Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 126/93 z 10. 11. 1993
Citácia: uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 1993, sp. zn. II. ÚS 126/93, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.126.1993.1
Ústavný súd Slovenskej republiky | II. ÚS 126/93 | ECLI:SK:USSR:2016:2.US.126.1993.1 | 1993-11-10 | Uznesenie
Oblasť práva: Ústavné právo
Citované ustanovenia: čl. 130 ods. 3 Ústavy
Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b4022c54-afd1-4c4b-973a-c92ece17c8e3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.126.1993.1

II. ÚS 126/93

UZNESENIE

Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci podnetu
obyvateľa

,

5, o zrušenie uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. Ndc 106/93 zo 16. 9. 1993, na neverejnom zasadnutí
rozhodol

takto:

Podnet

na začatie konania

odmieta.

Odôvodnenie

V písomnom podaní z 13. 10. 1993

obrátil sa na ústavný súd so

žiadosťou o zrušenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. Ndc
106/93 zo 16. 9. 1993. Uvádza, že toto uznesenie je v rozpore so záujmami
jeho maloletých detí, ktorým boli zrušené dve uznesenia Krajského súdu v Bratislave
a jedno uznesenie Krajského súdu v Košiciach, hoci sa proti týmto uzneseniam
nik neodvolal. Vo svojom podaní poukazuje na rad subjektívnych argumentov,
podľa ktorých sa jeho deťom nedostáva vo Vranove, kam sa so svojou matkou
odsťahovali, potrebnej lekárskej starostlivosti, nemajú vytvorené dobré bytové
podmienky. Pracovníci okresného súdu i okresného oddelenia sociálnej
starostlivosti a nakoniec aj lekári vo Vranove, sú proti nemu zaujatí. Okrem
zrušenia uznesenia Najvyššieho súdu SR,
žiada aj zverenie detí do jeho výchovy, novú prehliadku terajšieho bytu detí vo
Vranove, vrátane kontroly vody z tamojšej studne.

Ústavný súd sa oboznámil s obsahom rozhodnutí Krajského súdu
v Bratislave, sp. zn. 11 Co 296/92 z 30. 9. 1992 a 12 Co 17/93 z 26. 2. 1993,
uznesení Okresného súdu vo Vranove č. Nc 317/92 z 18. 6. 1993, Krajského súdu
v Košiciach č. 18 Co 111/93 z 30. 8. 1993 a Najvyššieho súdu SR č. Ndc 106/93 zo
16. 9. 1993. Týmto
posledným uznesením Najvyšší súd SR sa uzniesol, že prejednanie veci pod sp. zn.
14 Nc 43/92 Okresného súdu v Trenčíne, sa prikazuje podľa ustanovenia § 12
ods. 2 OSP Okresnému súdu vo Vranove.
Vec zatiaľ nie je právoplatne skončená. Nebolo vynesené
meritórne rozhodnutie.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky, súdnu moc na Slovensku
vykonávajú jednak Ústavný súd Slovenskej republiky a jednak súdy Slovenskej
republiky. Každý z nich je vybavený odlišnými právomocami. Kým ústavný
súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti, zatiaľ všeobecné súdy (od
okresného až po Najvyšší súd SR), podľa čl. 141 až 148 ústavy, sú nezávislé súdne
orgány, ktoré majú

výlučnú

právomoc rozhodovať vo veciach

občianskoprávnych

(aj rodinných

a opatrovanských)

a trestnoprávnych a to s

konečnou platnosťou.
Ústavný súd nie je ďalšia odvolacia inštancia nad
všeobecnými súdmi. Tieto nenahradzuje a nemá nad nimi, pokiaľ ide o vecnú
stránku rozhodovania,

kontrolnú právomoc. Jeho kompetencie sú rozvedené v

čl. 125 až 140 ústavy. Naviac ide ešte o konanie, ktoré nie je ukončené
právoplatným rozhodnutím súdu. Až po právoplatnom rozhodnutí všeobecných
súdov by mohol ústavný súd vstúpiť do konania, po splnení podmienky, že
rozhodnutím súdu boli porušené základné práva a slobody občana (Hlava II. Ústavy

SR), ktoré samozrejme musí fyzická osoba označiť a zdôvodniť, v čom oni boli
porušené. Pretože vec je ešte v štádiu konania, takáto možnosť tu nie je .
Ústavný súd preto podnet navrhovateľa na neverejnom
zasadnutí predbežne podľa § 25 ods. l zákona č. 38/1993 Z. z.
prejednal a s poukazom na stanovisko, ktoré v dôvodoch uznesenia vyslovil, podľa §
25 ods. 2 citovaného zákona ho odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný
opravný prostriedok.

V Košiciach dňa 10. novembra 1993

Za správnosť vyhotovenia

JUDr. Július Č e r n á k
predseda senátu