{"guid": "ussr:92541ecd-38bd-411b-863e-3d91bb0a0729", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.174.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 174/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/2016 z 15. 6. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. júna 2016, sp. zn. II. ÚS 174/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.174.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-06-15", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/92541ecd-38bd-411b-863e-3d91bb0a0729", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.174.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.174.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.174.2016.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 174/2016-47\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\na zo sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti obchodnej spoločnosti\nALLIANZ-SLOVENSKÁ POISŤOVŇA, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou Mgr. Marek BENEDIK, s. r. o., Rudnayovo námestie 1,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Marek Benedik, ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 64 Er 105/2015 zo 17. septembra 2015, za účasti\nOkresného súdu Bratislava I, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti ALLIANZ-SLOVENSKÁ POISŤOVŇA,\na. s., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných\n\nslobôd\n\nvýrokom\n\nuznesenia\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nI\n\nsp. zn. 64 Er 105/2015 zo 17. septembra 2015, ktorým nepovolil odklad exekúcie vedenej\npod sp. zn. 64 Er 105/2015, p o r u š e n é b o l i .\n2. Výrok uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 64 Er 105/2015\nzo 17. septembra 2015, ktorým nepovolil odklad exekúcie vedenej pod sp. zn.\n64 Er 105/2015, z r u š u j e .\n\n3. Okresný súd Bratislava I j e\n\np o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti\n\nALLIANZ-SLOVENSKÁ POISŤOVŇA, a. s., trovy konania v sume 537,62 € (slovom\npäťstotridsaťsedem eur a šesťdesiatdva centov) na účet Advokátskej kancelárie Mgr. Marek\nBENEDIK, s. r. o., Rudnayovo námestie 1, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n25. novembra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ALLIANZ-SLOVENSKÁ\nPOISŤOVŇA, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách\naj „sťažovateľ“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mgr. Marek BENEDIK, s. r. o.,\nRudnayovo námestie 1, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Marek Benedik,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n64 Er 105/2015 zo 17. septembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka bola účastníčkou\nexekučného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 64 Er 105/2015 v procesnom\npostavení povinnej. Exekučným titulom je uznesenie Okresného súdu Michalovce\nsp. zn. 16 C\n\n169/2013\n\nz\n\n24.\n\nseptembra\n\n2014,\n\n17. októbra 2014 a vykonateľnosť 4. novembra 2014.\nSťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:\n\n2\n\nktoré\n\nnadobudlo\n\nprávoplatnosť\n\n„... po tom, čo mu (sťažovateľke, pozn.) bolo predmetné uznesenie doručené\n(exekučný titul, pozn.), nadobudol... vedomosť o tom, že Najvyšší súd v rozsudku sp. zn.\n4 Tdo 20/2012 dňa 27. 11. 2013 konštatoval, že predošlými rozhodnutiami Okresného súdu\nMichalovce sp. zn. 8 T 40/2008 z 11. 10. 2010 a Krajského súdu Košice z 21. 02. 2011\nsp. zn. 8 To 84/2010 bol porušený zákon, a to v neprospech obvineného\n\n(ako\n\nvodiča motorového vozidla, ktorý mal spôsobiť zrážku a tým aj zranenie vodiča motocykla,\nt. j. oprávneného\n\n), pričom v následne prebiehajúcom trestnom konaní\n\nbolo jednoznačne preukázané, že\n\nnespôsobil predmetnú dopravnú nehodu, a tým\n\nani nezodpovedá za škodu vzniknutú oprávnenému\n\n. Z oboch týchto\n\nrozsudkov zrušených Najvyšším súdom SR vychádzal Okresný súd Michalovce v konaní\nsp. zn. 16 C 169/2013, ktoré bolo ukončené vydaním uznesenia o schválení súdneho zmieru.\nOkresný súd v Michalovciach v konaní vedenom pod sp. zn. 8 T 1/2012 rozsudkom\nzo dňa 18. 03. 2014 obžalovaného\n\noslobodil spod obžaloby prokurátora\n\nOkresnej prokuratúry Michalovce pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví,\nktorého sa mal dopustiť pri dopravnej nehode zo dňa 09. 07. 2007 v obci\n\n...\n\nPredmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 09. 2014, nakoľko Krajský súd\nv Košiciach uznesením zo dňa 16. 09. 2014 odmietol odvolanie prokurátora.\nTieto skutočnosti zásadným spôsobom ovplyvňujú základ nároku oprávneného\n, a to z dôvodu neexistencie zákonnej povinnosti iného účastníka\ndopravnej nehody, resp. jeho poisťovateľa, nahradiť mu škodu.\nPreto bol v zmysle ustanovenia § 228 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku\nzo strany povinného Allianz - Slovenskej poisťovne, a. s., bezodkladne podaný na Okresnom\nsúde Michalovce dňa 30. 10. 2014 návrh na obnovu konania vedeného pod sp. zn.\n16 C 169/2013, pričom konanie o obnove konania sa vedie pod sp. zn. 5 C 192/2014.\nV rovnaký deň t. j. 30. 10. 2014 bol zároveň na Okresnom súde Michalovce zo strany\npovinného Allianz - Slovenskej poisťovne, a. s., podaný aj návrh na odklad vykonateľnosti\nvyššie uvedeného uznesenia Okresného súdu Michalovce zo dňa 24. 09. 2014.“\nVychádzajúc z týchto zmenených skutkových okolností, podala sťažovateľka\n30. marca 2015 námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie a zároveň sa domáhala aj\njej odloženia. Okresný súd uznesením sp. zn. 64 Er 105/2015 z 19. júna 2015 vydaným\n\n3\n\nvyšším súdnym úradníkom námietky sťažovateľky zamietol a odklad exekúcie nepovolil.\nProti tomto uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol okresný súd\nnapadnutým uznesením tak, že námietky sťažovateľky proti upovedomeniu o začatí\nexekúcie zamietol a odklad exekúcie nepovolil, „... a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že\nby bola odložená vykonateľnosť exekučného titulu, exekučné konanie prebieha na základe\nvykonateľného exekučného titulu a v opačnom prípade by súd rozhodnutím o povolení\nobnovy konania prekročil rámec § 56 ods. 2 ExPor, keďže takýto záver by nutne predbiehal\nvýsledky prebiehajúcich konaní a v podstate by (neprípustne) nahrádzal rozhodnutie súdu“.\nSťažovateľka ďalej poukazuje na to, že Okresný súd Michalovce uznesením\nsp. zn. 5 C 192/2014 z 3. augusta 2015 rozhodol o povolení obnovy konania vedeného\nOkresným súdom Michalovce pod sp. zn. 16 C 169/2013.\nPodľa názoru sťažovateľky je napadnuté rozhodnutie okresného súdu „svojvoľné\na arbitrárne“, keďže okresný súd „redukoval dôvody na odloženie exekúcie len na dôvod\nspočívajúci v odložení vykonateľnosti exekučného titulu. V dôsledku toho neskúmal\na ani neodôvodňoval svoje rozhodnutie z relevantného hľadiska, a to, že (či) povolenie\nodkladu exekúcie odôvodňuje aj dodatočné osvedčenie, že sa začalo konanie alebo iný\nprávny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť odôvodňujúca zastavenie\nexekúcie podľa § 57 ExPor (napríklad v dôsledku zrušenia exekučného titulu). Z tohto\nrelevantného dôvodu potom vec neskúmal a ani neodôvodňoval, či sú splnenie predpoklady\npre odloženie exekúcie alebo nie.“.\nSťažovateľka tiež poukazuje na výsledky súvisiaceho trestného konania, ktoré bolo\nskončené právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom a ktorého skutkové okolnosti „viac ako\ndostatočne odôvodňovali predpoklad, že exekúcia bude zastavená, pretože vylučovali\nexistenciu zodpovednosti za škodu a povinnosti sťažovateľa plniť“.\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n\n4\n\n„1. Okresný súd BRATISLAVA I uznesením sp. zn. 64 Er 105/2015 zo dňa\n17. 09. 2015 porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu, ktoré je garantované čl. 48 ods.\n1 (správne má byť čl. 46 ods. 1, pozn.) Ústavy SR a právo sťažovateľa na spravodlivý\nproces, ktoré je garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu BRATISLAVA I sp. zn. 64 Er 195/2015 zo dňa\n17. 09. 2015 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“\nÚstavný súd pred prijatím sťažnosti na ďalšie konanie vyzval predsedníčku\nokresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti. V stanovisku predsedníčky okresného súdu\nsp. zn. Spr. 3821/2015 z 13. januára 2016, ktoré bolo ústavnému súdu doručené\n29. januára 2016, sa predovšetkým uvádza:\n„Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť sťažovateľa smeruje proti procesnému\npostupu sudkyne a rozhodovaniu v exekučnej veci sp. zn. 64 Er/105/2015, je potrebné\nuviesť, že s poukazom na oprávnenia predsedu súdu vyplývajúcich mu z príslušných\nustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv platnom znení... nie je predseda súdu oprávnený akokoľvek zasahovať do konkrétneho\nprocesného postupu a rozhodovacej činnosti súdu v individuálnej právnej veci. Rovnako\nnie je oprávnený preskúmavať rozhodnutia súdov, tie môže účastník napadnúť len riadnymi\nprípadne mimoriadnymi opravnými prostriedkami. ... predseda súdu, ako orgán riadenia\na správy súdu, nemôže vyjadrovať alebo hodnotiť procesnoprávny postup sudcov\nv konkrétnych súdnych konaniach; usmerňovať, akým spôsobom majú v tom ktorom konaní\npostupovať; zaujímať svoj právny názor k veci alebo akýmkoľvek spôsobom ich\novplyvňovať, či už ide o postup v konaní alebo spôsob rozhodovania. Táto skutočnosť\nnapokon vyplýva aj z ustanovenia § 32 ods. 2 zákona o súdoch, v zmysle ktorého riadenie\na správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov.“\nK vyjadreniu predsedníčky okresného súdu bolo pripojené stanovisko zákonnej\nsudkyne konajúcej vo veci sťažovateľky, súčasťou ktorého bol prehľad úkonov vykonaných\nv konaní vedenom pod sp. zn. 64 Er 105/2015. Z vyjadrenia zákonnej sudkyne zároveň\n\n5\n\nvyplýva, že 26. októbra 2015 bolo okresnému súdu vrátené poverenie na vykonanie\nexekúcie súdnym exekútorom v súlade s § 60 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, keďže došlo\nk vymoženiu pohľadávky oprávneného.\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 174/2016-27\nz 18. februára 2016 ju prijal na ďalšie konanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného\nsúdu, aby sa opätovne vyjadrila k sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie.\nPredsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3171/2016 doručenom ústavnému\nsúdu 4. apríla 2016 uviedla, že sa pridržiava svojho vyjadrenia z 13. januára 2016, a zároveň\nústavnému súdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\nDňa 11. mája 2016 vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa\nvyjadrila k vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedníčky\nokresného súdu a zákonnej sudkyne k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 25. mája 2016\noznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, a k vyjadreniam predsedníčky\nokresného súdu a zákonnej sudkyne predovšetkým uviedla:\n„Ani jedno zo stanovísk vecne nepopiera a ani nespochybňuje obsah podanej\nsťažnosti. Inými slovami povedané, odporca nespochybnil, že súd opomenul a nezaoberal sa\nesenciálnymi hľadiskami a skutočnosťami relevantnými z hľadiska rozhodovania o povolení\nodkladu exekúcie. A preto sa ani jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom\nnevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho\nrozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. ... vyhovenie sťažnosti a zrušenie\nnapadnutého uznesenia je pre sťažovateľa mimoriadne dôležité najmä z hľadiska\n\n6\n\nuplatňovania prípadnej náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov... sťažovateľ nedosiahne nápravu vo veci\nsamotným zrušením napadnutého rozhodnutia. Preto a z tohto dôvodu sa sťažovateľ\ndomáha aj primeraného finančného zadosťučinenia podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR vo výške\n5.000,- €. Sťažovateľ výšku požadovaného finančného zadosťučinenia za pocit krivdy\na nespravodlivosti považuje za primeranú vzhľadom na výšku peňažnej sumy, ktorá bola\nvoči nemu v rámci exekúcie vymožená (cca 28.000,- €).“\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky si podaním doručeným ústavnému súdu 25. mája\n2016 zároveň uplatnila úhradu trov konania v sume 537,62 €.\nPoužitím § 95 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)\nsťažovateľka súčasne navrhuje „pripustenie zmeny petitu“ nasledovne:\n„1. Okresný súd BRATISLAVA I uznesením sp. zn. 64 Er 105/2015 zo dňa\n17. 09. 2015 porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu, ktoré je garantované čl. 46 ods.\n1 Ústavy SR a právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré je garantované čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu BRATISLAVA I sp. zn. 64 Er 105/2015 zo dňa\n17. 09. 2015 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd BRATISLAVA I je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 5.000,- €.\n4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 537,62 €.“\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\npretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n7\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré odôvodňuje tým, že napadnuté uznesenie\nokresného súdu je „svojvoľné a arbitrárne“, keďže okresný súd „redukoval dôvody\nna odloženie exekúcie len na dôvod spočívajúci v odložení vykonateľnosti exekučného titulu.\nV dôsledku toho neskúmal a ani neodôvodňoval svoje rozhodnutie z relevantného hľadiska,\na to, že (či) povolenie odkladu exekúcie odôvodňuje aj dodatočné osvedčenie, že sa začalo\nkonanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť\nodôvodňujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 ExPor (napríklad v dôsledku zrušenia\nexekučného titulu). Z tohto relevantného dôvodu potom vec neskúmal a ani neodôvodňoval,\nči sú splnenie predpoklady pre odloženie exekúcie alebo nie.“.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd pri ústavnom prieskume veci sťažovateľky vychádzal zo svojej\nkonštantnej judikatúry, podľa ktorej zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\n\n8\n\nk rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého\nsúdneho orgánu ochrany ústavnosti však vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia\nvšeobecných súdov v prípade, ak v konaní, ktoré im predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Ústavný súd je oprávnený\na povinný posúdiť neústavnosť konania a rozhodovania všeobecných súdov vo veciach,\nv ktorých niet iného súdu, aby prerokoval a rozhodol o tom, či bolo, alebo nebolo porušené\nzákladné právo alebo sloboda účastníka konania pred všeobecným súdom (m. m. I. ÚS 5/00,\nII. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, II. ÚS 83/06).\nÚstavný súd k tomu ďalej uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu (vrátane\nrozhodnutia všeobecného súdu v exekučnej veci) musí predchádzať jeho postup\nzodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení\nústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách\n(v kontexte danej veci v súlade s dohovorom, najmä v súlade s právom na prístup na súd\na právom na spravodlivé prejednanie veci). Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje,\nže dohovor a k nemu sa vzťahujúca judikatúra predstavujú pre vnútroštátne orgány záväzné\nvýkladové smernice pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy jednotlivých komponentov\npráva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy,\na tým normujú rámec, v ktorom je pred týmito orgánmi možné domáhať sa rešpektovania\njednotlivých aspektov „práva na spravodlivé súdne konanie“ (m. m. I. ÚS 49/01,\nI. ÚS 230/03).\nPokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že mu neprislúcha\nhodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi,\npretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti.\nSúdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd,\nčo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva oddiely, kde prvý upravuje\nústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní svojej právomoci\n\n9\n\nnezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda\nvšeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti\npre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou\nalebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom\nsmere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo\nsvojvoľné s priamym dopadom na niektoré zo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nÚstavný súd ďalej poznamenáva, že prípadné porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy (čl. 46 ústavy) a jeho porovnateľného\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru možno posudzovať spoločne,\nkeďže nie sú medzi nimi zásadnejšie odlišnosti (m. m. IV. ÚS 195/07).\nK porušeniu základného práva na súdnu ochranu môže dôjsť predovšetkým vtedy,\nak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe)\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98), ale tiež v prípade, ak by\nrozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda prejavom zjavnej svojvôle pri výklade\na aplikácii právnej normy, ak by výrok rozhodnutia nebol v súlade s priebehom konania\nalebo ak by rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené.\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\nv napadnutej veci aj okresný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich\nskutočne všeobecný súd rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného\nhľadiska akceptovateľná a udržateľná.\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka podala vo veci exekúcie vedenej\nna Exekútorskom úrade JUDr. Hildegardy Laclavíkovej v Prešove (ďalej len „exekútorský\n\n10\n\núrad“) pod sp. zn. Ex 4/15 23. marca 2015 námietky a 2. apríla 2015 návrh na odklad\nexekúcie. Uznesením sp. zn. 64 Er 105/2015 z 19. júna 2015 okresný súd námietky\nsťažovateľky zamietol a odklad exekúcie vedenej týmto súdom pod sp. zn. 64 Er 105/2015\nnepovolil. Sťažovateľka podala proti označenému rozhodnutiu okresného súdu vydanému\nvyšším súdnym úradníkom odvolanie 10. júla 2015. V súlade s § 374 ods. 4 druhou vetou\nOSP, keďže odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie\nnepripúšťa (§ 202 ods. 2 OSP), bolo uznesenie okresného súdu sp. zn. 64 Er 105/2015\nz 19. júna 2015 podaním odvolania zrušené a vo veci opätovne rozhodol sudca okresného\nsúdu.\nNapadnutým uznesením okresný súd zamietol námietky sťažovateľky proti exekúcii\n(prvý výrok) a zároveň druhým výrokom odklad exekúcie vedenej okresným súdom\npod sp. zn. 64 Er 105/2015 nepovolil.\nV relevantnej časti napadnutého uznesenia okresného súdu sa uvádza:\n«Súd zo spisu sp. zn. 64 Er 105/2015 zistil, že exekučné konanie prebieha na základe\nexekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Okresného súdu Michalovce, č. k. 16 C 169/13-77\nzo dňa 24. 09. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 10. 2014 a vykonateľnosť dňa\n04. 11. 2014.\nNámietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých\núčelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie.\nNie je v kompetencii súdu v exekučnom konaní posudzovať právoplatné\na vykonateľné rozhodnutie súdu. Všetky argumenty povinného uvádzané v podaných\nnámietkach mali byť predmetom dokazovania v základnom konaní, resp. budú následne\npredmetom dokazovanie v prebiehajúcom konaní o obnove konania. Rozhodnutie, ktoré je\nexekučným titulom, je právoplatné a vykonateľné, je spôsobilým titulom na vykonávanie\nexekúcie a exekučný súd je týmto rozhodnutím viazaný.\nZo spisového materiálu súd zistil, že Okresný súd Michalovce uznesením prijatým\nna pojednávaní dňa 03. 08. 2015 povolil obnovu konania vedeného pod sp. zn. 16 C\n169/2013.\n\n11\n\nPodanie návrhu na obnovu konania proti rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom,\nnespôsobuje neprípustnosť exekúcie, nakoľko samotným podaním návrhu na obnovu\nkonania neprestáva byť rozhodnutie právoplatné a vykonateľné. Očakávanie povinného, že\nby mohla byť odložená vykonateľnosť predmetného rozsudku, prípadne že bude tento\nrozsudok zrušený, nie je skutočnosťou zakladajúcou neprípustnosť exekúcie alebo\nskutočnosťou zakladajúcou nárok na odloženie exekúcie v zmysle ust. § 56 ods. 2\nExekučného poriadku.\nSamotné podanie návrhu na obnovu konania proti rozhodnutiu, ktoré je exekučným\ntitulom, nemá za následok stratu právoplatnosti alebo odklad vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať prípustnosť obnovy konania a teda\nnásledne aj odkladu vykonateľnosti exekučného titulu.\nExekučný titul - uznesenie Okresného súdu Michalovce, č. k. 16 C 169/13-77 zo dňa\n24. 09. 2014 je naďalej právoplatný a vykonateľný, je spôsobilým exekučným titulom,\nna základe ktorého možno viesť exekúciu.\nNa základe zisteného skutkového stavu súd námietky povinného proti exekúcii\nzamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, nakoľko súdu nebolo preukázané,\nže po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného\nnároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a nie sú tu ani iné dôvody, pre ktoré by bola\nexekúcia neprípustná.\nPodľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad\nexekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).\nPovolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje\nsplnenie zákonnej podmienky, pre ktorú je možné dôvodne očakávať, že exekúcia bude\nzastavená. Preukázanie jej splnenia zaťažuje povinného. V tejto súvislosti sa od povinného\nočakáva, aby preukázal minimálne skutočnosť, že sa začalo konanie, ktoré môže viesť\nk zastaveniu exekúcie.\nZ výkladu citovaného ustanovenia ako i doterajšej judikatúry súdov vyplýva, že\nodklad exekúcie je osobitným a svojim charakterom skôr výnimočným inštitútom, ktorým\nsúd priznáva povinnému časovo obmedzené exekučné moratórium v prípade, ak by\npokračovanie exekúcie mohlo vzhľadom na tvrdenie povinného, ktorým preukazuje, či\ndôvody uvádzané povinným dostatočne preukazujú naplnenie zákonnej podmienky „ak\n\n12\n\nmožno\n\nočakávať,\n\nže\n\nexekúcia\n\nbude\n\nzastavená.“\n\nDôkazné\n\nbremeno\n\npreukázať\n\nopodstatnenosť tvrdenia pritom zaťažuje povinného a súd nemá povinnosť povinného vyzvať\nna predloženie dôkazov o jeho tvrdeniach. Zo súdneho spisu súd zistil, že exekučné konanie\nprebieha na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Okresného súdu Michalovce,\nč. k. 16 C 169/13-77 zo dňa 24. 09. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 10. 2014\na vykonateľnosť dňa 04. 11. 2014. Povinný nepreukázal súdu, že ku dňu rozhodnutia vo veci\nnebol povolený odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučné konanie, preto prebieha\ndôvodne na základe vykonateľného exekučného titulu. V opačnom prípade by súd\nrozhodnutím o povolení odkladu exekúcie prekročil rámec ust. § 56 ods. 2 Exekučného\nporiadku, keďže takýto záver by nutne predbiehal výsledky prebiehajúcich konaní\na v podstate by (neprípustne) nahrádzal rozhodnutie súdu. Rovnako súd nemal preukázané\nani iné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 a 58 Exekučného poriadku, a preto\nnepovolil odklad exekúcie, a preto súd nepovolil povinnému odklad exekúcie.»\nSťažovateľka svojou argumentáciou spochybňuje napadnuté uznesenie okresného\nsúdu vo výroku, ktorým nepovolil odklad exekúcie. V tejto súvislosti predovšetkým\nzdôrazňuje, že okresný súd sa vôbec nezaoberal skúmaním podmienok, splnenie ktorých by\nodôvodňovalo\n\npovolenie\n\nodkladu\n\nexekúcie,\n\na to\n\npredovšetkým\n\nv nadväznosti\n\nna argumentáciu sťažovateľky, že sa začalo konanie, ktorého výsledkom môže byť právna\nskutočnosť odôvodňujúca zastavenie exekúcie v súlade s § 57 Exekučného poriadku.\nSťažovateľka v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 64 Er 105/2015\nz 19. júna 2015 vydanom vyšším súdnym úradníkom uviedla, že po vydaní exekučného\ntitulu (uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 16 C 169/2013 z 24. septembra 2014,\nktorým bol schválený súdny zmier, podľa ktorého bola sťažovateľka spoločne s odporcom\nv 1. rade povinná spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 15 000 € a náhradu\ntrov konania v sume 8 000 € z titulu nároku navrhovateľa na bolestné a sťaženie\nspoločenského uplatnenia) bol vydaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Tdo 20/2012 z 27. novembra 2013 (ďalej len „rozsudok\nz 27. novembra 2013“), ktorým boli zrušený rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 8 To 84/2010 z 21. februára 2011, ako aj rozsudok Okresného súdu Michalovce\n\n13\n\nsp. zn. 8 T 40/2008 z 11. októbra 2010 z dôvodu porušenia príslušných ustanovení\nTrestného poriadku a Trestného zákona v neprospech obvineného, ktorý mal spôsobiť\ndopravnú nehodu a zodpovedať za škodu vzniknutú navrhovateľovi, a vec bola vrátená\nOkresnému\n\nsúdu\n\nMichalovce\n\nna\n\nnové\n\nkonanie.\n\nRozsudkom\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nz 27. novembra 2013 boli teda zrušené meritórne rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach\na Okresného\n\nsúdu\n\nMichalovce,\n\nz ktorých\n\nOkresný\n\nsúd\n\nMichalovce\n\nv\n\nkonaní\n\nsp. zn. 16 C 169/2013, v ktorom bol vydaný exekučný titul, vychádzal. Následne Okresný\nsúd Michalovce rozsudkom sp. zn. 8 T 1/2012 z 18. marca 2014 obvineného spod obžaloby\nprokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin\nublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona oslobodil v súlade s § 285 písm. a)\nTrestného poriadku. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 To 64/2014\nzo 16. septembra 2014 v súlade s § 319 Trestného poriadku bolo zamietnuté odvolanie\nprokurátora smerujúce proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8 T 1/2012\nz 18. marca 2014 (právoplatné 16. septembra 2014).\nVzhľadom na existenciu skutočností ovplyvňujúcich podstatným spôsobom základ\nnároku oprávneného a v tej súvislosti aj povinnosť sťažovateľky ako poisťovateľa\nobvineného nahradiť škodu oprávnenému sťažovateľka podala 30. októbra 2014 návrh\nna povolenie obnovy konania vedeného Okresným súdom Michalovce pod sp. zn.\n16 C 169/2013 a návrh na odklad vykonateľnosti exekučného titulu (konanie vo veci návrhu\nna povolenie obnovy konania je Okresným súdom Michalovce vedené pod sp. zn.\n5 C 192/2014).\nV odvolaní proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 64 Er 105/2015 z 19. júna 2015\nsťažovateľka zdôraznila aj to, že „... dňa 03. 08. 2015 bude Okresný súd Michalovce\no obnove konať... Ak teda prebieha konanie o obnove konania proti exekučnému titulu,\nje tak naplnený jeden zo zákonných dôvodov k povoleniu odkladu exekúcie súdom, nakoľko\nmožno očakávať, že exekúcia bude zastavená.“.\nZo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vyplýva, že sťažovateľka\n11. septembra 2015 doručila okresnému súdu podanie, v ktorom mu oznámila, že Okresný\n\n14\n\nsúd Michalovce uznesením sp. zn. 5 C 192/2014 z 3. augusta 2015 povolil obnovu konania\nvedeného pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 16 C 169/2013, a k podaniu\npriložila citované uznesenie.\nV súlade s § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad\nexekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).\nPodľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví,\nak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené\nalebo sa stalo neúčinným.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre už vyslovil právny názor, v zmysle ktorého\npovolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá\npreukázanie takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie\nexekúcie v dôsledku splnenia podmienok ustanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57\nods. 1 Exekučného poriadku. Pred povolením odkladu exekúcie by z tohto dôvodu malo byť\ndostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom\nmôže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného\nporiadku. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti\nexekučného titulu (I. ÚS 359/09).\nV konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu síce k odkladu vykonateľnosti\nexekučného titulu (uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 16 C 169/2013\nz 24. septembra 2014) nedošlo, sťažovateľka však okresnému súdu predostrela v odvolaní\nproti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 64 Er 105/2015 z 19. júna 2015 skutočnosti, ktoré\npodstatným spôsobom ovplyvňovali základ nároku oprávneného a v tej súvislosti aj\npovinnosť sťažovateľky ako poisťovateľa obvineného nahradiť škodu oprávnenému\n(rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8 T 1/2012 z 18. marca 2014 v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 To 64/2014 zo 16. septembra 2014).\nOkresnému súdu pred vydaním napadnutého uznesenia bola rovnako známa skutočnosť, že\nOkresný súd Michalovce uznesením sp. zn. 5 C 192/2014 z 3. augusta 2015 povolil obnovu\n\n15\n\nkonania vedeného pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 16 C 169/2013, v ktorom\nbol vydaný exekučný titul, práve na základe už citovaných rozhodnutí Okresného súdu\nMichalovce a Krajského súdu v Košiciach. V takejto situácii bolo preto kľúčové\nzodpovedať otázku, či vzhľadom na sťažovateľkou uvádzané skutočnosti boli splnené\npodmienky, pre ktoré možno očakávať zastavenia výkonu exekúcie na základe exekučného\ntitulu v súlade s § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosti, ktoré okresnému súdu\npredostrela sťažovateľka, tak predstavovali podstatné a právne významné skutočnosti, ktoré\npri odôvodňovaní svojho rozhodnutia okresný súd nevzal do úvahy, čo podľa názoru\nústavného súdu zreteľne signalizuje, že napadnuté uznesenie okresného súdu, resp. jeho\npríslušná časť je arbitrárna, resp. svojvoľná.\nS argumentáciou okresného súdu, podľa ktorej „... by súd rozhodnutím o povolení\nodkladu exekúcie prekročil rámec ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže takýto záver\nby nutne predbiehal výsledky prebiehajúcich konaní a v podstate by (neprípustne)\nnahrádzal rozhodnutie súdu“, sa ústavný súd nemôže stotožniť a naopak, prisvedčuje\nargumentácii sťažovateľky, podľa ktorej „súd v konaní o povolení odkladu neprejudikuje\nvýsledok konania, predmetom ktorého je zrušenie (zmena) exekučného titulu; jeho\nrozhodnutie nie je mimo exekučného konania záväzné; súd sa okolnosťami konania zaoberá\nlen v rovine pravdepodobnosti výsledku... rozhodnutie súdu o povolení odkladu výkonu\nje len dočasné“.\nÚstavný súd, posudzujúc obsah zásadnej argumentácie sťažovateľky, ako aj\ndotknutej časti spisovej dokumentácie vzťahujúcej sa na konanie vedené okresným súdom\npod sp. zn. 64 Er 105/2015 a odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu v časti\ntýkajúcej sa výroku, ktorým okresný súd napadnutým uznesením nepovolil odklad exekúcie\nvedenej týmto súdom pod sp. zn. 64 Er 105/2015, dospel k záveru, že okresný súd týmto\nvýrokom napadnutého uznesenia porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods.1 ústavy, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIII.\n\n16\n\nV zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom\nsúde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd\ntaké rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nVzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol, že okresný súd výrokom\nuznesenia sp. zn. 64 Er 105/2015 zo 17. septembra 2015, ktorým nepovolil odklad exekúcie\nvedenej pod sp. zn. 64 Er 105/2015, porušil ústavou a dohovorom garantované práva\nsťažovateľky, zrušil tento výrok napadnutého uznesenia okresného súdu (bod 2 výroku\ntohto nálezu).\nS prihliadnutím na argumentáciu sťažovateľky, ktorá smerovala len proti prvému\nvýroku napadnutého uznesenia, ktorým okresný súd odklad exekúcie nepovolil, ústavný súd\no druhom výroku napadnutého uznesenia, ktorým okresný súd námietky sťažovateľky proti\nexekúcii zamietol, nerozhodoval, t. j. tento (druhý) výrok napadnutého uznesenia nie je\ntýmto nálezom dotknutý.\nV zmysle čl. 127 ods. 2 tretej vety ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že exekúcia sa skončila vymožením pohľadávky,\njej príslušenstva a trov exekučného konania, na základe čoho 26. októbra 2015 súdna\nexekútorka JUDr. Hildegarda Laclavíková okresnému súdu vrátila poverenie na vykonanie\nexekúcie v súlade s § 60 písm. e) Exekučného poriadku.\nKeďže exekučné konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 64 Er 105/2015 je\nskončené vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekučného konania,\na s prihliadnutím na zákaz navrátenia do predošlého stavu, ktorý sa uplatňuje v exekučnom\nkonaní v súlade s § 61 Exekučného poriadku, bolo bez právneho dôvodu rozhodnúť\no vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie o odklade\nexekúcie. Ústavný súd z uvedeného dôvodu sťažnosti v časti, ktorou sa sťažovateľka\n\n17\n\ndomáhala vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie, nevyhovel (bod 4 výroku tohto\nnálezu). V nadväznosti na tento záver ústavný súd konštatuje, že nevyhovenie sťažnosti\nsťažovateľky v časti, ktorou sa domáhala vrátenia veci na ďalšie konanie, nevylučuje\nprípadné uplatňovanie nárokov sťažovateľky podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov.\nPodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu\nnemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Sťažovateľka do prijatia sťažnosti na ďalšie\nkonanie priznanie primeraného finančného zadosťučinenia neuplatnila. Vo vyjadrení\ndoručenom ústavnému súdu 25. mája 2016 (po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie)\nsťažovateľka v súlade s § 95 ods. 1 a 2 OSP požadovala „pripustenie zmeny petitu“\na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na osobitosť konania pred ústavným súdom,\nktorá spočíva v tom, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrh (sťažnosť)\nneodloží alebo neodmietne, prijme ho podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie\nkonanie „v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu“. Uvedená\nskutočnosť vylučuje v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu možnosť navrhovateľa\n(sťažovateľa) meniť po prijatí sťažnosti návrh na začatie konania (napr. I. ÚS 36/02,\nI. ÚS 109/02, I. ÚS 196/03). Ústavný súd je preto viazaný predmetom konania, ktorý bol\nprimárne vymedzený v petite sťažnosti a následne v uznesení o jej prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. IV. ÚS 30/08).\nSťažovateľka sa svojím (pôvodným) návrhom nedomáhala priznania primeraného\nfinančného zadosťučinenia v zmysle § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde v čase do prijatia\nsťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd sa preto návrhom sťažovateľky na „pripustenie\nzmeny petitu“, ktorého súčasťou bol návrh týkajúci sa priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia, vzhľadom na viazanosť petitom sťažnosti sťažovateľky podľa § 20 ods. 4\n\n18\n\nzákona o ústavnom súde (ako aj uznesením o jej prijatí na ďalšie konanie) už v konaní\nvo veci samej nezaoberal.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom právnou\nzástupkyňou Advokátskou kanceláriou Mgr. Marek BENEDIK, s. r. o., Rudnayovo\nnámestie 1, Bratislava. Sťažovateľka si prostredníctvom právnej zástupkyne uplatnila nárok\nna úhradu trov konania, pričom ich celkovú výšku vyčíslila na sumu 537,62 €.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd priznal úhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie doručené ústavnému súdu 25. mája 2016)\nvykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok\n2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené v roku 2015), a z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €\n(za úkon urobený v roku 2016).\nSťažovateľke priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €,\nčo predstavuje sumu 279,66 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané\nv roku 2015 po 8,39 €. Za vyjadrenie doručené ústavnému súdu 25. mája 2016 priznal\nústavný súd sumu 143 € a režijný paušál v sume 8,58 €, čo spolu predstavuje sumu\n448,02 €, a po zvýšení o 20 % DPH (právna zástupkyňa sťažovateľky je platcom DPH,\npozn.) celkovú sumu 537,62 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\n\n19\n\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho\nsúdneho poriadku).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2016\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "exekúcia", "konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "64Er/105/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cfc3558b-f292-4761-a764-d10030598113", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 359/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 359/09 z 25. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-25", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cfc3558b-f292-4761-a764-d10030598113"}, {"guid": "ussr:a69175d4-0387-4ba4-b4cf-1899edebdc8a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 30/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 30/08 z 17. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a69175d4-0387-4ba4-b4cf-1899edebdc8a"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 83/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/03 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87"}, {"guid": "ussr:2c96559a-f249-486f-bffa-49ea3890b5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 196/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/03 z 24. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-24", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c96559a-f249-486f-bffa-49ea3890b5fe"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:1a179950-cc85-43f0-94d5-ee54a50c5d68", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 109/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/02 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a179950-cc85-43f0-94d5-ee54a50c5d68"}, {"guid": "ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 36/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/02 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:379fa9b0-04a2-4a1a-bfc4-a17e2cb376f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.8.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 8/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 8/2019 z 10. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.8.2019.1"}]}