{"guid": "ussr:0d527086-1bee-4010-bb6c-086fdf93e4e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/96 z 22. 7. 1997", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. júla 1997, sp. zn. II. ÚS 26/96, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1997-07-22", "forma": "Nález", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0d527086-1bee-4010-bb6c-086fdf93e4e8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1/text", "citacie_n": 506, "text": "II. ÚS 26/96\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu\nsenátu JUDr. Júliusa Černáka a sudcov JUDr. Ľubomíra Dobríka a JUDr. Jána\nDrgonca na neverejnom zasadnutí 22. júla 1997 o podnete\n, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom\nBajtošom, Košice, Alžbetina 3 vo veci porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky konaním Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. Tz 123/92 takto\nrozhodol:\nPrávo\n\npriznané čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky p o r u š e n é n e b o l o .\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len \"ústavný súd\") dostal 10. júna\n1996 podanie\n\noznačené ako „podnet podľa článku 130\n\nods. 3 Ústavy SR, domáham sa ochrany práva na súdnu ochranu podľa článku 46\n\nÚstavy SR odsek 1“. K porušeniu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) došlo podľa názoru predkladateľa podnetu\nv konaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý konal vo veci rehabilitácie\njeho nebohého otca\n\n,\n\n.\n\nbol rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. T 436/49\nz 23. februára 1950 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. To 731/50\nz 20. apríla 1950 odsúdený na trest odňatia slobody na 4,5 roka a ďalšie vedľajšie\nmajetkové a nemajetkové tresty, ktoré boli vykonané. O rehabilitáciu usiloval sám\nv roku 1968, táto však pre neskôr začatý normalizačný proces nebola realizovaná.\nPo zmenách v novembri 1989 boli prijaté nové právne predpisy, cieľom\nktorých bolo odstránenie krívd spáchaných na osobách v období rokov 1948 až 1989.\nJedným z uvedených právnych predpisov bol aj zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej\nrehabilitácii prijatý 23. apríla 1990, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 1990 a v\nďalšom období bol novelizovaný zákonmi č. 47/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii a č. 633/1992 Zb., ktorým sa mení a\ndopĺňa zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb.\n(ďalej len \"zákon č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov\"). Uvedený zákon sa\nvzťahoval na právoplatné odsudzujúce súdne rozhodnutia vyhlásené v čase od 25.\nfebruára 1948 do 1. januára 1990, týkajúce sa skutkov spáchaných po 5. máji 1945.\nZákon č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov upravuje konanie pred\nsúdom podľa tohto zákona ako vyústenie iniciatívy súdu, ktorý koná a rozhodnutie\nzruší zo zákona. Druhou možnosťou je zrušenie rozhodnutia v prieskumnom konaní,\nkeď sa konanie začína na návrh samotného odsúdeného alebo osôb, ktoré zákon\npresne vymenúva (§ 5 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov).\nAj v prípadoch, v ktorých sa má konať prieskumné konanie, má súd uloženú\npovinnosť upovedomiť oprávnenú osobu na podanie návrhu o okolnostiach, ktoré by\nmohli odôvodniť návrh na začatie konania (§ 5 ods. 4 zákona č. 119/1990 Zb. v znení\nneskorších predpisov).\n\n2\n\nZ týchto zákonných ustanovení vyplývala súdu úloha preveriť všetky súdne\nrozhodnutia za obdobie, na ktoré sa zákon vzťahuje a začať konanie v tých\nprípadoch, keď to určuje zákon. Po zistení, že ide o prípad, v ktorom je možné\nuskutočniť prieskumné konanie, ukladal zákon súdu povinnosť upovedomiť o tom\noprávnenú osobu a prokurátora.\nZákon č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov obsahoval pozitívny\nzáväzok štátu vo veciach súdnych rehabilitácií, ktoré sa mohli začať z úradnej moci\na predpokladalo sa pri ňom aktívne správanie štátnych orgánov - súdov. Zákonom\nurčený postup mal uplatniť aj Okresný súd v Prievidzi. Konanie o rehabilitácii však\nbolo v prípade\n\nvýrazne sťažené. Okresný súd v Prievidzi nearchivoval\n\nrozsudok v uvedenej veci, a preto ani nezačal konanie o súdnej rehabilitácii. Na\nzáklade skutočnosti, že súd o rehabilitácii\n\npozostalých neinformoval, začal\n\nvyvíjať aktivitu sám.\npodľa skutočností, ktoré uviedol v liste zo dňa 5.\nmája 1992 adresovanom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší\nsúd\"), predpokladal mimosúdnu rehabilitáciu svojho otca. Aj keď sa mimosúdna\nrehabilitácia upravená zákonom č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v\nznení zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 267/92 Zb., zákona č. 154/1993 Z. z. a\nzákona č. 285/1996 Z. z. vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových\na iných krívd a vydanie vecí sa uskutočňuje na základe písomnej výzvy oprávnenej\nosoby, očakávania\n\n, že by sa na prípad jeho otca mala vzťahovať\n\nrehabilitácia, bolo možné považovať za opodstatnené.\nZ predložených dôkazov je zrejmé, že\n\nsa usiloval o nájdenie\n\nrozsudku v archíve Okresného súdu v Prievidzi, Nitre, Banskej Bystrici a Bratislave a\npísomne aj v Registri trestov. Následne bol rozsudok nájdený v archíve v Bojniciach.\nZároveň však\n\nuviedol, že bol poučený (neuviedol kým) o skutočnosti,\n\nže paragrafy trestných činov, za ktoré bol odsúdený jeho otec, nepodliehajú\nmimosúdnej rehabilitácii (správne súdnej rehabilitácii), a preto dňa 5. mája 1992\nadresoval najvyššiemu súdu „sťažnosť na porušenie zákona - obnovenie súdneho\nprocesu“. Najvyšší súd sťažnosť pre porušenie zákona postúpil 14. mája 1992 pod č.\n3\n\nnt 135/92 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, ktorá prijatie podnetu\npotvrdila listom IV Pz 581/92-4 z 19. mája 1992. Generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky podal v prospech nebohého\n\nv trestnej veci vedenej na\n\nOkresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. T 436/49 sťažnosť pre porušenie zákona.\nNajvyšší súd sťažnosť pre porušenie zákona prejednal na verejnom zasadnutí\n17. februára 1993 a rozsudkom 6 Tz 123/92 vyslovil, že bol porušený zákon\nv neprospech obvineného\n\na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. To\n\n731/50 a Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. T 436/49, ako aj rozsudky na ne\nnadväzujúce zrušil a trestné stíhanie pre skutky v zrušených rozsudkoch zastavil.\nSťažnosť pre porušenie zákona najvyšší súd prejednal a vybavil ju podľa\nustanovení Trestného poriadku a Rozhodnutia prezidenta republiky a vlády\nRepubliky československej o amnestii z 9. mája 1960. Preskúmanie správnosti\npostupu najvyššieho súdu nepatrí do právomoci ústavného súdu. Pre konanie pred\nústavným súdom je dôležitá skutočnosť, že podanie sťažnosti pre porušenie zákona\npovažoval za dôvodné podľa § 30 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. v znení neskorších\npredpisov.\nZa osoby oprávnené na podanie sťažnosti pre porušenie zákona podľa § 30\nods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. treba považovať tie isté osoby, ktoré sú určené v § 5\nods. 1 tohto zákona.\nZ uvedeného ustanovenia vychádzal aj predseda senátu najvyššieho súdu,\nktorý\n\npovažoval za oprávnenú osobu a listom 6 Tz 123/92 z 15.\n\njanuára 1993 žiadal od neho predložiť doklad o úmrtí otca\nKorešpondencia predsedu senátu najvyššieho súdu s\n\n,\n\n.\nje dôkazom, že\n\nmu bola známa totožnosť osoby (i jej adresa), ktorá sťažnosť pre porušenie zákona\npodala. Napriek týmto skutočnostiam nezabezpečil najvyšší súd uplatnenie súdnej\nochrany v súlade s platnými právnymi predpismi. Podľa § 10 ods. 2 zákona\nč. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov na verejnom zasadnutí v konaní podľa\ntohto zákona musí mať odsúdený obhajcu. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 119/1990 Zb.\n\n4\n\nv znení neskorších predpisov sa v konaní podľa tohto zákona použijú ustanovenia\nTrestného poriadku.\nPodľa § 38 ods. 1 Trestného poriadku v prípadoch nutnej obhajoby (čo je aj\nprípad súdnej rehabilitácie) bolo povinnosťou súdu vyzvať osobu, ktorá musí byť\nzastúpená, aby si ustanovila právneho zástupcu v určenej lehote. Pokiaľ si obhajcu\nneustanoví, má súd povinnosť mu ho ustanoviť. V konaní o sťažnosti pre porušenie\nzákona mal najvyšší súd vyzvať\n\n, aby si zvolil právneho zástupcu pre\n\nkonanie vo veci jeho otca v určenej lehote, a ak by sa tak nebolo stalo, mal mu určiť\nobhajcu súd sám. Podľa dokladov predložených\n\nnebol k zvoleniu\n\nprávneho zástupcu vyzvaný, nebolo mu ani oznámené, kto sa stal právnym\nzástupcom jeho nebohého otca a kedy sa vo veci uskutoční verejné zasadnutie.\nNebohého\n\nv konaní pred najvyšším súdom zastupoval advokát\n\nustanovený z úradnej moci, ktorý bol podľa § 11 ods. 2 Trestného poriadku\nv odôvodnení rozsudku poučený, že v trestnom stíhaní sa bude pokračovať, ak\nvyhlási, že na prejednaní veci trvá. Túto možnosť advokát nevyužil a podľa tvrdení\n, ani nezisťoval záujem príbuzných o ďalšie konanie vo veci.\nVyhodnotenie postupu a postoj advokáta k veci je potrebné posudzovať\nz hľadiska poskytnutia pomoci podľa zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii a podľa\nneho uplatňovať aj prípadnú zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s\nvýkonom advokácie. Od advokáta ustanoveného z úradnej moci najvyšším súdom\nmožno dôvodne očakávať vedomosť o tom, že konanie o sťažnosti pre porušenie\nzákona za odsúdenie už nebohého páchateľa za trestné činy bolo v záujme\npozostalých, pre ktorých znamenalo morálne zadosťučinenie, prípadne aj hmotné\nodškodnenie.\nZ rozsudku najvyššieho súdu 6 Tz 123/92 vyplýva, že verejné zasadnutie sa\nuskutočnilo 17. februára 1993, písomné vyhotovenie rozsudku 14. mája 1993\na Okresnému súdu v Prievidzi bolo doručené 27. mája 1993.\nuvedené rozhodnutie doručené až po osobných urgenciách 22. septembra 1993.\n\n5\n\nbolo\n\nNasledovný vývoj vo veci bol ovplyvnený konaním samotného\n\n.\n\nPodľa uvádzaných skutočností konzultoval možnosti ďalšieho postupu vo veci\ns právnikom. Žiadosť o navrátenie lehoty nepodal po odpadnutí prekážky, t. j.\nbezprostredne po tom, čo sa dozvedel o rozsudku najvyššieho súdu, ale s výrazným\n17 mesačným odstupom. Ako osoba neznalá práva sa totiž domnieval, že\nrozhodnutím najvyššieho súdu bol jeho otec plne rehabilitovaný. Ďalší postup vo veci\nv konaní na Okresnom súde v Prievidzi a o podnete na Ministerstve spravodlivosti\nSR bol ovplyvnený skutočnosťou, že\n\nnepodal žiadosť o navrátenie\n\nlehoty v zákonom ustanovenej lehote, čím sám svojou nečinnosťou zapríčinil, že v\nkonaní vo veci nebolo možné pokračovať. Táto okolnosť však nie je relevantná pre\nkonanie o podnete, v ktorom\n\nnamietol porušenie svojho ústavou\n\nzaručeného práva.\nÚstavný súd v uvedenom konaní skúmal, či postupom právneho zástupcu\nustanoveného ex offo v konaní pred najvyšším súdom došlo k porušeniu práva na\nsúdnu a inú právnu ochranu priznaného čl. 46 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd listami z 9. júla 1996 uskutočnil viacero úkonov, ktoré mali\nprispieť k ďalšiemu objasneniu veci. Advokáta JUDr. Vladimíra Bajtoša,\nzastupujúceho\n\nv konaní pred ústavným súdom vyzval, aby upresnil\n\nvýrok rozhodnutia, ktorým má ústavný súd vo veci rozhodnúť. Kópiu podnetu doručil\npredsedovi najvyššieho súdu i Okresného súdu v Prievidzi s výzvou, aby sa k nemu\nvyjadrili.\nVo vyjadrení Okresného súdu v Prievidzi zo 7. augusta 1996 sa uvádza:\n\"V plnom rozsahu sa pridržiavame a sme presvedčení o správnosti nášho\nrozhodnutia č. 4 T 151/95 zo dňa 11. 7. 1995, kde sme v zmysle § 61 ods. 1 Tr. por.\nnepovolili\n\nnavrátenie lehoty vo veci rozsudku NS SR č. 6 Tz 123/92 zo dňa\n\n14. 5. 1993, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu v Prievidzi T 436/49\nz 23. 2. 1950 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra č. 7 To 731/50 z 20. 4.\n1950. Sme toho názoru a tento svoj názor sme vyslovili aj v odôvodnení rozhodnutia\nOkresného súdu Prievidza č. 4 T 151/95 zo dňa 11. 7. 1995, že vzhľadom na to, že\nnavrhovateľ\n\nsa tým, že hoci rozsudok NS SR č. 6 Tz 123/92\n6\n\nzo dňa 14. 5. 1993, prevzal dňa 22. 9. 1993, podal návrh na navrátenie lehoty až dňa\n7. 3. 1995, zbavil možnosti v konaní 4 T 151/95 úspešne sa domáhať navrátenia\nlehoty podľa § 61 ods. 1 Tr. por. Naše rozhodnutie vo veci 4 T 151/95, by však bolo\nzrejme iné, ak by navrhovateľ\n\n., súc poučený poučením v rozsudku NS\n\nSR č. 6 Tz 123/92 prehlásil v zmysle § 11 ods. 2 Tr. por., že žiada pokračovať v\ntrestnom stíhaní a to prehlásenie by urobil do 25. 9. 1993. Domnievame sa navyše, že\npoučenie v rozsudku NS SR č. 6 Tz 123/92 je jasné a pre vysokoškolsky vzdelaného\nčloveka, by nemal byť problém to poučenie pochopiť.\"\nPredseda najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení č. Sekr. 241/96 z 31. 7. 1996\nnezaujal stanovisko ku skutočnostiam uvádzaným v podnete a nevyjadril sa k otázke\nzodpovednosti súdu a k porušeniu práva\n\n. V stanovisku adresovanom\n\npredsedovi ústavného súdu uviedol:\n\"Všeobecný súd môže byť účastníkom konania, pred Ústavným súdom, ale len\nv prípade konaní upravených osobitnými ustanoveniami prvého oddielu (§ 37 ods. 1),\ntretieho oddielu (§ 46 ods. 1), a piateho oddielu (§ 59 ods. 1) druhej hlavy tretej časti\nzák. č. 38/1993 Z. z. v znení zák. č. 293/1995 Z. z., lenže iba v procesnom postavení\nnavrhovateľa. Uvedená skutočnosť je zrejmá aj zo všeobecných ustanovení prvej\nhlavy tretej časti citovaného zákona. Konkrétne ide o ustanovenie § 18 ods. 1 písm.\nd), podľa ktorého Ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd, resp. o ustanovenie\n§ 21 ods. 4, v zmysle ktorého ak je účastníkom konania súd, ktorý podal návrh v\nsúvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou (§ 18 ods. 1 písm. d) zastupuje senát\njeho predseda.\nÚstavný súd SR je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti a rozhoduje iba\nv medziach právomoci stanovených článkami 125 až 129 Ústavy SR.\nOchrana ústavnosti prejavujúca sa ochranou občianskych práv a slobôd,\nfyzických a právnických osôb, resp. ich práv v zmysle článku 127, Ústavy sa týka iba\nčinnosti orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, nie však\nvšeobecných súdov.\n\n7\n\nÚstavný súd nemôže nahrádzať právomoc všeobecných súdov a ani\npreskúmavať zákonnosť ich rozhodovania a konania pred nimi, pretože takýto postup\nby vyvolal rozpor s článkami 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu\nkonať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon, v spojitosti s článkom 142 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého iba\nvšeobecné súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestných veciach a preskúmavajú\naj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.\"\n\nII.\nNedostatok právomoci ústavného súdu namietnutý\nNajvyšším súdom Slovenskej republiky\nPre ďalšie konanie o podnete\n\npred ústavným súdom bolo\n\ndôležité rozhodnúť o citovanej námietke najvyššieho súdu.\nPodľa právneho názoru ústavného súdu ústava vytvára rozdielny právny režim\npre konanie o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 a pre konanie o podnete podľa čl. 130.\nÚstavnú sťažnosť môže občan podať len proti právoplatnému rozhodnutiu\norgánov štátnej správy alebo územnej samosprávy. Ústavnú sťažnosť nemožno podľa\nčl. 127 ústavy podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu.\nRozdielny právny režim sa podľa ústavy ustanovuje pre konanie o podnete.\nÚstava neurčuje, že v konaní pred ústavným súdom sa možno uchádzať o ochranu\nústavného práva alebo slobody, len ak sa namieta ich porušenie štátnymi orgánmi\ntaxatívne uvedenými v ústave. Ústava tiež neustanovuje, že osoba nesmie podnetom\nnamietať porušenie ústavného práva alebo slobody, ak štátnym orgánom, ktorý je\noznačený ako porušovateľ namietaného práva alebo slobody je všeobecný súd.\nČlánkom 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa každej osobe zaručuje\nprávo žiadať, aby sa v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n8\n\npreskúmalo, či štátny orgán alebo orgán územnej samosprávy označený v\npodnete porušil ústavné právo alebo slobodu predkladateľa podnetu.\nÚstava všetkým štátnym orgánom a orgánom územnej samosprávy ustanovuje\nich právomoci, ale ich aj zaväzuje správať sa v súlade so všetkými ústavnými\nustanoveniami. Ústavný súd nemôže odstraňovať nedostatky v správaní štátnych\norgánov a nemôže ani svojím konaním nahradiť nečinnosť kompetentného štátneho\norgánu. V rámci ochrany ústavnosti, ktorá sa zveruje výlučne do právomoci\nústavného súdu však ústavný súd môže preskúmať, či iné štátne orgány alebo orgány\núzemnej samosprávy svojím správaním neporušujú ustanovenia ústavy. Ústavný súd\nv rámci svojej všeobecnej právomoci zabezpečovať ochranu ústavnosti má aj\nprávomoc preskúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi nedošlo k porušeniu práv\na slobôd, ktoré sa ústavou priznali fyzickým a právnickým osobám, ak podnetom\nnamietli porušenie takého práva alebo slobody.\nnenamietol porušenie svojho ústavného práva prostredníctvom\nústavnej sťažnosti. Porušenie práva namietol podnetom, ktorý mal zákonom určené\nnáležitosti.\nje fyzickou osobou, ktorá má právo podnetom namietnuť\nporušenie ústavného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd má kompetenciu\npreskúmať, či v konaní pred najvyšším súdom došlo k porušeniu tohto ústavného\npráva.\n\nIII.\nNamietnuté porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy\nÚstava Slovenskej republiky v siedmom oddiele druhej hlavy zaručuje právo\nna súdnu a inú právnu ochranu. Toto právo nemožno identifikovať s jednotlivými\nustanoveniami siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy, pretože nimi sa ustanovujú\npodmienky a prostriedky ochrany občana v závislosti na tom, či je účastníkom\nsúdneho konania podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku,\nako aj v závislosti od ďalších právne relevantných skutočností.\n9\n\npodnetom namietol porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy najvyšším\nsúdom z dôvodu, že sa nazdáva, že najvyšší súd zodpovedá za konanie ním\nustanoveného obhajcu, a teda aj za následok vzniknutý nečinnosťou obhajcu.\nÚstavný súd Slovenskej republiky koná o podnete, ak je podnet opodstatnený.\nPodmienkou opodstatnenosti podnetu je súvislosť medzi ústavným právom alebo\nslobodou, ktorého porušenie predkladateľ podnetu namietol v podnete a konaním,\nopomenutím alebo rozhodnutím štátneho orgánu.\nSlovenská republika spravidla ustanovuje obhajcu na uplatnenie práva\nobvineného, ktoré sa zaručuje čl. 50 ods. 3 ústavy. Konanie podľa zákona č. 119/1990\nZb. v znení neskorších predpisov má povahu konania podľa Trestného poriadku.\nPreto sa naň vzťahuje čl. 50 ods. 3 ústavy. Uplatnenie ochrany podľa uvedeného\nčlánku ústavy by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by nároky podľa zákona č.\n119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov uplatňoval sám obvinený, t. j.\n\n.\n\nVzhľadom k tomu, že konanie o súdnej rehabilitácii inicioval\n\n-\n\nosoba označená v zákone ako oprávnená osoba, treba povinné zastúpenie odsúdeného\npodľa § 10 a 11 zákona č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov považovať za\npodmienku uplatnenia práva byť účastníkom konania podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nÚčelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť prístup k súdu a rovnaké právne\npostavenie v konaní pred súdom každému, kto žiada o ochranu tých svojich záujmov\nchránených právnym poriadkom, ktoré štát zveril do právomoci orgánov súdnej moci.\nPrávom zaručeným podľa čl. 46 ods. 1 sa teda každej osobe priznáva možnosť byť\núčastníkom súdneho konania po splnení podmienok ustanovených zákonom. Orgány\nsúdnej moci pri uplatnení tohto práva skúmajú, či zákonodarcom ustanovené\npodmienky pre uplatnenie práva zaručeného čl. 46 sú splnené. Ak osoba uplatní svoje\nprávo v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú\npovinnosť umožniť občanovi, aby sa uplatnením práva zaručeného čl. 46 ústavy stal\núčastníkom súdneho konania. Súčasťou kvalitnej súdnej ochrany je aj ustanovenie\nzodpovednosti orgánov štátu, ak postupuje nezákonne alebo ak je úradný postup\nnesprávny (čl. 46 ods. 3 ústavy).\n10\n\nZodpovednosť štátu za právneho zástupcu, ktorého štátny orgán ustanoví\núčastníkovi konania, je aj súčasťou ochrany, ktorá sa zaručuje podľa čl. 6 ods. 3\npísm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Európsky súd pre\nľudské práva vyslovil právny názor, podľa ktorého \"Dohovor nemá za zámer zaručiť\npráva, ktoré sú teoretické alebo iluzórne, ale slúži na ochranu práv, ktoré sú praktické\na účinné... . Púhe ustanovenie právneho zástupcu nezabezpečuje účinnú pomoc,\npretože ustanovený právnik môže zomrieť, vážne ochorieť, môže byť dlhodobo\nzbavený možnosti vo veci konať alebo vyhýbať sa svojím povinnostiam. Ak sa o tom\ndozvedia, štátne orgány sú povinné vymeniť ho alebo donútiť ho, aby si plnil\npovinnosti\" (Artico case, 1980, A-37, s. 16). Na druhej strane, štát nemožno brať na\nzodpovednosť za každý nedostatok na strane právnika ustanoveného za účelom\nposkytnutia právnej pomoci (Artico case, s. 18). \"Z nezávislosti právnickej profesie\nod štátu vyplýva, že konanie obhajcu svojou podstatou je záležitosťou obhajovaného\na obhajcu bez ohľadu na to, či bol ustanovený v režime právnej pomoci poskytovanej\nštátom, alebo či pomoc poskytuje na súkromné náklady. Od štátnych orgánov možno\nvyžadovať zásah do tohto vzťahu len ak zlyhanie zástupcu ustanoveného na\nposkytnutie právnej pomoci je očividné, alebo ak ich na to dostatočne upozornili\niným spôsobom\" (Kamasinski case, 1989, A-168, s. 33).\nÚstavný súd Slovenskej republiky v konaní o podnetoch namietajúcich\nporušenie práv zaručených siedmym oddielom druhej hlavy ústavy potvrdil súlad\nsvojho postupu s postupom Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s ochranou\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 26/95, II. ÚS 22/96). Niet právneho dôvodu\nna zmenu tohto postoja pri uplatňovaní práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy. Preto\nústavný súd preskúmal okolnosti prípadu, v ktorých\n\nnamietol porušenie\n\ntohto ustanovenia z hľadiska medzinárodného štandardu zaručeného pri uplatňovaní\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ustanovil obhajcu\na zabezpečil, aby ustanovený právny zástupca v súlade s § 11 zákona č. 119/1990 Zb.\nv znení neskorších predpisov bol prítomný na verejnom zasadnutí súdu. Najvyšší súd,\nani ustanovený právny zástupca neupovedomili predkladateľa podnetu o tom, že\n11\n\nmá súdom ustanoveného obhajcu. Predkladateľ podnetu túto okolnosť\nv súvislosti s čl. 46 ods. 1 nenamietol. Namietnuté porušenie ústavou zaručeného\npráva vztiahol na skutočnosť, že najvyšší súd sa nezaoberal kvalitou poskytovanej\nprávnej pomoci a tým umožnil vznik ujmy na oprávnenom záujme\n\n.\n\nSlovenská republika môže znášať zodpovednosť za ujmu zapríčinenú štátom\nustanoveným obhajcom na právach osoby, ale túto zodpovednosť nemožno\nabsolutizovať. Od štátneho orgánu Slovenskej republiky nemožno bez ohľadu na\nďalšie okolnosti prípadu vyžadovať, aby preskúmaval kvalitu právnej pomoci\nposkytovanej právnikom, ktorého ustanovil štátny orgán. Ak by takú činnosť mal\nvykonávať súd, vstupoval by do konania mimo právomoci orgánov súdnictva\nustanovenej ústavou.\n, ani iná osoba, ktorá mala právny záujem o súdnu rehabilitáciu\n, neupozornila najvyšší súd na nedostatky v právnej pomoci\nposkytovanej obhajcom ustanoveným najvyšším súdom. V konaní pred ústavným\nsúdom sa nepreukázali ani ďalšie skutočnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť, že\nNajvyšší súd Slovenskej republiky očividne mal alebo mohol identifikovať\nnedostatky v právnej pomoci poskytnutej obhajcom, ktorého ustanovil\nvo veci jeho súdnej rehabilitácie. Ak nedostatky v právnej pomoci obhajcu\nex offo nie sú očividné a oprávnená osoba na nedostatky v jeho činnosti neupozorní\nštátny orgán, ktorý obhajcu ustanovil, štátny orgán nemôže znášať zodpovednosť za\nto, že ustanovený obhajca neposkytuje právnu pomoc v kvalite, ktorú od neho\noprávnene možno požadovať. Preto ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýroku tohto rozhodnutia.\n\nP o u č e n i e :\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný\n\nprostriedok.\n\nV Košiciach 22. júla 1997\n\n12\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Július Č e r n á k\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:62e8537c-12c9-4b00-b763-35a53d89307d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.22.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 22/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/96 z 2. 10. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-10-02", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.22.1996.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ce094c00-8820-4c3c-b0a1-3317dc44a701", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.319.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 319/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 319/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.319.2026.2"}, {"guid": "ussr:ae2673e3-27d2-4c79-92ea-b1b4236b76bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.414.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 414/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 414/2026 z 30. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.414.2026.1"}, {"guid": "ussr:f78fa9ba-fca2-4e59-a670-76395b92db35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.669.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 669/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 669/2025 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.669.2025.1"}, {"guid": "ussr:9b52550a-fc9f-43af-9c24-1bc8dc171a01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.146.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.146.2026.1"}, {"guid": "ussr:39b2a854-3564-41c7-be63-fae8662948d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.396.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 396/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 396/2025 z 21. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.396.2025.2"}, {"guid": "ussr:41fc2b35-9e66-4b8b-ba43-0cce45d7a13a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.183.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 183/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 183/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.183.2025.2"}, {"guid": "ussr:26f9adec-b63a-44a6-8c55-9f55b615aef9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.222.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 222/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 222/2025 z 27. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.222.2025.1"}, {"guid": "ussr:54365185-cffc-40af-b162-4457b8b01e35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.320.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 320/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 320/2024 z 12. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.320.2024.1"}, {"guid": "ussr:cbee8f04-5867-4ec2-a964-2342e5c245ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.65.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 65/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/2025 z 11. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.65.2025.1"}, {"guid": "ussr:6dc141bb-ba83-4dff-a4d3-37c07b54d1ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.350.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 350/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 350/2024 z 28. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.350.2024.1"}, {"guid": "ussr:60ab660f-5573-44c8-91ac-517768298f57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.325.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2024 z 25. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.325.2024.1"}, {"guid": "ussr:3902cbbe-3c86-4e34-88a6-401e9f94aa21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.575.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 575/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 575/2023 z 13. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.575.2023.1"}, {"guid": "ussr:b51061b2-0602-49fd-b6c4-1217fb74ce61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.631.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 631/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 631/2023 z 5. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.631.2023.1"}, {"guid": "ussr:11182c64-f9d8-43de-a5d9-2f3f782db9e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.621.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 621/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 621/2023 z 5. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.621.2023.1"}, {"guid": "ussr:d9e40d56-3fc4-4eda-a6b7-35b65cbf5f62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.634.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 634/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 634/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.634.2023.1"}, {"guid": "ussr:73af15ae-3fc4-40f3-a681-0da883b78522", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.307.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 307/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2023 z 24. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.307.2023.2"}, {"guid": "ussr:f841c71e-8682-4174-ac9f-7e64014cd541", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.187.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.187.2022.1"}, {"guid": "ussr:3f87686d-bfce-4047-bb2b-cc0cff7ea088", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.640.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 640/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 640/2022 z 13. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-13", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.640.2022.1"}, {"guid": "ussr:33806bde-b58f-49dc-bcdc-fe965b0e49a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.414.2022.4", "spisova_znacka": "III. ÚS 414/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 414/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.414.2022.4"}, {"guid": "ussr:18c36d87-e321-4c67-b092-627e05c22da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.184.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 184/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 184/2022 z 12. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.184.2022.1"}, {"guid": "ussr:20f5362e-ec98-490f-a214-f88a30793be0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.349.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 349/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 349/2021 z 24. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.349.2021.1"}, {"guid": "ussr:a83b072b-0fa5-4a15-aa34-f485f5ec3e0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.234.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2021 z 28. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.234.2021.1"}, {"guid": "ussr:d9451dad-e710-4351-8f12-4a777550f38f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.474.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 474/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.474.2020.1"}, {"guid": "ussr:7c86f91a-40c5-4a8c-a242-7f02e2f54183", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.168.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 168/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/2020 z 16. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.168.2020.1"}, {"guid": "ussr:e9367923-dad1-424c-af5f-e8dd4c23c750", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.518.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 518/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 518/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.518.2020.1"}, {"guid": "ussr:459533e7-a79f-4ebc-b6a3-aa4a24d2c8b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.272.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 272/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.272.2020.2"}, {"guid": "ussr:b7f2f431-3162-4145-83d8-8415d0eb8930", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.476.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 476/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 476/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.476.2020.1"}, {"guid": "ussr:5a3b8a27-992f-4b9c-886d-0ebf79544726", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.347.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 347/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 347/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.347.2020.2"}, {"guid": "ussr:4a90174d-ea07-49b3-ac8e-86dad0973c2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.447.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 447/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 447/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.447.2020.1"}, {"guid": "ussr:b739f9f0-2f26-4f22-967b-f634a5a8b40c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.391.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 391/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 391/2020 z 20. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.391.2020.1"}]}