písm. b) Trestného\nzákona. V tejto súvislosti neobstojí ani argumentácia prokurátora (akceptovaná najvyšším\nsúdom), podľa ktorej k získaniu dôkazu o komunikácii sťažovateľa s poškodenou cez\nsociálnu sieť či prostredníctvom SMS správ za obdobie od októbra 2012 do 25. júla 2013\nnedošlo len preto, že spoločnosť Facebook sídli v USA a právna pomoc týkajúca sa získania\núdajov trvá neprimerane dlho. Takéto zdôvodnenie nezabezpečenia jedného z rozhodujúcich\ndôkazov pre ustálenie právnej kvalifikácie konania je neprijateľné a sťažovateľa\npoškodzuje.\nPodstatné je podľa sťažovateľa ďalej to, že v prípravnom konaní začal trestné\nstíhanie, vzniesol obvinenie a pripravil návrh na podanie obžaloby vyšetrovateľ Policajného\nzboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu\ninšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby stred Banská Bystrica (ďalej len „inšpekcia“).\nVychádzajúc z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 To 1/2015 z 29. mája 2015, inšpekcia\nnemá kompetenciu začínať trestné stíhanie, vznášať obvinenie, navrhovať podanie\nobžaloby, ale ani na ďalšie procesné úkony vrátane zabezpečenia internej komunikácie\nv zmysle Trestného poriadku. Inšpekcia nie je súčasťou Policajného zboru, a preto nemôže\nvykonávať vyšetrovanie o trestných činoch a preverovať oznámenia o skutočnostiach\nnasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, i keď ide o policajta. Nič na tom nemení,\nže na týchto rozhodnutiach je podpis príslušnej osoby ako vyšetrovateľa Policajného zboru.\n\n6\n\nTrestné stíhanie vo veci sťažovateľa viedol neoprávnený orgán nemajúci kompetencie\nv zmysle zákona, a preto ním realizované úkony vrátane úkonov zrealizovaných na základe\nžiadosti inšpekcie sú nezákonné, bez možnosti ich zhojiť, a teda od samotného začiatku\nnulitné.\nZa nezákonné treba podľa sťažovateľa považovať aj získanie internetovej\nkomunikácie a jej následné použitie ako dôkazu. Okrem toho, že táto internetová\nkomunikácia bola získaná na základe žiadosti inšpekcie nemajúcej kompetenciu realizovať\nvyšetrovanie a s ním súvisiace právne úkony, v čase zabezpečenia internetovej komunikácie\nkonala inšpekcia v rozpore s ustanovením § 58 ods. 7 zákona č. 351/2011 Z. z.\no elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no elektronických komunikáciách“), lebo komunikácia sa netýkala tam určenej kategórie\númyselných trestných činov súvisiacich s terorizmom, s nedovoleným obchodovaním,\norganizovanou trestnou činnosťou, únikom a ohrozením utajovaných skutočností a trestných\nčinov spáchaných nebezpečným zoskupením. Takto zabezpečenú komunikáciu preto\nvšeobecný súd nemohol pri svojom rozhodovaní vziať do úvahy ako dôkaz.\nSťažovateľ žiada vydať tento nález:\n„1. Základné práva sťažovateľa\n\n, podľa čl. 46 ods. 4, čl. 47 ods. 1,\n\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd boli rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3 To 90/2014\nz 19.11.2014, rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. 4 T 65/2013\nz 24.07.2014 a na ne nadväzujúcim uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3 Tdo 7/2015 z 28.10.2015 porušené.\n2) Zrušuje sa rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3 To 90/2014\nz 19.11.2014, rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. 4 T 65/2013\nz 24.07.2014 a na ne nadväzujúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Tdo 7/2015 z 28.10.2015 a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby o nej\nznovu konal a rozhodol.“\nZ vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu č. k. Kp 3/2016-25 z 2. mája 2016, ako\naj z pripojeného vyjadrenia predsedníčky senátu najvyššieho súdu z 28. apríla 2016 (obe\n\n7\n\nvyjadrenia boli doručené ústavnému súdu 12. mája 2016) vyplýva, že najvyšší súd pôvodne\nplánoval rozhodnúť o dovolaní sťažovateľa na neverejnom zasadnutí 24. júna 2015.\nReferujúca sudkyňa 22. júna 2015 vypracovala pracovnú verziu zamýšľaného rozhodnutia.\nSťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu doručil najvyššiemu súdu doplnenie dovolania,\nktorým dôvody podaného dovolania rozšíril o písm. e) a g) § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\nNamietal, že vo veci konal neoprávnený orgán (inšpekčná služba) a že rozhodnutia\nvšeobecných súdov sú založené na nezákonne vykonaných dôkazoch. Na najvyššom súde\nv tom čase existovali rozdielne stanoviská trestných senátov na zákonnosť pôsobenia\ninšpekčnej služby a táto nejednotnosť v rozhodovaní mala byť odstránená prijatím\nstanoviska na mimoriadnom zasadnutí trestnoprávneho kolégia, ktoré sa malo konať\nv septembri 2015. Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o dovolaní sťažovateľa odročené\nna čas po prijatí stanoviska trestnoprávneho kolégia. Následne bol termín neverejného\nzasadnutia vo veci určený na 28. október 2015. Referujúca sudkyňa vypracovala pracovnú\nverziu – návrh zamýšľaného rozhodnutia 6. októbra 2015. Zo sťažnosti vyplýva, že za\nzávažné porušenie práv sťažovateľa treba považovať skutočnosť, že najvyšší súd nedal\nodpoveď na podanie sťažovateľa z 29. júna 2015 označené ako doplnenie dovolania, touto\nčasťou dovolania sa vôbec nezaoberal, a preto je nielen arbitrárne, ale aj nezlučiteľné s § 1\na § 2 Trestného poriadku, ako aj s čl. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy. Po preverení situácie\npredsedníčka senátu najvyššieho súdu zo zberného spisu zistila, že tvrdenie sťažovateľa,\npodľa ktorého sa najvyšší súd nezaoberal skutočnosťami uvádzanými v doplnení dovolania,\nje síce na základe jemu doručeného rozhodnutia pochopiteľné, avšak v skutočnosti\nnepravdivé. Podanie sťažovateľa bolo najvyššiemu súdu doručené faxom 29. júna 2015\na poštou 1. júla 2015. Hneď v deň doručenia podania dala referujúca sudkyňa pokyn trestnej\nkancelárii, aby táto podanie doručila na vedomie a prípadne na vyjadrenie prokurátorovi\na poškodeným. V zápisnici o neverejnom zasadnutí je uvedené, že bolo okrem iného\noboznámené dovolanie sťažovateľa, pričom sa tým malo na mysli dovolanie ako celok, teda\naj doplnenie dovolania. Referujúca sudkyňa podala na neverejnom zasadnutí správu o stave\nveci, teda podala informáciu o celom spise, t. j. o všetkých písomnostiach významných pre\nrozhodnutie. Z obsahu návrhu rozhodnutia vypracovaného 6. októbra 2015 vyplýva, že\nnajvyšší súd sa na strane 6, 13 a 14 návrhu rozhodnutia podrobne a dôsledne zaoberal aj\nskutočnosťami namietanými sťažovateľom v doplnení dovolania. Treba priznať, že\n\n8\n\nadministratívnou chybou sa stalo, že okrem iných aj sťažovateľovi bolo doručované\nrozhodnutie vypracované pôvodne na termín neverejného zasadnutia určeného na 24. jún\n2015.\nZ repliky právneho zástupcu sťažovateľa z 20. mája 2016 doručenej ústavnému súdu\n26. mája 2016 vyplýva, že všetky relevantné dôvody boli už uvedené v sťažnosti a na nich\nv celom rozsahu zotrváva. Samotný najvyšší súd pochybenie potvrdil.\nII.\nZ podania obhajcu sťažovateľa (totožného s jeho terajším právnym zástupcom,\npozn.) z 29. júna 2015 adresovaného najvyššiemu súdu k sp. zn. 3 Tdo 7/2015 vyplýva, že\nním doplňuje dovolanie podané 12. januára 2015 proti rozsudku krajského súdu sp. zn.\n3 To 90/2014 z 19. novembra 2014. Poukazuje na to, že trestné stíhanie, následné vznesenie\nobvinenia, ako aj podanie žaloby realizovala inšpekcia, a to aj napriek tomu, že takéto\nprávomoci nemá, keďže nie je súčasťou Policajného zboru a nemôže vykonávať\nvyšetrovanie o trestných činoch. Inšpekcia nie je súčasťou Policajného zboru, čo vyplýva\nz jej zrušenia v rámci Policajného zboru, ako to konštatuje najvyšší súd v precedentnom\nrozsudku sp. zn. 1 To 1/2015 z 29. mája 2015. Trestné stíhanie preto viedol neoprávnený\norgán bez zákonných kompetencií. Ním realizované úkony vrátane úkonov realizovaných\nna základe jeho žiadosti sú nezákonné, bez možnosti ich zhojiť, a teda od samotného\npočiatku nulitné. Nezákonné bolo aj získanie internetovej komunikácie a jej následné\npoužitie ako dôkazu. Okrem toho, že táto internetová komunikácia bola získaná na základe\nžiadosti inšpekcie nemajúcej kompetenciu realizovať vyšetrovanie, navyše komunikácia sa\nnetýkala úmyselných trestných činov uvedených v ustanovení § 58 ods. 7 zákona\no elektronických komunikáciách (trestných činov súvisiacich s terorizmom, nedovoleným\nobchodovaním, organizovanou trestnou činnosťou, únikom a ohrozením utajovaných\nskutočností a trestných činov spáchaných nebezpečným zoskupením). Takto zabezpečenú\nkomunikáciu nemohol všeobecný súd pri svojom rozhodovaní vziať do úvahy ako dôkaz.\nUvedenými skutočnosťami sú dané dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného\nporiadku (vo veci konal orgán, ktorý na takéto konanie nebol oprávnený), ako aj podľa\n\n9\n\n§ 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré\nneboli vykonané zákonným spôsobom).\nZ protokolu o odoslaní dokumentu vyplýva, že na faxové číslo 0254416046 bol\n29. júna 2015 o 9.24 h odoslaný dokument, pričom prenos bol ukončený toho istého dňa\no 9.26 h.\nZ podacieho lístka doporučenej zásielky vyplýva, že právny zástupca sťažovateľa\n29. júna 2015 o 13.44 h podal doporučený list 2. triedy pod podacím číslom\nRP716949313SK z hmotnosťou 0,032 kg na Pošte Rimavská Sobota 1 adresovaný\nnajvyššiemu súdu.\nZo spisu okresného súdu sp. zn. 4 T 65/2013, ktorý si ústavný súd zadovážil,\nvyplýva, že faxované podanie obhajcu sťažovateľa z 29. júna 2015 bolo najvyššiemu súdu\ndoručené toho istého dňa o 9.24 h a je v spise založené na č. l. 1350 až 1352. Ďalej poštou\nzaslané podanie obhajcu sťažovateľa z 29. júna 2015 bolo najvyššiemu súdu doručené\n1. júla 2015 a je založené v spise na č. l. 1353 až 1355.\nZ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 7/2015 z 28. októbra 2015 vyplýva, že\nním bolo podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti\nrozsudku krajského súdu sp. zn. 3 To 90/2014 z 19. novembra 2014, resp. rozsudku\nokresného súdu sp. zn. 4 T 65/2013 z 24. júla 2014.\nPodľa konštatovania najvyššieho súdu sťažovateľ podal proti rozsudkom\nvšeobecných súdov 12. januára 2015 dovolanie z dôvodov ustanovení § 371 ods. 1 písm. c),\nd), g) a i) Trestného poriadku. Podľa názoru najvyššieho súdu nie sú naplnené dôvody\ndovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), d), g) a i) Trestného poriadku.\nPokiaľ ide o dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (porušenie práva\nna obhajobu zásadným spôsobom), zo spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľ v celom\nkonaní dôsledne využil právo na obhajobu. Sám si obhajcu zvolil, resp. zmenil voľbu\nobhajcu, pričom obhajcovia sa zúčastňovali všetkých úkonov konania. Nie je pravdivé\ntvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého jeho obhajcovi bolo znemožnené zúčastniť sa výsluchu\npoškodenej\n\n16. augusta 2014. Tento výsluch sa vykonal v prítomnosti obhajcu\n\n10\n\nsťažovateľa a v súlade s § 135 ods. 1 Trestného poriadku. Obhajca sa nachádzal\nvo vedľajšej miestnosti, z ktorej mohol sledovať obrazovo-zvukový záznam a mal možnosť\nklásť poškodenej otázky. Neobstojí ani námietka, podľa ktorej pri výsluchu bola prítomná\nsestra poškodenej a psychiatrička, hoci podľa názoru sťažovateľa mal byť prizvaný\npsychológ. Ustanovenie § 135 ods. 1 Trestného poriadku rešpektuje rozumovú, duševnú\na mravnú úroveň svedkov mladších ako 18 rokov. Predpísaný postup nie je určený na každý\nvýsluch svedka mladšieho ako 18 rokov, ale len na prípady, kedy je táto osoba vypočúvaná\no okolnostiach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo\novplyvňovať jej duševný a mravný vývoj. Treba brať ohľad na to, aby výsluch takej osoby\nbol obzvlášť ohľaduplný a po obsahovej stránke čo najúplnejší, aby takú osobu nebolo\npotrebné opätovne predvolávať a tým jej pripomínať udalosti, ktoré veľmi často nepriaznivo\novplyvnili jej psychický vývoj. Pribratie pedagóga, inej osoby majúcej skúsenosti\ns výchovou mládeže alebo znalca je obligatórne. Za inú osobu majúcu skúsenosti\ns výchovou mládeže treba považovať predovšetkým detského psychiatra alebo detského\npsychológa. Pribratá osoba musí byť prítomná pri celom výsluchu svedka. Pribratá osoba\nmôže byť vypočúvaná len k spôsobu, akým bol výsluch svedka vykonávaný, resp.\nk spôsobu, ktorým vypočúvaná osoba vypovedala, alebo k správnosti a úplnosti zápisnice\no výsluchu, nie však k iným skutočnostiam. Nemôže teda nahradzovať obsah svedeckej\nvýpovede maloletej osoby, ale ani ho doplňovať. Cieľom pribratia niektorej z uvedených\nosôb je, aby prispela k správnemu vedeniu výsluchu, a to z hľadiska všetkých skutočností,\nktoré môžu mať vplyv na vypočúvanú maloletú osobu. Zároveň je odborník schopný\nkonkretizovať stupeň duševného a mravného vývoja takejto osoby. Nič nebráni tomu, aby tu\nuvedená osoba (pedagóg, psychiater) bola zároveň vo veci znalcom pribratým, napr.\nk psychologickému vyšetreniu maloletého svedka.\nTým je daná odpoveď aj na námietku sťažovateľa týkajúcu sa dovolacieho dôvodu\npodľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, podľa ktorej dr.\n\nbola pribratá na\n\nvypracovanie znaleckého posudku na vyšetrenie duševného stavu poškodenej\n\n.\n\nO spôsobe výsluchu a prítomnosti osôb pri výsluchu maloletej, rešpektujúc citované\nustanovenie a žiadosť maloletej, rozhodla vyšetrovateľka. Maloletá žiadala, aby pri\nvýsluchu nebol prítomný jej otec a ani iná osoba mužského pohlavia, ale jej sestra\nako morálna podpora. V tejto súvislosti zákon nebol porušený.\n\n11\n\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) a d) Trestného poriadku\nsťažovateľ uviedol, že výsluch poškodenej\n\nna hlavnom pojednávaní 24. júla 2014\n\nbol nezákonný, keďže ho neodporučil psychológ. V skutočnosti sa výsluch nevykonal na\nhlavnom pojednávaní 24. júla 2014, ale na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní 17. júla\n2014. Nariadil ho krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí z 23. apríla 2014. Výsluch\nbol realizovaný v neprítomnosti sťažovateľa vzhľadom na osobu maloletej, ako aj\nvzhľadom na predmet výsluchu, čo je v súlade s Trestným poriadkom. Sťažovateľ bol\ns obsahom výsluchu oboznámený a nemal k nemu žiadne pripomienky. Pri výsluchu bol\nprítomný obhajca sťažovateľa, ktorý dával svedkyni doplňujúce otázky.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (rozhodnutie\nje založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotno-právneho ustanovenia) treba uviesť, že sťažovateľ namietal právne\nposúdenie skutku v bode 5 výrokovej časti skutku a vo vzťahu k celému konaniu nesprávne\npoužitie hmotno-právneho ustanovenia § 138 písm. b) Trestného zákona. V tejto súvislosti\nsa najvyšší súd plne stotožňuje s názorom krajského súdu.\nČo sa týka námietky, že v spise nie je komunikácia na sociálnej sieti alebo\nprostredníctvom SMS správ, treba uviesť, že komunikácia prebiehala len prostredníctvom\nsociálnej siete Facebook a Azet. Spoločnosť, ktorá prevádzkuje Facebook, sídli v USA.\nPrávna pomoc týkajúca sa získania údajov z jej databázy trvá neprimerane dlho a vzhľadom\nna to, že vec bola riešená väzobne, spôsobila by neprimerané prieťahy a nedodržanie lehoty\ntrvania väzby. Dozorová prokurátorka preto rozhodla, že žiadosť o právnu pomoc\njustičnému orgánu USA nebude podaná, keďže boli zabezpečené aj iné dôkazy, ktoré\nsťažovateľa zo skutku v bode 5 usvedčovali.\nVzhľadom na výsledky dokazovania mali súdy preukázané, že skutky v bodoch 1 až\n4 sú preukázané, k týmto sa sťažovateľ priznal a urobil k nim vyhlásenie v zmysle § 257\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda že nepopiera spáchanie týchto skutkov. Vo vzťahu\nk bodu 5 obžaloby dospeli k záveru, že sa sťažovateľ tohto skutku dopustil tak, ako to je\nuvedené v obžalobe. Jedinou spornou otázkou v rámci dokazovania bol závažnejší spôsob\nkonania, čo predstavuje dlhší čas. V tejto súvislosti treba poukázať na uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 6/2012, podľa ktorého v prípade, ak pôjde o trestný čin\ns vyššou trestnou sadzbou, bude „dlhší čas“ kratší ako pri trestnom čine s nižšou trestnou\n\n12\n\nsadzbou, pričom všeobecne sa za dlhší čas považuje doba 6 mesiacov. V danom prípade boli\nskutky spáchané v období od júla 2012 do 25. júla 2013, teda po dobu jedného roka, čo\nsúdna prax považuje za dlhší čas. Obdobie jedného roka je omnoho dlhšie, než je pri\ntakomto trestnom čine v priemere bežné a jednotlivé čiastkové útoky boli v pravidelnom\nslede 12 mesiacov vždy po niekoľkých týždňoch.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku\nvšetkým vykonávaným dôkazom.\n\n13\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nSťažovateľ jednak namieta, že najvyšší súd sa nezaoberal doplnením jeho dovolania,\nhoci toto podanie obsahovalo závažné argumenty, ale je tiež toho názoru, že nebolo možné\nodmietnuť\n\ndoplnenie\n\ndokazovania\n\nskúmaním\n\nkomunikácie\n\nna\n\nsociálnej\n\nsieti\n\nprostredníctvom medzinárodného dožiadania len preto, že jeho vec sa riešila väzobne a že\nby to znamenalo predĺženie prípravného konania.\nNajvyšší súd nepopiera, že uznesenie doručené sťažovateľovi a jeho obhajcovi sa\nargumentáciou vyplývajúcou z doplnenia dovolania nezaoberalo, pretože administratívnou\nchybou bola doručená nesprávna (skoršia) verzia uznesenia. K namietanému odmietnutiu\ndoplnenia dokazovania sa najvyšší súd nevyjadril.\nV súvislosti s námietkou, podľa ktorej sa najvyšší súd v odôvodnení uznesenia vôbec\nnezaoberal doplnením dovolania, treba zo skutkového hľadiska považovať medzi\núčastníkmi konania za nesporné, že z doručeného uznesenia najvyššieho súdu existencia\ndoplnenia dovolania, resp. v nej obsiahnutá ďalšia argumentácia vôbec nevyplýva.\nPodľa Európskeho súdu pre ľudské práva z práva na spravodlivý proces vyplýva aj\npovinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993,\nII. ÚS 417/2014).\nHlavným argumentom, ktorý sťažovateľ v doplnení dovolania uplatnil, bolo tvrdenie,\npodľa ktorého v prípravnom konaní trestné stíhanie viedla, resp. vec vyšetrovala inšpekcia,\nhoci na to nemá právomoc, keďže nie je súčasťou Policajného zboru. Sťažovateľ pritom\npoukázal na precedentné rozhodnutie najvyššieho súdu v uvedenom zmysle.\n\n14\n\nPodľa názoru ústavného súdu nemožno pochybovať o tom, že uvedená námietka má\nvýznam pre rozhodnutie. Nakoniec rovnakého názoru bol očividne aj najvyšší súd, ktorý sa\nrozhodol vyčkať na stanovisko trestnoprávneho kolégia, ktoré sa malo otázkou zaoberať.\nZa uvedeného stavu najvyšší súd porušil základné právo sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s nevysporiadaním sa s doplnením\ndovolania (bod 1 výroku nálezu).\nTreba tiež poznamenať, že obrana najvyššieho súdu, podľa ktorej v dôsledku\nadministratívnej chyby bola doručená nesprávna verzia uznesenia (ktorá vzhľadom na čas,\nkedy bola skoncipovaná, ešte nemohla doplňujúcu argumentáciu sťažovateľa zohľadniť a na\nňu reagovať, keďže k doplneniu dovolania došlo neskôr), nemôže nič meniť na dôvodnosti\nuplatnenej námietky sťažovateľa.\nV súvislosti s námietkou sťažovateľa, podľa ktorej nebolo možné odmietnuť\ndoplnenie dokazovania skúmaním komunikácie na sociálnej sieti prostredníctvom\nmedzinárodného dožiadania len preto, že trestná vec sa riešila väzobne a že by to znamenalo\npredĺženie prípravného konania, poukazuje ústavný súd na výslovné konštatovanie\nnajvyššieho súdu v jeho uznesení sp. z. 3 Tdo 7/2015 z 28. októbra 2015, podľa ktorého\nkomunikácia medzi sťažovateľom a poškodenou prebiehala len prostredníctvom sociálnej\nsiete Facebook a Azet, pričom spoločnosť prevádzkujúca Facebook sídli v USA a právna\npomoc týkajúca sa získania údajov z jej databázy by trvala neprimerane dlho a spôsobila by\nv tejto väzobne riešenej veci neprimerané prieťahy a nedodržanie lehoty trvania väzby.\nNajvyšší súd k tomu dodal, že z tohto dôvodu dozorová prokurátorka rozhodla, že žiadosť\no právnu pomoc justičnému orgánu USA nebude podaná, pretože boli zabezpečené aj iné\ndôkazy, ktoré sťažovateľa zo skutku v bode 5 usvedčovali.\nPodľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak,\naby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu\nnevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo\nobstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou\n\n15\n\nstarostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré\nsvedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu\nspravodlivé rozhodnutie.\nPodľa presvedčenia ústavného súdu právo obvineného na to, aby orgány činné\nv trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovali okolnosti svedčiace proti\nobvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávali\ndôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie, nemôže závisieť od toho, či je\nobvinený stíhaný väzobne alebo na slobode. Väzobné stíhanie obvineného nemôže mať za\nnásledok obmedzenie uvedeného práva s poukazom na povinnosť konať a rozhodovať\nvo väzobných veciach s osobitnou starostlivosťou a urýchlením.\nZ použitej argumentácie najvyššieho súdu vyplýva, že podľa jeho názoru (zhodného\ns názorom prokurátora) v prípade neväzobného stíhania sťažovateľa prichádzalo do úvahy\npreverovať jeho obhajobu aj prostredníctvom dožiadania adresovaného príslušným\njustičným orgánom USA, avšak vzhľadom na časovú náročnosť takéhoto úkonu pri\nväzobnom stíhaní to, vychádzajúc z prípustnej dĺžky obmedzenia osobnej slobody väzbou,\nnebolo možné.\nZ uvedených dôvodov došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru aj v súvislosti s odôvodnením nevyžiadania údajov z databázy\nsociálnej siete Facebook a Azet (bod 1 výroku nálezu).\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.\nNa základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Tdo 7/2015 z 28. októbra 2015 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu).\n16\n\nV ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\na vysporiada sa s námietkami sťažovateľa uvedenými v doplnení dovolania.\nZo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2016\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "rozhodnutie-vyhotovenie rozhodnutia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Tdo/7/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6936a65a-92d5-4f7b-89c4-a1af9f2183af", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 417/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 417/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6936a65a-92d5-4f7b-89c4-a1af9f2183af"}, {"guid": "592ab899-3107-4176-bab1-8793a74ecd45:0ee79224-7b9a-4fa7-b090-6b3568995037", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3814000081.2", "spisova_znacka": "3To/90/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/90/2014 z 21. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-02-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814000081.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:aba7a9ec-730f-439c-8457-1c56c808b8f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.254.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 254/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2017 z 11. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.254.2017.1"}, {"guid": "caee56d5-48cb-416f-b8c5-1a7c1d36aa2f:889252f9-b15d-46a6-94ad-882081b28ee7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6913010836.1", "spisova_znacka": "3Tdo/78/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/78/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6913010836.1"}, {"guid": "80f09d7d-629d-45cc-8b42-a3ad00ed3ad9:1149147f-b4d2-4283-acbe-6bfe3b79af0e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2119012879.3", "spisova_znacka": "6To/106/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/106/2020 z 7. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-12-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2119012879.3"}, {"guid": "a426bc40-9233-462e-b438-490f46d1470f:cb006417-053a-4e58-98cf-74d32be5bdf1", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124010766.6", "spisova_znacka": "1T/44/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/44/2024 z 6. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124010766.6"}, {"guid": "b2201720-5908-4cf9-b60d-90d718478e6d:878775bb-12c7-420d-9d0e-e9a95fbfa494", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6123011297.20", "spisova_znacka": "1T/85/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/85/2023 z 26. 11. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6123011297.20"}]}