{"guid": "ussr:e079828f-17cf-4a8a-82f3-07f8ceead1db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.118.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2016 z 10. 8. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. augusta 2016, sp. zn. II. ÚS 118/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.118.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-08-10", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e079828f-17cf-4a8a-82f3-07f8ceead1db", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.118.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.118.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.118.2016.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 118/2016-49\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. augusta 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Meszárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť\nMedzinárodnej investičnej banky, Ulica Mashi Poryvaevoy 7, 107078 Moskva, Ruská\nfederácia, zastúpenej FUTEJ & Partners, s. r. o., Advokátska kancelária, Radlinského 2,\nBratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Daniela Futeja, CSc.,\nktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n1 CoKR 81/2015 z 29. septembra 2015 a uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.\n8 R 2/2014 z 20. októbra 2015, za účasti Krajského súdu v Bratislave a Okresného súdu\nBratislava I, a takto\nrozhodol:\nSťažnosti Medzinárodnej investičnej banky n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra\n2015 doručená sťažnosť Medzinárodnej investičnej banky, Ulica Mashi Poryvaevoy 7,\n107078 Moskva, Ruská federácia (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nuznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 CoKR 81/2015\nz 29. septembra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením\nOkresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 8 R 2/2014 z 20. októbra 2015\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v pozícii navrhovateľa (resp.\nveriteľa) sa návrhom doručeným okresnému súdu 4. júla 2014 domáhal povolenia\nreštrukturalizácie dlžníka – obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „dlžník“ alebo „úpadca“).\nOkresný súd uznesením sp. zn. 8 R 2/20l4 z 15. júla 2014 začal reštrukturalizačné\nkonanie voči dlžníkovi a následne uznesením sp. zn. 8 R 2/2014 zo 4. augusta 2014 povolil\nreštrukturalizáciu dlžníka. Do funkcie reštrukturalizačného správcu bola ustanovená\nspoločnosť\n\n, značka správcu S 1267\n\n(ďalej len „správca“).\nUznesením sp. zn. 8 R 2/2014 z 5. novembra 2014 okresný súd zastavil\nreštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, začal konkurzné konanie na majetok dlžníka,\n\n2\n\nvyhlásil konkurz na majetok dlžníka a do funkcie správcu ustanovil\n, značka správcu S 1664 (ďalej len „správkyňa“).\nOkresný súd zároveň predmetným uznesením uložil ustanovenej správkyni\nvypracovať a predložiť v lehote 15 dní od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu\no stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, najmä o stave\nsúpisu a zoznamu pohľadávok, v lehote 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú\npísomnú správu, v lehote 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú správu\no týchto skutočnostiach a v lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov\nštvrtú podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach, uložil jej bez zbytočného odkladu\ninformovať o vyhlásení konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko\nalebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej\nrepublike v súlade s čl. 40 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000\no konkurznom konaní, vyzval veriteľov úpadcu, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote\n45 dní od vyhlásenia konkurzu, a dal veriteľom poučenie podľa príslušných ustanovení\nzákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“).\nUznesenie okresného súdu sp. zn. 8 R 2/2014 z 5. novembra 2014 bolo zverejnené\nv Obchodnom vestníku č. 217/2014 z 12. novembra 2014 a právoplatnosť nadobudlo\n13. novembra 2014.\nNa základe sťažnosti sťažovateľa podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd odložil\nvykonateľnosť uznesenia okresného súdu z 5. novembra 2014 a následne nálezom sp. zn.\nII. ÚS 867/2014 z 10. marca 2015 rozhodol, že predmetným uznesením okresného súdu boli\nporušené jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho\nprávo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd uznesenie okresného súdu z 5. novembra\n2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nDňa 27. marca 2015 správca doručil okresnému súdu návrh na určenie nového člena\nveriteľského výboru v súlade s § 127 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. Poukázal na to, že počet\nčlenov veriteľského výboru klesol pod zákonom ustanovenú hranicu troch členov.\n3\n\nSťažovateľ v sťažnosti tiež uvádza, že 7. novembra 2014 správcovi doručili podanie\ndvaja veritelia dlžníka –\n\na\n\n, ktorým správcovi oznámili, že im zaniklo postavenie veriteľa ako účastníka\nreštrukturalizačného konania z dôvodu zániku prihlásenej pohľadávky.\nDňa 27. marca 2015 sťažovateľ svojím podaním doručeným okresnému súdu\noznámil, že odstupuje z funkcie člena veriteľského výboru. Prihliadol aj na právny názor\nokresného súdu, ktorý ho nepovažoval za „platného člena veriteľského výboru“ napriek\ntomu, že sťažovateľ stále zastával názor, že členstvo vo veriteľskom výbore mu vzniklo\nzo zákona podľa § 127 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.\nDňa 15. apríla 2015 doručil okresnému súdu podanie ďalší veriteľ – Slovenská\nrepublika prostredníctvom krajského súdu (justičnej pokladnice) – ktorým oznámil, že\n«došlo k úhrade vymáhanej súdnej pohľadávky prihlásenej do reštrukturalizácie dlžníka\nv plnej výške treťou osobou inou než dlžník, z dôvodu čoho justičná pokladnica podľa jej\nnázoru už nie je účastníkom reštrukturalizačného konania a nemôže byť ani členom\nveriteľského výboru.\nPodaním zo dňa 21. apríla 2015 sťažovateľ následne upozornil okresný súd..., kedy\nz reštrukturalizácie dlžníka odstúpili traja veritelia dlžníka, pričom v nej zostali iba dvaja\nďalší veritelia s hlasovacími právami (\n\n,\n\n), že sťažovateľ bol\n\ninformovaný, že justičnej pokladnici, ktorá pôvodne súhlasila s vymenovaním za člena\nveriteľského výboru, zaniklo postavenie veriteľa v reštrukturalizácii, a teda sa nemôže stať\nčlenom veriteľského výboru... Zo šetrenia sťažovateľa vyplynulo, že pohľadávku justičnej\npokladnice údajne uhradila v hotovosti neznáma osoba tak povediac „z ulice“, bez\npreukázania vzťahu k veci, bez súhlasu dlžníka, a bez toho aby žiadala o nástupníctvo do\npráv justičnej pokladnice ako pôvodného veriteľa. Sťažovateľ zároveň upovedomil okresný\nsúd, že v kontexte týchto okolnosti súhlasí s jeho prípadným určením za tretieho člena\nveriteľského výboru dlžníka.\nVzhľadom na plynúce zákonné lehoty sa dňa 30. apríla 2015 konalo zasadnutie\nveriteľského výboru v dvojčlennom zložení (\n4\n\na\n\n), pričom\n\nveriteľský výbor predložený návrh plánu v tomto znení schválil, pričom tak učinil\nv zákonných lehotách z dôvodu, že ani v tom čase nebol zo strany okresného súdu určený\n3. člen veriteľského výboru. Dôvodom takéhoto postupu bola skutočnosť, že striktne trvať\nna 3. členovi veriteľského výboru pokiaľ ho okresný súd odmieta určiť resp. nie je možné\nobjektívne určiť, je prílišný formalizmus zo strany súdu I. stupňa, najmä ak z pohľadu\nschválenia plánu by bol tento schválený vo veriteľskom výbore bez ohľadu na to, či by bol\n3. člen určený alebo nebol určený.\nDňa 5. júna 2015 sa konala schvaľovacia schôdza, ktorá jednomyseľne schválila\npredložený návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka.\nUznesením súdu I. stupňa zo dňa 03. 06. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n12. 06. 2015, súd I. stupňa určil, že Justičná pokladnica nie je účastníkom\nreštrukturalizačného konania. Súd I. stupňa zastáva názor, že nie je možné účinne vziať\nspäť späťvzatie a zároveň súd I. stupňa návrh správcu na určenie 3. člena VV zamietol.».\nNásledne\n\nbol\n\nokresnému\n\nsúdu\n\npredložený\n\nnávrh\n\ndlžníka\n\nna\n\npotvrdenie\n\nreštrukturalizačného plánu, o ktorom rozhodol okresný súd tak, že ho uznesením sp. zn.\n8 R 2/2014 z 22. júna 2015 zamietol. Podľa sťažovateľa okresný súd zamietol predložený\nnávrh reštrukturalizačného plánu z dôvodu „neurčitosti a nezrozumiteľnosti plánu“, ako aj\nz dôvodu, „že v procese prípravy reštrukturalizačného plánu sa vyskytla vada, nakoľko\ntento nebol schválený veriteľským výborom z dôvodu, že veriteľský výbor nebol platne\nkreovaný, keďže sa jeho počet podľa názoru okresného súdu znížil pod 3 (hoci justičná\npokladnica ako i sťažovateľ písomne prejavili... záujem opätovne sa stať členom\nveriteľského výboru – navyše v prípade sťažovateľa bolo toto členstvo vo výbore dané ex\nlege s poukazom na § 127 ods. 2 ZKR), čím s poukazom na § 127 ods. 1 podľa názoru\nokresného súdu zanikla pôsobnosť veriteľského výboru“.\nProti uzneseniu okresného súdu z 22. júna 2015 podal správca odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým uznesením z 29. septembra 2015 tak, že uznesenie\nokresného súdu potvrdil.\n\n5\n\nNásledne okresný súd napadnutým uznesením č. k. 8 R 2/2014-3459 z 20. októbra\n2015 zastavil reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka, začal na jeho majetok\nkonkurzné konanie a vyhlásil konkurz. Za správcu dlžníka ustanovil\n\n,\n\n.\nOkresný súd zároveň predmetným uznesením uložil ustanovenému správcovi\nvypracovať a predložiť v lehote 15 dní od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu\no stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, najmä o stave\nsúpisu a zoznamu pohľadávok, v lehote 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú\npísomnú správu, v lehote 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú správu\no týchto skutočnostiach a v lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov\nštvrtú podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach, uložil mu bez zbytočného odkladu\ninformovať o vyhlásení konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko\nalebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej\nrepublike v súlade s čl. 40 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000\no konkurznom konaní, vyzval veriteľov úpadcu, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote\n45 dní od vyhlásenia konkurzu, a dal veriteľom poučenie podľa príslušných ustanovení\nzákona č. 7/2005 Z. z.\nPodľa sťažovateľa sú právne závery krajského súdu arbitrárne a zjavne\nneodôvodnené, preto nie sú ústavne udržateľné. Z týchto hľadísk je preto potrebné, aby\nústavný súd tieto právne závery preskúmal, „keďže zo strany okresného súdu a krajského\nsúdu nebol rešpektovaný záväzný ústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad práva.\nKonkrétne sa jedná o nasledujúce závery:\n(i) spriaznený veriteľ sa nemôže stať členom veriteľského výboru podľa § 127 ods. 2\nZKR (ex lege);\n(ii) veriteľský výbor nebol riadne zvolený, keďže mal podľa názoru krajského súdu\niba\n\ndvoch\n\nčlenov\n\nz\n\nradov\n\nnespriaznených\n\nveriteľov,\n\na\n\ntým\n\njeho\n\npôsobnosť\n\nv reštrukturalizácii zanikla, z dôvodu čoho návrh reštrukturalizačného plánu nebol vôbec\nschválený vo veriteľskom výbore.“.\n\n6\n\nPokiaľ ide o možnosť spriazneného veriteľa byť členom veriteľského výboru,\nsťažovateľ uvádza túto argumentáciu:\n«Z dikcie ustanovenia § 126 ods. 3 štvrtej vety ZKR bez akýchkoľvek pochybností\nvyplýva, že obmedzenie sa vzťahuje iba na prípady, kedy sa spriaznený veriteľ stáva členom\nveriteľského výboru na základe voľby na schôdzi veriteľov. Z citovaného ustanovenia\nnevyplýva, že by bolo možné rozširovať jeho aplikáciu na prípady, kedy členstvo vzniká\nzo zákona alebo z rozhodnutia súdu.\nUstanovenie § 127 ods. 2 ZKR jednoznačne ustanovuje, že „členom veriteľského\nvýboru je vždy veriteľ, ktorý podal návrh na povolenie reštrukturalizácie“. Máme za to, že\nslovo vždy sa v právnom poriadku používa na vylúčenie pochybností o tom, že určitá norma\nplatí za akýchkoľvek okolností a má teda prednosť pred inými normami, ktoré neobsahujú\nvýslovnú derogáciu... Podľa § 127 ods. 2 ZKR teda sťažovateľ 1 mal byť (vždy) členom\nveriteľského výboru, pretože bol podal návrh na povolenie reštrukturalizácie. Okresný súd\nvyložil tretiu vetu § 126 ods. 3 ZKR, ktorá však expressis verbis postihuje inú situáciu\n(konkrétne voľbu členov veriteľského výboru, nie vznik členstva ex lege) ako derogáciu\njednoznačne a „paušálne“ formulovanej normy § 127 ods. 2 ZKR. Takýto výklad je podľa\nnášho názoru arbitrárny a z ústavného hľadiska neudržateľný.\n... Obmedzenie v § 126 ods. 3 štvrtej vete bolo do ZKR vložené novelou č. 348/2011\nZ. z. účinnou od 1. januára 2012. Cieľom prijatej zmeny bolo podľa dôvodovej správy\n„obmedziť ovplyvňovanie reštrukturalizačného konania spriaznenými veriteľmi“ V čase\nprijímania uvedenej novely ZKR obsahoval identické ustanovenia o členstve vo veriteľskom\nvýbore na základe zákona (§ 127 ods. 2 ZKR) a na základe rozhodnutia súdu (§ 127 ods. 3\nZKR) ako obsahuje aj v súčasnosti, napriek tomu sa novela týchto ustanovení vôbec\nnedotkla. Z uvedeného vyplýva, že novozavedené obmedzenie sa malo týkať výlučne\nnemožnosti spriaznených veriteľov byť volení do veriteľského výboru na schôdzi veriteľov.\nZákonodarca mal však podľa všetkého v úmysle ponechať spriazneným veriteľom právo stať\nsa členmi veriteľského výboru na základe zákona alebo z rozhodnutia súdu. Uvedený záver\nzodpovedá aj vyššie citovanej dôvodovej správe, v ktorej sa uvádza, že zákonodarca mal\nv úmysle „obmedziť“ ovplyvňovanie reštrukturalizačného konania spriaznenými veriteľmi\na nie ho úplne vylúčiť.\n\n7\n\nZ uvedeného vyplýva, že použitie obmedzenia na prípady, kedy členstvo\nvo veriteľskom výbore vzniká ex lege, nie je prípustné ani analogicky, nakoľko by takýto\nvýklad bol v rozpore s úmyslom zákonodarcu. Súd preto § 126 ods. 3 štvrtej vety ZKR\naplikoval na prípady, kedy členstvo vo veriteľskom výbore vzniká zo zákona, contra legem\na ním vyvodený záver uvedený vyššie je zjavne nedôvodný a arbitrárny.»\nSťažovateľ následne namieta právny záver krajského súdu, podľa ktorého veriteľský\nvýbor nebol riadne zvolený, pretože mal len dvoch členov. Schválenie reštrukturalizačného\nplánu dvojčlenným veriteľským výborom je preto podľa krajského súdu v skutočnosti jeho\nneschválením. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na to, že okresný súd svojím\npostupom spôsobil uvedený stav, pretože „odmietol napriek žiadosti správcu určiť 3. člen\nveriteľského výboru či už sťažovateľa (napriek výslovnej žiadosti sťažovateľa zo dňa\n21. apríla 2015), a zároveň odmietol určiť za tretieho člena veriteľského výboru dokonca\nštátnu inštitúciu v podobe justičnej pokladnice, ktorá súd v apríli 2015 upovedomila\no skutočnosti, že bola uvedená do omylu konaním tretej osoby, ktorá nezákonne bez súhlasu\ndlžníka uhradila pohľadávku justičnej pokladnice...\nV tejto súvislosti uvádzame, že máme i naďalej zato, že v rámci reštrukturalizácie bol\nplatne kreovaný trojčlenný veriteľský výbor v zložení sťažovateľ,\n\n. Keďže\n\nvšak podľa ústavným súdom zrušeného rozhodnutia konkurzného súdu zo dňa 05. 11. 2014\no konverzii reštrukturalizácie na konkurz bola podľa názoru konkurzného súdu účasť\nsťažovateľa vo veriteľskom výbore sporná, veriteľ\n\nv snahe v dobrej viere ústretovo\n\nriešiť situáciu odstúpil z funkcie člena veriteľského výboru, aby uvoľnil miesto\nvo veriteľskom výbore inému veriteľovi. Súčasne tiež požiadal súd o vymenovanie nového\n3. člena veriteľského výboru. Následne však za zvláštnych okolností (rovnako ako predtým\nohľadom veriteľa\n\n) bolo takémuto inému veriteľovi (Justičnej\n\npokladnici) plnené treťou neznámou osobu, čím postavenie takéhoto veriteľa, ako účastníka\nreštrukturalizačného konania bolo spochybnené, pričom súd sa so skutočnosťou, že mu\npostavenie účastníka zaniklo rozhodnutím zo dňa 03. 06. 2015 stotožnil. Sťažovateľ\nv nadväznosti nato opakovane vyjadril svoj súhlas s opätovným ustanovením za člena\nveriteľského výboru. Iný veriteľ, ktorý by mohol byť vymenovaný za člena veriteľského\nvýboru, už v predmetnej reštrukturalizácii nevystupuje. Preto máme nepochybne zato, že...\n8\n\nexistuje, resp. existovala objektívna nemožnosť doplniť veriteľský výbor, resp. ak tu taká\nmožnosť bola súd nepostupoval podľa § 127 ods. 3 ZKR, o čo bol správcom, sťažovateľom,\nako aj členmi veriteľského výboru opakovane požiadaný. V prípade, že tu bola objektívna\nmožnosť určiť tretieho člena veriteľského výboru máme za to, že skutočnosť, že tak konajúci\nsúd neurobil, napriek zákonnému príkazu vyjadrenému v § 127 ods. 3 ZKR tak urobiť,\nnemôže byť dôvodom na zamietnutie plánu. Domnievame sa, že v tomto kontexte striktne\ntrvať na 3. členovi veriteľského výboru pokiaľ ho samotný okresný súd odmieta určiť, je\nprílišný formalizmus zo strany súdu I. stupňa vytknutý nálezom ústavného súdu v tomto\nistom konaní č. k. II. ÚS 867/2014-86.\nK otázke dvojčlennosti veriteľského výboru vytknutej krajským súdom ďalej\nuvádzame, že v rámci podnikateľského prostredia v SR existuje množstvo spoločností, ktoré\nmajú len dvoch veriteľov (napr. často práve realitné projektové spoločnosti, ktorých\nveritelia sú financujúca banka a generálny dodávateľ stavby). Zároveň zo žiadneho\nustanovenia ZKR alebo iného právneho predpisu nevyplýva, že by títo dlžníci mali byť\npaušálne vylúčení z možnosti riešiť svoj úpadok alebo hroziaci úpadok prostredníctvom\ninštitútu reštrukturalizácie. Práve naopak, zákonodarca v oboch skutkových podstatách\núpadku podľa § 3 ods. 2 a 3 ZKR výslovne ustanovuje minimálny počet pre úpadok dvoch\nveriteľov. Zákonodarca teda zjavne zamýšľal umožniť reštrukturalizáciu aj tých dlžníkov,\nktorí majú dvoch veriteľov. Máme za to, že použitý výklad v odôvodnení uznesenia súdu je\nv rozpore s takýmto zámerom zákonodarcu, nakoľko takýto výklad fakticky upravuje, že ak\nmá veriteľský výbor dvoch členov a objektívne nie je možné určiť tretieho člena veriteľského\nvýboru, je potrebné reštrukturalizačný plán zamietnuť. Takýto výklad však paušálne\nvylučuje úspešnú reštrukturalizáciu v prípade všetkých dlžníkov, ktorí sú v úpadku ale majú\nlen dvoch nespriaznených veriteľov. Máme za to, že takýto výklad neobstojí najmä\nvzhľadom na základné vymedzenie predmetu ZKR vyjadrené v § 1 ZKR v spojení s\nvymedzením úpadku v § 3 ZKR...\nV každom prípade, z pohľadu rešpektovania ZKR predpísaného kvóra a väčšiny\npotrebnej na schválenia plánu v prípade trojčlenného veriteľského výboru (2 z 3 veriteľov\nprítomný a aspoň dvaja veritelia z dvoch prítomných hlasujúcich za prijatie návrh\nreštrukturalizačného plánu) bol tento schválený vo veriteľskom výbore dňa 30. apríla 2015\n\n9\n\nbez ohľadu na to, či v danom čase bol 3. člen veriteľského výboru okresným súdom určený\nalebo nebol určený.\n... posudzovanie otázky, či v danej veci môže byť pripustená existencia dvojčlenného\nveriteľského výboru vo svetle citovanej judikatúry ÚS SR obzvlášť v prípade, pokiaľ\nz faktického hľadiska v zásade nie je relevantné, či veriteľský výbor má dvoch alebo troch\nčlenov..., prípadne ak z objektívnych dôvodov nie je možné určiť tretieho člena veriteľského\nvýboru, považujeme takúto otázku za formálnu, nie vecnú. Preto pokiaľ by aj súdy dospeli\nk záveru, že plán nemohol byť schválený iba dvojčlenným veriteľským výborom,\nv okolnostiach daného prípadu máme za to, že nemožno takúto skutočnosť hodnotiť ako\nporušenie, ktoré má podstatný charakter v intenciách § 154 ods. 1 písm. a) ZKR, obzvlášť\npokiaľ z judikatúry ÚS SR nepochybne vyplýva, že podstatné je sledovať šetrnejší charakter\nreštrukturalizácie oproti konkurzu, pričom tomuto hľadisku má byť podrobený aj výklad\nprocesných pravidiel reštrukturalizácie.“.\nPodľa sťažovateľa tiež nie je zrejmé, záujmy akých veriteľov chránil okresný súd\na krajský súd, keď v čase ich rozhodovania všetci veritelia oprávnení hlasovať hlasovali za\nreštrukturalizačný plán. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ tvrdí, že napadnutým\nuznesením krajského súdu a napadnutým uznesením okresného súdu bolo porušené aj\nzákladné právo sťažovateľa podľa čl. 20 ústavy a právo podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nSťažovateľ v súvislosti s týmto tvrdením uvádza:\n„Vyhlásenie konkurzu sťažovateľa 1 de facto zbavuje hodnoty obchodného podielu,\nktorý má v dlžníkovi, keďže sťažovateľ bude v konkurze disponovať procesným režimom\npodriadeného veriteľa v kontexte novely ZKR účinnej od 1. 1. 2012, ktorá vykazuje znaky\npravej retroaktivity, keďže neobsahuje prechodné ustanovenia a sťažovateľ by ani vzdaním\nsa obchodného podielu v\n\npre účinnosťou novely nestratil status\n\npodriadeného veriteľa, ktorým je podľa novely každý veriteľ, ktorý je alebo v minulosti bol\nspriaznenou osobou s dlžníkom. Okrem toho, v konkurze pravdepodobne dôjde k nižšiemu\nrozsahu uspokojenia pohľadávok sťažovateľa voči dlžníkovi a dôjde tak k ukráteniu\npohľadávok sťažovateľa oproti plánovanému uspokojeniu v reštrukturalizácii.“\n\n10\n\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„... Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces a účinný prostriedok\nnápravy podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a právo na rovnosť účastníkov súdneho konania\npodľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a právo vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu...\nuznesením Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2015, č. k. 1 CoKR/81/2015-3451\na uznesením Okresného súdu Bratislava I z 20. októbra 2015 č. k. 8 R/2/2014-3459\nporušené bolo.\n... Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nz 29. septembra 2015, č. k. 1 CoKR/81/2015-3451 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I\nz 20. októbra 2015 č. k. 8 R/2/2014-3459 zrušuje a vracia vec Krajskému súdu v Bratislave\nna ďalšie konanie.\n... Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nPodľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľ tiež\nnavrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu\nsp. zn. 1 CoKR 81/2015 z 29. septembra 2015 a napadnutého uznesenia okresného súdu\nsp. zn. 8 R 2/2014 z 20. októbra 2015 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nÚstavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením zo 4. februára 2016 prijal\nsťažnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie a odložil\nvykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu z 29. septembra 2015 a napadnutého\nuznesenia okresného súdu z 20. októbra 2015 do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu\nvo veci samej.\n\n11\n\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľa, predsedu krajského súdu a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či\ntrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu krajského súdu\na predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrili k sťažnosti. Predseda\nkrajského súdu, predsedníčka okresného súdu a právny zástupca sťažovateľa ústavnému\nsúdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa, predsedu krajského súdu\na predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od\nústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nPredseda krajského súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn. Spr. 3169/16\nz 23. marca 2016, v ktorom uviedol:\n„Dňa 21. 03. 2016 som požiadal\n\n, predsedu senátu\n\n1 CoKR, o vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti. Tento vo svojom vyjadrení zo dňa\n23. 03. 2016 skonštatoval, že Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 CoKR/81/2015 posudzoval odvolanie predkladateľa obchodnej spoločnosti\nv ktorom žiadal, aby odvolací súd ním napadnuté unesenie\nOkresného súdu Bratislava I (súdu I. stupňa) sp. zn. 8 R/2/2014 zo dňa 22. 06. 2015 zmenil\ntak, že sa reštrukturalizačný plán dlžníka, o ktorom hlasovala schôdza dňa 05. 06. 2015,\npotvrdil, reštrukturalizačné konanie sa končí, príp. žiadal ním napadnuté uznesenie sudu\nI. stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Odvolací súd sa stotožnil so súdom\nI. stupňa v tom, že v procese prípravy plánu bola vada z dôvodu, že plán nebol schválený\nveriteľským výborom podľa ustanovenia § 144 zákona č. 7/2005 Z. z... z dôvodu, že tento\nveriteľský orgán nebol platne kreovaný. Tým, že sa znížil počet členov veriteľského výboru\npod počet 3 členov, s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 1 ZKR zanikla pôsobnosť\nveriteľského výboru. Nakoľko v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 1 CoKR/81/2015\ntunajší súd ustálil, že odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného súdu I zo dňa 22. 06.\n2015 č. k. 8 R/2/2014-3309 je v časti napadnutej odvolaním vecne správne, bolo predmetné\n\n12\n\nuznesenie prvostupňového súdu uznesením sp. zn. 1 CoKR/81/2015 zo dňa 29. 09. 2015\npotvrdené.\nVo svojom vyjadrení predseda senátu 1 CoKR taktiež uviedol, že na základe vyššie\nuvedených skutočností sa s dôvodmi a obsahom podanej ústavnej sťažnosti nestotožňuje\n(v bode 44 a nasl. vytýkané vady v konaní Krajského sudu v Bratislave, ako odvolacieho\nsúdu v konaní pod sp. zn. 1 CoKR/81/2015) a nestotožňuje sa ani s návrhom na odklad\nvykonateľnosti napadnutého rozhodnutia súdu, pričom zotrváva v tom, že odvolací súd\nv konaní vedenom pod sp. zn. 1 CoKR/81/2015 neporušil právo na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“\nPredsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr. 3179/16\nz 30. marca 2016, v ktorom uviedla, že nemá právomoc zaujať k sťažnosti stanovisko.\nK prípisu pripojila vyjadrenie zákonnej sudkyne\n\nzo 16. marca\n\n2016. Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku stručne zhrnula priebeh napadnutého konania\na následne uviedla:\n«Dňa 05. 11. 2014 konajúci súd vydal uznesenie v predmetnej právnej veci, ktorým\nrozhodol o konverzii reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie podľa\nustanovenia § 131 ods. 2 ZKR.\nNálezom zo dňa 10. marca 2015 Ústavný súd pod sp. zn. ÚS 867/2014 rozhodol tak,\nže predmetnú uznesenie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu na ďalšie konanie.\nV rámci konania na Okresnom súde, súd odstránil procesné vady v zmysle obsahu\nnálezu Ústavného súdu a po vykonanom dokazovaní vrátane pojednávaní a doručení\nlistinných dôkazov a vyjadrení účastníkom, súd dňa 22. júna 2016 predložený návrh dlžníka\nna potvrdenie reštrukturalizačného plánu zamietol, najmä z dôvodu nedostatku riadneho\nzvolenie veriteľského výboru z dôvodu, že tento nebol platne zvolení nakoľko nespĺňal\nzákonnom stanovené predpoklady - počet osôb určený na 3 osoby, hlasujúci veriteľský\nvýbor mal 2 členov.\nNa základe podaného odvolania zo strany správcu, Krajský súd ako súd odvolací\nuznesením zo dňa 29. septembra 2015 v konaní sp. zn. 1 CoKR 81/2015 potvrdil uznesenie\nOkresného súdu v celom rozsahu.\n\n13\n\nSudca v danom konaní má za to, že kreovaním veriteľského výboru došlo\nk zásadnému porušeniu ustanovenia § 126 ods. 3 ZKR, ktoré nemohlo byť konvalidované\nresp. zhojené alternatívnym riešením uvádzaným navrhovateľom. Podľa názoru súdu došlo\nk neplatnému právnemu úkonu, teda konaniu v rozpore so zákonom resp. k nedodržaniu\nzákonných predpokladov platného kreovania tohto orgánu. Dôvody uvádzané správcom\nresp. navrhovateľ sú právne irelevantné vo vzťahu k činnosti veriteľského výboru. Súd sa\nstotožňuje s obsahom rozhodnutia odvolacieho súdu. Uvádzam, že v danom konaní nedošlo\nk porušeniu procesných práv účastníkov, tí boli vo veci riadne vypočutí, boli súdom\noboznámení o predbežnom právnom názore súdu na kreovanie veriteľského výboru úpadcu.\nV ostatnom mám za to, že súdy činné v tomto konaní rešpektovali závery Ústavného\nsúdu a nevyhovenie žalobcovi resp. rozhodnutie nevyhovujúce zámerom a očakávaniam\nsťažovateľa nemusí byť z tohto dôvodu nesprávne, nezákonne alebo arbitrárne ako uvádza\nsťažovateľ. Dodržiavanie jasne, zrozumiteľne a určito v zákone vyjadrených povinností\nnemôže byť ponímané ako formalistický výklad práva, nakoľko takýmto konaním by\ndochádzalo k porušovaniu práva a oslabovaniu právnej istoty adresátov právnej normy.\nSpôsob interpretovania právnej normy nemôže nad rámec obvyklosti a primeranosti\noslabovať účinky a zmysel právnej normy. Namietaná nečinnosť resp. odmietnutie menovať\ntretieho člena veriteľského výboru súdom tak ako sa na ňu odvoláva sťažovateľ a čo\npovažuje za dôvod vzniknutého stavu je zavádzajúca a účelová. Takýto návrh nebol\nkvalifikovaný a bol podaný v čase, keď nebolo možné menovať nového člena veriteľského\nvýboru a súd mal za to, že nie je oprávnený substituovať veriteľov pri výkone ich práva.\nNavyše súd upozorňoval účastníkov konania v priebehu pojednávaní, že má za to, že\nnezvolenie trojčlenného veriteľského výboru je prekážkou pre úspešné pokračovanie\nv reštrukturalizácii. Pre toto nie je možné kvalifikovať rozhodnutie súdu za nepredvídateľné\na arbitrárne. Na margo konania správcu a navrhovateľa si dovolím uviesť stanovisko\nv náleze Ústavného súdu SR zo dňa 07. decembra 2011, sp. zn. I. ÚS 200/2011 v zmysle\nktorého „nositeľom ústavou a dohovorom garantovaného práva na súdnu ochranu, resp.\nspravodlivé súdne konanie nie je len majoritný veriteľ, ale všetci veritelia, ktorí riadne\na včas (spôsobom ustanoveným v zákone o konkurze a reštrukturalizácii) prihlásili svoje\npohľadávky.“ V tomto konaní ostatní veritelia s výnimkou navrhovateľa a členov\nveriteľského výboru vyjadrili taktiež nesúhlas s postupom kreovania veriteľského výboru.»\n14\n\nSťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal svoje stanovisko k vyjadreniam\npredsedu krajského súdu a predsedníčky okresného súdu v podaní z 25. apríla 2016,\nv ktorom uviedol, že títo vo svojich vyjadreniach „neuvádzajú žiadne nové skutočnosti ani\nargumentáciu...“, preto „sťažovateľ nemá k čomu sa vyjadriť a v plnom rozsahu sa\npridržuje sťažnostných dôvodov a právnej argumentácie uvádzanej v podanej ústavnej\nsťažnosti“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý\nrozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe\nktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným\nprávam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\n15\n\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom\ninterpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02).\nVýklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť\npreto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie\nmateriálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\na oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení\nnemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom\n(IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\nÚstavnosť konaní pred orgánom verejnej moci predpokladá aj to, že orgán verejnej\nmoci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle\na s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu\npredmetného konania. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína požiadavku\nobjektivity predmetného postupu príslušného orgánu verejnej moci (m. m. II. ÚS 9/00,\nII. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa,\nktorej nebezpečenstvo spočíva v potenciálnom uplatnení ničím (objektívne) nepodloženej\núvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach\nprávneho štátu okrem iného garantované zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového\nzákladu pre rozhodnutie.\nObjektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých\ndostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale\naj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade\ns procesnými predpismi.\n\n16\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05,\nI. ÚS 352/06).\nVychádzajúc z uvedených právnych názorov, bolo úlohou ústavného súdu posúdiť\nnámietky sťažovateľa uplatnené v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu krajského súdu\nz 29. septembra 2015 a napadnutému uzneseniu okresného súdu z 20. októbra 2015, ktorými\nmalo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu rovnosti\núčastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a porušeniu\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku\npodľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu, v kontexte s doterajšou judikatúrou ústavného\nsúdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva aplikovateľnou na posudzovanú vec.\nKrajský súd napadnutým uznesením z 29. septembra 2015 potvrdil uznesenie\nokresného súdu z 22. júna 2015. V uznesení krajský súd poukázal na odôvodnenie\nuznesenia okresného súdu a na odvolaciu argumentáciu sťažovateľa a následne uviedol tieto\nprávne závery:\n\n17\n\n„Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez\nnariadenia pojednávania a v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že mu nie je\nmožné vyhovieť.\nOdvolací súd preskúmal spis vedený na súde I. stupňa pod sp. zn. 8 R/2/2014, ako aj\npodaného odvolania a konštatuje, že dôvody odvolania z hľadiska obsahu sú čiastočne\ndôvodné, avšak nezakladajú dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia súdu I. stupňa.\nOdvolací súd sa stotožňuje v názore so súdom I. stupňa v tom, že v procese prípravy\nreštrukturalizačného plánu je vada, nakoľko plán nebol schválený veriteľským výborom\npodľa § 144 ZKR z dôvodu, že tento veriteľský orgán nebol platne kreovaný. Tým, že sa\nznížil počet členov veriteľského výboru pod počet 3 členov, s poukazom na ust. § 127 ods. 1\nZKR zanikla pôsobnosť veriteľského výboru. Odvolací súd v kontexte tejto skutočnosti\nkonštatuje, že ide o taký podstatný nedostatok pri schvaľovaní plánu (plán bol predložený\nsúdu na potvrdenie bez toho, aby bol schválený vo veriteľskom výbore), že to zakladá\ndôvod, aby súd zamietol plán podľa § 154 ods. 1 písm. a/ ZKR. Pokiaľ takéto schválenie\nplánu vo veriteľskom výbore chýba má to tiež nepochybne aj nepriaznivý vplyv na\núčastníkov plánu, ktorých záujmy veriteľský výbor má zastupovať, avšak v posudzovanej\nprávnej veci nezastupoval, nakoľko nebol kreovaný.\nK otázke chýbajúcich náležitostí plánu odvolací súd konštatuje, že v tejto časti sa\nstotožňuje s názormi vyslovenými inými súdmi (rozhodnutie OS Trenčín zo dňa 04. 03.\n2011, sp. zn. 29 R/4/2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 13. 11. 2011,\nsp. zn. III. ÚS 342/2011), že reštrukturalizačný plán možno chápať vo svojej podstate ako\nurčitý právny úkon, zmluvu alebo dohodu medzi dlžníkom a jeho veriteľmi, ktorému je\npotrebné vo svojej podstate priznať širokú zmluvnú voľnosť. Súd v zásade nemôže\nneodôvodnene, arbitrárne zasahovať do tejto zmluvnej voľnosti účastníkov plánu a je\npredovšetkým na veriteľoch a dlžníkovi, akým spôsobom si upravia vzájomné práva a\npovinnosti v rámci reštrukturalizačného plánu. Na to, aby súd reštrukturalizačný plán\nschválený všetkými veriteľmi prítomnými na schôdzi veriteľov oprávnenými hlasovať\nnepotvrdil, musí ísť o taký exces týkajúci sa práv alebo postavenia iba niektorého účastníka\nalebo niektorých účastníkov reštrukturalizačného plánu, ktorý dotknutý účastník súdu\nnamieta a bez takejto námietky by muselo ísť o taký exces a porušenie ustanovení ZKR,\nktorý by bol objektívne a bez akýchkoľvek pochybností právne neudržateľný. S poukazom na\n18\n\ntieto vyššie uvedené závery, odvolací súd náležite preskúmal všetky podstatné skutočnosti a\nvyslovuje právny názor, že predložený plán po obsahovej stránke zodpovedá takto\nvymedzenému obsahu dohody medzi veriteľmi a dlžníkom. Odvolací súd zároveň v kontexte\ntejto skutočnosti preto v tejto časti by považoval dôvody odvolania za relevantné, avšak súd\nnemôže zhojiť inú podstatnú vadu, ktorá má za následok, že rozhodnutie súdu I. stupňa v\nčasti konštatovania, že plánu nebol prijatý vo VV, ktorý by bol platne kreovaný, zhojiť,\nodstrániť alebo napraviť v odvolacom konaní, a preto rozhodol o potvrdení odvolaním\nnapadnutého uznesenia súdu I. stupňa, tak ako to vyplýva z výrokovej časti tohto\nrozhodnutia.“\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého uznesenia krajského súdu vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto preskúmal aj uznesenie okresného súdu z 22. júna 2015, ktorým\ntento zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia\nschôdza 5. júna 2015. V predmetnom uznesení okresný súd v prvom rade poukázal na\nrelevantné skutkové okolnosti v prerokúvanej veci, pričom uviedol:\n«Navrhovateľ - veriteľ: Medzinárodná investičná banka... sa návrhom doručeným\nOkresnému súdu Bratislava I dňa 04. 07. 2014, domáhal povolenia reštrukturalizácie\ndlžníka:\n\n.. Navrhovateľ spolu s návrhom na povolenie\n\nreštrukturalizácie predložil súdu reštrukturalizačný posudok... zo dňa 03. 07. 2014, zoznam\nmajetku, zoznam záväzkov, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb, riadnu\nindividuálnu účtovnú závierku vyhotovenú ku dňu 31. 12. 2013 a originál notársky\novereného osvedčenia dlžníka, že je v úpadku a že súhlasí s podaním návrhu na povolenie\nreštrukturalizácie zo dňa 04. 07. 2014.\n19\n\nOkresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 15. 07. 2014, č. k. 8 R/2/2014-266, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 22. 07. 2014 začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi.\nSúd uznesením zo dňa 04. 08. 2014, č. k. 8 R/2/2014-269, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 09. 08. 2014, povolil reštrukturalizáciu dlžníka a do funkcie správcu\nustanovil:\n\n...\n\nSúd uznesením zo dňa 05. 11. 2014 č. k. 8 R/2/2014-373, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 13. 11. 2014 zastavil reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka\na začal konkurzné konanie na majetok dlžníka, vyhlásil konkurz a do funkcie správcu\nustanovil\n\n..\n\nUznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. 12. 2014, pod č. k.\nII. ÚS 867/2014-24, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dna 29. 12. 2014 prijal\nsťažnosť spoločnosti Medzinárodná investičná banka, obchodnej spoločnosti\na obchodnej spoločnosti\n\nna ďalšie konanie a zároveň odložil\n\nvykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8 R/2/2014 z dňa 05. 11. 2014\ndo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej.\nNálezom Ústavného súdu zo dňa 10. 03. 2015 č. k. II. ÚS 867/2014-86 Ústavný súd\nrozhodol o zrušení Uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8 R/2/2014 z dňa 05. 11.\n2014 a vrátil veci Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.\nDňa 27. 03. 2015 bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené podanie správcu,\nv ktorom navrhoval určiť nového člena veriteľského výboru v súlade s ustanovením § 127\nods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z... Správca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 07. 11. 2014 bolo\ndo kancelárie správcu doručené podanie veriteľov:\n\n... a\n\n.., v ktorom správcovi oznamujú, že im zaniklo postavenie veriteľa ako účastníka\nv reštrukturalizačnom konaní vedenom voči dlžníkovi, z dôvodu zániku prihlásenej\npohľadávky. V podaní správcu zo dňa 27. 03. 2015 taktiež správca žiadal tunajší súd\no určenie tretieho člena veriteľského výboru.\nDňa 15. 04. 2015 bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené podanie Slovenská\nrepublika − Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica... o odstúpení z členstva\nvo veriteľskom výbore. Ako dôvod bola uvedená skutočnosť, že dňa 10. 04. 2015 došlo\nk úhrade vymáhanej súdnej pohľadávky v plnej výške treťou osobou, čím pohľadávka\nJustičnej pokladnice zanikla v súlade s ustanovením § 127 ods. 3 ZKR. Z uvedeného dôvodu\n20\n\nJustičná pokladnica už nie je účastníkom reštrukturalizačného konania a nemôže byť ani\nčlenom veriteľského výboru. Uvedené oznámenie bolo doručené správcovi, MIB a ostatným\nveriteľom na vyjadrenie. V zmysle vyjadrenia správcu daný stav akceptoval, napriek\nskutočnosti, že v danom prípade nie je možné určiť ďalšieho člena veriteľského výboru.\nNeexistuje žiadny iný veriteľ so zistenou pohľadávkou, ktorý by mohol byť členom\nveriteľského výboru, okrem MIB ktorý je však spriaznenou osobou k dlžníkovi Správca\nvvššie uvedené odstúpenie veriteľa nepovažoval za prekážku činnosti veriteľského výboru\nv dvojčlennom zložení. MIB vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 04. 2015 upozornil na „nejasné\nokolnosti spôsob úhrady pohľadávky“, avšak bez bližšieho určenia, pričom zhodne\nso správcom nepovažoval uvedené za prekážku činnosti aj dvojčlenného veriteľského\nvýboru.\nDňa 20. 04. 2015 bolo doručené správcovi späťvzatie prihlášky do reštrukturalizácie\nzo strany Justičnej pokladnice. Podľa obsahu súdneho spisu a vyjadrenia správcu, na\nuvedené nereagoval zisťovaním o spôsobe úhrady pohľadávky, ani postavením Justičnej\npokladnice ako veriteľa z dôvodu späťvzatia prihlášky.\nSúd z vlastnej iniciatívy dňa 15. 05. 2015 zistil dopytom Justičnej pokladnice, že\npohľadávku Justičnej pokladnice vo výške 3.108,50 Eur prihlásenú do reštrukturalizačného\nkonania uhradil dňa 10. 4. 2015 p.\n\n, ako tretia osoba. Následne po účinnosti\n\nspäťvatia prihlášky pohľadávky, Justičná pokladnica dňa 20. 05. 2015 oznámila tunajšiemu\nsúdu, že p.\n\nsa nepreukázal žiadnym oprávnením alebo súhlasom dlžníka konať\n\nza neho a v jeho mene, čím bola Justičná pokladnica jeho konaním uvedená do omylu\na preto navrhla neprihliadať na späťvzatie prihlášky do reštrukturalizácie zo dňa 15. 04.\n2015. Až na základe uvedeného dňa 21. 05. 2015 správca doručil súdu Návrh na určenie\ntretieho člena veriteľského výboru.\nSúd vzhľadom k nejasnej situácii v danej právnej veci a rozporov medzi veriteľmi\nvykonal informatívne výsluchy podľa ust. § 200 ZKR dňa 11. 05. 2015 a dňa 18. 05. 2015.\nObsahom pojednávaní malo byť vzájomné informovanie o názoroch na jednotlivé sporné\nskutočnosti v konaní ako aj oboznamovanie s predloženým vyjadreniami, ktoré veritelia\nzasielali súdu a snaha súdu a zjednotenie názorov veriteľov a správcu, ktoré boli rozporné\nv právnych názoroch. Súd má za to, že aj proces reštrukturalizácie je „forma dohody\nveriteľov“, ktorí majú byť uspokojení v najvyššej možnej miere uspokojenia a preto\n21\n\nveriteľom ako účastníkom konania tento priestor poskytol. V rámci uvedených pojednávaní\nsúd vyslovil svoj predbežný názor na vec a dal možnosť veriteľom vyjadriť sa k vzniknutej\nsituácii zániku pohľadávky Justičnej pokladnice a dvojčlennosti veriteľského výboru.\nV tomto bode boli názory účastníkov na právny status veriteľského výboru absolútne\nodlišné.\nUznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03. 06. 2015, č. k. 8 R/2/2014-1994,\nktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 06. 2015 tunajší súd určil, že Justičná pokladnica\nnie je účastníkom reštrukturalizačného konania vedeného pod sp. zn. 8 R/2/2014 v celom\nrozsahu ním prihlásenej pohľadávky, nakoľko súd zastáva názor, že nie je možné zobrať\nspäťvzatie späť, nakoľko by mohlo dôjsť k narušeniu právnej istoty účastníkov konania\na zároveň súd návrh správcu na určenie tretieho člena veriteľského výboru zamietol.»\nNásledne okresný súd poukázal na schvaľovanie reštrukturalizačného plánu na\nschvaľovacej schôdzi, uviedol zloženie jednotlivých skupín prihlásených pohľadávok,\nspôsob, akým veritelia hlasovali, a tiež poukázal na obsah zápisnice zo schvaľovacej\nschôdze, ktorá mu bola doručená 7. mája 2015, pričom dospel k záveru, že\n„reštrukturalizačný plán Dlžníka bol schvaľovacou schôdzou prijatý“.\nOkresný súd tiež skúmal obsahové náležitosti reštrukturalizačného plánu, pričom na\nzáklade úvah uvedených v odôvodnení uznesenia dospel k záveru, že reštrukturalizačný\nplán „v časti uspokojovanie veriteľov nie je v súlade s ustanovením § 132 ZKR pre\nnejasnosť, rozporuplnosť a neurčitosť ako taký nemôže napĺňať spoločný záujem veriteľov\na preto sú dané dôvody na jeho zamietnutie“.\nOkresný súd v uznesení tiež skúmal procesné podmienky týkajúce sa hlasovania\no reštrukturalizačnom pláne veriteľským výborom, pričom uviedol:\n«Súd v rámci posudzovania RP skúmal aj procesné podmienky týkajúce sa plánu,\njeho prípravy, hlasovania. V tejto súvislosti súd konštatuje, že v tejto právnej veci bola\nriešená otázka ustanovenia veriteľského výboru, ktorý je obligatórnym veriteľským\norgánom v rámci reštrukturalizácie. Dôležitosť a zodpovednosť potvrdili aj členovia\nveriteľského výboru -\n\nvo svojom vyjadrení doručenom súdu.\n22\n\nProblematika veriteľského výboru bola riešená v rámci tohto konania reštrukturalizácie, za\nstavu, že súd mal za to, že podľa ust. § 131 ods. 2 písm. d) v spojení s ust. § 37 ods. 1 ZKR\nnebola schôdza veriteľov uznášaniaschopná a preto aj bez návrhu jedným uznesením\nzastavil reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné konanie a vyhlásil na majetok dlžníka\nkonkurz. Nálezom II ÚS 867/2014-86... bolo vyslovené v tejto právnej veci porušenie práv\núčastníkov. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I bolo zrušené a vec mu bola vrátená na\nďalšie konanie, pričom vo zvyšnej časti sťažnosti súd navrhovateľom nevyhovel. Po vrátení\nveci na ďalšie konanie na konajúcom súde nastali zmeny, ktoré neumožňovali vrátenie do\npôvodného skutkového stavu a teda doriešenie hmotnoprávnej otázky, ktorou sa ÚS\nnezaoberal a preto vrátil vec na ďalšie konanie. Pre rozhodovanie o schválení RP je však\ndôležitá\n\nskutočnosť,\n\nže\n\nveriteľský\n\nvýbor\n\ndlžníka\n\nmal\n\nku\n\ndňu\n\nschvaľovania\n\nreštrukturalizačného plánu dvoch členov. Podľa ust. § 37 ods. 1 ZKR má veriteľský výbor\ntroch členov alebo piatich členov. Podľa názoru súdu, po odstúpení MIB ako člena\nveriteľského výboru (nová skutočnosť po vydaní nálezu ÚS SR uvedeného vyššie) súd mal\nmožnosť skúmať daný stav až vo fáze podmienok schvaľovania RP. Platné právne predpisy\nsúdu možnosť konať po jeho kreovaní − namietané kreovanie bolo zmenené odstúpením\nMIB z pozície člena, nepriznávajú, čím nie je dotknuté ustanovenie § 131 ods. 1 ZKR. Ako\nsúd uvádza vyššie za účelom vyjasnenia resp. riešenia uvedeného problému nariadil\npojednávania, na ktorých veriteľ trval na argumentácii, že ZKR dvojčlenný veriteľský výbor\nnezakazuje v prípade objektívnej nemožnosti existencie trojčlenného veriteľského výboru.\nObjektívnou nemožnosťou veriteľ chápe odstúpenie MIB - spriaznenej osoby z pozície člena\nveriteľského výboru podľa ustanovenia § 127 ods. 3 ZKR, čo súd za objektívnu skutočnosť\nnepovažuje, nakoľko odstúpil na základe svojej vôle. V tejto súvislosti veriteľ vyslovil\núvahu, že aj dvojčlenný veriteľský výbor je uznášaniaschopný, ak je prítomná väčšina jeho\nčlenov a na prijatie uznesenia veriteľského výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny\nprítomných členov, teda stačí prítomnosť dvoch členov. S touto snahou o analógiu sa súd\nnestotožnil, a napriek vytýkanému prílišnému formalizmu, ktorým veriteľ atakoval súd\nodvolaním sa na závery nálezu ÚS SR ...minimalizovať formalistický výklad práva. Súd\nzotrváva na povinnosti rešpektovať zákon vo všetkých jeho ustanoveniach, ktoré nie je\ndovolené účelovo vykladať. Z týchto dôvod má súd za to, že v procese prípravy RP je vada\nv tom, že RP nebol schválený veriteľským výborom podľa ustanovenia § 144 ZKR, nakoľko\n23\n\ntento veriteľský orgán nebol platne kreovaný. Už so samotného znenia ust. § 127 ods. 1\nZKR je zrejmé, že ide o orgán... „ktorý si veritelia prihlásených pohľadávok volia na účely\nvýkonu svojich práv“... ako orgán na ochranu práv veriteľov. Z tohto je zrejmé, že\nzákonodarca presným postupom a náležitosťami jeho kreovania mal zámer preniesť\nzodpovednosť konania práve na tento orgán. Preto sa súdu javí argumentácia prílišného\nformalizmu, ak žiada naplnenie zákonného ustanovenia, ako účelová a špekulatívna\nso snahou získať neoprávnenú výhodu na úkor iných účastníkov konania. Z vykonaného\ndokazovania založeného na argumentácii účastníkov súd dospel k záveru, že neexistencia\ntretieho člena veriteľského výboru má za následok, že veriteľský výbor nebol kreovaný\nv súlade s ustanovením § 37 ods. 1 ZKR, ktorý vyžaduje aby veriteľský výbor bol zložený\nz troch alebo piatich členov, teda nepripúšťa párny počet členov veriteľského výboru.\nZ daných okolností súd poznamenáva, že návrh na reštrukturalizáciu bol podaný veriteľom\nMIB, ktorý je spoločníkom dlžníka a ktorý si určil aj reštrukturalizačného správcu.\nV takomto spoločnom postupe s výhodou poznania situácie dlžníka, ktorému poskytol MIB\naj finančný úver cca 8 000 000,- EUR mal MIB vopred prešetriť okolnosti, či vôbec môže\nbyť účel reštrutrukturalizácie naplnený.»\nOkresný súd v závere svojho uznesenia uviedol citáciu z nálezu ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 200/2011 zo 7. decembra 2011.\n„Väčšinu svojich oprávnení vykonávajú veritelia prostredníctvom veriteľského\nvýboru. Na rozdiel od konkurzného konania reštrukturalizácia nemôže prebiehať bez\nexistencie veriteľského výboru. Hlavnou úlohou veriteľského výboru je spolupráca pri\npríprave plánu a pri predbežnom schvaľovaní plánu, bez ktorého nemôže byť\nreštrukturalizácia úspešná.“ (Ďurica, M. Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii,\nPoradca podnikateľa, spol. s r. o., Žilina, 2006, s. 433).\nPodľa § 127 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. na účely výkonu svojich práv si veritelia\nprihlásených pohľadávok na schôdzi veriteľov volia trojčlenný alebo päťčlenný veriteľský\nvýbor. Návrhy na jednotlivých členov veriteľského výboru predkladá správca spomedzi\nprítomných veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať v zásade od veriteľa\n24\n\ns najvyšším počtom hlasov, až kým nie sú zvolení piati členovia veriteľského výboru.\nJednotlivé návrhy na členov veriteľského výboru správca predkladá tak, aby pomer medzi\nzabezpečenými veriteľmi a nezabezpečenými veriteľmi bol vo veriteľskom výbore v zásade\nvyrovnaný. Ak po skončení hlasovania sú zvolení len štyria členovia veriteľského výboru,\nštvrtý člen veriteľského výboru sa nepovažuje za zvoleného a veriteľský výbor je len\ntrojčlenný. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani traja členovia veriteľského výboru,\nčlenmi veriteľského výboru sú tí traja veritelia, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Ak po\nskončení hlasovania nie sú zvolení ani títo veritelia, správca požiada súd o vyhlásenie\nkonkurzu.\nPodľa § 127 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe\nnávrhu veriteľa, členom veriteľského výboru je vždy veriteľ, ktorý podal návrh na povolenie\nreštrukturalizácie; ak návrh na povolenie reštrukturalizácie podalo niekoľko veriteľov,\nčlenom veriteľského výboru je ich spoločný zástupca. Na voľbu ďalších členov veriteľského\nvýboru sa ustanovenie odseku 1 použije primerane.\nPodľa § 127 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi\nzaniká zánikom jeho postavenia účastníka reštrukturalizačného konania. Členstvo\nvo veriteľskom výbore veriteľovi zaniká tiež jeho písomným odstúpením adresovaným\npredsedovi veriteľského výboru alebo správcovi. Ak sa počet členov veriteľského výboru\nzníži pod troch, nových členov veriteľského výboru určí súd; za člena veriteľského výboru\nmôže súd určiť len veriteľa zistenej pohľadávky.\nÚstavný súd už uviedol (II. ÚS 455/2012), že zo znenia § 154 zákona č. 7/2005 Z. z.\nvyplýva, že pri rozhodovaní o potvrdení alebo zamietnutí reštrukturalizačného plánu je\núlohou súdu hodnotiť, či bol dodržaný zákonný postup pri tvorbe a schvaľovaní\nreštrukturalizačného plánu (formálne hľadisko). Zákonodarca však vyžaduje, aby súd\nhodnotil aj to, či porušenie pravidiel tvorby a schvaľovania reštrukturalizačného plánu malo\nnepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, či sa neposkytujú osobitné výhody\nniektorému účastníkovi plánu alebo či plán nie je v podstatnom rozpore so spoločným\nzáujmom veriteľov. Na základe uvedeného možno teda konštatovať, že zákonodarca\nvyžaduje, aby súd hodnotil aj to, či reštrukturalizačný plán predstavuje také riešenie úpadku\n25\n\ndlžníka alebo jeho hrozby, ktoré je primerané, spravodlivé, férové, adekvátne a pod.\n(materiálne hľadisko).\nTak pre konkurz, ako aj pre reštrukturalizáciu platia určité pravidlá, ktoré sú pre ich\nzačatie, priebeh a výsledok určujúce a nezastupiteľné a ktorými je povinný riadiť sa\npríslušný konkurzný či reštrukturalizačný súd, správca a veriteľský výbor (v širšom zmysle\naj všetci účastníci konania). Tieto pravidlá vymedzuje pod názvom „Základné zásady“ aj\nprvá časť zákona č. 7/2005 Z. z.\nProcesným (formálnym) aspektom schvaľovania reštrukturalizačného plánu je aj\nrozhodovanie veriteľského výboru o schválení alebo zamietnutí predloženého návrhu\nreštrukturalizačného plánu podľa § 144 zákona č. 7/2005 Z. z.\nPodľa § 144 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o schválení alebo zamietnutí predloženého\nnávrhu plánu rozhodne veriteľský výbor do 15 dní od jeho predloženia. Ak má veriteľský\nvýbor k návrhu plánu výhrady, môže určiť predkladateľovi plánu lehotu nie dlhšiu ako 15\ndní na jeho prepracovanie. O schválení alebo zamietnutí plánu v tomto prípade veriteľský\nvýbor rozhodne do 15 dní od predloženia prepracovaného plánu.\nPodľa § 144 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. ak veriteľský výbor predložený návrh\nplánu zamietne alebo predložený návrh plánu v zákonných lehotách neschváli, správca\nbezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.\nPodľa § 144 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. ak veriteľský výbor predložený návrh\nplánu schváli, bezodkladne požiada správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze.\nSťažovateľ v sťažnosti spochybňuje v prvom rade právny názor, že spriaznený\nveriteľ sa nemôže stať členom veriteľského výboru zo zákona na základe § 127 ods. 2\nzákona č. 7/2005 Z. z. Podľa sťažovateľa uvedené obmedzenie týkajúce sa spriaznených\nveriteľov zavedené zákonom č. 348/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n26\n\nv znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\nč. 348/2011 Z. z.“), sa malo týkať len voľby za člena veriteľského výboru na schôdzi\nveriteľov. Uvedený zákon však podľa sťažovateľa ponechal spriazneným veriteľom právo\nstať sa členmi veriteľského výboru na základe zákona (ex lege) alebo rozhodnutím súdu.\nV druhom rade sťažovateľ nesúhlasí so záverom krajského súdu a okresného súdu, že\nveriteľský výbor nebol riadne zvolený, keďže mal len dvoch členov, preto jeho pôsobnosť\nzanikla. Rovnako tak spochybňuje záver konajúcich súdov, podľa ktorého ak o návrhu\nreštrukturalizačného plánu hlasoval dvojčlenný veriteľský výbor, je potrebné konštatovať,\nže tento návrh nebol schválený.\nV tejto súvislosti poukazuje sťažovateľ na to, že „v dobrej viere“ a „ústretovo“\nodstúpil z funkcie člena veriteľského výboru. Následne opakovane žiadal, aby ho okresný\nsúd určil za člena veriteľského výboru, čo však okresný súd neurobil. Sťažovateľ\nargumentuje tým, že v situácii objektívnej nemožnosti doplniť veriteľský výbor, prípadne\nv situácii, ak bola možnosť doplniť veriteľský výbor okresný súd nepostupoval podľa § 127\nods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. „striktne trvať na 3. členovi veriteľského výboru... je prílišný\nformalizmus...“.\nVýklad konajúcich súdov vylučuje podľa sťažovateľa reštrukturalizáciu dlžníkov,\nktorí majú práve dvoch nespriaznených veriteľov.\nSťažovateľ tiež argumentuje tým, že pri trojčlennom veriteľskom výbore predstavujú\ndvaja členovia potrebnú väčšinu na platné rozhodnutie, preto pri súhlasnom hlasovaní dvoch\nčlenov veriteľského výboru pri absencii tretieho člena je potrebné považovať návrh\nreštrukturalizačného plánu za schválený.\nPodľa sťažovateľa tiež nie je zrejmé, záujmy akých veriteľov chránil okresný súd\na krajský súd, keď v čase ich rozhodovania všetci veritelia oprávnení hlasovať, hlasovali za\nreštrukturalizačný plán.\n\n27\n\nÚstavný súd v prvom rade považoval za potrebné poukázať na aktívnu vecnú\nlegitimáciu sťažovateľa podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. V tejto súvislosti\nústavný súd odkazuje na svoje rozhodnutia vo veciach sp. zn. I. ÚS 200/2011 a sp. zn.\nII. ÚS\n\n273/2012,\n\nv\n\nktorých\n\nneodmietol\n\nsťažnosti\n\nsťažovateľov\n\n(veriteľov\n\nv reštrukturalizačnom konaní, ktorí napádali rozhodnutia konajúcich súdov, ktoré zamietli\nreštrukturalizačný plán) ako podané neoprávnenou osobou. Podľa § 154 ods. 2 zákona\nč. 7/2005 Z. z. proti uzneseniu o zamietnutí plánu sa môže odvolať predkladateľ plánu,\nktorým podľa § 133 zákona č. 7/2005 Z. z. môže byť dlžník, prípadne správca. V tejto\nsúvislosti ústavný súd poukazuje na to, že vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 200/2011\nrozhodoval ústavný súd o sťažnostiach veriteľov spolu so sťažnosťou správcu, ktorý\nv uvedenej veci bol predkladateľom plánu, s tým, že pred podaním sťažnosti ústavnému\nsúdu využil aj možnosť podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí plánu.\nTakáto skutková okolnosť však absentovala vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 273/2012,\nv ktorej predkladateľom plánu bol dlžník, ktorý podal odvolanie proti uzneseniu\no zamietnutí plánu, sťažnosť ústavnému súdu však podal výlučne veriteľ bez toho, aby ju\npodal aj predkladateľ plánu (dlžník). Spoločnou (relevantnou) okolnosťou v uvedených\nveciach – a aj v aktuálne prerokúvanej veci – je to, že veritelia (sťažovatelia) v príslušných\nreštrukturalizačných konaniach hlasovali vo veriteľských orgánoch (na členskej schôdzi\nprípadne aj ako členovia veriteľského výboru) za prijatie reštrukturalizačného plánu, preto\nrozhodnutia všeobecných súdov o zamietnutí tohto plánu sú, v závislosti od konkrétnych\nokolností prípadu, spravidla spôsobilé zasiahnuť do aktuálnych, prípadne očakávaných\nprávnych pomerov sťažovateľov (veriteľov) a sú takto spôsobilé zasiahnuť do označených\npráv, preto ústavný súd v tomto prípade tiež nepristúpil k odmietnutiu sťažnosti sťažovateľa\nako podanej neoprávnenou osobou, hoci takéto posúdenie sťažností sťažovateľov\nv budúcnosti nie je vylúčené.\nZ odôvodnenia uznesenia okresného súdu z 22. júna 2015 vyplýva, že okresný súd\nzamietol reštrukturalizačný plán pre absenciu obligatórnych obsahových náležitostí a tiež\nz dôvodu, že neboli dodržané procesné podmienky týkajúce sa prípravy a hlasovania.\nKrajský súd sa v napadnutom uznesení z 29. septembra 2015 nestotožnil so záverom\nokresného súdu, že reštrukturalizačný plán nie je dostatočne určitý. Napriek tomu však\n28\n\npotvrdil uznesenie okresného súdu, keďže sa stotožnil s jeho záverom, že neboli dodržané\nprocesné podmienky prípravy a hlasovania o pláne. Z uvedeného dôvodu je potrebné\npreskúmať ústavnú udržateľnosť len záveru všeobecných súdov o nedodržaní procesných\npodmienok prípravy a hlasovania o pláne.\nKrajský súd v napadnutom uznesení z 29. septembra 2015 dospel k záveru, že\nv procese prípravy reštrukturalizačného plánu bola vada, ktorá spočívala v tom, že plán\nnebol schválený veriteľským výborom podľa § 144 zákona č. 7/2005 Z. z., keďže tento\nveriteľský orgán nebol platne kreovaný. Podľa krajského súdu počet členov veriteľského\nvýboru klesol pod 3, preto s poukazom na § 127 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. zanikla jeho\npôsobnosť. Tieto právne závery a úvahy uviedol aj okresný súd v uznesení z 22. júna 2015,\npričom považoval za rozhodujúce, že k uvedenému stavu – zníženiu členov veriteľského\nvýboru pod počet 3 – došlo zo subjektívnych dôvodov – odstúpením sťažovateľa podľa\n§ 127 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. Poukázal tiež na to, že veriteľský výbor je orgánom,\nktorý si veritelia prihlásených pohľadávok volia na účely výkonu svojich práv a ktorý má\nzákonom predpísaný počet členov, preto neakceptoval ten výklad predkladateľa plánu\n(správcu), že súhlasné hlasovanie dvoch členov veriteľského výboru je dostatočné, keďže\nide o potrebné kvórum na prijatie rozhodnutia pri trojčlennom veriteľskom výbore.\nÚstavný súd uvedený právny záver krajského súdu a okresného súdu nepovažuje za\narbitrárny a ani za výsledok formalistickej aplikácie príslušných ustanovení zákona\nč. 7/2005 Z. z. Krajský súd v spojení s okresným súdom uviedli vo svojich rozhodnutiach\ntaké odôvodnenia, ktoré tvoria adekvátny podklad pre právny záver, na základe ktorého\nzamietli reštrukturalizačný plán. Právny záver krajského súdu v spojení s okresným súdom\ntakto nie je ani zjavne neodôvodnený, preto je potrebné považovať ho za ústavne\nudržateľný.\nV prerokúvanej veci nebolo sporné, že návrh reštrukturalizačného plánu bol\nschválený členskou schôdzou veriteľov a 30. apríla 2015 aj na zasadnutí veriteľského\nvýboru v dvojčlennom zložení. Krajský súd v spojení s okresným súdom považoval za\nrozhodujúce, že tento stav vznikol v dôsledku subjektívnych okolností – prejavu vôle\n29\n\nsťažovateľa. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 27. marca 2015 odstúpil\nz funkcie člena veriteľského výboru, takto obstojí záver okresného súdu, že k zníženiu počtu\nčlenov veriteľského výboru došlo zo subjektívnych dôvodov. Tento záver obstojí o to viac,\nže nemožnosť doplniť veriteľský výbor o tretieho člena bola spôsobená aj späťvzatím\nprihlášky Justičnej pokladnice, teda ďalším (dispozitívnym) procesným úkonom veriteľa.\nÚstavný súd tiež považuje túto okolnosť za relevantnú – ak v dôsledku procesných úkonov\n– prejavov vôle veriteľov, účastníkov reštrukturalizačného konania vznikne bezprostredne\nalebo v reťazení príčin taký skutkový stav, s ktorým zákon spája určité dôsledky, hoci aj\npotenciálne nevýhodné pre veriteľov – pre tých, ktorí príslušné prejavy vôle vykonali, a aj\npre tých, ktorí takéto prejavy vôle nevykonali, je ústavne akceptovateľné, ak\nreštrukturalizačný súd vyvodí z uvedeného skutkového stavu príslušné právne dôsledky,\nv tomto prípade spočívajúce v konverzii reštrukturalizácie na konkurz. Bez presvedčivých\ndôvodov nie je dôvod takýto postup súdu považovať za prejav formalistickej aplikácie\nzákona č. 7/2005 Z. z. Je potrebné prihliadnuť aj na povahu veriteľa – účastníka\nreštrukturalizačného konania, ktorý príslušný procesný úkon robí. V tomto prípade uvedené\nprejavy vôle vykonal jednak sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,\na tiež aj Justičná pokladnica (krajský súd) – teda subjekty, ktorým možno bez ďalšieho\npripočítať znalosť právnych dôsledkov určitých procesných úkonov v konaní, a to aj\npotenciálnych. Prejav vôle sťažovateľa je navyše v rozpore s jeho deklarovaným postojom,\npodľa ktorého sa považoval za člena veriteľského výboru zo zákona (ex lege). V tejto\nsúvislosti ústavný súd pripomína zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj\nvlastné pričinenie sťažovateľa o ochranu svojich práv, keď požaduje, aby aj sťažovateľ\npočas trvania celého súdneho konania sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky,\nv dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Z uvedeného\ndôvodu sťažovateľ v zásade nemôže namietať protiústavnosť postupu konajúceho súdu,\nktorý vyvodzuje právne dôsledky zo stavu, ktorý v relevantnej miere vyvolal sám svojím\nkonaním.\nSťažovateľ neargumentuje tým, že jeho odstúpenie z veriteľského výboru sa udialo\nkonaním v omyle, pod vplyvom zneužitia, nátlaku, pod vplyvom nejakého sľubu, výhody\n\n30\n\na pod., preto sa nejaví byť relevantné, že bezprostredne po odstúpení sa opakovane\ndožadoval, aby ho okresný súd určil za člena veriteľského výboru.\nVzhľadom na uvedené okolnosti prípadu sa nejaví byť relevantná argumentácia\nsťažovateľa, podľa ktorej právny záver konajúcich súdov vylučuje, aby sa právne vzťahy\ndlžníka (úpadcu), ktorý má práve dvoch nespriaznených veriteľov, usporiadali\nv reštrukturalizačnom konaní. V závislosti od okolností konkrétneho prípadu, podľa\nústavného súdu nemožno vopred vylúčiť taký výklad príslušných ustanovení zákona\nč. 7/2005 Z. z., ktorý by akceptoval dvojčlenný veriteľský výbor v reštrukturalizácii.\nV tomto prípade ústavný súd (a ani konajúce všeobecné súdy, pozn.), takéto okolnosti\nneidentifikovali.\nVzhľadom na odstúpenie sťažovateľa z veriteľského výboru okresný súd v uznesení\nz 22. júna 2015 a krajský súd v napadnutom uznesení z 29. septembra 2015 nezaujali\nstanovisko k tomu, či sťažovateľ bol členom veriteľského výboru ex lege na základe § 127\nods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Z uvedeného dôvodu je bez právneho významu, aby ústavný\nsúd reagoval na argumentáciu sťažovateľa v sťažnosti týkajúcu sa jeho členstva ako\nspriazneného veriteľa vo veriteľskom výbore.\nPokiaľ ide o napadnuté uznesenie okresného súdu z 20. októbra 2015, ktorým\nokresný súd zastavil reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz\nna majetok dlžníka – toto rozhodnutie a na to nadväzujúce rozhodnutia (výroky) sú\ndôsledkom zamietnutia reštrukturalizačného plánu reštrukturalizačným súdom. Ak nie je\nspochybnená ústavná udržateľnosť zamietnutia reštrukturalizačného plánu, nemožno\nspochybniť ani rozhodnutie, ktoré je jeho bezprostredným a obligatórnym dôsledkom.\nÚstavný súd nezistil ani také skutočnosti, ktoré by naznačovali možné porušenie\nzákladného práva sťažovateľa na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy\na ekvivalentného práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a taktiež ani porušenie základných práv\npodľa čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n\n31\n\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie\nkrajského súdu z 29. septembra 2015 a napadnuté uznesenie okresného súdu z 20. októbra\n2015 neobsahuje nedostatky ústavnoprávnej intenzity, na základe ktorých by mohol\nvysloviť porušenie sťažovateľom označených základných práv podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1,\nčl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového\nprotokolu, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.\nKeďže ústavný súd nezistil porušenie základných práv sťažovateľa podľa ústavy ani\npráv podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu, nerozhodol o ďalších jeho návrhoch\nz dôvodu, že tieto sa viažu na vyslovenie porušenia základných práv a slobôd a úspech\nv konaní pred ústavným súdom.\nPrávoplatnosťou tohto nálezu zanikajú účinky odkladu vykonateľnosti uznesenia\nkrajského súdu sp. zn. 1 CoKR 81/2015 z 29. septembra 2015 a uznesenia okresného súdu\nsp. zn. 8 R 2/2014 z 20. októbra 2015 (§ 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. augusta 2016\n\n32", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "legitimácia-vecná", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti", "arbitrárnosť", "legitimácia-aktívna", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "výklad (interpretácia)-formalistický"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:350c6f2e-3040-4217-92f0-daa82473a026", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.273.2012.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 273/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/2012 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.273.2012.1"}, {"guid": "ussr:61e5a433-e6ce-4aa6-87a5-b870ece29839", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.455.2012.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 455/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 455/2012 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.455.2012.1"}, {"guid": "ussr:f85d63ab-18ce-4f70-9a03-2c2d6c313a75", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 867/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 867/2014 z 10. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f85d63ab-18ce-4f70-9a03-2c2d6c313a75"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:2bdafa7a-d30d-46a5-89c9-2ba351a7c617", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 342/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bdafa7a-d30d-46a5-89c9-2ba351a7c617"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": []}