{"guid": "ussr:0dd803e5-6850-41ed-afe2-033e77221095", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.163.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 163/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2016 z 18. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. februára 2016, sp. zn. II. ÚS 163/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.163.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-02-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0dd803e5-6850-41ed-afe2-033e77221095", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.163.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.163.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.163.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 163/2016-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2016\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\nobchodnej spoločnosti THERMOCENTRUM Slovakia, s. r. o., Saratovská 26/A, Bratislava,\nzastúpenej advokátom JUDr. Petrom Arendackým, Čapkova 2, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 9 Co 269/2012 z 24. októbra 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti THERMOCENTRUM Slovakia, s. r. o., o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára\n2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti THERMOCENTRUM Slovakia, s. r. o.,\nSaratovská 26/A, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\n\nlen „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n9 Co 269/2012 z 24. októbra 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že\n\n(ďalej len „navrhovateľ“)\n\nsi návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) uplatnil\nproti sťažovateľovi nárok na zaplatenie sumy 7 791,53 € s príslušenstvom oproti vydaniu\ntepelného čerpadla WPW 13 Stiebel Eltron, akumulačného zásobníka SBP 100 a zásobníka\nTUV SBB 300 WP.\nO návrhu rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn. 8 C 191/2011 zo 6. marca 2012\ntak, že návrhu v prevažnej časti vyhovel a sťažovateľa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi\nsumu 7 791,53 € so špecifikovaným príslušenstvom oproti vydaniu vo výroku\nkonkretizovaných vecí.\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 9 Co 269/2012 z 24. októbra 2013 tak,\nže rozsudok okresného súdu potvrdil.\nSťažovateľ v sťažnosti poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu\nzo 6. marca 2012, z ktorého vyplýva, že okresný súd považoval odstúpenie navrhovateľa\nod zmluvy o dielo uzavretej so sťažovateľom za platné, preto mala vzniknúť aj vzájomná\nreštitučná povinnosť podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Sťažovateľ tiež poukazuje\nna závery, ktoré mali vyplynúť zo správy obchodnej spoločnosti\nPodľa záverov okresného súdu odstúpenie od zmluvy o dielo bolo platné z dôvodu,\nže navrhovateľ reklamoval opakovane tie isté vady, ktoré sťažovateľ neodstránil, a rovnako\ntak boli splnené ďalšie podmienky na uplatnenie vzájomnej reštitučnej povinnosti podľa\n§ 457 Občianskeho zákonníka.\nNásledne sťažovateľ poukazuje v sťažnosti na odôvodnenie napadnutého rozsudku\nkrajského súdu z 24. októbra 2013, z ktorého vyplýva, že krajský súd považoval odstúpenie\nod zmluvy o dielo za platné z toho hľadiska, že navrhovateľ v záručnej dobe reklamoval\nopakovaný výskyt tej istej vady. Krajský súd tiež poukázal na správu obchodnej spoločnosti\n\n2\n\n, podľa ktorej porucha (chybové hlásenie) tepelného čerpadla nebola\nspôsobená nedostatkami v studni v tzv. primári, ale príčinou vady bolo zlé nastavenie\nsystému. Z uvedenej správy tiež malo vyplynúť, že vada tepelného čerpadla sa vyskytla\nopätovne a odstránila ju až obchodná spoločnosť\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza:\n„Z nižšie uvedeného odôvodnenia sťažnosti je zrejmé, že závery Krajského súdu\nv Bratislave sú arbitrárne, predstavujú v právnom štáte neprijateľný spôsob aplikácie\nprávnych predpisov v rozpore s ich významom a základnými zásadami logiky, a teda sú\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň porušujú práva\nsťažovateľa na riadny a spravodlivý proces.“\nSťažovateľ následne vo svojej sťažnosti rozsiahlo namieta skutkové zistenia a právne\nzávery okresného súdu a krajského súdu. V prvom rade namieta právny záver týchto súdov,\npodľa ktorého odstúpenie od zmluvy o dielo bolo platné s tým, že v tejto súvislosti namieta\naj posúdenie toho, či sa opakovane vyskytli tie isté vady a či ich navrhovateľ reklamoval.\nSťažovateľ v sťažnosti poukazuje na viaceré skutkové zistenia relevantné v prerokúvanej\nveci. Uvádza, že dielo bolo uvedené do prevádzky 14. marca 2006 s tým, že navrhovateľ\nmal prvýkrát uplatniť vady diela 24. októbra 2007. Podľa sťažovateľa reklamované vady\nboli odstránené 6. mája 2008 a dielo bolo „preskúšané a funkčné... Nakoľko z dokladov\nzaložených v spise, ale dokonca ani z tvrdení navrhovateľa (pokiaľ neberieme do úvahy\ntvrdenia o tom, že závada nebola odstránená vôbec a nikdy, čo vyvracia protokol o oprave\nna č. l. 24) nevyplýva, že by sa v tejto lehote vyskytli akékoľvek vady a už vôbec nie, že by\naj boli reklamované, je nevyhnutné konštatovať, že záručná doba uplynula najneskôr dňa\n6. 10. 2008.\nAkékoľvek vady, ktoré sa vyskytli po tomto dátume, už nemôžu byť dôvodom pre\nodstúpenie od zmluvy.\nOdvolací súd v snahe vysporiadať sa s touto argumentáciou sťažovateľa sám\npriznáva, že z protokolu o oprave (č. l. 24) vyplýva, že vady boli odstránené. Súčasne však\ndodáva, že nemožno vychádzať iba z tohto dokladu, ale poukazuje aj na vyjadrenie\n\n3\n\nspoločnosti\n\npodľa ktorého spočívala vada dodaného diela v iných\n\nskutočnostiach.\n... navrhovateľ reklamoval v danom prípade vady spočívajúce v následkoch.\nK presnejšiemu popisu príčin prirodzene ani nemal dostatočné technické vedomosti.\nSúčasne ale treba zdôrazniť, že sťažovateľ reklamované následky odstránil dňa 6. 5. 2008,\nčo (ako priznal aj odvolací súd) vyplýva z protokolu o oprave. Platí teda, že ku dňu\n6. 5. 2008 boli reklamované vady odstránené. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani\nnázor spoločnosti\n\n, ktorého relevancia je nulová, a to nielen z dôvodu, že\n\nnie je ani datované, ani podpísané (nejde teda o žiaden právny úkon) a dokonca z neho ani\nnie je zrejmé, že by sa týkalo predmetného diela. Z podobnosti chybového hlásenia nemožno\ntotožnosť predmetu opravy v žiadnom prípade vyvodzovať.\nSúd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa ako aj z (úplne irelevantného) vyjadrenia\nspol.\n\npotom uzavrel, že predmetné vady sa na diel vyskytovali\n\naj po 6. 5. 2008. Hoci táto skutočnosť nie je nijako preukázaná, i pokiaľ by to bolo skutočne\ntak, súd nesprávne aplikoval platné a účinné právne predpisy na zistený skutkový stav.\nNavrhovateľ totiž, napriek tomu, že údajne sa vady vyskytli opäť, tieto vady po dátume\n6. 5. 2008 nereklamoval.\n... záručná doba skončila 6. 10. 2008. Akékoľvek uplatnenie vád a práv z vád\npo tomto dátume je tak právne bezvýznamné. V konaní nebolo preukázané žiadne uplatnenie\nreklamácie ani práv z vád v období medzi 6. 5. 2008 a 6. 10. 2008.\nZo samotných dokladov založených v spise tak bez ďalšieho vyplýva, že odstúpenie\nod zmluvy zo strany navrhovateľa nebolo platné, keďže vady reklamované v záručnej dobe\nboli odstránené a pre vady vyskytujúce sa po záručnej dobe odstúpiť od zmluvy nemožno −\npritom ide o neplatnosť absolútnu...“.\nPodľa sťažovateľa právny záver o neplatnosti odstúpenia od zmluvy by platil\naj v prípade, ak by súdy posúdili zmluvu o dielo ako spotrebiteľskú zmluvu. Následne\nsťažovateľ namieta, že podľa správy obchodnej spoločnosti\n\n, príčinou\n\nvýskytu problémov na diele bol „rozpor medzi potrebami domu a kapacitou prístrojov\nvykurovacej sústavy“. V súvislosti s týmto záverom považuje sťažovateľ za relevantné,\nže on mal povinnosť vykonať dielo podľa realizačného projektu. Podľa sťažovateľa\n\n4\n\n„navrhovateľ v celom konaní nepreukázal, že by sťažovateľom vyhotovený systém bol\nchybný... Pritom dôkazné bremeno je jednoznačne na strane navrhovateľa, ktorý z výskytu\nvád odvodzuje svoje ďalšie práva.\nAk aj súd vychádzal z vyjadrenia spoločnosti\n\n, závery\n\no vadnosti sťažovateľom dodaného systému sú nesprávne. V predmetnom vyjadrení sa nikde\nneuvádza, že by dodané komponenty boli chybné, prípadne že systém by bol vyhotovený\nv rozpore s projektom. Práve projekt\n\nvšak bol pre sťažovateľa záväzný.\n\nPokiaľ preto sťažovateľ vyhotovil dielo v súlade s ním, nemožno mu vyčítať to, že pokiaľ sa\nzmenia vonkajšie okolnosti (zanesená voda či nadmerné nároky na výkon systému), systém\nzareaguje samoochranným opatrením a vypne sa.\nSúd naopak absolútne opomenul dôkaz predložený navrhovateľom... protokol\no oprave vykonanej dňa 6. 5. 2008 spoločnosťou\n\n, kde sa jasne\n\nuvádza, že ako príčina závady bol zistený upchaný filter primárneho okruhu. Z tejto príčiny\nje zrejmé, že v studni dodávajúcej vodu do systému bola voda nadmieru znečistená\ndrobnými čiastočkami hornín, tak ako to napokon konštatoval aj sťažovateľ v reakcii na\nodstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľa... Táto vada však nemôže ísť v žiadnom\nprípade na ťarchu sťažovateľa, nakoľko ako v konaní preukazoval samotný navrhovateľ,\npred vykonaním diela bola kvalita podložia a vody predmetom znaleckého skúmania, ktoré\npotvrdilo ich vhodnosť... Rovnako samotnú studňu nevyhotovoval sťažovateľ, ale iný\ndodávateľ, preto sťažovateľ nemôže zodpovedať za zanesenie vykurovacieho systému\nznečistenou vodou zo studne.“.\nNásledne sťažovateľ namietal, že okresný súd a ani krajský súd neskúmali a ani\nnepreukazovali možnosť naturálnej reštitúcie podľa § 457 Občianskeho zákonníka, hoci\ntakáto požiadavka vyplýva napr. aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(rozhodnutie č. 30/1977). V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza:\n„Z citovaného je zrejmé, že súd je v tejto otázke povinný vykonať riadne a úplné\ndokazovanie, ktoré by dalo odpoveď na otázku, či je možné vrátiť celé vecné plnenie, jeho\nčasť, alebo poskytnuté vecné plnenie nie je možné vrátiť vôbec. Takéto dokazovanie\nv konaní nebolo vykonané, oba súdy sa uspokojili s tvrdením navrhovateľa. Ako však\nuvádza Najvyšší súd SR, v tomto smere súd nie je viazaný návrhmi na dokazovanie, ale túto\n\n5\n\notázku musí skúmať (podobne ako absolútne neplatnosť zmluvy) sám z úradnej povinnosti a\nv plnej miere. V predmetnej veci súdy v súlade s citovanou judikatúrou nepostupovali.\nPokiaľ preto odvolací súd v prejednávanej veci postupoval v rozpore s ustálenou\njudikatúrou NS SR, a to napriek tomu, že o nej mal vedomosť a sám sa na ňu odvolával,\nporušil práva sťažovateľa na spravodlivý proces.“\nZ uvedenej argumentácie je podľa sťažovateľa zrejmé, že „pochybenia všeobecných\nsúdov v danej veci vykazujú také nedostatky v skutkovom a najmä právnom posúdení veci,\nktoré svojou podstatou a rozsahom odôvodňujú záver, že zo strany súdov došlo k porušeniu\nzákladných práv sťažovateľov“.\nNa tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol\n„o porušení základného práva... na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy..., článku 36 ods. 1 Listiny... a v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru... a rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 24. októbra 2013, č. k. 9 Co 269/2012 zrušil a vec vrátil\nsúdu na ďalšie konanie“.\nSťažovateľ si tiež uplatnil právo na úhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n340,90 €.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\n\n6\n\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento\n\n7\n\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nKrajský\n\nsúd\n\nako\n\nodvolací\n\nsúd\n\nv\n\nodôvodnení\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nz 24. októbra 2013, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, poukázal na § 212 ods. 1\na tiež na § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol:\n„Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo nesporné,\nže predmet diela bol v súdenej veci odovzdaný dňa 14. 3. 2006, odo dňa ktorého začala\nplynúť záručná doba. Písomnou výzvou zo dňa 24. 10. 2007 navrhovateľ požiadal odporcu\no odstránenie vád diela, od doručenia výzvy ktorej došlo k spočívaniu plynutia záručnej\ndoby. Opätovne výzvou zo dňa 30. 1. 2008 navrhovateľ požiadal odporcu o odstránenie\nvád. Odporca sa snažil odstrániť vadu rôzne, meraním prietoku vody zo sacej studne\nprietokomerom, dal vyčistiť ponorné čerpadlo, nariadil chemické vyčistenie výmenníka\ntepelného čerpadlo spoločnosťou Inkrusta, a požiadal dvakrát spoločnosť\no opravu tepelného čerpadla. Do tohto okamihu skutkový stav nie je medzi účastníkmi\nkonania sporný.\nSpornosť nastala až pri zadefinovaní, či vznikol navrhovateľovi nárok na odstúpenie\nod zmluvy s poukazom na ust. § 648 ods. 2 veta druhá Obč. zák. pre opätovný výskyt vady.\nOdporca v rámci obrany uviedol, že Protokol o oprave (č. l. 24) potvrdzuje, že vady\ndiela boli odstránené, dielo bolo preskúšané a funkčné a po tomto čase nebolo\npreukázané, že sa vyskytli akékoľvek vady. Ak teda navrhovateľ od zmluvy odstúpil dňa\n3. 12. 2009, ide o absolútnu neplatnosť pre preklúziu práva.\nZjednodušené ponímanie skutkových okolnosti zo strany odporcu, obmedzujúc sa\niba na listinný dôkaz a to Protokol zo dňa 6. 5. 2008, by skutočne navádzalo k prijatiu\nzáveru o neplatnosti odstúpenia od zmluvy, avšak zhodnotením nielen predložených dôkazov\n(písomná výzva zo dňa 24.10. 2007; výzva zo dňa 30. 1. 2008), ale prihliadnuc na skutkové\nzistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O. s. p.) tento záver prijať\nnemožno.\nNavrhovateľom od počiatku prezentovaná vada spočívala v tom, že tepelné čerpadlo\nsa vypínalo a na displeji sa objavovalo chybové hlásenie PROTIZÁMRAZ. Uvedená vada\nbola odporcom na základe reklamácie opakovane odstraňovaná (meraním prietoku vody\n\n8\n\nzo sacej studne prietokomerom, dal vyčistiť ponorné čerpadlo, nariadil chemické vyčistenie\nvýmenníka tepelného čerpadlo spoločnosťou Inkrusta, a požiadal dvakrát spoločnosť\no opravu tepelného čerpadla) avšak vada sa objavovala opakovane. Ako\npríčinu vzniku vady odporca označil nedostatkami v studni v tzv. primári. Uvedené tvrdenie\nodporcu vyvracia Správa o oprave systému vykurovania s tepelným čerpadlom spoločnosti\n, z ktorej vyplýva že závada predmetného tepelného čerpadla nebola\nzapríčinená nedostatkami v studni v tzv. primári ale príčinou vady bolo zlé nastavenie\nsystému a bolo potrebné urobiť zmenu v riadení obehového čerpadla a inštalovať regulačný\nprvok. Správny je preto záver súdu prvého stupňa, že nejde o situáciu predvídanú\nustanovením § 645 Občianskeho zákonníka, pri ktorej by bola príčinou vád diela (zákazky)\nvadnosť materiálu od navrhovateľa či jeho pokynov.\nPre posúdenie uplatneného nároku je však podstatné, že nemožno považovať tvrdenie\nodporcu o odstránení vady na základe Protokolu zo dňa 6. 5. 2008 a o absencii opätovného\nvýskytu za pravdivé, pretože vadnosť tepelného čerpadla sa opätovne vyskytovala až do jej\nodstránenia spoločnosťou\n\n, záveru ktorému nasvedčuje vyššie spomínaná\n\nSpráva. Tvrdenie odporcu, že po vykonaní opravy na základe Protokolu zo dňa 6. 5. 2008\nsa vada už nevyskytla v kontexte uvedeného, a preukázaného skutkového stavu nemôže byť\nvyhodnotené ako pravdivé. Ak teda navrhovateľ uplatnil u odporcu práva zo zodpovednosti\nza vady, najprv vo forme nároku na odstránenie vád diela, a po ich opakovanom\nneodstránení mu vznikol nárok na odstúpenie od zmluvy podľa ustanovenia § 648 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že odstúpenie\nnavrhovateľa od zmluvy uzavretej s odporcom je platné, v dôsledku čoho v zmysle § 457\nObčianskeho zákonníka vznikla obom účastníkom povinnosť vzájomne si vrátiť plnenia\nposkytnuté na základe zaniknutej zmluvy.\nOdporca v odvolaní namieta, že pokiaľ navrhovateľ nemá záujem o vrátenie celého\nplnenia, bol súd povinný vzhľadom na synalagmatickú povahu žalobný návrh zamietnuť pre\nnedostatočný petit.\nPri úvahe o tom, či je dobre možné vydať to, čo bolo neoprávnene získané je treba\nprihliadnuť ku všetkým dôsledkom toho ktorého navrátenia na predošlý stav a to najmä\nz hľadiska hospodárnosti, aby totiž k nemu nedochádzalo za cenu znehodnotenia alebo\ndokonca zničenia veci, ktoré by inak mohli slúžiť svojmu účelu tam, kde sú umiestnené,\n\n9\n\nresp. zabudované a aby tiež nedochádzalo i k ďalším nákladom, ktoré by bolo potrebné\nvynaložiť na demontáž vrátených vecí.\nUvedenú problematiku už riešil Najvyšší súd SR (R č. 30/1977 Zbierky súdnych\nrozhodnutí a stanovísk) záver, ktorý prijal aj súd prvého stupňa a odvolací súd nemá dôvod\nod tohto ustáleného právneho záveru sa odchýliť, z dôvodu ktorého je námietka\nbezpredmetná.\nVzhľadom na uvedené, za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade\nv potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne\nposúdil, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by\nsa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal,\nrozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc\ns právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré\nodôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2, 3 O. s. p. poukazuje, s týmto sa\nplne stotožňuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa\n§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.“\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto (napriek tomu, že sa sťažovateľ nedomáha vyslovenia porušenia\nv sťažnosti označených práv relevantným rozsudkom okresného súdu) preskúmal\naj rozsudok okresného súdu sp. zn. 8 C 191/2011 zo 6. marca 2012, ktorým tento\nvo vymedzenej časti návrhu navrhovateľa vyhovel a sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť\nnavrhovateľovi sumu 7 791,53 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z predmetnej\nsumy od 10. decembra 2009 do zaplatenia, oproti vydaniu špecifikovaných predmetov\n\n10\n\nnavrhovateľom sťažovateľovi. Okresný súd v odôvodnení poukázal na návrh navrhovateľa,\nna vykonané dôkazy a tiež na relevantné skutkové zistenia, ktoré z vykonaného\ndokazovania ustálil. Následne okresný súd uviedol svoje právne závery (právne hodnotenie\nzisteného skutkového stavu):\n„Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca pre navrhovateľa vykonal dielo,\nresp. zhotovil na zákazku zariadenie na vykurovanie rodinného domu, zrealizoval a spustil\nvykurovanie rodinného domu navrhovateľa tepelným čerpadlom zn. Stiebel Eltron.\nKeďže vzájomná reštitučná povinnosť v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho\nzákonníka vzniká po zrušení zmluvy zákonom predvídaným spôsobom a navrhovateľ tvrdil,\nže vzájomná reštitučná povinnosť účastníkov vznikla zánikom ich zmluvného vzťahu\nv dôsledku odstúpenia od zmluvy zo dňa 3. 12. 2009, pre posúdenie dôvodnosti podaného\nnávrhu bolo rozhodujúce, či je navrhovateľovo odstúpenie od zmluvy platné.\nVychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním pritom súd\ndospel k záveru, že odstúpenie navrhovateľa od zmluvy je platné. Z vykonaných dôkazov,\nvyplynulo, že dielo zhotovené odporcom vykazovalo závažné vady, pre ktoré dielo nemohlo\nslúžiť na účel na ktorý bolo zhotovené, navrhovateľ nároky zo zodpovednosti za vady\nuplatnil u odporcu včas, pričom však vady neboli odporcom odstránené.\nZo vzájomnej komunikácie medzi účastníkmi ohľadne odstránenia vád diela\nvyplynulo, že odporca existenciu navrhovateľom tvrdených vád diela nenamietal. Vo vzťahu\nk vadám namietal len to, že nefunkčnosť tepelného čerpadla bola spôsobená v tzv. primári,\nteda studňou. Hoci odporca priamo v konaní túto skutočnosť nenamietal, súd sa ňou nad\nrámec predmetu konania zaoberal. Dospel pritom k záveru, že námietky odporcu v tomto\nsmere neobstoja. Zo správy servisnej spoločnosti\nposudok\n\n, hydrogeologický\n\n, ktorej sa napokon, hoci až po odstúpení od zmluvy,\n\npodarilo zistiť príčinu vád diela a tepelné čerpadlo a tým aj celé dielo sfunkčniť,\nnepochybne vyplynulo, že závada predmetného tepelného čerpadla nebola zapríčinená\nnedostatkami v studni v tzv. primári ale príčinou vady bolo zlé nastavenie systému a bolo\npotrebné urobiť zmenu v riadení obehového čerpadla a inštalovať regulačný prvok. Je teda\nnepochybné, že v danej veci nejde o situáciu predvídanú ustanovením § 645 Občianskeho\nzákonníka, pri ktorej by bola príčinou vád diela (zákazky) vadnosť materiálu\n\n11\n\nod navrhovateľa či jeho pokynov. Z tohto dôvodu aplikácia ustanovenia § 645 ods. 1\nObčianskeho zákonníka v danej veci nie je na mieste.\nNakoľko teda odporcom vykonané dielo (zákazka) vykazovalo vady, pre ktoré nebolo\nmožné\n\ncelé\n\nzariadenie\n\nriadne\n\nužívať,\n\nnavrhovateľ\n\nuplatnil\n\nu\n\nodporcu\n\npráva\n\nzo zodpovednosti za vady, najprv vo forme nároku na odstránenie vád diela, po ich\nopakovanom neodstránení boli na strane navrhovateľa nepochybne splnené všetky\npredpoklady na odstúpenie od zmluvy podľa ustanovenia § 648 Občianskeho zákonníka.\nPreto je odstúpenie navrhovateľa od zmluvy uzavretej s odporcom platné, a to so všetkými\ndôsledkami, ktoré s tým zákon spája, predovšetkým však s právnym následkom v podobe\nzániku ich zmluvného vzťahu.\nPodľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená,\nje každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.\nKeďže navrhovateľ od zmluvy uzavretej s odporcom platne odstúpil, vznikla obom\núčastníkom povinnosť vzájomne si vrátiť plnenia poskytnuté na základe zaniknutej zmluvy.\nOdporca pre navrhovateľa zhotovil zákazku, v rámci ktorej dodal aj tepelné čerpadlo WPW\n13 Stiebel Eltron, akumulačný zásobník SBP 100 a zásobník TUV SBB 300 WP, pričom\nnavrhovateľ za tieto súčasti zaplatil odplatu v celkovej výške 7.791,53 eura, čo vyplynulo\nz predložených faktúr.\nNavrhovateľ sa v prejednávanej veci nedomáhal vzájomného vrátenia všetkých\nposkytnutých plnení, ale len ich časti, a to len ohľadne tých, ktoré je možné odobrať bez\ntoho, aby došlo k ich poškodeniu a znefunkčneniu do tej miery, že by nebol naplnený účel\ntohto vrátenia, no tiež by došlo k poškodeniu rodinného domu navrhovateľa.\nHoci\n\nsa\n\nnavrhovateľ\n\nnedomáhal\n\nvrátenia\n\nvšetkých\n\nposkytnutých\n\nplnení,\n\nje nepochybné, že v rozsahu, v akom splnenie tejto povinnosti uplatnil navrhovateľ, táto\npovinnosť obom účastníkom vznikla. V tejto súvislosti možno poukázať na to, že nakoľko ide\nako v prípade zaplatenia peňažnej sumy, tak aj v prípade vydania vecí podľa návrhu\no deliteľné plnenie, nič nebránilo tomu, aby sa vzájomná reštitučná povinnosť splnila len\nčiastočne. Podmienkou bolo len to, aby čiastočné plnenia na jednej i druhej strane\npredstavovali plnenie v totožnej hodnote.\nZ predložených faktúr s prílohami vyplynulo, že súčasti zhotoveného diela, ktorých\nvydanie stojí oproti zaplateniu uplatnenej peňažnej sume, predstavovali podľa zmluvy\n\n12\n\no dielo, ktorej obsah je v tomto prípade určujúci, rovnakú hodnotu, ako peňažná suma,\nktorú žiada od odporcu vrátiť navrhovateľ.\nVzhľadom na vyššie uvedené preto možno zhrnúť, že účastníkom vznikla v súlade\ns ustanovením § 457 Občianskeho zákonníka vzájomná reštitučná povinnosť ohľadne plnení\nposkytnutých za náklade zaniknutej zmluvy o dielo. Nakoľko si odporca túto povinnosť\nnesplnil, hoci ho navrhovateľ na jej splnenie vyzval už v odstúpení od zmluvy zo dňa\n3. 12. 2009 avšak ani doposiaľ − súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a uložil odporcovi\npovinnosť zaplatiť navrhovateľovi požadovanú peňažnú sumu (časť celkovej ceny diela)\noproti vydaniu časti súčastí dodaného diela.“\nSťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa\nčl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 9 Co 269/2012 z 24. októbra 2013. Sťažovateľ spochybňuje právny\nzáver krajského súdu v spojení s okresným súdom o tom, že navrhovateľ platne odstúpil\nod zmluvy v zmysle § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti argumentuje\ntým, že vady diela boli odstránené 6. mája 2008, pritom nebolo preukázané, že po tomto\ndátume sa opakovane vyskytli tie isté vady diela a že ich navrhovateľ reklamoval. Následne\nsťažovateľ namieta, že konajúce súdy neskúmali možnosť a predpoklady naturálnej\nreštitúcie, prípadne jej rozsah v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu z 24. októbra 2013 v spojení\ns rozsudkom okresného súdu zo 6. marca 2012 je zrejmé, že krajský súd ako odvolací súd sa\nprimerane zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami sťažovateľa (pričom rovnaké\nnámietky v zásade uplatnil aj vo svojej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pozn.),\nktoré primeraným spôsobom vyhodnotil a svoje závery odôvodnil. Ústavný súd konštatuje,\nže právne závery krajského súdu ako odvolacieho súdu v spojení s právnymi závermi\nokresného súdu nie sú založené na svojvoľnej interpretácii, prípadne aplikácii príslušných\nustanovení Občianskeho zákonníka (najmä ustanovenia týkajúceho sa uplatnenia práva\nzrušiť zmluvu podľa § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka a povinnosti vzájomnej naturálnej\nreštitúcie podľa § 457 Občianskeho zákonníka). Krajský súd v spojení s okresným súdom\nv odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol argumentáciu, ktorá dostatočným spôsobom\n\n13\n\nodôvodňuje jeho záver o tom, že navrhovateľ uplatnil právo zrušiť zmluvu o dielo v súlade\ns § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre opakovaný výskyt vád diela a tiež pre výrok\nrozsudku, ktorým bola navrhovateľovi a sťažovateľovi uložená povinnosť vzájomnej\nnaturálnej reštitúcie, pričom išlo o reštitúciu čiastočnú, t. j. nevzťahovala sa na celý rozsah\ndiela a na celú cenu diela, a zároveň reštitúciu ekvivalentnú. Z týchto dôvodov nejde\no rozsudky, ktoré by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a preto ústavný súd\npovažuje napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu\nza ústavne udržateľný.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že argumentácia sťažovateľa\nv sťažnosti je predovšetkým zameraná na skutkové zistenia, ktoré okresný súd vyvodil\nz vykonaných dôkazov, a tiež na právne hodnotenie zisteného skutkového stavu okresným\nsúdom a krajským súdom.\nK námietkam sťažovateľa týkajúcim sa skutkových zistení okresného súdu ústavný\nsúd poukazuje na to, že vo svojej doterajšej judikatúre už uviedol, že v konaní o sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd v zásade nie je skutkovým súdom, ktorý\nby vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ktorým by mohol či mal\nodhaľovať pravdivosť skutkových tvrdení (I. ÚS 200/2011, IV. ÚS 445/2013). Ústavný súd\nv tejto súvislosti tiež uvádza, že aj podľa rozhodovacej činnosti Komisie pre ľudské práva\n(sťažnosť č. 6172/73, X. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom)\nsa pod spravodlivým súdnym procesom na účely čl. 6 dohovoru v žiadnom prípade nechápe\nprávo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd\nhodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Preskúmavanie skutkových\notázok ústavným súdom je takto vo všeobecnosti limitované jeho ústavným postavením\n(II. ÚS 263/2015).\nK námietkam sťažovateľa týkajúcim sa právneho hodnotenia zisteného skutkového\nstavu ústavný súd poukazuje na to, že rozdielne právne hodnotenie skutkového stavu\nje klasickým východiskom sporového konania, kde v súdnom konaní proti sebe stoja\núčastníci konania, ktorí majú odlišný a protichodný názor na vzniknutú skutkovú situáciu,\n\n14\n\nktorá spravidla vyplýva zo zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. Súd, ktorý\nrozhoduje spor účastníkov konania, pri rozhodnutí v prospech jedného z účastníkov\nrozhodne v zásade aj v súlade s právnym názorom úspešného účastníka, teda spravidla\nv rozpore s právnym názorom neúspešného účastníka (m. m. IV. ÚS 135/2012,\nIV. ÚS 449/2013, IV. ÚS 113/2014). Skutočnosti, ktoré sťažovateľ uvádza v sťažnosti, sú\npodľa názoru ústavného súdu výrazom výlučne odlišného právneho názoru sťažovateľa na\npredmet sporu. Sťažovateľom uvádzané skutočnosti nijako neindikujú také pochybenia\nv postupe krajského súdu v napadnutom konaní a v jeho rozsudku, ktoré by mali\nústavnoprávny rozmer, teda ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia\noznačených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej konštatoval,\nže postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať\nza porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny\nalebo práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Ústavný súd nezistil\ntaké skutočnosti,\n\nktoré\n\nby\n\nnaznačovali\n\nmožnosť\n\nporušenia\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny alebo\npráva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu z 24. októbra 2013. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym\nnázorom krajského súdu v spojení s právnym názorom okresného súdu nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného\nsúdu predmetný právny výklad najmä § 457 a § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nkrajským súdom ako odvolacím súdom v spojení s okresným súdom ako súdom prvého\nstupňa takéto nedostatky nevykazuje.\n\n15\n\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. februára 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť", "zmluva-zmluva o dielo", "zmluva-odstúpenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dokazovanie-v občianskom súdnom konaní", "zodpovednosť-za vady", "výklad (interpretácia)-právnej normy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e3f140dd-8b78-48dc-a602-f809216bab1a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.263.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 263/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 263/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.263.2015.2"}, {"guid": "ussr:d155dc57-35c3-4e3a-87f7-035dbfe3f86a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 445/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 445/2013 z 28. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d155dc57-35c3-4e3a-87f7-035dbfe3f86a"}, {"guid": "ussr:7c53ccdb-3686-446a-b11e-5b498d32a75e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 113/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 113/2014 z 6. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-06", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7c53ccdb-3686-446a-b11e-5b498d32a75e"}, {"guid": "ussr:32efd30a-09be-4493-b790-83d987276c2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 449/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 449/2013 z 24. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32efd30a-09be-4493-b790-83d987276c2e"}, {"guid": "ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "8c72e6b8-432e-40bb-a868-287eb32e15e3:3dd455a7-63ae-4458-aa02-34fbf60450ce", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4412200343.1", "spisova_znacka": "9Co/269/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/269/2012 z 27. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-09-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4412200343.1"}], "citovane_v": [{"guid": "d85413d0-827d-4cc9-8013-0ef32f6df4d7:5d6e610b-94dd-4bec-aab2-dafb7b09f846", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4413218042.3", "spisova_znacka": "5Co/364/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/364/2017 z 16. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4413218042.3"}]}