{"guid": "ussr:ec2efe4f-f101-4cae-a90b-38cd0ac4e752", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.76.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 76/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/97 z 6. 2. 1998", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. februára 1998, sp. zn. I. ÚS 76/97, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.76.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Viera Mrázová", "sudca_id": 1103, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/viera-mrazova-1103", "datum_vydania": "1998-02-06", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-1", "nazov": "čl. 2 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "nazov": "čl. 30 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-94", "nazov": "čl. 94 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-94", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-94"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 94", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 94", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 94", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-94", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ec2efe4f-f101-4cae-a90b-38cd0ac4e752", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.76.1997.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.76.1997.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.76.1997.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 76/97\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu\n6. februára 1998, zloženom z predsedu JUDr. Richarda Rapanta a sudcov JUDr. Jána\nKlučku a JUDr. Viery Mrázovej, v konaní o prijatom podnete\n, bytom\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ernestom\n\nValkom, Župné nám. 9, Bratislava, vo veci porušenia jeho ústavného práva\nupraveného v čl. 94 a porušenia jeho základného práva upraveného v čl. 30 ods. 1,\nobe v spojení s čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a konaním\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s referendom vyhláseným\nprezidentom Slovenskej republiky v Zbierke zákonov pod č. 76/1997 na piatok 23.\nmája a sobotu 24. mája 1997 takto\nrozhodol:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky svojím postupom a konaním v čase\nod 21. mája\n\ndo 24. mája 1997 pri zabezpečovaní vytlačenia\n\na doručovania\n\nhlasovacích lístkov obciam na vykonanie referenda vyhláseného prezidentom\nSlovenskej republiky v Zbierke zákonov č. 76/1997 na piatok 23. mája a sobotu\n24. mája 1997 p o r u š i l o ústavné právo\n\nzúčastniť sa na\n\ntomto referende, upravené v čl. 94 Ústavy Slovenskej republiky, a tým súčasne\nporu š i l o\n\naj jeho základné právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí\n\npriamo, upravené v čl. 30 ods. 1; obe práva porušilo v spojení s čl. 2 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)\nbol 25. septembra 1997 faxom a 29. septembra 1997 poštou doručený podnet\n, bytom\n\n, zastúpeného advokátom JUDr.\n\nErnestom Valkom, Župné nám. 9, Bratislava (ďalej len „navrhovateľ“), v ktorom\nnavrhol, aby ústavný súd tento podnet „prijal a začal konanie pre porušenie\nústavných práv fyzických osôb podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky“.\n\nPodnet v petite a jeho odôvodnení nebol jednoznačný, naviac bolo potrebné\npreukázať niektoré tvrdenia v ňom uvedené, preto bol navrhovateľ vyzvaný na\nodstránenie nedostatkov svojho podania. Tieto v určenej lehote písomne odstránil a\nna niektoré skutočnosti v podnete uvedené bol aj osobne\n\nvypočutý formou\n\ninformatívneho výsluchu v budove Ústavného súdu v Košiciach.\nNavrhovateľ v upresnenom petite podnetu žiadal, aby ústavný súd nálezom\nrozhodol, že „právo navrhovateľa, občana\n\n, upravené v čl. 94\n\nv spojení s čl. 30 ods. 1 a čl. 2. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, konaním\nSlovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v čase\nod 21. mája do 24. mája 1997, porušené bolo“.\nV odôvodnení podnetu navrhovateľ uviedol, že k porušeniu jeho ústavného\npráva upraveného v čl. 94 ústavy, t.j. práva zúčastniť sa na referende vyhlásenom\nprezidentom Slovenskej republiky a publikovanom v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky pod č. 76/1997 došlo postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\n\n2\n\n(ďalej len „ministerstvo“)\n\ntým, že toto ministerstvo nevytvorilo technické\n\npodmienky pre realizáciu citovaného ústavného práva a v súvislosti s tým, ani pre\nrealizáciu jeho základného práva zúčastniť sa formou tohto referenda priamo na\nspráve verejných vecí i na výkone štátnej moci (čl. 30 ods. 1 a čl. 2 ods. 1 ústavy).\nTvrdil, že ministerstvo nezabezpečilo pre obce hlasovacie lístky so všetkými\notázkami, ktoré boli predmetom referenda vyhláseného prezidentom Slovenskej\nrepubliky v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal na to,\nže: „Ústredná komisia pre referendum SR utvorená na základe rozhodnutia\nprezidenta SR č. 76/1997 Z. z. rozhodla, že platným hlasovacím lístkom pre\nreferendum vyhlásené v Zbierke zákonov je hlasovací lístok so 4 otázkami, teda aj s\notázkou, ktorú signatári petície požadovali a uložila svojmu predsedovi opatriť\npečiatkou komisie jedine tento lístok. Takýto lístok, teda hlasovací lístok so 4\notázkami opatrila Ústredná komisia pre referendum SR svojou pečiatkou 16. mája\n1997. Dňa 21. mája 1997 informoval Ústrednú komisiu pre referendum SR minister\nvnútra, že rozhodol o vylúčení a distribúcii lístkov len s 3 otázkami. Na týchto\nlístkoch sa otázka, ktorú požadovala petícia, nenachádzala. Takéto lístky ktosi opatril\ni pečiatkou Ústrednej komisie pre referendum a to proti jej vôli. Platné hlasovacie\nlístky (so 4 otázkami) sa týmto zásahom ministra vnútra nedostali do žiadnej z obcí a\nteda ani do hlasovacích miestností.“. O tom, že neboli k dispozícii ani jemu, sa\nosobne presvedčil, keď prišiel v piatok 23. mája 1997 okolo o 18.00 hodiny do\nmiestnosti okrskovej komisie pre referendum v budove Základnej školy na Dlhých\nDieloch v Bratislave. Napriek tomu, že pred touto miestnosťou bol ako vzor\nvyvesený lístok so všetkými štyrmi referendovými otázkami uvedenými v rozhodnutí\nprezidenta Slovenskej republiky č. 76/1997 Z. z., volebná komisia takýto hlasovací\nlístok nemala k dispozícii, a preto mu ho na jeho výzvu nemohla vydať. Proti\ntakémuto postupu okrskovej komisie pre referendum ústne protestoval a z tohto\ndôvodu sa ani nezaregistroval ako účastník volebného aktu referenda. Z rovnakého\ndôvodu nepodal miestne príslušnej okrskovej komisii pre referendum ani písomnú\nsťažnosť, pretože nemožnosť uskutočnenia jeho ústavného práva, t.j. zúčastniť sa na\ntomto konkrétnom referende a nemožnosť domôcť sa jeho zákonnej ochrany boli,\npodľa navrhovateľa, zrejmé.\n\n3\n\nZačatie konania pred ústavným súdom nielen o ústavnej sťažnosti, ale aj\no podnete si zásadne vyžaduje, aby pred začatím konania boli využité všetky právne\nprostriedky umožňujúce účinnú ochranu porušeného práva, teda aj práva ústavného;\nkonkrétne ústavného práva zúčastniť sa na tom referende, ktoré vyhlásil prezident\nrepubliky na piatok 23. mája a sobotu 24. mája 1997 a bolo uverejnené v Zbierke\nzákonov pod č. 76/1997. Podľa zákona č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania\nreferenda v znení neskorších predpisov a v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 153/1997 (ďalej len „zákon o\nspôsobe vykonania referenda“), možno podať sťažnosť na postup okrskovej komisie\npre referendum; príslušnou na rozhodnutie o nej je okresná komisia pre referendum.\nNa základe zisteného skutkového stavu ústavný súd skonštatoval, že aj keď by\nnavrhovateľ využil toto právo upravené v zákone o spôsobe vykonania referenda,\nochrana jeho ústavného práva by nebola účinná, pretože ani rozhodnutím okresnej\nkomisie pre referendum by nebolo možné napraviť konanie príslušnej okrskovej\nkomisie pre referendum, nakoľko táto (ale ani komisie pre referendum vyššieho\nstupňa) nemali k dispozícii hlasovacie lístky pre referendum vyhlásené prezidentom\nSlovenskej republiky na piatok 23. mája\n\na sobotu 24. mája 1997 a uverejnené\n\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 76/1997. Ústavný súd preto netrval\nna podmienke využitia a uplatnenia tejto formy ochrany ústavného práva\nnavrhovateľa (účastníka referenda), t.j. netrval na podaní sťažnosti na postup\npríslušnej okrskovej komisie pre referendum,\n\nako podmienke začatia konania o\n\npodnete na ústavnom súde, pretože sa, nielen účinne, ale ani reálne, nemohol domôcť\nochrany svojho ústavného práva zúčastniť sa tohto konkrétneho referenda podaním\nsťažnosti na konanie príslušnej okrskovej komisie pre referendum.\nÚstavný súd zistil, že podnet spĺňal všetky náležitosti predpísané zákonom\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa tento\nzákon (ďalej len „zákon o konaní pred ústavným súdom“), a preto 11. novembra\n1997 rozhodol o jeho prijatí na konanie. Prijatím podnetu začalo podľa § 18 ods. 3\npísm. b) citovaného zákona konanie vo veci samej.\n\n4\n\nNavrhovateľ v písomnom spresnení svojho podnetu z 29. októbra 1997 navrhol\nako vedľajšieho účastníka konania prezidenta Slovenskej republiky, pretože podľa\njeho názoru „účinky referenda vyhláseného prezidentom Slovenskej republiky\nnaďalej trvajú, a teda trvá i moje právo zúčastniť sa hlasovania o vyhlásenom\nreferende“. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že „právnym záujmom prezidenta\nSlovenskej republiky by malo byť naplnenie práv vyplývajúcich z jeho rozhodnutia o\nvyhlásení referenda, i ak v dôsledku postupu Ministerstva vnútra SR bol zmarený\njeho termín“.\nÚstavný súd 14. novembra 1997 oznámil Ministerstvu vnútra Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) svoje rozhodnutie o prijatí podnetu na\nkonanie a vyzval ho, aby sa vyjadrilo, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci samej.\nMinisterstvo vnútra listom č. j. 203/1-97/028478 z 25. novembra 1997 oznámilo\nústavnému súdu, že na ústnom pojednávaní netrvá a súhlasí s upustením od neho.\nK rukám ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“)\nbol adresovaný list ústavného súdu zo 17. novembra 1997 obsahujúci v prílohe\npodnet a jeho spresnenie s požiadavkou vyjadrenia sa k nemu. Listom č. j. KM1954/97 z 5. decembra 1997 podpísaným ministrom vnútra požiadalo ministerstvo\nvnútra ústavný súd, aby mu tento „oznámil, ktorý návrh podateľa považuje za\nrozhodujúci, teda, ku ktorému sa má ministerstvo vyjadriť“. V liste z 12. decembra\n1997 adresovanom ministrovi vnútra poukázal ústavný súd na povinnosť sudcu\nspravodajcu upravenú v ustanovení § 29 ods. 5 zákona o konaní pred ústavným\nsúdom zabezpečiť, aby návrh (legislatívna skratka aj pre prijatý podnet) bol bez\nmeškania doručený ostatným účastníkom konania, t.j. aby boli doručené všetky\npodania týkajúce sa predmetu podnetu, teda aj jeho spresnenia, prípadne doplnenia.\nMinisterstvo vnútra, sekcia verejnej správy, doručilo ústavnému súdu 23. decembra\n1997 list č. j. KM 1954-1/97 z 15. decembra 1997 podpísaný ministrom vnútra, v\nktorom sa konkrétne nevyjadril k jednotlivým častiam podnetu navrhovateľa, ale\nústavnému súdu oznámil, že „komplexné stanovisko ministerstva vnútra k\nproblematike referenda obsahuje Súhrnná správa o vyhodnotení referenda konaného\n\n5\n\n23. a 24. mája 1997, ktorú prerokovala aj vláda Slovenskej republiky a vzala na\nvedomie uznesením č. 817 z 11. novembra 1997“. Súčasne v liste uviedol, že v\nprílohe listu prikladá a zasiela „tú časť súhrnnej správy, ktorá sa týka predmetu\nrozhodovania Ústavného súdu Slovenskej republiky“. Príloha pripojená k tomuto\nlistu bola v hornej časti označená veľkým písmenom abecedy „B“ a mala 4 listy\noznačené arabskými číslicami 23, 24, 25, 26, 27 a 28 (ďalej len „príloha listu\nministra“).\nText prílohy\n\nministra obsahoval skutočnosti, ktoré viedli v konečnom\n\ndôsledku k zhodnoteniu konania ministra vnútra\n\na postupu ministerstva vnútra\n\nvládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) v súvislosti s predmetným\nreferendom. Konštatovalo sa v ňom, že konanie ministra vnútra a v súvislosti s ním aj\npostup ministerstva vnútra pri zabezpečovaní úloh spojených s realizáciou referenda\nneboli v rozpore so zákonom o spôsobe vykonania referenda a jeho iné konanie než\naké upravuje ustanovenie § 15 a § 30 ods. 1 zákona o spôsobe vykonania referenda\nodôvodňovala tým, že „postup ministra vnútra bol v súlade s uznesením vlády\na výkladom Ústavného súdu“, pretože „referendum o štvrtej otázke o priamej voľbe\nprezidenta po zverejnení nálezu Ústavného súdu už nemohlo mať právny význam“.\nUvedený postup ministra vnútra zabezpečil\n\nregulárnosť referenda o otázkach\n\ntýkajúcich sa vstupu Slovenskej republiky do NATO a že referendum o otázke\npriamej voľby prezidenta sa v súlade s nálezom Ústavného súdu SR neuskutočnilo“.\nÚstavný súd listom zo 14. novembra 1997 vyzval aj navrhovateľa, aby sa\nvyjadril, či trvá na ústnom pojednávaní v konaní o jeho podnete vedeného pod sp. zn.\nI. ÚS 76/97. Tento\n\nvyjadril svoj súhlas s upustením od ústneho pojednávania\n\nv predmetnej veci listom z 26. novembra 1997.\nS ohľadom na to, že ani jeden z účastníkov netrval na ústnom pojednávaní\npred ústavným súdom v predmetnej veci, bolo vyjadrenie ministra vnútra k podnetu\ntomuto doručené, aby sa oboznámil s jeho obsahom, s\nmožnosťou zaujať k nemu stanovisko.\n\n6\n\nAko už bolo spomenuté, navrhovateľ v spresnení svojho podnetu žiadal\nústavný súd, aby „bol ako vedľajší účastník konania povolaný prezident Slovenskej\nrepubliky“, čo odôvodnil tým, že\n\n„právnym záujmom prezidenta Slovenskej\n\nrepubliky by malo byť naplnenie práv vyplývajúcich z jeho rozhodnutia o vyhlásení\nreferenda“, pretože podľa jeho názoru, „právne účinky vyhláseného referenda na 23.\na 24. mája 1997 naďalej trvajú, a preto trvá i moje právo zúčastniť sa hlasovania v\ntomto referende“.\nÚstavný súd sa po prijatí podnetu na konanie v zmysle ustanovení § 31a ods.\n1 a 2 a § 51 ods. 2 zákona o konaní pred ústavným súdom v spojení s § 93 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku obrátil na prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len\n„prezident republiky“) s písomnou výzvou, aby sa k návrhu\nvyjadril a oznámil ústavnému súdu, či chce vstúpiť do konania o podnete\nnavrhovateľa. V prípade kladnej odpovede bol vyzvaný, aby preukázal právny\nzáujem na výsledku konania.\nPrezident republiky 11. decembra 1997 doručil ústavnému súdu svoje\nstanovisko k jeho postaveniu ako vedľajšieho účastníka v konaní o podnete\nnavrhovateľa vedenom pod sp. zn. I. ÚS 76/97. Oznámil mu v ňom, že chce vstúpiť\ndo konania v predmetnej veci ako vedľajší účastník, a žiadal ústavný súd, aby\nrozhodol o priznaní mu tohto postavenia. Právny záujem o výsledok\n\nkonania\n\nzdôvodnil, keď uviedol, že „podmienky uvedené v čl. 95 Ústavy SR i v § 1 ods. 3, 4,\n§ 1a až 1c zákona č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda (v platnom znení)\nboli splnené, a preto som referendum vyhlásil. Moje rozhodnutie z 13.3.1997 bolo\nuverejnené pod č. 76/1997 Z. z.“. Napriek tomu „minister vnútra v zjavnom rozpore\ns postavením a konkrétnymi ustanoveniami, ktoré cit. zákon dáva (viď ďalšiu časť\ntohto podania), nerealizoval vôľu takmer pol milióna oprávnených občanov a\nzabránil realizácii môjho rozhodnutia z 13.3.1997. Tým vážne porušil ústavné práva\nobčanov, uvedené v čl. 2 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a v čl. 94 Ústavy, jednak moje ústavné\nprávo rozhodovať o vyhlásení referenda, upravené v čl. 95 Ústavy Slovenskej\nrepubliky“. Takéto konanie ministra vnútra, resp. ministerstva vnútra považoval za\nporušenie jeho ústavného práva a „za zásah do výlučných ústavných kompetencií\n\n7\n\nhlavy štátu“, ktoré spôsobili to, že má na výsledku o podnete občana, ktorý chcel\nsvoje ústavné právo realizovať, právny záujem, pričom zdôraznil, že „tento právny\nzáujem má mimoriadnu intenzitu, lebo kladné rozhodnutie sa bude prinajmenšom\nnepriamo týkať mojich ústavných oprávnení“.\nPrezident republiky vo svojom podaní upozornil na to, že v súvislosti\ns pozastavením jeho rozhodnutia o vyhlásení referenda č. 76/1997 Z. z. a následným\nzmarením referenda začalo na jeho návrh na ústavnom súde konanie o výklad čl. 1,\nčl. 2 ods. 2, čl. 2 ods. 1 vo vzťahu k čl. 2 ods. 2 ústavy, ako aj o výklad čl. 95 vo\nvzťahu k čl. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, čo však podľa jeho názoru nespôsobuje prekážku\nlitispendencie voči konaniu o podnete\n\n, a preto z tých istých dôvodov\n\nnie je ani prekážkou pre jeho vstup do konania o predmetnom podnete.\nÚstavný súd zistil, že obe spomínané konania, o ktorých ústavný súd koná\nsúčasne, sú samostatné, procesne i vecne odlišné, z čoho je zrejmé, že prekážka\nlitispendencie v konaní pred ústavným súdom vo veci podnetu\nneexistuje.\nPrezident Slovenskej republiky súčasne s oznámením o vstupe do konania\nzaslal ústavnému súdu aj plnomocenstvo, z ktorého vyplynulo, že v konaní pred\nústavným súdom ho ako vedľajšieho účastníka vo veci I. ÚS 76/97 bude zastupovať\nJUDr. Ivan Trimaj, riaditeľ legislatívneho odboru Kancelárie prezidenta Slovenskej\nrepubliky.\nÚstavný súd uznesením č. k. I. ÚS 76/97-71 z 18. decembra 1997 prezidentovi\nSlovenskej republiky priznal postavenie vedľajšieho účastníka v predmetnom spore.\n\nII.\n\n8\n\nÚstavný súd v konaní o podnete\n\nvychádzal\n\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z tvrdení navrhovateľa uvedených ako v\npodnete, tak aj v zápisnici z jeho informatívneho výsluchu; ďalej z tých častí\nvyjadrenia ministra vnútra, ktoré vecne súviseli s obsahom predmetného podnetu.\nVzal do úvahy aj dôvody prezidenta republiky pre jeho vstup do konania.\nPredmetom konania o podnete bolo porušenie ústavného práva konkrétneho\nobčana zúčastniť sa na referende vyhláseného prezidentom republiky v Zbierke\nzákonov pod č. 76/1997, ktoré sa malo vykonať v piatok 23. mája a v sobotu 24. mája\n1997. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na porušenie jeho práv upravených\nv čl. 94 a v čl. 30 ods. 1, oboch v spojení s čl. 2 ods. 1 ústavy.\nPri posudzovaní vzájomnej súvzťažnosti citovaných ustanovení ústavy\na konania, ktorým malo k ich porušeniu dôjsť, ústavný súd konštatoval nasledovné.\nPodľa čl. 94 ústavy právo zúčastniť sa na referende má každý občan\nSlovenskej republiky, ktorý má právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky.\nGenézou tohto ústavného práva je základný princíp demokracie v právnom\nštáte, ktorý je vyjadrený aj v našej ústave zvrchovanosťou občanov Slovenskej\nrepubliky (čl. 2 ods. 1 ústavy). Občania, ako pôvodcovia vzniku a existencie štátnej\nmoci (zákonodarnej, výkonnej, súdnej), majú prvotnú kreačnú právomoc, čo znamená,\nže majú ako prví a jediní právo vytvárať orgány štátu. Táto právomoc občanov nie je\nod nikoho iného odvodená, ale naopak všetky štátne orgány odvodzujú svoju\nprávomoc od občanov ako suveréna štátnej moci.\nPodmienkou realizácie každého ústavného princípu, a teda aj ústavného\nprincípu zvrchovanosti občanov, je jeho pretransformovanie do konkrétnych\nsubjektívnych práv občanov a s nimi spojených povinností subjektov zabezpečujúcich\ntieto práva. Jedným zo základných práv občanov, ktoré napĺňa ústavný princíp ich\nzvrchovanosti v štáte (čl. 2 ods. 1 ústavy) je právo „zúčastňovať sa na správe\nverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov“ upravené v čl. 30\n\n9\n\nods. 1 ústavy. Občania prostredníctvom svojej ústavy teda rozhodujú, či budú svoju\nmoc vykonávať výlučne prostredníctvom parlamentu alebo ju budú, v niektorých\nprípadoch uskutočňovať priamo. Obe formy\n\núčasti na správe verejných vecí sú\n\nrovnocenné; kedy sa ktorá z nich uplatňuje a podmienky ich uskutočňovania upravuje\nústava taxatívnym spôsobom.\nPriamou formou účasti občanov Slovenskej republiky na správe verejných vecí\npodľa ústavy je referendum, a to buď celoštátne (čl. 93 až 100), alebo miestne (čl.\n67).\nVychádzajúc z posúdenia súvzťažnosti ustanovení ústavy, porušenie ktorých\nnavrhovateľ namietal, ústavný súd tak, ako už viackrát predtým, konštatoval, že tieto\nspolu vecne súvisia, a preto porušením subjektívneho práva občana zúčastniť sa na\nreferende upraveného v čl. 94 ústavy, vždy dochádza aj k porušeniu jeho práva\nzúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo upraveného v čl. 30 ods. 1, a tým aj\nk porušeniu ústavného princípu demokracie upraveného v čl. 2 ods. 1 ústavy.\nNa existenciu princípu zvrchovanosti občanov v štáte ako takého, ktorý\nv konečnom dôsledku nachádza svoje vyjadrenie v pôsobení štátnej moci vôbec (a to\naj tou formou), ktorá je predmetom posúdenia v tomto konaní, poukázal ústavný súd\naj v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 60/97 z 22. januára 1998, keď konštatoval, že „výkon\nštátnej moci priamo občanmi je samostatnou formou uplatnenia moci v štáte občanmi,\nktorí sú jej originálnymi nositeľmi“ (s. 6), a tiež v náleze sp. zn. PL. ÚS 42/95 z 2.\nmája 1995 keď uviedol, že „základným východiskom riešenia tejto problematiky\n(problematiky referenda - pozn. senátu) je čl. 2 ods. 1 ústavy. I keď občania delegujú\nsvoje práva parlamentu, predsa - im zostáva, ako nositeľovi primárnej originálnej\nmoci - právo rozhodovať o niektorých zásadných otázkach týkajúcich sa verejného\nzáujmu priamo v referende“ (s. 14); podobne v rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. II.\nÚS 94/95 z 13. decembra 1995, podľa ktorého „referendum je v ústave najvyššou\npredvídanou formou, v ktorej sa vôľa obyvateľstva stane všeobecne právne\nzáväznou“ (s. 21).\n\n10\n\nVzájomnú spätosť čl. 30 ods. 1 ústavy s čl. 2 ods. 1 ústavy ústavný súd tiež\nskonštatoval v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 60/97 z 22. januára 1998, keď uviedol, že\n„podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí\nverejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov“ a „v nadväznosti na čl.\n2 ods. 1 ústavy sa občanom zaručuje právo zúčastňovať sa priamo na uplatňovaní\nkaždej zložky verejnej moci“.\nPokiaľ ide o vzájomnú väzbu ústavného práva občana zúčastniť sa na\nreferende upraveného v čl. 94 s ustanoveniami čl. 30 ods. 1 a čl. 2 ods. 1 ústavy,\nústavný súd tiež viackrát uzavrel, napr. v rozhodnutí č. II. ÚS 94/95 z 13. decembra\n1995, že: „Referendum je upravené v druhom oddiele piatej hlavy ústavy. Ústavný\nsúd to považuje za logicky a vecne správne, pretože ide vlastne o vykonávanie\nzákonodarnej moci priamo občanmi.“ (s 13), „Referendum je určitou „poistkou“\nobčana voči parlamentu ... aby občania v referende zobrali na seba zodpovednosť,\nktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť.“ (s.15).\nÚstavný súd v konaní o predmetnom podnete sa zaoberal aj otázkou, či\nkonanie ministerstva vnútra, na ktoré navrhovateľ poukázal, porušilo jeho ústavné\nprávo na účasť v referende, vyhlásenom prezidentom republiky na piatok 23. mája a\nna sobotu 24. mája 1997.\nRozhodnutie prezidenta republiky z 13. marca 1997 o vyhlásení celoštátneho\nreferenda publikovaného pod č. 76 v čiastke 33, uverejnenej 15. marca 1997 (ďalej\nlen „referendum vyhlásené prezidentom republiky pod č. 76/1997 Z. z.“), bolo\nnepochybne všeobecne známou skutočnosťou. Bolo vyhlásené na základe dvoch\nprávnych skutočností, a to návrh Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n„národná rada“) podľa uznesenia č. 564 zo 14. februára 1997 a na návrh občanov\nzastúpených petičným výborom, ktorý ju prezidentovi republiky predložil 4. marca\n1997. Predmet hlasovania v referende bol určený tromi otázkami schválenými\nv citovanom uznesení národnej rady\n3. rozhodnutia prezidenta\n\n(uverejnený v časti I písm. a) body 1. až\n\nrepubliky) a jednou otázkou vyplývajúcou z petície\n\nobčanov (zverejnenom v časti I písm. b) bod 4. rozhodnutia prezidenta). Referendum\n\n11\n\no všetkých otázkach, znenie ktorých obsahovala časť I rozhodnutia prezidenta sa\nmalo vykonať v piatok 23. mája a v sobotu 24. mája 1997.\nPrezidentom republiky vyhlásené referendum v Zbierke zákonov pod č.\n76/1997 bolo teda miestne, vecne i časovo presne určené. Záväznosť uskutočnenia\n(nevyhnutnosť zabezpečenia) tohto referenda, ktoré už prezident republiky vyhlásil\ns náležitosťami aké ono obsahuje, jednoznačne vyplýva z ústavného princípu legality\nštátnej moci (čl. 2 ods. 2 ústavy), keďže ústava, ani zákon o spôsobe vykonania\nreferenda neupravujú právo žiadneho subjektu podieľajúceho sa na jeho realizácii\n(ani samotného prezidenta) konať inak, ako to upravuje zákon o spôsobe vykonania\nreferenda. Tento záver viackrát prezentoval ústavný súd vo svojich rozhodnutiach,\nnapr. v uznesení sp. zn. II. ÚS 31/97 z 21. mája 1997, kde sa konštatuje, že: „Pokiaľ\nide o už vyhlásené referendum, prezidenta to zaväzuje a zaväzuje to aj iné štátne\norgány, že má prebehnúť. Ústava neumožňuje, aby bolo ešte pred vyhlásením\nvýsledkov referenda zrušené.“ (s. 33).\nMinisterstvo vnútra svojím konaním túto zásadu nerešpektovalo, keď\nnezabezpečilo vytlačenie a doručenie hlasovacích lístkov na referendum obciam so\nštyrmi otázkami, ale len s otázkami tromi, ktoré boli v rozhodnutí prezidenta\nrepubliky uverejnené v časti I písm. a) v bodoch 1. až 3. Ústavný súd túto skutočnosť\nzistil nielen z písomných prejavov účastníkov konania, ale aj zo zaobstaraných\nústnych dôkazných listín. Toto konanie ministerstva vnútra odôvodnil jeho minister v\nprílohe listu doručeného ústavnému súdu tým, že vláda Slovenskej republiky (ďalej\nlen „vláda“) mu uznesením č. 278 z 22. apríla 1997 „uložila zabezpečiť doručovanie\nhlasovacích lístkov obciam len s otázkou uvedenou v I. časti písm. a) bodoch 1. až 3.\nrozhodnutia prezidenta a do vyriešenia sporu nedoručovať obciam hlasovacie lístky\ns otázkou uvedenou v I. časti písm. b) 4. bode rozhodnutia prezidenta“. Ďalej uviedol\naké dôvody viedli vládu k tomuto rozhodnutiu. Okrem iného to boli úvahy vlády o\ntom, že „Ústavu SR nemožno meniť referendom“, čím sa „vec po vyhlásení referenda\nstala sporom medzi prezidentom ako vyhlasovateľom referenda a vládou, ako\norganizátorom referenda po štátnej línii“, nakoľko „otázka uvedená v I. časti písm.\nb) 4. bode, ako aj príloha k rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky vychádzajú\n\n12\n\nz nesprávneho výkladu článku 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a sú v rozpore s\nčlánkom 2 ods. 2, článkom 72, článkom 84 ods. 3 a článkom 98 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky“ tieto svoje závery opierala o 2. bod výroku uznesenia sp. zn.\nII. ÚS 37/97, podľa ktorého: „Príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky\nč. 76/1997 o vyhlásení referenda k otázke uvedenej v I. časti písm. b) 4. bode\nrozhodnutia\n\nodporuje § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\n\nč. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov, ktorým\nsa podľa čl. 100 Ústavy Slovenskej republiky upravuje ústavný režim spôsobu\nvykonania referenda.“.\nMinister vnútra si osvojil názor vlády (príloha listu ministra), že jeho konanie,\na tým vlastne aj konanie ministerstva vnútra, zabezpečiť vytlačenie a doručenie\nhlasovacích lístkov obciam následne upravených, t.j. len s otázkami uvedenými\nv rozhodnutí prezidenta o vyhlásení referenda č. 76/1997 Z. z. v časti I písm. a)\nbodoch 1. až 3., malo „predísť neplatnosti referenda o ktorého vyhlásení rozhodla\nNárodná rada Slovenskej republiky, t.j. referenda o vstupe Slovenskej republiky do\nNATO“ lebo „referendum o štvrtej otázke o priamej voľbe prezidenta po zverejnení\nnálezu Ústavného súdu SR už nemohlo mať právny význam“ a „v podobe štvrtej\notázky by tak-či tak nemohlo byť platné“.\nÚstavný súd skonštatoval, že dôvody akéhokoľvek iného konania zo strany\nministerstva vnútra, než takého, ktoré upravuje zákon o spôsobe vykonania referenda\n(prijatý na základe čl. 100 ústavy) pre tento ústredný orgán štátnej správy, nemožno\nakceptovať. K tomuto záveru dospel na základe posúdenia ústavného princípu\nzvrchovanosti štátnej moci občanov v Slovenskej republike, posúdenia namietaných\npráv navrhovateľa upravených v ústave a práv a povinností orgánov zabezpečujúcich\nspôsob vykonania referenda (osobitne ministerstva vnútra) upravených v zákone\no spôsobe vykonania referenda. Rovnaké stanovisko ústavný súd zaujal v rozhodnutí\nsp. zn. I. ÚS 3/98 z 5. februára 1998 týkajúceho sa výkladu čl. 2 ods. 2 ústavy,\nkonkrétne textu tohto znenia: „Štátne orgány môžu konať ... v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon.“. Vo výroku tohto rozhodnutia konštatoval, že ustanovenie čl.\n2 ods. 2 ústavy v citovanej časti jeho znenia „zodpovedá konanie orgánu štátu v\n\n13\n\nrozsahu zákona bez výnimky a súčasne zákonom ustanoveným spôsobom. Tento\nvýklad platí aj vtedy, keď sa orgán štátu domnieva, že iný štátny orgán konal\nspôsobom, ktorý nebol v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Údajné protiústavné\nkonanie jedného orgánu nie je pre iný štátny orgán dôvodom, aby konal inak, ako v\nrozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom.“.\nCitovaný zákon je ústavou predpokladaným právnym základom pre vykonanie\nreferenda upraveného v článkoch 93 až 99 ústavy, presnejšie, ustanovuje spôsob,\nakým treba referendum vykonať. Medzi subjektami, ktoré spôsob vykonania\nreferenda zabezpečujú, je aj ministerstvo vnútra i minister vnútra, ako podpredseda\nex lege Ústrednej komisie pre referendum Slovenskej republiky (ďalej len „ústredná\nkomisia“).\n\nNavrhovateľ\n\nv podnete\n\nnamietal\n\nlen určité, konkrétne\n\nkonanie\n\nministerstva vnútra, ktoré v rozpore so zákonom o spôsobe vykonania referenda malo\nspôsobiť porušenie jeho práv upravených v ústave a označených v podnete, a to\nnezabezpečenie vytlačenia a doručenia obciam hlasovacích lístkov pre referendum so\nvšetkými otázkami, ktoré obsahovalo vyhlásenie prezidenta republiky o referende č.\n76/1997 Z. z., preto sa zaoberal len otázkou možnej protiprávnosti tohto konania.\nZákon o spôsobe vykonania referenda ustanovuje, že referendum sa vyhlasuje\noznámením v Zbierke zákonov, v ktorom sa uvedie: na návrh koho sa referendum\nvyhlasuje, deň prijatia petície občanov alebo uznesenia národnej rady, aká otázka,\nalebo aké otázky sa občanom predkladajú na rozhodnutie, deň, prípadne dni konania\nreferenda, lehota na vytvorenie orgánov pre referendum a na ich prvé zasadanie i deň\nvyhlásenia referenda (§ 2 ods. 2 citovaného zákona). Tento výpočet náležitostí\noznámenia je taxatívny; fakultatívne môže byť súčasťou oznámenia aj príloha, a to\nv prípade, že predmet referenda je obsiahlejší a otázka predložená na referendum\npotrebuje bližšie vysvetlenie (§ 2 ods. 3 citovaného zákona).\nPrezident republiky pri vyhlásení predmetného referenda tieto zákonné\npovinnosti obsahu oznámenia o vyhlásení referenda splnil a využil i možnosť\npripojenia prílohy k oznámeniu o vyhlásení referenda k otázke uverejnenej v I časti\npísm. a) bode 4. Je zrejmé a logické, že obsah oznámenia rozhodnutia prezidenta\n\n14\n\nrepubliky o konkrétnom celoštátnom referende sa musí premietnuť aj do obsahu\nhlasovacieho lístka, ktorý má byť na hlasovanie v referende použitý. Túto\nskutočnosť, t.j. spojitosť obsahu oznámenia o vyhlásení referenda (osobitne otázok v\nňom uvedených, ktoré determinujú predmet referenda), je zrejmá z ustanovenia § 15\nods. 1 zákona o spôsobe referenda, podľa ktorého na hlasovacom lístku má byť\nuvedené: a) deň, prípadne dni konania referenda, b) otázka alebo otázky; ak je viac\notázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke sa vytlačia dva rámčeky, z\nktorých jeden je nadpísaný slovom „áno“ a druhý slovom „nie“, c) poučenie o\nspôsobe hlasovania. Ďalšími nevyhnutnými náležitosťami každého hlasovacieho\nlístka, ktoré sú vyjadrením jeho hodnovernosti, sú odtlačky pečiatok ústrednej\nkomisie a obce, prípadne mestskej časti (§ 15 ods. 2 citovaného zákona). Tieto\nnáležitosti vyjadrené v konkrétnostiach vlastne presne označujú ten hlasovací lístok,\nktorý má byť použitý v konkrétnom referende vyhlásenom prezidentom republiky.\nPostavenie ministerstva vnútra, jeho úlohy pri uskutočňovaní referenda už\nvyhláseného prezidentom republiky, sú upravené v § 15 ods. 3 zákona o spôsobe\nvykonania referenda a sú spojené len so zabezpečením vytlačenia potrebného\nmnožstva takých hlasovacích lístkov, ktoré majú náležitosti ustanovené v odseku 1 a\n2 citovaného ustanovenia a ich včasného doručenia obciam tak, aby tieto\nprostredníctvom okrskových komisií mohli zabezpečiť, že oprávnený občan dostane\nhlasovací lístok v miestnosti na hlasovanie v deň konania referenda. Ministerstvo\nvnútra musí pre splnenie týchto povinností vyhotoviť vzory tlačív a zabezpečiť aj\nich vytlačenie (§ 30 ods. 1 zákona o spôsobe vykonania referenda) v takom časovom\npredstihu, aby umožnilo vykonanie ústavného práva občana zúčastniť sa na referende\nv deň, prípadne v dňoch konania referenda. Z ustanovenia § 15 ods. 5 citovaného\nzákona je zrejmé, že to musí urobiť.\nHodnotiac postup (konanie) ministerstva vnútra v čase od 21. do 24. mája\n1997 (ktoré uskutočňovalo podľa pokynov ministra vnútra tak, ako je uvedené v\nopísaní skutkového stavu prípadu a vyplýva aj z dôkazov, z ktorých ústavný súd pri\nrozhodovaní o veci vychádzal) pri zabezpečovaní predmetného referenda s tým\npostupom (konaním), ktorý pre potreby zabezpečenia každého referenda vyhláseného\n\n15\n\nprezidentom republiky pre tento orgán štátnej správy upravujú ustanovenia zákona\no spôsobe vykonania referenda ústavný súd uzavrel, že postup (konanie) ministerstva\nvnútra v čase od 21. do 24. mája 1997 na zabezpečenie referenda vyhláseného\nprezidentom republiky pod č. 76/1997 Z. z. nebolo uskutočňované v rozsahu\na spôsobom, aký ustanovujú ustanovenia § 15 ods. 1, 2, 3 a § 30 ods. 1 písm. a)\ncitovaného zákona prijatého na základe čl. 100 ústavy.\nKeďže ústava v čl. 2 ods. 2 pre štátnu moc, reprezentovanú štátnymi orgánmi\n(i tými, ktoré ju vykonávajú v oblasti štátnej správy) výslovne ustanovuje len určité\nchovanie („konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“), je im, podľa\ntohto ustanovenia ústavy, zakázané akékoľvek chovanie iné. Ústavný príkaz „konať\nlen v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ nemôže vo vzťahu k ministerstvu\nvnútra (jeho ministrovi) zmeniť, prípadne nahradiť uznesenie vlády, ale ani výrok\nuznesenia ústavného súdu v konaní o výklad zákona podľa čl. 128 ústavy, v ktorom\nsa konštatuje, že určité konanie štátneho orgánu (prezidenta republiky) odporuje\noznačenému ustanoveniu zákona. Ani jedno z týchto uznesení nemôže odstrániť\nexistenciu prezumpcie ústavnosti, ktorú má každý zákon (jeho konkrétne\nustanovenie) pokiaľ nie je ústavným súdom v konaní o súlade právnych predpisov\npodľa čl. 125 ústavy rozhodnuté o opaku, teda o tom, že zákon, prípadne jeho\nkonkrétne ustanovenie nie je v súlade s ústavou (s jej ustanovením).\nÚstavný súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. II. ÚS 31/1997 z 21. mája 1997\no výklade čl. 72 v spojení s čl. 93 ods. 3 ústavy napriek tomu, že vo výroku\nkonštatoval, že príloha oznámenia referenda vyhláseného prezidentom republiky pod\nč. 76/1997 Z. z. týkajúca sa štvrtej otázky referenda odporuje § 2 ods. 3 zákona\no spôsobe vykonania referenda, výslovne uviedol, že neexistujú právne dôvody pre\nneuplatňovanie ustanovení zákona o spôsobe vykonania referenda ministerstvom\nvnútra, nakoľko „toto uznesenie nemá a nemôže mať žiaden vplyv na ďalšiu prípravu\na priebeh referenda vyhláseného rozhodnutím prezidenta republiky č. 76/1997 Z. z.“\n(s. 33). Rovnako je tento právny názor ústavného súdu prezentovaný v rozhodnutí sp.\nzn. I. ÚS 60/97 z 22. januára 1998, v ktorom ústavný súd uviedol, že „rozhodnutie\no výklade samé osebe však nemôže priamo ukladať, meniť alebo rušiť práva\n\n16\n\na povinnosti účastníkov konania v spornej veci výkladu, ani osôb tretích. Rovnako sa\nnemôže dotýkať ani práv a povinností upravených v zákonoch prijatých na vykonanie\nkonkrétneho základného práva“ (s. 10), t.j. nemá vplyv ani na povinnosti, ktoré\nzákon o spôsobe vykonania referenda upravuje pre všetky subjekty podieľajúce sa na\nzabezpečení referenda.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že ministerstvo vnútra\nnebolo oprávnené zmeniť obsah (teda ani otázky) referenda vyhláseného\nprezidentom republiky pod č. 76/1997 Z. z., tak, že pre referendum vyhotovilo vzor\ntlačív na hlasovanie a zabezpečilo vytlačenie a doručenie hlasovacích lístkov obciam\nbez otázky, ktorú prezident republiky v referende vyhlásil na návrh občanov\nzastúpených petičným výborom a ktoré bolo v rozhodnutí prezidenta o vyhlásení\nreferenda uvedené v I časti v písm. b) v bode 4. tohoto znenia: „Súhlasíte, aby\nprezidenta Slovenskej republiky volili občania Slovenskej republiky podľa\npriloženého návrhu ústavného zákona priamo?“. Iba takto upravené hlasovacie lístky\nmohli dostať občania od okrskových komisií v deň konania predmetného referenda;\nrovnako aj navrhovateľ, ktorý sa do hlasovacej miestnosti podľa miesta jeho trvalého\nbydliska dostavil v piatok 23. mája 1997 okolo 18.00 hod. Ústavný súd mal\npreukázané, že prejav vôle navrhovateľa toto ústavné právo skutočne (fakticky)\nvykonať, bol kvalifikovaný (dostavil sa osobne v prvom dni konania referenda do\nhlasovacej miestnosti v mieste jeho trvalého bydliska a od príslušnej okrskovej\nkomisie pre referendum žiadal vydanie hlasovacieho lístka obsahom a predmetom\nzhodné s rozhodnutím prezidenta uverejnené v Zbierke zákonov roč. 1997 pod č. 76;\nz jeho chovania preukázaného ústavnému súdu osobitným vypočutím navrhovateľa\nbolo zrejmé, že ním prejavená vôľa bola slobodná a vážna a jej prejav bol\nzrozumiteľný a určitý.). Keďže komisia nemala hlasovací lístok, ktorý by bol\nzodpovedal obsahu a predmetu prezidentom republiky vyhláseného referenda\nvyhláseného pod č. 76/1997 Z. z. odmietol navrhovateľ prevziať písomnosť, ktorá\nobsahovala neúplný počet otázok a ústne proti postupu komisie protestoval.\nZ hodnotenia konania navrhovateľa, ktoré mal ústavný súd za preukázané je\nzrejmé, že len jeho konanie smerujúce k faktickému vykonaniu (realizácii) práva\n\n17\n\nzúčastniť sa na referende vyhlásenom prezidentom republiky pod č. 76/1997 Z. z.\nmohlo byť porušené konaním (protiprávnym konaním) ministerstva vnútra, ktoré\nspočívalo v jeho činnosti uskutočnenej v rozpore s § 15 ods. 3 a § 30 ods. 1 zákona\no spôsobe vykonania referenda.\nÚstavný súd v konaní o podnete\n\ndospel k záveru, že\n\nministerstvo vnútra tým, že nezabezpečilo vytlačenie hlasovacích lístkov a ich\ndoručenie obciam spôsobom, ako to, na základe čl. 100 ústavy\n\nprijatý zákon\n\no spôsobe vykonania referenda upravuje, porušilo ústavné právo navrhovateľa\nupravené v čl. 94 ústavy, a to právo zúčastniť sa na referende vyhlásenom\nprezidentom republiky na základe jeho rozhodnutia z 13. mája 1997 a oznámenom\nv čiastke 33 Zbierky zákonov z r. 1997 pod č. 76. V spojení s porušením tohoto\nústavného práva konaním ministerstva vnútra, bolo porušené i základné právo\nnavrhovateľa upravené v čl. 30 ods. 1 ústavy, t.j. právo zúčastniť sa prostredníctvom\ntohto referenda\n\nna správe verejných vecí priamo (vyjadrenie záujmu o prijatie\n\nústavného zákona o priamej voľbe prezidenta republiky občanmi Slovenskej\nrepubliky). Označeným konaním ministerstva vnútra došlo aj k porušeniu princípu\nzvrchovanosti občanov nad štátnou mocou reprezentovanou štátnymi orgánmi, ktoré\nsvoju moc získavajú práve od občanov Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 1 ústavy).\nS ohľadom na prirodzenoprávnu povahu základných práv a slobôd, ktorá\nvyplýva aj z úpravy čl. 12 ods. 1 druhej vety ústavy je zrejmé, že znemožnenie ich\nskutočného (faktického) vykonania (napríklad protiprávnym konaním tretích osôb)\nnespôsobuje zánik týchto práv a slobôd.\nP o u č e n i e :\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný\n\nprostriedok.\n\nV Košiciach 6. februára 1998\n\n18\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Richard R a p a n t\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["petície, referendum"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bdd87c56-0d42-437f-b4ea-65fbaf946a62", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 3/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/98 z 5. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-05", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bdd87c56-0d42-437f-b4ea-65fbaf946a62"}, {"guid": "ussr:f4817ad4-badf-4035-a0ed-625197dbe79b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 60/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 60/97 z 22. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-22", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1997.1"}, {"guid": "ussr:38400ece-e7c7-407f-a3be-0cc74b04dd86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/97 z 21. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-21", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1997.1"}, {"guid": "ussr:5a1ac11a-bf75-49e7-b31e-320bf675849d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/95 z 2. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-02", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a1ac11a-bf75-49e7-b31e-320bf675849d"}, {"guid": "ussr:536800fb-f39c-42e7-926b-fc5a554f8c54", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 94/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 94/95 z 13. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-13", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:536800fb-f39c-42e7-926b-fc5a554f8c54"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:86c40ead-a704-4dae-9121-e12881217ab6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2023 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2023.1"}, {"guid": "ussr:e1b55db0-c76d-473f-9fc2-5caed84ee500", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2019.1"}, {"guid": "ussr:718890c1-f3f4-43d8-9b76-36332dbd9b96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2014.1"}, {"guid": "ussr:8d244471-3b4d-4bbd-9432-1e69ef44c5c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.3", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2017 z 31. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.3"}, {"guid": "ussr:be6bfa3d-887d-44ac-a9e1-b4d091474b7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2017", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2017 z 31. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be6bfa3d-887d-44ac-a9e1-b4d091474b7e"}, {"guid": "ussr:c8c335fa-09d9-4558-a84a-45ba8548ad18", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2013 z 28. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8c335fa-09d9-4558-a84a-45ba8548ad18"}, {"guid": "ussr:2bb5412a-4871-44a8-af7f-02775daefa4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 514/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 514/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bb5412a-4871-44a8-af7f-02775daefa4a"}, {"guid": "ussr:ccc4b2e2-5a75-4aa3-893a-d94065d35b2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 171/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 171/05 z 27. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ccc4b2e2-5a75-4aa3-893a-d94065d35b2a"}, {"guid": "ussr:23b9052c-4129-461c-a2aa-ee7ee1f0d2a5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 4/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 4/08 z 9. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23b9052c-4129-461c-a2aa-ee7ee1f0d2a5"}, {"guid": "ussr:ba8af6a1-a2ce-477a-90bd-ca8127dffcb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 50/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 50/01 z 24. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba8af6a1-a2ce-477a-90bd-ca8127dffcb0"}, {"guid": "ussr:be691338-e255-4b57-b9d6-a64b61bcea62", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/00 z 5. 1. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-01-05", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be691338-e255-4b57-b9d6-a64b61bcea62"}]}