{"guid": "ussr:5c368cef-4626-4403-a03c-ad9afe5619fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.155.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 155/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/2015 z 14. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. januára 2016, sp. zn. II. ÚS 155/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.155.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-01-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zastavuje", "zastavuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5c368cef-4626-4403-a03c-ad9afe5619fa", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.155.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.155.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.155.2015.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 155/2015-46\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti YIT\nReding a. s., Račianska 153/A, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou BAJO\nLEGAL, s. r. o., Astrová 2/A, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta\nJUDr. Branislava Jablonku, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej\na priemyselnej komory v Bratislave, zriadeného pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej\nkomore v Bratislave, Gorkého 9, Bratislava, v konaní vedenom pod sp. zn. Rsp V-148/2010\na jeho rozsudkom zo 14. novembra 2014, a takto\nrozhodol:\nKonanie o sťažnosti obchodnej spoločnosti YIT Reding a. s., z a s t a v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára\n2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti YIT Reding a. s., Račianska 153/A,\n\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL,\ns. r. o., Astrová 2/A, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta\nJUDr. Branislava Jablonku, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nRozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave,\nzriadeného pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore v Bratislave, Gorkého 9,\nBratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“), v konaní vedenom pod sp. zn. Rsp V-148/2010\na jeho rozsudkom zo 14. novembra 2014.\nNapadnutým rozsudkom rozhodcovského súdu bolo v právnej veci sťažovateľky\n(v právnej pozícii žalobkyne, pozn.) proti obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „žalovaná“), rozhodnuté o vzájomnom návrhu\nžalovanej na zaplatenie sumy 311 336,34 € tak, že sťažovateľka je povinná zaplatiť\nžalovanej sumu 311 336,34 € a náhradu trov rozhodcovského konania, ako aj trov konania\nvrátane trov právneho zastúpenia žalovanej.\nSťažovateľka považuje rozsudok rozhodcovského súdu za arbitrárny z dôvodu\n- jeho nepreskúmateľnosti,\n- že sa nevysporiadal v odôvodnení ani s jednou z námietok sťažovateľky\npodstatných pre rozhodnutie v merite veci,\n- priznal žalovanej nárok ultra petitum, t. j. priznal jej viac než žiadala.\nPodľa sťažovateľky uvedené námietky „sú však vylúčené z preskúmavania pred\nvšeobecným súdom“. Sťažovateľka, poukazujúc na obmedzenie prieskumu rozhodcovského\nrozsudku taxatívne stanovenými dôvodmi uvedenými v § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002\nZ. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, tvrdí, že „predmetné námietky\nnajmä arbitrárnosť rozhodnutia a vybočenie\n\nrozhodnutia rozhodcovského súdu\n\nzo základných princípov civilného konania zakladá priamo právomoc ústavného súdu ex\nconstitutione preskúmať rozhodcovský rozsudok, pretože všeobecné súdy z hľadiska úzko\nvymedzeného prieskumu v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. takúto právomoc nemajú...“. Svoju\n\n2\n\nargumentáciu\n\nsťažovateľka\n\nopiera\n\naj\n\no aktuálnu\n\njudikatúru\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(III. ÚS 162/2011, III. ÚS 547/2013).\nSťažovateľka v sťažnosti popisuje skutkový stav, ktorý predchádzal podaniu\nsťažnosti ústavnému súdu, pričom v tejto súvislosti okrem iného uvádza:\n„1) Žalovaný... sa vzájomným návrhom zo dňa 24. 11. 2010 domáhal zľavy z ceny\ndiela vo výške = 311.336,34 EUR.\n2) Sťažovateľ - žalobca... podaním zo dňa 20. 08. 2012 namietol, že nárok na zľavu\nz ceny diela nie je dôvodný.\n3) Znalec doručil na rozhodcovský súd dňa 14. 01. 2014 znalecký posudok zo dňa\n20. 12. 2013.\n4) Dňa 11. 09. 2014 a 15. 10. 2014 (pozn.: cca až po 4 rokoch od podania\nvzájomného návrhu) sa vo veci konali ústne pojednávania, na ktorých účastníci\nprezentovali svoje stanoviská a námietky.\n5) Dňa 07. 01. 2015 bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený rozhodcovský\nrozsudok Rozhodcovského súdu... sp. zn.: Rsp V – 14812010... zo dňa 14. 11. 2014.\nRozhodnutie rozhodcovského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 01. 2015\na vykonateľnosť dňa 13. 01. 2015.“\nĎalšia časť sťažnosti obsahuje právnu argumentáciu, v rámci ktorej sťažovateľka\nv súvislosti s namietaným porušením ňou označených práv podľa ústavy a dohovoru\nv rámci konania pred rozhodcovským súdom poukazuje najmä na tieto skutočnosti:\n«Žalovaný... sa voči sťažovateľovi stručným vzájomným návrhom zo dňa 24. 11.\n2010 domáhal zaplatenia zľavy z ceny diela vo výške = 311.336,34 EUR z vád existujúcich\nku dňu 24. 11. 2010, ktoré žalovaný ohodnotil žalovanou sumou.\nSťažovateľ (žalobca) v konaní pred rozhodcovským súdom...:\n1) namietal, že nárok na zľavu diela je neopodstatnený, pretože žalovaný pri jeho\nuplatnení postupoval v rozpore s čl. XIII ods. 5 zmluvy o dielo, § 437 ods. 3 Obchodného\nzákonníka a § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka (námietka vo vyjadrení sťažovateľa zo dňa\n20. 08. 2012, námietka na pojednávaní dňa 15. 10. 2014, s. 4 zápisnice),\n\n3\n\n2) namietol, že zníženie hodnoty diela stanovené znaleckým posudkom č. 190/2013\nzo dňa 20. 12. 2013 vo výške 8 % - 12 % je nepreskúmateľné, nakoľko v znaleckom posudku\nje len púha jedna veta o odhade, pričom chýbajú rozumné ekonomické kritériá a úvahy\nznalca ako k danému záveru dospel (námietka vo vyjadrení sťažovateľa zo dňa 17. 04. 2014,\ns. 5 podania),\n3) namietol že, žalovaný si uplatnil vzájomným návrhom zľavu z ceny diela ku dňu\n24. 11. 2010 (išlo o reklamácie č. 1 - č. 13), pričom v celom konaní svoj návrh nerozšíril\no ďalšiu zľavu z ceny diela na ďalšie vady uplatnené po podaní vzájomného návrhu, t. j. po\n24. 11. 2010, pričom znalecký posudok č. 190/2013, ktorý posudzoval vady, je vypracovaný\nku dňu 20. 12. 2013, t. j. ku stavu 3 roky po podaní vzájomného návrhu. Žalovaný však od\n24. 11. 2010 do 20. 12. 2013 uplatňoval voči sťažovateľovi ďalšie vady (reklamácie č. 14 č. 58), avšak nie v rozhodcovskom konaní, pozn.: napriek uplatnenej zľave z ceny diela\nžalovaný naďalej žiadal aj odstraňovanie vád diela (námietka na pojednávaní dňa\n15. 10. 2014, s. 4 zápisnice),\n4) namietol, že uplatnenie zľavy z ceny diela vo výške 11 % žalovaným nie je overené\nznaleckým posudkom č. 190/2013, pretože ten udáva pri ocenení pojem „hodnota diela“, čo\nnie je pojem totožný s pojmom „cena diela“, ktorá bola zmluvne dohodnutá (námietka na\npojednávaní dňa 15. 10. 2014, s. 4 zápisnice),\n5) namietol, že zo znaleckého posudku č. 190/2013 pri definovaní jednotlivých vád\nnie je vôbec zrejmé, že išlo len o posudzovanie vád, ktoré uplatnil žalovaný\nv rozhodcovskom konaní, a to ku dňu 24. 11. 2010 v rámci vzájomného návrhu. Žalovaný sa\ntotiž žiadneho nároku z ďalších vád, ktoré nastali po 24. 11. 2010 nedomáhal\nv rozhodcovskom konaní, hoci ich voči sťažovateľovi listom uplatňoval. Na rozhodcovskom\nsúde žalovaný netvrdil žiadne skutkové okolnosti o ďalších vadách po 24. 11. 2010\n(námietka na pojednávaní dňa 15. 10. 2014, s. 4 zápisnice), t. j. žalovaný v pozícii žalobcu\npri vzájomnom návrhu povinnosť tvrdenia ani dôkaznú žiadnu nevyvíjal, bol pasívny - jeho\njediné podanie bol dvojstranový vzájomný návrh zo dňa 24. 10. 2010...\n6) navrhol, aby rozhodcovský súd vykonal dôkaz - nariadil znalecké dokazovanie na\nocenenie vád na základe projektu sanácie stavby aj z dôvodu, že ocenenie vád znaleckým\nposudkom č. 190/2013 absentuje (námietka na pojednávaní dňa 15. 10. 2014, s. 3\n\n4\n\nzápisnice)... uvedené však rozhodcovský súd zamietol, bez akéhokoľvek odôvodnenia\nv rozsudku.»\nSťažovateľka namieta, že „rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku neuviedol ani\njednu zmienku ako sa s podstatnými námietkami sťažovateľa (žalobcu) vysporiadal, t. j.\núplne ignoroval svoju povinnosť vyplývajúcu z § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 51 ods. 3\nzákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, t. j. povinnosť zrozumiteľne\na presvedčivo uviesť ako sa s uvedenými námietkami sťažovateľa (žalobcu) vysporiadal,\na prečo zamietol podstatný navrhovaný dôkaz sťažovateľom (žalobcom)... rozhodcovský súd\nlen v púhej jednej vete... uvádza, že ustálil zníženie hodnoty diela vo výške 10 %, a preto\nrozhodol tak ako je uvedené vo výroku..., pričom rozhodca neuviedol ani len jednu zmienku\nako sa s námietkami vysporiadal, a prečo navrhnutý dôkaz nevykonal... Napriek uvedenému\nrozhodcovský súd priznal žalovanému sumu = 311.336,34 EUR...\nPokiaľ ide o trovy konania rozhodcovský súd priznal trovy právneho zastúpenia\nžalovanému aj za úkony právnej služby, ktoré vôbec nesúviseli so vzájomným návrhom, a to\nv období roku 2011, kedy sa pojednávalo o návrhu žalobcu, ktorý bol v pôvodnom konaní\núspešný. Aj z toho hľadiska je rozhodcovský rozsudok nepreskúmateľný pre absenciu\ndôvodov, prečo rozhodcovský súd priznal trovy právneho zastúpenia aj za úkony, ktoré\nnesúviseli so vzájomným návrhom.“.\nTým, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní o priznaní zľavy z ceny diela „priznal\nžalovanému nárok na zľavu z ceny diela aj za obdobie 24. 11. 2010 - 20. 12. 2013, hoci\nžalovaný nikdy v rozhodcovskom konaní netvrdil ani nežiadal, že zľavu z ceny diela si\nuplatňuje aj za vady z uvedeného obdobia“, podľa sťažovateľky postupoval v rozpore\ns princípom „zákaz rozhodnúť v sporovom konaní ultra petitum“. V tejto súvislosti\nsťažovateľka uvádza, že „rozhodcovský súd sa ani s touto námietkou sťažovateľa (žalobcu)\nv odôvodnení vôbec nevysporiadal“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n\n5\n\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Rozhodcovského súdu\nSlovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zriadeného pri Slovenskej\nobchodnej a priemyselnej komore v Bratislave..., zo dňa 14. 11. 2014, v konaní vedenom\npod sp. zn.: Rsp V -148/2010, porušené bolo.\nRozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej\nkomory v Bratislave zriadeného pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore\nBratislave..., zo dňa 14. 11. 2014, v konaní vedenom pod sp. zn.: Rsp V- 148/2010 sa\nzrušuje a vec sa vracia Rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory\nv Bratislave zriadenému pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore v Bratislave..., na\nďalšie konanie a rozhodnutie.\nRozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave\nzriadený pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore v Bratislave..., je povinný zaplatiť\nsťažovateľovi trovy konania.“\nPodľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka tiež\nnavrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku rozhodcovského\nsúdu sp. zn. Rsp V-148/2010 zo 14. novembra 2014 do právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu vo veci samej.\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením sp. zn. II. ÚS 155/2015\nz 10. marca 2015 ju prijal na ďalšie konanie. Zároveň odložil vykonateľnosť rozsudku\nrozhodcovského súdu sp. zn. Rsp V-148/2010 zo 14. novembra 2014 do právoplatného\nrozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.\nNa výzvu ústavného súdu z 20. marca 2015 týkajúcu sa oznámenia stanoviska\nk vhodnosti ústneho pojednávania vo veci reagoval predseda rozhodcovského súdu prípisom\nsp. zn. Nr.: 417/2015/RS zo 14. apríla 2015, v ktorom ústavnému súdu oznámil, že „trváme\n\n6\n\nna ústnom pojednávaní ústavného súdu vo veci tejto sťažnosti“. K samotnej podstate\nsťažnosti okrem iného uviedol, že „... tak ako je uvedené v odôvodnení rozhodcovského\nrozsudku, nie je možné zisťovať výšku nákladov na prípadné odstraňovanie vád diela, ak ich\nje vôbec možné odstrániť. Podľa mienky RS SOPK ani nie je možné takýto sanačný projekt\nv hodnotovom vyjadrení v tomto štádiu zhotovenia diela presne určiť, nakoľko je to možné\naž pri samotnej realizácii odstránenia vád, keďže tieto náklady sú závislé od cenovej úrovne\nmateriálov a prác, pričom ich rozsah je niekedy zistiteľný pri sanáciách až pri ich\nrealizácii, ak je vady vôbec možné bez neprimeraných nákladov odstrániť. Úlohou súdu\na úlohou znalca bolo zistiť jeho odborným odhadom zníženie hodnoty diela v dôsledku vád\nDiela, za ktoré zodpovedá zhotoviteľ – sťažovateľ, čo sa aj stalo... Tu je potrebné uviesť, že\nv priebehu konania nebolo sporu o tom, že dielo má vady a že v dôsledku týchto vád je dielo\nznehodnotené. Vady diela boli dokonca zisťované RS SOPK osobnou prehliadkou. Aj podľa\nsťažovateľa, reklamované vady po podaní vzájomného návrhu neboli sťažovateľom\nodstraňované, pričom tieto vady boli zrejme len prejavom už existujúcich vád diela.“.\nPrávny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní z 30. apríla 2015 (doručenom\nústavnému súdu mailovou poštou 4. mája 2015 a poštou 12. mája 2015) uviedol, že\n«vzhľadom na to, že porušovateľ sa vyjadril, že trvá na ústnom pojednávaní ÚS SR, mám\nzáujem v súlade s princípom „rovnosti zbraní“ zúčastniť sa na ústnom pojednávaní ÚS\nSR...», pričom v reakcii na vyjadrenie predsedu rozhodcovského súdu okrem iného uviedol:\n„... nie je pravdivé tvrdenie porušovateľa, že Rozhodcovský súd Slovenskej\nobchodnej a priemyselnej komory... nie je orgán verejnej moci. RS SOPK odvodzuje svoje\npostavenie od zriaďovateľa, ktorým je Slovenská obchodná a priemyselná komora...\nzriadená na základe § 2 ods. 1 zákona č. 9/1992 Zb. ... ako právnická osoba. SOPK v\nzmysle § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní... zriadila stály\nrozhodcovský súd, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie. RS SOPK vydal napadnuté\nrozhodnutie, pričom v rozhodcovskom konaní sa v zmysle § 1 a § 2 zákona o\nrozhodcovskom konaní rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v\nrozhodcovskom konaní, výsledkom ktorého je autoritatívne rozhodnutie vynútiteľné v\nexekučnom konaní pred štátom povereným exekútorom... Na základe uvedeného máme za\nto, že stály rozhodcovský súd disponuje verejno-mocenským oprávnením...“\n\n7\n\nII.\nPodľa § 6 zákona o ústavnom súde senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou\nčinnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného už\nv rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie\nodchylných právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných\nprávnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného\nsúdu.\nPlénum ústavného súdu na svojom neverejnom zasadnutí 18. novembra 2015 vo veci\nzjednotenia odchylných právnych názorov III. senátu ústavného súdu vyslovených v náleze\nsp. zn. III. ÚS 162/2011 a v náleze sp. zn. III. ÚS 547/203 a v stanovisku II. senátu\nústavného súdu, ku ktorému dospel pri prerokovaní sťažnosti obchodnej spoločnosti\n, v konaní vedenom pod sp. zn.\nRvp 19569/2013, podľa § 6 zákona o ústavnom súde uznesením sp. zn. PLz. ÚS 5/2015\nprijalo toto stanovisko: „Ústavný súd Slovenskej republiky nemá právomoc rozhodovať\no sťažnostiach proti postupu alebo rozhodnutiam rozhodcovských súdov.“\nKeďže senáty ústavného súdu sú v zmysle § 6 poslednej vety zákona o ústavnom\nsúde pri rozhodovaní v ďalších obdobných veciach viazané zjednocujúcim uznesením pléna\nústavného súdu, bol II. senát ústavného súdu povinný uplatniť právny názor vyjadrený\nvo výroku uznesenia sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 z 18. novembra 2015 aj vo veci sťažovateľky.\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).\nV zmysle § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené\npodmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 OSP\nak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.\n\n8\n\nÚstavný súd v posudzovanej veci konštatuje, že vec, ktorá tvorí predmet sťažnosti\nsťažovateľky, je z vecného hľadiska obdobnou vecou (sťažovateľka označuje za\nporušovateľa ňou označených práv rozhodcovský súd, pozn.), v akej už plénum ústavného\nsúdu súd vydalo stanovisko na zjednotenie odchylných právnych názorov senátov\nústavného súdu týkajúcich sa rozhodovania o sťažnostiach proti postupu alebo\nrozhodnutiam rozhodcovských súdov (uznesenie sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 z 18. novembra\n2015, pozn.).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd, aplikujúc primerane § 104 ods. 1 OSP,\nkonanie o sťažnosti sťažovateľky zastavil.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. januára 2016\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konanie-splnenie podmienok konania", "konanie-zastavenie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "stanovisko-stanovisko pléna ústavného súdu", "právomoc-právomoc všeobecného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f70c4b43-78a0-46fa-a6bf-5d80e5e9ee6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.5.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 5/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.5.2015.1"}, {"guid": "ussr:4d37be1c-5c99-4e8d-afee-cab8a0c80639", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 547/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 547/2013 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d37be1c-5c99-4e8d-afee-cab8a0c80639"}, {"guid": "ussr:a2075a2b-c0ea-4f8d-b858-7585ad08c7f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/2011 z 31. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-31", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2075a2b-c0ea-4f8d-b858-7585ad08c7f4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fbe73a8a-d2df-4c86-be13-fcfcf2d17ce3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.284.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 284/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 284/2016 z 23. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.284.2016.1"}, {"guid": "ussr:35b6f628-542f-4ec0-9105-d22a7e989b68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.865.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 865/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 865/2015 z 17. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.865.2015.1"}, {"guid": "ussr:25143039-0c38-4d60-93c4-a6b0547164b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.824.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 824/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 824/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.824.2015.1"}, {"guid": "ussr:6e7ca503-1166-4940-a1a3-1e869c520a71", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.584.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 584/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 584/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.584.2015.1"}, {"guid": "ussr:12cb321c-147b-4a26-bb2d-8689f1f218c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.432.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 432/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 432/2015 z 2. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.432.2015.1"}]}