{"guid": "ussr:eecb8c7e-409e-49f3-adc8-8d68e373e813", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 23/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 23/96 z 22. 4. 1997", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. apríla 1997, sp. zn. II. ÚS 23/96, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1996.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1997-04-22", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-5", "nazov": "čl. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/eecb8c7e-409e-49f3-adc8-8d68e373e813", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1996.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1996.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1996.1/text", "citacie_n": 27, "text": "II. ÚS 23/96\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 22. apríla 1997 v\nsenáte zloženom z predsedu JUDr. Júliusa Černáka a sudcov JUDr. Anny\nDanielčákovej a JUDr. Ľubomíra Dobríka vo veci podnetu\n\n,\n\nzastúpeného komerčným právnikom JUDr.\nJozefom Hamborským, Žilina 4 o porušení čl. 5 Ústavy Slovenskej republiky takto\n\nrozhodol:\n\n1. Postupom\n\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky a postupom Okresného\n\núradu v Žiline a jeho právnym nástupcom Krajským úradom v Žiline bolo právo\nna štátne občianstvo zaručené čl. 5 Ústavy Slovenskej republiky\nporušené.\n2. Vo zvyšnej časti sa podnet\n\no d m i e t a.\n\nOdôvodnenie\n\n, zastúpený komerčným právnikom JUDr. Jozefom Hamborským,\nŽilina 4, vo svojom podnete uvádza, že sa narodil\n\na ku\n\ndňu 31. 12. 1992 bol štátnym občanom Slovenskej republiky. Ku dňu 1. 1. 1993\n(rozdelenie ČSFR) trvalý pobyt mal v Prahe, pričom nechcel stratiť slovenské štátne\nobčianstvo, nakoľko vykonáva podnikateľskú činnosť. Preto požiadal Okresný úrad v\nŽiline o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Okresný\núrad v Žiline podľa priloženej fotokópie listu (dve vety) z 30. 8. 1 9 9 5 nevyhovel\nžiadosti\n\ns odôvodnením, že tento vykonal 10. 2. 1993 voľbu štátne\n\nobčianstvo Českej republiky, čím podľa § 13 zákona Slovenskej národnej rady č.\n206/1968 Zb. stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky. Proti\npodal\n\n26. 10. 1995\n\no d v o l an i e\n\nSlovenskej republiky, v ktorom žiadal\n\nzrušiť\n\nna\n\ntomuto\n\nMinisterstvo\n\nlistu\nvnútra\n\n\"r o z h o d n u t i e\" Okresného\n\núradu v Žiline z dôvodu, že n i k d y n e p o ž i a d a l o p r e p u s t e n i e zo zväzku\nSlovenskej republiky a\n\nvydať rozhodnutie o štátnom občianstve Slovenskej\n\nrepubliky. V odvolaní uvádza, že je\n\nobčanom\n\nČeskej\n\nr e p u b l i k y , ale\n\nzákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky existenciu dvoch\nštátnych občianstiev nevylučuje. Konštatuje,\n\nže\n\nzískal 10. 2. 1993, teda v dobe, keď\n\nzákon\n\nobčianstvo\n\nČeskej\n\nrepubliky\n\nNárodnej rady Slovenskej\n\nrepubliky č. 40/1993 Z. z. ešte nebol účinný a k nadobudnutiu českého štátneho\nobčianstva sa nevyžadovalo prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, tak\nako je to v súčasnej dobe.\n\nNa toto\n\n\"odvolanie\"\n\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky listom\n\nz 1. 1. 1996 odpovedalo\n\n, že jeho žiadosti nemôže vyhovieť z\n\ndôvodu, že v dobe, keď požiadal o štátne občianstvo Slovenskej republiky, t.\nj. 10. 2. 1993, bol na Slovensku ešte účinný zákon SNR č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní\na strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky. Podľa ustanovenia §\n2\n\n13 ods. 1 citovaného zákona štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky sa\nstráca nadobudnutím štátneho občianstva Českej socialistickej republiky a že z tohto\ndôvodu Česká republika k udeleniu štátneho občianstva Českej republiky\nnevyžadovala predloženie dokladu o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej\nrepubliky, pretože k strate štátneho občianstva Slovenskej republiky dochádzalo\nautomaticky.\n\nS týmto vysvetlením\n\nnesúhlasil a znovu žiadal Ministerstvo\n\nvnútra Slovenskej republiky o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej\nrepubliky odvolávajúc sa na ustanovenie § 2 zákona č. 40/1993 Z. z. S odpoveďou\nnesúhlasil tiež\nl a n í\n\nz\n\ntoho\n\ndôvodu, že nebolo rozhodnuté o jeho\n\nr o z h o d n u t í m\n\nministerstva\n\nako\n\no d v o\n\ndruhostupňového\n\norgánu. Trval na tom, aby bolo rozhodnuté v zmysle zákona o správnom konaní a v\nsúlade so zákonom č. 40/1993 Z. z., pretože v prípade negatívneho rozhodnutia sa\n\"hodlá obrátiť na Ústavný súd Slovenskej republiky\".\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v súlade s čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a so zákonom č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995\nZ. z. (ďalej len zákon o konaní pred ÚS SR) prijal podnet\n\nna ďalšie\n\nkonanie a vyžiadal si k nemu stanovisko ministra vnútra Slovenskej republiky ako\ndruhého účastníka konania.\n\nMinister vnútra Slovenskej republiky vo svojom stanovisku v celom rozsahu\nsúhlasí s postupom Okresného úradu v Žiline a Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky s rovnakým skutkovým a právnym odôvodnením, aké je uvedené v listoch\ntýchto štátnych orgánov adresovaných\n\n. K namietanej veci uvádza,\n\nže \"Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po preverení skutkového stavu\nvychádzajúc z patričných dokladov a skutočností, že\n\nvykonal voľbu\n\nštátneho občianstva Českej republiky potvrdilo, že postup Okresného úradu v Žiline\nbol správny\". Zdôrazňuje, že osoby, ktoré boli ku dňu rozdelenia ČSFR podľa zákona\n3\n\nSNR č. 206/1968 Zb. štátnymi občanmi Slovenskej republiky sa stali štátnymi\nobčanmi Slovenskej republiky aj dňom 1. 1. 1993. Zákon SNR č. 206/1968 Zb. zostal\nv platnosti až do účinnosti zákona\n\nč. 40/1993 Z. z.\n\no\n\nštátnom\n\nobčianstve\n\nSlovenskej republiky, t. j. do 15. 2. 1993 a upravoval podmienky nadobúdania a\nstraty štátneho občianstva\njanuára\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\naj\n\nza\n\nobdobie\n\nod\n\n1.\n\n1993 do 15. februára 1993. V stanovisku sa ďalej uvádza, že\n\nnadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky podľa zákona SNR č. 206/1968\nZb. a štátnym občanom Slovenskej\nv o l i l\n\nrepubliky bol do 10. 2. 1993, kedy si\n\nštátne občianstvo Českej republiky. V y k o n a n í m\n\nz\n\ntohto\n\núkonu došlo k strate štátneho občianstva Slovenskej republiky automaticky, podľa §\n13 citovaného zákona, a preto nebolo potrebné žiadať o prepustenie zo štátneho\nzväzku Slovenskej republiky. Stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa\n§ 13 zákona nemožno podľa stanoviska, považovať za o d ň a t i e štátneho\nobčianstva v dôsledku rozhodnutia správneho orgánu bez prejavu vôle účastníka, a\nteda za porušenie čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože k nej došlo na\nzáklade dobrovoľného vyhlásenia, resp. voľby štátneho občianstva Českej republiky.\n\nK druhej námietke, že nebolo vydané správne rozhodnutie v stanovisku sa\nuvádza, že podanie\n\nnemožno považovať za odvolanie v správnom\n\nkonaní, pretože pri vydávaní osvedčenia sa len deklaruje zistený skutkový stav na\nzáklade predložených dokladov a štátoobčianskych evidencií. Podľa zisteného stavu\nsa buď osvedčí skutočnosť, že žiadateľ je štátnym občanom Slovenskej republiky a\nvydá sa mu osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky alebo v opačnom\nprípade sa\n\nžiadateľovi\n\noznámi\n\ns uvedením dôvodu skutočnosť, že nie je\n\nštátnym občanom Slovenskej republiky.\n\nÚstavný súd si vyžiadal stanovisko - odpoveď ku skutočnostiam nevyhnutným\nk posúdeniu podnetu\n\naj od Krajského úradu v Žiline (právny nástupca\n\nOkresného úradu v Žiline). Krajský úrad v Žiline 14. 2. 1997 oznámil, \"že\n,\n\nbol k 31. 12.\n\n1992 štátnym občanom Slovenskej republiky. V súčasnej dobe už nie je občanom\n4\n\nSlovenskej republiky vzhľadom k tomu, že dňa 10. februára 1993 vykonal voľbu\nštátneho občianstva Českej republiky na OÚ Praha 4, kedy v zmysle\n\n§ 13\n\nzákona SNR č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej\nsocialistickej republiky stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky\".\n\nV súlade s ustanovením § 30 zákona o konaní\nSlovenskej republiky\n\npred Ústavným súdom\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky po písomnom súhlase\n\núčastníkov konania upustil od ústneho pojednávania.\n\nÚstavný súd pri posudzovaní námietok porušenia čl. 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky vychádzal z nasledovných právnych úvah.\n\nŠtátne občianstvo je vo všeobecnosti definované ako trvalý (relatívne trvalý)\nprávny vzťah fyzickej osoby k určitému štátu. Subjektom štátoobčianského vzťahu sú\nfyzická osoba a konkrétny štát. Práve subjekt tohto právneho vzťahu (fyzická osoba)\nje rozlišovacím kritériom medzi štátnym občianstvom a štátnou príslušnosťou ako v\npodstate širším pojmom, ktorý zahŕňa ako fyzické osoby tak aj osoby právnické.\nObsahom štátoobčianskeho právneho vzťahu sú vzájomné práva a povinnosti\nustanovené vnútroštátnymi predpismi každého štátu. Vyplýva to zo suverenity\nkaždého štátu. V tomto zmysle je štátne občianstvo inštitútom vnútroštátneho práva.\nAj keď je štátne občianstvo inštitútom vnútroštátneho práva, má pre jednotlivca štátneho občana konkrétneho štátu právny význam, resp. dôsledky v oblasti práva\nmedzinárodného. Zákonodarstvo konkrétneho štátu preto musí (rovnako ako aj v\niných oblastiach) v právnej úprave štátneho občianstva zachovávať princípy\nmedzinárodného práva a záväzky vyplývajúce pre štát z medzinárodných zmlúv. Zo\nzásady medzinárodného práva, že určenie osôb, ktoré štát považuje za svojich\nštátnych občanov patrí do jeho výlučnej právomoci vyplýva aj určenie podmienok\npre vznik a zánik štátneho občianstva a to bez ohľadu na to, či konkrétna osoba je\nštátnym občanom aj iného štátu. Rôznosť vnútroštátnych právnych úprav\njednotlivých suverénnych štátov spôsobuje, že niektoré osoby majú (nadobudnú)\nštátne občianstvo dvoch, prípadne aj viacerých štátov. Názory na dvojaké, či viaceré\n5\n\nštátne občianstva prešli a stále prechádzajú vývojom v závislosti od rôznych\nhistorických, spoločensko-ekonomických podmienok. Faktom však zostáva, že s\ntakýmto stavom sú často spojené aj nežiaduce, najmä pre štátneho občana, situácie.\nNežiaduce situácie vznikajú jednak v oblasti plnenia povinností občana voči štátu,\nnapr. plniť vojenskú službu, odvádzať (platiť) dane, dodržiavania právnych\npredpisov, podliehania trestnoprávnej jurisdikcii, ale aj práv, ktoré vnútroštátne právo\npriznáva len svojmu štátnemu občanovi, napr. právo voliť, zastávať určité funkcie v\nštátnych orgánoch, dovolávať sa diplomatickej ochrany v štáte pobytu, mimo štátu,\nktorého je štátnym občanom a pod. Prax štátov v tejto oblasti (obyčajové právo) sa\nustálilo do princípu, že osoba s niekoľkými štátnymi občianstvami\n\nsa\n\nnemôže\n\nodvolávať na štátne občianstvo k inému štátu. Pokiaľ ide o tretí štát, tento\npovažuje osobu s viacerými štátnymi občianstvami za občana len jedného štátu,\nktorým je podľa zásady efektivity štát, ku ktorému má osoba najužší faktický vzťah,\nspravidla trvalé bydlisko, zamestnanie, výkon určitých funkcií viažucich sa len na\nštátne občianstvo, prípadne štátne občianstvo nadobudnuté naposledy. Zásadou\nefektivity pri posudzovaní štátneho občianstva iného štátu nie je dotknutá zásada\nsuverénnej právomoci štátu upraviť podmienky a spôsoby nadobudnutia a straty\nštátneho občianstva, resp. koho bude štát považovať za svojho štátneho občana,\nsamozrejme pri rešpektovaní princípov medzinárodného práva a záväzkov\nvyplývajúcich z medzinárodných zmlúv.\n\nV posudzovanej veci nie je relevantný spôsob nadobudnutia alebo straty\nštátneho občianstva na základe medzinárodnej zmluvy, pretože takáto zmluva medzi\nSlovenskou republikou a Českou republikou nebola uzatvorená.\n\nPlatná právna úprava štátneho občianstva Slovenskej republiky ako historická\nnevyhnutnosť, determinovaná vznikom samostatného štátu všetky vyššie uvedené\nvšeobecné princípy, ako aj ďalšie postuláty právneho štátu, zohľadňuje. Vzhľadom\nna vznik nového suverénneho štátu rozdelením spoločného štátneho predchodcu zloženého štátu ČSFR, naväzuje na právnu úpravu štátneho občianstva Slovenskej\nrepubliky z tohto obdobia, najmä pokiaľ ide o určenie okruhu osôb, ktoré sú štátnymi\n6\n\nobčanmi Slovenskej republiky ex lege, ale v celom rozsahu nie je, pretože ani byť\nnemôže rovnaká, ako právna úprava v zloženom štáte.\n\nPreto Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o prijatom podnete\nvo veci ním namietaného porušenia čl. 5 Ústavy Slovenskej republiky ako\norgán, ktorého poslaním a pôsobnosťou je ochrana ústavnosti posudzoval z obdobia\nspoločného zloženého štátu - ČSFR aj právnu úpravu štátneho občianstva Slovenskej\nrepubliky a československého štátneho občianstva, najmä dotknuté ustanovenia\nnadobúdania a straty štátneho občianstva. Na základe splnomocnenia čl. 5 ods. 4\nústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii prijalo Federálne\nzhromaždenie zákon č. 165/1968 Zb. o zásadách nadobúdania a straty štátneho\nobčianstva. Štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky upravoval zákon\nSNR č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej\nsocialistickej republiky v znení zákona č. 88/1990 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú\npredpisy o nadobúdaní a strate československého štátneho občianstva. (V Českej\nsocialistickej republike zákon ČNR č. 39/1969 Zb. v znení zákona FZ č. 88/1990 Zb.).\n\nÚčel citovaných zákonov, ako aj formy a spôsoby nadobúdania a straty\nštátneho občianstva republiky vychádzajú z iných štátoprávnych podmienok,\npodmienok zloženého štátu, čo nevyhnutne muselo mať svoju reflexiu aj v právnej\núprave štátneho občianstva republík. Zákon SNR č. 206/1968 Zb. nebol vydaný na\nzáklade Ústavy Slovenskej republiky, nie je preto ani vyjadrením, či prejavom\nsuverenity samostatného štátu, vlastnej reglementácie všetkých otázok súvisiacich so\nštátnym občianstvom, vrátane obsahu právneho vzťahu štátneho občianstva, tzn.\npovinnosti a práv, ktoré sa vzťahujú len na vlastných štátnych občanov.\n\nPredkladateľovi podnetu príslušné štátne orgány odmietli vydať osvedčenie o\nštátnom občianstve Slovenskej republiky s odôvodnením, že 10. februára 1993, teda\nv dobe, keď na Slovensku bol ešte účinný zákon SNR č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní\na strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky. Preto predkladateľ\npodnetu podľa § 13 zákona SNR č. 206/1968 Zb. automaticky stratil štátne\n7\n\nobčianstvo Slovenskej socialistickej republiky. Podľa citovaného ustanovenia § 13\nods. 1 štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky sa stráca nadobudnutím\nštátneho občianstva Českej socialistickej republiky.\n\nVoľba štátneho občianstva - opcia (vnútroštátna) je právom (možnosťou)\nfyzickej osoby, prejavom vlastnej vôle určiť si príslušnosť k určitému štátu.\nUplatňuje sa spravidla pri zmene suverenity štátu. Tento spôsob voľby štátneho\nobčianstva je upravený vo všetkých zákonoch o štátnom občianstve ako v bývalej\nČSFR, tak aj po jej rozdelení. (Zákon SNR č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate\nštátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky, zákon ČNR č. 39/1969 Zb. o\nnadobúdaní a strate štátneho občianstva Českej socialistickej republiky, zákon NR\nSR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky a zákon ČNR č.\n40/1993 Z. z.. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Českej republiky.\n\nOpcia ako forma nadobúdania a straty štátneho občianstva jednostranným\nprejavom vôle je výnimočné, časovo ohraničené opatrenie, ktorým je štát viazaný len\nv prípade, ak bol urobený v ustanovenej lehote. Vo všetkých vyššie citovaných\nzákonoch je opčná lehota (lehota, do kedy môže optant vykonať voľbu štátneho\nobčianstva) maximálne jeden rok (ohraničená po vzniku ČSFR\n1969), po jej rozdelení\n\n31. decembrom\n\n31. decembrom 1993. (V Českej republike na základe\n\nsplnomocnenia v zákone č. 272/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nČeskej národnej rady č. 40/1993 Z. z. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva\nČeskej republiky bolo vydané nariadenie vlády Českej republiky č. 337/1993 Z. z.,\nktoré predĺžilo lehotu, do kedy si môže občan za podmienok uvedených v citovanom\nzákone zvoliť štátne občianstvo Českej republiky až do 30. júna 1994).\n\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky ako druhý účastník konania, rovnako\ntak aj Okresný úrad v Žiline sa pri odmietnutí vydania osvedčenia\n\no\n\nštátnom občianstve Slovenskej republiky z dôvodu, že nadobudnutím cudzieho\n(českého) štátneho občianstva odvolávajú na ustanovenie § 13 zákona č. 206/1968\nZb. o „automatickej“ strate štátneho občianstva Slovenskej (socialistickej) republiky,\n8\n\nale vôbec sa nezmieňujú, podľa ktorého zákonného ustanovenia vykonal\nvoľbu štátneho občianstva Českej republiky.\n\nVychádzajúc z teritoriálnej pôsobnosti právnej normy, neopomínajúc tiež už\nuvedenú absenciu medzinárodnej zmluvy (Zmluvy medzi SR a ČR) vo veciach\nštátneho\n\nobčianstva v čase, keď navrhovateľ požiadal o vydanie osvedčenia o\n\nštátnom občianstve Slovenskej republiky, už uplynuli tri roky od nadobudnutia\núčinnosti Ústavy Slovenskej republiky a viac ako dva a pol roka od nadobudnutia\núčinnosti zákona NR SR o štátnom občianstve SR č. 40/1993 Z. z. Postup, keď\nobidva zainteresované orgány štátnej správy bez ďalších ústavných (ale aj\nzákonných) súvislostí vytrhávajú ako hlavný argument jedno ustanovenie zákona,\nnebol zákonne ani ústavne odôvodniteľný ani v zdôrazňovanom čase 10. februára\n1993, kedy\n\nvykonal podľa právnej úpravy cudzieho štátu voľbu jeho\n\nštátneho občianstva. Z hľadiska uplatňovania zákonnej úpravy štátnym orgánom\nžiada sa podotknúť, že v čase, kedy\n\nvykonal voľbu štátneho občianstva,\n\npodľa právnej úpravy cudzieho suverénneho štátu, aj v samostatnej a suverénnej\nSlovenskej republike už bola platná (bola už súčasťou platného právneho poriadku)\nzákonná úprava, v ktorej zákonodarný\n\norgán v súlade s\n\nÚstavou Slovenskej\n\nrepubliky ustanovil, kto bude jeho štátnym občanom a nad kým bude vykonávať\nsvoju suverénnu moc a komu bude aj poskytovať ochranu.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky ako štátny orgán ochrany ústavnosti podľa\nčl. 124 Ústavy Slovenskej republiky v súlade s čl. 2 ods. 2 vo veci, ktorá je\npredmetom konania, musí všetky právne a skutkové okolnosti posúdiť podľa\nústavnej interpretačnej zásady (interpretačného pravidla) čl. 151 ods. 4 Ústavy SR.\n\nV posudzovanej veci ústavný súd považuje z hľadiska právneho základu za\nrozhodujúcu platnú a účinnú Ústavu Slovenskej republiky a na jej základe vydaný\nzákon NR SR č. 40/1993 Z. z. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej\nrepubliky.\n\n9\n\nPodľa čl. 5 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nadobúdanie a stratu štátneho\nobčianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon. Týmto zákonom je už citovaný\nzákon NR SR\n\nč. 40/1993 Z. z. V jeho prvej časti, ustanovení § 2 pod\n\nnadpisom\n\nr\n\n„u\n\nč\n\ne\n\nn\n\ni\n\ne\n\nštátneho\n\nobčianstva\n\nSlovenskej\n\nr e p u b l i k y “ , osoba ktorá bola k 31. decembru 1992 štátnym občanom Slovenskej\nrepubliky, podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a\nstrate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky\n\nv znení zákona č.\n\n88/1990 Zb. je štátnym občanom Slovenskej republiky podľa tohto zákona“.\nSkutočnosť, že\n\ntieto podmienky spĺňal a že k 31. decembru 1992 bol\n\nštátnym občanom Slovenskej republiky je preukázateľná, čo napokon vo svojich\nvyjadreniach (že vykonal voľbu štátneho občianstva Českej republiky 10. februára\n1993) nespochybňujú ani príslušné orgány štátnej správy.\n\nStrata štátneho občianstva Slovenskej republiky je upravená v samostatnej\ndruhej časti citovaného zákona. Podľa ustanovenia § 9 štátne občianstvo Slovenskej\nrepubliky možno stratiť l e n prepustením na vlastnú žiadosť. To znamená osoba štátny občan Slovenskej republiky musí urobiť úkon - podať žiadosť (pri splnení\npreukaznej povinností podľa ods. 2 citovaného ustanovenia) smerujúci k príslušným\norgánom S l o v e n s k e j r e p u b l i k y. Len s takýmto jednoznačným a všetkým\nnáležitostiam prejavu vôle zodpovedajúcim úkonom spája zákonná úprava štátneho\nobčianstva Slovenskej republiky ako zákonný následok stratu štátneho občianstva.\nZnenie uvedeného ustanovenia je slovným vyjadrením, znásobené s použitím slova\n„len“ tak jednoznačné, že absolútne vylučuje pochybnosti, či úvahy o prípadnom\ninom spôsobe straty štátneho občianstva Slovenskej republiky.\n\nnikdy nepožiadal príslušné orgány Slovenskej republiky (nedal\nvlastnú žiadosť) o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Obsahom\njeho žiadosti práve naopak bolo vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej\nrepubliky. Jeho žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej\nrepubliky nebolo vyhovené s odôvodnením, že 10. februára 1993, teda v čase, kedy\n10\n\npožiadal o štátne občianstvo Českej republiky v Slovenskej republike ešte bol účinný\nzákon č. 206/1968 Zb. o štátnom občianstve Slovenskej socialistickej republiky a\npodľa jeho ustanovenia § 13 nadobudnutím štátneho občianstva Českej socialistickej\nrepubliky sa stráca štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky. Účinnosť\ncitovaného zákona ako argument odôvodňujúci stratu štátneho občianstva Slovenskej\nrepubliky vôbec neobstojí. V ustanovení § 2 zákona NR SR č. 40/1993 Z. z.\nohraničenie podmienky, aby osoba bola štátnym občanom Slovenskej republiky\npodľa zákona č. 206/1968 Zb. v znení zákona č. 88/1990 Zb. je dátumom 31.\ndecembra 1992 nie k „začiatku účinnosti zákona č. 40/1993 Z. z. (začiatok účinnosti\nako hraničný termín je v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 206/1968 Zb.). Zákon NR\nSR č. 40/1993 Z. z. neobsahuje samostatné intertemporálne ustanovenie (ani v tretej\nčasti v spoločných a záverečných ustanoveniach), z ktorého by bolo možné vôľu\nzákonodarcu o tom, kto bude, resp. je štátnym občanom Slovenskej republiky\nv\n\nobdobí\n\nod 31. decembra 1993 do nadobudnutia účinnosti (alebo platnosti)\n\ncitovaného zákona interpretovať inak, ako je ona v ustanovení § 2 zákona\njednoznačne vyjadrená. Preto je rovnako irelevantné ustanovenie § 13 vo väzbe na\nustanovenie § 4 citovaného zákona, ktoré v celej právnej úprave štátneho občianstva,\nktorá v čase jej prijatia, ako už bolo zdôraznené aj v iných štátoprávnych\npodmienkach, mala svoje ratio a ustanovenie o automatickej strate štátneho\nobčianstva, bolo v tomto zmysle jej komplementárnym inštitútom.\n\nPodľa čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikomu nemožno odňať štátne\nobčianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli.\n\nÚstavný súd si je vedomý obsahového rozdielu v termínoch uvedených v čl. 5\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda rozdielu medzi stratou a odňatím štátneho\nobčianstva, ale pri rozhodovaní vo veci porušenia citovaného ústavného článku do\núvahy berie tiež to, že občan, ktorý spĺňa zákonné podmienky štátneho občianstva\nSlovenskej republiky, ktorá nevylučuje bipolitizmus a konal v súlade s čl. 2 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky, a ak tým faktom, že požiadal o štátne občianstvo\nČeskej republiky mu je odopierané vydanie osvedčenia o štátnom občianstve\n11\n\nSlovenskej republiky, môže to považovať za odňatie, teda aj sankcionovanie.\nUvedené ale nič nemení na protiústavnom postupe príslušných štátnych orgánov.\n\nVo vzťahu k jednoznačne ohraničenému termínu (31. decembra 1992) trvania\nštátneho občianstva Slovenskej republiky podľa v texte ustanovenia § 2 (zákona č.\n40/1993 Z. z.) uvedeného zákona č. 206/1968 Zb. všetky ostatné argumenty majú iba\nsubsidiárnu povahu, nakoľko toto pregnantné zákonné vyjadrenie presvedčivo a\ndostatočne legitimuje závery, kto (osoba) už od 1. januára (nie od nadobudnutia\núčinnosti zákona NR SR) sa stal, a pokiaľ nepožiadal o prepustenie zo štátneho\nzväzku Slovenskej republiky aj zostal štátnym občanom Slovenskej republiky.\nNevydanie osvedčenia štátnemu občanovi, ktorý spĺňa uvedené zákonné podmienky,\nje takým porušením zákona, ktoré má za následok porušenie Ústavy Slovenskej\nrepubliky, konkrétne jej čl. 5.\n\nVo svojich rozhodnutiach\n\nústavný súd už viackrát zdôraznil, že nie je\n\norgánom ochrany zákonnosti ale ochrany ústavnosti. Porušenie zákonnosti je súčasne\nporušením ústavnosti v prípade, ak má za následok a je v priamej príčinnej súvislosti\ns porušením konkrétneho ústavného článku.\n\nPostupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako orgánu štátnej správy\nvo veciach štátneho občianstva, ako aj orgánu, ktorý vedie ústrednú evidenciu\nudelení štátneho občianstva Slovenskej republiky, ktorý postup vecne a miestne\npríslušného orgánu - Okresného úradu v Žiline v celom rozsahu schválil, bol\nporušený zákon, vydaný na základe čl. 5 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v tých\nustanoveniach, ktoré sú súčasne porušením tohto ústavného článku. Forma, ktorou\nústavný článok bol porušený z hľadiska protiústavnosti, nie je v posudzovanom\nprípade rozhodujúca, resp. nič nemení na výsledku, ktorým je porušenie čl. 5 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n\n12\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky preto z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je\nuvedené vo výroku rozhodnutia.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 22. apríla 1997\n\nZa správnosť vyhotovenia:\nk\n\nJUDr. Július Č e r n á\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["porušovanie Ústavy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:68bdb733-7e39-49f1-a378-f76669f9e514", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.45.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 45/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/2024 z 26. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.45.2024.2"}, {"guid": "ussr:3b5b3ef1-eab4-4630-a1ab-165c39e2ca54", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 394/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 394/2023 z 18. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-18", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2023.1"}, {"guid": "ussr:42ccd8a3-bdf2-49d1-9ef5-cd543de93471", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.569.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 569/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 569/2022 z 12. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.569.2022.1"}, {"guid": "ussr:64292a08-9bc2-42a2-b0bb-cd96a621ea8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.79.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.79.2022.1"}, {"guid": "ussr:ee28ddcb-ede0-401d-a72f-d44998e77fe8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.546.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 546/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 546/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.546.2020.1"}, {"guid": "ussr:dcf7f148-c0c5-4901-91a0-3c7e01b3ff42", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.503.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 503/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 503/2020 z 5. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.503.2020.1"}, {"guid": "ussr:96e15f35-4636-463c-a3a6-8a5b6b67946b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.378.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 378/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 378/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.378.2020.1"}, {"guid": "ussr:e33848c9-3ef2-424a-b125-bed62ada7231", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.98.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 98/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 98/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.98.2020.1"}, {"guid": "ussr:8fc132da-35b9-48da-ae00-f50267919595", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.80.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 80/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 80/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.80.2019.1"}, {"guid": "ussr:094cb332-949f-4263-a58d-5b11180f59cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.365.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 365/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 365/2018 z 18. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.365.2018.1"}, {"guid": "ussr:717456ac-ec70-42a3-8279-b8d5187e5819", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.83.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 83/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 83/2018 z 28. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.83.2018.1"}, {"guid": "ussr:89097ff8-d2d6-4e68-887e-6c814d6def0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.68.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 68/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/2017 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.68.2017.1"}, {"guid": "ussr:3e7a7efe-913b-4c85-a2a0-8f2cc8bfdbac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.126.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 126/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 126/2017 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.126.2017.1"}, {"guid": "ussr:462bc067-944d-4bbd-bd81-da3d3b51a210", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.846.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 846/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 846/2016 z 10. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.846.2016.1"}, {"guid": "ussr:27b7f2e1-fd98-46fa-9760-60617449f57f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.493.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 493/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 493/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.493.2016.1"}, {"guid": "ussr:fec2b6b8-02d0-4e33-a21e-5c0934a37990", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.326.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 326/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 326/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.326.2015.1"}, {"guid": "ussr:acc8515e-420b-4bbe-b774-84ee1a6b3ddf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 769/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 769/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:acc8515e-420b-4bbe-b774-84ee1a6b3ddf"}, {"guid": "ussr:4a3054eb-1ab4-4714-84ce-907d1a2a0117", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2012 z 17. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-17", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a3054eb-1ab4-4714-84ce-907d1a2a0117"}, {"guid": "ussr:34c08651-ed02-4b24-bd17-d6ced5e31962", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 244/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/2012 z 30. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:34c08651-ed02-4b24-bd17-d6ced5e31962"}, {"guid": "ussr:2f66467c-eec4-4561-aadf-30a36eb6c008", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 512/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 512/2013 z 15. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f66467c-eec4-4561-aadf-30a36eb6c008"}, {"guid": "ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2012 z 13. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-13", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b"}, {"guid": "ussr:2bb5412a-4871-44a8-af7f-02775daefa4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 514/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 514/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bb5412a-4871-44a8-af7f-02775daefa4a"}, {"guid": "ussr:b64488ed-fdd8-4738-a092-3a9c7f8b0c02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 299/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 299/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b64488ed-fdd8-4738-a092-3a9c7f8b0c02"}, {"guid": "ussr:a7efc605-289d-42ca-b767-b4379b2d9cbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 160/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 160/06 z 17. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a7efc605-289d-42ca-b767-b4379b2d9cbe"}, {"guid": "ussr:338252de-715d-445f-84b8-1fbe4b569d8a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 805/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 805/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:338252de-715d-445f-84b8-1fbe4b569d8a"}, {"guid": "1846aaf7-671c-41f7-87b6-401e6495ba31:84c4d67c-6a9d-4313-8b19-55a08ae6c287", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101850.2", "spisova_znacka": "3S/141/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/141/2024 z 25. 9. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101850.2"}, {"guid": "9c440b8c-83c1-4436-b536-5022e8acb601:70ecf760-fc02-4b4a-ba51-c4bbbf4a3225", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101849.2", "spisova_znacka": "7S/61/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 7S/61/2024 z 23. 7. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-07-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101849.2"}]}