{"guid": "ussr:c0b5ced6-48ba-45a6-bf19-9b32ae328963", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.99.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 99/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 99/2016 z 17. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. februára 2016, sp. zn. I. ÚS 99/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.99.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-02-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-3", "nazov": "čl. 40 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-40", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c0b5ced6-48ba-45a6-bf19-9b32ae328963", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.99.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.99.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.99.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 99/2016-98\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n; obchodnej\n\nspoločnosti PENTA INVESTMENTS LIMITED, 47 Esplanade, JE1 OBD, St. Helier,\nJersey, a obchodnej spoločnosti PENTA INVESTMENTS LIMITED, Agias Fylaxeos\n& Polygnostou 212, C&I CENTER, 3082 Limasol, Cyprus, zastúpených advokátom\nMgr. Martinom Škublom, Škubla & Partneri s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 25,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46\nods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 8\nods. 2, čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nNárodnej kriminálnej agentúry\n\nPrezídia\n\nPolicajného zboru\n\na\n\nÚradu\n\nšpeciálnej\n\nprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v trestnom stíhaní vedenom\npod ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-2012, ako aj vo veci namietaného porušenia ich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných\npráv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vydaním oznámenia\nÚradu špeciálnej\n\nprokuratúry\n\nGenerálnej\n\nprokuratúry\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. VII/2 Gv 4/12/1000 z 18. júna 2015 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky pri prešetrovaní opakovaného podnetu z 25. mája 2015 a jeho doplnenia\nz 29. júna 2015, ako aj vydaním oznámenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nč. k. XVI Gn 36/15/1000-4 z 18. novembra 2015 a takto\n\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n, obchodnej spoločnosti PENTA INVESTMENTS\n\nLIMITED, Esplanade, JE1 OBD, St. Helier, Jersey, a obchodnej spoločnosti PENTA\nINVESTMENTS LIMITED, Agias Fylaxeos & Polygnostou 212, C&I CENTER, 3082\nLimasol, Cyprus, o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2015\ndoručená a následne 16. decembra 2015 doplnená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“); obchodnej spoločnosti PENTA\nINVESTMENTS LIMITED, 47 Esplanade, JE1 OBD, St. Helier, Jersey (ďalej len\n„sťažovateľ v 2. rade“), a obchodnej spoločnosti PENTA INVESTMENTS LIMITED,\nAgias Fylaxeos & Polygnostou 212, C&I CENTER, 3082 Limasol, Cyprus (ďalej len\n„sťažovateľ v 3. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1,\nčl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej\nlen „NAKA“) a Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n(ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) v trestnom stíhaní vedenom pod ČVS: PPZ499/NKA-FP-BA-2012 (ďalej len „trestné stíhanie“), ako aj vo veci namietaného porušenia\nich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, základných práv podľa čl. 36\nods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vydaním oznámenia úradu\nšpeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/2 Gv 4/12/1000 z 18. júna 2015 a postupom Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) pri prešetrovaní\nopakovaného podnetu z 25. mája 2015 a jeho doplnenia z 29. júna 2015, ako aj vydaním\n2\n\noznámenia generálnej prokuratúry č. k. XVI Gn 36/15/1000-4 z 18. novembra 2015 (ďalej\nlen „oznámenie generálnej prokuratúry“).\nSťažovatelia v sťažnosti uviedli, že napádajú nezákonnosť, ako aj zbytočné prieťahy\nv prípravnom trestnom konaní vedenom v tzv. kauze Gorila postupom NAKA, úradu\nšpeciálnej prokuratúry a generálnej prokuratúry.\nSťažovatelia ku skutkovému stavu uviedli, že 20. decembra 2011 boli na viacerých\ninternetových stránkach zverejnené dokumenty – analytické prepisy odposluchov z bytu\nuskutočnených na základe súhlasu Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) pod krycím názvom „Gorila“. Z týchto dokumentov vyplývalo\npodozrenie zo spáchania niekoľkých desiatok trestných činov prevažne korupčného\ncharakteru, ku ktorým malo dôjsť v rokoch 2005 a 2006 v súvislosti s privatizáciou.\nNa základe uvedeného podali traja poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n„národná rada“) trestné oznámenie, ktorým žiadali prešetriť tieto skutočnosti.\nRozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“)\nz 9. januára 2012 bol na prešetrenie tejto kauzy zriadený špeciálny vyšetrovací tím\na v ten istý deň bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania sp. zn. ČVS: PPZ499/NKA-FP-BA-2012 (v tom čase vedené pod sp. zn. PPZ-5/BOK-CA-2012). Sťažovateľ\nv 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal 19. januára 2012 podnet\npodľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov\núčinného v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o prokuratúre“), ktorým žiadal uznesenie\no začatí trestného stíhania ako nezákonné zrušiť.\nÚstavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 97/2012 z 20. novembra 2012 konštatoval,\nže základné práva\n\nboli postupom krajského súdu a vydaním súhlasu\n\nna odposluch porušené a oba súhlasy zrušil. Keďže tento nález sa týkal aj sťažovateľa\nv 1. rade, tento 22. mája 2013 svoj podnet doplnil. O spôsobe vybavenia podnetu, ako aj\ndoplnenia podnetu sťažovateľ v 1. rade nebol dosiaľ informovaný.\n\n3\n\nDňa 17. marca 2015 podali sťažovatelia v 1. a 2. rade špeciálnemu prokurátorovi\núradu špeciálnej prokuratúry (ďalej len „špeciálny prokurátor“) ďalší podnet, resp. žiadosť\no preskúmanie postupu policajta, v ktorom uviedli, že predchádzajúci podnet nebol nijako\nvybavený, a súčasne poukázali na zbytočné prieťahy v trestnom konaní. V ten istý deň\nsťažovatelia požiadali vedúceho vyšetrovacieho tímu o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu\npodľa § 69 Trestného poriadku. V odpovedi vedúceho vyšetrovacieho tímu im bolo\noznámené, že u nich nie sú splnené zákonné predpoklady pre nahliadnutie\ndo vyšetrovacieho spisu, pretože nemajú potrebné procesné postavenie. Sťažovatelia sa\n18. mája 2015 obrátili na dozorujúceho prokurátora so žiadosťou o preskúmanie\nodmietnutia nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu.\nKeďže podnet sťažovateľov zo 17. marca 2015 nebol vybavený v lehote dvoch\nmesiacov, podali sťažovatelia 26. mája 2015 generálnej prokuratúre opakovaný podnet,\nv ktorom žiadali, aby generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) preskúmal nečinnosť špeciálneho prokurátora. List dozorujúceho prokurátora\noznačený ako „Oznámenie“ sp. zn. VII/2 Gv 4/12/1000 z 18. júna 2015 bol sťažovateľom\ndoručený 24. júna 2015. Z jeho obsahu vyplýva, že podnet sťažovateľov vyhodnotil\nako nedôvodný. Keďže sťažovatelia s takýmto vybavením podnetu nesúhlasili, doručili\ngenerálnemu prokurátorovi 30. júna 2015 doplnenie opakovaného podnetu, v ktorom ho\nupozornili, že nimi podaný opakovaný podnet nebol riadne vybavený, a súčasne ho\npožiadali o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu a ich žiadosti o preskúmanie\nodpovede, teda tzv. oznámenia. O urýchlené vybavenie opakovaného podnetu v znení jeho\ndoplnenia sťažovatelia požiadali generálneho prokurátora 4. septembra 2015. Opakovaný\npodnet sťažovateľov do dňa podania tejto sťažnosti vybavený nebol. Sťažovatelia\nargumentovali, že trestné stíhanie dosiaľ nie je vedené proti konkrétnej osobe, ale „vo veci“.\nSťažovatelia ďalej uviedli, že z uznesenia o začatí trestného stíhania v danej veci\nvyplýva, že hoci trestné oznámenie bolo podané pre podozrenie z takmer sedemdesiatich\nprevažne korupčných trestných činov, vyšetrovateľ vydal uznesenie o začatí trestného\n\n4\n\nstíhania len pre skutok založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny\na pre niekoľko trestných činov, ktorými sa táto zločinecká skupina mala prejavovať.\nSťažovatelia zdôraznili, že napriek tomu, že v danom trestnom stíhaní nebolo\nvznesené obvinenie žiadnej osobe, sťažovatelia majú de facto postavenie subjektov\ntrestného konania; sťažovateľ v 1. rade ako obvinený a sťažovatelia v 2. a 3. rade\nako zúčastnené osoby. Z pohľadu judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) rozhodné pre posúdenie, či má osoba postavenie obvineného, nie je to, či jej bolo\nvznesené obvinenie, teda či bola oficiálne uzrozumená o tom, že sa považuje za obvinenú\n(formálne hľadisko), ale aj to, či jej tento status nevyplýva z iných okolností (materiálne\nhľadisko). K rovnakému záveru možno podľa sťažovateľov dospieť aj na základe výkladu\nústavy, ktorá v čl. 17 ods. 2 termín „obvinený“ ani nepoužíva, ale rovnako ako listina v čl. 8\nods. 2 zakazuje vedenie trestného stíhania bez zákonných dôvodov voči komukoľvek.\nPodľa názoru sťažovateľov z uvedeného vyplýva aj ich oprávnenie na podanie\nsťažnosti ústavnému súdu.\nSťažovatelia ďalej v sťažnosti podrobne rozoberali jednotlivé okolnosti, na základe\nktorých sa považujú za osoby „obvinené z trestného činu“, a to\n- existenciu oficiálnej výčitky vo vzťahu ku všetkým trom sťažovateľom, za ktorú\nmožno považovať rôzne mediálne vyjadrenia vedúceho vyšetrovacieho tímu, dozorujúceho\nprokurátora, jednotlivých ministrov vnútra Slovenskej republiky, najmä ju však možno\nvyvodiť z výsledku dožiadania o právnu pomoc, v ktorom sa generálna prokuratúra\nexpressis verbis vyjadrila k identite podozrivého\n- podstatný dopad na ich situáciu, ktorý možno vyvodiť z porušovania práva\nsťažovateľov na prezumpciu neviny, množstva trestno-procesných úkonov uskutočnených\nproti nim, opakovaných výsluchov sťažovateľa v 1. rade a zamestnancov sťažovateľov\nv 2. a 3. rade (formálne v postavení svedkov), ako aj z ostatných nepriamych dopadov\n(naštrbenie dôvery zo strany zamestnancov, sťaženie podnikateľských aktivít, zhoršenie\nreputácie...).\n\n5\n\nK postaveniu sťažovateľov v 2. a 3. rade sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že je\npotrebné považovať ich za zúčastnené osoby, pretože prípadným uložením ochranného\nopatrenia by mohlo byť zasiahnuté do ich vlastníckeho práva.\nSťažovatelia tiež argumentovali, že trestné stíhanie v danej veci je od počiatku\nnezákonné, pričom uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vydané predčasne a nespĺňa\nnáležitosti v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku. V tejto súvislosti sťažovatelia\npoukázali na skutočnosť, že k začatiu trestného stíhania došlo v čase, keď na to neexistoval\nrelevantný podklad, keďže spis vo veci „Gorila“ mal a stále má charakter anonymného\ndokumentu zverejneného na internete, a preto orgány činné v trestnom konaní by podľa\nsťažovateľov nemali začínať trestné stíhanie len na základe vymyslených konštrukcií, ktoré\nmôžu mať silné politické pozadie. Uznesenie o začatí trestného stíhania bolo napriek\nobsiahlosti samotného spisu vydané len 9 pracovných dní po podaní trestného oznámenia\na v rovnaký deň, keď bol rozkazom ministra vnútra vytvorený špeciálny vyšetrovací tím.\nZ rozboru náležitostí uznesenia o začatí trestného stíhania v danej veci podľa sťažovateľov\nvyplýva, že tieto splnené nie sú. V uvedenom uznesení nedošlo k žiadnemu opisu „miesta\nspáchania skutku“, nedostatočné je časové vymedzenie skutkov, neboli naplnené definičné\nznaky zločineckej skupiny (najmä jej štruktúrovanosť, koordinovanosť, účel zločineckej\nskupiny). V uznesení absentuje vymedzenie, ako malo dôjsť k spáchaniu korupcie, nie je\nbližšie špecifikované, v akej podobe boli prijaté úplatky, či išlo o materiálne výhody alebo\nprotislužby, akým spôsobom k ich prijatiu došlo.\nSťažovatelia ďalej poukázali, že okrem nedostatkov v tzv. predprípravnom konaní,\nako aj pri vydaní samotného uznesenia o začatí trestného stíhania, závažné nedostatky\nvykazuje aj vedenie trestného stíhania. Podľa sťažovateľov mala byť minimálne časť spisu,\nktorý je vyšetrovacím tímom považovaný za výsledok odpočúvania Slovenskej informačnej\nslužby (ďalej len „SIS“), vyradená z vyšetrovacieho spisu, keďže ústavný súd nálezom\nz 20. novembra 2012 vyhlásil oba súhlasy krajského súdu na použitie informačnotechnických prostriedkov za protiústavné, čím takto získaný obsah spisu nie je možné\npoužiť ako dôkaz v trestnom konaní a tiež nemôže byť ani operatívnou informáciou, z ktorej\nby mohli orgány činné v trestnom konaní čerpať pri podozrení z trestnej činnosti.\n6\n\nSťažovatelia sú toho názoru, že existenciu zločineckej skupiny a už vôbec jej založenie,\nzosnovanie alebo podporovanie sa orgánom činným v trestnom konaní doteraz nepodarilo\npreukázať dostupnými dôkaznými prostriedkami, a preto malo byť trestné stíhanie podľa\n§ 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavené.\nPodľa sťažovateľov k porušeniu čl. 17 ods. 2 ústavy, čl. 8 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1\ndohovoru dochádza nezákonným vedením trestného stíhania, ale aj v príčinnej súvislosti\nso zbytočnými prieťahmi. Sťažovatelia poukázali najmä na skutočnosť, že ich práva\nna stíhanie len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom boli porušené tým, že sú\nvystavení trestnému stíhaniu bez toho, aby im bolo vznesené trestné obvinenie (sťažovateľ\nv 1. rade), resp. oznámené postavenie zúčastnenej osoby (sťažovatelia v 2. a 3. rade).\nOrgány činné v trestnom konaní postupujú nezákonne, keďže Trestný poriadok vedenie\ntrestného stíhania voči konkrétnej osobe bez uznesenia podľa § 206 ods. 1 alebo 2 nepozná.\nK porušovaniu týchto práv sťažovateľov v postavení materiálne obvinených (sťažovateľ\nv 1. rade), resp. zúčastnených osôb (sťažovatelia v 2. a 3. rade) dochádza v dôsledku\nsamotného vedenia trestného stíhania na základe predčasne vydaného uznesenia o začatí\ntrestného stíhania, ktoré neobsahuje zákonné náležitosti. Základom pre vedenie trestného\nstíhania je podľa sťažovateľov preverovanie nezákonne získaných informácií z tzv. spisu\nGorila, ktorý mal byť z vyšetrovacieho spisu vyradený, na základe ktorého bola vytvorená\ntéza zločineckej skupiny. V tejto súvislosti dochádza v trestnom stíhaní k zbytočným\nprieťahom, keďže trestné stíhanie nebolo dosiaľ zastavené, hoci dôvody na takéto\nrozhodnutie existujú.\nK namietanému porušeniu čl. 50 ods. 3 ústavy, čl. 40 ods. 3 listiny a čl. 6 ods. 3\ndohovoru dochádza podľa sťažovateľov ignorovaním ich právneho postavenia, ako aj\nv dôsledku zbytočných prieťahov. Keďže sťažovatelia nemajú oficiálne priznaný status\nobvinených, resp. zúčastnenej osoby, dochádza v postupe orgánov činných v trestnom\nkonaní k pochybeniam pri realizácii práva na obhajobu (sťažovateľom neboli oznámené\ndôvody ich obvinenia, na základe čoho sa nemôžu náležite vyjadriť k obvineniam, nemajú\nprávo nazerať do vyšetrovacieho spisu). Sťažovateľom nie sú priznané práva, ktoré\nzodpovedajú ich postaveniu.\n7\n\nPorušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda\nzbytočné prieťahy v konaní nastali podľa sťažovateľov v samotnej trestnej veci – v trestnom\nstíhaní, ale aj v súvislosti s vybavovaním ich opakovaného podnetu. Keďže orgány činné\nv trestnom konaní dosiaľ nerozhodli ani o podaní obžaloby ani o zastavení trestného\nstíhania, stav právnej neistoty sťažovateľov stále trvá. Sťažovatelia poukázali na štyri\nkritériá, ktoré v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru ESĽP skúma pri hodnotení primeranosti\nlehoty na rozhodnutie veci. Ide o zložitosť veci, správanie sťažovateľa, postup štátnych\norgánov a význam konania pre sťažovateľa. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci,\nsťažovatelia sú toho názoru, že právne posúdenie skutku bolo ustálené už pri vydaní\nuznesenia o začatí trestného stíhania, pričom k zmene právnej kvalifikácie dosiaľ nedošlo.\nV uvedenej veci ku skutkovej zložitosti trestného činu sťažovatelia uviedli, že ho nemožno\npovažovať za skutkovo tak náročný, aby ho nebolo možné ani po štyroch rokoch uzavrieť.\nVo vzťahu ku správaniu sťažovateľov títo poukázali na to, že sťažovateľ v 1. rade sa\nzúčastnil všetkých výsluchov, na ktoré bol predvolaný, rovnako sa výsluchov zúčastňovali\naj zamestnanci sťažovateľov v 2. a 3. rade. Ku kritériu postupu štátnych orgánov\nsťažovatelia zdôraznili, že napriek množstvu obstaraných dôkazov tieto nesmerujú\nk preukázaniu existencie zločineckej skupiny a len čiastočne smerujú k niekoľkým trestným\nčinom uvedeným v skutkovej vete. Pokiaľ ide o význam konania pre sťažovateľov, tento má\npre nich zvýšený význam, ktorý umocňuje skutočnosť, že tzv. kauza Gorila je pravidelne\npredmetom politického boja.\nVo\n\nvzťahu\n\nk\n\nvybavovaniu\n\nopakovaného\n\npodnetu\n\nsťažovatelia\n\npoukázali\n\nna skutočnosť, že hoci bol adresovaný generálnemu prokurátorovi, tento ho bez vedomia\nsťažovateľov odstúpil na vybavenie špeciálnemu prokurátorovi, proti ktorému bol podaný.\nPo odstránení nečinnosti špeciálneho prokurátora pri vybavovaní podnetu (vydaním\noznámenia z 18. júna 2015) sťažovatelia podaný opakovaný podnet rozšírili o doplnenie,\nktorým žiadali, aby generálny prokurátor prešetril správnosť postupu špeciálneho\nprokurátora v trestnom stíhaní. Napriek urgencii sťažovateľov zo 4. septembra 2015\ngenerálny prokurátor nevykonal žiadny úkon, ktorý by smeroval k vybaveniu opakovaného\npodnetu.\n8\n\nK namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1\ndohovoru došlo podľa sťažovateľov pri prešetrovaní opakovaného podnetu zo strany\ngenerálnej prokuratúry, ako aj v súvislosti s konaním úradu špeciálnej prokuratúry\npri vydaní oznámenia o vybavení podnetu sťažovateľov. Generálna prokuratúra sa\nopakovaným podnetom sťažovateľov v znení doplnenia nezaoberala vôbec a úrad špeciálnej\nprokuratúry odmietol podnet sťažovateľov bez toho, aby sa zaoberal ich argumentáciou.\nV doplnení sťažnosti zo 14. decembra 2015 sťažovatelia poukázali na tri významné\nokolnosti, ktoré majú podľa ich názoru podstatný význam pre konanie o tejto sťažnosti.\nPrvá okolnosť spočíva vo vydaní uznesenia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 490/2015\nzo 6. októbra 2015 vo veci sťažovateľa v 1. rade a\n\n, z ktorého vyplýva\n\npovinnosť NAKA a úradu špeciálnej prokuratúry vyradiť informácie, ktoré majú svoj pôvod\nv nelegálnom odpočúvaní SIS, z vyšetrovacieho spisu k trestnému stíhaniu. Ústavný súd\nv predmetnom uznesení rozhodol o čiastočnom prijatí viacerých spojených sťažností. Podľa\nnázoru sťažovateľov z predmetného rozhodnutia ústavného súdu vyplývajú dôležité právne\nzávery, najmä skutočnosť, že z tzv. akcie Gorila už dlhé roky neexistujú žiadne originálne\nzvukové nahrávky, a preto aj dosiaľ existujúce sekundárne záznamy nemôžu byť orgánmi\nčinnými v trestnom konaní použité. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ vyšetrovací tím skúma\ninformácie získané použitím informačno-technických prostriedkov, tieto nebude možné\noveriť originálnymi nahrávkami, keďže sú zničené, a teda vyšetrovací tím nekoná\nbez zbytočných prieťahov. Ústavný súd v danom uznesení tiež vyslovil, že spracované\nvýsledky odpočúvania v kauze Gorila musia byť uložené v archíve SIS, čo predstavuje\njedinú legálnu možnosť ich uchovania. Do archívu SIS nemá okrem súdu prístup nikto.\nNa základe uvedeného sťažovatelia doplnili aj petit sťažnosti o príkaz adresovaný NAKA\na úradu špeciálnej prokuratúry, aby akékoľvek tzv. sekundárne záznamy z informačnotechnických prostriedkov vyradili a vrátili SIS, ktorá ich bude archivovať. Sťažovateľom sú\nznáme tieto informácie, ktoré orgány činné v trestnom konaní považujú za záznamy získané\nz informačno-technických prostriedkov:\n\n9\n\na) spis, ktorý odporcovia považujú za tzv. analytický prepis odpočúvania, o ktorom\nsa ústavný súd vyjadril, že bolo protiústavné,\nb) operatívny spis inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vytvorený\nna účely\n\ndisciplinárneho/trestného\n\nkonania\n\nvedeného\n\nproti\n\npre podozrenie z obchodovania s informáciami v prospech sťažovateľov,\nc) tzv. „premiérkina zvodka“ – spravodajská informácia odovzdaná 18. januára 2012\nvtedajšej predsedníčke vlády Slovenskej republiky, ktorá sa mala týkať spojitosti finančnej\nskupiny Penta so Slovenskými elektrárňami a elektroenergetikou,\nd) súdne spisy krajského súdu k odpočúvaniu.\nDruhou významnou okolnosťou je podľa sťažovateľov zverejnenie spisu Gorila II\n20. novembra 2015 na internete. Podľa sťažovateľov s veľkou pravdepodobnosťou ide\no prepis súkromných rozhovorov bývalého riaditeľa kontrarozviedky SIS\n, ktorý si pravdepodobne nahrával svoje stretnutia s viacerými osobami\nzo spravodajského, biznisového, ako aj politického prostredia. Tieto nahrávky boli políciou\nzaistené a odovzdané vyšetrovaciemu tímu, ktorému muselo byť už od začiatku jasné,\nže tieto nahrávky boli vyhotovené nezákonne a nijako nesúviseli s namietaným trestným\nstíhaním. Pokiaľ teda boli stovky hodín členmi vyšetrovacieho tímu „prepočúvané,\nanalyzované a spracovávané“, uvedené svedčí o dôvodnosti námietky sťažovateľov\no zbytočných prieťahoch v namietanom trestnom stíhaní.\nPoslednou okolnosťou, ktorá je významná v tejto veci, je podľa sťažovateľov\noznámenie generálneho prokurátora doručené sťažovateľom 25. novembra 2015, ktorým\ngenerálny prokurátor vybavil opakovaný podnet sťažovateľov. V uvedenom oznámení\ngenerálny prokurátor uviedol, že zistil pochybenie pri vybavovaní prvého podnetu\nsťažovateľov a jeho prvého doplnenia zo strany špeciálneho prokurátora, avšak dôvody\nna zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania, resp. na zastavenie trestného stíhania\npodľa jeho názoru nie sú dané. Súčasne podľa sťažovateľov generálny prokurátor\n„neuviedol žiaden konkrétny dôvod, prečo podanému Opakovanému podnetu v znení\nDoplnenia nevyhovel“. Oznámenie generálneho prokurátora považujú sťažovatelia\nza nezákonné a porušujúce ich práva na inú právnu ochranu. Sťažovatelia naďalej trvajú\n10\n\nna tom, aby ústavný súd vyslovil aj porušenie ich základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ku ktorému došlo v súvislosti s oneskoreným vybavením ich\nopakovaného podnetu, k čomu došlo až po štyroch mesiacoch od uplynutia zákonnej lehoty.\nVzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„I. Práva\n\n, obchodnej spoločnosti PENTA INVESTMENTS\n\nLIMITED (so sídlom na Jersey) a obchodnej spoločnosti PENTA INVESTMENTS LIMITED\n(so sídlom na Cypre) podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru\na Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v trestnom\nstíhaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-2012, boli porušené.\nII. Národnej kriminálnej agentúre Prezídia Policajného zboru a Úradu špeciálnej\nprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa do troch dní odo dňa\nprávoplatnosti tohto nálezu prikazuje vyradiť a na účely uloženia podľa ustanovenia § 17\nods. 6 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov\nvrátiť Slovenskej informačnej službe akékoľvek listiny alebo záznamy, ktorých obsahom sú\núdaje získané použitím informačno-technických prostriedkov schválených rozhodnutiami\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. 11. 2005 a sp. zn. Ntt-3-D482/2006 z 18. 5. 2006 a ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise vedenom Národnou\nkriminálnou agentúrou Prezídia Policajného zboru pod sp. zn. ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA2012 a dozorovom spise vedenom Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky pod sp. zn. VII/2 Gv 4/12/1000.\nIII. Trestné stíhanie vedené Národnou kriminálnou agentúrou Prezídia Policajného\nzboru a Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\npod sp. zn. ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-2012 sa zrušuje.\nNárodnej kriminálnej agentúre Prezídia Policajného zboru a Úradu špeciálnej\nprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa v trestnom stíhaní vedenom\npod sp. zn. ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-2012 zakazuje pokračovať v porušovaní práv\nsťažovateľov spočívajúcom v ďalšom vedení tohto trestného stíhania.\n11\n\nEventuálne:\nNárodnej kriminálnej agentúre Prezídia Policajného zboru a Úradu špeciálnej\nprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa v trestnom stíhaní vedenom\npod sp. zn. ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-2012 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\nIV. Práva\n\na obchodnej spoločnosti PENTA INVESTMENTS\n\nLIMITED (so sídlom na Jersey) a obchodnej spoločnosti PENTA INVESTMENTS LIMITED\n(so sídlom na Cypre) podľa čl. 46 ods. 1, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36\nods. 1, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd vydaním oznámenia Úradu špeciálnej\nprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 4/12/1000-152\nz 18. 6. 2015 o vybavení podnetu sťažovateľov z 17. 3. 2015 a postupom Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky pri prešetrovaní opakovaného podnetu sťažovateľov\nz 25. 5. 2015 v znení jeho doplnenia z 29. 6. 2015, ako aj vydaním oznámenia Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. XVI Gn 36/15/1000-4 z 18. 11. 2015 o vybavení\nopakovaného podnetu sťažovateľov z 25. 5. 2015 v znení jeho doplnenia z 29. 6. 2015, boli\nporušené.\nV. Oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. XVI Gn\n36/15/1000-4 z 18. 11. 2015 o vybavení opakovaného podnetu sťažovateľov z 25. 5. 2015\nv znení jeho doplnenia z 29. 6. 2015 sa zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie.\nVI. Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru, Úrad špeciálnej\nprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Úrad špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej\nrepubliky sú povinní nahradiť sťažovateľom trovy konania v plnom rozsahu podľa ich\nvyčíslenia do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nNa základe výzvy ústavného súdu bolo ústavnému súdu 24. novembra 2015 doručené\nvyjadrenie generálnej prokuratúry, v ktorom zaujala k námietkam sťažovateľov toto\nstanovisko:\n«Vo vzťahu ku Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sťažovatelia v sťažnosti\nuviedli, že v súvislosti s nevybavením opakovaného podnetu ako efektívneho prostriedku\n\n12\n\nnápravy došlo (okrem zbytočných prieťahov) aj k porušeniu práva sťažovateľov na inú\nprávnu ochranu.\nA/ Je pravdou, že sťažovatelia prostredníctvom advokátskej kancelárie Škubla\n& Partneri, s. r. o. adresovali dňa 25. mája 2015 Generálnej prokuratúre Slovenskej\nrepubliky - generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky podanie označené ako\n„opakovaný podnet“, ktorého obsahom bolo konštatovanie, že špeciálny prokurátor\nnevybavil ich podnet zo 17. marca 2015. Súčasne k podaniu bola pripojená i žiadosť\no preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku v konaní vedenom\npod sp. zn. ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-2012. Sťažovatelia v podaní spochybňovali\nzákonnosť vedeného trestného konania a domáhali sa odstránenia prieťahov v konaní.\nPodanie bolo postúpené na ďalšie konanie Úradu špeciálnej prokuratúry, pričom špeciálny\nprokurátor ho vybavil listom pod sp. zn. VII/2 Gv 4/12/1000-152 z 18. júna 2015 tým, že\nnezistil dôvod na prijatie opatrení.\nB/ Sťažovatelia následne adresovali Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky\nďalšie podanie z 29. júna 2015, ktoré označili ako doplnenie opakovaného podnetu\nz 25. mája 2015, v ktorom spochybňovali vybavenie predchádzajúceho podnetu špeciálnym\nprokurátorom listom pod sp. zn. VII/2 Gv 4/12/1000-152 z 18. júna 2015. Súčasne uviedli,\nže žiadajú generálneho prokurátora Slovenskej republiky o vybavenie svojho opakovaného\npodnetu z 25. mája 2015. Súčasne uviedli, že ich podanie (z 29. júna 2015) má iba\ncharakter doplnenia opakovaného podnetu.\nC/ Sťažovatelia\n\nadresovali\n\nGenerálnej\n\nprokuratúre\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n-\n\ngenerálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky 4. septembra 2015 urgenciu vybavenia\nopakovaného podnetu z 25. mája 2015, v ktorej opakovane prezentovali svoje tvrdenia, že\ntrestné stíhanie vedené pod sp. zn. ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-2012 je nezákonné\na dochádza v ňom k prieťahom.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky vyhodnotil podania z 29. júna 2015\na 4. septembra 2015 ako opakovaný podnet na preskúmanie zákonnosti postupu\npodriadeného prokurátora (špeciálnej prokuratúry) a vec vybavil listom pod sp. zn.\nXVI Gn 35/15/1000 z 18. novembra 2015.\nII. Teoretické východiská pri vybavovaní podnetov\nZákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov\n13\n\nProkurátori plnia svoje úlohy nielen na základe poznatkov získaných vlastnou\naktivitou, napríklad vykonávaním previerok v orgánoch verejnej správy, ale aj na základe\npoznatkov, ktoré zistia preskúmavaním zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy, prokurátorov, vyšetrovateľov, iných policajných orgánov a súdov v zákonom\nvymedzenom rozsahu, a to aj na základe podnetov podaných fyzickými i právnickými\nosobami.\nV uvedených intenciách ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) vymedzuje\nokruh subjektov, ktorých zákonnosť postupu a rozhodnutí je prokurátor oprávnený\npreskúmavať. Ide o orgány verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajné orgány\na súdy. Zákonnosť postupu a rozhodnutí týchto subjektov však prokurátor môže\npreskúmavať len v rozsahu vymedzenom v tomto zákone. Výsledkom preskúmavacej činnosti\nprokurátora je prijatie opatrení na odstránenie zistených porušení zákonnosti. Takýmito\nopatreniami sú najmä podanie návrhu na začatie konania pred súdom, vstup prokurátora\ndo už začatého súdneho konania, podanie opravného prostriedku, podanie protestu\nprokurátora,\n\npodanie\n\nupozornenia\n\nprokurátora\n\nči\n\nvykonanie\n\niného\n\nopatrenia\n\nna odstránenie porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,\nna vykonanie ktorého oprávňuje prokurátora zákon o prokuratúre.\nPreskúmavanie zákonnosti postupu a rozhodnutí vyššie uvedených subjektov\nvykonáva prokurátor aj na základe podnetov. Podnetom sa v zmysle § 31 ods. 2 zákona\no prokuratúre rozumie podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby\nprokurátor vykonal opatrenia, ktoré zákon zveruje do jeho pôsobnosti. Za podnet sa\nna účely tohto zákona však nepovažuje podanie, vybavenie ktorého upravujú osobitný zákon\n(§ 31 ods. 3 zákona o prokuratúre). Podľa tohto zákona tak nemožno vybavovať oznámenia\no skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. Prijímanie\na vybavovanie týchto oznámení upravuje § 196 Trestného poriadku. Rovnako, podľa tohto\nzákona nemožno postupovať pri vybavovaní sťažností na prieťahy v súdnom konaní\na na nevhodné správanie alebo narušovanie dôstojnosti súdneho konania súdnymi osobami,\nktorých vybavovanie upravuje štvrtá hlava zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n\n14\n\nPodľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať\no preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví\nnadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Aj na vybavenie opakovaných podnetov sa vzťahuje\nlehota uvedená v § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre. Nakoľko lehota na vybavenie podnetu je\nlehotou poriadkovou, zákon o prokuratúre umožňuje jej predĺženie. Predĺženie lehoty je\nzávislé od rozličných okolností, a preto nie je určená jej maximálna dĺžka. O predĺžení\nlehoty rozhoduje nadriadený prokurátor (§ 33 ods. 1 zákona o prokuratúre).\nIII. K porušeniu práva\nPodstatou, účelom a cieľom práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústavný súd“) preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len\nvtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného\npráva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 29/02, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02).\nPrimárnou skutočnosťou pre rozhodnutie o porušení základného ľudského práva\nalebo slobody v konaní je príčinná súvislosť medzi konaním, resp. nekonaním orgánu, ktoré\nmá za následok porušenie, resp. obmedzenie práv a slobôd.\nČl. 48 ods. 2 ústavy ustanovuje, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom. Vo vzťahu k prejednaniu veci bez zbytočných prieťahov\nje nevyhnutné stanoviť primeranosť trvania konania. V tejto súvislosti musím poukázať\nna skutočnosť, že všetky podania sťažovateľov v podstate smerujú voči uzneseniu o začatí\ntrestného stíhania sp. zn. ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA z 9. januára 2012. Sťažovatelia\nod začatia trestného stíhania vo veci adresovali orgánom činným v trestnom konaní\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu písomnosti označené ako: „Stanovisko k trestnoprocesnému využitiu informácií získaných údajným použitím informačno-technických\nprostriedkov v tzv. Kauze Gorila; Podnet na preskúmanie zákonnosti uznesenia o začatí\ntrestného stíhania a na jeho zrušenie podľa ustanovenia § 230 ods. 2 písm. e) Trestného\nporiadku; Podnet na zabezpečenie zdržania sa vykonávania nezákonných dôkazov\nv prebiehajúcom trestnom konaní“. Na podklade takýchto podaní následne podali žiadosť\npodľa § 210 Trestného poriadku, podnet, doplnenie podnetu, opakovaný podnet.\nVýznamnou skutočnosťou je, že sťažovatelia doposiaľ nemajú v konaní procesné postavenie\n15\n\nobvineného, poškodeného, resp. zúčastnenej osoby a všetky ich podania smerujú k jednému\ncieľu, ktorým je dosiahnutie zrušenia uznesenia o začatí trestného konania, resp.\ndosiahnutie zastavenia trestného konania, pričom v konaní majú postavenie svedka.\nAko vyplýva z vyššie uvedenej zákonnej úpravy, inštitút podnetu môže byť účinným\nprostriedkom nápravy. Avšak, jeho využitie v trestnom konaní v priebehu prípravného\nkonania nemá oporu v zákone (§ 31 ods. 3 zákona o prokuratúre). Trestný poriadok\nupravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov - a to tak, aby trestné činy boli\nnáležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba\nrešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb (§ 1 Trestného\nporiadku). Z toho vyplýva, že v trestnom konaní treba uplatňovať inštitúty ustanovené\nTrestným poriadkom, teda odvolania, sťažnosti, návrhy na postup podľa § 363 a nasl.,\nžiadosť podaná podľa § 95 ods. 8, žiadosť podaná podľa § 210 Trestného poriadku atď.\nKaždý tento inštitút spĺňa požiadavku ústavou garantovaných práv osoby, do práv ktorých\nštátny orgán vstupuje, resp. ich určitým spôsobom obmedzuje. Takto je zabezpečená\nkontradiktórnosť pri vykonávaní dôkazov v rámci prípravného konania. Dotknutá osoba má\nteda zákonnú možnosť vyjadriť sa k zásahu do konkrétneho práva alebo slobody a orgán,\nktorý rozhoduje vyhodnotí zákonnosť a dôvodnosť zásahu, pričom za svoje rozhodnutie\nnesie zodpovednosť (zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov). Navyše, s uvedeným korešponduje aj tá skutočnosť, že prípravné konanie je\nvzhľadom na vykonávanie dôkazov dynamický proces, v rámci ktorého po každom vykonaní\ndôkazu môže nastať odlišná dôkazná situácia, s ktorou sa môže vysporiadať iba orgán činný\nv trestnom konaní alebo súd.\nProcesná nezávislosť prokurátora je zvýraznená tým, že zákon zamedzuje ukladaniu\ntzv. negatívnych pokynov v trestných veciach v rozsahu uvedenom v § 6 ods. 8 zákona\no prokuratúre.\n\nPodľa\n\ntohto\n\nustanovenia\n\nnadriadený\n\nprokurátor\n\nnemôže\n\nvydať\n\npodriadenému prokurátorovi pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie,\nnepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu,\nzastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný\nprostriedok v neprospech obvineného.\n\n16\n\nVo vzťahu k Úradu špeciálnej prokuratúry je relevantné ustanovenie § 55d ods. 2\npísm. a) zákona o prokuratúre, podľa ktorého: „Špeciálny prokurátor zodpovedá za výkon\nsvojej funkcie generálnemu prokurátorovi. Vo veciach patriacich do právomoci Úradu\nšpeciálnej prokuratúry (§ 55b) generálny prokurátor nie je oprávnený uložiť špeciálnemu\nprokurátorovi ani prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry pokyn, aby sa nezačalo\ntrestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec\npostúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba alebo\nriadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného.“.\nPočas prípravného konania je možné akceptovať uplatňovanie podnetov len ako\nsubsidiárny prostriedok nápravy doplňujúci procesné inštitúty upravené v Trestnom\nporiadku. V tomto prípade sa sťažovatelia rôznymi podaniami podľa zákona o prokuratúre\na Trestného poriadku domáhali ukončenia trestného konania, resp. jeho zastavenia, pričom\ntakýto postup nie je možné z procesného hľadiska dosiahnuť podnetom, resp. opakovaným\npodnetom.\nIV. Záver\nVyhodnotiac zásah do práv sťažovateľov spočívajúci v tom, že o opakovanom\npodnete bolo rozhodnuté v lehote presahujúcej zákonnú poriadkovú lehotu (vo vzťahu\nku generálnemu\n\nprokurátorovi\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nako\n\njedinému\n\nnadriadenému\n\nprokurátorovi špeciálneho prokurátora zákon o prokuratúre neupravuje subjekt,\nani procesný postup predĺženia lehoty pri vybavovaní podnetov alebo opakovaných\npodnetov), ako i s prihliadnutím na to, že sťažovatelia doplnili svoj opakovaný podnet\ndňa 4. septembra 2015, pričom obsah ich opakovaného podnetu smeroval k dosiahnutiu\nzastavenia trestného konania, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zastáva názor,\nže zásah do práv sťažovateľov nedosiahol intenzitu, ktorá sa predpokladá na vyslovenie\nzásahu do základných ľudských práv a slobôd.\nGenerálna prokuratúra ďalej vychádza i z rozhodovacej činnosti ústavného súdu\npri rozhodovaní o sťažnostiach pre porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, z ktorej jednoznačne\nvyplýva, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia (IV. ÚS 449/2012). Sťažovatelia ani vybavením opakovaného podnetu nemohli\ndosiahnuť nimi požadované zrušenie, resp. zastavenie trestného stíhania, nakoľko tomu\n17\n\nbráni nielen pozitívny záväzok štátu vyplývajúci z čl. 3 Dohovoru riadne vyšetrovať trestné\nčiny, ale i ustanovenie § 6 ods. 8 a § 55d ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre, ktoré\nupravujú problematiku týkajúcu sa zákazu vydávať tzv. negatívne pokyny. V liste o vybavení\nopakovaného podnetu pod sp. zn. XVI Gn 35/15/1000 z 18. novembra 2015 sa generálny\nprokurátor Slovenskej republiky za vzniknuté pochybenie spočívajúce v predĺžení lehoty\nna vybavenie opakovaného podnetu ospravedlnil. Toto ospravedlnenie považuje Generálna\nprokuratúra Slovenskej republiky za dostatočnú satisfakciu.\nZ týchto dôvodov navrhujem sťažnosť v časti týkajúcej sa postupu Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky - generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa\n§ 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov odmietnuť ako neopodstatnený.»\nNa základe výzvy ústavného súdu bolo ústavnému súdu 27. novembra 2015 doručené\nvyjadrenie špeciálneho prokurátora, v ktorom uviedol:\n«1. K postate sťažnosti\nPodstatou sťažnosti podanej dňa 26. 10. 2015 v zmysle článku 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky je porušenie základného práva\nPENTA\n\nINVESTMENTS\n\n, obchodnej spoločnosti\n\nLIMITENDS\n\nJersej,\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nPENTA\n\nINVESTMENTS LIMITENDS Cyprus na porušenie základných práv a slobôd podľa\nčlánku 17 odsek 2, článku 48 odsek 2 a článku 50 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky,\nčlánku 8 odsek 2, článku 36 odsek 1, článku 38 odsek 2 a článku 40 odsek 3 Listiny\nzákladných práv a slobôd a článku 6 odsek 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd nezákonnými zásahmi Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky.\nSťažovatelia napádajú nezákonnosť, ako aj zbytočné prieťahy v prípravnom konaní\nvedenom v tzv. kauze Gorila zo strany orgánov činných v trestnom konaní. V sťažnosti sa\ndomáhajú zrušenia trestného konania vedeného na Národnej kriminálnej agentúre Prezídia\nPolicajného zboru pod spisovou značkou ČVS:PPZ-499/NKA-FP-BA-2012 a Úrade\nšpeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry pod spisovou značkou VII/2 Gv 4/12/1000.\n\n18\n\nTaktiež sa domáhajú zákazu pokračovania v porušovaní práv spočívajúcom v ďalšom\nvedení trestného stíhania.\nSúčasne sťažovatelia podali i návrh vyslovenia druhého eventuálneho rozhodnutia\nspočívajúceho v tom, že Národnej kriminálnej agentúre Prezídia Policajného zboru a\nÚradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa v konaní\nvedenom pod spisovou značkou ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-2012 sa prikazuje konať bez\nzbytočných prieťahov.\n2. Ku skutkovému stavu\nVyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru vedie rozsiahle trestné stíhanie pre zločin\nzaloženia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,\nobzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1\npísmeno a), odsek 2 písmeno a) (s poukázaním na § 138 písmeno h) Trestného zákona),\nodsek 4 písmeno b) Trestného zákona, zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa\npodľa § 326 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a) (s poukázaním na § 138 písmeno h)\nTrestného zákona), zločin prijímania úplatku podľa § 328 odsek 1, odsek 2 Trestného\nzákona, obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 odsek 1, odsek 2, odsek 3\nTrestného zákona, prečin nepriamej korupcie podľa § 336 odsek 1 Trestného zákona, prečin\npodplácania podľa § 332 odsek 1 Trestného zákona, obzvlášť závažný zločin podplácania\npodľa § 333 odsek 1, odsek 2 písmeno b), odsek 3 Trestného zákona a prečin nepriamej\nkorupcie podľa § 336 odsek 2 Trestného zákona.\nVo vzťahu k predmetu vyšetrovania je nevyhnutné uviesť, že časové obdobie zahŕňa\nrok 2005 až rok 2006. Vyšetrovací spis doposiaľ obsahuje 88 zväzkov + prílohy, čo je cca\n60 000 strán.\n3. Teoretické východiská pri posudzovaní sťažnosti\nA/ Zákon číslo 153/2001 Zbierky zákonov o prokuratúre\nProkurátori plnia svoje úlohy nielen na základe poznatkov získaných vlastnou\naktivitou, napríklad vykonávaním previerok v orgánoch verejnej správy, ale aj na základe\npoznatkov, ktoré zistia preskúmavaním zákonnosti postupu a rozhodnutí jednak orgánov\nverejnej správy, ale aj prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov či súdov\nv zákonom vymedzenom rozsahu, a to aj na základe podnetov podaných fyzickými\ni právnickými osobami.\n19\n\nPreskúmavanie zákonnosti postupu a rozhodnutí subjektov vymedzených v § 31\nodsek 1 citovaného zákona vykonáva prokurátor aj na základe podnetov. Podnetom sa\nrozumie podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor\nvykonal opatrenia, ktoré zákon zveruje do jeho pôsobnosti (§ 31 odsek 2 citovaného\nzákona). Za podnet sa na účely tohto zákona však nepovažuje podanie, vybavenie ktorého\nupravujú osobitné zákony (§ 31 odsek 3 citovaného zákona). Podľa tohto zákona tak\nnemožno vybavovať oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný\ntrestný čin. Prijímanie a vybavovanie týchto oznámení upravuje § 198 Trestného poriadku.\nRovnako, podľa tohto zákona nemožno postupovať pri vybavovaní sťažností na prieťahy\nv súdnom konaní a na nevhodné správanie alebo narušovanie dôstojnosti súdneho konania\nsúdnymi osobami, ktorých vybavovanie upravuje štvrtá hlava zákona číslo 757/2004\nZbierky zákonov o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov.\nV uvedených intenciách ustanovenie § 31 odsek 1 zákona o prokuratúre vymedzuje\nokruh subjektov, ktorých zákonnosti postupu a rozhodnutí je prokurátor oprávnený\npreskúmavať. Ide o orgány verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajné orgány\na súdy. Zákonnosť postupu a rozhodnutí týchto subjektov však prokurátor môže\npreskúmavať len v rozsahu vymedzenom v zákone. Výsledkom preskúmavacej činnosti\nprokurátora je prijatie opatrení na odstránenie zistených porušení. Takýmito opatreniami\nsú najmä podanie návrhu na začatie konania pred súdom, vstup prokurátora do už začatého\nsúdneho konania, podanie opravného prostriedku, podanie protestu, podanie upozornenia\nči vykonanie iného opatrenia na odstránenie porušovania zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, na vykonanie ktorého oprávňuje prokurátora zákon.\nB/ Trestný poriadok\nŠpeciálnym prostriedkom nápravy v trestnom konaní mimo riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov je oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 210 Trestného poriadku.\nAvšak v tejto súvislosti je dôležité uviesť, že k tomuto oprávneniu je viazané procesné\npostavenie obvineného, poškodeného alebo zúčastnenej osoby. Týmto ustanovením na\nzáklade žiadosti v krátkom časovom úseku môže dozorujúci prokurátor zjednať\nprostriedkami uvedenými v ustanovení § 230 odsek 2 Trestného poriadku okamžitú nápravu\nv chybnom postupe policajta, respektíve pri jeho nečinnosti.\n20\n\nC/ Vzťah § 31 zákona o prokuratúre k § 210 Trestného poriadku\nAko vyplýva z vyššie uvedenej zákonnej úpravy, inštitút podnetu je účinným\nprostriedkom nápravy v trestnom konaní. Jeho využitie však v priebehu prípravného\nkonania vzhľadom na zákonnú úpravu (§ 31 odsek 3 citovaného zákona) nie je v súlade\nso zákonom. V konaní podľa Trestného poriadku majú prioritu inštitúty uvedené v tomto\nzákone, teda odvolania, sťažnosti, návrhy na postup podľa § 363 Trestného poriadku\na nasledovné, žiadosť podaná podľa § 69 odsek 1 Trestného poriadku, žiadosť podaná\npodľa § 210 Trestného poriadku a tak ďalej. Každý tento inštitút spĺňa požiadavku ústavou\ngarantovaných práv osoby, do práv ktorých štátny orgán vstupuje, resp. ich určitým\nspôsobom obmedzuje. Tak je zabezpečená kontradiktórnosť vykonávania dôkazu v rámci\nprípravného konania. Dotknutá osoba má teda zákonnú možnosť vyjadriť sa k zásahu\ndo konkrétneho práva a orgán, ktorý rozhoduje o vstupe do práv vyhodnotí zákonnosť\na dôvodnosť zásahu, pričom za svoje rozhodnutie nesie zodpovednosť (zákon číslo 514/2003\nZbierky zákonov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Na viac tomuto korešponduje i tá\nskutočnosť, že prípravné konanie je vzhľadom na vykonávanie dôkazov dynamický proces,\npri ktorom po každom vykonaní dôkazu môže nastať odlišná dôkazná situácia, s ktorou sa\nmôže vysporiadať iba orgán činný v trestnom konaní.\nVyužívanie podnetov podľa zákona číslo 153/2001 Zbierky zákonov je možné preto\nakceptovať (mimo výnimočných situácií) po skončení prípravného konania.\nNa rámec vyššie uvedenej zákonnej úpravy je však nevyhnutné uviesť, že každé\npodanie doručené orgánu činnému v trestnom konaní i napriek tomu, že nie je možné ho\nvybaviť v intenciách Trestného poriadku (hoci sa javí ako nevybavené) sa stáva súčasťou\nvyšetrovacieho spisu a prihliada sa k nemu vo fáze rozhodovacej činnosti, resp. je súčasťou\nobhajoby obvineného.\n4. K porušeniu práva sťažovateľa\n4.1. Zložitosť veci\nDňa 9. 1. 2012 pod spisovou značkou ČVS: PPZ-5/BOK-CA-2012 vydal vyšetrovateľ\nPrezídia Policajného zboru uznesenie podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku, ktorým\nzačal trestné stíhanie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny\npodľa § 296 Trestného zákona, obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného\n21\n\nčiniteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a) (s poukázaním na § 138\npísmeno h) Trestného zákona), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona, zločin zneužívania\nprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a)\n(s poukázaním na § 138 písmeno h) Trestného zákona) Trestného zákona, zločin prijímania\núplatku podľa § 328 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, obzvlášť závažný zločin prijímania\núplatku podľa § 329 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, prečin nepriamej korupcie\npodľa § 336 odsek 1 Trestného zákona, prečin podplácania podľa § 332 odsek 1 Trestného\nzákona, obzvlášť závažný zločin podplácania podľa § 333 odsek 1, odsek 2 písmeno b),\nodsek 3 Trestného zákona a prečin nepriamej korupcie podľa § 336 odsek 2 Trestného\nzákona, zhruba na tom skutkovom základe, že doposiaľ neznámi páchatelia v období\nnajneskôr od roku 2005, do presne nezisteného času, minimálne však v priebehu roka 2006\nsi z iniciatívy osôb činných v spoločnostiach jednej z finančných skupín, s cieľom\nnezákonného obohatenia a získania finančného prospechu veľkého rozsahu založili\nzločineckú skupinu, ktorá vykonávala protizákonnú činnosť tým, že sa zaoberala korupciou\nverejných činiteľov pôsobiacich vo vláde Slovenskej republiky vo Fonde národného majetku\nSlovenskej republiky a v Policajnom zbore Slovenskej republiky a korupciou členov\ndozorných a výkonných orgánov viacerých štátnych podnikov, v súvislosti s privatizáciou\ntýchto štátnych podnikov, na základe čoho zločinecká skupina a jej členovia získali finančný\nprospech veľkého rozsahu.\nVo vzťahu k predmetu vyšetrovania je nevyhnutné uviesť, že časové obdobie zahŕňa\nrok 2005 až rok 2006. Vyšetrovací spis doposiaľ obsahuje 88 zväzkov prílohy, čo je\ncca 60 000 strán.\n4.2. Správanie sťažovateľa\nA. K aktívnej legitimácii sťažovateľov na podanie sťažnosti podľa článku 127 Ústavy\nSlovenskej republiky\nSťažovateľ 1 doposiaľ má v predmetnom trestnom konaní procesné postavenie\nsvedka. V intenciách Trestného poriadku bol i poučený o význame svedeckej výpovede, ako\ni o následkoch uvádzania nepravdivých skutočností. Oboznamujúc sa s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva týkajúcou sa „trestného obvinenia“, napriek tomu, že\nsúd ho vykladá autonómne, som dospel k záveru, že doposiaľ orgány činné v trestnom\nkonaní nevykonali taký úkon, ktorý by podstatným spôsobom ovplyvnil postavenie\n22\n\nsťažovateľov. V tomto smere som vzal do úvahy i tvrdenia sťažovateľov týkajúce sa\nmediálnej kampane v tzv. kauze Gorila, pričom slovenská právna úprava poskytuje dostatok\nvnútroštátnych prostriedkov nápravy - žaloba na ochranu osobnosti, ktoré sťažovatelia\nmôžu využiť. Práve žaloba na ochranu osobnosti zabezpečuje triádu právnych prostriedkov\nochrany spočívajúcej nielen v požiadavke upustenia od neoprávneného zásahu\na odstránenia nepriaznivých dôsledkov, ale i v poskytnutí primeraného finančného\nzadosťučinenia. Preto i napriek tvrdeniu sťažovateľov som dospel k záveru, že procesné\npostavenie v predmetnom trestnom konaní sa nezmenilo a naďalej zodpovedá postaveniu\nsvedka. Naviac tak, ako vyplýva z uznesenia spisová značka ČVS: PPZ-5/BOK-CA-2012 pôvodné trestné konanie z 9. 1. 2012 vo výrokovej časti je uvedená spoločnosť Penta\nInvestments, akciová spoločnosť, neskôr Penta Investments, spoločnosť s ručením\nobmedzeným, identifikácia sťažovateľov z pozície verejnosti - teda občanov je sťažená tým,\nže by museli konkrétne informácie o uvedených spoločnostiach hľadať z obchodných\nregistrov vo viacerých krajinách. V tomto smere i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské\npráva vo vzťahu k trestnému obvineniu, hoci preferuje materiálnu koncepciu tohto pojmu\n(Deweer vs. Belgicko), vzhľadom na uvedené skutočnosti je v tomto prípade\nneaplikovateľná. Corigliano proti Itálii. Na rozdiel od veci Gerdzhikov proti Bulharsku\nGeorgiev a ďalší proti Bulharsku sťažovatelia neboli vypočúvaní pred začatím trestného\nkonania. V predmetnom trestnom konaní po vyhodnotení všetkých okolností, ktoré by mohli\nmať za následok ujmu na základných právach a slobodách sťažovateľov, som dospel\nk záveru, že začatie trestného stíhania vo veci trestného činu nemalo podstatný dopad na\nich situáciu (Bačák proti Českej republike).\nB. Podania sťažovateľov\n1) Už dňa 19. 1. 2012 sťažovatelia podali na Úrad špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky prvý podnet, konkrétne išlo o podanie\no obsahu 19 strán, a to nasledovne:\n„Stanovisko k trestno-procesnému využitiu informácií získaných údajným použitím\ninformačno-technických prostriedkov v tzv. kauze Gorila.“\n„Podnet na preskúmanie zákonnosti uznesenia o začatí trestného stíhania a na jeho\nzrušenie podľa ustanovenia § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku.“\n\n23\n\n„Podnet na zabezpečenie zdržania sa vykonávania nezákonných dôkazov\nv prebiehajúcom trestnom konaní.“\n2) Dňa 1. 2. 2012 podali na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky podanie o obsahu 17 strán + prílohy. Jedná sa o dva podnety:\n„Podnet na vyradenie nezákonného dôkazného prostriedku z vyšetrovacieho spisu\npodľa ustanovenia § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre dodaného vyšetrovaciemu\ntímu (údajne) dňa 18. 1. 2012.“\n„Podnet na preskúmanie nakladania s informáciami o obsahu tohto dôkazu\nv súvislosti s vyšetrovaním tzv. kauzy Gorila.“\n3) Dňa 6. 2. 2012 podali na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky podanie o obsahu troch listov + prílohy. Jedná sa:\n„Oznámenie v súvislosti s trestným stíhaním v tzv. kauze Gorila.“\n4) Dňa 21. 2. 2012 podali na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky podanie o obsahu 6 strán + prílohy. Jedná sa o tieto podania:\n„Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľov a na zabezpečenie\nnápravy podľa ustanovenia § 230 ods. 2 Trestného poriadku.“\n„Oznámenie skutočností nasvedčujúcich zaujatosť vyšetrovateľov - podnet\nna vylúčenie vyšetrovateľov z trestného konania.“\n„Oznámenie skutočností nasvedčujúcich pomer svedka k možnej strane trestného\nkonania a k veci.“\n5) Dňa 21. 2. 2012 bolo z Prezídia Policajného zboru odstúpené podanie\nadresované Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru,\na to riaditeľovi\n\n. Podanie malo názov:\n\n„Oznámenie - podnet na preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľov a ďalšie\noznámenia.“\n6) Dňa 5. 3. 2012 sťažovatelia doručili na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky ďalší podnet s názvom:\n„Doplnenie Podnetu zo dňa 21. 2. 2012.“\n7) Dňa 8. 3. 2012 bolo doručené na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky ďalšie podanie s prílohami s názvom: „Oznámenie\nv súvislosti s vystúpením\n\ndňa 5. 3. 2012.“\n24\n\n8) Dňa 8. 3. 2012 bolo sťažovateľmi doručené na Úrad špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky ďalšie podanie spoločne s prílohami\npod názvom:\n„Informácia o zabezpečení závažného vládneho materiálu k problematike\n„privatizácie PPC“ a o jeho založení do vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-5/BOK-CA2012.“\n9) Dňa 14. 3. 2012 sťažovatelia doručili na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky ďalší podnet s prílohami, tentoraz s názvom:\n„Podnet - oznámenie skutočností nasvedčujúcich neoprávnený únik informácií\nz trestného konania.“\n10) Dňa 7. 6. 2012 sťažovatelia doručili na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky ďalší podnet s prílohami v názvom:\n„Podnet na preskúmanie postupu policajtov v rámci dozoru podľa ustanovenia § 230\nTrestného poriadku daný podľa ustanovenia § 31 zákona číslo 153/2001 Z. z.\no prokuratúre.“\n11) Dňa 20. 7. 2012 sťažovatelia doručili na Úrad špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky ďalší podnet s prílohami, a to s názvom:\n„Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa pri vybavení dožiadania\na žiadosť o poskytnutie informácie o vybavení podnetu zo dňa 19. 1. 2012.“\n12) Dňa 22. 5. 2013 sťažovatelia doručili na Úrad špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky ďalší podnet s prílohami s názvom:\n„Doplnenie podnetu na zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa\n19. 1. 2012.“\n13) Dňa 18. 2. 2015 sťažovatelia doručili na Úrad špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky ďalší podnet s prílohami s názvom: „Podnet\nna preskúmanie dodržiavania zákonnosti v trestnom konaní ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA2012.“\n14) Dňa 17. 3. 2015 sťažovatelia doručili na Úrad špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky podnet s prílohami s názvom:\n„Podnet podaný podľa ustanovenia §31 a nasl. zákona o prokuratúre.“\n\n25\n\n„Žiadosť o preskúmanie postupu policajta podaná podľa ustanovenia § 210\nTrestného poriadku.“\n15) Dňa 18. 5. 2015 sťažovatelia doručili na Úrad špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky ďalší podnet s prílohami s názvom:\n„Žiadosť o preskúmanie odmietnutia nazretia do spisu podaná podľa ustanovenia\n§ 69 odsek 2 a nasl. Trestného poriadku.“\n„Žiadosť o preskúmanie postupu policajta podaná podľa § 210 Trestného\nporiadku.“\n16) Dňa 25. 5. 2015 sťažovatelia doručili na Úrad špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky podnet s prílohami s názvom:\n„Opakovaný podnet podaný podľa ustanovenia § 34 a nasl. zákona o prokuratúre.“\n17) Dňa 27. 5. 2015 sťažovatelia doručili na Úrad špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky podnet s prílohami s názvom:\n„Urgencia na vybavenie podnetu na preskúmanie dodržiavania zákonnosti\nv trestnom konaní ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-2012.“\n18) Dňa 12. 6. 2015 sťažovatelia doručili na Úrad špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky podnet s prílohami s názvom:\n„Upozornenie na možnú protiústavnosť a nezákonnosť rokovania a uznesenia\nNárodnej rady Slovenskej republiky.“\n19) Dňa 29. 6. 215 sťažovatelia doručili na Generálnu prokuratúru Slovenskej\nrepubliky podanie, ktoré bolo dňa 1. 7. 2015 odstúpené na vybavenie na Úrad špeciálnej\nprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Podanie s prílohami má názov:\n„Doplnenie opakovaného podnetu z 25. 5. 2015.“\n20) Dňa 4. 9. 2015 sťažovatelia doručili na Generálnu prokuratúru Slovenskej\nrepubliky podanie, ktoré bolo dňa 8. 9. 2015 odstúpené na vybavenie na ÚŠP GP SR.\nPodanie s prílohami ma názov:\n„Urgencia vybavenia opakovaného podnetu z 25. 5. 2015.“\n4.3. Postup prokuratúry\nÚrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zastáva\nnázor, že v predmetnom trestnom stíhaní ide o objasňovanie rozsiahlej trestnej činnosti.\nJedná sa o náročné dokazovanie trestnej činnosti za obdobie rokov 2005 a 2006, preto vec\n26\n\nrealizuje špecializovaný tím. Od začiatku vyšetrovania bol zadovážený listinný materiál viac\nako cca 60 000 strán, pričom v počiatočnej fáze vyšetrovania bolo nevyhnutné tento\nmateriál naštudovať a analyzovať. Následne bolo vykonané množstvo dôkazov\nspočívajúcich vo výsluchu svedkov (doposiaľ bolo uskutočnených 300 výsluchov),\nvypracované žiadosti o právnu pomoc (Veľká Británia, Cyprus, Rakúsko, Česká republika),\nznalecké dokazovanie, množstvo žiadostí o zbavenie mlčanlivosti, zaisťovacie úkony.\nNakoľko na základe výpovedí svedkov vyplývali nové skutočnosti, ktoré nie sú predmetom\ndokazovania v tejto trestnej veci, bolo potrebné vydať ďalšie uznesenia o začatí trestného\nstíhania. Doposiaľ bolo vydaných 9 uznesení o začatí trestného stíhania, pričom i tieto\ntrestné stíhania úzko súvisia s predmetnou trestnou vecou. Prokuratúra všetky podania\nsťažovateľov vyhodnotila v prvom rade v intenciách procesného postavenia sťažovateľov\na následne s prihliadnutím na ich obsah (nie petit podaní). Naposledy prokuratúra vybavila\npodania sťažovateľov pod spisovou značkou VII/2 Gv 4/1000-152 z 18. 6. 2015.\n5. Záver\nPodstatou, účelom a cieľom práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa článku 6 odsek 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd\nSlovenskej republiky preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu ten vtedy, ak bola\nna Ústavnom súde Slovenskej republiky uplatnená v čase, keď namietané porušenie\noznačeného práva ešte mohlo trvať (napríklad I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02).\nPrimárnou skutočnosťou pre rozhodnutie o porušení základného ľudského práva\nalebo slobody v konaní je príčinná súvislosť medzi konaním, resp. nekonaním orgánu, ktoré\nmá za následok porušenie, resp. obmedzenie práv a slobôd.\nZ článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa\njeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol\nvyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Vo vzťahu k prejednaniu veci bez zbytočných\nprieťahov je nevyhnutné stanoviť primeranosť trvania konania. V tejto súvislosti je\nnevyhnutné poukázať na skutočnosť, že všetky podania navrhovateľov v podstate smerujú\nvoči uzneseniu o začatí trestného stíhania spisová značka ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA\nz 9. 1. 2012 a k dosiahnutiu jeho zrušenia, resp. zastavenia trestného stíhania.\nSťažovateľ 1 má v konaní procesné postavenie svedka. Vzhľadom na toto procesné\npostavenie v konaní absentuje príčinná súvislosť medzi v sťažnosti označenými základnými\n27\n\nprávami (článok 27 odsek 2, článok 46 odsek 1, článok 48 odsek 2 a článok 50 odsek 3\nÚstavy Slovenskej republiky) na jednej strane a namietaným konaním alebo inými zásahmi\ndo takéhoto práva alebo slobody na druhej strane orgánmi činnými v trestnom konaní\nvedenom\n\nna\n\nNárodnej\n\nkriminálnej\n\nagentúre\n\nPrezídia\n\nPolicajného\n\nzboru\n\npod ČVS: 499/NKA-FP-BA-2012 a Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky pod spisovou značkou VII/2 Gv 4/12/1000 (absencia pasívnej\nlegitimity).\nS prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti navrhujem sťažnosť podľa § 25\nodsek 2 zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky ako podanú zjavne neoprávnenou\nosobou odmietnuť.»\nII.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nPodľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\n28\n\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\nPodľa čl. 40 ods. 3 listiny obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nAk si obhajcu nezvolí, hoci ho podľa zákona musí mať, ustanoví mu ho súd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto\nminimálne práva:\na) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou\na dôvodom obvinenia proti nemu;\nb) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;\nc) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\npokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy\nspravodlivosti vyžadujú;\nd) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie\na výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;\ne) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom\nalebo týmto jazykom nehovorí.\nIII.\n\n29\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1,\nčl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy, základných práv podľa čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1,\nčl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru\npostupom NAKA a úradu špeciálnej prokuratúry v trestnom stíhaní vedenom\npod ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-2012\nSťažovatelia namietajú porušenie označených práv postupom NAKA, ako aj úradu\nšpeciálnej prokuratúry v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-2012\nv trestnej veci známej pod názvom „Gorila“, v ktorom sťažovateľ v 1. rade vystupuje\nv postavení svedka. Súčasne ako svedkovia boli vypočúvaní aj zamestnanci sťažovateľov\nv 2. a 3. rade. Z argumentácie sťažovateľov, ako aj príloh sťažnosti je tiež zrejmé,\n30\n\nže v danej veci je trestné stíhanie vedené na základe uznesenia o začatí trestného stíhania\nČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-2012 z 9. januára 2012 proti neznámemu páchateľovi, t. j.\ntrestné stíhanie prebieha tzv. „vo veci“. Sťažovatelia namietajú nezákonnosť tohto trestného\nstíhania, ako aj zbytočné prieťahy v prípravnom konaní.\nOprávnenie na podanie sťažnosti sťažovatelia odvodzujú zo svojho postavenia\nmateriálne obvineného (sťažovateľ v 1. rade), resp. de facto zúčastnených osôb\n(sťažovatelia v 2. a 3. rade), poukazujúc pritom na relevantnú judikatúru ESĽP. Ústavný\nsúd v tejto súvislosti konštatuje, že z judikatúry ESĽP skutočne vyplýva, že pri definovaní\npojmu „trestné obvinenie“ ESĽP preferuje materiálnu stránku pred formálnou, hoci\nza základnú formu obvinenia naďalej považuje písomné oznámenie osobe, že je dôvodne\npodozrivá zo spáchania trestného činu. Vo veci Eckle v. Nemecko z 15. júla 1982 (sťažnosť\nč. 8130/78) ESĽP vyhlásil, že trestné obvinenie možno definovať ako oficiálne oznámenie,\nktoré príslušný orgán adresuje jednotlivcovi, obsahujúce tvrdenie, že spáchal trestný čin.\nV judikatúre ESĽP sa za trestné obvinenie považuje aj zatknutie (rozhodnutie vo veci\nWemhoff c. Spolková republika Nemecko z 27. 6. 1968), oznámenie príkazu na domovú\nprehliadku (rozhodnutie vo veci Eckle c. Nemecko z 15. 7. 1981), ako aj žiadosť\no pozbavenie imunity (rozhodnutie vo veci Frau c. Taliansko z 19. 2. 1991). Vo veci Foti\na iní v. Taliansko ESĽP za obvinenie uznal aj iné opatrenia, ktoré takéto tvrdenie obsahujú\nnepriamo a ktoré majú tiež podstatný vplyv na situáciu podozrivého. K obdobným záverom\nESĽP dospel aj vo veci Corigliano proti Taliansku (rozhodnutie z 10. 12. 1982).\nZ predloženej sťažnosti, jej doplnenia, ako aj z vyjadrení generálnej prokuratúry\na úradu špeciálnej prokuratúry vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade nebol ani zatknutý,\nani vzatý do väzby, ani vypočúvaný ako podozrivý a v namietanom trestnom konaní si plnil\nsvoju zákonnú povinnosť vypovedať ako svedok v zmysle § 127 a nasl. Trestného poriadku.\nV súvislosti s tvrdením sťažovateľov v 2. a 3. rade, že v danom trestnom konaní majú\nde facto postavenie zúčastnených osôb, pretože prípadným uložením ochranného opatrenia\nby mohlo byť zasiahnuté do ich vlastníckeho práva, ústavný súd dodáva, že len samotné\nhypotetické tvrdenie o možnosti zasiahnutia do vlastníckeho práva označených\nsťažovateľov nie je možné bez ďalšieho považovať za dôvod, pre ktorý by mali mať\n31\n\nv danom trestnom konaní postavenie zúčastnených osôb, tak ako to predpokladá § 45\nTrestného poriadku. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v doterajšom priebehu trestného\nkonania boli zamestnanci sťažovateľov v 2. a 3. rade vypočúvaní ako svedkovia, žiadne\nďalšie procesné úkony proti nim vykonané neboli. Sťažovateľov v 2. a 3. rade preto\nnemožno považovať za zúčastnené osoby v zmysle § 45 Trestného poriadku, keďže žiadna\nvec im zhabaná nebola ani im podľa návrhu dosiaľ zhabaná nemala byť.\nZ právnej teórie vyplýva, že viaceré definície pri vymedzení pojmu svedok\nzdôrazňujú, že ide o osobu odlišnú od obvineného, proti ktorému je trestné konanie vedené,\nktorý je jeho ústrednou postavou. Ak bol niekto vypočutý ako svedok vo veci iného\nobvineného a neskôr bolo v tejto veci proti nemu vznesené obvinenie, stráca predchádzajúca\nsvedecká výpoveď význam dôkazu, keďže Trestný poriadok vylučuje, aby obvinený bol\nvo vlastnej veci svedkom. Obvinený je subjektom trestného konania aj procesnou stranou,\nsvedok je subjektom trestného konania, len pokiaľ si uplatňuje svedočné. Výsluch svedka\nmožno uskutočniť už od začatia trestného stíhania a výsluch obvineného možno vykonať\naž od okamihu vznesenia obvinenia. Výsluch svedka je najčastejším dôkazným\nprostriedkom, ktorého význam vzhľadom na to, že vypovedá o skutočnostiach, ktoré\nbezprostredne vnímal svojimi zmyslami, je mimoriadny.\nAko zásadnú námietku sťažovateľov ústavný súd vyhodnotil namietané porušenie ich\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v samotnej\ntrestnej veci – v namietanom trestnom stíhaní.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom\npoňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\n32\n\nrozhodnutia\n\npríslušného\n\nštátneho\n\norgánu\n\n(II. ÚS 26/95,\n\nI. ÚS 47/96,\n\nI. ÚS 55/97,\n\nI. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03,\nIV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Ťažiskovým pojmom a komponentom základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je to, že jeho ochrana sa\nuplatňuje vo veci účastníka, v jeho záležitosti. Súčasne je ústavný súd toho názoru,\nže uplatnenie tohto základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka\nkonania pred súdom alebo iným orgánom právnej ochrany, ktorej prejednanie a rozhodnutie\nje zahrnuté do účelu procesného poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci\npri prejednaní veci účastníka, a teda domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde\nmôže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných\npráv (II. ÚS 4/96, II. ÚS 148/03, II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Inými slovami, z čl. 127 ods. 1\nústavy vyplýva, že sťažovateľ musí namietať porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojitosti s trestným\nkonaním v štádiu konania prípravného len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti\nústavnému súdu účastníkom (presnejšie stranou v trestnom konaní podľa § 10 ods. 11\nTrestného poriadku) tohto konania (II. ÚS 3/05, II. ÚS 628/2014).\nÚstavný súd už stabilne judikoval, že základné právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa v prípade konania pred orgánmi\nčinnými v trestnom konaní chráni od okamihu vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, keď\nsa dotknutá osoba stáva procesnou stranou v konaní buď ako obvinený, alebo poškodený\n(II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02, III. ÚS 77/09). Z konštantnej judikatúry ESĽP taktiež vplýva,\nže v súvislosti s ochranou práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru primeraná lehota na rozhodnutie v trestnej veci začína plynúť od obvinenia,\nku ktorému spravidla dochádza v prípravnom konaní (rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff\nc. Spolková republika Nemecko z 27. 6. 1968, séria A, č. 7, s. 26 ̶ 27, § 19).\nV širších okolnostiach veci je vhodné poukázať aj na právny názor ústavného súdu\nvyjadrený napríklad v jeho uznesení č. k. III. ÚS 121/2012-11 z 28. marca 2012, z ktorého\nvyplýva: „V súvislosti s otázkou posudzovania zbytočných prieťahov vo veciach trestného\nobvinenia ústavný súd judikoval, že účelom základného práva na prerokovanie veci\n33\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v trestnom konaní prípravnom\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe\nuznesenia o vznesení obvinenia. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom\nkonaní navrhne podanie obžaloby alebo v závislosti od výsledkov dokazovania\nv prípravnom konaní navrhne iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie\ntrestného stíhania (III. ÚS 123/07, IV. ÚS 210/04, II. ÚS 325/06).“\nDoterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. I. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06) týkajúca sa\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pokiaľ ho namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku\nprotiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámci\ntrestného konania vo veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže domáhať\nvyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. I. ÚS 212/07, II. ÚS 212/07,\nIII. ÚS 109/06).\nZ obsahu argumentácie sťažovateľov je zrejmé, že orgán činný v trestnom konaní,\nteda vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru svojím uznesením ČVS: PPZ-5/BOK-CA2012 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie pre zločin založenia,\nzosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, obzvlášť\nzávažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)\na ods. 2 písm. a) [s poukázaním na § 138 písm. h) Trestného zákona] a ods. 4 písm. b)\nTrestného zákona, zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1\npísm. a) a ods. 2 písm. a) [s poukázaním na § 138 písm. h) Trestného zákona] Trestného\nzákona, zločin prijímania úplatku podľa § 328 ods. 1 a 2 Trestného zákona, obzvlášť\nzávažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 Trestného zákona, prečin\nnepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona, prečin podplácania podľa § 332\nods. 1 Trestného zákona, obzvlášť závažný zločin podplácania podľa § 333 ods. 1\na 2 písm. b) a ods. 3 Trestného zákona a prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2\nTrestného zákona. Sťažovateľ v 1. rade bol v tejto trestnej veci viackrát vypočutý\nako svedok, teda v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (ako aj v čase rozhodovania\nústavného súdu, pozn.) nebolo proti sťažovateľovi v 1. rade vznesené žiadne obvinenie\n34\n\na taktiež nevystupoval v predmetnej veci ako poškodený, ale ako svedok, a teda\nsa nachádzal v takom procesnom postavení v tomto konaní, v ktorom primárne\nnevystupoval na ochranu svojich práv, ale plnil zákonom uloženú povinnosť vypovedať ako\nsvedok s možnosťou využitia práva nevypovedať. Rovnako zamestnanci sťažovateľov\nv 2. a 3. rade vystupovali v trestnom konaní ako svedkovia.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v danom prípade nie je možné\ns istotou hovoriť, že v dôsledku postupu orgánov činných v namietanom trestnom konaní\nvoči sťažovateľovi v 1. rade došlo k takému podstatnému ovplyvneniu jeho postavenia,\nna základe ktorého by mal byť považovaný za materiálne obvineného v zmysle judikatúry\nESĽP a ktoré by tak bolo spôsobilé zasiahnuť do ním označených práv v ústavne významnej\nintenzite.\nV súvislosti so sťažovateľmi namietanou nezákonnosťou v prípravnom konaní, ktorá\nje podľa nich dôvodom na rozhodnutie o zastavení trestného stíhania, resp. zrušenie\ntrestného stíhania, čo sa vzhľadom na ich argumentáciu javí byť ich primárnym cieľom,\nústavný súd opakovane zdôrazňuje, že sťažovatelia nemajú v trestnom konaní postavenie\nsubjektu trestného konania, nie sú stranou v trestnom konaní, teda Trestný poriadok\nim priznáva len niektoré procesné práva a povinnosti, realizáciou ktorých nemôžu podstatne\novplyvniť priebeh samotného trestného konania. Na základe uvedeného ústavný súd\nkonštatuje, že uvedené procesné postavenie sťažovateľov, z ktorého vyplýva, že\nv namietanom trestnom konaní sa dosiaľ nerozhodovalo o ich osobnej slobode, stíhaní alebo\nzadržaní, im neumožňuje namietať nezákonnosť trestného stíhania a dosiahnuť jeho\nzrušenie, resp. zastavenie v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní a ani v konaní\npred ústavným súdom. Svedok má možnosť namietať porušenie svojich práv v trestnom\nkonaní len v súvislosti so svojím výsluchom (napr. základné právo na právnu pomoc\nv konaní podľa čl. 47 ods. 2 ústavy).\nV dôsledku uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľmi podanú sťažnosť v tejto\njej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenými\nosobami.\n35\n\nNad rámec uvedeného, pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľov o medializácii kauzy\nGorila a jej zneužívaní v politickom boji, čo má nezanedbateľný vplyv na postavenie\nsťažovateľov, ústavný súd sa stotožňuje s názorom úradu špeciálnej prokuratúry uvedeným\nv jeho vyjadrení z 19. novembra 2015, že právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje\nsťažovateľom využiť na ochranu svojich práv účinný právny prostriedok, ktorým je žaloba\no ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, pričom zákon v konaní o takej\nžalobe pripúšťa aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia.\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 ústavy, základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vydaním oznámenia úradu špeciálnej prokuratúry\nsp. zn. VII/2 Gv 4/12/1000 z 18. júna 2015 a postupom generálnej prokuratúry\npri prešetrovaní opakovaného podnetu z 25. mája 2015 a jeho doplnenia\nz 29. júna 2015, ako aj vydaním oznámenia generálnej prokuratúry\nPodstatou tejto časti sťažnosti sťažovateľov z obsahového a materiálneho hľadiska\nje námietka, že úrad špeciálnej prokuratúry postupoval nezákonne pri prešetrovaní\nich podnetu, ktorý vybavil oznámením sp. zn. VII/2 Gv 4/12/1000 z 18. júna 2015, pričom\njeho postup bol poznačený aj zbytočnými prieťahmi. Sťažovatelia súčasne namietajú postup\ngenerálnej prokuratúry pri vybavovaní ich opakovaného podnetu z 25. mája 2015 v znení\njeho doplnenia z 29. júna 2015, ako aj vydaním oznámenia generálnej prokuratúry, ktorým\nbol ich opakovaný podnet vybavený. Podľa sťažovateľov bola generálna prokuratúra\nnečinná, resp. nekonala pri vybavovaní ich opakovaného podnetu a jeho doplnenia\nbez zbytočných prieťahov. Oznámenie generálnej prokuratúry bolo sťažovateľom doručené\naž po podaní sťažnosti ústavnému súdu, pričom s jeho obsahom a právnymi závermi v ňom\nuvedenými vzhľadom na absenciu stanoviska k zásadným námietkam sťažovateľov\nvyjadrili nespokojnosť.\nAko zo sťažnosti, z jej doplnenia a príloh, ako aj vyjadrenia úradu špeciálnej\nprokuratúry a generálnej prokuratúry vyplýva, sťažovatelia v rámci namietaného trestného\nkonania aktívne využívajú všetky dostupné právne prostriedky na ochranu svojich práv,\n36\n\na to už od začatia trestného stíhania (9. januára 2012) až dosiaľ. Sťažovatelia doručili úradu\nšpeciálnej prokuratúry 18. februára 2015 podnet na preskúmanie dodržiavania zákonnosti\nv trestnom konaní ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-2012; 17. marca 2015 ďalší podnet\npodľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre spolu so žiadosťou o preskúmanie postupu policajta\npodanou podľa § 210 Trestného poriadku; 18. mája 2015 podali sťažovatelia žiadosť\no preskúmanie odmietnutia nahliadnutia do spisu podanú podľa § 69 ods. 2 a nasl.\nTrestného poriadku spolu so žiadosťou o preskúmanie postupu policajta podľa § 210\nTrestného poriadku; 25. mája 2015 bol úradu špeciálnej prokuratúry doručený\nich opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre a 27. mája 2015 urgencia\nna vybavenie podnetu na preskúmanie dodržiavania zákonnosti v namietanom trestnom\nkonaní; 12. júna 2015 bolo úradu špeciálnej prokuratúry doručené upozornenie na možnú\nprotiústavnosť a nezákonnosť rokovania a uznesenia národnej rady.\nŠpeciálny prokurátor vybavil podnety sťažovateľov oznámením z 18. júna 2015,\nv ktorom zaujal stanovisko k zásadným námietkam sťažovateľov, keď uviedol, že „vytkol\nvedúcemu špecializovaného tímu\n\njeho neprofesionalitu a spôsob jeho\n\nkomunikácie, a to najmä v dňoch 2. 2. a 3. 2. 2015 v denníku SME. Na základe toho mu\nbolo oznámené, že špeciálny prokurátor si vyhradzuje právo na poskytovanie informácií\nv trestnom konaní v tejto veci oznamovacím prostriedkom. Tieto opatrenia zo strany\ndozorujúceho prokurátora považujeme za postačujúce, aby do budúcna nedochádzalo\nk obdobným pochybeniam.“.\nK neumožneniu nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu podľa § 69 Trestného poriadku\nšpeciálny prokurátor nezistil žiadne pochybenie v postupe vyšetrovateľa Policajného zboru\n(vyšetrovateľ neumožnil nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu z dôvodu nesplnenia\npredpokladov v zmysle § 69 ods. 2 Trestného poriadku, keďže sťažovatelia nemajú\npožadované procesné postavenie v trestnom konaní, pozn.). Súčasne špeciálny prokurátor\nubezpečil sťažovateľov, že vyšetrovanie v danej veci prebieha zákonne a bez zbytočných\nprieťahov, a tiež sa ospravedlnil za oneskorené vybavenie ich podnetov. Sťažovateľmi\nnamietanú možnú nezákonnosť rokovania a uznesenia národnej rady špeciálny prokurátor\nneposudzoval vzhľadom na absentujúcu právomoc.\n37\n\nVybavenie svojich podnetov špeciálnym prokurátorom oznámením z 18. júna 2015\nsťažovatelia spochybnili v podaní z 29. júna 2015, ktoré označili ako doplnenie\nopakovaného podnetu z 25. mája 2015. Následne 4. septembra 2015 sťažovatelia doručili\ngenerálnej prokuratúre urgenciu vybavenia opakovaného podnetu z 25. mája 2015.\nZákladom argumentácie všetkých podnetov a opakovaných podnetov sťažovateľov bola\nnezákonnosť vedeného trestného stíhania, v ktorom podľa ich názoru dochádza\nk zbytočným prieťahom.\nGenerálny prokurátor vybavil podnety z 25. mája 2015, 29. júna 2015\na zo 4. septembra 2015 oznámením z 18. novembra 2015, v ktorom tieto podania\nsťažovateľov vyhodnotil ako opakovaný podnet na preskúmanie postupu špeciálneho\nprokurátora a súčasne konštatoval, poukazujúc na zodpovednosť orgánov činných\nv trestnom konaní za objasnenie trestných činov, že v „v tomto štádiu trestného konania\nnie sú dôvody na zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania prípadne na zastavenie\ntrestného stíhania“, a tiež uviedol, že v súvislosti s pochybením pri vybavovaní podnetov\nsťažovateľov špeciálnym prokurátorom prijme proti nemu opatrenie. Za vzniknuté prieťahy\npri vybavovaní podnetov sa sťažovateľom ospravedlnil.\nPodľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu\na rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov\na súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený\nvykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa\nosobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.\nPodľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet\ndo dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto\nlehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1). Podľa odseku 2 tohto ustanovenia\nprokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe\nvybavenia podnetu. V rovnakej lehote upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty\nna jeho vybavenie.\n38\n\nPodľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor\npovinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona\nalebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu\nna začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť\ndo už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie\nje podľa zákona oprávnený.\nPodľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,\nvykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať\no preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví\nnadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 zákona\no prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený\nv odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa\nrozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť\ns vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.\nPodľa § 55d ods. 2 zákona o prokuratúre špeciálny prokurátor zodpovedá za výkon\nsvojej funkcie generálnemu prokurátorovi. Vo veciach patriacich do právomoci úradu\nšpeciálnej prokuratúry (§ 55b) generálny prokurátor nie je oprávnený\na) uložiť špeciálnemu prokurátorovi ani prokurátorovi úradu špeciálnej prokuratúry\npokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie\nobvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie,\nnepodala obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech\nobvineného,\nb) vykonať úkony za špeciálneho prokurátora alebo prokurátora úradu špeciálnej\nprokuratúry alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.\n\n39\n\nSťažovatelia sa domáhajú v prerokúvanom prípade ochrany základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nkeďže namietajú nezákonný postup úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj generálnej\nprokuratúry pri vybavovaní ich podnetov, resp. opakovaného podnetu, a tiež porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, keďže\nargumentujú zdĺhavosťou pri vybavovaní ich podnetov a opakovaného podnetu.\nÚstavný súd vo vzťahu k namietanému postupu úradu špeciálnej prokuratúry\npri vybavovaní podnetov sťažovateľov považoval za potrebné pripomenúť, že jeho\nprávomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe\nsubsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu spočíva v tom,\nže ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného\nsúdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.\nÚstavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý\nnasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa\nna ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu\nsubsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde (m. m. III. ÚS 149/04).\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nSúčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\ntejto ochrany, a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán\nverejnej\n\nmoci,\n\nktorého\n\nkompetencia\n\n(IV. ÚS 128/04).\n\n40\n\npredchádza\n\nprávomoci\n\nústavného\n\nsúdu\n\nZ citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že sťažovatelia boli\noprávnení domáhať sa preskúmania postupu úradu špeciálnej prokuratúry opakovaným\npodnetom podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre (čo aj urobili), ktorý bola oprávnená a aj\npovinná preskúmať príslušná prokuratúra, ktorá tak aj urobila (generálna prokuratúra,\npozn.) a o spôsobe vybavenia opakovaného podnetu sťažovateľov informovala oznámením\nz 18. novembra 2015. Napriek skutočnosti, že oznámenie generálnej prokuratúry bolo\nvydané a sťažovateľom doručené až po podaní sťažnosti ústavnému súdu, ústavný súd bol\npovinný na jeho obsah prihliadnuť.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže sťažnosť je v tejto časti vo vzťahu k postupu úradu špeciálnej prokuratúry pri vybavovaní\npodnetov neprípustná, a preto ju v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nV súvislosti s namietaným základným právom na inú právnu ochranu oznámením\ngenerálnej prokuratúry (ktorým bol vybavený opakovaný podnet sťažovateľov) ústavný súd\nv súlade so svojou konštantnou judikatúrou zdôrazňuje, že v zásade nie je oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej moci, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských\nprávach a základných slobodách (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08,\nIV. ÚS 11/2010).\nÚstavný súd teda nie je prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu nie je\nsuplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich právnym\nporiadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia ústavného súdu\nvyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci,\nprostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde\n41\n\nk porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného\nrozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci\nmôžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\nSúčasťou judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, že právu dotknutej osoby\npožiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom\npodnetu, alebo opakovaného podnetu v zmysle § 31 a nasl. zákona o prokuratúre,\nzodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa\ntakýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť,\navšak súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je aj právo, aby príslušné orgány\nprokuratúry jej podnetu (podaniu) aj vyhoveli v súlade s jej predstavami (porov.\nI. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06).\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že generálna prokuratúra\nreagovala na opakovaný podnet sťažovateľov zákonným spôsobom, a teda si riadne plnila\nsvoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o prokuratúre, pričom oznámenie o vybavení\nopakovaného podnetu spĺňa náležitosti predpokladané zákonom o prokuratúre. Skutočnosť,\nže právne závery generálnej prokuratúry nie sú totožné s právnymi závermi sťažovateľov,\nnie je dôvodom na spochybňovanie zákonnosti a ústavnosti vybavenia opakovaného\npodnetu sťažovateľov. Ústavný súd konštatuje, že postupom generálnej prokuratúry\nv súlade so zákonom o prokuratúre nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľov domáhať\nsa ochrany svojich práv, pričom právne závery vyslovené v napadnutom oznámení nie sú\narbitrárne, extrémne nelogické a ani sa neodchýlili od veci samej a je nutné ich považovať\nza výraz autonómneho prokurátorského rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je\noprávnený v tomto prípade zasahovať. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje\naj na vzájomný vzťah úradu špeciálnej prokuratúry a generálnej prokuratúry vyplývajúci\nz citovaného § 55d ods. 2 zákona o prokuratúre, v zmysle ktorého sú oprávnenia\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\nproti\n\nšpeciálnemu\n42\n\nprokurátorovi\n\nvo\n\nveciach\n\npatriacich\n\ndo právomoci úradu špeciálnej prokuratúry podľa § 55b zákona o prokuratúre oklieštené,\nkeďže nie je oprávnený uložiť špeciálnemu prokurátorovi pokyn, aby sa trestné stíhanie\nnezačalo, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec\npostúpila na prerokovanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba alebo\nriadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného.\nPodľa názoru ústavného súdu tak sťažovatelia, ktorí sú dosiaľ v procesnom postavení\nsvedka, využívaním podnetov, resp. opakovaného podnetu ako právnych prostriedkov\nnápravy podľa zákona o prokuratúre, nemohli dosiahnuť nimi sledovaný primárny cieľ,\nktorým je zastavenie trestného stíhania.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi postupom\ngenerálnej prokuratúry pri vybavovaní opakovaného podnetu sťažovateľov vo veci vedenej\npod sp. zn. XVI Gn 36/15/1000 a základným právom sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj ich právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká\npríčinná súvislosť, ktorá by signalizovala, že by mohli byť tieto sťažovateľmi označené\npráva postupom generálnej prokuratúry porušené. Na základe toho ústavný súd\npo predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nV súvislosti s namietanými zbytočnými prieťahmi v postupe generálnej prokuratúry\nústavný súd konštatuje, že pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne\nneopodstatnenú, ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania\nsťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá\nna ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať\nzáver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.\nústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo\nrozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi\nokolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n\n43\n\nRovnako ústavný súd už uviedol, že za nečinnosť, resp. zbytočný prieťah\nv konkrétnom konaní príslušného orgánu verejnej moci, možno považovať dobu nečinnosti\nalebo zjavne neefektívnej činnosti príslušného orgánu pri napĺňaní účelu aplikovaného\nzákona (porov. mutatis mutandis III. ÚS 99/02).\nÚstavný súd v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou, podľa ktorej nie každý\nzistený prieťah má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01,\nIII. ÚS 59/05), dospel k záveru, že aj v danej veci ide o takýto prípad. Nedodržanie\ndvojmesačnej zákonnej poriadkovej lehoty na vybavenie podnetu v zmysle zákona\no prokuratúre nie je podľa názoru ústavného súdu natoľko ústavne významné, aby ho bolo\nmožné za každých okolností považovať za porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti akceptoval aj\nstanovisko generálneho prokurátora v jeho vyjadrení k sťažnosti z 19. novembra 2015,\nv ktorom uviedol, že v danom prípade vybavil opakovaný podnet sťažovateľov po uplynutí\nzákonnej lehoty, keďže zákon o prokuratúre vo vzťahu k nemu ako jedinému nadriadenému\nprokurátorovi špeciálneho prokurátora neupravuje žiadny subjekt ani procesný postup,\nna základ ktorého by bolo možné lehotu na vybavenie podnetu predĺžiť, a to napriek\njej poriadkovému charakteru, a skutočnosť, že u ostatných podriadených prokurátorov taká\nmožnosť v zmysle § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre existuje.\nZohľadňujúc uvedené ústavný súd nepovažoval doterajší postup generálnej\nprokuratúry za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti\nsťažovateľov na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov v tejto časti podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľov uvedenými v petite ich sťažnosti nezaoberal.\n44\n\nK tomuto rozhodnutiu sa podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné\nstanovisko sudcu Milana Ľalíka.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. februára 2016\n\n45", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "prieťahy v konaní-vo vyšetrovaní", "trestné stíhanie", "prokurátor, prokuratúra-podnet"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4bf8db03-83ca-4657-87b8-80cee5fd37ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.97.2012.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 97/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 97/2012 z 15. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-15", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.97.2012.1"}, {"guid": "ussr:2e45a477-3f10-453a-ac9b-5d7474b3e92b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.490.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 490/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 490/2015 z 2. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.490.2015.1"}, {"guid": "ussr:1f6c240c-a174-44df-ac98-9784d5b682da", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 628/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 628/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1f6c240c-a174-44df-ac98-9784d5b682da"}, {"guid": "ussr:a296e38f-e44d-435e-808e-2ef1f5e74362", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 449/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 449/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a296e38f-e44d-435e-808e-2ef1f5e74362"}, {"guid": "ussr:c7e49411-103f-4ee3-9c06-801fb74a226b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 121/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 121/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7e49411-103f-4ee3-9c06-801fb74a226b"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:382cced9-3a69-4e93-b11b-c1393609e8eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/09 z 2. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-02", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:382cced9-3a69-4e93-b11b-c1393609e8eb"}, {"guid": "ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284"}, {"guid": "ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 137/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:5f9e4f85-ddf1-4f04-bb27-dd9fc160dfcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 123/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 123/07 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f9e4f85-ddf1-4f04-bb27-dd9fc160dfcc"}, {"guid": "ussr:8c9e17ac-5d36-45c3-858a-3d78114bb7b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 212/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 212/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c9e17ac-5d36-45c3-858a-3d78114bb7b2"}, {"guid": "ussr:add2339d-a597-428d-a0bf-4d7da8d295a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 212/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 212/07 z 4. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-04", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:add2339d-a597-428d-a0bf-4d7da8d295a8"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:84595b77-d9ed-4d05-923b-65c68c109b07", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 325/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 325/06 z 27. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-27", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84595b77-d9ed-4d05-923b-65c68c109b07"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:317dc75e-927c-4579-aa66-47e80b60b989", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:317dc75e-927c-4579-aa66-47e80b60b989"}, {"guid": "ussr:2aff96f2-5bac-436e-bed8-102368a14566", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aff96f2-5bac-436e-bed8-102368a14566"}, {"guid": "ussr:c1365728-4259-469a-aa80-3d2ee013a8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1365728-4259-469a-aa80-3d2ee013a8fe"}, {"guid": "ussr:a8f8c11a-233f-43ae-8cb1-0559d51efe1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 59/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 59/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 945, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8f8c11a-233f-43ae-8cb1-0559d51efe1e"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:7ad6a2ec-d0cc-446e-bc36-3d94f5da8003", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ad6a2ec-d0cc-446e-bc36-3d94f5da8003"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:3ef9d97b-15df-45cc-b981-1542ab47d335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 177/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 177/04 z 21. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-21", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ef9d97b-15df-45cc-b981-1542ab47d335"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 205/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 205/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7"}], "citovane_v": []}