{"guid": "ussr:05d27d5b-c892-4663-a9b1-6cbb7d243eb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.108.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 108/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 108/2016 z 4. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. februára 2016, sp. zn. II. ÚS 108/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.108.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-02-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/05d27d5b-c892-4663-a9b1-6cbb7d243eb6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.108.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.108.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.108.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 108/2016-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\nKOVOPROJEKT Bratislava a. s., Ružová dolina 6, Bratislava, zastúpenej advokátom\nJUDr. Lászlóom Lengyelom, Ružová dolina 6, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 8 Co 314/2015 z 30. júna 2015 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti KOVOPROJEKT Bratislava a. s., o d m i e t a ako\nzjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra\n2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti KOVOPROJEKT Bratislava a. s., Ružová\ndolina 6, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Lászlóom Lengyelom, Ružová dolina 6, Bratislava, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej\nlen „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 314/2015 z 30. júna 2015 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania\no náhradu škody vedeného Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod\nsp. zn. 10 C 79/2014 v procesnom postavení odporkyne. Okresný súd uznesením sp. zn.\n10 C 79/2014 z 2. júna 2014 nariadil predbežné opatrenie, ktorým „zakázal žalovanému\n(sťažovateľovi) nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. 364 v okrese\n, parc. č. 10566/1 o výmere\n1.316 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 10566/2 o výmere 5.584 m 2, a par. č.\n10566/1 ostatné plochy o výmere 110 m 2, stavba súpisné č. 480, postavená na par. č.\n10566/1 nebytová budova; na LV č. 399, v okrese\npar. č. 9383/13 o výmere 136 m 2 ostatné plochy, par,\nč. 9383/28 o výmere 279 m2 ostatné plochy v rozsahu ich predaja, darovania, zámeny,\nzaloženia, zaťaženia vecným bremenom, vypožičania alebo vloženia do obchodnej\nspoločnosti, alebo družstva či inej právnickej osoby, zabezpečovacieho prevodu\nvlastníckeho práva, vykonania jednostranných, dvojstranných či viacstranných právnych\núkonov, ich opustenia, zničenia, akéhokoľvek iného scudzenia, zaťaženia, prenajímania\nnehnuteľností v celosti i časti na dobu dlhšiu, ako 12 kalendárnych mesiacov, vykonávania\ndemolačných a búracích prác, prestavby, či vykonávania činností poškodzujúcich\na ničiacich stavby, znižujúcich ich hodnotu, zriaďovať na uvedených parcelách akékoľvek\nstavby, a vykonávať akékoľvek činnosti vedúce k znižovaniu hodnoty tohto majetku\nžalovaného a to až do právoplatného rozhodnutia vo vec samej.“.\nKrajský súd ako odvolací súd uznesením sp. zn. 11 Co 82/2014 z 28. júla 2014\nuznesenie okresného súdu sp. zn. 10 C 79/2014 z 2. júna 2014 potvrdil.\n\n2\n\nPísomným podaním z 15. januára 2015 sa sťažovateľka domáhala zrušenia\npredbežného opatrenia nariadeného uznesením sp. zn. 10 C 79/2014 z 2. júna 2014.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 10 C 79/2014 z 21. januára 2015 návrh sťažovateľky na\nzrušenie predbežného opatrenia zamietol, pričom následne krajský súd ako súd druhého\nstupňa napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn. 10 C 79/2014\nz 21. januára 2015.\nPodľa názoru sťažovateľky „postupom a uznesením odvolacieho súdu zo dňa\n30. 06. 2015 spis. zn. 8 Co/314/2015-476 boli porušené práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenia čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.\nNa podporu citovaného právneho názoru sťažovateľka argumentuje:\n„Jedným z princípov, predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý\nproces a vylučujúcich svojvôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov svoje rozhodnutia\nriadne odôvodniť... Právnym záverom súdu prvého stupňa sťažovateľ prejavil kvalifikovaný\nnesúhlas vo svojom odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 21. 01. 2015\nspis. zn. 10 C/79/2014-441, pričom na predloženú právnu argumentáciu sťažovateľa\nodvolací súd reagoval len tak, že sa stotožnil so závermi uznesenia súdu prvého stupňa bez\ntoho, aby považoval za potrebné k nim niečo dodať. Na odvolacie námietky sťažovateľa\nteda odvolací súd nereagoval vôbec. Z týchto dôvodov toto uznesenie odvolacieho súdu je\narbitrárne a nespĺňa požiadavky pre riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.“\nV ďalšej časti odôvodnenia sťažnosti sťažovateľka okrem iného uvádza:\n„... právny záver, ktorý odvolací súd z ustanovenia § 77 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku vyvodil, je zjavne arbitrárny, logicky z neho ani nevyplýva a je v príkrom rozpore\ns ustálenou praxou slovenských súdov a s názormi vyslovenými v odbornej literatúre.\nOdvolací súd svojím uznesením zo dňa 30. 06. 2015 spis. zn. 8 Co/314/2015-476 tak\nodchýlil od tohto ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, že zásadne poprel jeho účel,\npodstatu a zmysel... Sťažovateľ má za to, že v predmetnej veci odvolací súd tým, že\n\n3\n\nustanovenia § 74 ods. 1 a § 77 ods. 2 Občianskeho zákonníku interpretoval a aplikoval\nsvojvoľne tak, že zásadne poprel ich účel, podstatu a zmysel, porušil jeho základné práva\npodľa ustanovení čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné práva spoločnosti KOVOPROJEKT Bratislava a. s... podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 06. 2015 spis. zn. 8 Co/314/2015-476 porušené boli.\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 06. 2015 spis. zn. 8 Co/314/2015476 sa zrušuje a vec Krajskému súdu v Bratislave vracia na ďalšie konanie.\nKrajský súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia\nsťažovateľova na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n\n4\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPodstatou sťažnosti sú výhrady sťažovateľky voči napadnutému uzneseniu krajského\nsúdu, ktorým ako odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn. 10 C 79/2014\nz 21. januára 2015 o zamietnutí návrhu sťažovateľky na zrušenie predbežného opatrenia.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nÚstavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\n\n5\n\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, IV. ÚS 16/09\natď.).\nÚstavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému\nprávu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01,\nIII. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\nK porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola\nkomukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby (II. ÚS 216/06).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\n\n6\n\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale\nnemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná\nodpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd\nsplnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno\nposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998).\nÚstavný súd poukazuje na to, že uvedený článok ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na\nposkytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy\n(čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy treba\nmať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\n\n7\n\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nZo sťažnosti vyplýva, že základom argumentácie sťažovateľky o porušení ňou\noznačeného základného práva podľa ústavy a listiny a práva podľa dohovoru je tvrdenie, že\nkrajský súd ako odvolací súd napadnuté uznesenie nedostatočne odôvodnil, pričom „na\nodvolacie námietky sťažovateľa teda odvolací súd nereagoval vôbec“ a tiež „ustanovenia\n§ 74 ods. 1 a § 77 ods. 2 Občianskeho zákonníku interpretoval a aplikoval svojvoľne tak, že\nzásadne poprel ich účel, podstatu a zmysel“.\nZ hľadiska sťažovateľkou uplatnenej argumentácie ústavný súd považuje za potrebné\nzdôrazniť, že posudzovanie podmienok na vydanie či zrušenie predbežného opatrenia je\npredovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Ústavný súd ako nezávislý súdny\norgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) pristupuje k preskúmavaniu sťažnosti, v ktorých\nsťažovatelia namietajú porušenie svojich práv predbežným opatrením zdržanlivo,\nvychádzajúc z právneho názoru, podľa ktorého zásadne nie je oprávnený zasahovať do\nrozhodnutí všeobecných súdov, ktorými nariaďujú či zrušujú predbežné opatrenia, a to\nnielen preto, že nie je opravnou inštanciou v rámci sústavy všeobecných súdov, ale aj preto,\nže ide o také súdne rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností účastníkov konania\nnezasahuje konečným spôsobom (IV. ÚS 82/09). Ústavný súd meritórne posudzuje\npredbežné opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého\nrozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie,\nresp. zrušenie pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže\nzasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu,\nže by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný\nrozpor s princípmi spravodlivého procesu.\nBez ohľadu na uvedené ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj v konaní o návrhu\nna vydanie či zrušenie predbežného opatrenia musia byť rešpektované minimálne\npožiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na\nspravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie či zrušenie predbežného\n\n8\n\nopatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť\nvydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným\nspôsobom odôvodnené.\nÚstavný súd poukazuje tiež na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná\núprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov\nkonania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní\no predbežnom opatrení. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery\núčastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa\nvydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti\nkomu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla\nzasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich\nnemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia\npredstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh\nzrušené (IV. ÚS 257/2010).\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého uznesenia krajského súdu vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 250/09).\nOkresný súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. 10 C 79/2014 z 21. januára 2015\nuvádza:\n„Po preskúmaní návrhu odporcu na zrušenie predbežného opatrenia a priložených\nlistinných dôkazov dospel súd k názoru, že tento nie je dôvodný.\nOdporca neuviedol žiadnu podstatnú skutočnosť, ktorá by mohla byť dôvodom na\nrozhodnutie súdu podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona.\n\n9\n\nK jednotlivým dôvodom, ktorými odporca argumentuje, tunajší súd uvádza\nnasledovné:\nSamotné zrušenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 14 Co 453/2010\nz 1. marca 2012 Nálezom Ústavného súdu IV. ÚS 156/2014-74 zo dňa 19. júna 2014 ešte\nneznamená, že odpadol dôvod, na ktorom bolo podľa odporcu uznesenie o nariadení\npredbežného opatrenia postavené. V prvom rade nebolo predbežné opatrenie nariadené len\nna základe tohto rozsudku (odporúčame pozorne prečítať uznesenie súdu) a v druhom rade\nsamotné zrušenie tohoto rozsudku znamená len to, že krajský súd bude musieť svoje\npôvodné rozhodnutie riadne odôvodniť a vysporiadať sa s argumentáciou odvolateľa,\npretože pôvodné zdôvodnenie rozsudku nespĺňalo kritériá uvedené v § 157 O. s. p., čím bolo\npodľa Ústavného súdu SR porušené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie. Táto\nnová skutočnosť môže byť dôvodom len na prerušenie tunajšieho prebiehajúceho konania.\nVoľné finančné zdroje, uvedené v Súvahe, na ktoré odporca poukazuje, sú čo do\nsvojej výšky v hrubom nepomere s výškou žalovanej pohľadávky. Preto pre prípad úspechu\nnavrhovateľa v konaní, by takéto zdroje nepostačovali a aj táto skutočnosť bola dôvodom\nna nariadenie predbežného opatrenia, hoci to v uznesení nebolo výslovne uvedené. To, že\nv r. 2012 vykázal odporca účtovnú stratu je fakt, ktorý je podopretý údajmi z Daňového\npriznania, pričom tunajší aj krajský súd nemohol z iných, než navrhovateľom predložených\nlistinných dôkazov pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia, vychádzať. Správu\nnezávislého audítora, ktorú odporca založil do spisu nemôže súd brať do úvahy ako dôvod\npre zrušenie predbežného opatrenia, nakoľko, ako už bolo uvedené, hospodárenie odporcu\nv r. 2008-2013, i keď podľa navrhovateľa vyrovnané, ešte neznamená, že tomu tak bude\ni v budúcnosti, rok 2012 preukázal opak a tunajší ani odvolací súd nikde vo svojich\nrozhodnutiach neuviedli, že odporca znižuje hodnotu svojho majetku, ale len to, že v r. 2012\nvykázal účtovnú stratu.\nBagatelizovanie dôkaznej sily v minulosti uzatvorenej Záložnej zmluvy odporcom\ntaktiež nie je namieste. Oba konajúce súdy vychádzali pri svojich úvahách z dôkazov, ktoré\nmali k dispozícii a ani tento fakt nie je nijako spochybniteľný.\nZákaz prenájmu nebytových priestorov na dobu dlhšiu ako jeden rok nijako\nneohrozuje podnikateľskú činnosť odporcu a nemôže mu spôsobiť žiadne finančné ťažkosti.\nTento zákaz sa netýka už uzatvorených nájmov, a platí len do skončenia konania vo veci\n\n10\n\nsamej. Samotná analýza NARKS-u ešte nedokazuje, že odporca nebude mať záujemcov\no nájom jeho nebytových priestorov aj na súdom povolenú dobu, ktorú môže následne\npredĺžiť.\nOdôvodnenia rozhodnutí tunajšieho i odvolacieho súdu obsahujú argumenty, ktorými\npodopreli splnenie všetkých základných predpokladov pre nariadenie predbežného\nopatrenia. Tieto predpoklady musia byť splnené súčasne a žiadny z nich nemôže chýbať.\nPretože dôvody, pre ktoré odporca navrhuje zrušenie predbežného opatrenia zahŕňajú len\nniektoré z týchto predpokladov, pričom argumenty odporcu sú nepresvedčivé, nedostatočné\naž právne irelevantné, súd návrh na zrušenie predbežného opatrenia zamietol, nakoľko\ndôvody, pre ktoré bolo nariadené nepominuli a naďalej pretrvávajú. Vydané predbežné\nopatrenie bolo riadne zdôvodnené prvostupňovým aj odvolacím súdom a je právoplatné.“\nKrajský súd v posudzovanom prípade v zmysle zásad upravených v § 212 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) preskúmal napadnuté uznesenie okresného\nsúdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, pričom vec prerokoval bez nariadenia\npojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na\nskonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nKrajský súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, pričom\nv odôvodnení napadnutého uznesenia sa zaoberal i predpokladmi na vydanie predbežného\nopatrenia, čo bolo podmienené povahou napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti krajský\nsúd v napadnutom uznesení uvádza:\n„Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň\nzákladných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má\nposkytnúť predbežná ochrana ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu\nmedzi účastníkmi, a to osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia\n\n11\n\nsúdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde\nk vydaniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom.\nPredbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez\ntoho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver\no opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným\npredpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň\nspoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom\nmožno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať\ns väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej.\nZ hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné\nzisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní, vo vzťahu k predmetu konania.\nPovinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov,\nktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci a ktorej konanie si takúto dočasnú\núpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z hľadiska nerušeného ďalšieho\npostupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením predbežného\nopatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby\nv priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia\nnavrhovateľa vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného teda vyplýva, že ďalším\npredpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť\nnavrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním vo veci samej.\nV posudzovanej veci Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 02. 06. 2014,\nč. k. 10 C/79/2014-173, nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi zakázal nakladať\ns nehnuteľnosťami zapísanými na LV ... v rozsahu ich predaja, darovania, zámeny,\nzaloženia, zaťaženia vecným bremenom, vypožičania alebo vloženia do obchodnej\nspoločnosti, alebo družstva či inej právnickej osoby, zabezpečovacieho prevodu\nvlastníckeho práva, vykonania jednostranných, dvojstranných, či viacstranných právnych\núkonov, ich opustenia, zničenia, akéhokoľvek iného scudzenia, či zaťaženia, prenajímania\nnehnuteľností v celosti i časti na dobu dlhšiu ako 12 kalendárnych mesiacov, vykonávania\ndemolačných a búracích prác, prestavby, či vykonávania činností poškodzujúcich\na ničiacich stavby, znižujúcich ich hodnotu, zriaďovať na uvedených parcelách akékoľvek\nstavby, a vykonávať akékoľvek činnosti vedúce k znižovaniu hodnoty tohto majetku odporcu,\n\n12\n\na to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; keď dospel k záveru, že predpoklady\nna nariadenie predbežného opatrenia v súlade s podaným návrhom; i pokiaľ ide o rozsah\nuloženého zákazu; boli splnené. S týmto záverom sa stotožnil i Krajský súd v Bratislave,\nktorý; na odvolanie odporcu; uznesením zo dňa 28. 7. 2014, č. k. 11 Co 82/2014-228, toto\nuznesenie ako vecne správne potvrdil, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia; v nadväznosti\nna námietky odporcu; obdobné ako v konaní v posudzovanej veci; uviedol, že úpravu\npomerov odporcu k predmetným nehnuteľnostiam považuje za naliehavú a potrebnú,\nz hľadiska poskytnutia dočasnej ochrany ohrozených práv navrhovateľa a zabránenia\nďalšiemu zhoršovania jeho postavenia do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci\nsamej, keď vzhľadom na uplatnený predmet konania a objektívne existujúci stav\nv hospodárení odporcu; osvedčený doloženými listinnými dôkazmi; existuje potreba\ndočasne upraviť pomery odporcu za účelom predídenia zaťaženia označených nehnuteľností\nprávami tretích osôb a predídenia činností smerujúcich k znižovaniu ich hodnoty, pričom\nuložené obmedzenia nie sú v zjavnom nepomere so záťažou, ktorú predbežné opatrenie\nodporcovi spôsobí.“\nV ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajský súd poukazuje na znenie\n§ 77 ods. 2 OSP a uvádza:\n„Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutím\no nariadení predbežného opatrenia, vydaným na základe skutkového stavu osvedčeného\nv čase jeho vydania (§ 154 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.) je súd viazaný a jeho\nzmenu nemožno dosiahnuť inak, než zákonom predpísaným spôsobom, t.j. v rámci\nodvolacieho konania, ktoré konanie v danej veci prebehlo a odvolací súd sa stotožnil\ns právnym záverom súdu prvého stupňa konštatujúc, že predpoklady na nariadenie\npredbežného opatrenia boli naplnené. Inštitút zrušenia predbežného opatrenia nemôže\nslúžiť na nápravu (prípadných) pochybení v konaní o jeho nariadenie a jeho cieľom\na účelom môže byť výlučne dosiahnutie zmeny; príp. zrušenie; dočasnej úpravy pomerov\nv prípade závažnej zmeny pomerov po nariadení predbežného opatrenia, ktorá má za\nnásledok, že ďalšie trvanie uložených obmedzení už nie je z hľadiska účelu predbežného\nopatrenia potrebné.\n\n13\n\nSúd prvého stupňa postupoval správne, keď napadnutým uznesením návrh odporcu\nna zrušenie predbežného opatrenia; v súlade s ust. § 72 ods. 2 O. s. p.; z dôvodu trvania\ndôvodov, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené; zamietol, keď odporca relevantnú\nzmenu skutkových okolností na jeho strane; ktoré by odôvodňovali zrušenie predbežného\nopatrenia; nepreukázal ani neosvedčil (ani netvrdil), keď splnenie predpokladov na\nzrušenie predbežného opatrenia odôvodnil iba skutočnosťami, ktoré tu boli už v čase jeho\nnariadenia; o ktorom právoplatne rozhodol Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa\n02. 06. 2014, č. k. 10 C/79/2014-173, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 28. 07. 2014, č. k. 11 Co 82/2014-228.\nPokiaľ odporca v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa sa nezaoberal\njeho argumentáciou, že samotná existencia dlhu nemôže byť dôvodom nariadenia\npredbežného opatrenia a ani tým, že nariadené predbežné opatrenie mu spôsobuje trvalé\nvýpadky v tržbách, a tak predstavuje hrozbu priameho, bezprostredného a nenapraviteľného\nzásahu do jeho práv a ohrozuje i faktické uspokojenie nároku navrhovateľa uplatneného\nv konaní vo veci samej, odvolací súd uvádza, že tieto; rovnako ako všetky ďalšie relevantné;\nskutočnosti boli predmetom hodnotenia pre účely nariadenia predbežného opatrenia\na z hľadiska jeho zrušenia sú bez právneho významu, a preto sa stotožnil so záverom\nprvostupňového súdu, že argumentáciu odporcu v danej veci je potrebné považovať za\nnepresvedčivú a irelevantnú.\nPo vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu\ndospel odvolací súd k záveru zhodnému so záverom súdu prvého stupňa, že odporca\nnepreukázal v danej veci splnenie zákonných predpokladov na zrušenie nariadeného\npredbežného opatrenia (§ 77 ods. 2 O. s. p.), a preto napadnuté uznesenie súdu prvého\nstupňa ako vecne správne potvrdil (ust. § 219 ods. 1 O. s. p.).“\nVychádzajúc\n\npredovšetkým\n\nz citovaného,\n\nústavný\n\nsúd\n\nzastáva\n\nnázor,\n\nže\n\nargumentácia krajského súdu zodpovedá príslušným ustanoveniam Občianskeho súdneho\nporiadku týkajúcim sa podmienok nariadenia predbežného opatrenia, ako i jeho zrušenia.\nV súvislosti s aplikáciou § 77 ods. 2 OSP ústavný súd konštatuje, že z citovaného znenia\nodôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu nevyplýva záver, že nemožno zrušiť\npredbežné opatrenie v prípade, ak v ďalšom konaní vyjde najavo, že zákonom\n\n14\n\npredpokladané dôvody jeho nariadenia tu neboli. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je\nzrejmé, že skutočnosti, na ktoré poukazuje sťažovateľka, krajský súd (a pred ním okresný\nsúd) nepovažoval za také, ktoré by vyšli najavo dodatočne a sú spôsobilé zmeniť právne\nposúdenie podmienok, z ktorých všeobecné súdy vychádzali pri nariadení predbežného\nopatrenia. Ústavný súd rešpektuje, že je primárnou úlohou všeobecného súdu vykladať\nzákony a ďalšie právne predpisy, pričom právny názor krajského súdu a jeho závery\nnemožno v posudzovanej veci považovať za neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také,\nktoré by boli založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú\npodstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku.\nNa základe uvedeného ústavný súd, poukazujúc na svoj ustálený právny názor, podľa\nktorého základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nneznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom\n(III. ÚS 3/97, II. ÚS 141/04), dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi\nnapadnutým uznesením krajského súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd\npreto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nVzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd\nsa už nezaoberal jej ďalšími návrhmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. februára 2016\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "predbežné opatrenie", "aplikácia právnych noriem", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7493376f-41bb-45bf-a285-a1fc3b7c7209", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 156/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 156/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7493376f-41bb-45bf-a285-a1fc3b7c7209"}, {"guid": "ussr:4e479073-1603-4926-8373-f5796836bea4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e479073-1603-4926-8373-f5796836bea4"}, {"guid": "ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 216/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:72e61d43-0944-4b68-86f9-e8f1f935f168", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 141/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 141/04 z 3. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-03", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:72e61d43-0944-4b68-86f9-e8f1f935f168"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "840d55ad-ecf5-4598-b86f-ccb9a1f88d91:0037acd7-50ed-410d-814b-d7cff381a130", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8514205760.1", "spisova_znacka": "8Co/314/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/314/2015 z 24. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-01-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8514205760.1"}, {"guid": "0c7c0721-3109-401b-a1a1-8e86fed421a7:f80b6a0f-33b8-4293-98fe-1e0b35f67256", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4312217136.1", "spisova_znacka": "11Co/82/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/82/2014 z 18. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-11-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4312217136.1"}, {"guid": "bd7e816a-db9a-4bd8-9062-3cc4c7667524:37d35f48-142f-407c-ba2c-1171e1b943e9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1307202569.3", "spisova_znacka": "14Co/453/2010", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/453/2010 z 29. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-02-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1307202569.3"}], "citovane_v": []}