{"guid": "ussr:bc3ada7c-158b-4945-b507-c4fee65f61b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.110.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 110/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 110/2016 z 4. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. februára 2016, sp. zn. II. ÚS 110/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.110.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-02-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "nazov": "čl. 36 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bc3ada7c-158b-4945-b507-c4fee65f61b5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.110.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.110.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.110.2016.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 110/2016-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\n,\n\nsťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom\n\nJUDr. Milanom Kuzmom, Floriánska 16, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK-2 Tš 8/2005\nz 15. júna 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tost 27/2015\nz 11. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2016\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Kuzmom,\nFloriánska 16, Košice, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nŠpecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) sp. zn.\nPK-2 Tš 8/2005 z 15. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie špecializovaného trestného\nsúdu“), ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 3 Tost 27/2015 z 11. novembra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol spolu s obvineným\na\n\nprávoplatne odsúdený rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn.\n\nPK-2 Tš 8/2005 z 10. januára 2007 v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n1 Toš 6/2007 z 30. mája 2007. Skutok, za ktorý bol sťažovateľ uznaný za vinného, bol\nkvalifikovaný ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 250 ods. 1\na 5 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006. Sťažovateľovi bol uložený trest odňatia\nslobody v trvaní 11 rokov a 6 mesiacov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny,\nako aj trest prepadnutia majetku. Proti sťažovateľovi bolo trestné konanie vedené ako proti\nušlému, keďže sa v tom čase nezdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska a miesto jeho\npobytu nebolo známe. Súdne konanie prebehlo v jeho neprítomnosti, pričom sťažovateľ bol\nzastúpený obhajcom, ktorého mu zvolila jeho manželka.\nSťažovateľ bol 28. januára 2015 zadržaný v meste\npričom Vyšší súd\n\nv Srbskej republike,\n\nuznesením sp. zn. Kre 15/15 z 15. júna 2015 rozhodol, že\n\nsú splnené podmienky na jeho vydanie do Slovenskej republiky. Počas vydávacieho konania\nbol sťažovateľ vo vydávacej väzbe v Srbskej republike.\nSťažovateľ návrhom doručeným špecializovanému trestnému súdu 22. apríla 2015\npožiadal o opätovné prerokovanie svojej trestnej veci vedenej pôvodne Špeciálnym súdom\nv Pezinku pod sp. zn. PK 2 Tš 8/2005 v jeho prítomnosti podľa § 362 Trestného poriadku\n\n2\n\n(ďalej len „návrh na opätovné prerokovanie veci“). Špecializovaný trestný súd uznesením\nsp. zn. PK-2 Tš 8/2005 z 15. júna 2015 návrh sťažovateľa na opätovné prerokovanie veci\nzamietol.\nV napadnutom uznesení špecializovaného trestného súdu sa okrem iného uvádza:\n«V konaní o návrhu odsúdeného\n\nna opätovné prejednanie trestnej veci v jeho\n\nprítomnosti úlohou súdu bolo zistiť,\n1) či návrh bol podaný v subjektívnej lehote šiestich mesiacov plynúcej odo dňa, keď\nsa odsúdený dozvedel o svojom trestnom stíhaní alebo odsúdení,\n2) či boli splnené podmienky na konanie proti ušlému, t. j. či sa navrhovateľ vyhýbal\ntrestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýval.\nSúd v tomto konaní opätovne skúmal, či boli splnené podmienky na začatie konania\nproti\n\nako proti ušlému a či podmienky na konanie proti ušlému trvali\n\npočas súdneho konania od 26. 04. 2006 do 30. 05. 2007, teda v dobe od rozhodnutia\no konaní proti ušlému do právoplatnosti rozsudku o vine a treste. Mal na zreteli, že\nz okolností prípadu musela vyplývať snaha obvineného vyhýbať sa trestnému stíhaniu,\nnemožnosť vyžiadať obvineného z cudziny ani odovzdať jeho trestnú vec na trestné stíhanie\ndo cudziny. Súd dospel k záveru i v tomto konaní, že podmienky na konanie proti\nako proti ušlému boli splnené, a to na základe týchto okolností\nprípadu:\nUznesením vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru\nv Košiciach zo 04. 02. 2002, spisová značka ČVS: KU-I5/OVEK-2002, bolo začaté trestné\nstíhanie pre trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 118 odsek 1, odsek 3 Tr. zák.\nUznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky... z 28. 02. 2002, spisová\nznačka ČVS: VKE-7/OVOZTČ-BA-2002, bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené\nobvinenia\n\n,\n\na\n\npre\n\npokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1. odsek 5 Tr. zák. spolupáchateľstvom\npodľa § 9 odsek 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania záväzných\npravidiel hospodárskeho styku podľa § 127 odsek 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9\nodsek 2 Tr. zák. a neoprávneného podnikania podľa § 118 odsek 1, odsek 3 Trestného\nzákona spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Tr. zák.\n\n3\n\nVyšetrovateľ Policajného zboru podal dňa 28. 02. 2002, ČVS: VKE-7/OVOZTČ-BA2002, Krajskej prokuratúre v Košiciach podnet na podanie návrhu na vydanie zatýkacieho\nrozkazu na obvineného\n\n, pretože vykonanými previerkami bolo zistené, že\n\nsa obvinený v mieste bydliska nezdržiaval. Podľa výpovedí svedkov sa mal zdržiavať na\núzemí Chorvátskej republiky pri dedinke\n\nalebo v pobrežných vodách na lodi.\n\nOperatívnym preverovaním dňa 14. 02. 2002 (zv. l. č. I. 54-55) bolo tiež zistené, že\nobvinený dňa 31. 01. 2002 v čase o 23.29 hod. na osobnom motorovom vozidle Toyota Land\nCruiser 100, čiernej farby. ev. č.\n\nktorej bol majiteľom, opustil územie Slovenskej\n\nrepubliky cez hraničný priechod\nOkresným súdom Košice I bol dňa 28. 02. 2002 pod spisovou značkou 4 Ntv 19/02\nvydaný zatýkací rozkaz, na základe ktorého bolo po\n\nvyhlásené\n\nceloštátne pátranie... Zároveň Národná ústredňa Interpol dňa 28. 02. 2002 vyhlásila po\nobvinenom medzinárodní- pátranie, ktoré bolo vedené na tomto úrade pod spisovou\nznačkou PPZ-7377/MPS-NUI-2001-JU.\nZ oznámenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Drieňové dňa 07. 12. 2005\nsúd zistil, že podľa vyjadrenia susedov obvineného i zamestnancov obecného úradu sa\nobvinený\n\nv mieste svojho bydliska v obci\n\nnezdržiava a miesto jeho\n\npobytu im nebolo známe.\nZo správy vyšetrovateľa Policajného zboru zo 07. 12. 2005, ČVS: PPZ-7/BPK-V2001, (zväzok 11, číslo listu 708-709 spisu) vyplýva, že obvinený\nzdržiaval v spoločnosti rumunskej občianky\nbolo zistené, že\nv\n\nžije spolu s\n\nsa\n\n. Previerkami rumunskej polície\na ich synom\n\nv Srbsku.\nZo správy riaditeľa odboru pátrania, evidencii a cieľového pátrania Úradu justičnej\n\na kriminálnej polície Prezídia PZ z 19. 04. 2006, ČVS: PPZ-141-68/JKP-OP-2006 (zväzok\n15. číslo listu 1674), vyplynulo, že po tom, ako boli informácie o mieste pobytu\nobžalovaného uvedene v správe zo 07. 12. 2005 zverejnené v médiách po súdnom konaní\ndňa 12. 12. 2005, srbská polícia Úradu justičnej a kriminálnej polície oznámila, že\nodišiel na neznáme miesto.\nObvinený\n\nneprevzal predvolanie súdu na hlavné pojednávanie, ktoré\n\nbolo odoslané poštou na posledne známu adresu jeho pobytu. Predvolania obvineného na\n\n4\n\nhlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie boli doručované ustanovenému obhajcovi\na boli uverejňované na úradnej tabuli Špeciálneho súdu v Pezinku. na úradnej tabuli\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave, na úradnej tabuli Obecného úradu\nv mieste jeho bydliska v obci\n\n, na internetovej stránke\n\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky a neskôr i Špeciálneho súdu v Pezinku.\nOznámenia o termíne hlavného pojednávania boli doručené i jeho manželke.\nObvinený\n\nsa na hlavné pojednávanie nedostavil, i keď uvedeným\n\nspôsobom bol informovaný o dátume a mieste jeho konania. Predsedníčka senátu\nŠpeciálneho súdu dňa 09. 12. 2005 pod spisovou značkou PK-2 Tš/8/2005 vydala príkaz na\njeho zatknutie. Na hlavnom pojednávaní dňa 26. 04. 2006 súd rozhodol, že proti\nobžalovanému\n\nvykoná konanie proti ušlému.\n\nNa hlavnom pojednávaní dňa 26. 04. 2006 súd z výpovede spoluobžalovaného\nzistil, že obžalovaný\nspoločností\n\nbol zaradený do organizačnej schémy\n\na\n\na stále sa\n\npohyboval s teraz už odsúdeným\n\n. Dostal pôžičku 45 miliónov\n\nslovenských korún a užíval firemný majetok. Spoločne boli v Chorvátsku,\n\nmal prístup\n\nk účtu\n\nparticipoval\n\nv banke v\n\n, na ktorom bolo 320.000 USD, spolu s\n\nna všetkých obchodných záležitostiach, včítane vojenskej veci.\nPredsedníčka senátu Špeciálneho súdu po právoplatnosti rozsudku dňa 01. 06. 2007,\nspisová značka PK-2TŠ/8/2005, vydala príkaz na zadržanie odsúdeného\na účel jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody a zároveň nariadila výkon trestu\nodňatia slobody a dodanie odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody. Dňa 06. 06. 2007,\npod číslom konania PK-2TŠ/X/2005-5142, vydala na odsúdeného\n\neurópsky zatýkací\n\nrozkaz a pod číslom konania PK-2 TŠ/8/2005-5145 i medzinárodný zatýkací rozkaz, na\nzáklade ktorého bol odsúdený\n\ndňa 28. 01. 2015 na území Srbskej republiky zadržaný\n\na vzatý do vydávacej väzby. Vtom čase súdu nebolo známe miesto pobytu odsúdeného\nceloštátne a medzinárodné pátranie po odsúdenom bolo bezvýsledné, i keď sa\nnachádzal v databáze hľadaných osôb Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Preto súd\nnemohol pristúpiť k vyžiadaniu odsúdeného z cudziny.\nZ výpisu z Registra obyvateľov Slovenskej republiky z 13. 05. 2015 vyplynulo, že\ni keď odsúdený\n\nje štátnym občanom Slovenskej republiky, naposledy mal vydaný\n\n5\n\nobčiansky preukaz dňa 11. 12. 1997 s platnosťou do 11. 12. 2007 a cestovný pas dňa\n16. 10. 2001 s platnosťou do 16. 10. 2011. Trvalý pobyt má hlásený vo\nJe otcom štyroch detí narodených v rokoch\nZo správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru,\nÚradu medzinárodnej policajnej spolupráce, Národnej ústredne Interpol z 11. 05. 2015\na 12. 05. 2015 a zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolie\nz 12. 05. 2015 súd zistil, že\n\nsa pri zadržaní na území Srbskej republiky dňa\n\n28. 01. 2015 preukázal občianskym preukazom číslo SP 907840 a vodičským preukazom\nčíslo SB 012314, obidva doklady s uvedeným menom\nv\n\ntrvalý pobyt\n\nKópie týchto dokladov sa evidujú na\n\nč. l. 6824, 6825 zv. 34 spisu. Občiansky preukaz s uvedeným číslom SP 907840 bol vydaný\nna Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Považská Bystrica dňa 15. 07. 2005 na meno\na vodičský preukaz s uvedeným číslom SB 012314 bol vydaný v roku\n1977 na meno\n\n. Údaje k osobe\n\n,\n\nneboli\n\nnenájdené.\nZo spisového materiálu vyplýva, že odsúdený\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľ“) opustil územie Slovenskej republiky dňa 31. 01. 2002... teda v rovnakom\nčase ako... spoluobvinení\n\na\n\n. ktorí boli dňa\n\n28. 02. 2002 zadržaní v Chorvátskej republike a vzatí do predbežnej väzby. Následne boli\nvydaní slovenským orgánom na trestné stíhanie. Územie Slovenskej republiky opustili štyri\ndni pred začatím trestného stíhania (04. 02. 2002) vo veci založenej na tých skutkových\nokolnostiach, ktoré boli podkladom pre vznesenie obvinenia (28. 02. 2002) za trestnú\nčinnosť, za ktorú boli právoplatne odsúdení. Územie Slovenskej republiky opúšťali v čase,\nkeď bez pochýb boli policajnými organmi vykonávané úkony preverovania a operatívnej\nčinnosti smerujúce k začatiu trestného stíhania. Navrhovateľ a ostatní obvinení...\nnepochybne vnímali hrozbu blížiaceho sa trestného stíhania. Napokon dôvodnosť ich obavy\npotvrdzovali i nepriaznivé hospodárske výsledky nimi riadených spoločností. Ako povedal\nodsúdený\n\n, navrhovateľ sa stále pohyboval s\n\na mal prístup k jeho\n\nbankovému účtu na území Chorvátska. Z toho je zrejmé, že i po odchode z územia\ndomovského štátu boli spolu v kontakte. Prelo udalosti spojené so zadržaním\na\n\nodohrávajúce sa za výraznej pozornosti médií a štátnych orgánov\n\n6\n\nnajmenej dvoch štátov (Slovenska i Chorvátska) nemohli zostať navrhovateľovi utajené\na neznáme.\nNavrhovateľ nezmieňuje konflikt s najbližšou rodinou, i napriek tomu... bez\nusporiadania svojich osobných, majetkových a podnikateľských... náhle opúšťa územie\ndomovského štátu. Záujem a starostlivosť o navrhovateľa jeho manželka prejavila krátko po\nvznesení obvinenia tým. že dňa 27. 05. 2002 mu zvolila obhajcu (zväzok 1, číslo listu 324325 spisu). Správa polície z decembra roku 2005 potvrdzuje, že navrhovateľ v tom čase žil\nv civilizovanom prostredí Srbskej republiky, s prístupom k telefónu a internetu. Uzavretosť\nhraníc, vzdialenosť, choroba, ani iné známe skutočnosti mu nebránili v tom. aby vycestoval\nza svojou rodinou žijúcou v mieste ich spoločného trvalého bydliska. Súd poznamenáva, že\nv čase, keď žil v spoločnej domácnosti s inou ženou a nemanželským dieťaťom a podľa\núdajov z doplneného návrhu z 28. 05. 2015 zjavne netrpel núdzou, jeho manželka\na 4 maloleté deti vo veku 16, 14, 12 a 5 rokov boli bez otca, pritom konfrontované\na vystavované atakom z dlhodobo prebiehajúceho mediálne sledovaného súdneho konania\nvedeného proti nemu v konaní proti ušlému.\nNavrhovateľ nekontaktoval úrady domovského štátu ani v súvislosti s potrebou\nvystavenia osobných dokladov (občianskeho preukazu a cestovného pasu), ktorým uplynula\nplatnosť v roku 2007 a 2011. Namiesto toho v cudzine zmenil svoju identitu a preukazoval\nsa falošnými listinami predstierajúc, že sa jedná o občiansky preukaz a vodičský preukaz\nvydaný štátnym orgánom Slovenskej republiky, a vydávajúc sa za osobu menom\nUvedené okolnosti priviedli súd k presvedčivému záveru, že sa navrhovateľ od doby\nodchodu z územia Slovenskej republiky dňa 31. 01. 2002 do zadržania na území Srbskej\nrepubliky dňa 28. 01. 2015 vedome vyhýbal trestnému stíhaniu, o ktorom mohol mať\na nepochybne mal vedomosť najneskôr v čase zadržania spoluobvinených\na\n\nv Chorvátskej republike. Zmena osobnej identity a používanie falošných\n\nlistín ako pravých osobných dokladov v Srbskej republike svedčia o tom, že sa na území\ntohto nečlenského štátu Európskej únie i skrýval.\nNa základe týchto skutočností súd jednoznačne dospel k záveru, že počas celého\nsúdneho konania od podania obžaloby až do právoplatného rozhodnutia o vine a treste boli\nsplnené podmienky na konanie proti odsúdenému\n\n7\n\nako proti ušlému,\n\npretože sa odsúdený vyhýbal trestnému konaniu pobytom v cudzine a i tým. že sa tam\nskrýval.\nSúd na základe zásady v pochybnostiach v prospech odsúdeného rozhodol, že\nodsúdený podal návrh na opätovné prejednanie veci v subjektívnej lehote šiestich mesiacov\nplynúcej odo dňa, keď sa dozvedel o svojom odsúdení uznajúc mu, že sa o odsúdení\ndozvedel až dňa 28. 01. 2015, v čase zadržania na území Srbskej republiky a vzatia do\nvydávacej väzby. Prelo sa týmto návrhom zaoberal i po stránke materiálnej a preskúmal, či\nboli splnené podmienky podľa § 358 ods. 1 Tr. por. na konanie proti ušlému.»\nProti napadnutému uzneseniu špecializovaného trestného súdu podal sťažovateľ\nsťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením sp. zn. 3 Tost 27/2015\nz 11. novembra 2015 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku tak, že ju zamietol.\nV napadnutom uznesení najvyššieho súdu sa okrem iného uvádza:\n„... Zmätočnosť sťažnosťou napadnutého uznesenia, namietanú v tejto súvislosti\nodsúdeným, najvyšší súd nevidel, pretože súd v rozhodnutí konštatuje, že o odsúdení sa\n, riadiac sa zásadou v pochybnostiach v jeho prospech, dozvedel až pri\nsvojom zadržaní. To nevylučuje, že vedel o tom, že je trestne stíhaný minimálne od doby,\nkedy boli v Chorvátsku zadržaní a vzatí do predbežnej väzby odsúdení\n\na\n\na tomuto stíhaniu sa vyhýbal pobytom v cudzine. Návrh odsúdeného na opätovné\nprejednanie veci bol podaný na poštovú prepravu 20. apríla 2015, doručený súdu 22. apríla\n2015, a preto súd skúmal splnenie podmienky, či sa odsúdený pobytom v cudzine (Srbskej\nrepublike) vyhýbal trestnému konaniu.\nCharakteristickou črtou konania proti ušlému je to, že orgánom činným v trestnom\nkonaní, resp. súdu nie je obvinený k dispozícii, a to z dôvodu jeho neprítomnosti na území\nSlovenskej republiky, alebo vzhľadom na to, že jeho pobyt nie je týmto orgánom známy. Ide\no osobitný spôsob konania proti osobe, ktorú nemožno postaviť pred súd, pretože sa vyhýba\ntrestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva (Rozhodnutie č. 21\nuverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.\n03/2010).\n\n8\n\nNa začatie konania proti ušlému nestačí iba konštatovanie orgánu činného\nv trestnom konaní alebo súdu, že sa obvinený nezdržiava v mieste svojho bydliska, ale\nmusia sa vykonať všetky dostupné úkony a opatrenia zamerané na zistenie, na akom mieste\nsa obvinený zdržiava a prečo sa v mieste bydliska nenachádza.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na horeuvedené skutočnosti\nkonštatuje, že boli splnené všetky podmienky, v čase rozhodovania Špecializovaného\ntrestného súdu v Pezinku, na konanie proti\n\nako proti ušlému a v tomto\n\nsmere si osvojil závery špecializovaného trestného súdu, ktorý ich aj patrične odôvodnil.“\nCitovaný záver najvyšší súd odôvodňuje najmä takto:\n„Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že aj v rámci prípravného konania\na následne aj po podaní obžaloby súdom, boli vykonávané dôsledne všetky dostupné úkony\na opatrenia, smerujúce k tomu, aby bol\n\nprítomný na hlavnom pojednávaní.\n\nSúd vykonal všetky potrebné úkony k zisteniu pobytu odsúdeného a z predložených správ\nmal preukázané, že v čase súdneho konania bol jeho pobyt neznámy, v mieste adresy\ntrvalého pobytu sa nezdržiaval a bol zaznamenaný jeho pohyb do cudziny, keď dňa\n31. januára 2002 preukázateľne prešiel cez hraničný prechod zo Slovenskej republiky\na argumentácia odsúdeného v podanej sťažnosti je v príkrom rozpore s vykonaným\ndokazovaním. Skutočnosť, že odsúdený\n\nopustil územie Slovenskej republiky pred\n\nvznesením obvinenia, je irelevantná a jeho úmysel vyhnúť sa trestnému konaniu je potrebné\nvyhodnotiť v kontexte vykonaných dôkazov, čo vyplýva z odôvodnenia tak rozsudku\nŠpecializovaného trestného súdu z 10. januára 2007, sp. zn. PK 2 Tš 8/2005, ako aj\nz uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2007, sp. zn. 1 Toš 6/2007.\nNapokon úmysel odsúdeného vyhnúť sa trestnému konaniu možno jednoznačne\nvyvodiť zo skutočnosti, že odsúdený sa v cudzine zdržiaval pod falošnou identitou\n(odhliadnuc od zatajovania svojich skutočných identifikačných dokladov), kde vystupoval\npod falošným menom\n\nv rámci nelegálne vystaveného slovenského občianskeho\n\nako aj vodičského preukazu (č. l. 6824 – 6825 súdneho spisu). Naviac Okresné riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Košiciach potvrdilo, že osoba\nde facto ani neexistuje.\n\n9\n\n, dátum narodenia:\n\nSkutočnosť, či bol splnený predpoklad pre konanie proti ušlému, t. j. že sa odsúdený\nvyhýbal trestnému konaniu pobytom v cudzine, je potrebné vždy posudzovať komplexne\nvo svetle okolností konkrétneho prípadu a vyhodnotiť, či odsúdený uviedol dostatočný\ndôvod na ospravedlnenie svojej neprítomnosti na území Slovenskej republiky, ktorý môže\nbyť daný objektívnymi okolnosťami (vis maior – najmä živelné pohromy, atď.). V prípade\nabsencie objektívnych dôvodov zámer odsúdeného vyhnúť sa trestnému konaniu pobytom v\ncudzine treba nevyhnutne vykladať v kontexte povinností občanov Slovenskej republiky,\nktoré im vyplývajú z právneho poriadku Slovenskej republiky. Ustanovenie § 9 zák. č.\n253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov\nSlovenskej republiky stanovuje obligatórnu povinnosť občana Slovenskej republiky s\ntrvalým pobytom na území Slovenskej republiky v prípade cesty do zahraničia na dobu\ndlhšiu ako 90 dní, ohlásiť túto skutočnosť príslušnému orgánu (štát, miesto pobytu a\npredpokladanú dobu pobytu).\nZ obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že\n\nbol štátnym občanom\n\nSlovenskej republiky, čo potvrdzuje aj osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej\nrepubliky č. 2007/05042 zo dňa 31. mája 2007 vydané Krajským úradom v Prešove (č. l.\n5330 spisu), pričom 31. januára 2002 za účinnosti ustanovenia § 9 zák. č. 253/1998 Z. z.\nbez ohlásenia tejto skutočnosti opustil územie Slovenskej republiky, a to až do súčasnosti,\npričom v súlade s korešpondenciou Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade cestou\nopravných prostriedkov bráni vydaniu jeho osoby na územie Slovenskej republiky;\nargumentáciu\n\npreto sťažnostný súd vyhodnotil ako účelovú.\n\nTreba tiež zdôrazniť, že konanie proti ušlému vedené proti\n\nbolo\n\nvykonané v súlade s vtedy platnými ustanoveniami § 302 a nasl. Zák. č. 141/1961 Zb.\nTrestného poriadku (č. l. 738 súdneho spisu).\nNajvyšší súd sa preto stotožnil so závermi špecializovaného trestného súdu, že\npodmienky pre opätovné prejednanie veci odsúdeného\n\nv jeho prítomnosti\n\ntak, ako sú uvedené v § 362 ods. 1 Trestného poriadku, splnené neboli.“\nSťažovateľ namieta, že napadnuté uznesenia špecializovaného trestného súdu\ni najvyššieho súdu nie sú dostatočne odôvodnené, a považuje ich za zmätočné a arbitrárne.\nSťažovateľ tvrdí, že napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa ani odvolacieho súdu\n\n10\n\nnepreukazujú, že by bol skutočne vedel o tom, že na Slovensku je trestne stíhaný,\na v dôsledku tejto vedomosti by sa bol skrýval a vyhýbal trestnému konaniu. V tejto\nsúvislosti sťažovateľ argumentuje, že «Súd rovnaké skutkové okolnosti v otázke vedomosti\nodsúdeného o vedení trestného stíhania vyhodnotil v neprospech odsúdeného a zásadu\n„v pochybnostiach v prospech odsúdeného“ nepoužil, avšak pri hodnotení vedomosti\nodsúdeného o jeho odsúdení uvedenú zásadu použil na čo s vo svojom uznesení aj vyslovene\nodvoláva.».\nArgumenty uvádzané v napadnutých uzneseniach špecializovaného trestného súdu\na najvyššieho súdu sťažovateľ nepovažuje za dostatočné pre záver o určitosti vedomosti\no trestnom stíhaní svojej osoby. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že\núzemie Slovenskej republiky opustil ešte pred začatím trestného stíhania vo veci\n(a, samozrejme, pred vznesením obvinenia jeho osobe), z čoho je zrejmé, že nemohol mať\nvedomosť o trestnom stíhaní jeho osoby.\nSťažovateľ ďalej vo vzťahu k argumentácii všeobecných súdov, že jeho vedomosť\no trestnom stíhaní vyplýva aj zo skutočnosti, že mal v Srbsku riadny prístup k internetu\na telefónu, a teda sa mohol dozvedieť o svojom trestnom stíhaní, a že „jeho rodinné vzťahy\nna území SR boli nekonfliktné a teda nebol dôvod na opustenie územia“, uvádza, že ide len\no domnienky „čo mohlo alebo nemohlo byť, pričom povinnosťou súdu bolo preukázať mu,\nčo skutočne bolo a na základe akých konkrétnych skutočností k takémuto záveru súd\ndospel“.\nK argumentácii všeobecných súdov poukazujúcej na to, že disponoval falošným\nobčianskym a vodičským preukazom, sťažovateľ dôvodí, že platnosť jeho osobných\ndokladov uplynula až po právoplatnom odsúdení jeho osoby, a v tejto súvislosti vytýka\nšpecializovanému trestnému súdu a najvyššiemu súdu, že vo svojich rozhodnutiach\nneuviedli, odkedy mal sfalšovaný občiansky a vodičský preukaz.\nVo vzťahu k tvrdeniu špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu o tom, že\n„bol v kontakte s\n\naj po opustení Slovenskej republiky“, ktorá vyplynula z výpovede\n\n11\n\nspoluobvineného\n\nsťažovateľ uvádza, že sa týka obdobia riadneho fungovania\n\nspoločnosti\n\n,\n\na\n\nvšak malo byť pravdivé tvrdenie súdu, že v kontakte s\npotom by nepochybne bol zadržaný spoločne s ním a\n\n, ale „Ak by\nbol aj po opustení územia SR,\n.“.\n\nSťažovateľ tiež argumentuje, že zo skutočnosti, že si neprevzal žiadne z predvolaní\nna hlavné pojednávanie, nevyplýva nič iné, len „nepochybný záver že o pojednávaní sa\nnedozvedel“.\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„Uznesením Špecializovaného trestného súdu, v konaní pod sp. zn.: PK-2 Tš/8/2005\nzo dňa 15. 06. 2015 a Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v konaní pod\nsp. zn.: 3 Tost 27/2015 zo dňa 11. 11. 2015 bolo porušené základné právo\nna spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 36 ods. 1, ods. 3\nListiny základných práv a slobôd.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v konaní pod sp. zn.:\n3 Tost 27/2015 zo dňa 11. 11. 2015 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- €,\nktoré sú Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinní mu\nspoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nŠpecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní spoločne\na nerozdielne uhradiť sťažovateľovi\n\ntrovy konania do dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n12\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ namieta, že napadnutými uzneseniami špecializovaného trestného súdu\na najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 a 3 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 36 ods. 3 listiny každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo\nnezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávny úradný postup.\n\n13\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPre preskúmanie sťažnosti sťažovateľa v rámci jej predbežného prerokovania sú\nrelevantné aj ustanovenia § 362 Trestného poriadku, na ktorých znenie ústavný súd\npoukazuje.\nPodľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku odsúdený v konaní podľa tohto dielu má\nprávo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre\nnesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa\ndozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe\nustanovenej v Trestnom zákone.\nPodľa § 362 ods. 2 Trestného poriadku ak súd zistí splnenie podmienok podľa\nodseku 1, zruší skoršie rozhodnutia a pokračuje v konaní na podklade pôvodnej obžaloby;\ninak návrh zamietne.\nPodľa § 362 ods. 3 Trestného poriadku proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná\nsťažnosť.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36\nods. 1 a 3 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením špecializovaného\ntrestného súdu sp. zn. PK-2 Tš 8/2005 z 15. júna 2015\nNapadnutým uznesením špecializovaný trestný súd zamietol návrh sťažovateľa na\nopätovné prerokovanie veci. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na už citovaný čl. 127\nods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je\nrozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je\n\n14\n\nústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)\na právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\nZ podstaty princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť\nochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na\njej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému uzneseniu špecializovaného trestného súdu mohol sťažovateľ\npodať sťažnosť (čo aj využil), o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd.\nPrávomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v danom prípade vylučuje\nprávomoc ústavného súdu. Ústavný preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36\nods. 1 a 3 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Tost 27/2015 z 11. novembra 2015\nPri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd zameral na\nposúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z už citovaného § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade\ns konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnamietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\n\n15\n\nbuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd považuje za potrebné ešte poukázať na svoju\nkonštantnú judikatúru, v zmysle ktorej nie je vzhľadom na svoje ústavné postavenie\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 13/00, m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať iba také rozhodnutia všeobecných súdov, ak\nv konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu\nbyť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m.\nI. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\nZ obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že kľúčová námietka sťažovateľa spočíva v tom,\nže tak špecializovaný trestný súd, ako aj najvyšší súd založili napadnuté uznesenia len na\ndomnienke, že o svojom trestnom stíhaní vedel, a preto sa mu vyhýbal pobytom v cudzine.\nSťažovateľ tvrdí, že v napadnutom konaní mu nebolo jednoznačným spôsobom preukázané,\nže o trestnom konaní vedenom proti jeho osobe mal vedomosť.\n\n16\n\nÚstavný súd sa v rámci predbežného prerokovania oboznámil s napadnutými\nuzneseniami súdov oboch stupňov, keďže tieto tvoria jeden celok, a navyše najvyšší súd sa\nvo svojom uznesení odvoláva a v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením obsiahnutým\nv napadnutom uznesení špecializovaného trestného súdu.\nPo preskúmaní oboch uznesení ústavný súd konštatuje, že z napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu (v spojení s napadnutým uznesením špecializovaného trestného súdu)\nzjavne vyplýva, že najvyšší súd jasne, zrozumiteľne a logicky zdôvodnil, prečo dospel\nk záveru, že sťažovateľ mal o svojom trestnom stíhaní vedomosť, a práve táto vedomosť\nbola dôvodom jeho dlhodobého pobytu v cudzine, účelom ktorého bolo vyhnúť sa\ntrestnému konaniu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nemožno označiť za arbitrárne,\npričom je primerane, a teda ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnené.\nTak špecializovaný trestný súd, ako aj najvyšší súd na základe vykonaného\ndokazovania jasne pomenovali aj okamih, kedy sa najneskôr sťažovateľ o svojom trestnom\nstíhaní dozvedel (zadržanie spoluobvinených\n\na\n\nv Chorvátsku a s tým\n\nsúvisiaca intenzívna medializácia). Tento záver je logický a ústavný súd ho považuje\nz ústavného hľadiska za akceptovateľný a udržateľný. Sťažovateľom formulované námietky\nproti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ústavný súd považuje za nedôvodné.\nVo vzťahu k argumentácii sťažovateľa, že súdy uplatnili zásadu v pochybnostiach\nv prospech obvineného len v prípade jeho vedomosti o právoplatnom odsúdení, a nie aj\nv prípade jeho vedomosti o jeho trestnom stíhaní, ústavný súd uvádza, že podľa jeho názoru\nv konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci neexistoval žiadny dôvod na jej aplikáciu,\npokiaľ ide o vedomosť sťažovateľa o svojom trestnom stíhaní. Vo vzťahu k záveru\no vedomosti sťažovateľa o svojom trestnom stíhaní existovalo viacero relevantných\nargumentov, ktoré ho odôvodňovali, pričom za osobitne významný dôvod možno\npovažovať výpoveď\na\nprístup k\n\n, z ktorej vyplývalo, že sťažovateľ bol v kontakte s\n\npred ich zadržaním a následným vydaním do Slovenskej republiky a mal\núčtu v banke v\n\n. Keďže po vydaní\n\na\n\ndo\n\nSlovenskej republiky (kde boli stíhaní väzobne) už sťažovateľ s nimi v kontakte s vysokou\n\n17\n\npravdepodobnosťou nebol, nebolo možné bez závažných pochybností dospieť k záveru, že\nsa o svojom právoplatnom odsúdení dozvedel.\nZa situácie, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sťažovateľ štyri dni pred\nzačatím trestného stíhania vo veci opustil územie Slovenskej republiky, bol v kontakte\nso spoluobvinenými\n\na\n\n, zanechal 5-člennú rodinu (manželku a štyri\n\nmaloleté deti), zmenil si identitu (falošný občiansky a vodičský preukaz), žil\nv nemanželskom zväzku s rumunskou občiankou, s ktorou mal nemanželské dieťa, ústavný\nsúd nemá výhrady proti záveru najvyššieho súdu, že sťažovateľ mal vedomosť o svojom\ntrestnom stíhaní a vyhýbal sa mu pobytom v cudzine.\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd považuje za vhodné poukázať na túto časť\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu:\n„Skutočnosť, či bol splnený predpoklad pre konanie proti ušlému, t. j. že sa\nodsúdený vyhýbal trestnému konaniu pobytom v cudzine, je potrebné vždy posudzovať\nkomplexne vo svetle okolností konkrétneho prípadu a vyhodnotiť, či odsúdený uviedol\ndostatočný dôvod na ospravedlnenie svojej neprítomnosti na území Slovenskej republiky,\nktorý môže byť daný objektívnymi okolnosťami (vis maior – najmä živelné pohromy, atď.).\nV prípade absencie objektívnych dôvodov zámer odsúdeného vyhnúť sa trestnému konaniu\npobytom v cudzine treba nevyhnutne vykladať v kontexte povinností občanov Slovenskej\nrepubliky, ktoré im vyplývajú z právneho poriadku Slovenskej republiky.“\nAkceptujúc citované a sumarizujúc svojej predbežné závery, ústavný súd konštatuje,\nže sťažovateľ podľa jeho názoru nepredložil vo svojom návrhu na opätovné prerokovanie\nveci ani v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu takú argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá\nústavne relevantným spôsobom spochybniť záver všeobecných súdov o tom, že mal\nvedomosť o svojom trestnom stíhaní, a preto opustil územie Slovenskej republiky\ns úmyslom vyhýbať sa trestnému stíhaniu.\nZa týchto okolností podľa názoru ústavného súdu neexistuje medzi napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu a obsahom práv, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ\n\n18\n\ndomáha, taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto túto časť\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. februára 2016\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné stíhanie", "pobyt", "arbitrárnosť", "domnienka"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ca2063f3-2ff8-46e7-a52f-c9e8664f4a0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.603.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 603/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 603/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.603.2022.1"}, {"guid": "ussr:da9081e3-69a1-456f-bdca-9ddfd3e100a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.110.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 110/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 110/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.110.2017.1"}, {"guid": "2bb5c2dd-f897-41ea-9100-f73ec579b5d3:17e83a9a-240c-4e6d-a2ff-6ef8e64e9c49", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201796.2", "spisova_znacka": "BA-2S/314/2021", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/314/2021 z 26. 3. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201796.2"}]}