{"guid": "ussr:9af3bb91-684f-41d3-8974-02664a2e82a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.13.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 13/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/2016 z 14. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. januára 2016, sp. zn. II. ÚS 13/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.13.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-01-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9af3bb91-684f-41d3-8974-02664a2e82a2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.13.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.13.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.13.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 13/2016-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\nGATIAL s. r. o., Neresnícka cesta 6430, Zvolen, zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou\nKuttnerovou, J. Kozačeka 2003/40, Zvolen, vo veci namietaného porušenia jej základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 106/2013 z 26. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti GATIAL s. r. o. , o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti GATIAL s. r. o., Neresnícka cesta 6430, Zvolen\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 5 Sžf 106/2013 z 26. marca 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).\n\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa 21. marca 2013 obrátila na Krajský súd\nv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) so žalobou o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“)\nč. 1100301/1/179/2013/14003 z 2. januára 2013, ktorou sa domáhala, aby krajský\nsúd zrušil napádané\n\nrozhodnutie\n\nžalovaného,\n\nako\n\naj\n\ndodatočný\n\nplatobný\n\nvýmer\n\nDaňového úradu Banská Bystrica, pobočky Zvolen (ďalej len „daňový úrad“),\nč. 9614401/5/2395385/2012/Bi z 3. septembra 2012, ktorým daňový úrad ako správca dane\npodľa § 44 ods. 8 písm. b) bodu 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb.\no správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“) nepriznal sťažovateľke\nnadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 49 668,20 € a vyrubil jej\nrozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 273,30 €. Sťažovateľka zároveň žiadala, aby krajský\nsúd vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 23 S 56/2013-29 z 22. mája 2013 žalobu ako nedôvodnú\nzamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom najvyšší súd\n26. marca 2015 rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil.\nSťažovateľka uvádza, že v konaní pred prvostupňovým aj druhostupňovým súdom\nnamietala porušenie zákonnosti konania daňovými orgánmi, ktoré vydali chybné\nrozhodnutia, a na základe opísaného skutkového stavu bola ukrátená na svojich právach\na právom\n\nchránených\n\nzáujmoch,\n\nkeďže\n\njej\n\nna\n\nzáklade\n\nnezákonného\n\npostupu\n\nprvostupňového a druhostupňového daňového orgánu bolo odňaté jej zákonné právo\nna uplatnený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nnovember 2010 v sume 49 668,20 €.\nK porušeniu uvedených práv sťažovateľky malo dôjsť podľa jej tvrdenia pri vydávaní\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ktorým sa najvyšší súd stotožnil s rozhodnutím\nkrajského súdu bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi svojho postupu a tento vysvetlil.\nNa základe toho je tento napadnutý rozsudok podľa sťažovateľky nepreskúmateľný. Podľa\nsťažovateľky je najvyšší súd povinný každé svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, preto\n\n2\n\naj v tomto prípade mal uviesť dôvody svojho rozhodnutia bez ohľadu na to, že sa v plnom\nrozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí prvostupňového súdu. Sťažovateľka\ntvrdí, že tým, že najvyšší súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, bol jej účelovo\nodopretý dôvodný nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november\n2010, ktorý mu vyplýval ex lege.\nSťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n8 Sžf 27/2010, ktorý okrem iného uviedol: „Krajský súd poukazujúc na jednotlivé\nustanovenia zák. č. 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zák. č. 289/1995 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka v znení neskorších predpisov a Ústavy SR uviedol, že nárok na nadmerný\nodpočet dane nie je podmienený existenciou rozhodnutia správcu dane, ktorým tento nárok\npriznáva. Nárok na nadmerný odpočet dane vzniká ex lege, bez potreby konštitutívneho\nrozhodnutia správcu dane po tom, čo platiteľ splnil všetky zákonné podmienky vzniku\nnároku na odpočet dane taxatívne uvedené v § 20 ods. 1, 2 zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z\npridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Uvedená skutočnosť vyplýva z § 23 ods. 1, 2\ncit. zákona, keď platiteľ má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu do 30 dní odo dňa\npredloženia daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom samotný zákon\nnepredpokladá žiadne rozhodnutie správcu dane o vrátení nadmerného odpočtu dane. V\nprípade nadmerného odpočtu dane je právnym titulom nároku platiteľa nie rozhodnutie\nsprávcu dane ako individuálny správny akt, ale právny predpis, v prejednávanej veci\nustanovenia zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.\nKrajský súd ďalej uviedol, že spravujúc sa Ústavou SR nie je možné obmedziť nakladanie\ndaňového subjektu podľa ustanovení súkromnoprávnych predpisov s pohľadávkou na\nzaplatenie nadmerného odpočtu dane, ktorá mu vznikla ex lege, pretože takéto obmedzenie\nnevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia.“ Na základe uvedeného sa sťažovateľka\ndomnieva, že keďže splnila všetky zákonné podmienky taxatívne uvedené v zákone č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n222/2004 Z. z.“), má právo na vrátenie nadmerného odpočtu, ktorý jej vzniká zo zákona\n\n3\n\ndňom podania daňového priznania a nie je podmienený vydaním rozhodnutia správcu dane\no tejto skutočnosti.\nNa základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie vydal tento nález:\n„1. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. 5 Sžf/106/2013\nz 26. marca 2015 bolo porušené základné právo Sťažovateľa, obchodnej spoločnosti\nGATIAL s. r. o., so sídlom: Neresnícka cesta 6430, 960 01 Zvolen, IČO 45002142, zap.\nv OR OS Banská Bystrica, odd. Sro. vl. č 17175/S, vyplývajúce z ustanovení zákona číslo\n460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (Ústava Slovenskej republiky) a to druhého\noddielu článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky − práva vlastniť majetok a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na piateho oddielu článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky − práva podnikať a práva\nna pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru.\n2. Rozsudok\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp.\n\n5\n\nSžf/106/2013\n\nz 26. marca 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť Sťažovateľovi, obchodnej\nspoločnosti GATIAL s.r.o., so sídlom: Neresnícka cesta 6430, 960 01 Zvolen,\nIČO 45002142, zap. v OR OS Banská Bystrica, odd. Sro. vl. č 17175/S trovy konania\nvo výške 279,66 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu\nžalovaného JUDr. Márie Kuttnerovej, vedený v\n.“\nZároveň v zmysle § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd uložil najvyššiemu súdu, aby sa zdržal\nvykonávania právoplatného rozsudku, a Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky\na daňovému úradu, aby sa do rozhodnutia o podanej sťažnosti dočasne zdržali oprávnenia\nim priznaného napadnutým rozsudkom. Svoj návrh odôvodňuje tým, že výkonom\nnapadnutého rozhodnutia jej hrozí závažná ujma, ktorá spočíva v negatívnom ekonomickom\n\n4\n\ndopade na jej ďalšiu podnikateľskú činnosť, pretože rozhodnutie o nepriznaní uplatneného\nnadmerného odpočtu vo výške 49 668,20 € a uložení platobnej povinnosti vo výške\n273,30 € možno podľa nej považovať za rozhodnutie, okamžitým výkonom ktorého by jej\nhrozila závažná ujma predpokladaná procesných predpisom.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\n\n5\n\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1 a čl. 35 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu, ktoré odôvodňuje\nnepreskúmateľnosťou\n\nrozsudku najvyššieho súdu. Nepreskúmateľnosť napádaného\n\nrozsudku podľa sťažovateľky spočíva v nedostatočnom odôvodnení tohto rozhodnutia,\npretože najvyšší súd sa stotožnil s rozhodnutím krajského súdu bez toho, aby sa zaoberal\ndôvodmi svojho postupu a tento vysvetlil.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...\nPodľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu\nnaň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nSťažovateľka namieta porušenie označených práv rozhodnutím najvyššieho súdu,\nktoré bolo vydané v rámci správneho súdnictva. Vo svojej sťažnosti ale neuviedla žiadnu\nskutočnosť, na základe ktorej by bolo možné usudzovať, že napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu je postihnuté takými nedostatkami, ktoré by odôvodňovali záver o jeho\nnepreskúmateľnosti. Skutočnosť, že sťažovateľka zastáva iný právny názor, ako prijal\nnajvyšší súd, nemôže znamenať sama osebe porušenie označených práv (napr.\nII. ÚS 653/2013).\nV súvislosti s namietaným porušením práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy, práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku\n\n6\n\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu ako\nodvolacieho súdu vydaným v správnom súdnictve bolo podľa názoru ústavného súdu\npotrebné zohľadniť špecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať\nčinnosť orgánov verejnej správy, ale „len“ preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí\na postupov, o ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že boli nezákonné\na ukrátili ju na jej právach (§ 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), teda preskúmať\nto, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho\nkonania rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy a v súlade\nso zákonom rozhodli. Treba preto vziať do úvahy, že správny súd v zásade nie je súdom\nskutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo\nrozhodnutia orgánu verejnej správy. Vzhľadom na tieto špecifiká správneho súdnictva\nústavný súd posudzoval z tohto aspektu aj dôvodnosť námietok sťažovateľa proti\nnapadnutému rozsudku najvyššieho súdu (napr. IV. ÚS 519/2012, IV. ÚS 214/2011,\nII. ÚS 111/2010, II. ÚS 127/07).\nNajvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:\n„... ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP),\npreskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP)... a dospel\nk záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.\nPredmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného\nč. 1100301/1/179/2013/14003 z 2. januára 2013. ktorým žalovaný potvrdil dodatočný\nplatobný výmer správcu dane..., na základe ktorého žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 49 668,20 €\na vyrubil mu rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 273,30 €, pretože žalobca nesplnil\nzákonné podmienky pre odpočítané DPH podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona o DPH,\nz dôvodu nepreukázania reálneho uskutočnenia obchodov a vzniku daňovej povinnosti tak,\nako boli deklarované vo faktúrach; neuniesol dôkazné bremeno a v celom konaní\nnepredložil dôkazy, ktorými by dokladoval nadobudnutie tovaru od spoločnosti\na následný predaj a prepravu tovaru do Maďarska...\n\n7\n\nNajvyšší súd... po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu..., po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku\na po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z\nustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod\nna to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov\nobsiahnutých v odvolaní napadnutého rozsudku. Tieto závery vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s tým najvyšší súd\nstotožňuje v celom rozsahu, považujúc správne posúdenie veci krajským súdom za správne a\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v\nodvolaní dopĺňa nasledovné:\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho\norgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať,\nči správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi\na či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu\nbolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť\nrozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda\nskúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné\npochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá\nmohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nNajvyšší súd nezistil procesné vady. ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie\nrozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne\npodrobne zaoberá skutkovými zisteniami správnych orgánov, námietkami žalobcu, ako\naj vyjadreniami správnych orgánov na tieto námietky.\nNajvyšší súd... sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku\nKrajského súdu a preto sa v súlade s § 219 ods. 2 OSP obmedzuje len na konštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozsudku a na zdôraznenie uvádza, že je nevyhnutné pre\núčely § 49 ods. 1 a nadväzne § 51 ods. 1 zákona o DPH, kumulatívne splnenie všetkých\nzákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t. j. preukázania vecného\n\n8\n\nsúvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane\ndeklaruje prijatie zdaneného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku\nna odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúra) s predpísaným obsahom.\nDaňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, skutočnosť,\nže zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ\nnie je preukázané, že tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik\nnároku na odpočet dane len samotná existencia daňového dokladu, hoci by obsahoval\nvšetky formálno-právne náležitosti. Stotožnil sa aj s názorom správnych orgánov, že dôkazy\nktoré navrhoval žalobca a dôkazy, ktoré boli vykonané v daňovom konaní nepreukázali\ndostatočne prijatie zdaniteľného plnenia a ďalšie potrebné skutočnosti na preukázanie\nvzťahu medzi zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým žalobca preukazoval\nprijatie tohto plnenia. Naopak správca dane dostatočne spochybnil reálny a skutočný ďalší\npredaj predmetného tovaru v reťazci kupujúcich a predávajúcich.\nTakisto k procesným námietkam žalobcu, Najvyšší súd zdôrazňuje správnosť záverov\nprvostupňového súdu, keď zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že namietaný dodatok\nk vyjadreniu k protokolu o kontrole dane z pridanej hodnoty, bol súčasťou prerokovania\nprotokolu so žalobcom dňa 27. 08. 2012. Ustanovenie § 15 ods. 10 nestanovuje povinnosť\nsprávcovu dane, aby vypracovaním dodatku dal tento rovnako ako aj samotný protokol\nz daňovej kontroly na vyjadrenie sa do ôsmich pracovných dní daňovému subjektu.\nNajvyšší súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe\ndaní a poplatkov, dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. V daňovom konaní\nje povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca\ndane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom,\nči bola predmetná služba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový\nsubjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou\nv predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej\nfaktúry. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný\nv uplatnení nároku na odpočet DPH.\nŽalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi\npovinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov.\nDá sa preto oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, že má v zmysle daňových\n\n9\n\npredpisov preukázať pri predpokladanej daňovej kontrole, že k zdaniteľnému plneniu\nskutočne došlo a taktiež musí vedieť preukázať, že kto uvedenú službu skutočne aj reálne\nposkytol. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje\nosobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane alebo daňovej povinnosti daňového subjektu.“\nPodľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v odôvodnení rozsudku súd\nuvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril\nodporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré\nskutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými\núvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako\nvec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPri preskúmavaní namietaného rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku č. k. 23 S 56/2013-29 z 22. mája 2013 uviedol:\n«... Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych\norgánov podľa druhej hlavy V. časti O. s. p. a po preskúmaní veci a postupu žalovaných\nsprávnych orgánov žalobu žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že rozhodnutia\na postup správnych orgánov v medziach žaloby neboli v rozpore so zákonom.\nKrajský súd po preskúmaní veci zastáva rovnaké stanovisko ako daňové orgány, a to,\nže žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona\nč. 222/2004 Z. z. o DPH a následne ani neboli splnené podmienky pre oslobodenie tovaru\n\n10\n\nod dane podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty...\nDôvodom na vydanie dodatočného platobného výmeru... (prvostupňové rozhodnutie)\nboli výsledky zistenia daňovej kontroly, ktoré boli obsahom protokolu... Protokol spolu\ns dodatkom bol prerokovaný so žalobcom dňa 27. 08. 2012. Prvý dôvod, pre ktorý nebol\npriznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za obdobie november 2010 bola\nskutočnosť, že žalovaný neuznal právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr\ndodávateľa žalobcu spoločnosť\n\n, č. 10VF1101\n\nzo dňa 02. 11. 2010 a č. 10VF1103 zo dňa 30. 11. 2010... Žalobca po začatí daňovej\nkontroly uskutočňovanie sporných zdaniteľných plnení preukazoval v podstate iba\ndodávateľskými faktúrami, ktoré predložil správcovi dane. Splnil si tak v podstate\nmateriálne predpoklady, čo sa týka predloženia dokladov, avšak nepreukázal v priebehu\nkonania skutočnosť, že došlo k uskutočneniu sporných zdaniteľných plnení. Žalovaný\npreveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení od dodávateľa spoločnosti\na to prostredníctvom dožiadaných daňových orgánov... Správca dane\nspoločnosti\n\nzaslal správcovi dane žalobcu protokol\n\nna zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty\nkontrolovaného daňového subjektu −\n\nzo dňa 27. 04. 2012\n\nza kontrolované obdobie november 2010. Z uvedeného protokolu vyplýva, že predmetom\nkontroly boli dodávky toho istého tovaru (second hand), ktorý mal byť dodaný aj žalobcovi\nna základe vyššie uvedenej faktúry č. 10VF1101 a taktiež aj faktúry za uskladnenie tovaru\n(č. 10VF1103). V predmetom protokole správcu dane spoločnosti\nprijal správca dane záver, že zdaniteľné obchody medzi dodávateľskými\nspoločnosťami\n\n,\n\n,\n\na kontrolovaným daňovým subjektom\nneboli reálne uskutočnené a taktiež neboli reálne uskutočnené ani obchody\nmedzi spoločnosťou\n\n. a jeho odberateľom spoločnosťou\n\nGATIAL, s. r. o. Správca dane konštatoval, že tovar reálne nedodal, ale iba vystavil faktúry\nza dodanie tovaru. Spoločnosť\n\npreto musí zaplatiť daň\n\nz pridanej hodnoty z vystavenej faktúry... Taktiež správca dane mal s poukazom\nna dožiadanie miestne príslušného správcu dane spoločnosti\n\n11\n\n(spoločnosť,\n\nktorá mala predmetný tovar nadobudnúť od rumunskej spoločnosti\na následne dodávať spoločnosti\n\na táto následne spoločnosti\n\n) zistené, že uvedený rumunský subjekt neexistuje (vystupuje\nako „missing trader“). Ďalej na základe dožiadania bola rumunskou stranou spochybnená\naj dodávka tovaru vozidlami uvedenými na CMR. V danom prípade podľa názoru súdu\nskutočnosti, ktoré boli zistené v rámci dožiadania dožiadanými daňovými úradmi...\nspochybňujú dodanie tovaru a služieb uvedeného vo faktúrach zo dňa 02. 11. 2010\na 30. 11. 2010 spoločnosťou\n\nžalobcovi. Žalobca v konaní\n\nnepreukázal hodnoverne, že došlo k uskutočneniu sporných zdaniteľných plnení\nod uvedeného dodávateľa a nepreukázal ani splnenie podmienok pre uplatnenie práva\nna odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr. Samotné faktúry, ktoré predložil daňovej\nkontrole žalobca, nepostačujú pre uplatnenie nadmerného odpočtu, pretože musí dôjsť\naj k reálnemu nadobudnutiu tovaru, ktorý je deklarovaný vo faktúrach. Pokiaľ teda nebolo\npreukázané dodanie od spoločnosti\n\npre žalobcu, nemohol byť\n\nuž ani reálny a skutočný ďalší predaj predmetného tovaru žalobcom pre odberateľov\nv Maďarsku (spoločnosti\n\na spoločnosti\n\n.),\n\nna základe ktorého predaja si žalobca uplatňoval oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1\nzákona č. 222/2004 Z. z. (druhý dôvod). Aj v tomto prípade však napriek uvedenému dôvodu\nsprávca dane preveroval uskutočnenie dodávok tovaru (second hand šatstvo) do Maďarska\nprostredníctvom žiadosti na príslušnú maďarskú daňovú správu. Výsledky preverovania súd\nuviedol v úvodnej časti odôvodnenia. Žalobca ani v tomto prípade nevyvrátil závery\nžalovaného o tom, že dodávka do Maďarska bola reálne uskutočnená. Skutočnosti, na ktoré\npoukazoval zástupca žalobcu na pojednávaní, a to, že dodávky tovaru od spoločnosti\nza mesiac október 2010 boli u neho preverované správcom\ndane a neboli zistené nedostatky, súd považuje za irelevantnú, pretože sa jednalo o dodávky\nza iné obdobie. Žalobca nepredložil v konaní žiadne dôkazy, ktorými by relevantne\npreukázal, že deklarovaný tovar bol fyzicky prepravený z tuzemska do Maďarska a v celom\nkonaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by dokladoval reálne nadobudnutie tovaru\nod spoločnosti\na prepravu tovaru z tuzemska do Maďarska.\n\n12\n\na následne reálne uskutočnený predaj\n\nČo sa týka v žalobe v prevažne miere vytýkaných procesných pochybení, súd uvádza,\nže s uvedenými námietkami sa nestotožňuje, pričom súd nepovažoval tieto námietky\nza relevantné na privodenie zrušenia napadnutých rozhodnutí.\nŽalobca považoval za základnú námietku proti procesnému postupu žalovaného\n(správcu dane) námietku o neukončení daňovej kontroly v súvislosti s tým, že bol porušený\npostup podľa § 15 ods. 10, keď žalobcovi nebola poskytnutá zákonná lehota na vyjadrenie\nk dodatku protokolu a žalobca s ním nebol oboznámený. V danom prípade bol protokol\no výkone kontroly odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010\nvypracovaný dňa 06. 08. 2012 a tento bol poslaný žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie\nsa k protokolu, ktorú si žalobca prevzal dňa 07. 08. 2012. Žalobca doručil dňa 16. 08. 2012\nsprávcovi dane vyjadrenie k protokolu o kontrole dane z pridanej hodnoty a po tomto\nsprávca dane vypracoval dodatok k protokolu dňa 24. 08. 2012. Dodatok spolu\ns protokolom bol prerokovaný so žalobcom dňa 27. 08. 2012, ktoré prerokovanie\nje zapísané v zápisnici zo dňa 27. 08. 2012 s podpisom žalobcu. Podpis žalobcu sa\nnachádza aj na protokole a aj na dodatku k protokolu. Daňová kontrola bola takto\nukončená podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. dňom prerokovania protokolu spolu aj\ns jeho dodatkom so žalobcom dňa 27. 08. 2012. V ustanovení § 15 ods. 10 nie je stanovená\npovinnosť správcovi dane, aby vypracovaním dodatku dal tento rovnako ako aj samotný\nprotokol z daňovej kontroly na vyjadrenie sa do ôsmych pracovných dní daňovému\nsubjektu. Táto povinnosť sa dotýka iba protokolu. Správca dane má povinnosť na základe\npísomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu formou dodatku k protokolu\nopraviť chyby a iné nesprávnosti a to najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným\ndaňovým subjektom. Toto sa stalo aj v danom prípade. Žalovaný neporušil ani ustanovenia\n§ 2 ods. 2 a 3 zákona č. 511/1992 Zb. V prípade daňovej kontroly postupoval v súčinnosti s\ndaňovým subjektom, o čom svedčí najmä upovedomenie o vykonaní daňovej kontroly zo dňa\n14. 02. 2011, zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 18. 02. 2011 (predloženie dokladov\nzo strany žalobcu a to dodávateľských faktúr a výdavkových a príjmových pokladničných\ndokladov), zápisnica zo dňa 29. 12. 2011 (upovedomenie o predĺžení lehoty na výkon\ndaňovej kontroly), výzva na vyjadrenie sa k protokolu na jeho prerokovanie zo dňa\n06. 08. 2012, ako aj zápisnica z prejednania protokolu a dodatku zo dňa 27. 08. 2012.\nSprávca dane v protokole, v dodatku k protokolu, ako aj v rozhodnutí uviedol a vyhodnotil\n\n13\n\nvšetky podstatné doklady, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Z obsahu spisu\nnebolo zistené predloženie ani navrhnutie takých konkrétnych dôkazov zo strany žalobcu,\nktoré by mali vplyv na iný výsledok konania. Sám žalobca v priebehu výkonu kontroly\nnenavrhoval vypočutie žiadnych svedkov, čo potvrdil aj na pojednávaní, keď uviedol,\nže návrh na výsluch vodiča, ktorý prepravoval tovar, nebol podaný, keďže to nepovažovali\nza dôležité pre rozhodovanie. Súd považoval za riadny dôkazný prostriedok v danej veci\nprotokol o daňovej kontrole, vykonaný správcom dane Daňový úrad Košice, pobočka\nSobrance, u dodávateľa žalobcu\n\n. (závery uvedené vyššie\n\nv odôvodnení rozhodnutia), pričom skutočnosti zistené v záveroch tohto dôkazu žalovaný\nnijakým spôsobom nevyvrátil. Taktiež správca dane vyhodnotil správne aj dôkazy získané\nod maďarskej daňovej správy o deklarovaných odberateľoch žalobcu (maďarské\nspoločnosti\n\n. a spoločnosť\n\n.) a následne\n\naj o ďalších odberateľoch od uvedených maďarských spoločností (rumunské spoločnosti\n).\nVychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že daňové orgány\nkonali a rozhodli v súlade s platnou zákonnou úpravou, a preto žalobu žalobcu zamietol.»\nPo preskúmaní rozsudku krajského súdu č. k. 23 S 56/2013-29 z 22. mája 2013\nústavný súd konštatuje, že sa krajský súd v dostatočnej miere vysporiadal s prerokúvanou\nvecou. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia\na postup správnych orgánov podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,\nzohľadňujúc aj osobitné ustanovenia jednak zákona č. 222/2004 Z. z. v platnom znení\nv rozhodnom čase, ako aj zákona o správe daní a poplatkov a po preskúmaní veci a postupu\nžalovaných správnych orgánov žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že rozhodnutia\na postup správnych orgánov v medziach žaloby neboli v rozpore so zákonom. Svoje\nrozhodnutie potom ďalej v odôvodnení riadne rozviedol.\nNajvyšší súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku stotožnil s právnym názorom\nkrajského súdu v celom rozsahu, považujúc posúdenie veci za správne.\n\n14\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným porušením práv\npodľa ústavy a dodatkového dohovoru a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nnie je príčinná súvislosť. Porušenie práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva\nna podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1\ndodatkového protokolu nemôže nastať rozhodnutím všeobecného súdu, ktorým tento uplatní\nsvoju právomoc spôsobom, ktorý zákon umožňuje (napr. II. ÚS 92/2012, II. ÚS 52/08,\nIV. ÚS 312/08). O takýto postup išlo aj v predmetnej veci v prípade najvyššieho súdu, ktorý\nzákonom zverenú právomoc preskúmať postup a rozhodnutie krajského súdu a s ním\nsúvisiaci postup správnych orgánov uplatnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi\na procesnoprávnymi predpismi a spôsobom, ktorý je podľa názoru ústavného súdu ústavne\nakceptovateľný.\nÚstavný súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. januára 2016\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "daň-odpočet dane", "daň-rozhodnutie v daňovom konaní", "daň-z pridanej hodnoty", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e76c3111-e334-414f-8fb8-014b924fbda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 519/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 519/2012 z 24. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-24", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e76c3111-e334-414f-8fb8-014b924fbda7"}, {"guid": "ussr:771f9006-2566-4609-a1bc-2e3d8fab7266", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 92/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 92/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:771f9006-2566-4609-a1bc-2e3d8fab7266"}, {"guid": "ussr:c1cc2a79-4fde-45e9-8d8a-27f7abc1131a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/2011 z 25. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-25", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1cc2a79-4fde-45e9-8d8a-27f7abc1131a"}, {"guid": "ussr:d8435585-4516-4cb1-b0c2-3541c2a3dd68", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 111/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/2010 z 11. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8435585-4516-4cb1-b0c2-3541c2a3dd68"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:48b7e2fd-0fd8-4cc7-91ff-13988b07c0f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 312/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 312/08 z 2. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b7e2fd-0fd8-4cc7-91ff-13988b07c0f4"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:f22f8b82-1edd-402e-a40d-da4ad6b88f93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 52/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/08 z 31. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f22f8b82-1edd-402e-a40d-da4ad6b88f93"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d5a54e9a-1da4-4b84-ae75-9c710dd6d5d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.48.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 48/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.48.2018.1"}]}