{"guid": "ussr:3945f2c4-3d6e-410c-9ac8-f66e07ab8088", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.177.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 177/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 177/2016 z 26. 4. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2016, sp. zn. II. ÚS 177/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.177.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-04-26", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3945f2c4-3d6e-410c-9ac8-f66e07ab8088", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.177.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.177.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.177.2016.2/text", "citacie_n": 19, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 177/2016-54\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou\nRajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv\npodľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c)\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v\nPrešove v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 16/2015 a jeho uznesením z 27. októbra 2015\na postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 98/2015 a jeho\nuznesením z 19. septembra 2015, za účasti Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu\nPrešov, takto\nrozhodol:\n1. Základné práva\n\npodľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky v časti týkajúcej sa nedodržania požiadavky na prednostné a urýchlené\nrozhodovanie o väzbe postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Tpo 16/2015 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €\n\n(slovom päťsto eur), ktoré mu j e Krajský súd v Prešove p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Krajský súd v Prešove j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 537,62 € (slovom päťstotridsaťsedem eur a šesťdesiatdva centov) na účet\njeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra\n2015 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou,\nŠtúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2\na 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1\npísm. c) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 0 Tp 98/2015 a jeho uznesením z 19. septembra 2015 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie okresného súdu“), ako aj postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 16/2015 a jeho uznesením z 27. októbra 2015\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi, ako aj ďalším trom osobám\nbolo uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia\nPolicajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície,\nexpozitúry Východ ČVS-PPZ-229/NKA-FP-VY-2015 zo 16. septembra 2015 vznesené\nobvinenie za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. c) a ods. 4\n\n2\n\nTrestného zákona v súbehu so zločinom skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej\nevidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukázaním na\n§ 138 písm. b) a i) Trestného zákona. Sťažovateľ bol 17. septembra 2015 o 6.20 h zadržaný\na následne prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal 18. septembra 2015 okresnému\nsúdu návrh na vzatie sťažovateľa do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a c)\nTrestného poriadku.\nSudkyňa pre prípravné konanie okresného súdu po výsluchu sťažovateľa\n19. septembra 2015 napadnutým uznesením sp. zn. 0 Tp 98/2015 vzala sťažovateľa do\nväzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a zároveň rozhodla\no nenahradení jeho väzby písomným sľubom a neprijatí záruky ponúknutej\nako náhrady za väzbu. Sťažovateľ bezprostredne po vyhlásení napadnutého\nuznesenia okresného súdu podal proti nemu sťažnosť, ktorú jeho obhajkyňa následne aj\npísomne odôvodnila.\nO sťažnosti sťažovateľa rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 4 Tpo 16/2015\nz 27. októbra 2015 tak, že ju zamietol a zároveň nenahradil väzbu dohľadom probačného\na mediačného úradníka a neprijal ponuku\n\n(matky sťažovateľa) na\n\nnahradenie väzby peňažnou zárukou.\nV napadnutom uznesení krajského súdu sa [v časti súvisiacej s námietkami\nsťažovateľa uvedenými v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu (ako aj v jeho sťažnosti\nproti napadnutému uzneseniu okresného súdu, pozn.)] predovšetkým uvádza:\n„K nezákonnosti postupu súdu prvého stupňa po rozhodnutí o väzbe spočívajúcom\nvo vyhotovení a doručení rozhodnutia obhajcovi po dobu 21 dní, ktorá trojnásobne\nprekračuje lehotu piatich pracovných dní, v ktorej by mal nadriadený súd vychádzajúc z ust.\n§ 192 ods. 3 Tr. por. o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby rozhodnúť je potrebné\nuviesť, že vychádzajúc z ust. § 172 ods. 3 Tr. por. v spojení s ust. § 180 Tr. por., uznesenie\nvo väzobných veciach je potrebné vyhotoviť v lehote desiatich pracovných dní od jeho\nvyhlásenia, samozrejme táto lehota môže bežať len v rámci lehôt ustálených súdnou praxou\nzodpovedajúcim požiadavke urýchleného vybavovania väzobných vecí, do ktorých navyše sa\n\n3\n\nzapočítava aj doba doručovania rozhodnutia. Podľa ustálenej súdnej praxe Ústavného súdu\npožiadavke rýchlosti zodpovedajú lehoty počítané na týždne a tejto požiadavke preto\nspravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu\njedného mesiaca (napr. II. ÚS 255/03).\nSúd prvého stupňa v prejednávanej veci rozhodol dňa 19. 09. 2015 (návrh na vzatie\ndo väzby bol súdu doručený 18. 09. 2015), rozhodnutie bolo písomne vyhotovené dňa\n01. 10. 2015, porovnané a vypravené dňa 05. 10. 2015, doručené obvinenému a obhajkyni\ndňa 12. 10. 2015 a v ten istý deň bol spis predložený krajskému súdu.\nPokiaľ teda konanie o väzbe nesmie na jednom stupni súdu presiahnuť dobu jedného\nmesiaca, konanie na súde prvého stupňa nemalo presiahnuť dátum 18. 10. 2015, k čomu\nnedošlo, pretože spis bol krajskému súdu predložený dňa 12. 10. 2015, rozhodnutie malo\nbyť vypracované v lehote desiatich pracovných dní, teda do 02. 10. 2015, pričom reálne\nvypracované bolo 01. 10. 2015, preto v postupe súdu prvého stupňa s ohľadom na rýchlosť\njeho konania nezákonnosť krajský súd nevzhliadol.\nNavyše rýchlosť postupu súdu nie je jediným hľadiskom, ktoré je potrebné mať na\nzreteli pri posudzovaní primeranosti trvania väzby s ohľadom na jej dĺžku ale v tejto\nsúvislosti je potrebné zohľadniť aj intenzitu väzobných dôvodov, právnu a faktickú zložitosť\nveci a v neposlednom rade aj trest, ktorý obvinenému hrozí.\nS ohľadom na počiatočnosť trestného stíhania považuje krajský súd vyššie uvedené\nväzobné dôvody za významne intenzívne, prejednávaná vec je nepochybne právne a fakticky\nzložitá, spis má 14 zväzkov a v tomto štádiu konania cca 4.000 strán, pričom rozhodnutia\nsúdu prvého stupňa sú obsiahnuté na cca deviatich stranách, pričom obvinenému hrozí trest\nv rozmedzí od sedem do dvanásť rokov, teda trest nie nevýznamný. Vo svetle vyššie\nuvedeného potom ani z tohto pohľadu nie je možné, podľa názoru krajského súdu, hodnotiť\npostup súdu prvého stupňa ako nezodpovedajúci požiadavke urýchleného konania a teda\nnezákonný.\nPokiaľ bolo namietané, že nadriadený súd je vychádzajúc z ust. § 192 ods. 3 Tr. por.\npovinný rozhodnúť o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby v lehote piatich pracovných\ndní od predloženia veci na rozhodnutie, táto lehota sa podľa názoru krajského súdu\nvzťahuje na režim rozhodnutí vyplývajúcich z ust. § 190 ods. 3 Tr. por., na ktoré napokon\nust. § 192 ods. 3 Tr. por. vo svojom úvode poukazuje. Ust. § 190 ods. 3 Tr. por. upravuje\n\n4\n\nzvláštny režim ešte zrýchleného konania vo vzťahu už aj tak urýchleného konania o väzbe.\nTento špeciálny zrýchlený režim sa vzťahuje na rozhodnutie o nevzatí do väzby, rozhodnutie\no predĺžení lehoty väzby, na rozhodnutie o väzbe po podaní obžaloby a na rozhodnutie\no vzatí do väzby v konaní podľa § 204 ods. 1 Tr. por., teda v superrýchlom konaní,\nv takýchto prípadoch ako to vyplýva z ust. § 190 ods. 3 Tr. por. je nutné spis predložiť\nnadriadenému súdu nasledujúci pracovný deň, čo znamená, že súd prvého stupňa musí\npotom vyhotoviť rozhodnutie ešte v ten istý deň, aby bolo možné spis nadriadenému súdu\nv stanovenej lehote predložiť, dokonca pokiaľ ide o nevzatie do väzby, predĺženie lehoty\nväzby, či rozhodovanie o väzbe po podaní obžaloby, musí byť rozhodnutie v plnom znení aj\ns odôvodnením a poučením obsiahnuté už v zápisnici o výsluchu (§ 72 ods. 3 Tr. por.)\na tomuto zrýchlenému režimu potom zodpovedá povinnosť nadriadeného súdu, keď mu je\nspis predložený najneskôr nasledujúci pracovný deň po rozhodnutí súdu prvého stupňa,\nv súlade s ust. § 192 ods. 3 Tr. por. rozhodnúť o sťažnosti proti takému rozhodnutiu o väzbe\na obrátene povedané lehote piatich pracovných dní, v ktorej rozhoduje nadriadený súd,\nzodpovedá povinnosť súdu prvého stupňa vyhotoviť svoje rozhodnutie buď priamo\nv zápisnici o výsluchu, alebo v podstate ešte v ten istý deň a povinnosť predložiť spis\nnadriadenému súdu najneskôr v nasledujúci pracovný deň. Ustanovenie § 190 ods. 3\nTr. por. a § 192 ods. 3 Tr. por. sú teda podľa názoru krajského súdu vo vzájomnej súvislosti\na spolu vytvárajú v odôvodnených prípadoch predpokladaných ust. § 190 ods. 3 tr. por.\nzrýchlené konanie v rámci urýchleného konania o väzbe.“\nSťažovateľ v rámci svojej sťažnostnej argumentácie poukazuje na požiadavku\nprednostného a urýchleného rozhodovania súdov vo väzobných veciach, ktorá sa musí\nvzťahovať na celé konanie a rozhodovanie o väzbe.\nPísomné vyhotovenie uznesenia sudkyne pre prípravné konanie okresného súdu bolo\nsťažovateľovi aj jeho obhajkyni doručené 12. októbra 2015, teda 23 dní po jeho vyhlásení,\nčo podľa jeho názoru nemožno považovať za postup súladný s imperatívom „urýchleného\nkonania vo väzobných veciach...“ a ani s „imperatívom zákonnosti, ovládajúceho konanie\na rozhodovanie o väzbe“.\n\n5\n\nSťažovateľ argumentuje, že bol „v dôsledku postupu Okresného súdu Prešov\nvystavený situácii, keď bol vzatý a držaný vo väzbe 23 dní od vyhlásenia rozhodnutia do\npredloženia veci nadriadenému súdu, napriek tomu, že rozhodnutie, ktorým bol vzatý do\nväzby nebolo právoplatné a bolo ním hneď po jeho vyhlásení napadnuté sťažnosťou.\nSťažovateľ je presvedčený o tom, že konanie ustanovené zákonom je konanie,\nv ktorom je neprávoplatné rozhodnutie o jeho vzatí do väzby urýchlene preskúmané\nodvolacím súdom, ak svojou sťažnosťou takéto preskúmanie inicioval.“.\nV ďalšej časti sťažnosti uvádza sťažovateľ výhrady proti napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom v tejto súvislosti najmä\nuvádza:\n„... Bez ohľadu na skutočnosť, že už samotný doposiaľ uvedený postup Okresného\nsúdu Prešov zakladal dôvod na zrušenie rozhodnutia Okresného súdu Prešov nadriadeným\nsúdom a prepustenie sťažovateľa z väzby, v postupe Krajského súdu v Prešove po tom, čo\nmu vec bola predložená na rozhodnutie, došlo k porušeniu zákonom výslovne ustanoveného\npostupu pri rozhodovaní o väzbe (sťažnosti proti nej) sťažovateľa, že väzba sťažovateľa\nnemohla byť považovaná za zákonnú.\nAko vyplýva z fotokópie predkladacej správy... je nepochybné, že sťažnosť\nsťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu... zo dňa 19. 9. 2015 bola Krajskému súdu\nv Prešove predložená dňa 12. 10. 2015...\nAko vyplýva z... § 192 ods. 3 Tr. por. nadriadený súd rozhodne o sťažnosti\nobvineného proti uzneseniu o vzatí obvineného do väzby... do 5 pracovných dní od\npredloženia veci na rozhodnutie.\nLehota na rozhodnutie nadriadeného súdu o sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu\nOkresného súdu Prešov uplynula dňa 19. 10. 2015 a po uplynutí toho dňa nebolo možné\npovažovať väzbu sťažovateľa za zákonnú.\nUplynutím dňa 19. 10. 2015, bez ohľadu na všetky doposiaľ uvedené námietky,\nprestalo byť možné považovať sťažovateľa za pozbaveného slobody spôsobom, ktorý\nustanoví zákon a pozbaveného slobody v súlade s konaním ustanoveným zákonom.\n\n6\n\n... Trestný poriadok nemá ustanovenie, ktoré by umožňovalo považovať stav\npozbavenia osobnej slobody rozhodnutím prvostupňového súdu, o sťažnosti proti ktorému\nnebolo rozhodnuté v lehote ustanovenej v § 192 ods. 3 vety prvej Tr. por. za zákonný.“\nSťažovateľ v rámci svojej argumentácie poukazuje aj na doterajšiu judikatúru\nústavného súdu a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), pričom\nv tejto súvislosti okrem iného poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 567/2011\nz 10. júla 2012, v zmysle ktorého «Každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí\nbyť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie,\nktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým\nje ochrana jednotlivca proti svojvôli (I. ÚS 165/02, ale aj II. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03,\nIII. ÚS 7/00). Z uvedenej zásady vyplýva, že porušenie zákona v prípade rozhodovania\no väzbe zakladá zároveň aj porušenie čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5 dohovoru.».\nSťažovateľ argumentuje aj nálezom sp. zn. IV. ÚS 228/2013 z 15. augusta 2013,\nv ktorom sa okrem iného uvádza:\n«Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch, v ktorých posudzoval urýchlenosť\na neodkladnosť rozhodovania všeobecných súdov o zákonnosti väzby z hľadiska čl. 17\nods. 2 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 4 dohovoru, konštatoval, že v označených ustanoveniach\nústavy a dohovoru týkajúcich sa práva na osobnú slobodu je obsiahnuté aj právo podať\nnávrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti\nväzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná (obdobne napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS\n126/05).\nZ judikatúry ESĽP vyplýva, že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má\nbyť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru\npoužitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade\n„urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké\nčasové obdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych\nokolností (Bezichieri z roku 1989, A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24 a Sanchez\n– Reisse z roku 1986, A-107, § 55).»\n\n7\n\nVzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ navrhuje (v zmysle úpravy\npetitu v podaní z 5. apríla 2016), aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nvo veci samej vydal tento nález:\n„Právo sťažovateľa\n- zakotvené v čl. 17 ods. 2 Ústavy... – nebyť pozbavený slobody inak ako z dôvodov\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon,\n- zakotvené v čl. 17 ods. 5 Ústavy... – byť vzatý do väzby iba z dôvodov ustanovených\nzákonov a na základe rozhodnutia súdu,\n- zakotvené v čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru... – nebyť pozbavený slobody inak ako\nv súlade s konaním ustanoveným zákonom, v prípade zatknutia, alebo pozbavenia slobody\nza účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán.\nuznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 0 Tp/98/2015 zo dňa 19. 9. 2015\na postupom Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 0 Tp/98/2015 a postupom Krajského\nsúdu v Prešove v konaní sp. zn. 4 Tpo/16/2015 a jeho rozhodnutím sp. zn. 4 Tpo/16/2015\nzo dňa 27. 10. 2015 bolo porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Prešov a Krajskému\nsúdu v Prešove pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n4 Tpo/16/2015 zo dňa 27. 10. 2015 a vracia vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie\nkonanie.\nÚstavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Prešov bezodkladne\nrozhodnúť o prepustení sťažovateľa na slobodu.\nOkresný súd Prešov je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie\nvo výške 2 000 €.\nKrajský súd v Prešove je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie\nvo výške 2 000 €.\nOdporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\nÚstavný\n\nsúd\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľa\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\na\n\nuznesením\n\nč. k. II. ÚS 177/2016-17 z 24. februára 2016 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5\n\n8\n\nods. 1 písm. c) dohovoru napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu, ako aj\npostupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a vo zvyšnej časti ju odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu\nsťažovateľa a predsedníčku krajského súdu, ako aj predsedu okresného súdu, aby sa\nvyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku\nkrajského súdu a predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrili\nk sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľa, predsedníčka krajského súdu a predseda\nokresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie.\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedov oboch súdov,\nže netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože\ndospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nPredsedníčka krajského súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr/10020/2016\nz 21. marca 2016, ktorého prílohou je aj vyjadrenie predsedníčky senátu 4 Tpo\nzo 14. marca 2016, uvádza:\n«Z citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že lehota piatich pracovných\ndní stanovená v § 192 ods. 3, veta prvá Tr. poriadku sa vzťahuje iba na rozhodovanie\nnadriadeného súdu o sťažnostiach podľa § 190 ods. 3 Tr. poriadku, t. j. iba na\nrozhodovanie 1) o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, kedy rozhodne\nnadriadený súd na verejnom zasadnutí, ktorého termín určí priamo sudca pre prípravné\nkonanie (§ 292 ods. 5 Tr. poriadku) a 2) o sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vzatí do\nväzby v tzv. superrýchlom konaní podľa § 204 ods. 1 Tr. poriadku, kedy rozhodne\nnadriadený súd na neverejnom zasadnutí.\n\n9\n\nPožiadavka zrýchleného sťažnostného konania, kedy je nadriadený súd povinný\nrozhodnúť do piatich pracovných dní od predloženia veci, nie je samoúčelná, ale\nvo všetkých uvedených prípadoch je podmienená špecifickou procesnou situáciou.\nKonkrétne pri sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí do väzby, ktorá nemá odkladný účinok, je\ntakéto zrýchlené sťažnostné konanie odôvodnené potrebou eliminácie nebezpečenstva úteku,\nmarenia vyšetrovania, či pokračovania v trestnej činnosti zo strany obvineného pre prípad,\nže je podaná sťažnosť dôvodná. Pri vzatí do väzby v rámci tzv. superrýchleho konania\nvyplýva táto požiadavka už zo samotného charakteru tohto konania, kedy na rozhodovanie\no väzbe v podstate ihneď nadväzuje rozhodovanie vo veci samej (§ 348 Tr. poriadku). Na\ntomto mieste je žiaduce pre úplnosť dodať, že v prípade sťažností proti uzneseniam o väzbe\nvydaným v konaní podľa § 76 ods. 3, 4 Tr. poriadku je potreba zrýchleného konania o väzbe\ndaná nevyhnutnosťou právoplatne rozhodnúť najneskôr do uplynutia lehoty väzby\nv prípravnom konaní, resp. lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní (§ 192\nods. 4, veta druhá Tr. poriadku).\nTreba pritom zdôrazniť, že zrýchlené sťažnostné konanie vo všetkých týchto\nprípadoch nadväzuje na už zrýchlené prvostupňové konanie. Uznesenie o nevzatí do väzby\na uznesenie vydané v konaní podľa § 76 ods. 3, 4 Tr. poriadku totiž musia byť v plnom znení\ns odôvodnením a poučením uvedené v zápisnici o úkone (a teda ich nie je potrebné\nvyhotovovať), pričom oprávnené osoby môžu proti nim podať sťažnosť len ihneď po ich\nvyhlásení a spis treba v týchto prípadoch, ako aj v prípade sťažnosti proti uzneseniu o vzatí\ndo väzby v tzv. superrýchlom konaní predložiť nadriadenému súdu najneskôr v nasledujúci\npracovný deň.\nZ týchto dôvodov zastáva krajský súd názor, že s výnimkou sťažností výslovne\nuvedených v § 190 ods. 3 Tr. poriadku, nestanovuje Trestný poriadok lehotu, v ktorej by\nmusel nadriadený súd rozhodnúť o sťažnosti proti uzneseniu o väzbe. V súlade s dlhodobo\nustálenou rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky zohľadňujúcou\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vyhovuje požiadavke urýchleného\nrozhodnutia o väzbe v takýchto prípadoch (iných, než v § 190 ods. 3 Tr. poriadku\nuvedených) rozhodovanie, ktoré v jednom stupni spravidla neprekročí jeden mesiac. To, či\nsa v konkrétnej veci rozhodlo urýchlene, sa potom posudzuje podľa všetkých okolností\nprípadu, včítane právnej a faktickej zložitosti veci, ktorá zároveň kladie zvýšené nároky na\n\n10\n\nodôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré ak má byť náležité, musí preskúmateľným spôsobom\njasne a zrozumiteľne dať odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ako na to\npoukazuje aj sťažovateľ.\nVychádzajúc z uvedeného krajský súd uzatvára, že vo veci, ktorá je predmetom\nkonania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, nebol povinný rozhodnúť o sťažnosti\nobv.\n\nproti uzneseniu o vzatí do väzby do piatich pracovných dní od\n\npredloženia veci. Zároveň, vzhľadom na právnu a faktickú zložitosť tejto veci (sťažovateľ je\ndôvodne trestne stíhaný pre trestnú činnosť spočívajúcu v skrátení dane veľkého rozsahu\n(takmer 1,5 milióna eura), ktorej sa mal dopúšťať opakovane, početnými čiastkovými\nútokmi (sedemnástimi) a to porušením daňových predpisov reťazcom obchodných\nspoločností), ako aj so zreteľom na rozsah spisového materiálu (v čase rozhodovania\nkrajského súdu cca 4.000 strán) a obvineným uplatnené sťažnostné námietky, je krajský súd\npresvedčený, že jeho postup, keď o sťažnosti obvineného rozhodol jedenásty pracovný deň\n(27. októbra 2015) od predloženia veci (12. októbra 2015), pričom uznesenie bolo\nvyhotovené a vypravené šiesty pracovný deň od rozhodnutia (4. novembra 2015) a\nobhajkyni bolo doručené 6. novembra 2015 a obvinenému 9. novembra 2015 (t. j. do troch\ntýždňov od predloženia veci) plne zodpovedá požiadavke urýchleného rozhodnutia o väzbe v\nzmysle čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 17 ods. 1,\n2 Ústavy Slovenskej republiky.\nUvedené platí, podľa názoru krajského súdu, aj vo vzťahu k postupu Okresného súdu\nPrešov, pričom krajský súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie svojho uznesenia\nz 27. októbra 2015, sp. zn. 4 Tpo/16/2015. V tejto súvislosti so zreteľom na sťažovateľom\nuplatnenú argumentáciu len pre úplnosť dodáva, že prípadná zdĺhavosť postupu súdu\nrozhodujúceho o zákonnosti väzby ešte sama o sebe nezakladá dôvod na prepustenie\ndotknutej osoby z väzby (napr. III. ÚS 43/2011, III. ÚS 147/2011, IV. ÚS 367/2011).\nK ďalším námietkam sťažovateľa považuje krajský súd za potrebné uviesť, že práve\nokolnosť, že sťažnosť obvineného proti uzneseniu o vzatí do väzby nemá odkladný účinok\n(§ 83 ods. 1, ods. 3 Tr. poriadku, § 185 ods. 6 Tr. poriadku) je výrazom skutočnosti, že už\nneprávoplatné rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie, ktorým bol obvinený vzatý do\nväzby, je zákonným predpokladom obmedzenia jeho osobnej slobody, a to aj keď je\nnapadnuté rozhodnutie neprávoplatné.\n\n11\n\nPokiaľ sťažovateľ poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) zo 4. augusta 2015, sp. zn. 2 Tost 26/2015, dôvodom prepustenia\nobvineného na slobodu v uvedenej veci, ako to vyplýva zo spomínaného rozhodnutia, bola\nskutočnosť, že právoplatnosťou rozhodnutia o povolení obnovy konania bol právoplatne\nzrušený výrok o treste, ktorý obvinený vykonával a ktorý bol dôvodom obmedzovania jeho\nosobnej slobode, pričom súd rozhodujúci po povolení obnovy konania rozhodol o vzatí\nobvineného do väzby až po uplynutí siedmych dní. Obvinený tak bol po dobu siedmich dní\nobmedzovaný na osobnej slobode bez existencie akéhokoľvek rozhodnutia súdu\n(rozhodnutie o uložení trestu bolo zrušené a rozhodnutie o vzatí do väzby neexistovalo),\npričom najvyšší súd analogický podľa § 87 ods. 2 Tr. poriadku považoval lehotu dvoch dní\nza zodpovedajúcu požiadavke bezodkladnosti rozhodovania vyplývajúcej z § 403 Tr.\nporiadku, čo však nie je prípad prejednávanej veci, keďže sťažovateľ bol obmedzovaný na\nosobnej slobode od 19. septembra 2015, po jeho zadržaní 17. septembra 2015, na podklade\nrozhodnutia sudcu pre prípravné konanie.\nNapokon ak sťažovateľ poukazuje na znenie § 76 ods. 3, 5 Tr. poriadku a z toho\nprameniacu povinnosť prepustiť obvineného z väzby v prípade nedodržania tam uvedených\nlehôt, k tomu považuje krajský súd za potrebné ešte uviesť, že spomínané ustanovenia\nspájajú povinnosť prepustiť obvineného z väzby na slobodu s uplynutím základnej\nsedemmesačnej alebo predĺženej lehoty väzby, či s tým súvisiacich lehôt určených na\npredloženie veci prokurátorom súdu, aby súd mohol v naznačených maximálnych lehotách\npre trvanie väzby rozhodnúť. V prejednávanej veci však išlo o rozhodovanie v počiatočnom\nštádiu trvania väzby, kedy uplynutie zákonom určených maximálnych lehôt väzby\nnehrozilo.»\nPredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. 1 SprO/487/2016\nzo 14. marca 2016 v celom rozsahu poukázal na odôvodnenie napadnutého uznesenia\nkrajského súdu a s v ňom obsiahnutou argumentáciou sa v plnom rozsahu stotožnil.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa v replike na vyjadrenia predsedov súdov oboch\nstupňov zotrvala na svojich námietkach a poukázala na skutočnosť, že väzbu sťažovateľa je\npotrebné považovať za nezákonnú z viacerých dôvodov, pričom ako prvý argument označila\n\n12\n\nneprimerane dlhú lehotu, počas ktorej okresný súd vyhotovoval písomne uznesenie o vzatí\nsťažovateľa do väzby, ktoré bolo doručené sťažovateľovi, resp. jeho obhajkyni, po 21\ndňoch. V tejto súvislosti vyslovila nesúhlas s odvolávaním sa krajského súdu na ustálenú\nrozhodovaciu prax ústavného súdu, podľa ktorej požiadavke urýchleného vybavovania\nväzobných vecí zodpovedá lehota konania počítaná na týždne, ale nie už lehota presahujúca\nna jednom stupni dobu 1 mesiaca, keďže osobitosť rozhodovania o vzatí do väzby spočíva\nv tom, že až rozhodnutie sťažnostného súdu definitívne ustáli existenciu materiálnych aj\nformálnych podmienok väzby. «Zatiaľ čo v iných prípadoch rozhodovania o väzbe\n(rozhodnutie o prepustení, či predĺžení väzby) je už existencia materiálnych, či formálnych\npodmienok väzby ustálená právoplatným rozhodnutím o vzatí obvineného do väzby,\nv prípade neprávoplatného rozhodnutia o vzatí do väzby nie je možné vylúčiť, že\nrozhodnutie prvostupňového súdu o vzatí do väzby je nezákonné, pre nenaplnenie\nmateriálnych, či formálnych podmienok väzby.\nPráve preto sťažovateľ trvá na tom, že pri tomto „prvom rozhodnutí o väzbe“ nie je\nmožné považovať väzbu za zákonnú po uplynutí zákonom stanovenej lehoty pre vyhotovenie\nrozhodnutia.»\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa poukazuje na to, že rozhodovacia prax ústavného\nsúdu, ktorá nestotožňuje neprimeranosť dĺžky rozhodovania o väzbe s dôsledkom\nnezákonnosti väzby a z tohto dôsledku vyplývajúcou potrebou prepustenia obvineného na\nslobodu, je spojená zásadne s otázkou neprimerane dlhého rozhodovania súdov\no žiadostiach obvinených o prepustenie z väzby na slobodu, a nie rozhodovania súdov\no vzatí obvinených do väzby.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa tiež polemizuje s argumentáciou predsedníčky\nkrajského súdu, podľa ktorej je aplikácia § 192 ods. 3 Trestného poriadku (vydanie\nrozhodnutie nadriadeného súdu v lehote piatich pracovných dní od predloženia veci na\nrozhodnutie) na rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o vzatí do väzby\nnedôvodná. Podľa názoru právnej zástupkyne sťažovateľa je výklad § 192 ods. 3 Trestného\nporiadku, ktorý zaujal krajský súd, jednak v rozpore s výslovným znením tohto ustanovenia,\nale aj v rozpore s rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. V tejto súvislosti poukazuje\n\n13\n\nna rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 259/2015 z 2. júna 2015, sp. zn.\nIV. ÚS 541/2013 z 23. septembra 2013 a sp. zn. III. ÚS 101/2013 z 19. februára 2013.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa ďalej dôvodí, že „V argumentácii krajského súdu\nvšak nemožno nájsť nič, čo by túto argumentáciu dávalo do súvislosti a súladu\nso základným právom obvineného na osobnú slobodu, ktorá je v štádiu, keď je obvinený\npovažovaný za nevinného, obmedzená rozhodnutím súdu.\n... Neobstojí ani argumentácia súdu o údajnej rozsiahlosti trestnej činnosti, ktorej sa\núdajne mal sťažovateľ dopustiť, ani rozsiahlosť trestného spisu.\nV tej istej pozícii, aj pokiaľ ide o charakter trestnej činnosti, aj pokiaľ ide o rozsah\nspisu, by bol krajský súd, ak by rozhodoval o sťažnosti prokurátora proti rozhodnutiu\no nevzatí do väzby.“.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. čl. 17 ods. 2 a 5,\nčl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práv zaručených v čl. 5 ods. 1, čl. 6\nods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým\nbola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bol vzatý do\npredbežnej väzby.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre\nneschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n\n14\n\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa\ntak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:\nc) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú\noprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo\nv úteku po jeho spáchaní.\nPre rozhodovanie všeobecných súdov vo veci sťažovateľa boli relevantné aj viaceré\nustanovenia Trestného poriadku, ktorých interpretáciu a aplikáciu musí posúdiť aj ústavný\nsúd v rámci ústavného prieskumu napadnutých rozhodnutí; ide predovšetkým o § 192\nods. 3, § 190 ods. 3, § 76 ods. 3 a 5, § 72 ods. 3, § 83 ods. 2, § 292 ods. 5, § 172 ods. 3\na § 180 Trestného poriadku.\nPodľa § 192 ods. 3 Trestného poriadku o sťažnosti podľa § 190 ods. 3 proti\nuzneseniu o nevzatí obvineného do väzby rozhodne nadriadený súd na verejnom zasadnutí\na o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí obvineného do väzby na neverejnom zasadnutí do\npiatich pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie. O sťažnosti proti uzneseniu\no prepustení zatknutého obvineného na slobodu rozhodne nadriadený súd na verejnom\nzasadnutí, ktoré možno vždy konať aj bez prítomnosti obvineného, ak bol na toto verejné\nzasadnutie riadne a včas predvolaný a bez prítomnosti obhajcu, ak bol o tomto verejnom\nzasadnutí riadne a včas upovedomený; sudca pre prípravné konanie pri výsluchu zatknutého\nobvineného vždy zistí adresu na doručovanie písomností.\nPodľa § 190 ods. 3 Trestného poriadku ak bola podaná sťažnosť proti uzneseniu\no nevzatí obvineného do väzby, sudca pre prípravné konanie bez meškania predloží vec\nnadriadenému súdu na rozhodnutie. Predloženie spisu zabezpečí sudca pre prípravné\nkonanie alebo na jeho žiadosť Policajný zbor najneskôr v nasledujúci pracovný deň.\n\n15\n\nRovnako sa postupuje, ak podá sťažnosť obvinený proti uzneseniu o vzatí do väzby\nv konaní podľa § 204 ods. 1 alebo bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o väzbe, ak súd\nalebo sudca pre prípravné konanie rozhoduje podľa § 76 ods. 3 alebo 4.\nPodľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku súd alebo sudca pre prípravné konanie\nrozhodne o väzbe alebo o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom\nkonaní tak, aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený\nnadriadenému súdu najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola\nlehotou väzby v prípravnom konaní alebo pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom\nkonaní; nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby\nv prípravnom konaní alebo lehoty, ktorá sa má predĺžiť, inak predseda senátu nadriadeného\nsúdu prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť\nprimerane odôvodnený. Predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy, ak návrh podľa odseku 2\nbol podaný včas a ak nebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov\ntrestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo\npodstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Predĺženie lehoty väzby môže trvať\naž sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa\nodseku 7. Pri späťvzatí návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby sa postupuje\nprimerane podľa § 72 ods. 3.\nPodľa § 76 ods. 5 Trestného poriadku ak bola podaná obžaloba alebo návrh na\nschválenie dohody o vine a treste bez predchádzajúceho prepustenia obvineného\nprokurátorom na slobodu a lehota dvadsať pracovných dní podľa odseku 2 alebo 4 nebola\ndodržaná, predseda senátu bezodkladne prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným\npríkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený; rovnako postupuje sudca pre prípravné\nkonanie, ak bol podaný návrh na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní a nebola\ndodržaná lehota dvadsať pracovných dní podľa odseku 2 alebo 4.\nPodľa § 72 ods. 3 Trestného poriadku ak v prípravnom konaní sudca pre prípravné\nkonanie nevyhovie návrhu prokurátora vziať obvineného do väzby, rozhodne o nevzatí do\nväzby uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením uvedie v zápisnici\n\n16\n\no úkone; to platí aj pre rozhodnutie o väzbe, ak súd alebo sudca pre prípravné konanie\nrozhoduje podľa § 76 ods. 3 alebo 4. Prokurátor môže v prípravnom konaní vziať návrh na\nvzatie obvineného do väzby späť až do vyhlásenia uznesenia sudcu pre prípravné konanie,\nktorým sa o tomto návrhu rozhoduje; sudca pre prípravné konanie uznesením vezme na\nvedomie späťvzatie návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby.\nPodľa § 83 ods. 2 Trestného poriadku proti uzneseniu o nevzatí do väzby alebo\nuzneseniu o prepustení zatknutého obvineného na slobodu môže prokurátor podať sťažnosť\nlen ihneď po vyhlásení uznesenia; to platí aj pre podanie sťažnosti obvineným, obhajcom\nmladistvého obvineného alebo prokurátorom proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd alebo sudca\npre prípravné konanie rozhodoval podľa § 76 ods. 3 alebo 4, ustanovenie § 186 ods. 2 sa\nv tomto prípade nepoužije.\nPodľa § 292 ods. 5 Trestného poriadku deň verejného zasadnutia, na ktorom sa bude\nrozhodovať o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, oznámi\nobvinenému, jeho obhajcovi a prokurátorovi sudca pre prípravné konanie, ktorý rozhodol\no nevzatí obvineného do väzby, bezprostredne po tomto úkone a urobí o tom záznam\nv zápisnici. Postupuje pritom tak, aby sa zachovala lehota uvedená v § 192 ods. 3. Z dní\nvopred určených v rozvrhu práce súdom príslušným na rozhodnutie o sťažnosti proti\nuzneseniu o nevzatí do väzby súd oznámi ako deň verejného zasadania posledný deň lehoty\npodľa § 192 ods. 3.\nPodľa § 172 ods. 3 Trestného poriadku rozsudok treba písomne vyhotoviť\nvo väzobných veciach najneskôr do 10 pracovných dní, v ostatných veciach do 30\npracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia; ak ho zo závažných dôvodov nemožno v tejto\nlehote vyhotoviť, predseda súdu môže povoliť dlhšiu lehotu, najviac však dvojnásobok\nuvedených lehôt; o tomto súd upovedomí strany.\nPodľa § 180 Trestného poriadku ak tento diel neustanovuje niečo iné, použijú sa na\nuznesenie primerane ustanovenia prvého dielu tejto hlavy o rozsudku.\n\n17\n\nVychádzajúc zo sťažnostných námietok, je v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti\nsťažovateľa úlohou ústavného súdu posúdiť z hľadiska ústavnej ochrany nasledovné\nskutočnosti:\n1. či postup okresného súdu pri rozhodovaní o vzatí sťažovateľa do väzby\nzodpovedal požiadavkám na urýchlené rozhodovanie o väzbe a v prípade, že to tak nie je, či\nmá táto okolnosť za následok nezákonnosť väzby;\n2. či sa na rozhodovanie sťažnostného súdu o sťažnosti obvineného proti uzneseniu\no vzatí do väzby vzťahuje lehota piatich pracovných dní vyplývajúca z § 192 ods. 3\nTrestného poriadku a ak áno, či jej nedodržanie bez ďalšieho vyvoláva nezákonnosť väzby,\na teda potrebu prepustenia obvineného z väzby;\n3. či postup krajského súdu pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu\no vzatí do väzby zodpovedá požiadavkám na urýchlené rozhodovanie o väzbe.\nMedzi účastníkmi konania pred ústavným súdom je zhoda v tom, že konanie o vzatí\nsťažovateľa do väzby trvalo na okresnom súde 23 dní, a tiež v tom, že krajský súd rozhodol\no sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o vzatí do väzby v 11. pracovný deň od jej\ndoručenia.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy\na práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru postupom okresného súdu v konaní sp. zn.\n0 Tp 98/2015 a jeho uznesením z 19. septembra 2015\nZ informácií uvedených v časti I tohto nálezu vyplynulo, že návrh na vzatie\nsťažovateľa do väzby bol okresnému súdu predložený 18. septembra 2015. Dňa\n19. septembra 2015 okresný súd vykonal výsluch sťažovateľa a rozhodol o jeho vzatí do\nväzby; napadnuté uznesenie o vzatí sťažovateľa do väzby bolo písomne vyhotovené\n1. októbra 2015 (písomné vyhotovenie rozhodnutia trvalo 9 pracovných dní) a vypravené\n5. októbra 2015. Napadnuté uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľovi, resp. jeho\nobhajkyni doručené 12. októbra 2015. Dňa 12. októbra 2015 okresný súd predložil spis na\nrozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa.\n\n18\n\nÚstavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že právo na osobnú slobodu\nzaručené v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy môže byť porušené aj tým, že orgány činné v trestnom\nkonaní nepostupujú v trestnom konaní v čase, keď je obvinený vo väzbe, s osobitnou\nstarostlivosťou a urýchlením (II. ÚS 55/98). Právo na súdnu ochranu v súvislosti\ns periodickým skúmaním dôvodnosti väzby, ako aj právo na urýchlené skúmanie dôvodnosti\nväzby tvoria integrálnu súčasť základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy.\nV rozhodnutiach, v ktorých sa ústavný súd zaoberal požiadavkou urýchleného\nrozhodnutia o zákonnosti väzby v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru a čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy,\nuvádza, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti\nposudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti\nrozhodovania o väzbe nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto\npožiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom\nstupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (napríklad\nIII. ÚS 255/03, III. ÚS 345/06, II. ÚS 353/06).\nPožiadavky vyplývajúce zo sťažovateľom označených ustanovení ústavy a dohovoru\nby teda v zásade nespĺňal taký postup okresného súdu, pri ktorom by lehota konania na jeho\núrovni presahovala dobu jedného mesiaca, resp. by išlo o nečinnosť trvajúcu týždne, čo sa\nv danom prípade nestalo.\nSťažovateľ zastáva názor, že uvedená judikatúra ústavného súdu sa vzťahuje len na\nrozhodovanie všeobecných súdov o žiadostiach obvinených o prepustenie z väzby na\nslobodu, a nie na rozhodovanie všeobecných súdov o vzatí obvinených do väzby,\na poukazuje na osobitosť rozhodovania o vzatí do väzby, v ktorom sa ustaľuje existencia\nmateriálnych aj formálnych podmienok väzby, ktorá je pri iných rozhodovaniach o väzbe\n(rozhodovanie o žiadostiach o prepustenie z väzby na slobodu, o návrhoch na predĺženie\nlehoty trvania väzby) už daná.\nÚstavný súd sa s uvedeným názorom sťažovateľa nestotožňuje. Podľa názoru\nústavného súdu neexistuje relevantný dôvod na to, aby sa z hľadiska požiadavky\n\n19\n\nneodkladnosti,\n\nresp.\n\nurýchleného rozhodovania\n\nsúdu\n\no väzbe\n\nrozlišovalo medzi\n\njednotlivými spôsobmi rozhodovania (vzatie do väzby, predĺženie väzby, prepustenie\nz väzby na slobodu), prirodzene, pri rešpektovaní zákonom ustanovených lehôt na\nrozhodovanie (pozri v § 73 Trestného poriadku uvedené 24, 48 a 72-hodinové lehoty).\nPokiaľ ide o existenciu materiálnych, ako aj formálnych podmienok väzby, tieto sa\nmôžu v priebehu trestného konania meniť (napríklad pod vplyvom vykonaného\ndokazovania) a ich existencia, resp. neexistencia môže byť (a aj je) predmetom súdneho\nprieskumu aj pri iných rozhodovaniach o väzbe, než je rozhodovanie o vzatí obvineného do\nväzby.\nÚstavný súd preskúmaval urýchlenosť postupu súdu pri rozhodovaní o vzatí do\nväzby napr. v konaní sp. zn. III. ÚS 682/2014, pričom sa riadil svojou ustálenou judikatúrou\no ústavnej neakceptovateľnosti dĺžky konania, ktorá presahuje na jednom stupni súdu dobu\njedného mesiaca.\nV posudzovanom prípade je navyše potrebné zohľadniť aj rozsah a zložitosť\nprerokúvanej veci, ktorá je nepochybne právne aj skutkovo zložitá, týka sa viacerých\nobvinených (4 osoby) a celého radu skutkov, ktorých sa mali podľa uznesenia o vznesení\nobvinenia dopustiť. Len pre ilustráciu ústavný súd poznamenáva, že v čase rozhodovania\nokresného súdu trestný spis tvorilo 14 zväzkov a približne 4 000 strán.\nZ pohľadu týchto konkrétnych okolností ústavný súd, držiac sa svojej rozhodovacej\npraxe, uzatvára, že dĺžka trvania konania na okresnom súde v počte 23 dní zodpovedá\npožiadavkám kladeným ústavným súdom na neodkladné alebo urýchlené rozhodovanie\nsúdu o väzbe.\nZohľadňujúc uvedené skutočnosti, ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného\nsúdu pri rozhodovaní o väzbe rešpektoval požiadavku urýchleného rozhodovania, a preto\nokresný súd svojím postupom v konaní sp. zn. 0 Tp 98/2015 a jeho uznesením\n\n20\n\nz 19. septembra 2015 nemohol porušiť základné práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5\nústavy a právo podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy\na práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru postupom krajského súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Tpo 16/2015 a jeho uznesením z 27. októbra 2015 vo vzťahu\nk zákonnosti ďalšieho trvania väzby\nVo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu súvisiacemu s rozhodovaním\no sťažnosti sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresného súdu o jeho vzatí do väzby\nsa ústavný súd sa v prvom rade zaoberal argumentáciou sťažovateľa, v zmysle ktorej je\n(sťažnostný) nadriadený súd povinný rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu\no vzatí do väzby v lehote piatich pracovných dní vyplývajúcej § 192 ods. 3 Trestného\nporiadku.\nKrajský súd na rozdiel od sťažovateľa zastáva názor, že uvedená lehota vyplývajúca\nz § 192 ods. 3 Trestného poriadku sa vzťahuje len na rozhodovanie nadriadeného súdu\no sťažnostiach podľa § 190 ods. 3 Trestného poriadku, teda na rozhodovanie o sťažnosti\nproti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby a o sťažnosti obvineného proti uzneseniu\no vzatí do väzby v tzv. superrýchlom konaní podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku.\nZ už citovanej prvej vety § 192 ods. 3 Trestného poriadku vyplýva, že o sťažnosti\npodľa § 190 ods. 3 Trestného poriadku proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby\nrozhodne nadriadený súd na verejnom zasadnutí a o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí\nobvineného do väzby na neverejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od predloženia\nveci na rozhodnutie.\nÚstavný súd akceptuje tvrdenie sťažovateľa, že z § 192 ods. 3 Trestného poriadku\nmožno vyvodiť povinnosť nadriadeného súdu rozhodnúť o sťažnosti obvineného proti\nuzneseniu o vzatí do väzby v lehote piatich pracovných dní od predloženia veci na\nrozhodnutie nadriadenému súdu. Tento záver vyplýva jednak z gramatického výkladu\n\n21\n\noznačeného ustanovenia Trestného poriadku, ako aj z reálnej rozhodovacej praxe\njednotlivých krajských súdov a tiež najvyššieho súdu, na čo poukazuje aj sťažovateľ\nprostredníctvom svojej právnej zástupkyne v podaní z 5. apríla 2016 (pozri k tomu aj\nrozhodnutia ústavného súdu III. ÚS 259/2015 z 2. júna 2015, IV. ÚS 541/2013\nz 23. septembra 2013 a III. ÚS 101/2013 z 19. februára 2013 vydané na základe ústavného\nprieskumu rozhodnutí nadriadených súdov o sťažnostiach obvinených proti rozhodnutiam\nprvostupňových súdov o vzatí do väzby).\nÚstavný súd nemá dôvod na to, aby spochybňoval svojím výkladom rozhodovaciu\nprax (sťažnostných) nadriadených súdov, ktoré vo všeobecnosti rozhodujú o sťažnostiach\nobvinených proti rozhodnutiam o vzatí do väzby v lehote piatich pracovných dní od\npredloženia veci na rozhodnutie.\nZ uvedeného vyplýva, že krajský súd ako nadriadený súd pochybil, ak nerozhodol\no sťažnosti sťažovateľa v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa, keď mu vec bola\npredložená okresným súdom. Napriek tomuto pochybeniu krajského súdu podľa názoru\nústavného súdu z materiálneho hľadiska k neprípustnému zásahu do základného práva na\nosobnú slobodu len samotným nedodržaním zákonom ustanovenej lehoty dôjsť nemohlo.\nTak okresný súd, ako aj krajský súd, ktoré rozhodovali o väzbe sťažovateľa v predmetnej\ntrestnej veci, totiž podľa názoru ústavného súdu dostatočne popísali a vyhodnotili zistené\nskutočnosti nasvedčujúce tomu, že skutok, pre ktorý bolo proti sťažovateľovi začaté trestné\nstíhanie, bol spáchaný, že ide o skutok, ktorý má znaky trestného činu, a existuje dôvodné\npodozrenie založené na konkrétnych okolnostiach, že tento skutok spáchal sťažovateľ, ako\naj skutočnosti svedčiace o dôvodnosti väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\n(existenciu materiálnych ani formálnych podmienok väzby sťažovateľ ani nenamieta,\npozn.), a ich závery nemožno považovať za arbitrárne.\nPokiaľ ide o právne dôsledky nerešpektovania lehoty ustanovenej v § 192 ods. 3\nTrestného poriadku pri rozhodovaní krajského súdu ako sťažnostného súdu o sťažnosti\nsťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresného súdu o jeho vzatí do väzby, ústavný\nsúd konštatuje, že z nijakého ustanovenia Trestného poriadku nevyplýva, že nedodržaním\n\n22\n\nlehoty piatich pracovných dní na rozhodnutie o sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vzatí\ndo väzby vzniká obligatórne povinnosť sťažnostného súdu prepustiť obvineného\nna slobodu. Ústavný súd v tejto súvislosti v rámci svojej argumentácie poukazuje\nna skutočnosť, že právny následok v podobe povinnosti súdu prepustiť obvineného\nna slobodu v dôsledku nedodržania lehôt na rozhodovanie súdu o väzbe vyplýva z viacerých\nustanovení Trestného poriadku (napr. už citované ustanovenia § 76 ods. 3 a 5 alebo tiež § 73\nods. 7 Trestného poriadku), ktoré sa však nevzťahujú na právnu situáciu, ktorá vznikla\nv súvislosti s rozhodovaním krajského súdu o sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu o jeho\nvzatí do väzby, pričom podľa názoru ústavného súdu neexistuje dôvod na extenzívny výklad\nrelevantných ustanovení Trestného poriadku ani postup per analogiam. Navyše právny\nzáver, v zmysle ktorého by nerešpektovanie lehoty na rozhodnutie nadriadeného súdu\nuvedenej v § 192 ods. 3 Trestného poriadku malo viesť k obligatórnemu prepusteniu\nobvineného z väzby, by za určitých okolností mohol byť vo vzťahu k obvinenému aj\nkontraproduktívny; rešpektovanie požiadavky prednostného a urýchleného rozhodovania\nsúdov vo väzobných veciach by totiž nemalo ísť na úkor rešpektovania zásad spravodlivého\nsúdneho procesu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj už viackrát vyslovený\nprávny názor, podľa ktorého nemožno úspešne namietať porušenie určitého ústavou alebo\nmedzinárodnou zmluvou garantovaného práva alebo slobody takým postupom dotknutého\nvšeobecného súdu, ktorý by mohol mať za následok porušenie iného ústavou, resp.\nmedzinárodnou zmluvou garantovaného práva alebo slobody (IV. ÚS 62/08).\nAk sťažovateľ argumentuje aj poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Tost 26/2015 zo 4. augusta 2015, ústavný súd v zhode s vyjadrením krajského súdu\nkonštatuje, že označené rozhodnutie sa vzťahuje na celkom inú situáciu, v rámci ktorej bola\nosobná sloboda obvineného obmedzovaná po dobu 7 dní bez existencie akéhokoľvek\nrozhodnutia súdu; navyše v označenej veci išlo o rozhodovanie o väzbe po povolení obnovy\nkonania, čo tiež spôsobilo zásadne odlišnú právnu situáciu, v porovnaní s právnou situáciou\nsťažovateľa. Vo veci sťažovateľa totiž existovalo vykonateľné rozhodnutie o väzbe\nz 19. septembra 2015, ktoré bolo okresným súdom vydané v zákonných lehotách, čo\nnespochybňuje ani samotný sťažovateľ.\n\n23\n\nZ uvedených dôvodov bola podľa názoru ústavného súdu väzba sťažovateľa zákonná.\nÚstavný súd preto nemohol vyhovieť požiadavke sťažovateľa na vyslovenie porušenia jeho\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru\nv súvislosti so (ne)zákonnosťou ďalšieho trvania väzby spôsobenej napadnutým postupom\na napadnutým uznesením krajského súdu.\nII.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy\npostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 16/2015 a jeho\nuznesením z 27. októbra 2015 v súvislosti nedodržaním požiadavky na prednostné\na urýchlené rozhodovanie o väzbe\nNapokon zostávalo ústavnému súdu posúdiť, či postup krajského súdu pri\nrozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o vzatí do väzby zodpovedá\npožiadavke na prednostné a urýchlené rozhodovanie o väzbe.\nVec bola krajskému súdu predložená na rozhodnutie 12. októbra 2015. Krajský súd\no sťažnosti sťažovateľa rozhodol 27. októbra 2015. Písomne bolo napadnuté uznesenie\nkrajského súdu vyhotovené a vypravené 4. novembra 2015, obhajkyni sťažovateľa bolo\ndoručené 6. novembra 2015 a sťažovateľovi 9. novembra 2015. Konanie o sťažnosti\nsťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu o jeho vzatí do väzby na krajskom súde\ntrvalo 27 dní.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o tejto časti sťažovateľa v prvom rade zdôrazňuje svoj\nzáver vyslovený v časti II.2 tohto nálezu, v zmysle ktorého bolo povinnosťou krajského\nsúdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v lehote piatich pracovných dní od predloženia veci\nna rozhodnutie. Reálne sa tak stalo až v 11. pracovný deň od predloženia veci.\nAj keď konanie pred krajským súdom ako celok nepresiahlo lehotu jedného mesiaca,\nnemožno aj po zohľadnení skutočnosti, že vo veci sťažovateľa (a ďalších obvinených) išlo\no právne i skutkovo zložitú vec, opomenúť, že krajský súd rozhodol v tejto veci v lehote,\nktorá je dvojnásobne dlhšia, než aká vyplýva z § 192 ods. 3 Trestného poriadku. V tomto\n\n24\n\nkontexte sa žiada tiež zdôrazniť, že okresný súd vo veci sťažovateľa na rozdiel od krajského\nsúdu rozhodol o jeho väzbe sťažovateľa v zákonom predpokladanej lehote vyplývajúcej\nz § 73 Trestného poriadku.\nZa uvedených okolností ústavný súd dospel k záveru, že postup krajského súdu\nvo veci sťažovateľa nerešpektoval požiadavku prednostného a urýchleného rozhodovania\no väzbe vyplývajúcu z čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené\nv bode 1 výroku tohto nálezu.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nsvojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1\nboli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ sa domáha, aby mu bolo za porušenie jeho ústavou garantovaných práv\npostupom krajského súdu priznané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, pričom\npoukazuje okrem iného na skutočnosť, že porušenie jeho práv „bolo osobitne svojvoľné\na hrubé“, pričom porušenie „práva na osobnú slobodu možno kvalifikovať ako jedno\nz najzávažnejších porušení dohovoru“.\nZ čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd\nmôže, ale nemusí finančné zadosťučinenie priznať. Pri rozhodovaní o tom, či finančné\nzadosťučinenie prizná, ústavný súd zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, osobitne intenzitu\n(závažnosť) porušenia ústavou garantovaných práv (porovnaj II. ÚS 161/09, II. ÚS 413/09),\na v tejto súvislosti zvažuje, či je potrebné sťažovateľovi poskytnúť vyšší stupeň ochrany,\nnielen vysloviť porušenie jeho ústavou garantovaných práv (m. m. IV. ÚS 210/04).\nZohľadňujúc predovšetkým charakter a intenzitu porušeniu základných práv\nsťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 4 Tpo 16/2015, ústavný súd dospel k záveru, že len vyslovenie porušenia základného\npráva v danom prípade nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd\n\n25\n\npreto uznal za odôvodnené priznať mu aj primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127\nods. 3 ústavy, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti\nzisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 500 € (bod 2 výroku\ntohto nálezu).\nÚstavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj\no úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou. Ústavný súd pri rozhodovaní\no priznaní úhrady trov konania vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €, keďže išlo o úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2015, ako aj z výšky priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €, keďže\nvo veci boli poskytnuté úkony právnej služby aj v roku 2016. Úhradu priznal za dva úkony\nprávnej služby v roku 2015 (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) a jeden\núkon právnej služby v roku 2016 (vyjadrenie z 5. apríla 2016) v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon uskutočnený v roku\n2015 po 139,83 € a v roku 2016 po 143 €, t. j. spolu 422,66 €, čo spolu s režijným paušálom\ndvakrát po 8,39 € a jedenkrát po 8,58 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 448,02 €.\nTúto sumu bolo potrebné navýšiť o 89,06 € DPH, čo spolu činí 537,62 €. Priznanú úhradu\ntrov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa [§ 31a\nzákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku] (bod 3 výroku\ntohto nálezu).\nVo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel z dôvodov uvedených\nv častiach II.1 a II.2 tohto nálezu (bod 4 výroku tohto nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2016\n\n26", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie-rýchlosť", "väzba-nahradenie väzby", "rozhodnutie-zákonnosť", "väzba-žiadosť o prepustenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Tpo/16/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b1eb2110-00ef-4dc2-ad91-d0e2de41ff75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.259.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 259/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 259/2015 z 2. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-02", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.259.2015.1"}, {"guid": "ussr:00611241-87f3-4614-b789-c5aac097b9cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 682/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 682/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00611241-87f3-4614-b789-c5aac097b9cf"}, {"guid": "ussr:46ae634c-b073-458f-bb54-8685c614c541", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 541/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 541/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46ae634c-b073-458f-bb54-8685c614c541"}, {"guid": "ussr:4d678293-a787-4b93-9a8e-0fb3068915cd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2013 z 15. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d678293-a787-4b93-9a8e-0fb3068915cd"}, {"guid": "ussr:f445782f-fd74-4181-8a04-53c760372686", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 101/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 101/2013 z 19. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-19", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f445782f-fd74-4181-8a04-53c760372686"}, {"guid": "ussr:61341932-4d21-4b2c-9a44-c25666c71aec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 567/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 567/2011 z 10. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:61341932-4d21-4b2c-9a44-c25666c71aec"}, {"guid": "ussr:1c14f4f0-2e06-4199-a924-3a8966cc238d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 367/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 367/2011 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c14f4f0-2e06-4199-a924-3a8966cc238d"}, {"guid": "ussr:1ed1d325-80be-43c7-90b7-362325ffe6af", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 43/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed1d325-80be-43c7-90b7-362325ffe6af"}, {"guid": "ussr:3a383f96-be8a-4c6a-a6be-9833c54a20af", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 147/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 147/2011 z 21. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-21", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a383f96-be8a-4c6a-a6be-9833c54a20af"}, {"guid": "ussr:eea2fc1b-e954-4b5f-b50d-2363676a1a17", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 413/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 413/09 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eea2fc1b-e954-4b5f-b50d-2363676a1a17"}, {"guid": "ussr:aa82f51e-89b7-4015-81af-81e12d241c4d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 161/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 161/09 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa82f51e-89b7-4015-81af-81e12d241c4d"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 345/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/06 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 126/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 126/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:1b678087-ae41-49f6-98f6-88dcf416f07b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 255/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b678087-ae41-49f6-98f6-88dcf416f07b"}, {"guid": "ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:71c4e2f0-1dd0-43dd-8e46-36161d80c036", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.390.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 390/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 390/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.390.2025.2"}, {"guid": "ussr:b6ad7ab4-852c-4b44-9341-15412e7d7ef1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.353.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 353/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 353/2025 z 11. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.353.2025.2"}, {"guid": "ussr:cc755527-bdc9-40bd-8026-04f1f1926dd4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.387.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.387.2024.2"}, {"guid": "ussr:8769bbca-d1bc-470a-8f57-029db374d3c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.549.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2023 z 20. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.549.2023.1"}, {"guid": "ussr:0e1ff975-f741-47dc-a6df-7f2852c603c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.418.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 418/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 418/2024 z 24. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.418.2024.2"}, {"guid": "ussr:abfde5dd-b186-4688-95d3-7e4e9f22cd44", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.81.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 81/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 81/2024 z 16. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.81.2024.2"}, {"guid": "ussr:c46b64b3-13ec-4493-a474-5ef9cb8d2b5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.560.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 560/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 560/2023 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.560.2023.1"}, {"guid": "ussr:8606adb6-6aad-47f9-92b9-77464eed9242", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.234.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2023 z 20. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.234.2023.2"}, {"guid": "ussr:afe1af43-ba89-41ce-880e-151de202a460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.101.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 101/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 101/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.101.2023.2"}, {"guid": "ussr:91cb2f4c-1f33-4cdb-832b-8d39740c02a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.89.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 89/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 89/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.89.2022.2"}, {"guid": "ussr:4ba28e11-e2ae-4757-b2bf-1564ec18278e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.25.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 25/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/2022 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.25.2022.1"}, {"guid": "ussr:6ba28dad-4218-4144-9326-12f8285cb2b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.16.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 16/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/2021 z 27. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.16.2021.2"}, {"guid": "ussr:0ef9ca9c-9707-4984-9ed9-622445b7a117", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.211.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2021 z 21. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.211.2021.1"}, {"guid": "ussr:7fc7f306-d32f-4c6d-9748-1e6c9ae09868", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.142.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 142/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/2020 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.142.2020.1"}, {"guid": "ussr:f0a1a70c-2aac-4626-8a78-c26e75595223", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.286.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 286/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 286/2020 z 16. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.286.2020.1"}, {"guid": "ussr:e4fa1cda-d871-4265-9a98-166edc469bd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.50.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.50.2020.2"}, {"guid": "ussr:0d6fc93f-de3b-4685-b7af-c4f3a8d684aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.171.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 171/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 171/2020 z 13. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.171.2020.1"}, {"guid": "ussr:3a3867ec-2304-48b0-8b1d-b22b6c0e9b44", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.259.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.259.2019.1"}, {"guid": "ussr:1e705b9c-ea81-4bd5-938a-6bb498633363", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.447.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 447/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 447/2018 z 19. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.447.2018.1"}]}