{"guid": "ussr:aa13be95-b6fe-4a5c-bcdf-fe6cbf3c01fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.204.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 204/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 204/2016 z 11. 8. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. augusta 2016, sp. zn. II. ÚS 204/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.204.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-08-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/aa13be95-b6fe-4a5c-bcdf-fe6cbf3c01fb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.204.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.204.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.204.2016.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 204/2016-120\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 11. augusta 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Meszárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza o sťažnosti\n, zastúpeného advokátom Mgr. Pavlom Antošom,\nNámestie sv. Egídia 93, Poprad, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky vo veci vedenej pod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000 a postupom Okresného súdu\nBanská Bystrica vo veci vedenej pod sp. zn. 0 Tp 115/2014, za účasti Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky a Okresného súdu Banská Bystrica, takto\nrozhodol:\n1. Základné práva\n\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn.\nXIV Gv 56/14/1000 spočívajúcim v tom, že nerozhodla o jeho žiadosti o prepustenie\nz väzby z 3. februára 2015 a nepredložila ju Okresnému súdu Banská Bystrica, p o r u š e n é\nboli.\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €\n\n(slovom štyritisíc eur), ktoré mu j e\n\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky\n\np o v i n n á zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n442,17 € (slovom štyristoštyridsaťdva eur a sedemnásť centov), ktorú j e Generálna\nprokuratúra Slovenskej republiky p o v i n n á vyplatiť na účet advokáta Mgr. Pavla Antoša,\nNámestie sv. Egídia 93, Poprad, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2\na 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b)\na c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)\nvo veci vedenej pod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000, postupom Okresného súdu Banská\nBystrica (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 0 Tp 115/2014 a postupom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v bližšie neoznačenom konaní.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol obvinený z trestného činu\nmarenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom\nzáklade, že mal počas pojednávania Špecializovaného trestného súdu 11. septembra 2014,\nna ktorom sa zúčastnil ako verejnosť, na chodbe pred pojednávacou miestnosťou povedať\n\n2\n\nsvedkyni, ktorá mala vypovedať v danej veci, že na jej mieste by nevypovedal, pretože\nak bude mať problémy na základe jej výpovede obžalovaný, bude ich mať ona aj jej priateľ.\nUznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 115/2014\nzo 16. októbra 2014 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 48/2014\nzo 4. novembra 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku.\nSťažovateľ sa domáhal prepustenia z väzby na slobodu žiadosťou z 10. novembra\n2014, ktorej odôvodnenie doplnil jeho obhajca podaním z 11. novembra 2014. Okresný súd\no tejto žiadosti sťažovateľa rozhodol uznesením sp. zn. 0 Tp 115/2014 z 3. decembra 2014\ntak, že sťažovateľa prepustil na slobodu. Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.\n0 Tp 115/2014 z 3. decembra 2014 podal prokurátor sťažnosť. Krajský súd o nej rozhodol\nuznesením sp. zn. 5 Tpo 58/2014 z 11. decembra 2014 tak, že sťažnosťou napadnuté\nuznesenie okresného súdu zrušil a žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietol,\npričom zároveň neprijal písomný sľub ako náhradu za väzbu a ani nenahradil väzbu\ndohľadom probačného a mediačného úradníka.\nŽiadosťou z 19. decembra 2014, ktorá bola generálnej prokuratúre doručená\n22. decembra 2014, sťažovateľ opätovne žiadal o prepustenie z väzby na slobodu.\nProkurátor tejto žiadosti nevyhovel a v súlade s § 79 ods. 3 Trestného poriadku ju predložil\nna rozhodnutie okresnému súdu. Okresný súd žiadosť sťažovateľa vybavil prípisom\nz 19. januára 2015, v ktorom uviedol, že bola sťažovateľom podaná predčasne (pred\nuplynutím 30-dňovej zákonnej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola\nzamietnutá jeho predchádzajúca žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu), pričom\nneobsahovala nové, resp. iné dôvody ako tie, ktoré sťažovateľ uviedol v predchádzajúcej\nžiadosti, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté 11. decembra 2014. Okresný súd preto\no žiadosti sťažovateľa z 19. decembra 2014 nerozhodoval. Prípis okresného súdu\nz 19. januára 2015 bol obhajcovi sťažovateľa doručený 23. januára 2015.\n\n3\n\nĎalšiu žiadosť o prepustenie sťažovateľa na slobodu podal jeho obhajca\nna generálnej prokuratúre 3. februára 2015. O vybavení tohto podania prokurátor vyrozumel\nsťažovateľa upovedomením z 11. februára 2015, v ktorom uviedol, že z obsahu „návrhu\nna prepustenie obvineného z väzby“ vyplýva, že ide len o prejav obhajcu a nie je z neho\nzrejmé, že obhajca predmetnú žiadosť podal za obvineného, resp. v jeho mene. Vzhľadom\nna uvedené prokurátor tento návrh na prepustenie obvineného z väzby na slobodu podaný\nobhajcom posúdil ako podnet na preskúmanie dôvodov trvania väzby v zmysle § 79 ods. 2\nTrestného poriadku, a nie ako žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu podľa\n§ 79 ods. 3 Trestného poriadku.\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že k porušeniu jeho základného práva na urýchlené\nrozhodnutie o zákonnosti väzby, ako aj práva na prepustenie z väzby, ak je táto nezákonná,\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva na osobnú slobodu podľa čl. 5 ods. 1 písm. c),\nods. 3 a 4 dohovoru došlo postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.\nXIV Gv 56/14/1000, a to tým, že v rámci skúmania dôvodnosti väzby z úradnej povinnosti,\nnajneskôr od 9. decembra 2014, keď mali podľa sťažovateľa pominúť dôvody kolúznej\nväzby, generálna prokuratúra nerozhodla o jeho prepustení na slobodu. K 9. decembru 2014\nboli podľa tvrdení sťažovateľa v prípravnom konaní vypočutí všetci svedkovia, ktorí by\nv zmysle prvotného väzobného rozhodnutia súdu mohli byť objektom ovplyvňovania,\na k 19. decembru 2014 boli vyhotovené aj znalecké posudky. Podľa sťažovateľa tak odpadli\nvšetky potenciálne objekty ovplyvňovania. Sťažovateľ uvádza: „Ku dňu podania tejto\nsťažnosti je sťažovateľ vo väzbe 153 dní. Za celý tento čas orgány činné v trestnom konaní\nvypočuli celkovo piatich svedkov, zabezpečili vykonanie dvoch jednoduchých znaleckých\nposudkov a niekoľkých listinných dôkazov, ktoré s vecou nijako nesúvisia alebo sa týkajú\nvecí, ktoré sťažovateľ nerozporuje.“\nSťažovateľ tiež namieta porušenie svojho základného práva na urýchlené rozhodnutie\no zákonnosti väzby, základného práva na prepustenie z väzby, ak je táto nezákonná,\nzaručeného v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na slobodu podľa čl. 5\nods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 dohovoru a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\n\n4\n\ndohovoru\n\npostupom\n\ngenerálnej\n\nprokuratúry\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\nXIV Gv 56/14/1000, ako aj postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n0 Tp 115/2014 a nešpecifikovaným postupom krajského súdu, a to tým, že nezabezpečili\nvedenie vyšetrovania bez zbytočných prieťahov a nekonali bez zbytočných prieťahov\nvo veci posudzovania jeho žiadostí o prepustenie z väzby z 19. decembra 2014\na z 3. februára 2015.\nV tejto súvislosti sťažovateľ uvádza: «a) Rozhodovanie o žiadosti o prepustenie\nna slobodu zo dňa 11. 11. 2014 trvalo celkovo 52 dní od podania žiadosti dňa 11. 11. 2014\npo doručenie rozhodnutia sťažnostného súdu dňa 2. 1. 2015. Z toho na prokuratúre 15 dní\n(9 dní na rozhodovanie a 6 dní na doručovanie), na okresnom súde 14 dní, na sťažnostnom\nsúde 9 dní a opäť na okresnom súde 14 dní.\nb) Rozhodovanie o žiadosti o prepustenie na slobodu zo dňa 19. 12. 2014 trvalo\ncelkovo 28 dní, z toho na prokuratúre 25 dní, na súde 3 dni.\nc) Rozhodovanie o žiadosti o prepustenie na slobodu zo dňa 3. 2. 2015 trvalo len na\nprokuratúre 14 dní, z toho 8 dní trvalo rozhodovanie a 6 dní len doručovanie\n„upovedomenia“...\nSťažovateľ zdôrazňuje, že dĺžka rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby sa\nneposudzuje odo dňa podania sťažnosti do dňa rozhodnutia o žiadosti, ale − v prípade,\nak obvinený nie je prítomný pri vyhlásení rozhodnutia - odo dňa podania žiadosti do dňa\ndoručenia tohto rozhodnutia. Doba rozhodovania o žiadostiach sťažovateľa je pri tomto\nvymedzení hrubo neúmerná technickým možnostiam orgánov verejnej moci. Osobitne\nza stavu, kedy zo strany sťažovateľa, ani jeho obhajcu nedošlo k jedinému zmareniu\nprocesného úkonu alebo k neprevzatiu zásielky.»\nOkresný súd mal porušiť sťažovateľove práva podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru taktiež\ntým, že v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 115/2014 po predložení jeho žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu z 19. decembra 2014 túto nedôvodne posúdil ako žiadosť\npodanú predčasne a v rozpore s § 79 ods. 3 Trestného poriadku o nej nerozhodol.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta, že „Dôvody na prepustenie obvineného z väzby musia\n\n5\n\npresne a konkrétne zodpovedať dôvodom na vzatie do väzby. Inými slovami, dôvody na\nprepustenie z väzby nastávajú vtedy, ak nastanú také skutkové alebo procesné okolnosti,\nna základe ktorých v plnom rozsahu zanikajú dôvody, pre ktoré bol obvinený do väzby\nvzatý. Ak bol obvinený vzatý do väzby z viacerých dôvodov, sú dôvodmi na jeho prepustenie\nlen také skutočnosti, ktoré svedčia o zániku všetkých dôvodov na jeho (pôvodné) vzatie\ndo väzby...\n... po rozhodnutí súdu zo dňa 11. 12. 2014 mal sťažovateľ oprávnene za to,\nže dôvodmi trvania jeho väzby sú dovtedy nevykonaný výsluch svedka\na nevyhotovenie znaleckého posudku.\nSťažovateľ preto ihneď ako tieto dôvody pominuli, podal novú žiadosť o prepustenie\ndňa 19. 12. 2014, pričom na pominutie týchto konkrétnych, súdom vymedzených dôvodov\npoukázal. (Výsluch svedka\n\na vyhotovenie znaleckého posudku.) Sudca pre prípravné\n\nkonanie - po tom, čo mu bola žiadosť sťažovateľa predložená postupom podľa § 79 ods. 3\ndruhá veta Trestného poriadku - prípisom oznámil obhajcovi, že o žiadosti nerozhodol,\nnakoľko je podaná z rovnakých dôvodov ako žiadosť zo dňa 11. 11. 2014.“.\nK porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1,\nčl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4,\nako aj čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru malo dôjsť taktiež postupom generálnej\nprokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000, v rámci ktorého žiadosť\no prepustenie z väzby z 3. februára 2015 podanú obhajcom sťažovateľa posúdila ako\npodanie podané neoprávnenou osobou a v rozpore s ustanovením § 79 ods. 3 druhej vety\nTrestného poriadku o tejto žiadosti nerozhodla a nepredložila ju na rozhodnutie sudcovi\npre prípravné konanie. Prokurátor toto podanie posúdil ako podnet podaný podľa § 79 ods.\n2 Trestného poriadku, pričom tento svoj postup podľa sťažovateľa náležite neodôvodnil,\nnavyše sťažovateľ argumentuje tým, že na základe splnomocnenia z 15. októbra 2014, ktoré\nsvojmu obhajcovi udelil na svoje zastupovanie v trestnom konaní, ho obhajca zastupoval pri\nvšetkých úkonoch trestného konania. V tejto súvislosti sa v sťažnosti uvádza: „Na základe\ntohto plnomocenstva vyhotovil a podal obhajca v mene sťažovateľa všetky písomné\npodania, osobitne sťažnosť a odôvodnenie sťažnosti proti vzatiu do väzby zo dňa 16. 10.\n2014 a 22. 10. 2014; sťažnosť a odôvodnenie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia\n\n6\n\nzo dňa 16. 10. 2014 a 20. 10. 2014; návrh na prepustenie z väzby zo dňa 11. 11. 2014\na žiadosť o zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní zo dňa 2. 2. 2015.“\nVzhľadom na už uvedené sa sťažovateľ domnieva, že „Z podania zo dňa 3. 2. 2015\nv spojení s obsahom trestného spisu bolo nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, koho obhajca\nv konaní zastupuje, kto sa nachádza vo výkone väzby, čo sa podaním žiada a najmä v koho\nprospech môže byť žiadosť o prepustenie z väzby podaná. Postup prokurátora je nezákonný\na najmä neodôvodnený. Nie je úlohou účastníka trestného konania domýšľať si dôvody\npostupu orgánov činných v trestnom konaní.“.\nOkrem toho, že generálna prokuratúra porušila podľa tvrdenia sťažovateľa jeho práva\ntým, že podanie neposúdila ako žiadosť o prepustenie z väzby, porušila ich podľa\nsťažovateľa ešte výraznejšie tým, že žiadosť nepostúpila sudcovi pre prípravné konanie, čo\npodľa sťažovateľa predstavuje najzásadnejší zásah do jeho práv.\nOkresný súd a generálna prokuratúra zároveň mali podľa tvrdenia sťažovateľa\nporušiť jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru tým, že okresný súd neumožnil sťažovateľovi\ndo 19. decembra 2014 nahliadnuť do súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 0 Tp 115/2014,\na generálna prokuratúra tým, že od 13. januára 2015 neumožnila sťažovateľovi získať kópiu\nkompletného vyšetrovacieho spisu vedeného pod ČVS: PPZ-804/NKA-PZ-VY-2014.\nNa základe uvedeného v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol:\n„I. Generálna prokuratúra SR (konajúca prokurátorom Generálnej prokuratúry)\nv trestnom konaní proti sťažovateľovi vedenom pod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000 tým,\nže v rámci skúmania dôvodnosti väzby z úradnej povinnosti podľa § 79 ods. 2 prvá veta\nTrestného poriadku, najneskôr odo dňa 9. 12. 2014, po pominutí dôvodov kolúznej väzby,\nnerozhodla o prepustení sťažovateľa z väzby na slobodu, porušila ústavné právo\nsťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby, ako aj právo na prepustenie\nz väzby, ak je táto nezákonná, zaručené článkom 17 ods. 1, 2, 5 Ústavy SR a právo\n\n7\n\nna osobnú slobodu zaručené čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a ods. 4 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\nGenerálna prokuratúra SR (konajúca prokurátorom Generálnej prokuratúry)\nv trestnom konaní proti sťažovateľovi vedenom pod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000 tým, že\nnezabezpečila vedenie vyšetrovania bez zbytočných prieťahov a tým, že nekonala bez\nzbytočných prieťahov vo veci posudzovania žiadostí sťažovateľa o prepustenie z väzby\nzo dňa 19. 12. 2014 a 3. 2. 2015, porušila ústavné právo sťažovateľa na urýchlené\nrozhodnutie o zákonnosti väzby, ako aj právo na prepustenie z väzby, ak je táto nezákonná,\nzaručené článkom 17 ods. 1, 2, 5 Ústavy SR; právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR; právo na slobodu zaručené čl. 5\nods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4 a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nKrajský súd v Banskej Bystrici a Okresný súd Banská Bystrica (konajúci sudcom pre\nprípravné konanie) v trestnom konaní proti sťažovateľovi vedenom na OS Banská Bystrica\npod sp. zn. 0 Tp/115/2014, tým, že nekonali bez zbytočných prieťahov vo veci posudzovania\nžiadostí sťažovateľa o prepustenie z väzby zo dňa 19. 12. 2014 a 3. 2. 2015, porušili ústavné\nprávo sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby, ako aj právo\nna prepustenie z väzby, ak je táto nezákonná, zaručené článkom 17 ods. 1, 2, 5 Ústavy SR;\nprávo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR; právo na slobodu zaručené čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4 a právo\nna spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nII. Okresný súd Banská Bystrica (konajúci sudcom pre prípravné konanie) v trestnom\nkonaní vedenom proti sťažovateľovi pod sp. zn. 0 Tp/115/2014 tým, že po predložení\nžiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 19. 12. 2014, túto nedôvodné\nposúdil ako žiadosť podanú predčasne a tým, že v rozpore s ustanovením § 79 ods. 3 tretia\nveta Trestného poriadku o tejto žiadosti sťažovateľa nerozhodol, porušil ústavné právo\nsťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby, ako aj právo na prepustenie\nz väzby, ak je táto nezákonná, zaručené článkom 17 ods. 1, 2, 5 Ústavy SR; právo\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSR; právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\n\n8\n\nprávo na slobodu zaručené čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4 a právo na spravodlivé súdne\nkonanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nIII. Generálna prokuratúra SR (konajúca prokurátorom Generálnej prokuratúry)\nv trestnom konaní vedenom proti sťažovateľovi pod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000 tým,\nže po doručení žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby zo dňa 3. 2. 2014, podanej\nprostredníctvom jeho obhajcu, nedôvodne posúdila žiadosť ako podanie podané\nneoprávnenou osobou a v rozpore s ustanovením § 79 ods. 3 druhá veta Trestného poriadku\no žiadosti nerozhodla a nepredložila ju na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie,\nporušila ústavné právo sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby, ako aj\nprávo na prepustenie z väzby, ak je táto nezákonná, zaručené článkom 17 ods. 1, 2, 5\nÚstavy SR; právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené\nčl. 48 ods. 2 Ústavy SR; právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručené čl. 46\nods. 1 Ústavy SR; právo sťažovateľa na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi\norgánmi a orgánmi verejnej správy zaručené čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, právo sťažovateľa\nna obhajobu prostredníctvom obhajcu zaručené čl. 50 ods. 3 Ústavy SR, ústavné právo\nna rovnosť v konaní pred súdmi a inými štátnymi orgánmi zaručené v čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSR a právo na slobodu zaručené čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4 a právo na spravodlivé\nsúdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nIV. Okresný súd Banská Bystrica tým, že od 19. 12. 2014 neumožnil sťažovateľovi\nnahliadnuť do súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 0 Tp/115/2014, porušil právo\nsťažovateľa na súdnu a inú ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na\nprejednanie veci bez prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, právo na obhajobu\nzaručené čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods.\n3 písm. b), c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nGenerálna prokuratúra SR tým, že od 13. 1. 2015 neumožnila sťažovateľovi získať\nkópiu kompletného vyšetrovacieho spisu vedeného pod sp. zn: ČVS: PPZ-804/NKA-PZ-VY2014 porušila právo sťažovateľa na súdnu a inú ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\na právo na prejednanie veci bez prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, právo\nna obhajobu zaručené čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie\nzaručené čl. 6 ods. 3 písm. b), c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\n9\n\nV. Ústavný súd prikazuje prokurátorovi Generálnej prokuratúry SR, aby sťažovateľa\nprepustil bezodkladne z väzby na slobodu. V prípade, ak bude v čase rozhodovania o tejto\nsťažnosti začaté konanie pred súdom prvého stupňa, sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd\nprikázal Okresnému súdu Banská Bystrica, aby sťažovateľa prepustil bezodkladne z väzby\nna slobodu. V prípade, ak by bolo trestné konanie v štádiu odvolacieho konania, sťažovateľ\nnavrhuje, aby Ústavný súd prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby sťažovateľa\nprepustil bezodkladne z väzby na slobodu.\nVI. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi právo na finančné zadosťučinenie vo výške\n15.000,- € a zaväzuje Generálnu prokuratúru SR a Okresný súd Banská Bystrica, aby túto\nsumu spoločne a nerozdielne vyplatili sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia.\nVII. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi právo na náhradu trov konania a zaväzuje\nGenerálnu prokuratúru SR a Okresný súd Banská Bystrica, aby sumu priznaných trov\nspoločne a nerozdielne vyplatili k rukám právneho zástupcu sťažovateľa do 1 mesiaca\nod právoplatnosti rozhodnutia.“\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 204/2016-30\nz 2. marca 2016 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom generálnej prokuratúry\nvo veci vedenej pod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000 spočívajúcim v tom, že nerozhodla o jeho\nžiadosti o prepustenie z väzby z 3. februára 2015 a nepredložila ju sudcovi pre prípravné\nkonanie, a v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod\nsp. zn. XIV Gv 56/14/1000 a postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn.\n0 Tp 115/2014 pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 19. decembra 2014.\nSťažnosť vo zvyšnej časti ústavný súd odmietol.\n\n10\n\nV nadväznosti na prijatie sťažnosti v uvedených častiach na ďalšie konanie ústavný\nsúd vyzval prípismi z 23. marca 2016 generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej\nlen „generálny prokurátor“) a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k vecnej stránke\nprijatej sťažnosti, k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ich požiadal\no zaslanie príslušných spisov.\nPredseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril prípisom č. Spr 4003/16 z 19. apríla\n2016, doručeným ústavnému súdu 25. apríla 2016, v ktorom uviedol: «Požiadal som\no vyjadrenie k sťažnosti sudcu\n\n, ktorý rozhodoval o žiadosti\n\no prepustenie z väzby z 19. 12. 2014. Sudca vo vyjadrení uviedol:\n„Dňa 16. 01. 2015 (piatok) prokurátorka Generálnej prokuratúry postúpila\nOkresnému súdu Banská Bystrica žiadosť obvineného\n\no prepustenie\n\nz väzby na slobodu zo dňa 19. 12. 2014, ktorej nevyhovela.\nPodľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku...\nZ citovaného ustanovenie jednoznačne vyplýva, že sudca pre prípravné konanie,\nje povinný rozhodnúť iba o žiadosti, ktorá má zákonné náležitosti a to:\n- obvinený žiadosť opakuje až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie\no jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť,\n- obvinený v žiadosti uvádza iné dôvody ako v predchádzajúcej žiadosti, ktorá bola\nzamietnutá.\nZ dikcie citovaného ustanovenia, vyplýva, že ak nie sú splnené vyššie uvedené\nzákonné podmienky sudca pre prípravné konanie o takej žiadosti nerozhoduje. V inom\nprípade by došlo k popretiu účelu ustanovenia § 79 ods. 3 Tr. por. jeho poslednej vety.\nV tejto súvislosti mi nedá neupozorniť, že umelé rozširovanie práv by malo za následok\nzneužívania tohto inštitútu zo strany obvinených, sústavným podávaním žiadosti, čím by\nmohlo dôjsť aj k následným prieťahom v konaní, nakoľko súdy by museli postupovať podľa\n§ 79 ods. 2 Tr. por. tzn., vypočuť obvineného a následne vydať vo veci rozhodnutie, čím by\ndochádzalo k prieťahom v konaní, nakoľko by bolo sťažené dokazovanie a rozhodovanie\nv merite veci, čiže o vine.\nPrávo obvineného žiadať o prepustenie z väzby nie je neobmedzeným a absolútnym\nprávom obvineného. Aj judikatúra štrasburských orgánov ochrany práva pripúšťa zákonné\n\n11\n\nobmedzenie opätovného podávania žiadosti o prepustenie z väzby tou istou osobou\nuplynutím určitého času od predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Za primeraný časový\ninterval medzi dvoma preskúmaniami v prípade väzby vo veci Bezicheri c. Taliansko\n(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 25. októbra 1989, Annuaire, č. 164) súd\nhodnotil jednomesačný interval. S uvedeným korešponduje aj právna úprava cit.\nustanovenia Trestného poriadku, ktorá viaže novú žiadosť o prepustenie z väzby\nna uplynutie\n\n30-dňovej\n\nlehoty\n\nod\n\nprávoplatnosti\n\nzamietajúceho\n\nrozhodnutia\n\no predchádzajúcej žiadosti. V tejto súvislosti poukazujem aj na rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky III. ÚS 548/2013.\nV prejednávanom prípade, tunajší súd o predchádzajúcej žiadosti obvineného\nrozhodol uznesením 0Tp/115/2014 zo dňa 03. 12. 2014, proti tomuto\nrozhodnutiu prokurátor podal sťažnosť o ktorej rozhodoval Krajský súd Banská Bystrica\nuznesením sp. zn. 5Tpo/58/2014 zo dňa 11. 12. 2014, ktorým krajský súd napadnuté\nuznesenie zrušil a podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného\nzamietol, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. písomný sľub obvineného neprijal a podľa § 80\nods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka\nnenahradil.\nZ uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo\nprávoplatnosť 11. 12. 2014 a obžalovanému začala dňom 12. 12. 2014 plynúť 30 dňová\nlehota na podanie práva k ďalšej žiadosti o prepustenie na slobodu.\nZ obsahu žiadosti obvineného\n\npodanej dňa 19. 12. 2014 vyplýva,\n\nže táto neobsahuje iné vecné dôvody podstatné pre rozhodnutie o väzbe, ako tie, ktoré už\nboli obsiahnuté v jeho predchádzajúcej žiadosti ako aj sťažnosti a ktorými sa vo svojom\nrozhodnutí zaoberal aj Krajský súd Banská Bystrica dňa 11. 12. 2014, pričom na dôvody\ntohto rozhodnutia v celom rozsahu poukazujem.\nNa základe rozvedeného, preto sudca pre prípravné konanie bez meškania v lehote\ntroch dní, prípisom zo dňa 19. 01. 2015 (nasledujúci pracovný deň po doručení žiadosti),\noznámil obvinenému\nobvineného\n\n, jeho obhajcovi a prokurátorovi, že o žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 19. 12. 2014 nebude\n\nrozhodovať nakoľko žiadosť bola podaná predčasne a neboli v nej uvedené iné dôvody ako\nv predchádzajúcej žiadosti.\n\n12\n\nV danom prípade vzhľadom na nesplnenie procesných podmienok ustanovených\nv § 79 ods. 3 Trestného poriadku nebolo dôvodné, aby sudca pre prípravné konanie vo veci\nvydal rozhodnutie, a preto neprichádzal do úvahy iný postup, než vyrozumenie obvineného\nprípisom z 19. 01. 2015.\nV danom prípade Okresný súd Banská Bystrica postupoval podľa Trestného\nporiadku ako aj Ústavy Slovenskej republiky. Záver, ktorý sudca pre prípravné konanie\nurobil, nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu považovať za arbitrárny, či\ndokonca svojvoľný. V tejto súvislosti poukazujem aj na rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky III. ÚS 548/2013.\nNa základe rozvedeného mám za to, že postupom Okresného súdu Banská Bystrica\nvo veci vedenej pod. sp. zn. 0Tp/115/2001, pri posudzovaní náležitosti žiadosti obvineného\no prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 19.12.2014 neboli porušené\njeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5\nods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nNavrhujem aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti\n\nv bode\n\n2. v časti týkajúcej sa postupu Okresného súdu Banská Bystrica nevyhovel.“\nV plnom rozsahu sa stotožňujem s vyjadrením sudcu, pričom vzhľadom na uvedené\ndôvody navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby sťažnosti\nv\nasti týkajúcej sa namietaného porušenia jeho základného práva čl. 17 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica vo veci vedenej pod spis.\nzn. 0 Tp/115/2014 pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 19. Decembra\n2014 nevyhovel a rozhodol v zmysle doterajšej ustálenej judikatúry ústavného súdu.»\nZároveň uviedol, že súhlasí, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania\no prijatej sťažnosti, a doručil aj žiadaný súdny spis okresného súdu sp. zn. 0 Tp 115/2014.\nGenerálny prokurátor sa k sťažnosti vyjadril prípisom č. 2 GÚp 1/16/1000-6\nz 15. apríla 2016, doručeným ústavnému súdu 27. apríla 2016, v ktorom uviedol:\n«I. Ku skutkovému stavu\n\n13\n\nA/ Konanie o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 19. decembra 2014\ndoručenej na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky dňa 22. decembra 2014\nSťažovateľ bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0 Tp/115/2014\nzo 16. októbra 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n5 Tpo/48/2014 zo 4. novembra 2014 podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vzatý\ndo väzby.\nUznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 Tpo 58/2014 z 11. decembra\n2014 bola podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietnutá žiadosť sťažovateľa\no prepustenie z väzby na slobodu. Podkladom konania bola žiadosť, ktorú podal sťažovateľ\ndňa 10. novembra 2014 a na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky bola doručená\n12. novembra 2014, spolu s návrhom obhajcu sťažovateľa na prepustenie obvineného\nz väzby, ktorý bol prokuratúre doručený 13. novembra 2014.\nSťažovateľ dňa 19. decembra 2014 adresoval Generálnej prokuratúre Slovenskej\nrepubliky žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu. Písomnosť bola prokuratúre doručená\ndňa 22. decembra 2014. V žiadosti sťažovateľ poukazoval na vykonané dôkazy, z ktorých\nodôvodňoval pominutie dôvodu väzby (vykonanie znaleckého dokazovania, výsluch\nsvedkov).\nDňa 29. decembra 2014 dozorujúci prokurátor pod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000-76\nvyžiadal spisový materiál od Národnej kriminálnej agentúry PPZ Košice − expozitúra\nvýchod.\nSpisový materiál bol doručený prokuratúre dňa 13. januára 2015. Dozorujúci\nprokurátor preskúmal spisový materiál, pričom nezistil opodstatnenosť prepustenia\nsťažovateľa z väzby na slobodu. Toho istého dňa dozorujúci prokurátor pod sp. zn.\nXIV Gv 56/14/1000-83 zaslal spisový materiál Okresnému súdu Banská Bystrica s návrhom,\naby o žiadosti sťažovateľa súd nevyhovel z dôvodu uvedeného v ustanovení § 79 ods. 3\nTrestného poriadku (žiadosť sťažovateľa bola podaná v kratšej lehote, ako je uvedené\nv zákone). Súčasne prokurátor v liste uviedol, že v prípade, ak súd dôvody prepustenia\nz väzby na slobodu uvedené sťažovateľom v žiadosti vyhodnotí ako „iné dôvody“,\nnež o ktorých už bolo v konaní rozhodované, navrhuje žiadosť sťažovateľa ako nedôvodnú\nzamietnuť.\n\n14\n\nKonajúci súd sa stotožnil s názorom prokurátora a listom sp. zn. 0 Tp 115/2014\nz 19. januára 2015 oznámil sťažovateľovi, že o sťažnosti nebude rozhodovať, nakoľko bola\npodaná predčasne.\nB/ Konanie o návrhu obhajcu sťažovateľa z 3. februára 2015\nObhajca sťažovateľa dňa 3. februára 2015 elektronicky bez zaručeného\nelektronického podpisu podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky „Návrh\nna prepustenie obvineného z väzby“. Ako je zrejmé z odôvodnenia návrhu, je písaný v tretej\nosobe, pričom z posledného odseku vyplýva, že obvinený žiada, aby prokurátor a v prípade\nnesúhlasu súd prepustil obvineného z väzby na slobodu. Ďalej je v návrhu uvedené,\nže obvinený má záujem na vyšetrení veci, nemá záujem ani dôvod kontaktovať svedkov\na bude orgánom činným v trestnom konaní k dispozícii pri vyšetrovacích úkonoch. Návrh je\npodpísaný výlučne advokátom a obsahuje odtlačok pečiatky advokáta.\nUvedené podanie bolo riadne doručené poštou dňa 5. februára 2015.\nDozorujúci prokurátor po dôslednej analýze obsahu návrhu dospel k záveru,\nže z neho nie je možné odvodiť záver, že je podaný v súlade s vôľou sťažovateľa. Návrh\nvyhodnotil ako podnet na preskúmanie dôvodov trvania väzby v zmysle § 79 ods. 2\nTrestného poriadku. Po oboznámení sa s kompletným vyšetrovacím spisom dospel k záveru,\nže väzba sťažovateľa je i naďalej dôvodná. O tomto zistení upovedomil v súlade\ns ustanovením § 35 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení účinnom\ndo 31. decembra 2015 podávateľa podnetu listom sp. zn. XIV Gv 56/14/1000-106.\nAko je ďalej zrejmé z obsahu spisu XIV Gv 56/14/1000, dňa 13. februára 2015 bola\ndoručená\n\nna\n\nGenerálnu\n\nprokuratúru\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nžiadosť\n\nsťažovateľa\n\no preskúmanie postupu vyšetrovateľa v jeho trestnej veci (§ 210 Trestného poriadku).\nZ ústavu na výkon väzby, kde bol sťažovateľ umiestnený, bola žiadosť daná na prepravu dňa\n11. februára 2015. Písomnosť neobsahuje žiadnu skutočnosť týkajúcu sa návrhu jeho\nobhajcu, ktorý je predmetom sťažnosti podanej na Ústavnom sude Slovenskej republiky.\nDňa 19. februára 2015 bola na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky\ndoručená žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu. Žiadosť je písaná\nsťažovateľom a v dôvodoch sa sťažovateľ opiera o rozhodnutie Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn. 0 Tp/15/2014 zo dňa 16. októbra 2014, ktorým ho súd vzal do väzby.\n\n15\n\nV žiadosti sa sťažovateľ nedomáha rozhodnutia, resp. nepoukazuje na nečinnosť\nprokurátora týkajúcu sa podania návrhu obhajcu z 3. februára 2015.\nOriginál\n\nvyšetrovacieho\n\nspisu\n\nbol\n\nv\n\nobdobí\n\nod\n\n11.\n\nfebruára\n\n2015\n\ndo 27. februára 2015 na prieskumnom oddelení Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky z dôvodu, že sťažovateľ podal návrh na zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia\nsp. zn. PPZ-804/NKA-PZ-VY-2014 zo 14. októbra 2014. Po ukončení konania podľa § 363\na nasl. Trestného poriadku bol vyšetrovací spis vrátený dozorujúcemu prokurátorovi, ktorý\npreskúmal zákonnosť a dôvody trvania väzby, pričom toto preskúmavanie trvalo dva\npracovné dni (v čase od 27. februára 2015 do 3. marca 2015). Listom spisovej značky\nXIV Gv 56/14/1000-116 z 3. marca 2015 bol spisový materiál spolu so žiadosťou\nsťažovateľa zaslaný Okresnému súdu Banská Bystrica. O tejto skutočnosti svedčí záznam\nkancelárie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V čase od 3. marca 2015\ndo 9. marca 2015 sa vyšetrovací spis spolu so žiadosťou sťažovateľa nachádzal u poštového\nprepravcu.\nSťažovateľ bol prepustený z väzby na slobodu uznesením Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn. 0 Tp/115/2014 z 18. marca 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 5 Tpo/9/2015 z 24. marca 2015. Konajúci súd dospel k záveru,\nže pominul dôvod kolúznej väzby.\nAj v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dozorujúci prokurátor odlišne vyhodnotil\ndôvod trvania väzby sťažovateľa; konečné právne posúdenie dôvodu väzby však patrí\ndo pôsobnosti súdu.\nII. Teoretické východiská pre posúdenie porušenia práva\nA/ K obmedzeniu osobnej slobody\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „Dohovor“)...\nPodľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru...\nVäzba je najzávažnejším zásahom do osobnej slobody a do práv obvineného.\nVzhľadom na závažnosť tohto zásahu väzba vyžaduje po celý čas trvania kontrolu orgánov\nčinných v trestnom konaní. Existencia kontroly väzobných dôvodov je preto nielen\nvýsostným právom obvineného, ale i povinnosťou orgánov štátnej moci. Tieto sú povinné\ndbať nielen o to, aby doba väzby obvineného neprekročila nevyhnutnú hranicu, ale i o to,\n\n16\n\nči nedošlo k zmene dôvodov väzby. Za tým účelom v každom štádiu konania (prípravného\nkonania, resp. konania pred súdom) musia príslušné štátne orgány skúmať všetky okolnosti\nspôsobilé potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho\nso zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody.\nOkolnosti odôvodňujúce väzbu sa počas jej trvania môžu meniť, a preto sa vyžaduje\nperiodická kontrola dlhšie trvajúcej väzby. V prípravnom konaní je táto garancia\npremietnutá do ustanovenia § 79 ods. 2 Trestného poriadku. V konaní u prokurátora\nskúmanie dôvodov väzby ako periodický akt (ex offo) sa v konečnom dôsledku prejaví\nnavonok iba v prípade prepustenia obvineného z väzby na slobodu, resp. podaním návrhu\nna zmenu dôvodov väzby, o ktorom je príslušný rozhodovať súd. Iná situácia nastáva, keď\nprokurátor v rámci svojich oprávnení rozhoduje vo vzťahu k žiadosti obvineného\no prepustenie z väzby na slobodu (§ 79 ods. 2 Trestného poriadku). V prípade negatívneho\nrozhodnutia, t. j. neprepustenia obvineného z väzby na slobodu, prokurátor predkladá bez\nmeškania žiadosť obvineného, spolu s vyšetrovacím spisom, na ďalšie konanie súdu\n(§ 79 ods. 3 Trestného poriadku).\nPri posudzovaní rýchlosti prieskumu Dohovor neobsahuje jasne definované hranice,\nv ktorých sa musí dĺžka obmedzenia osobnej slobody pohybovať. V týchto konaniach\nje nevyhnutné rozhodovať na základe konkrétnych okolností prípadu. V tejto oblasti\nje dostatok judikatúry súdu, ktorá obsahuje hodnotiace kritériá, ktoré Európsky súd pre\nľudské práva bral do úvahy (zložitosť objasňovanej veci, správanie sťažovateľa, postup\nštátnych orgánov, ako i význam predmetu rozhodovania pre sťažovateľa). Vychádzajúc však\nz čl. 5 ods. 4 Dohovoru je zrejmé, že cieľom má byť zabránenie nezákonného zbavenia\nslobody a jeho účelom je umožniť osobe pozbavenej osobnej slobody domáhať sa, aby súd\npreskúmal, či je toto zbavenie slobody zákonné.\nPrávo na urýchlený prieskum zákonnosti zbavenia osobnej slobody v slovenskom\nprávnom poriadku je zabezpečované nielen ex offo, t. j. povinnosťou policajta a\nprokurátora v každom štádiu trestného konania skúmať dôvody väzby, ale i samostatným\nprávom obvineného podávať žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.\nV zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 Trestného poriadku...\nUvedené\n\nzákonné\n\noprávnenie\n\nobvineného\n\nspolu\n\ns\n\npovinnosťou\n\npolicajta\n\na prokurátora uvedenou v ustanovení § 79 ods. 2 Trestného poriadku zabezpečujú\n\n17\n\nperiodicitu prieskumu zákonnosti pozbavenia osobnej slobody. Po rozhodnutí o žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu súdom je možné podanie novej žiadosti obvineným,\nbez uvedenia iných dôvodov, limitované uplynutím 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia\no jeho predchádzajúcej žiadosti. Súd preto v prípade, že obdrží žiadosť obvineného\no prepustenie z väzby na slobodu pred uplynutím vyššie uvedenej lehoty, o tejto nekoná.\nO zistenej časovej prekážke upovedomí obvineného. Predpokladom je však skutočnosť,\nže v konaní nevznikol iný dôvod, pre ktorý došlo k zmene existencie dôvodov zbavenia\nslobody.\nB/ K právu na obhajobu\nKeďže inštitúty trestného práva v najvyššej miere zasahujú do práv a slobôd\nchránených Dohovorom, ochrana týchto práv musí korešpondovať s inštitútmi uvedenými\nv Trestnom poriadku. V prípade obvinených osôb právo obhajovať sa osobne alebo\nprostredníctvom obhajcu je znakom spravodlivého procesu. Čl. 6 ods. 3 Dohovoru hoci toto\nprávo priznáva, nešpecifikuje spôsob výkonu tohto práva. Efektívnosť právnej pomoci\nje teda v plnej kompetencii obhajcu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva však\nvyplýva, že štát nemôže byť zodpovedný za každé pochybenie zo strany obhajcu (Daud proti\nPortugalsku).\nTrestný poriadok viaže práva spojené s procesným postavením obvineného s právami\na povinnosťami obhajcu, ktoré sú uvedené v § 44 Trestného poriadku nasledovne:...\nV tomto smere je zrejmé, že obhajca v trestnom konaní nemá samostatné procesné\npostavenie. Teda práva vyplývajúce z jednotlivých inštitútov Trestného poriadku\nneprináležia obhajcovi, nakoľko sú spojené výlučne s procesným postavením obvineného,\nv mene ktorého obhajca koná. Preto úkony obhajcu musia byť v súlade s vôľou obvineného.\nJedinou výnimkou je obhajoba obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne\núkony, resp. ktorému bola spôsobilosť obmedzená (§ 44 ods. 3 Trestného poriadku). V\ntomto prípade zákon akceptuje nesúlad vôle obvineného s úkonom obhajcu a tento úkon má\nprávne následky.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no advokácii“) advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu\na chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len „klient“)\n\n18\n\nv súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi.\nPodľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii...\nVo vzťahu ku kvalite činnosti advokáta aj Ústavný súd Slovenskej republiky\nv rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 397/2010 konštatoval, že tak sudca všeobecného súdu,\nako aj advokát − obhajca sú osoby znalé práva a je ich profesnou povinnosťou zákon\npoznať a aj ho správne aplikovať. Z úkonov advokáta teda musí byť zrejmé, že je\nvykonávaný v mene obhajovanej osoby a v súlade s jej vôľou.\nV neposlednom rade je dôležité uviesť i tú skutočnosť, že obhajoba v trestnom konaní\nje založená na zmluvnom základe o poskytovaní služby (pre obvineného), za ktorú je osoba,\nktorej je služba poskytnutá, povinná zaplatiť. Touto osobou v prípade nutnej obhajoby môže\nbyť za obvineného i štát.\nC/ Dozor prokurátora\nDozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní, ako i oprávnenia\nprokurátora sú definované v ustanovení § 230 Trestného poriadku nasledovne...\nS týmito oprávneniami korešponduje i zodpovednosť prokurátora za kvalitu\nprípravného konania ako celku.\nV súvislosti s jeho oprávneniami preto každé podanie, ktoré je doručené\nna prokuratúru, je prokurátor povinný preskúmať a vyhodnotiť, a to s prihliadnutím\nna rozličné kritériá, ktoré sú uvedené v konkrétnom inštitúte Trestného poriadku (lehota\nna uplatnenie práva, oprávnenosť osoby, prípustnosť podania atď.). V prípade zistenia,\nže podanie nie je možné vybaviť v režime Trestného poriadku, prokurátor pôsobiaci\nv trestnom konaní musel takéto podanie vybaviť v režime zákona č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre v znení účinnom do 31. decembra 2015.\nIII. K porušeniu práva\nA/ K žiadosti z 19. decembra 2014\nS poukazom na všetky uvedené skutočnosti uvedené v časti I. a s prihliadnutím\nna bod II. vyjadrenia je zrejmé, že dozorujúci prokurátor konal o žiadosti sťažovateľa\npodanej dňa 19. decembra 2014 zákonným spôsobom a v intenciách platnej právnej úpravy.\nV konaní prokurátor nezistil nový dôvod, ktorý by mal vplyv na zmenu zákonných dôvodov\nväzby. Na podklade dôkazov, ktoré obsahoval vyšetrovací spis, dospel k záveru, že žiadosť\n\n19\n\nbola podaná pred uplynutím lehoty, ktorú vyžaduje platná právna úprava k podaniu novej\nžiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, t. j. pred uplynutím 30 dní od vybavenia\npredchádzajúcej žiadosti.\nOkrem uvedených skutočností je potrebné uviesť, že prípravné konanie\nje dynamickým procesom, ktorý sa vzhľadom na vykonávanie dôkazov mení. To isté je\nmožné uviesť i vo vzťahu k dôvodu kolúznej väzby /§ 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/,\nktorý vyjadruje záujem spoločnosti na správnom zistení skutkového stavu. V praxi nie je\nmožné jednoznačne stotožňovať vykonanie úkonu, napr. výsluch svedka v prípravnom\nkonaní za pominutie dôvodu kolúznej väzby. I výsluch svedka môže odôvodňovať obavu,\nže obvinený bude na slobode na túto osobu pôsobiť. Odlišná situácia by však mohla nastať\nv prípade úmrtia už zákonným spôsobom vypočutého svedka, obmedzenia osobnej slobody,\nči už väzbou alebo nástupom do výkonu trestu svedka, odsťahovania sa vypočutého\njediného svedka do zahraničia atď. S prihliadnutím na konkrétne dôkazy v konaní je preto\nvecou právneho posúdenia dôvodov väzby orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom.\nRozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní a súdu nemusí korešpondovať\nso subjektívnym názorom obvineného.\nV súvislosti s lehotou, ktorá uplynula od podania žiadosti sťažovateľa o prepustenie\nz väzby na slobodu do jej predloženia súdu (od 22. decembra 2014 do 13. januára 2015),\npovažujem za dôležité uviesť dve základné skutočnosti, ktoré majú vplyv na vyhodnotenie\nintenzity zásahu do práva na urýchlené prejednanie veci.\nV prvom rade je to tá skutočnosť, že zásah do práv má materiálny základ, teda,\nže právo existuje. V tomto prípade vo všeobecnosti existovalo právo sťažovateľa na podanie\nžiadosti o prepustenie z väzby na slobodu. Toto právo bolo však limitované pri zachovaní\nrovnakých dôvodov (v prípade sťažovateľa dôvodmi kolúznej väzby) lehotou podania novej\nžiadosti až po uplynutí 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu\no predchádzajúcej žiadosti. Sťažovateľ však podal ďalšiu žiadosť o prepustenie z väzby\nna slobodu už o 11 dní od právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bola jeho\npredchádzajúca žiadosť zamietnutá. Sťažovateľ teda podal procesné nespôsobilý\nprostriedok nápravy. I napriek tomu prokurátor začal preskúmavať, či existujú dôvody\nväzby (vyžiadal spis od Národnej kriminálnej agentúry PPZ Košice - expozitúra východ).\n\n20\n\nSo zreteľom na uvedené sa domnievam, že postupom Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000 pri rozhodovaní\no žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 19. decembra 2014 nebolo\nzasiahnuté do ústavných práv sťažovateľa.\nB/ Konanie o návrhu obhajcu sťažovateľa z 3. februára 2014\nV\n\nsúvislosti\n\ns\n\npostupom\n\ndozorujúceho\n\nprokurátora\n\nuvedenom\n\nv bode I.\n\na s prihliadnutím na bod II. vyjadrenia Generálna prokuratúra Slovenskej republiky\nzastáva názor, že právna pomoc advokáta má byť vykonávaná nielen v intenciách\nzákonných možností, t. j. so znalosťou práva, ale jednoznačne z podania obhajcu musí\nvyplývať, že je v súlade s vôľou zastupovanej osoby. K takýmto záverom po dôslednom\npreskúmaní návrhu zo dňa 3. februára 2015 nebolo možné dospieť. Celý návrh, hoci tak,\nako uviedol obhajca sťažovateľa v sťažnosti podanej podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, je síce písaný v tretej osobe, avšak jeho záver výslovne uvádza vnútorný prejav\nvôle obvineného napomáhať orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej\nčinnosti. Pri vyhodnocovaní návrhu obhajcu nie je predmetom stretu názorov prokuratúry\na sťažovateľa pochybnosť vo vzťahu k osobe obvineného, resp. osoby obhajcu,\nale jednoznačná absencia prejavu vôle obvineného - sťažovateľa; písomnosť obsahuje\niba odtlačok pečiatky advokáta. Je na zváženie, či nebolo povinnosťou obhajoby\npo doručení vybavenia návrhu obratom zadovážiť vyjadrenie sťažovateľa k otázke,\nči sa k návrhu svojho obhajcu pripája. Pri akceptácii porušenia čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky zákonné vybavenie nekvalifikovaného podania obhajcu prokurátorom\nby bolo pripočítané v neprospech činnosti orgánov činných v trestnom konaní.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska hodnotenia ďalších kritérií\nintenzity zásahu do práv sťažovateľa Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zastáva\nnázor, že keďže dňa 19. februára 2015 sám sťažovateľ adresoval Generálnej prokuratúre\nSlovenskej republike písomnosť nazvanú „Žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu“,\no ktorej bolo na prokuratúre urýchlene konané, ani v spojení s konaním o návrhu obhajcu\nsťažovateľa z 3. februára 2015 zásah do práv sťažovateľa nedosahuje intenzitu, ktorá\nje nevyhnutná na konštatovanie porušenia čl. 5 ods. 4 Dohovoru.\nPodľa názoru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nie je možné pričítať\nv neprospech dozorujúceho prokurátora obdobie, v ktorom nemohol preskúmať kompletný\n\n21\n\nspisový materiál, ktorý bol v čase po podaní žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby\nna slobodu predložený inej súčasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nna rozhodovanie o návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktorého sa domáhal sám\nsťažovateľ (§ 363 a nasl. Trestného poriadku).»\nV závere svojho vyjadrenia generálny prokurátor uviedol: „S poukazom na všetky\nuvedené skutočnosti Generálna prokuratúra Slovenskej republiky dospela k záveru,\nže v konaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 19. decembra 2014,\nako i pri vybavovaní návrhu obhajcu sťažovateľa z 3. februáru 2015 neboli porušené\nzákladné práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5\nods. 4 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd postupom Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky, preto navrhujem sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietnuť.“\nZároveň generálny prokurátor uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní, a zapožičal\nústavnému súdu žiadaný dozorový spis generálnej prokuratúry sp. zn. XIV Gv 56/14/1000.\nÚstavný súd následne prípisom z 27. apríla 2016 vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľa, aby zaujal stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu a generálneho\nprokurátora, ktoré mu v prílohe zaslal, a oznámil ústavnému súdu, či súhlasí s tým, aby sa\npodľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustilo od ústneho pojednávania.\nStanovisko právneho zástupcu sťažovateľa bolo ústavnému súdu doručené\n12. mája 2016. Právny zástupca v ňom uviedol, že sťažovateľ žiada ústavný súd, aby o jeho\nsťažnosti rozhodol po predchádzajúcom ústnom prerokovaní veci. Sťažovateľ sa oboznámil\ns vyjadreniami oboch orgánov verejnej moci, proti ktorým jeho sťažnosť smeruje, pričom\nkonštatoval, že «ani jedno vyjadrenie neposkytuje žiadne „objasnenie veci“, t. j. vysvetlenie\nlogického postupu, ktorým sa orgány verejnej moci riadili pri výkone verejnej moci, ktorá\nje predmetom sťažnosti».\nPrávny zástupca k vyjadreniu generálneho prokurátora uviedol: «Predmetné\nvyjadrenie má celkovo 11 strán textu, pričom na väčšine z nich sa nachádzajú len state\n\n22\n\ncitujúce ustanovenia právnych predpisov a všeobecne uznávané právno-teoretické\nvýchodiská. Vo vyjadrení absentuje to, čo robí právne vyjadrenie právnym vyjadrením, totiž\naplikácia konkrétneho právneho predpisu a konkrétnej právnej teórie na konkrétny skutkový\nstav. (Pozn.: V danom prípade skôr na konkrétny procesný stav, nakoľko predmetom\nsťažnosti sú konkrétne procesnoprávne úkony.)\nSťažovateľ sa aj napriek vyššie uvedenému nedostatku predmetného vyjadrenia\npokúsil z jeho obsahu zistiť právny názor generálnej prokuratúry. Jedno odôvodnenie\npostupu GP sa nachádza na str. 3, ods. 3 vyjadrenia, kde GP uvádza, že „Dozorujúci\nprokurátor po dôslednej analýze obsahu návrhu dospel k záveru, že z neho nie je možné\nodvodiť záver, že je podaný v súlade s vôľou sťažovateľa.“\nDruhé odôvodnenie sa nachádza až na str. 10, odsek 3. Generálna prokuratúra\ntu vyslovuje domnienku, podľa ktorej „z podania obhajcu musí vyplývať, že je v súlade\ns vôľou zastupovanej osoby“. Súčasne GP uvádza, že „je na zváženie, či nebolo\npovinnosťou obhajoby obratom zadovážiť vyjadrenie obvineného, či sa k návrhu svojho\nobhajcu pripája.“\nŽiadny iný právny názor GP sa z jej 11 stranového vyjadrenia zistiť nedá. Podľa\nnázoru sťažovateľa sa po tomto vyjadrení javí postup dozorujúceho prokurátora GP\nv trestnom konaní ešte nepreskúmateľnejším, než bol pred podaním sťažnosti.\n„Dôsledná analýza“ ktorou je možné dospieť k názoru, že žiadosť o prepustenie\nz väzby na slobodu nie je v súlade s vôľou obvineného, je nielen mimo sťažovateľovho\nchápania, ale aj mimo akejkoľvek logiky.\nNa tomto mieste je potrebné podotknúť, že obhajca skutočne, s výnimkou\nzastupovania nesvojprávnych a mladistvých osôb, nemôže vykonávať procesné úkony proti\nvôli obvineného.\nSťažovateľ však od začiatku trestného stíhania až do súčasnosti zaujíma konzistentný\nprocesný postoj - nepopiera skutok, popiera jeho trestnosť a namieta dôvodnosť väzby.\nZ akého ústneho, písomného, alebo hoci aj konkludného prejavu vôle, dozorujúci\nprokurátor „dôslednou analýzou“ dospel k názoru, že vôľou sťažovateľa je ostať vo výkone\nväzby, nie je možné z vyjadrenia GP zistiť.\n\n23\n\nRovnako nie je možné zistiť z akého dôvodu mala touto procesnou imperfektnosťou\ntrpieť práve len žiadosť obhajcu o prepustenie zo dňa 3. 2. 2016 a z akého dôvodu tou istou\nvadou netrpeli všetky ostatné podania obhajcu, vrátane ostatných žiadostí o prepustenie.\nÚplne nejasnou je aj právna úvaha GP, podľa ktorej „je na zváženie, či nebolo\npovinnosťou obhajoby obratom zadovážiť vyjadrenie obvineného, či sa k návrhu svojho\nobhajcu pripája“. Nie je zrejmé aký subjekt GP vyzýva na „zváženie“ tejto veci. Nakoľko\nide o konanie pred Ústavným súdom, je pravdepodobne týmto subjektom konajúci senát ÚS.\nGP teda namiesto toho, aby vyjadrila vlastné jednoznačné stanovisko ohľadom jedného\nz najzákladnejších inštitútov trestného konania, dáva Ústavnému súdu „na zváženie“,\nči „predsa len“ nebol postup jej postup správny.\nJe zrejmé, že ani GP v tomto konaní nemá dostatok „právnej odvahy“ prezentovať\nv konaní pred Ústavným súdom písomne názor, podľa ktorého žiadosť o prepustenie z väzby\npodanú obhajcom, je možné prejednať len vtedy, ak obhajca doloží písomné vyjadrenie\nobvineného, že so žiadosťou súhlasí. Takýto názor by bol prelomovým právnym názorom\nv tejto oblasti, ktorý by zásadným spôsobom menil obsah práva na obhajobu,\nako aj najmenej 50 ročnú súdnu prax.\nSťažovateľ je toho názoru, že Ústavný súd v konaní o sťažnostiach fyzických\na právnických osôb, nie je v postavení právneho zástupcu orgánov verejnej moci a nemá\npovinnosť namiesto nich hľadať právne dôvody pre odôvodnenie ich postupu. Zrozumiteľné,\nzákonné a logické odôvodnenie ústavnosti postupu orgánov verejnej moci majú Ústavnému\nsúdu poskytnúť samotné tieto orgány ako účastníci konania.\nAk dozorujúci prokurátor v trestnom konaní mal dostatok „právnej odvahy“\nnevybaviť žiadosť o prepustenie z väzby a nepostúpiť túto žiadosť ani len súdu, má mať\nv konaní pred Ústavným súdom pripravené odborné zdôvodnenie tohto svojho konania.\nNa tomto mieste sťažovateľ zdôrazňuje, že jeho ľudské práva preukázateľne neboli\nporušené len v dôsledku omylu, alebo len v dôsledku nesprávneho právneho názoru.\nVo svete práva je bežný omyl aj právny omyl prípustný a bežný jav.\nPrávo nie je a nikdy nebude exaktnou vednou disciplínou. Navyše je v ňom\nrozhodujúcim prvkom ľudský faktor. Nesprávnosť postupu verejného orgánu a s tým\nsúvisiaci zásah do ľudských práv môže vzniknúť z bežnej nedbanlivosti ako je napríklad\nzmeškanie lehoty, prehliadnutie dôkazu alebo nevybavenie veci včas.\n\n24\n\nK zásahu do ľudských práv môže aj dôjsť aj v dôsledku právneho omylu, kedy orgán\nverejnej moci síce zrozumiteľným spôsobom vykladá a aplikuje právnu normu, ale tento\njeho názor sa dostane do rozporu s právnym výkladom iného orgánu, napríklad\naj Ústavného súdu. Bežný omyl aj právny omyl sú nevyhnutnou súčasťou rozhodovacieho\nprocesu, vo všetkých právnych systémoch na všetkých úrovniach rozhodovania.\nV danom prípade však nejde o omyl, ale o hrubé bezprávie, o arbitrárnosť konania.\nNejde o bežný omyl, lebo orgán prokuratúry podanie obhajcu neprehliadol,\nale preukázateľne ho „dôsledne analyzoval“ a „vybavil“.\nOrgán prokuratúry sa nedopustil ani právneho omylu, lebo jeho postupu chýba\nakékoľvek odôvodnenie. Ak by orgán prokuratúry poukázal aspoň na jediný konkrétny\nprejav vôle sťažovateľa, ktorý by mal byť v rozpore s podaním žiadosti o prepustenie, ak by\norgán prokuratúry, poukázal na jediné ustanovenie právneho predpisu, z ktorého je možné\nakokoľvek extenzívne vyložiť, že obhajca má povinnosť doplniť žiadosť súhlasným prejavom\nvôle obvineného, mohlo by ísť o spor o výklad práva medzi sťažovateľom a orgánom\nverejnej moci. Tento spor by v merite rozhodol Ústavný súd, ktorý by rozhodol, či ide\no právny omyl sťažovateľa alebo orgánu prokuratúry, inými slovami rozhodol by, ktorý\nvýklad práva viac zodpovedá ústavno-konformnému výkladu.\nZ postupu prokuratúry ako aj z jej vyjadrenia v konaní pred Ústavných súdom však\nvyplýva, že tento orgán verejnej moci sa dopustil horšieho zásahu do práv sťažovateľa\nako je zásah v dôsledku bežnej nedbanlivosti alebo odlišného právneho výkladu. Orgán\nprokuratúry sa dopustil arbitrárneho, svojvoľného postupu, ktorý zákonným spôsobom\nneodôvodnil ani v trestnom konaní a ani v konaní pred Ústavným súdom. Dopustil\nsa ho navyše na osobe pozbavenej osobnej slobody a zavinil tým predĺženie väzby.\nDôvod, pre ktorý sťažovateľ trvá na ústnom prejednaní veci je ten, že ani\npo oboznámení sa s vyjadrením prokuratúry, nepozná dôvod porušenia Trestného poriadku\na Ústavy vo vzťahu k jeho osobe a k jeho právu na osobnú slobodu.»\nK vyjadreniu predsedu okresného súdu právny zástupca uviedol: «Vo vzťahu\nk vyjadreniu Okresného súdu je stanovisko sťažovateľa rovnaké. Obsahuje len všeobecnú\nprávnu teóriu, neobsahuje nič s ohľadom na namietaný procesný stav.\n\n25\n\nVo svojej sťažnosti sťažovateľ uvádza dva konkrétne dôvody svedčiace pre zánik\ndôvodnosti väzby, ktoré boli uvedené v žiadosti zo dňa 19. 12. 2014 a ktoré neexistovali\nv čase predchádzajúcej žiadosti zo dňa 11. 11. 2014. Išlo o výsluch konkrétneho svedka\na vykonanie konkrétneho znaleckého posudku. Z dôvodu obavy o zmarenie práve týchto\ndvoch procesných úkonov bola predchádzajúca žiadosť zamietnutá.\nSťažovateľ teda logicky dôvodil, že vykonanie týchto úkonov a ukončenie\nprípravného konania bolo zmenou okolností odôvodňujúcich väzbu.\nOkresný súd v konaní pred Ústavným súdom má pochopiteľne právo na podporu\nvlastného postupu. Mal však uviesť aspoň jeden logický a zákonný dôvod, pre ktorý nebolo\npotrebné brať na zreteľ vykonanie týchto konkrétnych procesných úkonov.\nAk súd neprepustí obvineného z väzby a ako dôvod uvedie obavu z ohrozenia\nkonkrétnych procesných úkonov, následné vykonanie týchto procesných úkonov, musí byť\npovažované za nový dôvod na podanie žiadosti na prepustenie. Akýkoľvek iný výklad\nneprichádza do úvahy a Okresný súd ani žiadny odlišný výklad neposkytol.\nSťažovateľ zdôrazňuje, že vykonanie takýchto procesných úkonov nemusí byť\ndôvodom na vyhovenie žiadosti o prepustenie, ale musí byť dôvodom aspoň na jej\nprejednanie. Samotné rozhodnutie o žiadosti závisí na úvahe súdu. Stále totiž môžu\npretrvávať aj iné dôvody väzby, alebo môžu vzniknúť dôvody nové. Vykonanie takýchto\nprocesných úkonov však vždy musí byť dôvodom na prejednanie žiadosti o prepustenie,\nak bola podaná v lehote presahujúcej 30 dní od podania poslednej žiadosti.\nOkresný súd sa vo svojom vyjadrení s týmto právnym názorom sťažovateľa nijako\nnevyporiadal. Ani Okresný súd nenašiel dostatok „právnej odvahy“ písomne prezentovať\nstanovisko, že tieto dva konkrétne procesné úkony, neboli „novými skutočnosťami“\nodôvodňujúce prepustenie z väzby. Obmedzil sa preto iba na všeobecné konštatovanie,\nže „žiadosť obvineného neobsahovala iné vecné dôvody, než tie ktoré boli obsiahnuté\nv predchádzajúcej žiadosti“.\nAko už sťažovateľ uvádzal už vo svojej žiadosti − to, čo najvážnejšie zasahuje do\njeho práv nie sú ani tak samotné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní a\nsúdu. Najväčší zásah do práv trpí tým, že tieto orgány sa ani neobťažujú svoje postupy\nzdôvodňovať. Tento postup vyvoláva v sťažovateľovi pocit bezmocnosti, straty reálnych\nmožností právnej ochrany a nedôvery v orgány ochrany práva.»\n\n26\n\nV závere právny zástupca sťažovateľa uvádza: „Upustenie od ústneho prejednania\nveci má v konaní pred Ústavným súdom nepochybne význam vtedy, ak je medzi stranami\nkonania nastolený zrozumiteľný a preskúmateľný spor o ústavno-konformný výklad práva.\nIde o procesný stav, kedy každá zo strán prezentuje pred súdom svoje zrozumiteľné\nprávne stanovisko a Ústavný súd tieto stanoviská posúdi z hľadiska toho, ktoré z nich je\nviac v súlade s obsahom a zmyslom konkrétnych ústavných práv.\nV takomto prípade nemá ústne konanie zásadný význam, nakoľko stanoviská strán\nobsahujú preskúmateľnú aplikáciu všeobecného a ústavného práva na konkrétny skutkový\nstav a sú súdu aj stranám navzájom zrejmé.\nAk však orgán verejnej moci, voči ktorému sťažnosť smeruje, ani v konaní pred\nÚstavným súdom riadne nezdôvodní svoj procesný postup, nejde o takýto stav konania.\nZ uvedeného dôvodu sťažovateľ zdvorilo žiada o ústne prejednanie veci.“\nNásledne na základe výzvy ústavného súdu z 15. júna 2016 sťažovateľ v podaní\nz 21. júna 2016, doručenom ústavnému súdu 23. júna 2016, opätovne požiadal ústavný súd,\naby o jeho sťažnosti rozhodol po predchádzajúcom ústnom prerokovaní veci z dôvodu,\nže v prípade konštatovania porušenia základných práv a slobôd je predmetom konania\naj dôvodnosť finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ zastáva názor, že finančné\nzadosťučinenie je ekvivalentom nemajetkovej ujmy, ktorá sa okrem iného dokazuje aj\nvýsluchom dotknutej osoby v tom zmysle, aký vplyv malo prípadne porušenie práva na jej\nsúkromný život, telesnú integritu, povesť a pod. Minimálne v tomto má podľa sťažovateľa\nzmysel jeho výpoveď pred ústavným súdom a je aj okolnosťou, ktorá môže mať vplyv na\nkonečné rozhodnutie vo veci. Zároveň to odôvodňuje aj tým, že keďže dosiaľ všetky úkony,\nktorými mali byť porušené jeho práva, boli vykonávané „od stola“, v jeho neprítomnosti,\nústne prerokovanie veci je pre neho aj istou formou zadosťučinenia, kde «orgány verejnej\nmoci už nemajú možnosť konať alibisticky „od stola“, ale musia svoj postup verejne\nobhájiť».\nÚstavný súd preto podľa § 30 ods. 1 v spojení s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnariadil ústne pojednávanie na 11. august 2016.\n\n27\n\nNa ústnom pojednávaní konanom 11. augusta 2016 sudkyňa spravodajkyňa\noboznámila predmet konania, napadnuté a s ním súvisiace rozhodnutia, vyjadrenia\na stanoviská účastníkov konania. Právny zástupca sťažovateľa v podstate zopakoval\nargumenty uvedené v sťažnostiach, ako i v jeho písomných stanoviskách a navrhol, aby\nústavný súd vyhovel sťažnosti v tej časti, ktorá je predmetom tohto konania. Právny\nzástupca si zároveň uplatnil aj trovy konania za právne zastúpenie na ústnom pojednávaní.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru ústavný súd predovšetkým\n\n28\n\npoukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že obsahom čl. 17 ústavy,\nako aj čl. 5 dohovoru týkajúcich sa práva na osobnú slobodu sú tak právo podať návrh\nna konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby\na nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná, ako aj právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu\nnevyhnutnú, resp. primeranú dobu, alebo byť prepustený počas konania (napr. III. ÚS 7/00,\nIII. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05). Z už vyslovených právnych názorov ústavného súdu\nvyplýva, že z hľadiska rozsahu práv garantovaných prostredníctvom čl. 17 ústavy a práv\nvyplývajúcich z čl. 5 dohovoru nie sú medzi týmito právami zásadné rozdiely, keďže čl. 17\nústavy zahŕňa aj práva vyplývajúce z čl. 5 dohovoru (napr. III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05,\nIV. ÚS 181/07). Ústavný súd preto v predmetnej veci posudzoval možnosť prípadného\nporušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a jeho práva podľa\nčl. 5 ods. 4 dohovoru spoločne, pričom zohľadňoval aj judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\na práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej\npod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000 spočívajúcim v tom, že nerozhodla o žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby z 3. februára 2015 a nepredložila ju sudcovi\npre prípravné konanie\nÚlohou ústavného súd v tejto časti prijatej sťažnosti bolo posúdiť, či generálna\nprokuratúra tým, že podanie nazvané „Návrh na prepustenie obvineného z väzby“ podané\npod hlavičkou obhajcu sťažovateľa neposúdila ako žiadosť obvineného o prepustenie\nz väzby, ale ako podanie podané v mene samotného obhajcu, a preto ho vyhodnotila ako\npodnet na preskúmanie trvania dôvodov väzby podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku,\nporušila sťažovateľom označené základné práva podľa ústavy a právo podľa dohovoru.\nZ predloženého\n\ndozorujúceho\n\nspisu\n\ngenerálnej\n\nprokuratúry\n\nsp.\n\nzn.\n\nXIV Gv 56/14/1000 vyplýva, že obhajca sťažovateľa doručil 3. februára 2015 najskôr\nmailom\n\nbez\n\nzaručeného\n\nelektronického\n\npodpisu\n\na neskôr\n\n5.\n\nfebruára\n\n2015\n\naj prostredníctvom pošty podanie označené ako „Návrh na prepustenie z väzby“, v ktorom\n\n29\n\nuviedol, že obvinený žiada, aby ho prokurátor alebo v prípade jeho nesúhlasu súd prepustil\nz väzby na slobodu.\nGenerálna prokuratúra prípisom č. k. XIV Gv 56/14/1000-106 z 11. februára 2015\nupovedomila obhajcu sťažovateľa, že o tomto návrhu nebude „konané a rozhodované ako\no žiadosti obvineného o prepustenie na slobodu“. Svoje rozhodnutie vyhodnotila takto:\n„Z obsahu predmetného podania vyplynulo, že sa jedná iba o Váš prejav ako obhajcu\nobvineného, pričom musím konštatovať, že ako obhajca v danom prípade nemáte\nsamostatné procesné postavenie, ktoré by Vás oprávňovalo k takému procesnému úkonu,\npretože príslušné úkony trestného konania môžete robiť iba za obvineného, respektíve v\njeho mene.\nZ podaného návrhu na prepustenie obvineného z väzby však nie je zrejmé, že by ste\ntakto postupovali a predmetnú žiadosť podali za obvineného, respektíve v jeho mene.\nPodľa § 79 odsek 3 veta prvá Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek\nžiadať o prepustenie na slobodu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právo žiadať\no prepustenie na slobodu má iba obvinený.\nPodľa § 44 odsek 2 Trestného poriadku...\nPodľa § 44 odsek 3 Trestného poriadku, ak je obvinený pozbavený spôsobilosti\nna právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže obhajca\noprávnenia podľa odseku 2 vykonávať aj proti vôli obvineného, čo však v danom prípade\nneprichádza do úvahy.\nVzhľadom na uvedené bolo potrebné posudzovať Váš návrh ako podnet\nna preskúmanie dôvodov trvania väzby v zmysle § 79 odsek 2 Trestného poriadku, a nie ako\nžiadosť obvineného o prepustenie na slobodu podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku.\nPo preskúmaní príslušného spisového materiálu, ktorý bol na Generálnu\nprokuratúru SR doručený dňa 11.2.2015 spolu s návrhom vyšetrovateľa PZ na podanie\nobžaloby na obvineného\n\n, som nezistila splnenie podmienok upravených v\n\n§ 79 odsek 2 Trestného poriadku.\nPodľa § 79 odsek 1 Trestného poriadku...\nPodľa § 79 odsek 2 Trestného poriadku...\n\n30\n\nS poukazom na označené ustanovenia Trestného poriadku som pri preštudovaní\nvyšetrovacieho spisu Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, národnej\nprotizločineckej jednotky, expozitúra Východ sp. zn. PPZ-804/NKA-PZ-VY-2014 skúmala,\nči u obvineného\n\n, ktorý je v predmetnej trestnej veci väzobné trestne\n\nstíhaný, naďalej trvajú dôvody väzby resp. či sa nezmenili a zistila som, že u obvineného\ndôvody väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku\nnaďalej trvajú, nakoľko ani ukončenie vyšetrovania zo strany vyšetrovateľa PZ nie je takou\nskutočnosťou, ktorá by sama o sebe znamenala automaticky zánik dôvodov kolúznej väzby\npodľa § 71 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, pričom trestné konanie sa stále\nnachádza v štádiu . tzv. prípravného konania.\nV predmetnej trestnej veci je tiež potrebné rozhodnúť o Vašom návrhu na zrušenie\nprávoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní, ktorý bude dnešného dňa spolu\ns vyšetrovacím spisom predložený príslušnej organizačnej zložke...“\nVo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa generálna prokuratúra uviedla, že pri\nvyhodnocovaní návrhu obhajcu bola predmetom stretu názorov prokuratúry a sťažovateľa\n„jednoznačná absencia prejavu vôle obvineného − sťažovateľa; písomnosť obsahuje iba\nodtlačok pečiatky advokáta“. Podľa generálnej prokuratúry „je na zváženie, či nebolo\npovinnosťou obhajoby po doručení vybavenia návrhu obratom zadovážiť vyjadrenie\nsťažovateľa k otázke, či sa k návrhu svojho obhajcu pripája. Pri akceptácii porušenia čl. 17\nods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky zákonné vybavenie nekvalifikovaného podania\nobhajcu prokurátorom by bolo pripočítané v neprospech činnosti orgánov činných\nv trestnom konaní.“.\nGenerálna prokuratúra zastáva názor, že «keďže dňa 19. februára 2015 sám\nsťažovateľ adresoval Generálnej prokuratúre Slovenskej republike písomnosť nazvanú\n„Žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu“, o ktorej bolo na prokuratúre urýchlene\nkonané, ani v spojení s konaním o návrhu obhajcu sťažovateľa z 3. februára 2015 zásah do\npráv sťažovateľa nedosahuje intenzitu, ktorá je nevyhnutná na konštatovanie porušenia čl. 5\nods. 4 Dohovoru».\n\n31\n\nPodľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať\no prepustenie na slobodu...\nÚstavný súd v nadväznosti na uvedené ustanovenie súhlasí s názorom generálnej\nprokuratúry, že právo žiadať o prepustenie z väzby na slobodu má iba obvinený.\nNásledne však ústavný súd poukazuje na to, že z § 79 ods. 3 Trestného poriadku\nuž nevyplýva, či obvinený môže takúto žiadosť podávať len osobne, prípadne\naj prostredníctvom právneho zástupcu, ani to, akým spôsobom má byť takáto žiadosť\nformulovaná.\nÚstavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať aj na čl. 47 ods. 2\nústavy, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými\nštátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok\nustanovených zákonom, ako aj čl. 50 ods. 3 ústavy, podľa ktorého má obvinený okrem\niného právo obhajovať sa prostredníctvom obhajcu, ktorý špecifikuje základné právo\nna právnu pomoc na účely trestného konania.\nZároveň je podľa názoru ústavného súdu potrebné prihliadnuť na § 44 ods. 1 a 2\nTrestného poriadku, ktorý upravuje povinnosti a oprávnenia obhajcu, a tiež na § 44 ods. 4\nTrestného poriadku.\nPodľa § 44 ods. 1 Trestného poriadku obhajca je povinný poskytovať obvinenému\npotrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky\na spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite\na včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.\nPodľa § 44 ods. 2 Trestného poriadku obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní\nrobiť v mene obvineného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky,\nnazerať do spisov a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom\n\n32\n\núkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvinený, a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom\nvyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4.\nPodľa § 44 ods. 4 Trestného poriadku ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho\nzvolení alebo ustanovení vymedzené inak, zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď\nsplnomocnenie takto zaniklo, je obhajca oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť\no milosť a o odklad výkonu trestu.\nObhajca zastupuje obvineného pri úkonoch v trestnom konaní, ktoré obvinený\nvykonáva ako subjekt trestného konania, za predpokladu, že to umožňuje povaha úkonu.\nOprávnenia obhajcu nie sú zhodné s oprávneniami obvineného (výnimkou je postavenie\nobhajcu v konaní proti ušlému podľa § 358 až § 362 Trestného poriadku, v ktorom má\nobhajca rovnaké práva ako obvinený), preto obhajca ani nemôže zastúpiť obvineného pri\nvšetkých úkonoch. Jeho oprávnenia sú v prvom rade obmedzené povahou úkonu, na ktorom\nzastupuje obvineného, napr. výsluch obvineného, vyjadrenie na hlavnom pojednávaní podľa\n§ 271 ods. 1 Trestného poriadku, pri výkone práva posledného slova podľa § 275 Trestného\nporiadku. Ďalšie obmedzenie spočíva v tom, že oprávnenia obhajcu môžu byť obmedzené\nrozhodnutím obvineného, čo vyplýva aj z § 44 ods. 4 Trestného poriadku. Vôľa obvineného\na oprávnenia obhajcu voči tretím osobám (vrátane orgánov činným v trestnom konaní)\nsú v takom prípade vyjadrené v splnomocnení. Splnomocnenie obhajcu obvineným môže\nbyť pozitívne alebo negatívne obmedzené na niektoré úkony trestného konania, alebo môže\nbyť udelené len na určitú časť trestného konania, prípadne môže ísť o kombinované\nvymedzenie oprávnenia obhajcu. Ak splnomocnenie neobsahuje obmedzenie oprávnení\nobhajcu, platí, že obhajca je oprávnený zastupovať obvineného pri všetkých úkonoch\nv trestnom konaní, ktorých povaha to nevylučuje.\nPodľa § 62 ods. 1 Trestného poriadku podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu,\naj keď je nesprávne označené...\nVzhľadom na uvedené preto nie je v rozpore s § 79 ods. 3 Trestného poriadku ani to,\nak obvinený podá žiadosť o prepustenie z väzby prostredníctvom svojho právneho zástupcu,\n\n33\n\nktorého splnomocnil na všetky právne úkony. To, že obhajca sťažovateľa zvolil formuláciu\nžiadosti v tretej osobe, nemôže automaticky znamenať, že žiadosť nepodal v mene\nsťažovateľa.\nPodľa názoru ústavného súdu z už uvedených ustanovení Trestného poriadku\nv spojení s uvedenými ustanoveniami ústavy (čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3, pozn.) nemožno\nvyvodiť také obmedzenie práv obhajcu pri zastupovaní obvineného, že by nemohol\nsamostatne podať v mene obvineného aj žiadosť o prepustenie z väzby.\nZ obsahu podania obhajcu vyplýva, že bolo napísané v tretej osobe, pod hlavičkou\nobhajcu, síce bez označenia mena obvineného, avšak s označením spisovej značky konania,\npod ktorou je vedené trestné konanie proti sťažovateľovi. Obhajca obvineného po zhrnutí\ndoterajšieho priebehu konania o žiadostiach obvineného o prepustenie z väzby opätovne\nv mene obvineného poukázal na to, že v predmetnej veci už bol vypočutý hlavný svedok,\nvyhotovený znalecký posudok, a dokonca došlo aj k oboznámeniu sa s výsledkami\nvyšetrovania. V závere tohto podania následne uviedol: „Na základe uvedeného obvinený\nžiada, aby prokurátor, alebo v prípade jeho nesúhlasu súd, obvineného prepustil z väzby...“\nÚstavný súd po oboznámení sa s obsahom podania z 3. februára 2015 dospel\nk záveru, že argumentácia generálnej prokuratúry, ktorú uviedla vo svojom prípise\nz 11. februára 2015, na základe ktorej vyhodnotila podanie obhajcu sťažovateľa ako podnet\nna preskúmanie trvania dôvodov väzby podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku, pretože bola\ntoho názoru, že z obsahu tohto podania obhajcu vyplýva, že ide len o jeho prejav ako\nobhajcu, je príliš formalistická a v konečnom dôsledku by znamenala neprípustné\nobmedzenie základných práv obvineného (sťažovateľa) vyplývajúcich mu z čl. 47 ods. 2\na čl. 50 ods. 3 ústavy. Sťažovateľ bol v konaní zastúpený obhajcom na základe\nsplnomocnenia, ktoré mu udelil 15. októbra 2014 a ktoré bolo formulované všeobecne.\nTento obhajca bol preto podľa názoru ústavného súdu oprávnený aj na podanie predmetnej\nžiadosti o prepustenie z väzby. To, že zvolil jej formuláciu v tretej osobe, nemôže byť na\nťarchu sťažovateľa. Obhajca sťažovateľa napokon v závere podania jasne vyjadril vôľu\nsťažovateľa byť prepustený z väzby na slobodu.\n\n34\n\nNa tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom generálnej prokuratúry vo veci\nvedenej pod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000 spočívajúcim v tom, že nerozhodla o žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby z 3. februára 2015 a nepredložila ju sudcovi\npre prípravné konanie, boli porušené jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\na právo podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej\npod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000 a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 0 Tp 115/2014 pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby\nz 19. decembra 2014\nÚstavne akceptovateľné v zmysle čl. 17 ods. 2 ústavy je držanie osoby vo väzbe\nz dôvodov a na čas ustanovený zákonom, ako aj také zaobchádzanie s ňou, ktoré zodpovedá\nzákonu, to znamená Trestnému poriadku. Požiadavka rozhodovať vo väzobných veciach\nprednostne a urýchlene je vyjadrená výslovne v § 2 ods. 6 Trestného poriadku, podľa\nktorého ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú\nz úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene. Rovnako\npožiadavku neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby ustanovuje\nvýslovne aj § 79 ods. 3 Trestného poriadku, v ktorom sa uvádza, že o takej žiadosti sa musí\nrozhodnúť bez meškania.\nPodľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva väzba má mať striktne\nobmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch.\nAké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych\nokolností (Bezichieri z roku 1989, A-164, bod 21, Neumeister z roku 1968, A-8, bod 24\na Sanchez – Reisse z roku 1986, A-107, bod 55). V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý\nanglický výraz „speedily“ a francúzsky výraz „bref délai“ (v slovenskom preklade\n„urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu.\nAké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych\n\n35\n\nokolností (Bezichieri z roku 1989, A-164, bod 21, Neumeister z roku 1968, A-8, bod 24,\na Sanchez – Reisse z roku 1986, A-107, bod 55).\nČlánok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám pozbaveným slobody zaručuje právo\niniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť pozbavenia slobody, dáva týmto\nosobám právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene rozhodnuté\no zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné\n(Rehbock c. Slovinsko, rozhodnutie z 28. 11. 2000, Vodeničarov c. Slovenská republika,\nrozsudok z 21. 12. 2000, body 33 – 36).\nÚstavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (v ktorej sa zaoberal požiadavkou\nurýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby aj z hľadiska čl. 5 ods. 4\ndohovoru) už uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo\nurýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade však požiadavke\nneodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5\nústavy, resp. čl. 5 ods. 4 dohovoru, nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne.\nTejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca\nna jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (m. m.\nIII. ÚS 255/03, IV. ÚS 253/05, III. ÚS 345/06).\nZ predloženého dozorového spisu generálnej prokuratúry sp. zn. XIV Gv 56/14/1000\nvyplýva, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby z 19. decembra 2014 bola generálnej\nprokuratúre doručená 22. decembra 2014. Následne si generálna prokuratúra prípisom\nz 29. decembra 2014 vyžiadala z Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru,\nnárodnej protizločineckej jednotky, expozitúry Východ vyjadrenie k predmetnej žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby a príslušný vyšetrovací spis. Dňa 13. januára 2015 bol\ngenerálnej prokuratúre doručený žiadaný vyšetrovací spis. Generálna prokuratúra hneď\nna to žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby nevyhovela a svojím prípisom\nz 13. januára 2015 predložila žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby okresnému súdu\nk rukám sudcu pre prípravné konanie.\n\n36\n\nZ predloženého trestného spisu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 115/2014 vyplýva,\nže prípis generálnej prokuratúry z 13. januára 2015 bol okresnému súdu doručený\n16. januára 2015. Okresný súd žiadosť sťažovateľa vybavil oznámením z 19. januára 2015\nbez rozhodnutia o veci podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku (žiadosť bola podaná\npredčasne). Toto oznámenie bolo doručené obhajcovi sťažovateľa 23. januára 2015.\nZ uvedeného vyplýva, že o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby\nz 19. decembra 2014 rozhodovali orgány činné v trestnom konaní a okresný súd\nod 22. decembra 2014 do 23. januára 2015, t. j. spolu 32 dní (pričom žiadosť bola napokon\nvybavená oznámením – bez rozhodnutia o veci podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku,\nako podaná predčasne).\nÚstavný súd v prípadoch, v ktorých sa zaoberal požiadavkou prednostného\na urýchleného rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, vo svojej\njudikatúre uvádza, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti\nalebo urýchlenia posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané\nna mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú týmto požiadavkám (napr. III. ÚS 7/00, I. ÚS 18/03).\nV tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že požiadavke, aby súd bezodkladne\nrozhodol o zákonnosti väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru,\nnezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla\nnemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného\nmesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (napr. III. ÚS 126/05, III. ÚS 216/07,\nIII. ÚS 147/2011).\nVzhľadom na rozhodovaciu prax ústavného súdu, ako aj judikatúru ESĽP možno\nkonštatovať, že táto lehota je na hranici ústavnej akceptovateľnosti s prihliadnutím na\nskutočnosť, že v období od 22. decembra 2014, keď bola žiadosť sťažovateľa doručená\ngenerálnej prokuratúre, do jej predloženia okresnému súdu 16. januára 2015 síce uplynulo\n25 dní, s vedomím, že v zásade celkovú dĺžku konania vo väzobnej veci sťažovateľa treba\npripísať na vrub generálnej prokuratúre. Na druhej strane však okresný súd následne\no sťažnosti sťažovateľa rozhodol do 3 dní a do 4 dní bolo jeho oznámenie doručené\n\n37\n\nobhajcovi sťažovateľa, a preto možno postup orgánov činných v trestnom konaní\na okresného súdu vo svojom súhrne považovať za ústavne udržateľný, nedosahujúci svojou\nsúhrnnou dĺžkou (súhrn 32 dní) takú intenzitu, ktorá by mohla viesť k vysloveniu porušenia\noznačených práv sťažovateľa. Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti sťažovateľa nevyhovel\n(bod 4 výroku tohto nálezu).\nSťažovateľ v sťažnosti žiadal, aby ústavný súd v prípade vyslovenia porušenia ním\noznačených práv prikázal generálnej prokuratúre prepustiť ho z väzby na slobodu\na v prípade, ak bude v čase rozhodovania o tejto sťažnosti začaté konanie pred súdom\nprvého stupňa, sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby ho\nprepustil bezodkladne z väzby na slobodu. V prípade, ak by bolo trestné konanie v štádiu\nodvolacieho konania, sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu, aby ho\nprepustil bezodkladne z väzby na slobodu.\nVo vzťahu k požiadavke sťažovateľa, aby ústavný súd prikázal podľa stavu konania\nniektorému z už uvedených orgánov jeho prepustenie z väzby, ústavný súd zdôrazňuje, že\nústava a ani zákon o ústavnom súde mu nepriznáva takéto oprávnenie. Rozhodnúť o vzatí\ndo väzby a tiež o prepustení z väzby je plne v právomoci všeobecných súdov pri dodržaní\nústavou a medzinárodnými zmluvami garantovaných ľudských práv a slobôd. Navyše,\nz predloženého trestného spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ už bol z väzby\nprepustený príkazom krajského súdu z 24. marca 2015 na základe uznesenia krajského súdu\nsp. zn. 5 Tpo 9/2015 z 24. marca 2015, ktorým krajský súd zamietol sťažnosť prokurátorky\ngenerálnej prokuratúry, ktorú podala proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 115/2014\nz 18. marca 2015, ktorým okresný súd podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku prepustil\nsťažovateľa z väzby na slobodu. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že 18. marca 2015\nprokurátorka generálnej prokuratúry podala na okresnom súde obžalobu na sťažovateľa\npre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona č. k.\nXIV Gv 56/14/1000-123 zo 16. marca 2015. Trestné konanie je na okresnom súde proti\nsťažovateľovi vedené pod sp. zn. 1 T 19/2015.\n\n38\n\nRozsudkom okresného súdu č. k. 1 T 19/2015-1368 z 10. septembra 2015 v spojení\ns uznesením krajského súdu sp. zn. 5 To 139/2015 zo 7. júna 2016 bol sťažovateľ uznaný za\nvinného zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného\nzákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov\ns podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Predmetné trestné\nkonanie bolo právoplatne skončené 7. júna 2016.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľ žiada, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €\nvzhľadom na intenzitu zásahu do jeho práv s odôvodnením, že „... posúdenie žiadosť ako\npredčasnej − bez odôvodnenia, posúdenie žiadosti ako podanú neoprávnenou osobou − bez\nodôvodnenia...“ je podľa sťažovateľa najzásadnejším dôvodom na priznanie peňažného\nzadosťučinenia.\n\n39\n\nÚstavný súd k tomu dodáva, že v obdobných prípadoch ústavný súd nepriznával\nalebo priznáva iba výnimočne satisfakciu, avšak vzhľadom na okolnosti danej veci,\nako aj na argumentáciu, ktorá odznela na ústnom pojednávaní, považuje za opodstatnené,\naby bolo priznané finančné zadosťučinenie, a to vzhľadom na okolnosti danej veci v sume\n4 000 € (bod 2 výroku tohto nálezu).\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo\nsčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd rozhodoval aj o úhrade trov konania, ktoré\nvznikli sťažovateľovi v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom\nMgr. Pavlom Antošom.\nPrávny zástupca sťažovateľa pred vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu ústne\ndoplnil vyčíslenie trov právneho zastúpenia, pričom k pôvodne vyčísleným trovám konania\npripočítal trovy za účasť na ústnom pojednávaní, a teda celková suma, ktorú žiadal ako\ntrovy právneho zastúpenia, bola 442,17 €.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádza z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá\nbola 839 €, a za I. polrok 2015, ktorá bola 858 € (2 úkony urobené v roku 2015 a jeden úkon\nv roku 2016, pozn.). Úhradu v takomto prípade priznáva za 3 uplatnené úkony právnej\nslužby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu a účasť na ústnom pojednávaní),\nktoré boli urobené v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“), čo predstavuje za 2 úkony vykonané v roku 2015 po 139,83 €, t. j.\ncelkovo 2 x 139,83 €, ktoré spolu s režijným paušálom 2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)\ntvoria sumu 296,44 €, a za jeden úkon v roku 2016 v sume 143 € a režijný paušál v sume\n8,58 €, čo spolu predstavuje sumu 151,58 €, t. j. celkovo v sume 448,02 €.\n\n40\n\nKeďže sťažovateľom uplatnená výška trov konania nie je v rozpore s uvedenou\nvyhláškou, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v tejto požadovanej\nsume.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd priznal úhradu trov v tejto sume, tak ako\nto je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. augusta 2016\n\n41", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "obvinenie, obvinený-práva obvineného v trestnom konaní", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1c345d3c-a09b-45b0-ac3b-3a38b7e84ff2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 548/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 548/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c345d3c-a09b-45b0-ac3b-3a38b7e84ff2"}, {"guid": "ussr:3a383f96-be8a-4c6a-a6be-9833c54a20af", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 147/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 147/2011 z 21. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-21", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a383f96-be8a-4c6a-a6be-9833c54a20af"}, {"guid": "ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 397/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 397/2010 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955"}, {"guid": "ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/07 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd"}, {"guid": "ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 345/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/06 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528"}, {"guid": "ussr:0ef9f59f-f939-41a7-bf48-e70b18dab632", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 216/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 216/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ef9f59f-f939-41a7-bf48-e70b18dab632"}, {"guid": "ussr:197a35d0-d29d-4f18-b2c2-abf491c62141", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 253/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 253/05 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:197a35d0-d29d-4f18-b2c2-abf491c62141"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 126/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 126/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3bbbef2f-8c21-4eda-95d6-2a1b6dd3c473", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.462.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 462/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 462/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.462.2020.1"}, {"guid": "ussr:1e2aeefc-832e-447b-94e1-793ad490704f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.162.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 162/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/2017 z 21. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.162.2017.1"}]}