{"guid": "ussr:1033f516-f8b6-4bb1-91a7-b35153b82253", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.86.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 86/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 86/2016 z 10. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. februára 2016, sp. zn. I. ÚS 86/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.86.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2016-02-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1033f516-f8b6-4bb1-91a7-b35153b82253", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.86.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.86.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.86.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 86/2016-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného obchodnou spoločnosťou JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária,\nspol. s r. o., Pribinova 4, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta\nJUDr. Juliána Lapšanského, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4 Cpr 7/2012\nz 19. mája 2014 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 CoPr 17/2014\nz 27. mája 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n3. septembra 2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej\n\nlen „okresný súd“) sp. zn. 4 Cpr 7/2012 z 19. mája 2014 a rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 CoPr 17/2014 z 27. mája 2015.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom doručeným\nokresnému súdu 27. septembra 2012 domáhal proti Ministerstvu vnútra Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „odporca“ alebo „ministerstvo“) určenia neplatnosti skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru a náhrady funkčného platu. Okresný súd rozsudkom\nsp. zn. 4 Cpr 7/2012 z 19. mája 2014 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“) návrh\nsťažovateľa zamietol. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd rozsudkom\nsp. zn. 4 CoPr 17/2014 z 27. mája 2015 potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne\nsprávny.\n3. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uviedol, že «Služobný úrad – v tomto prípade\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky... vo výpovedi štátnozamestnaneckého pomeru\ndanej\n\nsťažovateľovi\n\n17.\n\n5.\n\n2012...\n\nskutkovo\n\nvymedzil\n\nrozhodnutie\n\no\n\nzrušení\n\nštátnozamestnaneckého pomeru na „písomné rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej\nrepubliky formou personálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 461/2012\nzo 17.mája 2012“\nPredmetným personálnym rozkazom... boli vykonané „organizačné a systemizačné\nzmeny v tabuľke zloženia a počtov Sekcie ekonomiky MV SR“ a „vydaná tabuľka zloženia\na počtov Odboru verejného obstarávania MV SR“, ako uvádzajú body I. a II. tohto\ndokumentu. V Dôvodovej správe, ktorá je prílohou personálneho rozkazu, vedúca\nslužobného úradu navrhuje vyčleniť odbor verejného obstarávania z organizačnej štruktúry\nsekcie ekonomiky MV SR a zriadiť samostatný odbor verejného obstarávania MV SR\nv priamej podriadenosti vedúcej služobného úradu MV SR. Zároveň sa v nej uvádza, že\nna odbore bude systemizovaný rovnaký počet miesta s rovnakými systemizačnými\nparametrami ako v súčasnosti...\nZamestnávateľ sťažovateľa skutkovo vymedzil dôvod výpovede poukázaním\nna personálny rozkaz č. 461/2012 zo 17. mája 2012 a uviedol, že ten je rozhodnutím\no zrušení\n\nštátnozamestnaneckého\n\nmiesta\n\nnavrhovateľa.\n\nPohľad\n\ndo\n\npredmetného\n\npersonálneho rozkazu, však jednoznačne preukazuje, že tento nijakým spôsobom neurčuje\n\n2\n\na ani len nenaznačuje zrušenie akýchkoľvek štátnozamestnaneckých miest, slovo\n„zrušenie“, alebo slovo s podobným významom sa v ňom nevyskytuje. Vyššie uvedené\nskutočnosti potvrdzuje aj predložená tabuľka zloženia a počtov pred 17. 05. 2012\na po 17. 05. 2012 (prílohy personálneho rozkazu, predložené tiež v prílohe tohto podania).\nAni v tejto tabuľke nie je na žiadnom mieste uvedené, že sa zrušuje sťažovateľovo\nštátnozamestnanecké miesto. Naopak, práve táto tabuľka pred zmenou a po zmene\npotvrdzuje, že k žiadnej personálnej zmene či zrušeniu miest nedošlo, nakoľko\naj po realizácii personálneho rozkazu sú v nej uvedené absolútne identické údaje\na parametre ohľadom všetkých miest vrátane miesta navrhovateľa tzn. že miesto\nnavrhovateľa personálnym rozkazom zrušené nebolo. Z oboch tabuliek vyplýva iba zmena\nvnútornej organizácie MV SR, teda ide nepochybne o zmenu organizačnú v rámci tej istej\nprávnickej osoby, ale nie o zrušenie štátnozamestnaneckého miesta. Z toho je zrejmé,\nže chýba základný materiálny predpoklad platnosti výpovede uvedený v ust. § 47 písm. b)\nzákona o štátnej službe - rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckého miesta, na ktoré\npoukazuje výpoveď štátnozamestnaneckého pomeru daná sťažovateľovi.».\n4. Podľa sťažovateľa preto záver konajúcich súdov o tom, že štátnozamestnanecké\nmiesto sťažovateľa bolo zrušené personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej\nrepubliky č. 461/2012 zo 17. mája 2012 (ďalej len „personálny rozkaz“), resp. záver\no naplnení skutkovej podstaty ustanovenia § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej\nslužbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o štátnej službe“) je v rozpore s dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise\na predloženými v prílohách sťažnosti.\n5. Sťažovateľ tiež poukázal na formalistický prístup konajúcich súdov k interpretácii\na aplikácii relevantnej právnej normy, keď konajúce súdy poskytli ochranu „takému\nkonaniu služobného úradu, keď tento simuluje zánik organizačného útvaru a zároveň jeho\nvznik s rovnakým personálnym zložením ako aj úlohami a keď jediným rozdielom medzi\nčasom pred zmenou a po nej je osoba nadriadeného štátneho zamestnanca... MV SR sa teda\nsimulovaním zrušenia svojho organizačného útvaru pokúšal nasimulovať zrušenie\nštátnozamestnaneckého miesta sťažovateľa“. Sťažovateľ preto považuje právny záver\n\n3\n\nkonajúcich súdov za arbitrárny a z ústavného hľadiska za zjavne neodôvodnený,\nneposkytujúci spravodlivú súdnu ochranu účastníkom súdneho konania.\n6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 19. 5. 2014 spisová značka\n4 Cpr 7/2012 a Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27. 5. 2015 spisová značka\n4CoPr17/2014 porušil právo\n\n, na súdnu a inú právnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv.\nRozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 19. 5. 2014 spisová značka\n4 Cpr 7/2012 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 5. 2015 spisová značka\n4CoPr1 7/2014 zrušuje a vec vracia Okresného súdu Bratislava I. na ďalšie konanie.“\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\n\n4\n\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. 4 Cpr 7/2012\nz 19. mája 2014 a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 CoPr 17/2014 z 27. mája 2015.\nII.1 K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom okresného súdu\nsp. zn. 4 Cpr 7/2012 z 19. mája 2014\n10. Ústava nezakotvuje ústavný súd ako jediný a výlučný orgán ochrany základných\npráv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. V zmysle princípu subsidiarity\nformulovaného v čl. 127 ods. 1 ústavy (ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd) nemal ústavný súd právomoc preskúmavať namietaný rozsudok okresného súdu, keďže\nprávomoc rozhodnúť o ochrane práv sťažovateľa, ktoré ním údajne mali byť porušené, mal\nv rámci riadneho inštančného postupu a prostredníctvom odvolania krajský súd, pričom\npodanie odvolania sťažovateľ aj využil, hoci s nie priaznivým výsledkom.\n11. Sťažnosť bola preto v tejto časti odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného\nsúdu na jej prerokovanie a rozhodnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n(I. ÚS 103/02, III. ÚS 70/02).\nII.2 K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 4 CoPr 17/2014 z 27. mája 2015\n12. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\n\n5\n\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n13. Podstatou námietok sťažovateľa je jeho nesúhlas s právnym názorom krajského\nsúdu vysloveným v napadnutom rozsudku, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok súdu\nprvého stupňa ako vecne správny, keď konštatoval správnosť jeho dôvodov. Podľa\nsťažovateľa krajský súd rozhodol v absolútnom rozpore s obsahom predložených dôkazov\na uplatnením formalistického prístupu k interpretácii na vec sťažovateľa aplikovaných\nprávnych noriem.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n15. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\n16. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\n\n6\n\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n17. Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana\nzákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).\nJe v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je\narbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať\n(mutatis mutandis napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 50/04, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06). O zjavnú\nneodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd\nzistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel\na význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne\nrozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej\nlogiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a sú v extrémnom rozpore\ns princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n18. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým rozsudkom krajského súdu\nporušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, teda otázky, či označené rozhodnutie je zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\nje potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu,\nale aj rozsudok okresného súdu, ktorý krajský súd potvrdil ako vecne správny. V tejto\nsúvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie\n\n7\n\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa\naj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov\n(tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného\nsúdneho konania (IV. ÚS 350/09).\n19. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku, ktorým zamietol návrh sťažovateľa,\npo vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že „odporca v konaní preukázal, že splnil\nvšetky podmienky stanovené zákonom pre platne danú výpoveď. Štátnozamestnanecké\nmiesto navrhovateľa bolo zrušené personálnym rozkazom ministra vnútra SR, a to tak,\nže fakticky sa zrušili všetky zamestnanecké ako aj štátnozamestnanecké miesta na odbore\nverejného\n\nobstarávania\n\nsekcie\n\nekonomiky\n\na\n\nboli\n\nvytvorené\n\nzamestnanecké\n\na štátnozamestnanecké miesta na novovytvorenom odbore verejného obstarávania ako\nsamostatného útvaru Ministerstva vnútra SR. Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru\nnavrhovateľa bola vypracovaná písomne a bola navrhovateľovi riadne doručená. Odporca\nvykonal s navrhovateľom pohovor, oboznámil ho s personálnym rozkazom, na základe\nktorého došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom bol navrhovateľ\nzaradený a ponúkol mu vhodné voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré navrhovateľ\nodmietol prijať a so služobným úradom sa nedohodol inak.\nPokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že organizačná zmena, na základe ktorej\ndošlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa, súd v tejto súvislosti\npoukazuje na znenie § 47 písm. b) zákona o štátnej službe, ktorý stanovuje možnosť\nslužobného úradu dať štátnemu zamestnancovi výpoveď v prípade zrušenia jeho\nštátnozamestnaneckého miesta a zároveň nesúhlasu zamestnanca s trvalým preložením\nv služobnom úrade, ak sa nedohodne so služobným úradom inak. V zákone o štátnej službe\nteda nie je nijakým spôsobom upravená otázka organizačnej zmeny a v § 120 nie je odkaz\nna primerané použitie Zákonníka práce na daný prípad. Z uvedeného potom vyplýva, že nie\nje namieste posudzovať zrušenie štátnozamestnaneckého miesta z pohľadu cieľa\norganizačnej zmeny zabezpečiť efektívnosť práce. Napriek uvedenému súd konštatuje,\nže zrušenie\n\nštátnozamestnaneckého\n\nmiesta\n\nnavrhovateľa\n\nnemožno\n\nhodnotiť\n\nako\n\norganizačnú zmenu, ktorá by nebola vykonaná s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Súd\nsa v tomto smere plne stotožnil s názorom odporcu, že zrušením odboru verejného\n\n8\n\nobstarávania, ktoré patrilo do pôsobnosti sekcie ekonomiky a vytvorením odboru verejného\nobstarávania ako samostatného útvaru pod priamou pôsobnosťou ministra má znaky\nzabezpečenia kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služby na sekciách a útvaroch\nMinisterstva vnútra SR, keď zmenou sa dosiahlo odstránenie riadiaceho medzičlánku –\nsekcie ekonomiky s poukazom na samostatné plnenie úloh uvedených v čl. 41 organizačného\nporiadku novovytvoreným odborom.“.\n20. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd ním potvrdil rozsudok súdu\nprvého stupňa ako vecne správny, keď dospel k záveru, že „odvolanie navrhovateľa nie je\ndôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne\nposúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver“. Krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku ďalej uviedol:\n„Predmetom preskúmavaného konania bolo posúdenie platnosti výpovede\nzo štátnozamestnaneckého pomeru realizovanej odporcom vo vzťahu k navrhovateľovi.\nSkutkovo a právne išlo teda o stav odlišný od výpovede z pomeru pracovného. Podmienky\nvzniku i ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru sú upravené zákonom č. 400/2009 Z. z.,\nktorý vo svojom ust. § 120 taxatívne vymenúva ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa\nna štátnozamestnanecké vzťahy primerane použijú. Medzi týmito taxatívne vymedzenými\nustanoveniami absentuje ust. § 63 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce. Ust. § 120\nZákona o štátnej službe teda nepočíta s aplikáciou týchto ustanovení na prípady skončenia\npracovného pomeru výpoveďou z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta, nakoľko\npríslušný zákon o štátnej službe obsahuje vlastnú osobitnú úpravu. Podľa § 47 písm. b/\nZákona o štátnej službe služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa\nzrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho\nzamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí\ns trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.\nZ obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva naplnenie skutkovej podstaty\nuvedeného zákonného ustanovenia, a to zrušenie štátnozamestnaneckého miesta\nnavrhovateľa, pričom odvolací súd sa stotožňuje s vyslovenou argumentáciou súdu prvého\nstupňa o neopodstatnenosti potreby skúmania, či cieľom tejto organizačnej zmeny bolo\nalebo nebolo zefektívnenie práce, keďže ust. § 120 Zákona o štátnej službe na použitie § 63\n\n9\n\nods. 1 Zákonníka práce neodkazuje, a ďalej skutočnosť, že navrhovateľ nesúhlasil so svojím\ntrvalým\n\npreložením\n\nv\n\nslužobnom\n\núrade,\n\nkeďže\n\nnesúhlasil\n\ns\n\nponúknutými\n\nštátnozamestnaneckými miestami, a taktiež sa so služobným úradom nedohodol inak.\nOdvolacia námietka navrhovateľa o nezrušení jeho miesta, ktoré podľa jeho názoru bolo\nlen vyčlenené do vzniknutého samostatného odboru nemá opodstatnenie, nakoľko z\ndoložených listinných dôkazov vyplýva zrušenie relevantného miesta (celého odboru\nverejného obstarávania v sekcii ekonomiky) a vytvorenie nového miesta na inom\nnovovzniknutom odbore služobného úradu navrhovateľa. Pokiaľ ide o motív danej výpovede\nv súvislosti s časovým aspektom jej dania v deň vykonania organizačných zmien odvolací\nsúd dáva do pozornosti dikciu ust. § 47 b/ Zákona o štátnej službe, podľa ktorého pre\nplatnosť výpovede sa nevyžaduje, aby štátnozamestnanecké miesto bolo už zrušené,\npostačujúce je, že sa zrušuje, ktorá skutková okolnosť v danom prípade nastala. Ďalšie\nodvolacie námietky navrhovateľa, že sa malo jednať o výpoveď podľa § 47 písm. c/ Zákona\no štátnej službe v spojení s jeho ust. § 38 ods. 1 písm. a/, odvolací súd hodnotí ako\nneopodstatnené, nakoľko k naplneniu tejto skutkovej podstaty nedošlo, resp. táto okolnosť\nnebola predmetom posudzovaného konania. Dôvod výpovede danej navrhovateľovi bol\nvymedzený zákonne, nakoľko bol vymedzený tak, že nemôže dôjsť k jeho zameneniu s iným\ndôvodom a skutková okolnosť, ktorá ako dôvod výpovede bola vymedzená, aj nastala, čo\nvyplynulo s vykonaného dokazovania. Taktiež došlo k naplneniu ďalších formálnych\nnáležitostí navrhovateľovi danej výpovede, a to pokiaľ ide o jej písomnú formu a riadne\ndoručenie navrhovateľovi...\nVzhľadom na skutkový a právny stav vyplývajúci z obsahu preskúmavaného\nmateriálu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa\n§ 219 ods. 1 OSP potvrdil, s tým, že konštatuje správnosť jeho dôvodov (§219 ods. 2 OSP)\na v podrobnostiach na ne poukazuje.“\n21. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom citovanej časti odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku krajského súdu dospel k záveru, že sťažnostná argumentácia\nsťažovateľa nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.\nÚstavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri hodnotení skutkového\nstavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu\n\n10\n\ndo napadnutého rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2\nústavy.\n22. V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd jednoznačným\na dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré potvrdil rozsudok okresného súdu ako\nvecne\n\nsprávny,\n\nkeď\n\nsa\n\nstotožnil\n\ns jeho\n\nzáverom\n\no\n\nplatnosti\n\nvýpovede\n\nzo štátnozamestnaneckého pomeru realizovanej odporcom vo vzťahu k sťažovateľovi.\nPodľa názoru ústavného súdu krajský súd dostatočne ozrejmil dôvody, prečo považoval\nodporcom uplatnený výpovedný dôvod za zákonný a zrušenie štátnozamestnaneckého\nmiesta sťažovateľa za preukázané. Krajský súd sa ústavne akceptovateľným spôsobom\nvysporiadal aj s námietkou sťažovateľa o nezrušení jeho štátnozamestnaneckého miesta,\nktoré podľa jeho názoru bolo len vyčlenené do novovzniknutého samostatného odboru, keď\nopierajúc sa o listinné dôkazy konštatoval zrušenie relevantného miesta sťažovateľa\na vytvorenie nového miesta na inom odbore služobného úradu. Ústavný súd preto\nkonštatuje, že predmetný postup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru\nvo veci sťažovateľa nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.\n23. Ústavný súd nepovažoval za dôvodnú námietku sťažovateľa, že personálnym\nrozkazom ministra vnútra nedošlo k zrušeniu miesta sťažovateľa, iba k zmene vnútornej\norganizácie ministerstva, a z tohto pohľadu je preto výklad a aplikácia relevantnej právnej\núpravy zo strany konajúcich súdov formalistická. Z personálneho rozkazu predloženého\nv prílohe sťažnosti (resp. z príloh personálneho rozkazu) nepochybne vyplýva, že sa ruší\ncelý „Odbor verejného obstarávania“ v rámci „Sekcie ekonomiky MV SR“, teda\naj štátnozamestnanecké miesto sťažovateľa ako riaditeľa tohto odboru, a súčasne sa vytvára\n„Odbor verejného obstarávania MV SR“ v priamej riadiacej pôsobnosti vedúcej služobného\núradu ministerstva. Nemožno prisvedčiť ani argumentácii sťažovateľa, že išlo o simulovaný\nzánik organizačného útvaru a zároveň jeho vznik s rovnakým personálnym zložením,\nako aj úlohami. Uvedená argumentácia sťažovateľa sa javí ako účelová, o čom svedčí\naj skutočnosť, že, ako to vyplýva zo záverov vykonaného dokazovania, sťažovateľovi bolo\npri osobnom pohovore ponúknuté okrem iných aj voľné štátnozamestnanecké miesto\n\n11\n\nriaditeľa novovytvoreného „Odboru verejného obstarávania MV SR“, ktoré sťažovateľ\nspolu s ďalšími ponúknutými miestami odmietol prijať.\n24. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že krajským súdom uskutočnený\nvýklad relevantných ustanovení zákona o štátnej službe pri posudzovaní výpovedného\ndôvodu uplatneného vo vzťahu k sťažovateľovi nie je formalistický, nepopiera účel\nči zmysel aplikovaných právnych noriem, a preto nie je v rozpore s požiadavkou ich ústavne\nkonformného výkladu.\n25. Ústavný súd pre úplnosť zdôrazňuje, že nie je tzv. skutkovým súdom,\nteda súdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, a taktiež\nže nie je v poradí ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa.\nTaktiež poukazuje na to, že ako judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73,\nX. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom), tak aj doterajšia\njudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad v prípade Delcourt, resp. Monnel\na Morris) pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) v žiadnom prípade nechápe\nprávo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd\nhodnotil konkrétne právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu (I. ÚS 26/2014).\n26. Keďže napadnutý rozsudok krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle\na je dostatočne odôvodnený na základe jeho vlastných myšlienkových postupov\na hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať\na v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu. Skutočnosť,\nže krajský súd kvalifikoval odvolanie sťažovateľa ako nedôvodné a že pri tom vyslovil\nprávny názor, s ktorým sa sťažovateľ nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no porušení základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.\n27. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na to, že obsahom označených práv\nnie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania,\nresp. právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97), ústavný súd dospel\nk záveru, že medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením\n\n12\n\nzákladného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n28. V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nrozhodovať o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. februára 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práca, pracovný pomer-výpoveď", "práca, pracovný pomer-neplatnosť rozviazania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:75f3c1e6-6669-4024-933f-b3dda1ddf9e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/02 z 23. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-23", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75f3c1e6-6669-4024-933f-b3dda1ddf9e0"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}, {"guid": "21f31fc4-6cd6-42dc-96ec-17ad862fae14:6a824be1-2739-4d3f-9fa0-ec4991fde07e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1112231825.1", "spisova_znacka": "4CoPr/17/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoPr/17/2014 z 26. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1112231825.1"}, {"guid": "c274c2d1-84e0-4abd-b4ca-87bcd4b2629a:89635454-0c2a-4690-ae20-55a6783b3af1", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cpr/7/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4Cpr/7/2012 z 23. 1. 2013", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2013-01-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c274c2d1-84e0-4abd-b4ca-87bcd4b2629a:89635454-0c2a-4690-ae20-55a6783b3af1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:91aba290-fe8b-4fee-b91c-c17c19d3bd04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.640.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 640/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 640/2016 z 28. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.640.2016.1"}]}