{"guid": "ussr:8f4d5d20-f764-41d9-b11b-e8c6afda2922", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.17.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2016 z 14. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. januára 2016, sp. zn. II. ÚS 17/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.17.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-01-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48", "nazov": "čl. 48 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8f4d5d20-f764-41d9-b11b-e8c6afda2922", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.17.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.17.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.17.2016.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 17/2016-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou, Jakubovo\nnámestie 9, Bratislava, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cdo 180/2014 a jeho uznesením z 30. marca\n2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), doplnená podaním\n\ndoručeným ústavnému súdu 22. júla 2015, pre namietané porušenie jej základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\n\nvedenom pod sp. zn. 8 Cdo 180/2014 a jeho uznesením z 30. marca 2015 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj „súd\nprvého stupňa“) rozsudkom č. k. 6 C 526/1996-928 zo 6. decembra 2012 vyporiadal\nbezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov (ďalej len „BSM“) tak, že prikázal do výlučného\nvlastníctva účastníkov hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku, každému v zostatkovej\nhodnote po 829,84 eur a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľke (navrhovateľke\nv konaní pred súdom prvého stupňa) v lehote jedného mesiaca 54 924,54 eur „titulom\nnáhrady za prostriedky vynaložené na výlučný majetok odporcu“. Obidvom účastníkom\nuložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa spoločne a nerozdielne súdny poplatok\n66 eur a náhradu trov znaleckého dokazovania v sume 2 062,91 eur. Pri vyporiadaní BSM\nvychádzal súd prvého stupňa z toho, že manželstvo účastníkov uzavreté 26. mája 1984\nzaniklo rozvodom vysloveným rozsudkom sp. zn. 11 C 313/1994 z 22. januára 1996, ktorý\nnadobudol právoplatnosť 20. marca 1996. Predmetom BSM, ktoré treba vyporiadať, sú\nhnuteľné veci špecifikované vo výroku rozsudku, zostatková hodnota ktorých nebola medzi\núčastníkmi sporná. Tieto veci vyporiadal podľa stavu, v akom ich účastníci výlučne ako\nvlastníci užívali. Pri určení rozsahu toho, čo sa zo spoločného majetku účastníkov\nvynaložilo pri zhotovení rodinného domu vo výlučnom vlastníctve odporcu, súd prvého\nstupňa, súc viazaný právnym názorom vysloveným v ostatnom uznesení Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) sp. zn. 5 Co 53/2011 z 31. októbra 2011, ktorým bol\nzrušený jeho skorší rozsudok č. k. 6 C 526/1996-665 z 2. novembra 2010, vychádzal\nz rozdielu medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti odporcu ku dňu vzniku manželstva\núčastníkov (85 400 eur) a jej všeobecnou hodnotou ku dňu zániku manželstva účastníkov\n(199 000 eur). Z takto zistenej sumy 113 600 eur odpočítal prostriedky vynaložené\nna nehnuteľnosť odporcu z vlastníctva sťažovateľky a z podielového spoluvlastníctva\núčastníkov v celkovej sume 3 750,91 eur, a tak dospel k záveru, že zo spoločného majetku\núčastníkov bola vynaložená na výlučný majetok odporcu suma 109 849,09 eur, polovicu\nktorej je odporca povinný zaplatiť sťažovateľke „titulom náhrady za prostriedky\nvynaložené na výlučný majetok odporcu“.\n\n2\n\n2.1 Odvolací súd rozsudkom sp. zn. 5 Co 198/2013, 5 Co 199/2013, 5 Co 200/2013\nz 12. novembra 2013 potvrdil odvolaním odporcu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa\na potvrdil aj odvolaniami účastníkov, resp. odvolaním sťažovateľky napadnuté uznesenia\nsúdu prvého stupňa č. k. 6 C 526/1999-687 zo 16. novembra 2011 (ktorým bol ustanovený\nznalec a účastníkom bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené\nso znaleckým dokazovaním), resp. č. k. 6 C 526/1996-882 z 25. septembra 2012 (ktorým\nsťažovateľke nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov).\n2.2 Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu\nprvého stupňa, odporca podal dovolanie, prípustnosť a odôvodnenosť ktorého vyvodil\nz ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Najvyšší\nsúd napadnutým uznesením rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 5 Co 198/2013,\n5 Co 199/2013, 5 Co 200/2013 z 12. novembra 2013 vo výroku, ktorým bol potvrdený\nrozsudok súdu prvého stupňa č. k. 6 C 526/1996-928 zo 6. decembra 2012, zrušil a vec\nvrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého\nuznesenia uviedol: «Primárnou povinnosťou dovolacieho súdu je zaoberať sa tým, či\nrozhodné skutkové a právne závery odvolacieho súdu, na ktorých založil svoje dovolaním\núčastníka napadnuté rozhodnutie, nie sú arbitrárne, svojvoľné a v tomto zmysle teda\nneodôvodnené, a či ich zo zákonného hľadiska možno považovať za udržateľné, pretože\ndanosť takejto vady by zakladal v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. prípustnosť dovolania\núčastníka bez ohľadu na procesnú formu a spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu.\nZ judikatúry ústavného súdu vyplýva, že arbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť\nrozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych\nargumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky\nalebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať\nmieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv\nuvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Okrem toho,\narbitrárnosť rozhodnutia súdu môže vyplývať aj z ústavne nekonformného výkladu\nustanovení právnych predpisov aplikovaných na prerokúvaný skutkový prípad. Nezávislosť\n\n3\n\nrozhodovania súdu sa má totiž uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom\na hmotnoprávnom rámci. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho\nrozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy\nzo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak\ndôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo\npopierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne\njednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08,\nIV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze I. ÚS 118/2013\nz 22. januára 2014 konštatoval, že okrem nedostatočne odôvodnených rozhodnutí\nvšeobecných súdov ústavný súd ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) hodnotí\naj také ich rozhodnutia, ktoré síce môžu vykazovať rozsiahle odôvodnenie, avšak ktorými\nboli normy podústavného práva interpretované v extrémnom rozpore s princípmi\nspravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (obdobný prístup naostatok možno\nnájsť aj v judikatúre Ústavného súdu Českej republiky, napr. III. ÚS 150/99).\nSúd prvého stupňa, potom ako boli jeho tri predchádzajúce rozsudky (vychádzajúce\npri rozhodovaní o náhrade toho, čo sa zo spoločného majetku účastníkov vynaložilo na\nostatný majetok odporcu z „vynaložených konkrétnych investícii“) zrušené odvolacím\nsúdom, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom\nuznesení z 31. októbra 2011 sp. zn. 5Co/53/2011, v svojom ostatnom rozsudku pri určení\nrozsahu toho, čo sa zo spoločného majetku účastníkov vynaložilo pri zhotovení rodinného\ndomu vo výlučnom vlastníctve odporcu, vychádzal z rozdielu medzi všeobecnou hodnotou\nnehnuteľnosti odporcu ku dňu vzniku manželstva účastníkov (85 400 €) a jeho všeobecnou\nhodnotou ku dňu zániku ich manželstva (199 000 €). Z takto určenej sumy 113 600 € potom\nodpočítal prostriedky vynaložené na nehnuteľnosť odporcu z „osobného“ vlastníctva\nnavrhovateľky a z podielového spoluvlastníctva účastníkov v celkovej sume 3 750,91 €, a\ntak dospel k záveru, že zo spoločného majetku účastníkov bolo vynaložené na výlučný\nmajetok odporcu suma 109 849,09 €, polovicu ktorej (54 924,54 €) je odporca povinný\nzaplatiť navrhovateľke „titulom náhrad za prostriedky vynaložené na výlučný majetok\nodporcu“. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s takýmto odôvodnením rozsudku súdu\nprvého stupňa a obmedzil sa len na skonštatovanie jeho správnosti.\n\n4\n\nPodľa dovolacieho súdu takáto interpretácia a aplikácia ustanovenia § 150, druhá\nveta O.z. pri určení náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku účastníkov konania\nvynaložilo na ostatný majetok odporcu, zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej\nnormy, je zjavne jednostranná a v rozpore s princípmi spravodlivosti. Odvolací súd sa\nvyššie uvedeným výkladom ustanovenia § 150, druhá veta O.z. natoľko odchýlil od jeho\nznenia, že sa zásadne poprel jeho účel a význam.\nPodľa označenej normy pri vyporiadaní BSM je každý zo spoluvlastníkov oprávnený\npožadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a naopak, je\npovinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.\nZ predmetného ustanovenia vyplýva, že v prípade investícií z BSM do ostatného\nmajetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť,\nprostriedky skutočne vynaložené na tieto investície („... čo sa zo spoločného majetku\nvynaložilo...“). Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do jeho ostatného\nmajetku v čase, kedy boli vynaložené, a nie zo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci\n(výslednej objektivizovanej hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom\nich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu\nv podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať\ns patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená\nneprimeranou pohnútkou) v oddelenom majetku jedného z manželov (porovnaj uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky 26. júna 2012 sp. zn. 6 MCdo 10/2011 a z 27. marca\n2014 sp. zn. 1 MCdo 12/2011). Ak zákon ustanovuje, že treba nahradiť, čo bolo vynaložené,\ntak už z jazykového výkladu vyplýva, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v čase minulom\na jeho výška ku dňu zániku manželstva ani ku dňu vyporiadania BSM nie je inak\nmodifikovaná. Tým, čo je povinný nahradiť jeden z manželov v prípade investícií do jeho\nostatného majetku z BSM, sú teda finančné prostriedky na tieto investície skutočne\nvynaložené. Ak ide o obstaranie vecí, ktoré boli zabudované do domu jedného z manželov,\nprípadne o náklady na prácu s tým spojené, potom určujúce sú ceny týchto vecí a prác\nv čase, kedy boli vynaložené. Zákonodarca vychádza z toho, že manželia spoločne vynaložili\nspoločné prostriedky na ostatný majetok jedného z nich, a boli s týmto jeho použitím\nuzrozumení a vedomí si toho, že ich „vrátenie do bezpodielového spoluvlastníctva“ bude\nprichádzať do úvahy len pri jeho vyporiadaní. Potom, pravda, v skutočne vynaloženej výške,\n\n5\n\nnie teda v cene zabudovaných vecí a vynaloženej práce, ktoré by mali ku dňu zániku\nmanželstva, resp. ku dňu rozhodovania súdu, to znamená, že ani v prípadne vyššej cene, ale\nani nižšej cene. Práve princíp vyporiadania spočívajúci v tom, že sa tak vyporiadava to, čo\nbolo manželmi v zhode vynaložené na ostatný majetok jedného z manželov, tiež vylučuje,\naby také vyrovnanie bolo nemorálne (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky\nz 20. decembra 2000 sp. zn. 22 Cdo 2655/98). Rovnako aj v právnej teórii sa jednoznačne\nvykladá ustanovenie § 150, druhá veta O.z. tak, že pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa\nzo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak),\nnie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa\nna tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov (Vojčík, P. a kolektív,\nObčiansky zákonník, stručný komentár, tretie, doplnené a prepracované vydanie, IURA\nEDITION, 2010, str. 404). Pre posúdenie výšky náhrady je rozhodná čiastka, ktoré bolo\nzo spoločného majetku vynaložená s tým z neho odčerpaná, v žiadnom prípade teda\nhodnota takto vytvoreného diela (Češka, Z. a kolektív, Občanský zákoník, Komentár, Praha\n- Panoráma - 1987, díl I, str. 534).\nVychádzajúc z uvedeného dovolací súd prisvedčil názoru dovolateľa, že napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu je arbitrárne. Dovolací súd konštatuje, že arbitrárnosť tohto\nrozhodnutia spočíva v zjavne nesprávnom výklade a následnej aplikácii ustanovenia § 150\nO.z. na daný prípad.\nUvedené zistenia, zakladajúce arbitrárnosť a zjavnú neodôvodnenosť napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu preto viedli dovolací súd k záveru, že napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu bolo porušené právo dovolateľa v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.»\n3. Podľa sťažovateľky v prípade napadnutého uznesenia ide o extrémny prejav\nprelomenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.\n3.1 Sťažovateľka uvádza, že v slovenskom civilnom procesnom práve neexistuje\nnesprávny výklad hmotného práva ako dovolací dôvod. V tomto smere sťažovateľka\npoukazuje na judikatúru senátov najvyššieho súdu, ako aj na rozhodnutie najvyššieho súdu\npublikované pod R 125/1999, podľa ktorého prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f)\nOSP nemožno vykladať extenzívne v súvislosti s postupom súdu vtedy, ak ide o faktickú\n\n6\n\nmeritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Rovnako sťažovateľka cituje uznesenie sp. zn.\n5 Cdo 201/2011 z 11. júla 2012, podľa ktorého za odňatie možnosti konať pred súdom\nnemožno považovať rozhodnutie ako výsledok vecnej rozhodovacej činnosti súdu.\n3.2 Sťažovateľka ďalej poukazuje na právnu istotu vytvorenú nezmeniteľnosťou\nprávoplatných súdnych rozhodnutí, ktorú treba podľa jej názoru považovať za súčasť\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v širšom kontexte za súčasť\nprávneho štátu podľa čl. 1 ústavy. Podľa sťažovateľky najvyšší súd bol povinný rešpektovať\nstabilnú judikatúru iných senátov najvyššieho súdu o podmienkach dovolania a minimálne\nbol povinný svoj odklon od tejto judikatúry náležite odôvodniť (sťažovateľka dodáva, že\nv optimálnom prípade bol povinný iniciovať zjednocovaciu činnosť pléna najvyššieho súdu\nk pertraktovanému procesnému problému).\n3.3 K tomu sťažovateľka odkazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) a dopĺňa, že vo všeobecnosti musí pre použitie mimoriadnych\nopravných prostriedkov platiť, že sú prípustné iba vo výnimočných prípadoch. Sťažovateľka\nuvádza, že ESĽP tak v rámci svojej rozhodovacej praxe už viackrát vyslovil nezlučiteľnosť\nmimoriadneho opravného prostriedku s princípom právnej istoty, a konštatoval preto\nporušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle\nkonzistentnej judikatúry ESĽP bola podľa sťažovateľky opodstatnenosť použitia\nmimoriadneho opravného prostriedku na účely zrušenia súdneho rozhodnutia a prípustnosť\nodklonu od zachovania princípu právnej istoty uznaná v prípadoch, keď v priebehu konania\ndošlo k závažným procesným pochybeniam konajúcich súdov. Primárnym dôvodom pre\n„znovuotvorenie“ konania nesmie byť podľa sťažovateľky ambícia opätovne posúdiť\nskutkové okolnosti prípadu. Sťažovateľka dôvodí, že ESĽP v týchto prípadoch upozornil\npredovšetkým na vznik právnej neistoty ako dôsledok zrušenia konečného súdneho\nrozhodnutia.\n3.4 Podľa sťažovateľky tvrdenie, ktoré použil najvyšší súd v napadnutom uznesení,\nže bývalý manžel sťažovateľky by mal byť zaviazaný vyplatiť sťažovateľke časť vložených\ninvestícií do stavby rodinného domu z prostriedkov BSM v hodnote, v ktorej boli skutočne\n\n7\n\nvynaložené v čase ich vynakladania, je podľa sťažovateľky síce možným právnym názorom,\nale ako jedna z alternatív hodnotenia predmetnej situácie (i) netvorí právne korektnú bázu\npre použitie mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a otvorenie procesu (ii)\na pritom ide o taký formalistický právny názor, že vedie priamo k absurdným riešeniam,\na súčasne ide o právny názor, od ktorého súčasná právna veda i súdna prax upúšťa\ni v celoeurópskom rozmere (sťažovateľka poukazuje na § 742 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka Českej republiky).\n4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.: 8 Cdo 180/2014\nporušil právo\n\n, zaručené čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, aby sa jej vec\n\nprerokovala v spravodlivom procese.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn.: 8 Cdo 180/2014 zo dňa 30. 03. 2015 a vec mu vracia na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.:\n8 Cdo 180/2014 prikazuje sa konať bez zbytočných prieťahov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľke\ntrovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od\ndoručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Jany Fridrichovej...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\n\n8\n\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\n7. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym\nsúdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú\nustanovenia § 236 a nasl. OSP.\n\n9\n\n7.1 V rámci všeobecnej úpravy prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu z § 237 OSP výslovne vyplýva, že dovolanie je prípustné, len pokiaľ ide\no prípady uvedené v písm. a) až písm. g) tohto zákonného ustanovenia.\n7.2 Ústavný súd konštatuje, že rešpektuje koncepciu opravných prostriedkov, tak ako\nsi ju „nastaví“ najvyšší súd, ak je to v medziach ústavy (porov. II. ÚS 398/08). Ústavný súd\nrovnako vníma, že časť senátov najvyššieho súdu akceptuje nepreskúmateľnosť\nnapadnutých rozhodnutí pre nedostatok odôvodnenia ako dovolací dôvod podľa § 237\npísm. f) OSP (porov. II. ÚS 647/2014, bod 23; porov. Gyarfáš, J. Zakladá nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia odňatie možnosti konať pred súdom? Lexfórum 27. októbra 2014,\ndostupné na http://www.lexforum.sk/512) a iné senáty nie. Ústavný súd sa tým nechce\nprikláňať k jednému z právnych názorov, ale v situácii, keď väčšina najvyššieho súdu\nrozhoduje rozdielne od 17 rokov starého, hoci zjednocujúceho a možno dogmaticky\nsprávneho rozhodnutia č. R 111/98, a zvlášť ak krajské súdy interpretujú § 221 ods. 1\npísm. f) OSP odlišne (napríklad uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n14 Co 378/2013, sp. zn. 14 Co 378/2013; uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n11 Co 356/2012; spolu s mnohými ďalšími dostupnými na www.justice.gov.sk), by bolo\nnamieste hľadanie zjednocujúceho riešenia na najvyššom súde.\n7.3 Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu,\npričom nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala, že postup najvyššieho súdu by\nnemal oporu v zákone alebo v judikatúre najvyššieho súdu.\n7.4 Nepatrí ústavnému súdu zjednocovať právne názory senátov najvyššieho súdu\na pokiaľ závery najvyššieho súdu v otázke prípustnosti dovolania vzhľadom na skutkový\nstav nie sú zjavne svojvoľné alebo nelogické, či z iného dôvodu ústavne neudržateľné,\nústavný súd nemá dôvod do právomoci najvyššieho súdu v otázke ustálenia prípustnosti\ndovolania na základe prítomnosti zákonom predpokladaného dovolacieho dôvodu\nzasahovať.\n\n10\n\n7.5 Ústavný súd uzatvára, že právny názor najvyššieho súdu o prípustnosti dovolania\nje vzhľadom na skutkový stav v sťažovateľkinej veci v napadnutom uznesení zdôvodnený\nústavne udržateľným spôsobom.\n8. Čo sa týka meritórneho záveru najvyššieho súdu podľa ústavného súdu najvyšší\nsúd v odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré\nbolo potrebné dovolaniu vyhovieť.\n8.1 Účelom navrátenia peňazí vynaložených z BSM na majetok jedného z manželov\nnie je kreovanie akejsi „investície“, ktorá by sa stala súčasťou BSM, ale len vrátiť do BSM\nako majetkovej podstaty to, o čo bola v určitom bode ochudobnená. Tým, že sa nekreuje\ninvestícia ako osobitné aktívum, nemôže dochádzať ani k nárastu, ale ani poklesu jej\nhodnoty. V tomto smere je podľa ústavného súdu jasný text § 150 Občianskeho zákonníka\n„nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok“.\n8.2 Samozrejme, natíska sa otázka, či sa vzhľadom na skutočnosť, že citované znenie\n§ 150 Občianskeho zákonníka bolo prijaté s účinnosťou k 1. aprílu 1964, t. j. v čase statickej\nekonomiky, kedy sa princípy slobodného trhu a trhovej ekonomiky neuplatňovali a nemohli\novplyvniť zhodnocovanie nehnuteľností, nemá dotknuté ustanovenie § 150 Občianskeho\nzákonníka na účely vyporiadania BSM a nahradenia toho, čo sa zo spoločného majetku\nvynaložilo na ostatný majetok jedného z manželov, interpretovať vo svetle ekonomickej\nreality dneška a zohľadniť, ako sa majetok vzhľadom na financie vynaložené naň z BSM\nzhodnotil (na trhu) alebo naopak, znehodnotil. V tejto súvislosti možno odkázať\nkomparatívne na § 742 ods. 2 Občianskeho zákonníka Českej republiky upravujúceho\ntotožnú problematiku vyporiadania BSM: „Hodnota toho, co ze společného majetku bylo\nvynaloženo na výhradní majetek manžela, stejně jako hodnota toho, co z výhradního\nmajetku manžela bylo vynaloženo na společný majetek, se při vypořádání společného jmění\nzapočítává zvýšená nebo snížená podle toho, jak se ode dne vynaložení majetku do dne, kdy\nspolečné jmění bylo zúženo, zrušeno nebo zaniklo, zvýšila nebo snížila hodnota té součásti\nmajetku, na niž byl náklad vynaložen.“\n\n11\n\n8.3 Túto otázku sú však oprávnené zodpovedať všeobecné súdy aplikujúce\njednoduché (podústavné) právo. Akokoľvek, pravdou zostáva že výklad § 150 Občianskeho\nzákonníka tak, ako ho podal najvyšší súd v napadnutom uznesení, je jedným z možných\nvýkladov, ktorý je navyše ústavne udržateľný. Ústavný súd preto nepovažuje napadnuté\nuznesenie za rozhodnutie orgánu verejnej moci porušujúce ústavné práva sťažovateľky.\n8.4 Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vyhodnotil argumentáciu\nsťažovateľky odôvodňujúcu porušenie jej práv ako nedostatočnú na to, aby na jej základe\nbolo možné v prípade prijatia sťažnosti na ďalšie konanie zistiť a preskúmať spojitosť\nmedzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením označených práv.\n8.5 Navyše ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že námietky vznesené\nsťažovateľkou aj pred ústavným súdom týkajúce sa správnosti výkladu a aplikácie § 150\nObčianskeho zákonníka nie sú vylúčené z ďalšieho prerokúvania, resp. z ďalšieho\ndokazovania, keďže najvyšší súd vrátil vec krajskému súdu na opätovné konanie.\n9. Na základe prezentovaných záverov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. januára 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:09e38d34-e33c-403b-a945-0b47995fdeb9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 647/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 647/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09e38d34-e33c-403b-a945-0b47995fdeb9"}, {"guid": "ussr:6008c52e-47aa-4520-a2c1-40307ccc2920", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 118/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2013 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6008c52e-47aa-4520-a2c1-40307ccc2920"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "cf0c06b3-2c25-4024-9571-93e046a66d03:a11585b6-9cf5-47a9-b48f-7228aca071ec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9011899268.1", "spisova_znacka": "1MCdo/12/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/12/2011 z 23. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-23", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9011899268.1"}, {"guid": "7dd9877b-ac4c-45d1-bbbc-544755eac5a4:900ed9d9-9b5f-40f7-8333-04a5ef793bd4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011899798.1", "spisova_znacka": "6MCdo/10/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/10/2011 z 25. 6. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-06-25", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899798.1"}, {"guid": "02df58c3-d4fe-4d85-9724-32ab08e0ad7a:03aedd17-fd0a-4f83-bc00-1b4037de5c0a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1311206128.1", "spisova_znacka": "14Co/378/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/378/2013 z 24. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-07-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1311206128.1"}, {"guid": "f3477a83-2116-4d3a-b9ca-61b9cd03e180:c4862ba1-12a4-4607-a9fa-acaaa93c43c7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8412209646.1", "spisova_znacka": "5Co/199/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/199/2013 z 16. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-06-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8412209646.1"}, {"guid": "a46e49bb-9fec-405e-907b-4821b0770f0c:511b7c6b-d636-45c4-aef5-f70aeec9a353", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2711207881.1", "spisova_znacka": "11Co/356/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/356/2012 z 14. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-07-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2711207881.1"}, {"guid": "bf7d8f21-d19e-4fe7-8bb3-2409b68f8ac4:ed2e48a1-44b4-4692-b28d-bc0094b858c1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4313203660.1", "spisova_znacka": "5Co/200/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/200/2013 z 20. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-06-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4313203660.1"}], "citovane_v": [{"guid": "f896a383-9a0f-43c6-9e18-7cea73264670:ad7a9930-c27e-4673-9743-62aa98380243", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6105223304.4", "spisova_znacka": "15Co/136/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/136/2025 z 15. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6105223304.4"}, {"guid": "e702670d-6d0c-49d0-9f42-d35eb20055a6:43599928-6a1a-4434-8d01-5ebac80d31ba", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4320205285.3", "spisova_znacka": "26Co/61/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Co/61/2024 z 23. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4320205285.3"}, {"guid": "ce4ef64a-e2d4-4605-b47c-1104d8caf9c1:18828a86-3ced-409c-a990-ced1df373b7b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6105223304.3", "spisova_znacka": "15Co/35/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/35/2024 z 12. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6105223304.3"}, {"guid": "23b896f7-dba7-4071-9140-1f7725821bbd:b5d81aeb-7400-46e6-886b-1e9b7f1ebf61", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2112222469.1", "spisova_znacka": "24CoP/139/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/139/2017 z 26. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2112222469.1"}, {"guid": "23b896f7-dba7-4071-9140-1f7725821bbd:fa5c969f-231f-4d1a-8298-e1999b4ddb68", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2112222469.1", "spisova_znacka": "24CoP/139/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/139/2017 z 26. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2112222469.1"}, {"guid": "0020d42f-defc-4a61-82b6-2fd1569d480e:17d5378a-e27e-4d3d-86af-9ea35929ca98", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6105223304.44", "spisova_znacka": "12C/176/2005", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12C/176/2005 z 5. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-06-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6105223304.44"}, {"guid": "d30a9794-729e-46d8-bcfb-9b95d651f363:aa9bd1e5-9f43-4914-8347-4f679ccc2c13", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2024:8719201663.27", "spisova_znacka": "17C/14/2019", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 17C/14/2019 z 29. 11. 2024", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2024-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8719201663.27"}]}