{"guid": "ussr:50714bc0-1e25-424e-9129-b70c775f27fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.205.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 205/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2016 z 2. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 205/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.205.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-03-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/50714bc0-1e25-424e-9129-b70c775f27fb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.205.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.205.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.205.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 205/2016-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom\n\n,\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 5 Co 150/2013, 5 Co 151/2013 z 25. marca 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2014\ndoručená sťažnosť\nadvokátom\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\n, ktorou namieta porušenie\n\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\n\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n5 Co 150/2013, 5 Co 151/2013 z 25. marca 2014.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v procesnom postavení\nžalobcu v konaní vedenom Okresným súdom Prešov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n7 C 319/2006 domáhal voči\n(ďalej len „žalovaný“), zaplatenia sumy 2 307,90 € (69 528 Sk) s príslušenstvom\nako náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví.\nSťažovateľ v sťažnosti popisuje skutkový stav, ktorý predchádzal podaniu sťažnosti\nústavnému súdu, pričom v tejto súvislosti okrem iného uvádza:\n„Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 2 T/22/2001-245 zo dňa 02. 06. 2005, boli\nžalovaný\n\n... spolu so\n\nuznaní vinnými za ten skutok,\n\nže dňa 04. 03. 2000 v obci\nže\n\nbezdôvodne fyzicky napadli sťažovateľa tak,\n\nho rukami chytil v oblasti krku a žalovaný za bundu, vyviedli sťažovateľa\n\nvon z baru, kde pri tomto ho bili päsťami do hornej časti trupu a zadnej časti hlavy a na\nverejnom priestranstve pred uvedeným barom žalovaný ďalej bil päsťami sťažovateľa do\nrôznych častí tela, čím mu spôsobil zranenia, a to pomliaždenie ľavej spánkovej\na okoloušnicovej oblasti hlavy s krvnou podliatinou ľavého ucha, pomliaždenie ľavej strany\ntváre a okoloočnicovej oblasti, pomliaždenie a odreninu nosa, pomliaždenie a odreninu\nkrčnej a hrudnej chrbtice s odreninou, pomliaždenie a krvnú podliatinu vonkajšej plochy\nľavého stehna, pomliaždenie a odreninu zadnej strany pravého lakťa, ktoré zranenia si\nvyžiadali práceneschopnosť od 04. 03. 2000 do 27. 03. 2000 a poškodením odevu bola\nsťažovateľovi spôsobená škoda vo výške 2.600,- Sk. Za to bol žalovaný uznaný vinným\nz trestného činu výtržníctva a obmedzovania osobnej slobody formou spolupáchateľstva\nv jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví. Zároveň bol žalovaný\nzaviazaný týmto rozsudkom nahradiť sťažovateľovi škodu vo výške 3.030,- Sk, čo\npredstavovalo základné bolestné a so zvyškom nároku na náhradu škody bol sťažovateľ\nodkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Tento rozsudok nadobudol\nprávoplatnosť dňa 27. 07. 2005.\n\n2\n\nNásledne žalobou zo dňa 27. 11. 2006 sa sťažovateľ domáhal uloženia povinnosti\nžalovanému zaplatiť škodu vo výške 69.528,- SK (2.307,90 EUR) vzniknutú vo forme ušlého\nzisku v sume 63.748,- Sk (2.116,04 EUR) za obdobie od 04. 03. 2000 do 27. 03. 2000,\na titulom zvýšenia bolestného vo výške 3.030,- Sk, ako aj vecnú škodu za poškodenie\nošatenia vo výške 2.600,- Sk (86,30 EUR) a nákladov vo výške 150,- Sk (4,98 EUR) za\nvyhotovenie potvrdenia o výške bolestného, spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov\nkonania.\nOhľadne časti bolestného v sume 3 030,- Sk zobral sťažovateľ žalobu späť, keďže\nžalovaný túto škodu po podaní žaloby uhradil, a preto Okresný súd Prešov,\nč. k. 7 C 319/2006-46 zo dňa 19. 11. 2007 konanie o zaplatenie sumy 3.030,- Sk zastavil.\nUznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8. 12. 2007.\nNásledne rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 7 C 319/2006-140 zo dňa\n26. 02. 2010 súd uložil žalovanému, aby zaplatil sťažovateľovi sumu 91,28 EUR (2.600 Sk,a 150,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4,98 EUR od\n27. 11. 2006 do zaplatenia a zo sumy 86,30 EUR vo výške 8,5 % ročne od 14. 11. 2007 do\nzaplatenia. V prevyšujúcej časti bola žaloba sťažovateľa zamietnutá a súd zaviazal\nsťažovateľa nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 481,74 EUR na účet právneho\nzástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku...\nPo podanom odvolaní sťažovateľom Krajský súd v Prešove uznesením,\nč. k. 19 Co/43/2010-154, zo dňa 26. 10. 2010, zrušil rozsudok súdu I. stupňa vo výroku\no zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania, a v rozsahu\nzrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“\nZo sťažnosti ďalej vyplýva, že okresný súd v poradí druhým rozsudkom sp. zn.\n7 C 319/2006 z 30. mája 2013 žalobu sťažovateľa zamietol s tým, že o trovách konania\na trovách štátu rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uznesením\nsp. zn. 7 C 319/2006 z 21. mája 2013 okresný súd rozhodol o odmene znalca\nza vypracovanie znaleckého posudku č. 4/2012 z 15. mája 2012.\nProti rozsudku okresného súdu sp. zn. 7 C 319/2006 z 30. mája 2013 a proti\nuzneseniu o priznaní odmeny znalcovi z 21. mája 2013 podal sťažovateľ odvolanie,\n\n3\n\no ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že odvolaním napadnutý\nrozsudok okresného súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa potvrdil. Rovnako krajský súd\nnapadnutým rozsudkom potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie o odmene znalca. Podľa\nsťažovateľa „ide o zjavne neodôvodnené a arbitrárne rozhodnutia... Okresný súd Prešov...\nako aj Krajský súd v Prešove... správne zistili, a to aj v intenciách predchádzajúceho\nuznesenia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19 Co/43/10, zo dňa 26. 10. 2010, že\nsťažovateľ ako živnostník v čase od 04. 03. 2000 do 27. 03. 2000 bol práceneschopný v\ndôsledku trestného činu žalovaného. Mali za preukázané, že žalovaný zodpovedá za škodu v\ndôsledku ublíženia na zdraví, ktoré spôsobil žalobcovi, pričom boli viazaný zákonným\nustanovením § 135 ods. 1 O. s. p., keďže žalovaný bol vo vzťahu k žalobcovi uznaný vinným\nzo spáchania trestného činu výtržníctva a obmedzovania osobnej slobody formou\nspolupáchateľstva v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví a to\nprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 2 T/22/2001-245, zo dňa 02. 6. 2005\nv spojitosti s uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. 4 To 106/2005-272 zo dňa 18. 04.\n2006.\nNespravovali sa však už ani skôr vysloveným právnym názorom Krajského súdu\nv Prešove v uznesení, sp. zn. 19 Co/43/10, zo dňa 26. 10. 2010, že sťažovateľ za obdobie od\n04. 03. 2000 do 27. 03. 2000 nemohol vykonávať činnosť, na ktorú mal živnostenské\noprávnenie a že za škodu spočívajúcu v jeho ušlom zisku za uvedené obdobie zodpovedá\nžalovaný.“.\nK podstate veci sťažovateľ uvádza, že „ak okresný a krajský súd neprihliadli na\ndôkaz a to na písomne podaný znalecký posudok spoločnosti\n\n, č. 01/2011,\n\nzapísanú Ministerstvom spravodlivosti SR v zozname znaleckých ústavov a iných pracovísk\nodo dňa 03. 10. 2001, ktorý bol v konaní predložený sťažovateľom, a nebol iným\nkontrolným znaleckým posudkom spochybnený, bolo zhodnotenie tohto dôkazu a v\nkonečnom dôsledku aj vydanie rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 30. 05. 2013 a\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 25. 03. 2014 vykonané v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy...,\nčl. 36 ods. 1 Listiny... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“.\n\n4\n\nV nadväznosti na už citované sťažovateľ namieta, že „krajský súd posúdil písomne\npodaný znalecký posudok znaleckou organizáciou spoločnosťou\n\n, č. 01/2011,\n\nako listinný dôkaz, len preto, že bol predložený sťažovateľom, zvlášť za okolnosti, ak aj\nokresný súd hodnotil tento znalecký posudok ako znalcom vypracovaný znalecký posudok,\na nie ako listinný dôkaz, ako to nesprávne uvádza krajský súd...“.\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu\ngarantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „nie je\nmožné, aby súd posudzoval vypracovaný znalecký posudok predložený v konaní účastníkom\nkonania, v tomto prípade sťažovateľom, len ako listinný dôkaz, keďže je vypracovaný\nznalcom, v tomto prípade znaleckou organizáciou, zapísanom v zozname znalcov vedeného\nna základe osobitného zákona, ktorý Slovenská republika vytvorila“.\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľ tvrdí, že „okresný a krajský súd sa obmedzili\npri svojom rozhodovaní na dôkaz, ktorým je tiež len písomne podaný znalecký posudok\nč. 4/2012 zo dňa 15. 05. 2012... Znalecký posudok\n\nč. 4/2012 zo dňa\n\n15. 05. 2012 je zjavne arbitrárny, neodôvodnený a nespravodlivý, a bol vydaný v rozpore\ns ustanovením § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, keďže\ncelková skladba znaleckého posudku neumožňuje preskúmať ani jeho obsah a overiť\nodôvodnenosť postupu znalca. Zo znaleckého posudku nie je možné zistiť, aké zákony,\nokrem zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý nepotreboval, a akú\nodbornú literatúru použil na vypracovanie znaleckého posudku. Túto skutočnosť znalec\nnedoplnil ani vo svojom stanovisku zo dňa 09. 05. 2013. Tento znalecký posudok, na ktorý\nnesprávne súd prvého a druhého stupňa prihliadli ako na dôkaz, hrubo skresľuje skutočné\núdaje... Daný znalecký posudok bol ako z neho vyplýva vypracovaný na základe zákona\nč. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý nemožno použiť na určenie ušlého\nzisku sťažovateľa, preto ani súdy nemohli na takýto vykonaný dôkaz prihliadnuť...\nZnalec\n\nvo svojom znaleckom posudku č. 4/2012 zo dňa 15. 05. 2012\n\njednak nesprávne spočítal počet vyhotovenia kusov výrobkov kostry čepele sťahovača trosky\nv roku 2000 a jednak neprihliadol pri spracovaní svojho znaleckého posudku na dôkazy\n\n5\n\n(napr. povolávací rozkaz, výsluch sťažovateľa zo dňa 10. 02. 2010), z ktorých vyplýva, že v\nroku 1999 bol sťažovateľ zárobkovo činný iba 216 dní, čo aj v konaní bolo okresným a\nkrajským súdom zistené (213 dní). Ostatné dni v roku 1999 bol sťažovateľ vo výkone\npovinnej vojenskej základnej služby, a preto počas týchto dní nevykonával živnostenskú\nčinnosť. Znalecký posudok\n\nbol však urobený tak, akoby sťažovateľ vykonával\n\nživnostenskú činnosť počas celých 12 kalendárnych mesiacov roku 1999, čím došlo k\nzjavnému skresleniu skutočných údajov, o ktoré sa súdy nesprávne pri svojom rozhodovaní\nopreli... V danom prípade bol znalecký posudok\n\n, ktorý je nepreskúmateľný,\n\nurobený tak, že hrubo úmyselne skresľuje skutočné údaje a je bez výpovednej hodnoty pre\ntoto súdne konanie...\nTiež zavádzaním zo strany znalca\n\nbola skutočnosť, a na ktorú nesprávne\n\npoukazujú súdy, keď tvrdil, že práceneschopnosť nemala vplyv na hospodársky výsledok, že\nsťažovateľ nebol škodný na zisku, že v roku 2000 dosahoval lepšie výsledky ako v roku\n1999...“.\nSťažovateľ ďalej argumentuje, že „výška škody spočívajúca v ušlom zisku\nsťažovateľa bola v konaní jednoznačne preukázaná znaleckým posudkom spoločnosti\nč. 01/2011 zo dňa 25. 02. 2011, pričom bola stanovená za dané obdobie\npráceneschopnosti sťažovateľa na sumu 2.450 EUR.\nNa tento dôkaz okresný a krajský súd, ako aj na ostatné sťažovateľom doložené\ndôkazy (daňové priznania za rok 1999 a 2000, objednávku za rok 1999 a 2000 a jednotlivé\nfaktúry) nesprávne neprihliadli, čím pochybili.“.\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ tvrdí, že „znalcovi\n\nneprináleží za\n\nvypracovanie znaleckého posudku, č. 4/2012, zo dňa 15. 05. 2012 znalečné a to z dôvodov\nvyššie uvedených, keďže znalecký posudok je zjavne neobjektívny, nekvalitný a vydaný\nv rozpore s ustanovením § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov\na ani nezodpovedá časovému fondu potrebnému na jeho vypracovanie, a preto súdy\npochybili, ak priznali znalcovi znalečné“.\n\n6\n\nNa základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práva slobôd a právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5 Co/150/2013,\n5 Co/151/2013-266, zo dňa 25. 03. 2014, porušené bolo.\nRozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5 Co/150/2013, 5 Co/151/2013-266,\nzo dňa 25. 03. 2014, sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie\nkonanie.\nKrajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľovi\n\ntrovy\n\nkonania... v sume 198,66 EUR do 15 dní od doručenia rozhodnutia na účet jeho právneho\nzástupcu advokáta\n\n.“\nII.\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\n\n7\n\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to predovšetkým pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za\nzjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.\nrozhodnutia I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07,\nIV. ÚS 27/2010). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\nVychádzajúc z petitu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namieta\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 150/2013,\n5 Co 151/2013 z 25. marca 2014, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu sp. zn.\n7 C 319/2006 z 30. mája 2013; okresný súd týmto rozsudkom zamietol (v rozsahu zrušenia\nv poradí prvého rozsudku okresného súdu uznesením krajského súdu sp. zn. 19 Co 43/2010\nz 26. októbra 2010, pozn.) žalobu sťažovateľa voči žalovanému a zároveň potvrdil\nuznesenie okresného súdu sp. zn. 7 C 319/2006 z 21. mája 2013 o priznaní odmeny\nznalcovi.\n\n8\n\nV súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti sťažovateľa ústavný súd\nupozorňuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nie je súčasťou\nsystému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že zásadne nie je\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov, ktoré pri výklade\na uplatňovaní iných než ústavných zákonov vytvorili skutkový a právny základ ich\nrozhodnutí. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Jeho úloha sa obmedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii\nzákona všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento pri\nsvojom rozhodovaní natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení zákona, že by tým\nzásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\nZ argumentácie sťažovateľa uvedenej v sťažnosti vyplýva, že sa v podstate domáha\n„revízie“ napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým bol potvrdený odvolaním\nnapadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 7 C 319/2006 z 30. mája 2013 o zamietnutí jeho\nžaloby voči žalovanému. Sťažovateľ sa touto žalobou domáhal priznania nároku na náhradu\nškody z titulu zodpovednosti podľa § 442 Občianskeho zákonníka v dôsledku ublíženia na\nzdraví, ktoré mu spôsobil žalovaný. Výšku škody spočívajúcu v ušlom zisku za obdobie od\n4. marca 2000 do 27. marca 2000, kedy nemohol vykonávať činnosť, na ktorú mal\nživnostenské oprávnenie, sťažovateľ vyvodzoval zo znaleckého posudku znaleckej\norganizácie\n\n, ktorý sám predložil v súdnom konaní. V označenom znaleckom\n\nposudku bola výška škody v podobe ušlého zisku za obdobie práceneschopnosti sťažovateľa\nvyčíslená sumou 2 450 €.\nK odvolaniu sťažovateľa krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza:\n\n9\n\n„Odvolacím súdom neboli zistené žiadne vady, správne bol zistený skutkový stav\na tento bol aj správne právne posúdený. Je potrebné jednoznačne súhlasiť s názorom súdu\nprvého stupňa, že aj napriek tomu, že žalobca bol práceneschopný v čase od 04. 03. 2000\ndo 27. 03. 2000 v dôsledku ublíženia na zdraví žalovaným, za čo bol aj právoplatne\nodsúdený, žalobca nepreukázal, aby za uvedené obdobie práceneschopnosti mu ušiel nejaký\nzisk. Ak by výšku prípadného ušlého zisku preukázal, táto by mu musela byť priznaná.\nZ vykonaného dokazovania však nevyplýva, aby žalobcovi za uvedené obdobie vznikla\nškoda na ušlom zisku. Žalobca totiž týmto smerom v zmysle ust. § 120 ods. 1 O. s. p. mal\npovinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené však žalobca\nnepreukázal. Navyše bol súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p. pred\nrozhodnutím súdu prvého stupňa poučený o tom, že všetky dôkazy je povinný predložiť\nalebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci pred\nsúdom prvého stupňa. Vyslovene prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že\nnežiada doplnenie dokazovania. Keďže z doteraz vykonaného dokazovania súdom prvého\nstupňa nevyplýva, aby u žalobcu v dôsledku jeho práceneschopnosti, zavinenej žalovaným z\ndôvodu ublíženia na zdraví, mu vznikla škoda vo forme ušlého zisku, nebolo možné, aby\njeho žalobe súd vyhovel. V odvolacom konaní už nie je možné produkovať ďalšie dôkazy,\nktoré neboli predložené alebo označené pred súdom prvého stupňa, ktoré by prípadne\nžalobca ešte chcel v konaní uplatniť.“\nZa relevantný základ svojho rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa považoval krajský\nsúd otázku preukázania oprávnenosti nároku sťažovateľa na náhradu škody vo forme ušlého\nzisku. Krajský súd v napadnutom rozsudku k tomu najmä uvádza:\n„Odvolací súd je jednoznačne tiež toho názoru, že žalobca nepreukázal oprávnenosť\nsvojho nároku. Správne preto súd prvého stupňa jeho žalobu zamietol...\nAj keď je v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19 Co/43/2010 konštatované,\nže v čase práceneschopnosti žalobcu v dôsledku trestného činu žalovaného nemohol tento\nvykonávať činnosť, na ktorú má živnostenské oprávnenie, výšku ušlého zisku za uvedené\nobdobie však musí jednoznačne preukázať žalobca, t. j. poškodený. Ani po doplnení\ndokazovania súdom prvého stupňa však sa žalobcovi nepodarilo preukázať ním tvrdenú\nvýšku ušlého zisku.\n\n10\n\nSúd prvého stupňa správne vyhodnotil znalecký posudok spoločnosti\nč. 01/2011 ako listinný dôkaz, nie ako znalecký posudok ako taký, nakoľko tento znalecký\nposudok bol vyhotovený na žiadosť žalobcu a ním predložený. Jeho výpovedná hodnota\nnedosahuje výpovednú hodnotu znaleckú posudku\n\n, na vyhotovenie\n\nktorého ho ustanovil súd. Na záveroch súdom ustanoveného znaleckého posudku\nvyhotoveného\n\nnemôžu zmeniť ani námietky žalobcu, že ním podaný znalecký\n\nposudok neobsahuje údaje o použitej odbornej literatúre. A ani námietka, že znalec\nnesprávne spočítal počet KČST namiesto 150 ks, nesprávne 160 ks, nemôže byť dôvodom na\nzmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z uvedeného znaleckého posudku totiž jednoznačne\nvyplýva, že za obdobie práceneschopnosti žalobcu nevznikla škoda vo forme ušlého zisku.\nHospodárske výsledky žalobcu v roku 2000 boli vyššie ako v roku 1999. V tomto smere bolo\nna žalobcovi, aby preukázal, aký ušlý zisk mu vznikol za obdobie jeho práceneschopnosti.\nZ dôkazov produkovaných v spise však žiadna škoda vo forme ušlého zisku u žalobcu nebola\npreukázaná. Nebolo preukázané, akú konkrétnu prácu nemohol vykonať a tým prišiel o ušlý\nzisk. V konaní takáto skutočnosť preukázaná nebola. Tak, ako to už bolo uvedené, v konaní\npre rozhodnutie súdu prvého stupňa nebol použiteľný znalecký posudok spoločnosti\nč. 01/2011 z 25. 02. 2011, ktorý predložil žalobca a ktorý bol vyhotovený na základe\nžiadosti žalobcu. Uvedený znalecký posudok iba matematickým prepočtom vypočítal sumy,\nktoré je možné zarobiť za jeden odpracovaný deň, vychádzajúc z celkového počtu\nodpracovaných dní a prijatej odplaty za minulé obdobie pred PN žalobcu. Pre účely ušlého\nzisku však je takýto prepočet neakceptovateľný.“\nK námietke sťažovateľa, že ak súd prvého stupňa spochybnil znalecký posudok\npodaný spoločnosťou\n\n, č. 01/2011, mal ho postupom podľa § 127 ods. 2\n\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) dať preskúmať inému znalcovi, krajský\nsúd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza:\n„Tak, ako to už bolo vyššie uvedené, uvedený znalecký posudok súd prvého stupňa\nsprávne vyhodnotil ako každý listinný dôkaz v zmysle ust. § 129 O. s. p. Práve postupom\npodľa § 127 O. s. p. súd prvého stupňa ustanovil vo veci dvoch znalcov, a to\na\n\n, z ktorých znaleckých posudkov aj vychádzal pri rozhodovaní.“\n\n11\n\nK sťažovateľom namietanej nesprávnosti a neprimeranosti priznaného znalečného\nkrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza:\n„K odvolaniu žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 7 C/319/2006226, ktorým súd prvého stupňa priznal znalcovi\n\nodmenu a výdavky celkom\n\nvo výške 264,63 Eur odvolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že\nuvedené znalečné je neprimerané a nesprávne. Odmena priznaná znalcovi celkom vo výške\n264,63 Eur za preštudovanie spisu, analýzu účtovných dokladov a príloh, analýzu\nsumarizácie hodnôt a samotné vypracovanie znaleckého posudku sa odvolaciemu súdu javí\nbyť primeraná rozsahu znaleckého posudku vyhotoveného celkom na štrnástich stranách.\nOdvolací súd nehodnotí podaný znalecký posudok\n\nč. 4/2012 zo dňa\n\n15. 05. 2012 ako arbitrárne. V uvedenom posudku znalec odpovedal na všetky súdom\nuložené mu úlohy. Nie je možné preto súhlasiť s odvolateľom, že znalecký posudok je\nneobjektívny a vadný. Čo je potrebné znalcovi vytknúť a súhlasiť s odvolateľom je to, že\nnesprávne spočítal počet kusov kostry čepele sťahovača trosky, ktoré za rok 2000 nesprávne\nspočítal na 160 kusov, namiesto správneho počtu 150 kusov. Taktiež znalcom uvedená\nnesprávna splatnosť faktúry č. 01/2000 (keď namiesto dňa 28. 02. 2000 uviedol\n23. 02. 2000), nemôže byť dôvodom na nepriznanie znalečného.\nOdvolací súd ešte uvádza, že uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola pôvodne\nznalcovi priznaná na odmene a výdavkoch spolu suma 487,73 Eur, bolo uznesením\nKrajského súdu v Prešove č. k. 19 Co/145/2012-217 zo dňa 12. 03. 2013 zrušené z dôvodu\nnadhodnoteného času potrebného na vypracovanie znaleckého posudku, keď bola odmena\npriznaná celkom za 37 hodín. Napadnutým uznesením bola znalcovi priznaná odmena už\niba za 13 hodín po 13,28 Eur, čo zodpovedá vykonanej znalečnej činnosti.\nSúd prvého stupňa po zrušenom uznesení o priznaní znalečného sa riadil tam mu\nuloženou úlohou, a po vyjadrení sa znalca k ním účtovanej odmene opätovne o nej\nrozhodol.\nOdvolací súd ešte dodáva, že ani samotný nesúhlas žalobcu s vyhotoveným\nznaleckým posudkom nie je dôvodom na to, aby znalcovi nebola priznaná odmena. Výška\nodmeny však musí byť zodpovedajúca kvalite znaleckého posudku, časového fondu\npotrebného na jeho vypracovanie, čo všetko musí súd prvého stupňa pri rozhodovaní\no znalečnom zohľadniť. V napadnutom uznesení súdu prvého stupňa teda bolo znalečné\n\n12\n\npriznané v rozsahu 13 hodín, a nie v rozsahu 27 hodín, ako to pôvodne, teraz už zrušeným\nuznesením, rozhodol súd prvého stupňa. Z uvedeného je teda zrejmé, že znalcovi bola\nkrátená odmena v rozsahu 14 hodín, lebo mu bola priznaná odmena v rozsahu 13 hodín\na účtoval si odmenu v rozsahu 27 hodín.\nNie je možné taktiež súhlasiť s názorom, že znalcovi nie je potrebné znalečné priznať.\nZnalec bol ustanovený súdom, preto má nárok na znalečné, ktorého výška však musí\nzodpovedať kvalite a rozsahu znaleckého posudku, čo v napadnutom uznesení bolo\nzohľadnené.“\nV nadväznosti na citované ústavný súd pripomína, že integrálnou súčasťou\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04,\nIV. ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci svojej\njudikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument\núčastníka konania je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť\nrozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias\nv. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997). Podľa ESĽP súdne rozhodnutia musia\nv dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (rozsudok vo veci Garcia Ruiz\nc. Španielsko z 21. 1. 1999). Z judikatúry ESĽP ale nevyplýva požiadavka, aby na každý\nargument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (napr. Higgins c Francúzsko z 19. 2. 1998).\nV zhode s judikatúrou ESĽP ústavný súd taktiež vo svojej judikatúre opakovane\nuvádza, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového aj odvolacieho),\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ posudzovanej veci, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plnene realizované základné právo účastníka na\nspravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03). Z ustálenej judikatúry ústavného\n\n13\n\nsúdu teda vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).\nPodstatu sťažnostných námietok predstavujú úvahy sťažovateľa o tom, že krajský\nsúd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a na niektoré predložené listinné dôkazy vôbec\nneprihliadol. Na základe toho mal krajský súd podľa sťažovateľa dospieť k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, keďže postupoval nesprávne pri hodnotení výsledkov dokazovania,\nktoré boli v priebehu konania vykonané.\nVychádzajúc predovšetkým z citovaného, ústavný súd zastáva názor, že závery\nkrajského súdu sú ústavne konformným spôsobom odôvodnené a nemožno ich považovať\nza arbitrárne. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu totiž neprekročil medze uváženia,\nktoré mal k dispozícii pri rozhodovaní o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná.\nO neprípustnom zásahu do základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1\nlistiny) a práva čl. 6 ods. 1 dohovoru by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by záver\nvšeobecného súdu o nevykonaní navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala\nby mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania\na stavu dokazovania v jeho rámci, alebo vtedy, ak by nevykonaním navrhovaného dôkazu\nbol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní\n(porovnaj I. ÚS 350/08). Konanie všeobecných súdov v právnej veci sťažovateľa však\ntakéto vady nevykazuje. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu primerane a racionálne\nzdôvodnil, prečo pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní nebol použiteľný znalecký\nposudok spoločnosti\n\n, č. 01/2011 z 25. februára 2011, ktorý predložil\n\nsťažovateľ a ktorý bol vyhotovený na základe jeho žiadosti. Ani úvaha krajského súdu\no neakceptovateľnej výpovednej hodnote znaleckého posudku spoločnosti\n\n,\n\nv konaní vyhodnoteného ako listinný dôkaz nie je z ústavného hľadiska spochybniteľná, a to\nvzhľadom na argumentáciu, že vo veci boli vypracované už dva znalecké posudky (znalcov\nustanovil súd prvého stupňa), v ktorých ustanovení znalci dospeli k rovnakému záveru (ide\no záver, v zmysle ktorého za obdobie práceneschopnosti sťažovateľovi nevznikla škoda\nvo forme ušlého zisku, pozn.).\n\n14\n\nÚstavný súd nemá dôvod spochybňovať ani závery vo veci sťažovateľa konajúcich\nvšeobecných súdov, v zmysle ktorých listinné dôkazy [znalecký posudok spoločnosti\n(vyhodnotený ako listinný dôkaz), daňové priznania za rok 1999 a 2000,\nfaktúra č. 2/2000 za práce vykonané v období od 1. marca 2000 do 30. apríla 2000], na\nktoré odkazuje sťažovateľ, nemali takú relevanciu, aby boli spôsobilé vyvrátiť zhodné\nzávery vyslovené v znaleckých posudkoch vypracovaných na základe rozhodnutia súdu\nprvého stupňa.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd nepovažuje právny záver krajského súdu\no tom, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k náhrade škody za ušlý zisk,\nako aj k primeranosti priznanej odmeny znalcovi\n\nvyjadrený v napadnutom\n\nrozsudku za svojvoľný, prijatý v zjavnom omyle konajúceho krajského súdu, resp. za\nvýsledok formalistického výkladu aplikovaných právnych noriem. Ústavný súd v takomto\nprípade nemá žiaden dôvod a ani oprávnenie na prehodnocovanie právnych záverov tohto\nsúdu. Argumentácia sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu sleduje len dosiahnutie\nzmeny súdneho rozhodnutia, ktoré skončilo pre neho nepriaznivým výsledkom, čo však\nnemožno spájať s porušením jeho práv garantovaných ústavou, listinou a dohovorom.\nV súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa s napadnutým rozsudkom krajského súdu\nústavný súd opätovne zdôrazňuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 listiny) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy\núčastníka konania. Podstatné je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne\nakceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,\npreskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa\nčl. 36 ods. 1 listiny a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označených sťažovateľom\nneexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala možnosť vysloviť ich porušenie po\nprípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom\n\n15\n\nprerokovaní rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti\nsťažovateľa ako zjavne neopodstatnenej.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. marca 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť", "náhrada nemajetkovej ujmy", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 350/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 1002, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "3f37c9e9-b8b3-46c9-b72b-204cedb1e82a:d460c31a-00dd-45c8-8c89-209bad8b4891", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3112225954.1", "spisova_znacka": "5Co/151/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/151/2013 z 1. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-07-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3112225954.1"}, {"guid": "44f53244-f910-4e79-9ba1-73cf16365bae:a68a499e-c007-4e02-8469-d6768c4899af", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8106226387.1", "spisova_znacka": "19Co/145/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/145/2012 z 11. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-03-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8106226387.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7a1fca9a-3092-4351-ab74-05428b0dbbb0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.335.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 335/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.335.2019.1"}, {"guid": "ussr:a6f9bf61-0dbe-4fa2-901d-d18326f7eef6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.585.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 585/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 585/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.585.2018.1"}]}