{"guid": "ussr:5c76a32c-6163-4fab-af54-fea20dd12434", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.115.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 115/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 115/2016 z 4. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. februára 2016, sp. zn. II. ÚS 115/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.115.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-02-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5c76a32c-6163-4fab-af54-fea20dd12434", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.115.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.115.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.115.2016.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 115/2016-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n,\n\n,\n, zastúpených advokátom JUDr. Rolandom Kovácsom,\n\nMäsiarska 30, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 4 Tpo 35/2015 z 19. októbra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich\n\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 4 Tpo 35/2015 z 19. októbra 2015 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie“).\nZo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 0 Tp 512/2015 z 24. marca 2015 boli sťažovatelia vzatí do väzby z dôvodu\npodľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“). Väzba sťažovateľom začala plynúť 22. marca 2015.\nZároveň okresný súd rozhodol, že väzbu sťažovateľov nenahrádza dohľadom probačného\na mediačného úradníka. Základná sedemmesačná lehota väzby mala sťažovateľom uplynúť\n22. októbra 2015.\nProkurátor Okresnej prokuratúry Trebišov (ďalej len „prokurátor“) 11. septembra\n2015 podal na okresnom súde návrh na predĺženie lehoty väzby (ďalej len „návrh\nprokurátora“) s tým, že navrhol predĺžiť lehotu väzby do 31. januára 2016.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 0 Tp 512/2015 z 1. októbra 2015 (ďalej len\n„uznesenie okresného súdu“) podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku zamietol návrh\nprokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby u oboch obvinených a zároveň rozhodol\no tom, že neprijíma peňažnú záruku\n\nako náhradu za väzbu z dôvodu podľa\n\n§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku u sťažovateľa\n\n.\n\nProti uvedenému uzneseniu okresného súdu prokurátor ihneď po vyhlásení uznesenia\nzahlásil sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil.\nKrajský súd na neverejnom zasadnutí uskutočnenom 19. októbra 2015 zrušil\nuznesenie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 512/2015 z 1. októbra 2015 a podľa § 76 ods. 3\nTrestného poriadku lehotu trvania väzby sťažovateľom predĺžil do 31. januára 2016, pretože\ndôvody väzby podľa názoru krajského súdu naďalej trvajú. Krajský súd zároveň rozhodol,\n\n2\n\nže podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku neprijíma nahradenie dôvodov väzby\nuvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dohľadom probačného a mediačného\núradníka.\nK porušeniu základných práv sťažovateľov došlo v prvom rade tým, že ani\ndo dnešného dňa im nebolo doručené písomné odôvodnenie ústne zahlásenej sťažnosti\nprokurátora, na ktoré sa odvoláva krajský súd vo svojom odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia. Nedoručením písomného odôvodnenia bolo podľa sťažovateľov porušené\nich právo na kontradiktórne konanie, pretože im bola odňatá možnosť vyjadriť\nsa k skutočnostiam uvedeným v tomto odôvodnení prokurátora.\nSťažovatelia ďalej namietajú, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne\na nie je riadne odôvodnené. Krajský súd podľa nich žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo\nim predĺžil lehotu trvania väzby, kvôli akým ďalším úkonom bolo potrebné vyhovieť\nnávrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby. Orgány činné v trestnom konaní podľa\nsťažovateľov nekonali v ich trestnej veci prednostne, urýchlene ani s odbornou\nstarostlivosťou, teda tak ako to je potrebné pri konaní vo väzobných veciach. Znalecké\ndokazovanie na posúdenie zranení poškodeného a vyhodnotenie kamerového záznamu\nz miesta činu nariadili až po viac ako piatich mesiacoch od spáchania skutku (skutok sa mal\nstať 22. marca 2015, pozn.). Orgány činné v trestnom konaní tiež podľa sťažovateľov\nprísnejšie právne kvalifikovali skutok, než ako to vyplýva z popisu skutku, resp.\nvykonaného dokazovania. Krajský súd sa však podľa sťažovateľov vôbec nevysporiadal\ns ich námietkami týkajúcimi sa včasnosti nariadenia znaleckých dokazovaní; nezaoberal\nsa zákonnosťou právnej kvalifikácie skutku, ktorý im je kladený za vinu, ani dôkazmi, ktoré\npreukazujú ich nevinu. Do úvahy vzal iba dôkazy, ktoré svedčia v ich neprospech.\nVzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd ich sťažnosť prijal\nna ďalšie konanie a po vykonanom dokazovaní vyniesol tento nález:\n„1. Základné práva\n\na\n\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\n\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 Dohovoru\n\n3\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 4 Tpo 35/2015 z 19. októbra 2015 porušené boli.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 Tpo 35/2015 z 19. októbra 2015\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3.\n\na\n\nsa prepúšťajú z väzby na slobodu.\n\n4.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n\n5.000 EUR, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n\n5.000 EUR, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n6.\n\na\n\npriznáva náhradu trov právneho\n\nzastúpenia v sume 296,44 EUR, ktorú je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť na účet\nJUDr. Rolanda Kovácsa..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n\n4\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nlen pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ\nsa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: c) zákonné zatknutie alebo iné\npozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné\n\n5\n\npodozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je\npotrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa\nmôže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nPrávomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy konať a rozhodovať\no základných právach alebo slobodách alebo ľudských právach a základných slobodách\nvyplývajúcich z medzinárodných dohovorov je podmienená princípom subsidiarity, ktorý\nurčuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam\na slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy).\nÚstavný súd vo svojej judikatúre už viackrát uviedol, že v prípadoch namietaného\nporušenia základného práva na osobnú slobodu musí uplatniť určitú revíznu právomoc,\navšak bez toho, aby sám hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný súd k tomu,\nže uprednostnil určité rozhodnutie pred iným. Úlohou ústavného súdu ako nezávislého\nsúdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia,\nktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo príslušnou medzinárodnou\nzmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie však konať ako všeobecný súd\ntretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo porušením obmedzenia, ktoré vyplýva\nz rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo slobôd medzi všeobecné súdy\na ústavný súd v čl. 127 ods. 1 ústavy (I. ÚS 165/02). Do obsahu právomoci ústavného súdu\nteda v zásade nepatrí preskúmať postup (hodnotenie) všeobecných súdov, ktorý viedol\n\n6\n\nk záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie do väzby. Tento postup môže preskúmať\nlen opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je uspôsobený na preskúmanie\nobsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov\n(IV. ÚS 83/03, II. ÚS 466/2013).\nVo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná\nprávomoc ústavného súdu len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej\nslobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby (alebo je vo väzbe), bolo vznesené\nobvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe\nrozhodoval súd, obvinený bol do väzby vzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú\nobavu vyjadrenú v § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku alebo okolnosti uvedené\nv odseku 2 tohto ustanovenia, a osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený\nzákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby (II. ÚS 76/02).\nZákladné právo zaručené v čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon,\na preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí ústavný súd brať\ndo úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia\nzávažného porušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00,\nII. ÚS 466/2013). Rovnako aj z čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba\nz dôvodov a na čas ustanovený zákonom. Príslušná zákonná úprava obsiahnutá\npredovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej\nosobnej slobody (II. ÚS 55/98). Obdobne aj čl. 5 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby\nk pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a každé\ndohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5 ods. 1 písm. a) až f)] musí byť\n„zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne právo, a preto rešpektovanie\ntohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov (Lukanov v. Bulharsko\nz 20. 3. 1997, bod 43). Z už vyslovených právnych názorov ústavného súdu možno vyvodiť,\nže z hľadiska rozsahu práv garantovaných prostredníctvom čl. 17 ústavy a práv\nvyplývajúcich z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru neexistujú medzi týmito právami zásadné\nrozdiely, keďže ustanovenia čl. 17 ústavy zahŕňajú aj práva vyplývajúce z čl. 5 ods. 3\na 4 dohovoru (napr. III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, IV. ÚS 181/07).\n\n7\n\nSťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 dohovoru napadnutým\nrozhodnutím, ktorým krajský súd vyhovel návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby\nsťažovateľom a túto im predĺžil do 31. januára 2016.\n1. K porušeniu už uvedených základných práv sťažovateľov malo dôjsť v prvom rade\ntým, že im vôbec nebolo doručené písomné odôvodnenie ústne zahlásenej sťažnosti\nprokurátora, na ktoré sa odvoláva krajský súd v odôvodnení svojho napadnutého\nrozhodnutia, čím bolo podľa sťažovateľov porušené ich právo na kontradiktórne konanie,\npretože im bola odňatá možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam uvedeným v tomto odôvodnení\nprokurátora.\nVäzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného, ktorý\nje prípustný podľa čl. 17 ústavy. Je procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť\nosobu obvinenú z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením\njej osobnej slobody.\nUznesením sp. zn. 0 Tp 512/2015 z 1. októbra 2015 okresný súd zamietol návrh\nprokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby u oboch sťažovateľov. Z tohto uznesenia\nvyplýva, že sudca pre prípravné konanie doručil návrh prokurátora na predĺženie lehoty\nväzby obom sťažovateľom a ich obhajcovi. Sťažovatelia sa s návrhom prokurátora riadne\noboznámili a v rámci konania a rozhodovania o návrhu prokurátora na okresnom súde\nsa k nemu aj vyjadrili prostredníctvom svojho obhajcu.\nKrajský súd rozhodoval proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu\nprokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby u sťažovateľov na podklade sťažnosti\nprokurátora.\n\nZ odôvodnenia\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nvyplýva,\n\nže v písomnom odôvodnení podanej sťažnosti prokurátor „zotrval v plnej miere na obsahu\npísomného návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby u oboch obvinených. Zároveň uviedol,\nže sa nemožno stotožniť s názorom súdu o prieťahoch, resp. pasivite vyšetrovateľa\npri vykonávaní procesných úkonov trestného konania v uvedenej veci...“. Krajský súd pred\n\n8\n\nrozhodnutím o sťažnosti prokurátora preskúmal aj predložený spisový materiál, obsahom\nktorého bola zápisnica o výsluchu sťažovateľov pred rozhodovaním okresného súdu\no návrhu prokurátora, ako aj vyjadrenie ich obhajcu. Krajský súd sa teda oboznámil\naj s názorom sťažovateľov k prokurátorom predloženému návrhu na predĺženie lehoty\nväzby.\nTrestný poriadok v § 72 ods. 2 v záujme rešpektovania princípu rovnosti zbraní\nzakotvuje povinnosť v rámci konania, ktoré predchádza rozhodnutiu o väzbe doručiť návrhy\nprokurátora obvinenému a naopak. Trestný poriadok však neobsahuje výslovnú povinnosť\nkonajúceho súdu doručovať každé doplnenie dôvodov už skôr zahlásenej sťažnosti proti\nrozhodnutiu o väzbe druhej procesnej strane na vyjadrenie. V prípade, ak by zákonodarca\ntrval na takto striktnom výklade procesných predpisov, mohlo by to spôsobovať ústavne\nneprimerané predlžovanie doby rozhodovania nadriadeného súdu o väzbe, čím by sa poprela\njedna zo zásad trestného konania vyjadrená v § 2 ods. 6 Trestného poriadku týkajúca\nsa urýchleného a prednostného vybavovania väzobných vecí.\n2. Sťažovatelia v sťažnosti ďalej namietajú, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu\nje arbitrárne a nie je riadne odôvodnené. Podľa sťažovateľov krajský súd žiadnym\nspôsobom neodôvodnil, prečo im predĺžil lehotu trvania väzby, kvôli akým ďalším úkonom\nbolo potrebné vyhovieť návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby. Orgány činné\nv trestnom konaní podľa sťažovateľov nekonali v ich trestnej veci prednostne, urýchlene ani\ns odbornou starostlivosťou, teda tak, ako to je potrebné pri konaní vo väzobných veciach.\nZnalecké dokazovanie na posúdenie zranení poškodeného a na vyhodnotenie kamerového\nzáznamu z miesta činu nariadili až po viac ako 5 mesiacoch od spáchania skutku (skutok\nsa mal stať 22. marca 2015, pozn.). Orgány činné v trestnom konaní tiež podľa sťažovateľov\nprísnejšie právne kvalifikovali skutok než ako to vyplýva z popisu skutku, resp. vykonaného\ndokazovania.\n\nKrajský\n\nsúd\n\nsa\n\nvšak\n\npodľa\n\nsťažovateľov\n\nvôbec\n\nnevysporiadal\n\ns ich námietkami týkajúcimi sa včasnosti nariadenia znaleckých dokazovaní; nezaoberal\nsa zákonnosťou právnej kvalifikácie skutku, ktorý im je kladený za vinu, ani dôkazmi, ktoré\npreukazujú ich nevinu. Do úvahy vzal krajský súd iba dôkazy, ktoré svedčia v ich\nneprospech.\n\n9\n\nKrajsky súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol: «... krajský súd ako nadriadený\norgán podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého\nuznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom\nnapadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora je dôvodná.\nUznesením vyšetrovateľa... zo dňa 22. 3. 2015 bolo vznesené obvinenie\na\n\npre zločin ublíženia na zdraví spáchaný v štádiu pokusu\n\na v spolupáchateľstve podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.,\nv jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a)\nTr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na skutkovom základe\nuvedenom v citovanom uznesení...\nKrajský súd... po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa stotožnil\ns názorom okresného prokurátora, že u oboch obvinených sú aj v danom štádiu trestného\nkonania dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Ustálený dôvod väzby tak\nokresný súd, ako aj krajský súd podrobne konštatoval a odôvodnil v doposiaľ vydaných\nrozhodnutiach.\nV tejto súvislosti krajský súd opätovne skúmal aj materiálne podmienky väzby\nu oboch obvinených v podobe hmotnoprávnych predpokladov a po preskúmaní na vec\nsa vzťahujúceho spisového materiálu, vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania\naj v tomto štádiu trestného konania konštatuje, že dôvodnosť trestného stíhania obvinených\nje nepochybne daná aj naďalej, nakoľko na podklade doposiaľ vykonaného dokazovania\nexistuje dôvodné podozrenie, že skutok vzťahujúci sa na obvinených, pre ktorý bolo začaté\ntrestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestných činov a existuje dôvodné podozrenie,\nže skutok spáchali obvinení, čo je objektivizované výpoveďou poškodeného\n\n.\n\nOkrem výpovede poškodeného Váradyho vyplýva dôvodnosť podozrenia zo spáchania\ntrestnej činnosti nepriamo aj z výsluchov ďalších osôb, konkrétne svedka\na\n\n,\n\n.\n\nVykonané dokazovanie na jeho základe v rámci základnej lehoty trvania väzby počas\nprípravného konania a jeho prechod do fázy ďalšieho trvania väzby neznamená uznanie\nviny, ale umožňuje orgánom činným v trestnom konaní rozhodnúť o nej, ak podozrenie\nvedúce ku vzneseniu obvinenia nebolo rozptýlené.\n\n10\n\nPokiaľ ide o väzobné dôvody u obvinených, bola konštatovaná obava z pokračovania\nv trestnej činnosti v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. právoplatným uznesením o ich vzatí\ndo väzby. Keďže vykonaným dokazovaním orgánmi činnými v trestnom konaní nedošlo\nk rozptýleniu týchto dôvodov s právnou kvalifikáciou aká je v nej obsiahnutá\n(vrátane zločinu ublíženia na zdraví spáchaný v štádiu pokusu a v spolupáchateľstve podľa\n§ 14 ods. 1, k § 20 k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.) vo vyšetrovacom spise obava\nz pokračovania v trestnej činnosti nemá ako pominúť, naopak v súvislosti s priblížením sa\nnáležitému objasneniu skutkového stavu sa stáva reálnejšia.\nTento záver o existencii dôvodov väzby uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.\numocňuje aj skutočnosť, že obvinený\n\nsa predmetného konania dopustil v rámci\n\npodmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, pre skutok právne\nkvalifikovaný ako pokus zločinu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods.1 Tr. zák. č. 140/1961\nZb., za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov,\nz výkonu ktorého bol podmienečne prepustený na slobodu a bola mu uložená skúšobná doba\nv trvaní 7 rokov.\nU obvineného\n\nsa proti jeho osobe vedie na Okresnom súde\n\nv Trebišove trestné konanie pod sp. zn. 4 T/188/2011 pre trestné činy vydierania podľa\n§ 189 ods. 1 Tr. zák., ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., nebezpečného\nvyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. a\nzanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., pričom trestné konanie\ndoposiaľ nebolo právoplatne skončené.\nRovnako nemal krajský súd pochybnosti ani o danosti dôvodov väzby podľa § 71\nods. 1 písm. c) Tr. por., tj. o dôvodnej obave, že obvinení by v prípade prepustenia\nna slobodu mohli pokračovať v trestnej činnosti. V tejto súvislosti opätovne poukazuje\nkrajský súd na charakter predmetnej trestnej činnosti, rozsah a spôsob jej spáchania.\nZhodnotiac charakter predmetnej trestnej činnosti, dôvodnosť podozrenia vzťahujúcu\nsa na rozsah a spôsob jej páchania s poukazom na závažnosť dôvodov väzby, na ktoré\nkrajský súd už vyššie poukázal a dané štádium trestného konania, krajský súd akceptoval\ndôvody sťažnosti podanej zo strany prokurátora.\nKrajský súd dospel k opačnému právnemu názoru ako súd prvého stupňa, ktorý\nv zmysle § 76 ods. 3 Tr. por. zamietol návrh okresného prokurátora na predĺženie lehoty\n\n11\n\ntrvania väzby..., navyše neprijal peňažnú záruku... ako náhradu za väzbu z dôvodov\nuvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.\nZ obsahu vyšetrovacieho spisu nepochybne vyplýva, že vo veci bolo vypočutých\n10 svedkov (\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\na\n\n)\n\na rovnako tak boli do konania pribratí znalci z príslušných odvetví za účelom znaleckého\nskúmania.\nSťažnostné námietky uvádzané obvinenými prostredníctvom obhajcu týkajúce\nsa postupu orgánov činných v trestnom konaní, že tieto odignorovali návrhy na vykonanie\nvýsluchov svedkov slúžiace pre náležité objasnenie skutkového stavu veci ešte neznamenajú,\nže ide o neopodstatnený postup. Rovnako tak skutočnosť, že orgán činný v trestnom konaní\npriberie do konania znalca, resp. znalcov za účelom znaleckého skúmania, pričom sa tak\nstalo deň po podaní žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu neznamená, že ide o „divné“,\nresp. účelové konanie, ako uvádzajú obvinení.»\nVo vzťahu k postupu orgánov činných v trestnom konaní krajský súdu uviedol:\n„Hodnotenie, že orgány činné v trestnom konaní v konkrétnej väzobnej veci nekonajú\nprednostne a urýchlene v zmysle ust. § 2 ods. 6 Tr. por., súd považuje za účelové\na tendenčné. To, že orgány činné v trestnom konaní konajú prednostne a urýchlene vyplýva\nz obsahu vyšetrovacieho spisu, pričom od doby, kedy rozhodoval sťažnostný súd o sťažnosti\nobvinených proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti obvinených o prepustenie z väzby\nna slobodu (dňa 21. júla 2015) vykonal celý rad procesných úkonov. Spochybňovanie\nmožného záveru o vine, ako aj namietanie postupu orgánov činných v trestnom konaní\nje legitímnou súčasťou obhajoby, pre ktorú je v tomto smere vytvorený zákonný procesný\npriestor už v prebiehajúcom prípravnom konaní, ktorého prvotným účelom je rozhodnúť\npráve o tejto otázke...“\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že tento konal\nv medziach svojej právomoci v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku,\njeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne\na právne akceptovateľné. Po posúdení napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný súd\n\n12\n\npreto konštatuje, že krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ústavne akceptovateľným\nspôsobom a toto nevykazuje znaky arbitrárnosti, preto nevidí ani dôvod, aby zasahoval\ndo skutkových a právnych záverov krajského súdu.\nÚstavný súd zároveň poznamenáva, že rozhodnutie o väzbe nie je rozhodnutím\no vine či nevine obvineného. Súd sa pri rozhodovaní o väzbe nezameriava na hodnotenie\nviny obvineného, obhajoby obvineného alebo dôkazov spôsobom upraveným v § 2 ods. 12\nTrestného poriadku. Súd pri rozhodovaní o väzbe skúma predovšetkým to, či sú splnené\nmateriálne a formálne podmienky rozhodnutia o väzbe.\nPo zhrnutí už uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia sťažovateľmi označených základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 dohovoru uznesením krajského sp. zn.\n4 Tpo 35/2015 z 19. októbra 2015, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľov uvedenými v petite jeho sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. februára 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby", "väzba-dôvody väzby", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:92feddd8-bcdd-4eb6-8d58-5738905e52d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92feddd8-bcdd-4eb6-8d58-5738905e52d5"}, {"guid": "ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/07 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 48/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/00 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c4e2fce6-71fe-41cc-997a-a473b1261d95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.317.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 317/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 317/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.317.2024.2"}, {"guid": "ussr:1cf03147-d950-4682-906e-be83d26e2bce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.282.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 282/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 282/2022 z 30. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.282.2022.2"}, {"guid": "ussr:64292a08-9bc2-42a2-b0bb-cd96a621ea8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.79.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.79.2022.1"}, {"guid": "ussr:7d23db57-6d2a-4cd1-9d02-44b397e06acd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.582.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 582/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 582/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.582.2021.1"}, {"guid": "ussr:49c3ec87-ef13-494f-8438-bc1b97e1eaaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.64.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 64/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.64.2020.1"}, {"guid": "ussr:8bcc154f-3351-4155-a49a-90b7b822f76b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.411.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 411/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 411/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.411.2018.1"}, {"guid": "ussr:fe376e03-7703-4960-ae3b-b9d041fccfbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.356.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 356/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 356/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.356.2018.1"}, {"guid": "ussr:7e9b8ef3-7b57-4670-be29-b8d9dee1f355", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.306.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.306.2018.1"}]}