{"guid": "ussr:690335f2-de3b-4e19-8b58-aca70bb929b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.146.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 146/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 146/2016 z 11. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. februára 2016, sp. zn. II. ÚS 146/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.146.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-02-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-1", "nazov": "čl. 40 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-2", "nazov": "čl. 40 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-1", "nazov": "čl. 50 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/23#clanok-10", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-40", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/690335f2-de3b-4e19-8b58-aca70bb929b5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.146.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.146.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.146.2016.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 146/2016-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa\nMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri, s. r. o.,\nDigital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nMgr. Martin Škubla, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 19\nods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 36 ods. 1 a čl. 40 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd\na práv zaručených čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. PREDS-464/2015 z 15. júna 2015, ako aj\npostupom Národnej rady Slovenskej republiky na mimoriadnej schôdzi konanej 15. júna\n2015 pri prerokúvaní bodu programu „Postup špeciálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky pri vyšetrovaní kauzy Gorila“ a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\n\nnamietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50\nods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“), čl. 10 ods. 1\na 2, čl. 36 ods. 1 a čl. 40 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\na práv zaručených čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „národná\nrada“ alebo „NR SR“ alebo „parlament“) č. PREDS-464/2015 z 15. júna 2015 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“), ako aj postupom Národnej rady Slovenskej republiky\nna mimoriadnej schôdzi konanej 15. júna 2015 pri prerokúvaní bodu programu „Postup\nšpeciálneho prokurátora Slovenskej republiky pri vyšetrovaní kauzy Gorila“ (ďalej aj\n„napadnutý postup národnej rady“). Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že národná\nrada ako orgán verejnej moci tým, že prijala uznesenie o spoločenskej téme, ktorej bol\nsťažovateľ súčasťou, a diskusiou o tejto téme mala zasiahnuť do jeho osobnosti, súkromia\na do jeho pozícií v trestnom procese. Sťažovateľ akcentuje, že je materiálne vo veci\nobvinený a dané obvinenie je podporované diskusiou a niektorými diskutérmi v parlamente.\n2. Sťažovateľ otvára argumentáciu popisom najprv opakovanej neúspešnej snahy\nposlancov o zvolanie Výboru pre obranu a bezpečnosť, po ktorej bola zvolaná mimoriadna\nschôdza pléna NR SR s programom: „Postup špeciálneho prokurátora SR pri vyšetrovaní\nkauzy Gorila“. Sťažovateľ sa listom z 12. júna 2015 obrátil na predsedu NR SR. V liste\ndával do pozornosti, že predmetom rokovania NR SR nemôže byť konkrétny postup\n(vhodnosť či zákonnosť) procesného orgánu, prípadne orgánu dozoru, prokuratúry\nv konkrétnej trestnej veci. O liste informoval aj predsedu Výboru pre obranu a bezpečnosť,\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)\na špeciálneho prokurátora. Dňa 15. júna 2015 sa však konala 52. schôdza NR SR –\ns jediným bodom programu „Postupu špeciálneho prokurátora Slovenskej republiky pri\n\n2\n\nvyšetrovaní kauzy GORILA“. Návrh skupiny poslancov uviedol poslanec\nvystúpil špeciálny prokurátor\n\n. Ďalej\n\n, ktorý vyjadril presvedčenie, že od špeciálneho\n\nprokurátora nemôže NR SR žiadať vysvetlenie, prečo sa v konkrétnom trestnom konaní\npostupovalo určitým spôsobom, a vzápätí opustil rokovaciu miestnosť.\n3. Sťažovateľovi z materiálu a z priebehu schôdze vyplynulo, že (i) poslanci\niniciujúci mimoriadnu schôdzu majú vážne pochybnosti o vyšetrovaní kauzy Gorila\na o postupe špeciálneho prokurátora\n\n. Podľa vyjadrení, ktoré\n\nodzneli v rámci rokovania NR SR,\n\númyselne marí vyšetrovanie kauzy\n\nGorila, a to najmä tým, že nechce zbaviť mlčanlivosti bývalého príslušníka SIS\n. Vytknutie nevykonania tohto konkrétneho procesného úkonu\nodznelo v rámci mimoriadnej schôdze opakovane. (ii) Na mimoriadnej schôdzi\nniekoľkokrát zaznelo meno sťažovateľa, ktorý bol okrem iného počas rokovania NR SR\noznačený za „hlavného podozrivého v kauze Gorila“, ktorého je potrebné postaviť pred\nspravodlivosť, čo rovnakým spôsobom interpretovali aj médiá s celoslovenskou\npôsobnosťou.\n4. Na záver mimoriadnej schôdze sa pristúpilo k hlasovaniu o prijatí uznesenia\nv znení podľa parlamentnej tlače č. 1618. Uznesenie v navrhovanom znení prijaté nebolo\n[Národná rada A. konštatuje, že dôsledné vyšetrenie kauzy Gorila a postavenie podozrivých\nosôb pred spravodlivosť je kľúčovým pre demokratický a právny štát (čl. 1 ods. 1 ústavy\nSlovenskej republiky); B. vyjadruje znepokojenie nad krokmi špeciálneho prokurátora\n, ktoré výrazne sťažujú dôsledné vyšetrenie kauzy Gorila]. Následne NR\nSR prijala uznesenie (v znení návrhu poslanca\n\n), ktorým skonštatovala, že „je potrebné\n\ndôsledne vyšetriť kauzu Gorila z III. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky\na obdobia druhej vlády\n\nzloženej z vtedajších koaličných strán\nza účelom potvrdenia princípov demokratického a právneho štátu\n\nv Slovenskej republike“.\n5. Sťažovateľ skôr než pristúpil k namietaniu porušenia jeho subjektívnych práv,\nnamietal porušenie samotného princípu právneho štátu. Sťažovateľ pripomína, že súčasťou\n\n3\n\nprincípu právneho štátu je deľba moci, a cituje klasické judikáty PL. ÚS 29/95\na PL. ÚS 16/95. Podľa sťažovateľa protiústavnosť a nezákonnosť postupu NR SR spočíva\npráve v narušení rovnováhy moci v rámci trojdelenia štátnej moci, a to navyše bez\nuplatnenia ústavným právom predpokladanej procedúry. NR SR totiž prostredníctvom\nkonania mimoriadnej schôdze a prijatým uznesením zasiahla do právomocí a činnosti\norgánov činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“), a to bez ohľadu na to, že v závere\nmimoriadnej schôdze bolo prijaté uznesenie, ktoré formálne priamo neukladalo povinnosť\nOČTK, ale malo len zdanlivo (formálne) deklaratórny charakter. V skutočnosti\n(fakticky/materiálne) ale išlo o politický príkaz zákonodarcu adresovaný OČTK.\nNa mimoriadnej schôdzi v podstate, hoci nie formálne, ale v každom prípade materiálne,\nprebehol politický trestný proces, v ktorom NR SR označila hlavných podozrivých\n(\n\na\n\n, označenie konkrétnych osôb ako\n\nhlavných podozrivých vyplýva zo samotného návrhu skupiny poslancov), tieto osoby\nobvinila a uznala ich vinnými z konkrétnej trestnej činnosti, čo zavŕšila rozsudkom \nprijatím uznesenia. Na tom, že v skutočnosti NR SR svojím postupom vykonala trestný súd\nnad sťažovateľom, nič nemení ani skutočnosť, že výsledkom mimoriadnej schôdze bolo\nprijatie uznesenia v gramaticky „miernejšom“ znení (teda nie v znení pôvodne\nnavrhovanom v návrhu skupiny poslancov). NR SR týmto politickým trestným procesom\nzavŕšeným prijatím uznesenia dala OČTK jasný odkaz a materiálny príkaz, že OČTK má\ndospieť k rovnakému záveru a už „len“ formálne potvrdiť výsledok politického trestného\nprocesu vykonaného NR SR na mimoriadnej schôdzi ako nositeľkou suverenity ľudu,\na preto najvyšším orgánom v štáte.\n6. Sťažovateľ uznáva, že NR SR patrí rokovať o dôležitých spoločenských témach.\nV predmetnom prípade však NR SR výrazne prekročila hranicu rokovania o kauze „Gorila“\nako o politickej kauze a priamo sa dotkla a zasiahla, či ovplyvnila samotné vyšetrovanie\nv konkrétnej trestnej veci. O tom svedčí aj to, že bol na rokovanie NR SR predvolaný\nšpeciálny prokurátor ako dozorujúci prokurátor v konkrétnych, aktuálne stále prebiehajúcich\ntrestných konaniach, ktorý sa mal zodpovedať NR SR za svoju činnosť špeciálneho\nprokurátora v predmetnej veci.\n\n4\n\n7. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že Výbor pre obranu a bezpečnosť si nemohol predvolať\nšpeciálneho prokurátora na základe § 128 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rokovacom poriadku“). O činnosti Úradu\nšpeciálnej prokuratúry podáva generálny prokurátor NR SR v rámci správy o činnosti\nprokuratúry raz ročne správu, a to o jeho poznatkoch o stave zákonnosti. Z právnych\npredpisov ale nevyplýva, že by špeciálny prokurátor (a ani generálny prokurátor) mohol, či\ndokonca mal predkladať NR SR akékoľvek iné, osobitné správy o konkrétnych trestných\nveciach.\n8. Národná rada však v žiadnom prípade nemôže žiadať od špeciálneho prokurátora\nvysvetlenie, prečo sa v konkrétnom trestnom konaní urobili alebo neurobili určité procesné\núkony, ako to bolo na mimoriadnej schôdzi (napríklad vypočutie bývalého príslušníka SIS\nako svedka). Takéto uplatňovanie domnelej pôsobnosti a právomoci\nzákonodarného orgánu  NR SR viedlo až k tomu, že NR SR, resp. jednotliví diskutujúci\nposlanci po vystúpení špeciálneho prokurátora adresovali špeciálnemu prokurátorovi\nodporúčanie (resp. výzvu), aké procesné úkony alebo akým spôsobom má špeciálny\nprokurátor (a ostatné konajúce OČTK) v konkrétnej veci vykonať. NR SR by tak mohla\nkonať len úplne nekompetentne, t. j. bez znalosti konkrétnych trestných spisov a všetkých\nokolností vyšetrovania.\n9. Ak existuje dôvodné podozrenie, že špeciálny prokurátor nekoná v súlade s jeho\nzákonnými povinnosťami, mala by byť uplatnená procedúra disciplinárneho konania.\nSťažovateľ poukazuje na niektoré ustanovenia zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch\na právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no prokurátoroch“), ktoré garantujú nezávislosť prokurátora [§ 25 ods. 1 písm. a), § 26 ods. 1\npísm. a) a e)]. Podľa sťažovateľa NR SR do nezávislosti prokurátora zasahovala, čo sa ešte\nnikdy nestalo.\n10. NR SR podľa sťažovateľa postupovala v rozpore so zákonom, keď prekročila\nsvoje právomoci tým, že (i) na rokovanie mimoriadnej schôdze predvolala špeciálneho\n5\n\nprokurátora ako dozorujúceho prokurátora s tým, že sa mal vyjadriť k prebiehajúcemu\n„živému“ vyšetrovaniu a o. i. mal zdôvodniť, prečo neboli vykonané konkrétne procesné\núkony (výsluch\n\n). Ďalej (ii) prerokovala navrhovaný bod programu „Postup\n\nšpeciálneho prokurátora SR pri vyšetrovaní kauzy Gorila“ nie v čisto politickej\na spoločenskej rovine, a napokon prijala uznesenie formálne deklaratórneho charakteru,\nktorým však materiálne vydala politický pokyn obsahujúci konkrétne závery prebiehajúceho\nvyšetrovania, ku ktorým majú formálne dospieť aj OČTK, čím vyvinula neprimeraný\na neprípustný tlak na OČTK.\nPrávo na spravodlivý proces, prezumpcia neviny\n11. Účelom procesnej nezávislosti zložiek OČTK je, aby trestné stíhanie bolo\nv maximálnej možnej miere nezávislé a nepodliehalo napr. rôznym politickým tlakom\n„zhora“. Akonáhle je vyšetrovanie konkrétnej trestnej veci postihnuté takouto vadou, t. j. je\novplyvnené či už politickým, alebo iným tlakom „zvonku“, nemožno takýto proces označiť\nza nezávislý, a teda ani za spravodlivý. Podľa dokumentu Benátskej komisie o verejnej\nzodpovednosti prokuratúry zodpovednosť pred parlamentom, pokiaľ ide o konkrétne\nprípady stíhania alebo nestíhania, by mala byť vylúčená. Podľa názoru sťažovateľa je preto\nnespochybniteľné, že NR SR zasiahla do procesnej nezávislosti špeciálneho prokurátora ako\ndozorujúceho prokurátora v konkrétnych trestných konaniach, čím zároveň zasiahla do\npráva na spravodlivý proces všetkých dotknutých subjektov, okrem iného aj do práva na\nspravodlivé konanie, ktoré svedčí sťažovateľovi.\nK procesnému postaveniu sťažovateľa v trestnom konaní\n12. Dňa 23. decembra 2011 podali traja poslanci NR SR trestné oznámenie pre\npodozrenie z viacerých, hlavne korupčných trestných činov, pričom žiadali prešetriť všetky\nskutočnosti uvedené v tzv. spise Gorila. Následne 9. januára 2012 bolo vydané uznesenie\no začatí trestného stíhania, pričom sťažovateľ predpokladá, že je totožné so znením podľa\nkópií od dožiadaných rakúskych autorít: „najneskôr od roku 2005 do presne nezisteného\nčasu minimálne však aj v priebehu roka 2006 v Bratislave a na iných miestach z iniciatívy\n\n6\n\nosôb činných v spoločnostiach (...) pod vedením niektorých členov štatutárnych orgánov\nuvedených spoločností s cieľom nezákonného obohatenia a získania finančného prospechu\nveľkého rozsahu vznikla a svoju protizákonnú činnosť vykonávala zločinecká skupina\nzaoberajúca sa korupciou verejných činiteľov pôsobiacich vo vláde SR, vo Fonde\nnárodného majetku SR a v Policajnom zbore SR a korupciou členov dozorných a výkonných\norgánov viacerých štátnych podnikov v súvislosti s privatizáciou týchto štátnych podnikov\na v súvislosti s verejnými obstarávaniami, ktorých obstarávateľmi boli niektoré tieto štátne\npodniky na základe čoho zločinecká skupina a jej členovia získali finančný prospech\nveľkého rozsahu.“\n13. Uvedené trestné stíhanie bolo predmetom rokovania NR SR na mimoriadnej\nschôdzi a v súvislosti s ním bol sťažovateľ na pôde NR SR označený za „hlavného\npodozrivého“ v súvislosti s výčitkou príslušným orgánom, že zatiaľ voči týmto osobám\n(teda aj voči sťažovateľovi) nevzniesli obvinenie. NR SR sa podľa návrhu skupiny\nposlancov mala pôvodne uzniesť na tom, že „podozriví“ majú byť postavení pred\nspravodlivosť  súd (čiže osoby spomínané v návrhu skupiny poslancov vrátane sťažovateľa\nmajú byť obžalované), a to aj napriek tomu, že takýto záver z doterajšieho postupu OČTK\nv predmetnom trestnom konaní nevzišiel. Z uvedeného vyplýva, že hoci voči sťažovateľovi\nnebolo ku dňu podania tejto sťažnosti vznesené obvinenie v predmetnej veci (t. j. nemá\npostavenie procesnej strany v predmetnej trestnej veci), z návrhu skupiny poslancov, ako\ni z priebehu mimoriadnej schôdze je zrejmé, že poslanci žiadajú vyvodenie trestnoprávnej\nzodpovednosti sťažovateľa a bez poznania obsahu konkrétneho trestného spisu ho jasne\npovažujú za osobu, ktorá by mala byť obžalovaná. Sťažovateľ je presvedčený, že mu\nv danej trestnej veci patrí právo na spravodlivý proces vedený na to príslušnými orgánmi,\nmedzi ktoré v žiadnom prípade NR SR nepatrí. Toto právo mu je však odopierané práve\npostupom NR SR.\n14. Sťažovateľ pokračuje tým, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) (Foti v. Taliansko, sťažnosť č. 7604/76, 7719/76, 7781/77,\n7913/77, bod 52; Dewer v. Belgicko sťažnosť č. 6903/75, body 42  46; Casse v.\nLuxembursko, sťažnosť č. 40327/02, body 74  75; Allenet de Ribemont v. Francúzsko,\n7\n\nsťažnosť č. 15175/89, bod 37) má materiálne v podstate postavenie obvineného, a preto má\nbyť rešpektované jeho právo na spravodlivý proces. Dané materiálne poňaté postavenie\nmožno vyvodiť aj z množstva vykonaných procesných úkonov v trestnom konaní vedenom\nvo veci a z medializácie veci.\n15. Z už uvedeného možno podľa sťažovateľa uzavrieť, že je obvinenou osobou\nv zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru nielen preto, že sa k tomu samotné OČTK vo výsledku\ndožiadania „priznali“, ale hlavne kvôli spôsobu, akým je predmetné trestné stíhanie „proti\nneznámemu páchateľovi“ dlhodobo vedené. Sťažovateľ sa tak materiálne obvineným stal\ndávno predtým, ako sa jeho právni zástupcovia oboznámili s oficiálnou výčitkou\nzo spáchania trestného činu  výsledkom dožiadania (24. mája 2013). Mohlo by ísť o deň,\nkeď vtedajší minister vnútra Slovenskej republiky na tlačovej konferencii vážnym\nspôsobom porušil zásadu prezumpcie neviny (5. marca 2012), alebo deň, keď si NR SR\npo prvýkrát vyžiadala „správu o vyšetrovaní Gorily“ (19. júna 2012), ako aj deň, keď táto\nspráva potvrdila rozsiahle vyšetrovanie, ktoré v danej veci prebiehalo (18. júla 2012), resp.\nv deň, keď sťažovateľ po prvýkrát vypovedal na polícii v súvislosti s uvedenou trestnou\nvecou.\n16. Ak národná rada svojím postupom zasahuje do procesnej nezávislosti OČTK pri\nvyšetrovaní trestnej veci, v ktorej je sťažovateľ materiálne obvineným, zasahuje tým aj\ndo sťažovateľovho práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý proces je historicky\ngaranciou pred svojvoľnými zásahmi mocenského suveréna, a to takými zásahmi, ktorým\nnepredchádza spravodlivý proces podľa vopred určených pravidiel pred kompetentným\norgánom. O trestných obvineniach sa preto nehlasuje v NR SR, ale rozhoduje o nich\npríslušný súd, rovnako ako sa o „postavení obvineného pred súd“ nerozhoduje v NR SR,\nale sú na to oprávnené OČTK na základe dostatočného zistenia skutkového stavu.\nSťažovateľ ďalej nemá dôveru v nezávislý postup OČTK v dotknutom trestnom konaní,\nv ktorom je podľa NR SR „hlavným podozrivým“, a to najmä z dôvodu chýbajúcej garancie\nnezávislého postupu OČTK po intervencii NR SR tak, ako už bolo uvedené v tejto\nsťažnosti. Ak na mimoriadnej schôdzi odzneli výroky spochybňujúce postup špeciálneho\nprokurátora ako dozorujúceho prokurátora pri vyšetrovaní „kauzy Gorila“ a tento musel\n8\n\n„obhajovať“ svoje kroky a postup v predmetnej trestnej veci, sťažovateľ má tieto dôvodné\na vážne pochybnosti o ďalšom postupe OČTK v predmetnej veci celkom oprávnene. Trestné\nstíhanie musí byť v maximálnej možnej miere nezávislé a nemôže podliehať rôznym\npolitickým či iným tlakom. Takýto záver napokon potvrdzuje podľa sťažovateľa aj ESĽP\nvo svojom rozhodnutí Guja v. Moldavsko (sťažnosť č. 14277/04, rozsudok z 12. 2. 2008,\nbod 85  86), kde vyjadruje požiadavku nezávislosti súdu, ako i „vyšetrovacieho orgánu“\n(OČTK) od akéhokoľvek politického nátlaku.\n17. Sťažovateľ ďalej namieta porušenie práva na prezumpciu neviny (čl. 50 ods. 2\nústavy, § 2 Trestného poriadku, čl. 1 ods. 1 ústavy), pričom nadväzuje na materiálne poňatie\nsvojho postavenia ako obvineného. Odkazuje na nález sp. zn. PL. ÚS 12/98, v ktorom\nústavný súd zrušil suspendáciu výkonu funkcie ústavného sudcu počas trestného stíhania\na v ktorom uviedol, že prezumpcia neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy sa neobmedzuje len\nna trestné konanie a orgány v ňom činné, ale má širší dosah. Z ústavnej zásady prezumpcie\nneviny však nevyplýva zákaz, aby s tým, voči komu sa trestné konanie začalo, nebolo\nmožné zaobchádzať ako s obvineným. Obvinený je povinný strpieť rôznorodé obmedzenia\nupravené buď ústavou, alebo zákonom. Tieto obmedzenia však nenarušujú prezumpciu\nneviny, pretože ich cieľom nie je ani zistenie a ani vyhlásenie viny obvineného. Podľa\nnázoru sťažovateľa NR SR rokovaním o návrhu skupiny poslancov na mimoriadnej schôdzi\nporušila sťažovateľovo právo na prezumpciu neviny, keď uvádzala konkrétne mená  aj jeho\nmeno  a dávala ich do súvislostí, z ktorých jasne vyplýva, že ho predkladatelia návrhu\nskupiny poslancov považujú za páchateľa trestnej činnosti „zrelého“ na postavenie pred\nspravodlivosť, t. j. pred súd, navyše bez poznania konkrétneho trestného spisu.\n18. Sťažovateľ napokon namieta porušenie práva na súkromie, konkrétne všetkých\nzložiek obsiahnutých v čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy. Z nelegálnosti postupu NR SR odvodzuje\nneústavnosť zásahov, výrokov diskutujúcich do jeho súkromia. Vzhľadom na to, že už\nsamotný postup NR SR (konanie mimoriadnej schôdze) bol nezákonný a protiústavný, aj\nvýroky, dotýkajúce sa práve osoby sťažovateľa s hanlivým charakterom nemožno\npovažovať za výroky v súlade s právom sťažovateľa na osobnú česť a dobrú povesť\n(ochranu mena). Mimoriadna schôdza NR SR a materiál  Návrh skupiny poslancov,\n9\n\nobsahujúci výroky spôsobilé poškodiť dobrú povesť a osobnú česť sťažovateľa, boli a sú\nverejne prístupné na webovej stráne NR SR, rovnako aj rokovanie NR SR na mimoriadnej\nschôdzi bolo prístupné verejnosti. Šírenie výrokov o sťažovateľovi s hanlivým obsahom tak\nbolo o to intenzívnejšie, keďže bolo a je dostupné širokej verejnosti. Sťažovateľ poukazuje\nnajmä na výroky, ktorými bol na mimoriadnej schôdzi označený za „hlavného\npodozrivého“, ktorého je potrebné postaviť pred spravodlivosť a potrestať. Z kontextu\ncelého prepisu mimoriadnej schôdze tak možno nadobudnúť dojem, akoby nebolo\npochybností o tom, že sťažovateľ je páchateľom (z trestnoprávneho hľadiska).\n19. Postup NR SR bol nezákonný a protiústavný, t. j. nemal základ v zákonnej\nprávnej úprave a v žiadnom prípade ho nemožno označiť ani za nevyhnutné a primerané\nopatrenie na dosiahnutie cieľa. Ak cieľom, ktorý sledovala NR SR svojím postupom, má\nbyť „riadne vyšetrenie kauzy Gorila“, jediným legitímnym spôsobom, ako tento cieľ\ndosiahnuť, je ponechať príslušné OČTK, aby ako kompetentné orgány konali tak, aby bolo\ndosiahnuté spoľahlivé vyšetrenie predmetnej trestnej veci bez „vonkajších vplyvov“.\n20. Sťažovateľ v závere akcentuje preventívnu funkciu sťažnosti, ktorá by mala\nsmerovať k zamedzeniu opakovanie podobných zásahov.\n21. Vzhľadom na to, že postup NR SR v predmetnej veci bol nezákonný\na protiústavný, sťažovateľ navrhuje aj zrušenie uznesenia NR SR prijatého na mimoriadnej\nschôdzi (mimoriadna schôdza sa vôbec nemala konať, a už vôbec nemala prijímať\no prerokovanom bode programu akékoľvek uznesenie). Sťažovateľ navrhuje odstránenie\nvšetkých dokumentov týkajúcich sa konania mimoriadnej schôdze zverejnených na webovej\nstránke NR SR (návrh skupiny poslancov, prijaté uznesenie a. i.).\n22. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„(i) Národná rada Slovenskej republiky svojím postupom porušila základné práva\nsťažovateľa podľa čl. 19 ods. 1, ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 1 a ods. 2 v spojení s čl. 1\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 ods.1, ods. 2, čl. 36 ods. 1 a čl. 40 ods. 1, ods. 2\n\n10\n\nListiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd,\n(ii) Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. PREDS-464/2015 zo dňa\n15.6.2015 sa zrušuje,\n(iii) Ústavný súd prikazuje Národnej rade Slovenskej republiky obnoviť stav pred\nporušením základných práv sťažovateľa tým, že odstráni zo svojho webového sídla všetky\nmateriály zverejnené k 52. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej dňa\n15.6.2015, a to do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia.“\nII.\n23. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n24. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n25. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n\n11\n\n26. Z citovaných častí sťažnosti a zo sťažovateľom navrhovaného petitu vyplýva, že\nsťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv a slobôd podľa čl. 19 ods. 1 a 2,\nčl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 36 ods. 1\na čl. 40 ods. 1 a 2 listiny a práv zaručených čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru uznesením národnej\nrady č. PREDS-464/2015 z 15. júna 2015, podľa ktorého: „Národná rada Slovenskej\nrepubliky po prerokovaní návrhu poslancov na 52. schôdzi Národnej rady Slovenskej\nrepubliky konštatuje, že je potrebné dôsledne vyšetriť kauzu Gorila z III. volebného obdobia\nNárodnej rady Slovenskej republiky a obdobia druhej vlády\nz vtedajších koaličných strán\n\nzloženej\nza účelom potvrdenia\n\nprincípov demokratického a právneho štátu v Slovenskej republike“, ako aj napadnutým\npostupom národnej rady pri prerokúvaní postupu špeciálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky pri vyšetrovaní kauzy Gorila na mimoriadnej schôdzi národnej rady uskutočnenej\n15. júna 2015 (ďalej aj „postup špeciálneho prokurátora v kauze Gorila“).\nPodľa čl. 19 ods. 1 ústavy a čl. 10 ods. 1 listiny každý má právo na zachovanie\nľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 10 ods. 2 listiny každý má právo na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.\nV zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 50 ods. 1 ústavy a čl. 40 ods. 1 listiny len súd rozhoduje o vine a treste\nza trestné činy.\nV zmysle čl. 50 ods. 2 ústavy a čl. 40 ods. 2 listiny každý, proti komu sa vedie trestné\nkonanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim\nrozsudkom jeho vinu.\n\n12\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje\nza nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.\nIII.\n27. Podstatou sťažnosti je sloboda prejavu v jej inštitucionalizovanom poňatí.\nPodstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že národná rada ako orgán verejnej moci tým,\nže prijala uznesenie o spoločenskej téme, ktorej bol sťažovateľ súčasťou, a diskusiou o tejto\ntéme mala zasiahnuť do jeho osobnosti, súkromia a do jeho pozícií v trestnom procese. Vec\nsa týka v najširšom zmysle slobody prejavu, aj keď nie v podobe ochrany slobody prejavu\nindividuálne určenej osoby, ale ako objektívnej ústavnej hodnoty (PL. ÚS 12/01).\n28. Sťažovateľ v podstate žiada v istom zmysle neobvyklú vec, a to, aby bol\nparlament ústavnoprávne zodpovedný za to, že diskutoval. S ohľadom na exkluzívnu úlohu\nparlamentu v demokratickom štáte založenom na rešpektovaní základných slobôd ide\no veľmi závažnú požiadavku. Ústavný súd však rozumie, že parlamentná diskusia týkajúca\nsa trestnej veci môže vzbudzovať otázky.\n29. Ústavný súd spravidla rozhoduje o veciach, v ktorých je pozícia sťažovateľov\ndaná účastenstvom v konaniach a z tohto pohľadu väzba medzi jednotlivcom a orgánom\nverejnej moci nespôsobuje problémy. Náročnejšie je štruktúrovať, uchopiť prípady, kde je\nväzba medzi jednotlivcom a verejnou mocou menej zreteľná, čo je situácia v prerokúvanej\nveci.\n30. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nie je v predmetnej veci obeťou zásahu\nNR SR, pretože bol len zmienený v diskusii v telese, ktorého podstatou je diskusia\n\n13\n\no základných spoločenských otázkach (porov. bod 6), bol len zmienený v spoločenskej\ntéme, kde možno neutrálne uviesť, že mal pozíciu public figure, prípadne v značne širokom\nkontexte public figure by own conduct. Daná situácia je stále vzdialená od bodu, kde by sa\nmohlo začať uvažovať, že vzniká mocenský tlak na sťažovateľa, na základe ktorého by sa\nmohol cítiť ohrozený ako nositeľ základných práv. Sťažnosť skôr odráža jeho emočné\nznepokojenie, ktoré je nateraz príliš vzdialené vecnej právnej hájiteľnosti. Ústavnému súdu\nje známa judikatúra ESĽP k verejným vyhláseniam úradných osôb k prebiehajúcemu\ntrestnému stíhaniu (porov. Herceg, J. Média a trestní řízení. Praha: Leges, 2013, s. 160\na nasl.). Predmetné autority však mali vždy bezprostrednejšiu úlohu vo veci než diskutujúci\nposlanci v parlamente a na druhej strane sťažovatelia mali vyhranenejšiu pozíciu\nv preskúmavaných trestných konaniach.\n31. Inými slovami (II. ÚS 153/2013), ústavný súd konštatuje, že do právnej pozície\nsťažovateľa nebolo zasiahnuté spôsobom, ktorý by bol dostatočne individuálny a razantný\npráve voči nemu. Sťažovateľ v dôsledku prijatia namietaného uznesenia nebol\nbezprostredne nútený zmeniť svoje konanie, alebo dokonca čeliť stíhaniu (porov. Sejdić and\nFinci v. Bosnia and Herzegovina, sťažnosť č. 27996/06 34836/06, rozsudok Veľkej komory\nESĽP z 22. 12. 2009, bod 30). Inak povedané, uznesenie a diskusia neznamenali pre\nsťažovateľa bezprostredný a priamy zásah do jeho právnej pozície tak, aby bolo možné\nuvažovať, že je obeťou zásahu do subjektívnych práv.\n32. Sťažovateľova ústavnoprávna pozícia v predmetnej veci je teda minimálna, skôr\nteoretická. Je potrebné uviesť, že niečo iné je byť nositeľom práv vo všeobecnosti, z ľudskej\npodstaty a niečo iné je byť obeťou ich porušenia v konkrétnej veci. Sťažovateľ je nositeľom\noznačených práv, ale nie je obeťou ich porušenia.\n33. Ústavná sťažnosť má takpovediac dva póly. Sťažovateľa na jednej strane a orgán\nverejnej moci na strane druhej. V predmetnej, špecifickej, veci je sťažovateľova pozícia\nzanedbateľná zo vzájomne previazaných dôvodov na obidvoch stranách, a to jednak\nna strane sťažovateľa, kde, ako bolo uvedené, nie je obeťou, a na druhej strane zvláštnou\n\n14\n\npovahou parlamentu ako inštitúciou, kde je diskusia mimoriadne chránená a poslanci sú\nautonómni.\n34. Parlament je inštitucionálny priesečník normotvorby a diskusie. Jedným\nzo základných stavebných ústavných princípov Slovenskej republiky je princíp (liberálnej)\ndemokracie. Ten sa najzreteľnejšie prejavuje vo voľbách, zvlášť parlamentných\na v občianskej spoločnosti slobodnou výmenou myšlienok v priestore slobody prejavu.\nKaždý si spomenie na povestné Masarykovo demokracie je diskuse. A parlament je\ndokonalým spojením týchto demokracií. Aby mohol byť parlament normotvorcom, musí\nbyť diskutérom (porov. tiež Baxa, B. Parlament a parlamentarism. Díl I. Praha: Jan Košatka,\n1924, s. 229).\n35. Hodnota parlamentarizmu a slobodnej diskusie je zvlášť cenná v krajine, ktorá\nneľahko hľadala slobodu prejavu (Bröstl, A. Non, timeo, judices... In: Na konci je súd,\nBratislava: Kalligram, 2015, s. 210 a nasl.), v krajine, ktorej zlomy v moderných dejinách\n(1968, 1989 – porov. Chmel, R. V službe demokracie. In: V službe demokracie, Bratislava:\nKalligram 2014, s. 112 a nasl., boli práve naviazané na slobodu prejavu. Na druhej strane je\nústavnému súdu jasné, že naše dejiny poznajú pohony na jednotlivcov a tieto impulzy\nprebehli aj v dobových zastupiteľských zboroch.\n36. Z pohľadu princípu demokracie, ktorý má ústavné ukotvenie v preambule\na v čl. 1 ústavy (Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát),\nv čl. 31 ústavy, v čl. 78 ods. 2 ústavy (Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené\nv Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať,\na to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej\nrady Slovenskej republiky.; na tomto mieste je nutné uviesť, že na základe novely ústavy\nč. 140/2004 Z. z. nemožno poslanca brať za výroky ani na občianskoprávnu zodpovednosť)\na čl. 86 písm. h) ústavy (Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí rokovať\no základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky.),\nje veľmi oslabená aj pozícia národnej rady ako odporcu v predmetnej veci (porov. Drgonec,\nJ. Indemnita poslancov národnej rady: Pokusy o zmenu ústavy a absentujúce kritériá pre\n\n15\n\nuplatnenie platnej úpravy. In: Justičná revue, 60, 2008, č. 8‐9, s. 1198 – 1222.). Funkciou\nparlamentnej imunity je v prvom rade ochrana parlamentu ako celku, nie jeho členov\n(porov. uznesenia Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 3018/14 a Pl. ÚS 17/14).\n37. Ústavný súd považuje ešte za potrebné poukázať na ústavné postavenie, funkcie,\nprávomoc a pôsobnosť národnej rady. Ústava Slovenskej republiky „definuje“ národnú radu\nako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky (čl. 72 ústavy), z jej\ndemonštratívnym spôsobom vymedzenej pôsobnosti v čl. 86 ústavy však vyplýva, že\nústavná funkcia národnej rady sa zďaleka nevyčerpáva výkonom normotvornej právomoci.\nNaopak, ústavou vymedzená pôsobnosť národnej rady, ktorú navyše možno rozšíriť\nzákonom, umožňuje, aby rokovala v podstate o akejkoľvek otázke verejného záujmu.\nÚstavný súd v tejto súvislosti upozorňuje najmä na kontrolnú právomoc, ale tiež kreačnú\nprávomoc národnej rady, ako aj jej právomoc vo vzťahu k medzinárodným zmluvám a iným\nmedzinárodný záväzkom Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené by postup národnej\nrady potenciálne bolo možné označiť za protiústavný v zásade len vtedy, ak by sa\nuplatňoval spôsobom, metódami a právnymi formami, ktoré sú ústavou a zákonom zverené\ndo výhradnej právomoci iných orgánov verejnej moci, a predovšetkým vtedy, ak by\nmeritórne rozhodnutie národnej rady svojimi právnymi účinkami zjavne prekročilo ústavou\nvymedzené právomoci národnej rady.\n38. Aplikujúc uvedené ústavné východiská na vec sťažovateľa, ústavný súd\npoukazuje na právomoci, ktorými disponuje národná rada vo vzťahu k špeciálnemu\nprokurátorovi. Z § 24a ods. 1 zákona o prokurátoroch vyplýva, že špeciálneho prokurátora\nvolí do funkcie národná rada na návrh generálneho prokurátora na základe výberového\nkonania na sedemročné funkčné obdobie. Z § 24d ods. 4 (v spojení s § 24d ods. 1) zákona\no prokurátoroch zároveň vyplýva, že špeciálny prokurátor môže byť pred uplynutím\nfunkčného obdobia odvolaný z funkcie zo zákonom ustanovených dôvodov len národnou\nradou na návrh generálneho prokurátora. Podľa § 55d ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) špeciálny\nprokurátor podáva národnej rade raz za rok správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry,\nz ktorej vyplývajú jeho poznatky o stave zákonnosti.\n\n16\n\n39. Vychádzajúc zo vzájomných vzťahov medzi národnou radou a špeciálnym\nprokurátorom vymedzených príslušnými ustanoveniami zákona o prokurátoroch a zákona\no prokuratúre, nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za a priori protiústavné\nzvolanie mimoriadnej schôdze národnej rady, ktorej predmetom by mali byť informácie\no postupe špeciálneho prokurátora v konkrétnej kauze, a to zvlášť vtedy, ak podľa\nväčšinového názoru národnej rady je zverejnenie niektorých (zákonom dovolených)\ninformácií o postupe špeciálneho prokurátora vo verejnom záujme. Rovnako aj vzhľadom\nna už uvedené nemožno mať ústavné výhrady ani k samotnému rokovaniu národnej rady,\nzvlášť ak sú v jeho priebehu rešpektované pravidlá ustanovené v zákone o rokovacom\nporiadku. Za protiústavný by mohol byť tento postup národnej rady označený len v tom\nprípade, ak by vyústil do uznesenia, ktoré by neprípustným spôsobom zasahovalo\ndo výhradnej právomoci špeciálneho prokurátora, príp. iných orgánov činných v trestnom\nkonaní.\n40. V nadväznosti na uvedené, vychádzajúc z právomoci, pôsobnosti a základných\nforiem činnosti národnej rady ustanovenej predovšetkým ústavou a zákonom o rokovacom\nporiadku, ale aj niektorými osobitným zákonmi, považuje ústavný súd za žiaduce ešte\npoukázať na skutočnosť, že uznesenia (rozhodnutia), ktoré národná rada, resp. jej orgány\nprijímajú po prerokovaní jednotlivých bodov programu, možno rozdeliť do dvoch veľkých\nskupín:\n- uznesenia, ktoré vyvolávajú konštitutívne (resp. konštituujúce) právne účinky (napr.\nschválenie zákona, zvolenie kandidátov na verejné funkcie, vyslovenie nedôvery vláde\na pod.),\n- uznesenia, ktoré majú predovšetkým deklaratórne, resp. politické účinky (národná\nrada v nich deklaruje svoj postoj k určitej otázke verejného záujmu, napr. vyhlásenie,\nv ktorom národná rada vyjadrí znepokojenie nad určitou situáciou doma, resp. v zahraničí\na pod.).\n41. Vychádzajúc z už citovaného textu napadnutého uznesenia, ale i účelu,\nku ktorému mala viesť rozprava na mimoriadnej schôdzi k postupu špeciálneho prokurátora\n\n17\n\npri vyšetrovaní kauzy Gorila, je podľa názoru ústavného súdu nepochybné, že napadnuté\nuznesenie má deklaratórny (politický) charakter, keďže nevyvoláva bezprostredné právne\núčinky vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi ani iným orgánom činným v trestnom\nkonaní, len ich všeobecne vyzýva na dôsledné plnenie svojich pracovných úloh, a preto ho\nnemožno považovať za neprípustný zásah do ich pôsobnosti priečiaci sa princípu deľby\nmoci, ako tvrdí sťažovateľ.\n42. Ústavný súd musí do určitej miery spozornieť, keď sťažovateľ namieta zásah\ndo jeho pozície v trestnom konaní. Ústavný súd je tradične veľmi citlivý na autonómiu\ntrestného konania, a to aj vo vzťahu k parlamentarizmu. Možno tu spomenúť nález sp. zn.\nPL. ÚS 29/95, ktorým boli zrušené vyšetrovacie komisie národnej rady. Ústavný súd\nkonštatuje, že sťažovateľ bol zmienený v diskusii. Avšak ani z diskusie, ani z neutrálneho\nuznesenia národnej rady, ktoré nie je namierené na sťažovateľa, nemožno vnímať žiaden\nsignál k akémusi pohonu proti sťažovateľovi. Práve na tomto mieste je v danej fáze veci\npotrebné dôverovať deľbe moci. Možno uviesť, že aj miernejšia forma uznesenia (porov.\nbod 4) naznačuje isté sebaobmedzenie a neutrálnejší postoj poslancov. Kombinácia statusu\npublic figure a ochrany diskusie v národnej rade umocňuje rovnaké závery aj pre ochranu\nsúkromia.\n43. Treba uviesť, že parlamentarizmus anglickej-westminsterskej tradície pozná\ndoktrínu Sub Judice Convention, ktorá znamená sebaobmedzenie parlamentu vo vzťahu\nk prebiehajúcim trestným konaniam (porov. napr. Steele, G. The Sub Judice Convention:\nWhat to Do When a Matter is 'Before the Courts' In: winter 2007/Canadian Parliamentary\nReview, s. 5 a nasl.). Ide o vyváženie medzi slobodou prejavu v parlamente a právom\nna férový proces obžalovaných. Nie je na tomto mieste relevantné, že daná doktrína je len\nkonštitucionalistickou inšpiráciou, ale v kontraste s ňou možno konštatovať, že sťažovateľ\nnie je obvinený, a aj z materiálneho hľadiska je jeho postavenie príliš nevyhranené, a ak by\nsa stal obvineným, tak má všetky záruky trestného konania v právnom štáte, ktorý je\nsúčasťou Európskej únie a Rady Európy.\n\n18\n\n44. Zvláštnosťou predmetnej veci je skutočnosť, že ústavný súd s rešpektom\nk orgánu verejnej moci chráni slobodu prejavu občianskej spoločnosti.\n45. Ústavný súd teda sťažnosť odmieta ako zjavne neopodstatnenú, pretože podľa\nnázoru ústavného súdu neexistuje (priama) väzba medzi sťažovateľom a ujmou, ktorá mala\nbyť utrpená porušením ním identifikovaných práv práve národnou radou, hoci zo sťažnosti\nmožno tušiť, že diskusia a uznesenie parlamentu vzbudila v ňom isté obavy. Sťažovateľ teda\nnie je obeťou porušenia ústavy národnou radou (porovnaj doktrínu ústavného súdu k zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti a k ne/oprávnenosti osoby a doktrínu ESĽP k podmienke\nprípustnosti „victim of violation“). Ak by bol sťažovateľ obvinený, tak má všetky záruky\ntrestného konania, pričom sa môže brániť aj na ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. februára 2016\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "práva a slobody – politické-sloboda prejavu a právo na informácie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prezumpciu neviny", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena", "parlamentarizmus"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8c335fa-09d9-4558-a84a-45ba8548ad18", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2013 z 28. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8c335fa-09d9-4558-a84a-45ba8548ad18"}, {"guid": "ussr:1f828bbd-8f96-46f5-a5b6-5fc2de827eaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/01 z 4. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-04", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1f828bbd-8f96-46f5-a5b6-5fc2de827eaa"}, {"guid": "ussr:755cccaf-b736-4aeb-b453-c0959b8d7b62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.12.1998.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/98 z 17. 11. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-11-17", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.12.1998.1"}, {"guid": "ussr:166b9375-c030-45df-8f65-1f20b9b51c69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.29.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 29/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 29/95 z 29. 11. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-11-29", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.29.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b8602d53-fc60-40ed-aee8-ffe0a2755a2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.559.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 559/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 559/2023 z 7. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.559.2023.1"}, {"guid": "ussr:34cd2a6d-2ec9-44b3-b66a-7bbe1b4813f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.448.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 448/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 448/2021 z 10. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.448.2021.1"}, {"guid": "ussr:ba0234ca-0cfc-459a-8653-c67e576a178a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.13.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2020 z 11. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.13.2020.1"}, {"guid": "ussr:1b13d066-06ba-48d2-bbb1-792ba0c114f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.283.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 283/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 283/2020 z 12. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.283.2020.2"}, {"guid": "ussr:cd1db569-1894-400f-a903-0b50443e9cea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.6.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2017 z 9. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.6.2017.1"}, {"guid": "ussr:4e390a93-58cf-4fd7-addf-7c699b4e40fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2017", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2017 z 9. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e390a93-58cf-4fd7-addf-7c699b4e40fa"}, {"guid": "ussr:6efb8c6d-0c5c-4d8c-a5c3-c43f500c0922", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.512.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 512/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 512/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.512.2018.1"}, {"guid": "ussr:9dd92b72-74b3-4e17-b40e-39a5e7838d3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.283.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 283/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 283/2018 z 13. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.283.2018.1"}, {"guid": "ussr:96095451-f455-4091-b8fa-aa471470bb92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.6.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2017 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.6.2017.1"}]}