{"guid": "ussr:b4022c54-afd1-4c4b-973a-c92ece17c8e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.126.1993.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 126/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 126/93 z 10. 11. 1993", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 1993, sp. zn. II. ÚS 126/93, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.126.1993.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Július Černák", "sudca_id": 1105, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/julius-cernak-1105", "datum_vydania": "1993-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b4022c54-afd1-4c4b-973a-c92ece17c8e3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.126.1993.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.126.1993.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.126.1993.1/text", "citacie_n": 0, "text": "II. ÚS 126/93\n\nUZNESENIE\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo veci podnetu\nobyvateľa\n\n,\n\n5, o zrušenie uznesenia Najvyššieho súdu\n\nSlovenskej republiky č. k. Ndc 106/93 zo 16. 9. 1993, na neverejnom zasadnutí\nrozhodol\n\ntakto:\n\nPodnet\n\nna začatie konania\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie\n\nV písomnom podaní z 13. 10. 1993\n\nobrátil sa na ústavný súd so\n\nžiadosťou o zrušenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. Ndc\n106/93 zo 16. 9. 1993. Uvádza, že toto uznesenie je v rozpore so záujmami\njeho maloletých detí, ktorým boli zrušené dve uznesenia Krajského súdu v Bratislave\na jedno uznesenie Krajského súdu v Košiciach, hoci sa proti týmto uzneseniam\nnik neodvolal. Vo svojom podaní poukazuje na rad subjektívnych argumentov,\npodľa ktorých sa jeho deťom nedostáva vo Vranove, kam sa so svojou matkou\nodsťahovali, potrebnej lekárskej starostlivosti, nemajú vytvorené dobré bytové\npodmienky. Pracovníci okresného súdu i okresného oddelenia sociálnej\nstarostlivosti a nakoniec aj lekári vo Vranove, sú proti nemu zaujatí. Okrem\nzrušenia uznesenia Najvyššieho súdu SR,\nžiada aj zverenie detí do jeho výchovy, novú prehliadku terajšieho bytu detí vo\nVranove, vrátane kontroly vody z tamojšej studne.\n\nÚstavný súd sa oboznámil s obsahom rozhodnutí Krajského súdu\nv Bratislave, sp. zn. 11 Co 296/92 z 30. 9. 1992 a 12 Co 17/93 z 26. 2. 1993,\nuznesení Okresného súdu vo Vranove č. Nc 317/92 z 18. 6. 1993, Krajského súdu\nv Košiciach č. 18 Co 111/93 z 30. 8. 1993 a Najvyššieho súdu SR č. Ndc 106/93 zo\n16. 9. 1993. Týmto\nposledným uznesením Najvyšší súd SR sa uzniesol, že prejednanie veci pod sp. zn.\n14 Nc 43/92 Okresného súdu v Trenčíne, sa prikazuje podľa ustanovenia § 12\nods. 2 OSP Okresnému súdu vo Vranove.\nVec zatiaľ nie je právoplatne skončená. Nebolo vynesené\nmeritórne rozhodnutie.\nPodľa Ústavy Slovenskej republiky, súdnu moc na Slovensku\nvykonávajú jednak Ústavný súd Slovenskej republiky a jednak súdy Slovenskej\nrepubliky. Každý z nich je vybavený odlišnými právomocami. Kým ústavný\nsúd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti, zatiaľ všeobecné súdy (od\nokresného až po Najvyšší súd SR), podľa čl. 141 až 148 ústavy, sú nezávislé súdne\norgány, ktoré majú\n\nvýlučnú\n\nprávomoc rozhodovať vo veciach\n\nobčianskoprávnych\n\n(aj rodinných\n\na opatrovanských)\n\na trestnoprávnych a to s\n\nkonečnou platnosťou.\nÚstavný súd nie je ďalšia odvolacia inštancia nad\nvšeobecnými súdmi. Tieto nenahradzuje a nemá nad nimi, pokiaľ ide o vecnú\nstránku rozhodovania,\n\nkontrolnú právomoc. Jeho kompetencie sú rozvedené v\n\nčl. 125 až 140 ústavy. Naviac ide ešte o konanie, ktoré nie je ukončené\nprávoplatným rozhodnutím súdu. Až po právoplatnom rozhodnutí všeobecných\nsúdov by mohol ústavný súd vstúpiť do konania, po splnení podmienky, že\nrozhodnutím súdu boli porušené základné práva a slobody občana (Hlava II. Ústavy\n\nSR), ktoré samozrejme musí fyzická osoba označiť a zdôvodniť, v čom oni boli\nporušené. Pretože vec je ešte v štádiu konania, takáto možnosť tu nie je .\nÚstavný súd preto podnet navrhovateľa na neverejnom\nzasadnutí predbežne podľa § 25 ods. l zákona č. 38/1993 Z. z.\nprejednal a s poukazom na stanovisko, ktoré v dôvodoch uznesenia vyslovil, podľa §\n25 ods. 2 citovaného zákona ho odmietol.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný\nopravný prostriedok.\n\nV Košiciach dňa 10. novembra 1993\n\nZa správnosť vyhotovenia\n\nJUDr. Július Č e r n á k\npredseda senátu", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}