{"guid": "ussr:98cb99c4-57d5-41ab-8821-55a7c2131c94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/2016 z 10. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. februára 2016, sp. zn. I. ÚS 78/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-02-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/98cb99c4-57d5-41ab-8821-55a7c2131c94", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.2016.1/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 78/2016-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom Mgr. Slavomírom Ilavským, Námestie legionárov 5, Prešov, vo veci\nnamietaného porušenie jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Co 281/2014-232 zo 14. októbra 2015\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len\n\n„krajský súd“) č. k. 4 Co 281/2014-232 zo 14. októbra 2015 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu“) .\nZo sťažnosti vyplýva:\n«... Krajský súd Prešov potvrdil prvostupňový Rozsudok ktorým bola sťažovateľova\nžaloba o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu SEAT ALTEA... zamietnutá.\nStotožnil sa s nasledovnými hlavnými argumentmi prvostupňového súdu, ktoré sú ale\npochybné:\n- žalobca údajne nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu\n- žalovaní neboli pasívne vecne legitimovaní v konaní\nžalobca namieta, že neboli vykonané zásadné dôkazy navrhované žalobcom, čo súdu\nneprekážalo, a tiež,\nvedľajší účastník konania nepreukázal listinnými dôkazmi (prehlásenie o vlastníctve\nnestačí) že je vlastníkom predmetného vozidla, čo súd obišiel a nevysporiadal sa\nvyčerpávajúco a presvedčivo s touto námietkou.\nK jednotlivým skutočnostiam uvádzame:\n1/ Krajské riaditeľstvo PZ... Košice oznámením zo... 4.8.2011 vyrozumelo\nsťažovateľa a odporučilo, aby si do 60 dní uplatnil vlastnícke právo (určenie) v zmysle § 21\nods. 9 z. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Vozidlo sťažovateľa bolo zaistené a jemu\nodňaté do úschovy dňa 23.3.2011 a dňa 1.8.2011 oznámil Polícii, že si na vozidlo uplatňuje\nvlastnícke právo. V uvedenej lehote dňa 22.8.2011 bola podaná žaloba na určenie\nvlastníckeho práva k predmetnému odňatému vozidlu, pričom v zmysle § 80 písm. c) OSP\nbol žalobcom definovaný naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu, že je\nvlastníkom vozidla... 12.9.2011 vedľajší účastník... podal protinávrh k žalobe sťažovateľa,\ndôvodil podmienkami poistnej zmluvy podľa nemeckých zákonov a uviedol, že „dôkazné\nprostriedky budú dodané, po obdržaní overeného úradného prekladu“... Počas celého\nkonania tento subjekt nepredložil úradne overený preklad poistnej zmluvy a okrem\nprehlásenia o vlastníctve (nepostačuje) nepredložil ako listinný dôkaz žiadnu inú\npísomnosť!\n2/ Oznámením vedľajšieho účastníka o vstupe do konania... navrhoval svoj vstup do\nkonania ako vedľajší účastník na strane žalovaných, žalobca namietal že neexistuje\n2\n\nspojitosť a spoločný záujem na výsledku na strane dvoch žalovaných a nemeckej poisťovne,\navšak odvolací súd pripustil vstup tohto účastníka, čo sa sťažovateľovi javí tiež ako\nnezákonný postup odvolacieho a prvostupňového súdu.\n3/ Nezákonnosť až neústavnosť rozhodnutia odvolacieho súdu vidíme v odôvodnení,\nže žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení jeho vlastníctva\nk vozidlu. Nerozumieme tejto argumentácii, nakoľko iným spôsobom ako určením súdu, že\ntu existuje právny (vlastnícky) vzťah žalobcu k motorovému vozidlu... nie je možné vzniknutý\nstav odňatia vozidla vyriešiť, teda iný spôsob (žaloba na plnenie) v danom prípade je\nnepoužiteľná. Vydaniu vozidla ktoré mu odňala Polícia predsa musí predchádzať určenie\na rozhodnutie, že žalobca je vlastníkom vozidla, čo majú obidva súdy zrejme pomýlené.\nŽalobca postupoval zákonne, adekvátnym druhom žaloby, ale súdy rozhodli nezákonne\nv jeho neprospech. Konštatovanie súdu... že „... žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že\npráve podaná žaloba je procesné vhodným nástrojom, ktorá spor rieši, odstraňuje neistotu\nvzťahu účastníkov alebo vytvára základ pre jeho usporiadanie...“, je neznalosť inštitútu\nurčovacej žaloby: Aký druh žaloby mal žalobca (podľa súdu) použiť, už súd nepovedal...\nnajlepšie asi žiadna žaloba... Uvedené preukazuje absolútne neprávne právne posúdenie\nveci... Ďalší nezmysel je vyslovený, že „... žalobca bude nepochybne čeliť žalobe subjektu,\nktorý si na motorové vozidlo robí vlastnícky nárok...“ a tým je vedľajší účastník (nemecká\npoisťovňa), ktorá ale, a to opakovane a dôrazne tvrdíme – nepreukázala relevantným\nlistinným dôkazom, že skutočne na ňu prešlo vlastnícke právo k vozidlu. Súd iba\nšpekulatívne „prejudikuje“ budúci možný stav, bez dôkazu o oprávnenosti nároku\nvedľajšieho účastníka, čo je pokračovanie jeho nezákonnosti a neústavnosti rozhodovania.\n4/ K nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných uvádzame, že odvolací súd sa\niba stotožnil s názorom prvostupňového súdu, ale nezaujal vlastné presvedčivé stanovisko,\nresp. odôvodnenie. ...ak označení žalovaní neboli podľa súdu pasívne vecne legitimovaní,\ntak k neexistujúcim subjektom nemohol zákonne pristúpiť vedľajší účastník konania, ktorý\nvšak súdmi bol akceptovaný, teda existuje tu maximálne pochybenie súdu a nevysporiadanie\nsa so zásadnými skutočnosťami, čo už samo osebe zakladá dôvod na zrušenie rozsudku.\nSťažovateľ nevie, koho mal označiť na žalovanej strane v čase podania žaloby –\nKrajské riaditeľstvo PZ v Prešove v pôsobnosti ktorého je Okresný dopravný inšpektorát\nviedlo motorové vozidlo v evidencii a pridelilo vozidlu evidenčné číslo, akceptovalo\n3\n\nkontrolu originality. Krajské riaditeľstvo PZ Košice odňalo a uschováva vodidlo, teda\nneexistujú iné subjekty na ich označenia ako boli žalovaní...\n5/ Žalobca v konaní opakovane navrhoval, aby vedľajší účastník predložil súdu\núradne overený preklad poistnej zmluvy, čím by vedľajší účastník preukázal dôvodnosť\na najmä oprávnenosť svojho uplatňovaného nároku. Tomuto návrhu nebolo vyhovené.\nAž famózne vyznieva odôvodnenie... cit: „V danom prípade namietané nevykonanie dôkazu,\na to predloženie poistenej zmluvy vedľajším účastníkom v konaní, odvolací súd nepovažoval\nza opodstatnené a za nevyhnutné pre posúdenie skutkového stavu z dôvodu, že vedľajší\núčastník v konaní vystupoval len na strane žalovaných, nie ako účastník sporového konania\nna mieste žalovaného... nie je povinnosťou súdu vyhovieť akémukoľvek návrhu na vykonanie\ndokazovania, lebo v akom rozsahu bude súd dokazovanie vykonávať, je vždy vecou súdu.“...\nVedľajší účastník preto za daného stavu vystupuje stále len iba ako domnelý vlastník,\nnie skutočný, a toto tvrdenie je nevyvrátiteľné pre absenciu relevantných listinných dôkazov\npreukazujúcich jeho nárok (poistná zmluva v úradne overenom preklade s nemčiny\ndo slovenčiny), čo ostalo nezodpovedané, prečo súd, na návrh žalobcu nežiadal od\nnemeckej poisťovne požadované podklady, ktoré by odstránili silné pochybnosti\no zákonnosti uplatneného nároku.\nPrehlásenie o vlastníctve, podpísané neznámou osobou... pre závažnosť uplatneného\nnároku nepostačuje... preukázanie úradného prekladu poistnej zmluvy nie je akýkoľvek\nnávrh, ale zásadný...\nNamietame tiež prieťahy konania, nakoľko od podania odvolania proti Rozsudku\nOkresného súdu Prešov dňa 15.10.2014, do doručenia Rozsudku Krajského súdu Prešov\ndňa 18.11.2015 uplynula doba viacej ako 1 rok, čo je neprimerane dlhá doba konania.»\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„... Krajský súd Prešov ako odvolací súd, Rozsudkom č.k. 4Co/281/2014-232 zo dňa\n14.10.2015 porušil základné práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru a Ústavu SR čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 127 ods. 1.\nZrušuje Rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 4Co/281/2014-232 zo dňa 14. 10.\n2015,\n\n4\n\nZrušuje Rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 15 C/132/2011-203 zo dňa\n10.10.2014,\nPriznáva náhradu trov konania právnemu zástupcovi sťažovateľa ... 296,44 €.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju\nzo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n5\n\nSťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 dohovoru rozsudkom krajského súdu, ktorým potvrdil rozsudok\nOkresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 15 C 132/2011-203 z 10. októbra\n2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“).\nSťažovateľ namietal porušenie označených práv tým, že krajský súd vec nesprávne\nprávne posúdil, keď v odôvodnení rozsudku uviedol, že sťažovateľ nepreukázal naliehavý\nprávny záujem na určení vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, nesprávne právne\nposúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných a nevyhovel návrhu na vykonanie dôkazu –\npredloženie overeného prekladu poistnej zmluvy vedľajším účastníkom.\nV zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu\npre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do\ntakéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí\nrelevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť\nsťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).\nÚstavný súd nie je vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\n\n6\n\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, IV. ÚS 16/09 atď.).\nOkresný súd v relevantnej časti svojho rozsudku uviedol:\n„Podľa § 21 ods. 9 zák. č. 171/1993 Zb. o policajnom zbore ak vzniknú pochybností\no tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní\nprávo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to\noznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60 dní\nodo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na\nzaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde, je\npovinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý\nzaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu\no vrátení zaistenej veci oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru\nnevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou, 10a) ak súd\nnerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa prvej vety nárok\nneuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne\nodovzdá ministerstvu do správy.\nNávrhom na začatie konania možno uplatniť (okrem ďalších prípadov), aby sa\nrozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je (ak je na tom naliehavý\nprávny záujem). Preukázanie, že žalobca má naliehavý právny záujem na žalovanom\nurčení, je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby. Podľa ustálenej judikatúry súdov,\nnaliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný\ntam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo jeho postavenie by sa\nstalo neistým. Napriek uvedenej zásade nie je možné vylúčiť naliehavý právny záujem na\nurčení ani vtedy, ak je možné žalovať na plnenie. Je to vtedy, ak sa určovacou žalobou\nvytvára pevný právny základ pre vzťahy účastníkov a predíde sa tak prípadným ďalším\nsporom o plnenie, alebo ak sa žalobou na plnenie nemôže riešiť celý obsah a dosah\nsporného právneho vzťahu alebo práva.\nZ odôvodenia rozsudku NS SR sp.zn. 1Cdo 91/2006 zo dňa 18.06.2007 vyplýva, že\nnaliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi:\n\n7\n\n- odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru\nnavrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je\nsporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi);\n- jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho\npostavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom;\n- existuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho\nvzťahu.\nNepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu\nvedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je nutné, aby tento naliehavý právny záujem\nexistoval nielen v čase rozhodovania prvostupňového súdu ale aj v čase rozhodovania\nvyšších súdov. K tomu, či tu je naliehavý právny záujem sa prihliada z úradnej povinnosti.\nNa nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu\nkonania.\nV prejednávanej veci dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu\nnaliehavého právneho záujmu. Je nesporné, že aj v prípade vyhovenia žalobe a určenia, že\nžalobca je vlastníkom motorového vozidla, by sa vzťahy neusporiadali a žalobca bude\nnepochybne čeliť žalobe subjektu, ktorý si na predmetné motorové vozidlo robí vlastnícky\nnárok a týmto je v tomto konaní vedľajší účastník na strane žalovaného. Žalovaní ako\nargumentovali vo svojich písomných stanoviskách nerozporujú vlastnícke právo žalobcu, či\ntretej osoby, pretože ich postup vyplýva vyložene z plnenia pracovných povinností. Už tým\nnie je splnený prvý predpoklad naliehavého právneho záujmu tak, ako ho vymedzil NS SR\nv rozsudku sp.zn. 1Cdo 91/2006. Keďže sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že práve\npodaná žaloba je procesné vhodným nástrojom, ktorý spor rieši, odstraňuje neistotu vzťahu\núčastníkov konania, alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie, nepodarilo sa mu\npreukázať ani dostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobcovi\npreto nebude nič brániť, pokiaľ vhodne zvolenou žalobou proti subjektu, ktorý jeho\nvlastnícke právo rozporuje sa opätovne bude domáhať svojich nárokov vhodne zvolenou\nžalobou.\nSúd sa taktiež stotožňuje aj so vznesenou námietkou nedostatku pasívnej vecnej\nlegitimácie, ktorá bezprostredne súvisí aj s nedostatkom naliehavého právneho záujmu.\n\n8\n\nZ hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa\nurčitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého\nhmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je.\nNedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom\nhmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia,\no ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie naproti tomu ide vtedy, ak\nten, o kom navrhovateľ - žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti\n(žalovaný) nie je nositeľom tej hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok NS\nSR sp.zn. 3Cdo 192/2004).\nAko to bolo súdom konštatované vyššie, žalovaní v 1. a 2. rade nemajú dostatok\npasívnej vecnej legitimácie na požadovanom určení, pretože vlastnícke právo žalobcu\nnerozporujú a ani si na sporné motorové vozidlo nerobia vlastnícke nároky. Ich činnosť je\nstriktne v zmysle zákona a spočíva v plnení pracovných povinností. Žalobcovi bolo\ndostatočne dlhý čas známe kto si robí na motorové vozidlo vlastnícke nároky (poisťovňa\n), preto\nmohol okruh účastníkov konania upraviť, čím by odstránil procesný nedostatok, ktorý je\nmimochodom súčasťou preukazovania naliehavého právneho záujmu. Prípadne, ak by\nponechal označenie žalovaných v súčasnom stave, bolo dôvodné sa domáhať vydania\npredmetného motorového vozidla, lide by súd prejudiciálne riešil aj otázku vlastníctva.\nAk má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je úspešná,\nmusia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky:\n1. účastníci konania musia mať vecnú legitimáciu,\n2. navrhovateľ musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem.\nUrčovacie žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. majú v zásade len preventívnu funkciu\na smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo (uznesenie NS SR\n5MCdo 1/2010).\nVecná legitimácia účastníka či už aktívna, alebo pasívna predstavuje hmotnoprávny\nvzťah účastníka k prejednávanej veci. Vecná legitimácia v konaní o určenie či tu právny\nvzťah alebo právo je, alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu\nalebo práva, o ktoré v konaní ide.\n\n9\n\nSúd žalobe pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a nedostatok pasívnej\nvecnej legitimácie vyhovieť nemohol.“\nÚstavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že odôvodnenia rozhodnutí\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m.\nII. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože prvostupňové\na odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.\nKrajský súd sa s odôvodnením rozsudku okresného súdu stotožnil a v relevantnej\nčasti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol:\n„K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia, v dôsledku\nktorých by súd na základe výsledku vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym\nskutkovým záverom nebolo dôvodné. V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou\nkontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 120 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku, t.j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania ním\ntvrdených skutočností. V danom prípade namietané nevykonanie dôkazu, a to predloženie\npoistnej zmluvy vedľajším účastníkom v konaní, odvolací súd nepovažoval za opodstatnené\na za nevyhnutné pre posúdenie skutkového stavu z dôvodu, že vedľajší účastník v konaní\nvystupoval len na strane žalovaných, nie ako účastník sporového konania, na mieste\nžalovaného. Ustanovenie § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyjadruje základné\npráva a povinnosti účastníkov v občianskosúdnom konaní, t.j. povinnosť tvrdiť skutkové\nokolnosti, z ktorých účastník odvodzuje svoje právo a povinnosť protistrany, označiť\ndôkazy, ktorými chce účastník konania preukázať pravdivosť ním tvrdené skutočnosti,\nzodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena a právo súdu výnimočne vykonať aj iné\ndôkazy ako navrhujú účastníci, ak je vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z\nuvedeného vyplýva, že nie je povinnosťou súdu vyhovieť akémukoľvek návrhu na vykonanie\ndokazovania, lebo v akom rozsahu bude súd dokazovanie vykonávať, je vždy vecou súdu.\nV danom konaní podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa postupoval\nsprávne, ak nevykonával ďalšie dôkazy týkajúce sa preukázania vlastníckeho práva, ktoré\nboli spochybnené vstupom vedľajšieho účastníka do tohto konania, ako aj vedením\nsamostatného konania vedľajším účastníkom proti žalobcovi o určenie vlastníckeho práva\n10\n\nz dôvodu, že pre predmetné konanie neboli splnené základné procesné podmienky pre\nurčenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je, t.j. existencia naliehavého právneho\nzáujmu vyplývajúca z ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ako aj\ns tým súvisiaci nedostatok pasívnej legitimácie žalovaných v konaní.“\nÚstavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ v sťažnosti iba opakuje námietky, ktoré už\nboli predmetom preskúmavania krajským súdom na základe ním podaného odvolania proti\nrozsudku okresného súdu, teda sťažnosť je vlastne iba pokračujúcou polemikou s právnym\nnázorom okresného súdu a krajského súdu. Sťažovateľ tak stavia ústavný súd do pozície\nbežnej prieskumnej inštancie všeobecného súdnictva, keď požaduje, aby ústavný súd vec\nopätovne posúdil a stotožnil sa s jeho právnym názorom. Ústavný súd v súvislosti s takto\nkoncipovanou sťažnosťou pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou\ninštanciou v systéme všeobecného súdnictva.\nCitovaný rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu obsahuje\ndostatok skutkových a právnych záverov, z ktorých je jednoznačne zrejmé, že krajský súd\nsa sťažovateľovými námietkami obsiahnutými v odvolaní, ktoré sú v podstate totožné\ns námietkami obsiahnutými v sťažnosti, zaoberal a s týmito sa vysporiadal. Ústavný súd\nkonštatuje, že závery, ku ktorým krajský súd dospel, nemožno označiť za svojvoľné alebo\nzjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na\nprijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nZ ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré sú dostatočne odôvodnené. Pretože namietaný\nrozsudok nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnený na základe jeho vlastných\n11\n\nmyšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto\npostupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii\nnemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.\nNad rámec odôvodnenia rozsudkov okresného súdu a krajského súdu ústavný súd\nkonštatuje, že pokiaľ sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „... podľa § 103 OSP súd skúma\nkedykoľvek za konania, či sú splnené podmienky, teda ak mal súd za to, že označení\núčastníci (žalovaní) nie sú pasívne vecne legitimovaní, tak mal sa s tým vysporiadať počas\nkonania, alebo hneď po podaní žaloby... ak označení žalovaní neboli podľa súdu pasívne\nvecne legitimovaní, tak k neexistujúcemu subjektu nemohol pristúpiť vedľajší účastník...“,\nz takto formulovanej námietky je zrejmé, že sťažovateľ si zamieňa, resp. stotožňuje\nnedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu s nedostatkom spôsobilosti odporcu byť\núčastníkom konania.\nPasívna vecná legitimácia účastníka konania je stav vyplývajúci z hmotného práva.\nPasívne vecne legitimovaný je odporca v konaní vtedy, ak je nositeľom hmotnoprávnej\npovinnosti, resp. záväzku. Jednoducho povedané, ak z hmotného práva vyplýva povinnosť,\nresp. záväzok odporcu, je v konaní pasívne vecne legitimovaný, ak povinnosť alebo záväzok\nodporcu z hmotného práva nevyplýva, odporca nie je pasívne vecne legitimovaný.\nPodľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) spôsobilosť byť\núčastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju\nzákon priznáva. Súd v zmysle § 103 OSP neskúma ako podmienku konania, či odporca je\npasívne vecne legitimovaný, ale to, či má spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda či\nmôže v konaní vystupovať ako navrhovateľ alebo odporca.\nÚstavný súd súhlasí s tvrdením sťažovateľa, že k neexistujúcemu subjektu nemôže\npristúpiť vedľajší účastník. Je však potrebné poukázať na to, že Krajské riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Košiciach (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) ani Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), ktorých ako odporcov označil\n\n12\n\nv návrhu sťažovateľ, nie sú neexistujúce subjekty a majú, resp. mali spôsobilosť byť\núčastníkom konania.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je\ndôvodom na zastavenie konania (pre nesplnenie podmienky konania, ktorú súd skúma\nv zmysle § 103 OSP) a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie\nnávrhu, tak ako to bolo aj v prípade sťažovateľa.\nMinisterstvo vnútra ani krajské riaditeľstvo netvrdili, že sú vlastníkom motorového\nvozidla, ku ktorému žiadal sťažovateľ určiť vlastnícke právo, a preto ústavný súd súhlasí\ns názorom okresného súdu a aj krajského súdu o tom, že na strane týchto žalovaných išlo\no nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.\nÚstavný súd konštatuje, že už samotný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaných by bol dôvodom na zamietnutie sťažovateľovej žaloby. Z uvedeného dôvodu\nnepovažuje ústavný súd za potrebné zaoberať sa osobitne námietkou sťažovateľa o tom, či\nmal alebo nemal vo veci naliehavý právny záujem, pretože táto skutočnosť je vzhľadom na\nuvedené irelevantná, a aj v prípade, ak by bolo zistené, že sťažovateľ má naliehavý právny\nzáujem na určení vlastníckeho práva, tento fakt by nič nezmenil na tom, že jeho žaloba by\nbola zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.\nV súvislosti s námietkou sťažovateľa, že krajský súd nevykonal navrhnutý dôkaz –\npredloženie originálu poistnej zmluvy vedľajším účastníkom, ústavný súd uvádza, že\ndokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia\ndôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie\ndôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd\nrozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav\nzákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie\ndokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa\nzisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa\nneuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V\n13\n\nprípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou\npovinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§\n157 ods. 2 OSP) (I. ÚS 193/2013).\nZ práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\nAko je zrejmé z rozsudkov okresného súdu a krajského súdu, návrhom sťažovateľa\nna vykonanie dôkazu sa všeobecné súdy zaoberali a jasne a zrozumiteľne uviedli dôvody,\nprečo tomuto návrhu nevyhoveli. Ústavný súd súhlasí s citovanými závermi a dôvodmi\nvšeobecných súdov, pre ktoré návrhu sťažovateľa na vykonanie dôkazu nevyhoveli.\nÚstavný súd opätovne uvádza, že už samotný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie bol\ndôvodom na zamietnutie návrhu, a aj v prípade, ak by bolo zistené, že vedľajší účastník nie\nje vlastníkom motorového vozidla, nebola by táto skutočnosť dôvodom na vyhovenie\nsťažovateľovmu návrhu, keďže sťažovateľov návrh nesmeroval proti vedľajšiemu\núčastníkovi. Vykonanie navrhovaného dôkazu preto nemohlo privodiť iné rozhodnutie\nv sťažovateľovej veci, a preto nebolo jeho vykonanie dôvodné.\nV závere ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ na ochranu svojich práv zvolil\nnesprávny druh žaloby, a táto skutočnosť bola dôvodom zamietnutia jeho návrhu. Pokiaľ\nsťažovateľ tvrdí, že z rozsudkov okresného súdu a krajského súdu nevyplýva, aký druh\nžaloby mal použiť, toto jeho tvrdenie je nepravdivé. Z rozsudku okresného súdu\njednoznačne vyplýva, že sťažovateľ mohol upraviť okruh účastníkov tak, že by žalovaným\nbola aj poisťovňa, ktorá vo veci vystupovala ako vedľajší účastník, keďže práve ona bola\nnositeľom pasívnej vecnej legitimácie a v takom prípade by ani nevznikli pochybnosti\no naliehavom právnom záujme sťažovateľa na určení vlastníckeho práva, resp. sťažovateľ\nmohol uplatniť iný druh žaloby, a to žalobu o vydanie veci, ktorá by smerovala proti\nministerstvu vnútra a krajskému riaditeľstvu ako žalovaným, pričom v takomto konaní by sa\nvyriešila ako predbežná otázka, kto je vlastníkom motorového vozidla.\n\n14\n\nVychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľa\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nS poukazom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neodôvodnenosti.\nKeďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. februára 2016\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "naliehavý právny záujem"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2feb5b58-892e-4da5-84a8-a87031cf5b26", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 193/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/2013 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2feb5b58-892e-4da5-84a8-a87031cf5b26"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 218/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 218/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 249, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "768a9fcc-177d-4be0-b416-d4b8c3f9fa8c:769e82b1-0710-451b-a852-162deee797f9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8111223730.1", "spisova_znacka": "4Co/281/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/281/2014 z 13. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-10-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8111223730.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1d3b22e5-f8b5-47b3-9359-eebb020acc41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.273.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 273/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.273.2019.1"}, {"guid": "bac3f1bf-925e-4570-8e4a-a09dcecc9c96:74e62949-bd61-424b-bc8e-f8f2fe884eba", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3825201587.2", "spisova_znacka": "8Co/46/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/46/2026 z 28. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3825201587.2"}, {"guid": "8fe2937d-6028-4701-be9d-6b01d639b3c6:fe8bc83c-0371-4fb0-b292-f7b1096c144c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1115220887.2", "spisova_znacka": "7Co/75/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/75/2020 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1115220887.2"}, {"guid": "3b4c4170-fe59-47dc-ac7f-2d17f57f685d:e4b17876-414b-44d0-87eb-d3254ce6274b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8714213829.6", "spisova_znacka": "18Co/43/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/43/2023 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8714213829.6"}, {"guid": "af38a697-27b7-4ebc-9d7d-588bebc0f58c:0631badd-a045-452d-9270-20d32f2a68e5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5621200613.1", "spisova_znacka": "7Co/56/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/56/2021 z 27. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5621200613.1"}, {"guid": "af38a697-27b7-4ebc-9d7d-588bebc0f58c:a248c7be-e8ce-41ee-b7d5-34599ef9aa02", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5621200613.1", "spisova_znacka": "7Co/56/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/56/2021 z 27. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5621200613.1"}, {"guid": "9c9344ab-e24f-4e8c-9ef0-4b1c37cf6571:3b46fb85-6635-427f-a4c5-4175fa962f80", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6917205119.2", "spisova_znacka": "17Co/132/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/132/2019 z 10. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-03-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6917205119.2"}, {"guid": "9df338ea-9dfe-4688-9c25-2bfc858c8af6:d7436e26-cac3-4b66-9e4e-fc39fa54c533", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6415208319.3", "spisova_znacka": "17Co/38/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/38/2019 z 25. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6415208319.3"}, {"guid": "9df338ea-9dfe-4688-9c25-2bfc858c8af6:2b6e3e86-ade5-473f-96c9-6a85c57772a7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6415208319.3", "spisova_znacka": "17Co/38/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/38/2019 z 25. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6415208319.3"}, {"guid": "4d197e87-9d7c-4062-affd-43e0199fd7d5:247ccb4d-7a5e-4c4c-8b1a-d5d34babe005", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:8315212338.2", "spisova_znacka": "17CoPr/1/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoPr/1/2018 z 14. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-08-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:8315212338.2"}, {"guid": "c17bffac-20f8-4d78-bb2d-01041f5f746a:f931b03c-8789-4629-adba-70700b58a082", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:1424207279.3", "spisova_znacka": "67C/47/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 67C/47/2024 z 18. 5. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-05-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1424207279.3"}, {"guid": "42856782-8595-4320-95ef-0a1976ed9210:1c64a54f-6e34-4493-aa50-0be7dd354076", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2026:3825201587.4", "spisova_znacka": "23C/49/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 23C/49/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2026:3825201587.4"}]}