{"guid": "ussr:287018d5-4d80-46ad-8ef5-d4095e6390fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.2.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 2/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2/2016 z 14. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. januára 2016, sp. zn. II. ÚS 2/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.2.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-01-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/287018d5-4d80-46ad-8ef5-d4095e6390fb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.2.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.2.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.2.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 2/2016-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\nzastúpeného\n\nadvokátkou\n\nJUDr.\n\n,\nEvou\n\nPravdíkovou\n\nBučkovou, PhD., Sputniková 18, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na práva na ochranu pred diskrimináciou podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 Sžo 71/2014 z 28. januára 2015 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n9 Sp 119/2013 z 27. júna 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Pravdíkovou Bučkovou, PhD.,\nSputniková 18, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu pred diskrimináciou podľa čl. 14 dohovoru\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n6 Sžo 71/2014 z 28. januára 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Sp 119/2013 z 27. júna 2014\n(ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ požiadal Centrum\nprávnej pomoci (ďalej len „centrum“) o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci\nv konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 2 S 242/2013. Centrum sťažovateľovi\nrozhodnutím sp. zn. 8370/2013 zo 4. decembra 2013 (ďalej len „rozhodnutie zo 4. decembra\n2013“) nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že „nie je možné vylúčiť\nzrejmú bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z.\no poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona\nč. 586/2003\n\nZ.\n\nz.\n\no advokácii\n\na o zmene\n\na doplnení\n\nzákona\n\nč.\n\n455/1991\n\nZb.\n\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nzákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní\nprávnej pomoci“). Sťažovateľ podal 27. decembra 2013 proti rozhodnutiu centra\nzo 4. decembra 2013 odvolanie v súlade s § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej\npomoci, na základe ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 9 Sp 119/2013 z 27. júna 2014 zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), vec bola vrátená centru na ďalšie konanie\na sťažovateľovi nebola priznaná náhrada trov konania.\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „Dôvodom, pre ktorý tak prvostupňový súd\nrozhodol\n\nbola\n\núdajná\n\nnepreskúmateľnosť\n\nrozhodnutia\n\nCentra\n\nprávnej\n\npomoci\n\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v otázke splnenia zákonných predpokladov\npre poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) a § 4 ods. 1 písm. i) zákona\nč. 327/2005 Z. z. V dôsledku aplikácie ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho\nsúdneho poriadku na strane sťažovateľa došlo k vylúčeniu možnosti podať odvolanie voči\n\n2\n\ntakémuto rozhodnutiu prvostupňového súdu napriek jeho zrejmej nezákonnosti, nakoľko\nzákon spája možnosť podania opravného prostriedku voči rozhodnutiu prvostupňového\nsúdu, ktorým sa zruší napadnuté správne rozhodnutie len v prípade, ak súd svoje\nrozhodnutie o zrušení napadnutého správneho rozhodnutia odôvodní nesprávnym právnym\nposúdením veci alebo zistením, že skutkový stav, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie,\nje v rozpore s obsahom spisov.“.\nSťažovateľ ďalej namieta, že predmetom konania vedeného krajským súdom\npod sp. zn. 9 Sp 119/2013 bolo preskúmanie neprávoplatného rozhodnutia správneho\norgánu, ktoré možno začať len na základe odvolania. Pri preskúmavaní správnosti\nnapadnutého rozhodnutia správneho orgánu je všeobecný súd podľa argumentácie\nsťažovateľa viazaný odvolacími dôvodmi, a teda preskúmava len to, či v konaní\npred správnym orgánom nedošlo k porušeniu hmotného alebo procesného práva na základe\nodvolateľom vznesených námietok.\nPodľa sťažovateľa „V danom prípade mal správny orgán za preukázané zo svojej\npredchádzajúcej činnosti, že sťažovateľ spĺňa podmienky materiálnej núdze... Táto okolnosť\nnebola sťažovateľom v odvolaní žiadnym spôsobom namietaná. Napriek tomu, prvostupňový\nsúd nad rámec podaného odvolania skúmal, a to dokonca vykonaním dokazovania, ktoré je\nv správnom súdnictve výnimočné a môže k nemu dôjsť výlučne za účelom preskúmania\nnapadnutého správneho rozhodnutia (viď napríklad Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. 1 So/112/2010 zo dňa 11. 01. 2011) nad rámec dôvodov uvedených v odvolaní,\nči boli splnené podmienky materiálnej núdze sťažovateľa, ktoré neboli medzi účastníkmi\nkonania sporné.\n... Správny súd má zákonom uloženú povinnosť preskúmavať napadnuté rozhodnutie\nlen v rozsahu dôvodov, ktoré určí žalobca vo svojom odvolaní proti nezákonnému\nrozhodnutiu správneho orgánu v zmysle § 246c Občianskeho súdneho poriadku v spojení\ns § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. To neplatí výlučne v zákonom ustanovených\nprípadoch v zmysle § 264c Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 212 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku, inak by konal v rozpore so základnou zásadou iudex ne eat\npetita partium.“.\n\n3\n\nV súvislosti so svojou argumentáciou sťažovateľ odkazuje na uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5 Sžf 34/2010 z 24. marca 2011 v obdobnej veci a uzatvára, že keďže\nvo svojom odvolaní žiadal o zrušenie rozhodnutia správneho orgánu na základe\nnepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, krajský súd konal nedôvodne a nad rámec\nsvojej právomoci, keď skúmal, či sťažovateľ ako žiadateľ spĺňa podmienky materiálnej\nnúdze. Navyše sa krajský súd odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu\ncentra zo 4. decembra 2013 podľa sťažovateľa nezaoberal vôbec, a preto porušil jeho právo\nna spravodlivý proces, z ktorého vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkazovými návrhmi prednesenými účastníkom konania.\nPodľa sťažovateľa ak krajský súd zastával názor, že rozhodnutie správneho orgánu\ntrpí vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, mal povinnosť zrušiť toto\nrozhodnutie v súlade s § 250j ods. 2 písm. e) OSP bez ohľadu na to, či sťažovateľ tento\nnedostatok namietal, keďže len takýto postup predstavuje výnimku zo zásady iudex ne eat\nultra petita partium. Krajský súd tak svojím nesprávnym postupom a rozhodnutím mal\nsťažovateľovi odňať možnosť reálne konať pred súdom, keďže rozhodnutím o odvolaní\nnad rámec odvolacích dôvodov na základe ustanovenia zákona, ktoré nepripúšťa riadny\nopravný prostriedok, porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania.\nZ dôvodu nezákonnosti podal sťažovateľ proti rozsudku krajského súdu sp. zn.\n9 Sp 119/2013 z 27. júna 2014 odvolanie, a to aj napriek tomu, že podľa jeho poučenia bolo\nodvolanie neprípustné. Najvyšší súd odmietol odvolanie sťažovateľa proti rozsudku\nkrajského súdu z 27. júna 2014 ako neprípustné podľa § 250s druhej vety v spojení s § 218\nods. 1 písm. c) OSP vo vzťahu k výroku týkajúcemu sa veci samej. Výrok o náhrade trov\nkonania obsiahnutý v rozsudku krajského súdu z 27. júna 2014 však zrušil a krajskému súdu\nprikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Najvyšší súd sa teda vôbec nezaoberal\nzákonnosťou rozsudku krajského súdu z 27. júna 2014, ktorú sťažovateľ v odvolaní\nnamietal a „ktorú by nepochybne bol musel zistiť, ak by o odvolaní konal v rámci\nsťažovateľom vznesených odvolacích dôvodov, čo mu však citované ustanovenie § 250s\ndruhá veta Občianskeho súdneho poriadku neumožnilo. Je v rozpore s medzinárodnou\n\n4\n\nprávnou úpravou, predovšetkým Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd..., ak účastník konania nemá priznaný účinný prostriedok nápravy a to s poukazom\nna jeho čl. 13...“.\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nsťažovateľ tiež argumentuje, že zákon síce nepripúšťa riadny opravný prostriedok v prípade,\nak bolo rozhodnutie súdu vydané na základe § 250j ods. 3 OSP, avšak najvyšší súd prelomil\ntento právny názor svojou judikatúrou, podľa ktorej je dôvodom zrušenia rozhodnutia\nvšeobecného súdu vydaného podľa označeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku\nodňatie možnosti účastníka konať pred súdom (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Sžf 87/2013 z 10. októbra 2013).\nSťažovateľ argumentuje aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne\nrozhodnutím vo veci Beian proti Rumunsku, pričom zdôrazňuje, že „vzájomne si\nodporujúca judikatúra vnútroštátneho najvyššieho súdu predstavuje porušenie... článku 6\nods. 1, nakoľko je zásahom do princípu právnej istoty... Sťažovateľ je presvedčený, že sa\nstal obeťou diskriminácie, nakoľko inému subjektu reprezentujúcom štát Najvyšší súd\nSlovenskej republiky ochranu nad rámec zákona priznal, pričom v jeho prípade to odmietol\nurobiť.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Sťažnosti sa vyhovuje.\n2. Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a na ochranu pred diskrimináciou podľa článku 14\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušené boli.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 6 Sžo/71/2014-43 zo dňa 28. 01. 2015 a zároveň zrušuje Rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 9 Sp/119/2013-24 zo dňa 27. 06. 2014 alebo (alternatívne) Ústavný\n\n5\n\nsúd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 6 Sžo/71/2014-43 zo dňa 28. 01. 2015 a vracia mu vec na ďalšie konanie.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa uhradiť náhradu trov konania do 15 dní od doručenia nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\n\n6\n\nPodľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie\npred ústavným súdom.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\nPodľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí\nuvedených v § 20 musí obsahovať označenie: a) ktoré základné práva alebo slobody sa\npodľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného\nzásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.\nZ § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde zjavne vyplýva, že obligatórnou súčasťou\nnávrhu na začatie konania je návrh rozhodnutia (petit), ktorého sa navrhovateľ domáha.\nV sťažnosti je síce petit obsiahnutý, nie je však právne perfektný, keďže v ňom absentuje\nidentifikácia „právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu“, ktorým mali byť\nporušené sťažovateľom označené práva podľa ústavy a dohovoru, čo sťažuje vymedzenie\npredmetu sťažnosti. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,\nv ktorej opakovane uvádza, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd\nviazaný návrhom na začatie konania (okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone),\npričom viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti\npetitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa\ndomáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu\nkonania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany.\nVzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha\nv petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa\nsvojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným\nadvokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\n\n7\n\nÚstavný súd zdôrazňuje, že inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde) nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú\npodmienky konania a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.\nPodľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne\nprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti\nadvokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný\nvykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie\nkonania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené\npredpoklady.\nÚstavný súd nie je povinný nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach\nvyplývajúce z podania sťažovateľa odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži\ninštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná\njudikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom\npredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,\nIII. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že označené nedostatky sťažnosti\nzakladajú dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Napriek uvedenému ústavný súd\ns prihliadnutím na požiadavku materiálneho chápania ochrany základných práv a v snahe\nvyhnúť sa prílišnému formalizmu v rámci predbežného prerokovania preskúmal sťažnosť aj\nz hľadiska existencie ďalších dôvodov uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nV tejto súvislosti s prihliadnutím na odôvodnenie sťažnosti vyvodil, že sťažovateľ namieta\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu\npred diskrimináciou podľa čl. 14 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\na napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n\n8\n\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nSťažovateľ v rámci svojich námietok poukazuje na skutočnosť, že najvyšší súd\nnapadnutým uznesením odvolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu vo vzťahu\nk výroku týkajúcemu sa veci samej odmietol ako neprípustné podľa § 246c ods. 1 v spojení\ns § 218 ods. 1 písm. b a c) OSP, pričom výrok o náhrade trov konania obsiahnutý\nv rozsudku krajského súdu z 27. júna 2014 zrušil a krajskému súdu prikázal, aby vo veci\nznovu konal a rozhodol. Podľa sťažovateľa sa tak najvyšší súd vôbec nezaoberal\nzákonnosťou rozsudku krajského súdu z 27. júna 2014, ktorú v odvolaní namietal a „ktorú\nby nepochybne bol musel zistiť, ak by o odvolaní konal v rámci sťažovateľom vznesených\nodvolacích dôvodov“.\nSťažovateľ svoj názor o prípustnosti odvolania proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu odôvodňuje aj s poukazom na právny názor vyslovený najvyšším súdom\nv jeho uznesení sp. zn. 3 Sžf 87/2013 z 10. októbra 2013 a v tejto súvislosti vyslovuje záver,\nže vzájomne si odporujúca judikatúra najvyššieho súdu predstavuje zásah do princípu\nprávnej istoty a spôsobuje porušenie jeho práva na ochranu pred diskrimináciou, keďže\nvšeobecný súd inému subjektu ochranu nad rámec zákona priznal, avšak v jeho prípade tak\nodmietol urobiť.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nV súlade s čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\na o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n9\n\nPodľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí\nzabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba\npleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,\npríslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\nZ už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva pre ústavný súd\naj úloha posúdiť pri predbežnom prerokovaní sťažnosti, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená.\n\nV súlade\n\ns konštantnou\n\njudikatúrou\n\nústavného\n\nsúdu\n\no\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za\nzjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nÚstavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre taktiež zdôrazňuje, že vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n\n10\n\nV napadnutom uznesení najvyššieho súdu, ktorým bolo odvolanie proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu vo výroku, ktorým bolo rozhodnutie centra zo 4. decembra 2013\nzrušené podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP a vec bola vrátená centru na ďalšie konanie\nodmietnuté, sa okrem iného uvádza:\n„... Z predloženého spisového materiálu krajského súdu vyplýva, že napadnutým\nrozsudkom prvostupňový súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu podľa § 250j ods. 2, písm. d/ O. s. p., teda z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.\nNavrhovateľ sa opravným prostriedkom podaným proti rozhodnutiu odporcu v danej veci\ndomáhal, aby súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nVychádzajúc zo skutkových zistení danej veci je teda zrejmé, že v prieskumnom konaní súdu\nbol navrhovateľ v danom prípade v celom rozsahu úspešný, keď opravným prostriedkom\npodaným proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu sa domáhal, aby súd napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Výrok\nrozsudku súdu, ako najvýznamnejšia časť rozhodnutia súdu, v zmysle § 159 ods.2 O. s. p. sa\nstáva záväzným voči účastníkom konania a všetky orgány. Pokiaľ prvostupňový súd\npreskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 2,\npísm. d/ O. s. p., teda z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bude povinnosťou\nžalovaného správneho orgánu sa žiadosťou navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci\nopätovne zaoberať, na základe zadovážených dôkazov posúdiť jej dôvodnosť a vo veci\nopätovne rozhodnúť a v odôvodnení rozhodnutia náležité uviesť dôvody, na základe ktorých\nrozhodol, tak, aby rozhodnutie bolo jasné, určité a zrozumiteľné nielen pre navrhovateľa\nako účastníka konania, ale aj pre laickú i právnu verejnosť.\nZákonodarca v právnej norme ust. § 250s O. s. p. ustanovuje prípustnosť odvolania\ntak, že odvolanie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie\nsprávneho orgánu, a tiež proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu z\ndôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b) O. s. p. Právne posúdenie veci patrí do\nprávomoci súdu. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových okolností daného prípadu dospel\nk záveru, že súd prvého stupňa správne a v súlade so zákonom v rozsahu žalobných\nnámietok preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a\n\n11\n\ndospel k správnemu záveru, že preskúmavané rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti\npre nedostatok dôvodov a pre jeho nezrozumiteľnosť. Pokiaľ teda v danej veci prvostupňový\nsúd preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu napadnutým rozsudkom\nzrušil podľa § 250j ods. 2, písm. d/ O. s. p., proti tomuto rozhodnutiu súdu, nie je prípustné\nodvolanie, pretože zákonodarca v právnej norme § 246c ods. 1 O. s. p. ustanovuje, že\nopravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti, t. j. v piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo.\nVychádzajúc zo skutkových okolností danej veci odvolací súd súčasne zastáva názor,\nže navrhovateľ nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti napadnutému rozsudku\nsúdu prvého stupňa podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 201 O. s. p. Pokiaľ prvostupňový súd\nnapadnutým rozhodnutím zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, vyhovel v celom rozsahu opravnému prostriedku navrhovateľa, keďže\nv petite opravného prostriedku navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie\nodporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a v dôvodoch opravného prostriedku ako dôvod\nnezákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zdôraznil jeho nepreskúmateľnosť\npre nedostatok dôvodov. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie\nnavrhovateľa proti rozsudku krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa veci samej\npodľa § 246c ods. 1, veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1, písm. b/, c/ O. s. p.\nodmietol.“\nPodľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je ústavne\nakceptovateľným spôsobom odôvodnené, pričom skutkové a právne závery, na ktorých je\nzaložené,\n\nnemožno považovať za\n\ntaké,\n\nktoré\n\nby popierali\n\npodstatu\n\na zmysel\n\ninterpretovaných a aplikovaných právnych noriem v predmetnej veci. Skutočnosť, že\nsťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie\nzáveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09,\nII. ÚS 98/2012) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\n\n12\n\nV zmysle svojej ustálenej judikatúry považuje ústavný súd za arbitrárne, a teda\nprotiústavné také súdne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej\nalebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). V posudzovanej veci sťažovateľa však o takýto prípad\nzjavne nejde.\nSprávne súdnictvo je upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku; konanie\nsúdu v správnom súdnictve má špecifickú právnu úpravu obsiahnutú práve v piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku, pričom správny súd môže na otázky, ktoré nie sú v piatej\nčasti upravené primerane, použiť ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku. Ide o pravidlo vyjadrujúce vzťah špeciálnych ustanovení (piata časť)\nk všeobecným ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku (prvá, tretia a štvrtá časť),\nz ktorého vyplýva, že na konanie v správnom súdnictve sa môžu primerane použiť\nvšeobecné ustanovenia tohto procesného kódexu (prvá časť), ako aj ustanovenia pre konanie\nna prvom stupni a pre opravné prostriedky (tretia a štvrtá časť).\nV posudzovanej veci súd prvého stupňa (krajský súd) rozhodol o zrušení\npreskúmavaného rozhodnutia centra zo 4. decembra 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP.\nV takomto prípade § 250s OSP odvolanie proti rozsudku vo veci samej nepripúšťa (jeho\nprípustnosť je ex lege vylúčená). Konanie na všeobecnom súde o preskúmanie zákonnosti\nneprávoplatného rozhodnutia vydaného správnym orgánom (ako to je v prerokúvanej veci),\nktoré sa začína podaním opravného prostriedku podľa § 250l OSP a nasl., je konaním\ndvojinštančným iba v prípadoch, keď všeobecný súd o preskúmavanom rozhodnutí\nsprávneho orgánu rozhodne podľa § 250j ods. 1 OSP a podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b)\nOSP. Ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, všeobecný\nsúd uvedie vo výroku rozsudku. Na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok\nrozsudku všeobecného súdu (§ 250j ods. 4 OSP).\nV prípade, ak všeobecný súd rozhodne podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) OSP, ide\no konanie jednoinštančné, proti rozhodnutiu prvostupňového súdu nie je prípustné\nodvolanie (k tomu pozri napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 9 So 144/2010\n13\n\nzo 14. decembra 2011, sp. zn. 9 So 127/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 4 Sžr 54/2014\nz 27. mája 2014).\nRovnaký názor vyjadril ústavný súd už v náleze sp. zn. II. ÚS 181/2011\nzo 14. septembra 2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 druhú vetu OSP uviedol,\nže vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku akýkoľvek opravný prostriedok prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti\nvýslovne ustanovené.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej\npostup súdu v súlade s platným a účinným zákonom (v danom prípade procesnými\npredpismi upravujúcimi postup súdu v rámci správneho súdnictva) nemožno hodnotiť ako\nporušovanie základných práv (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\nVzhľadom na skutočnosť, že najvyšší súd ako odvolací súd svoje uznesenie ústavne\nakceptovateľným spôsobom odôvodnil a pritom postupoval v súlade s platnou právnou\núpravou, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani\npráv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru.\nSťažovateľ v sťažnosti poukazuje aj rozdielnym prístupom všeobecných súdov\nk rozhodovaniu obdobných vecí (pozri v časti I tohto uznesenia citované rozhodnutie\nnajvyššieho súdu, pozn.). Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že právne závery\nvšeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu,\nktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť\nidenticky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch\nneprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé\nsúdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).\nZ rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že rozdielna judikatúra\nv skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho\nsúdneho systému (v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený\n\n14\n\nna precedensoch ako prameňoch práva). K rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj\nna úrovni najvyššej súdnej inštancie. Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité,\naby najvyššia súdna inštancia pôsobila ako regulátor konfliktov judikatúry a aby\nuplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne právne názory súdov v skutkovo\nrovnakých alebo podobných veciach (IV. ÚS 107/2012).\nÚstavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľa považuje za potrebné zopakovať\nsvoj ustálený právny názor, podľa ktorého mu neprislúcha zjednocovať in abstracto\njudikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8\nods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve najvyššiemu\nsúdu (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem iného priznáva aj právomoc zaujímať\nstanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05). Práve plénum a kolégiá najvyššieho súdu sú\noprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj legitímne očakávania účastníkov\nsúdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to, že nie je súčasťou systému všeobecného\nsúdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou\na zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok porušenie základného\npráva alebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípade napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu v časti týkajúcej sa merita veci prejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil,\nnepovažoval v danom prípade argumentáciu sťažovateľa za spôsobilú na to, aby len na jej\nzáklade bolo možné napadnuté uznesenie hodnotiť ako ústavne neakceptovateľné\na neudržateľné.\nNa základe uvedeného ústavný súd vo vzťahu k tejto časti sťažnosti dospel k záveru,\nže medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení, a preto pri predbežnom prerokovaní túto časť\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n15\n\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nJednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom\nustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej\nlehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.\nIV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).\nPodľa zistení ústavného súdu napadnutý rozsudok krajského súdu (vo výroku\nv merite veci, ktorú sťažovateľ napáda) nadobudol právoplatnosť 24. júla 2014, pričom\nsťažnosť bola ústavnému súdu doručená 20. apríla 2015, teda zjavne po uplynutí lehoty\nustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\nNa základe tohto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol\nsťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namieta porušenie práv podľa ústavy a dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde, z dôvodu, že bola podaná oneskorene.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. januára 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "odvolanie-prípustnosť", "Centrum právnej pomoci", "petit", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ae7b7d25-91ec-4747-ad20-a9af104365b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae7b7d25-91ec-4747-ad20-a9af104365b7"}, {"guid": "ussr:db1d9b6e-6527-46c0-bf2d-3ca8ce2cd25e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 107/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 107/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db1d9b6e-6527-46c0-bf2d-3ca8ce2cd25e"}, {"guid": "ussr:6b4adfa4-240c-4717-8ee9-c5c15d64edb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 181/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 181/2011 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b4adfa4-240c-4717-8ee9-c5c15d64edb0"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 486, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:379ae203-848b-472e-af00-ac05efe47943", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.319.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 319/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 319/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.319.2017.1"}]}