{"guid": "ussr:17f2e1ec-bd4b-4fc2-9475-f59b4ad10759", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.7.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 7/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/96 z 11. 7. 1996", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júla 1996, sp. zn. I. ÚS 7/96, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.7.1996.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1996-07-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o výklad ústavy alebo ústavného zákona"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-128.odsek-1", "nazov": "čl. 128 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-128.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-128"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-128"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/17f2e1ec-bd4b-4fc2-9475-f59b4ad10759", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.7.1996.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.7.1996.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.7.1996.1/text", "citacie_n": 19, "text": "I. ÚS 7/96\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr.\nTibora Šafárika a členov senátu JUDr. Jána Klučku a JUDr. Richarda Rapanta po\nprerokovaní návrhu vlády Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júla\n1996\npodáva tento výklad\nčl. 102 písm. r) Ústavy Slovenskej republiky:\n1. Z ústavného práva prezidenta Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. r)\nÚstavy Slovenskej republiky: \"vyžadovať si od vlády alebo od jej členov správy\"\nnevyplýva oprávnenie určiť postup a spôsob, akým má vláda Slovenskej republiky\nalebo jej člen zadovážiť údaje, ktoré majú tvoriť obsah správy vlády Slovenskej\nrepubliky alebo jej člena vyžiadanej prezidentom Slovenskej republiky. Určenie\npostupu a spôsobu zadováženia údajov, ktoré majú tvoriť obsah správy prezidentovi\nSlovenskej republiky patrí do výlučnej pôsobnosti vlády Slovenskej republiky\nalebo toho jej člena, od ktorého si prezident Slovenskej republiky vyžiadal\nsprávu podľa čl. 102 písm. r) Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Z ústavného práva prezidenta Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. r)\nÚstavy Slovenskej republiky: \"vyžadovať si od vlády alebo od jej členov správy\"\nnevyplýva oprávnenie určiť lehotu, dokedy má vláda Slovenskej republiky alebo\njej člen správu prezidentovi republiky zaslať.\n3. Lehota na vyhotovenie a zaslanie správy vlády Slovenskej republiky\nalebo jej člena vyžiadanej prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. r)\nÚstavy Slovenskej republiky vyplýva z ústavnej zásady spolupráce oboch zložiek\nvýkonnej moci Slovenskej republiky. Jej trvanie je podmienené časom objektívne\npotrebným na to, aby vláda Slovenskej republiky alebo jej člen zadovážili údaje,\nktoré majú tvoriť jej obsah.\n\nOdôvodnenie:\nÚstavný súd Slovenskej republiky dostal 14. decembra 1995 návrh vlády\nSlovenskej republiky na začatie konania o podanie výkladu čl. 102 písm. r) Ústavy\nSlovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky tento návrh predbežne\nprerokoval a po zistení, že spĺňa zákonom predpísané náležitosti upravené v 20\na 47 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov ho 30. januára 1996 prijal na ďalšie konanie.\nNavrhovateľ, vláda Slovenskej republiky, vo svojom návrhu na začatie konania o\npodanie výkladu čl. 102 písm. r) uviedla, že z uvedeného článku Ústavy a konkrétne\nz právomoci prezidenta republiky v nej obsiahnutej \"...vyžadovať od vlády alebo jej\nčlenov správy\" nevyplýva aj jeho oprávnenie \"ukladať členom vlády úlohy a\ntermínovať ich plnenie. Vláda zastáva stanovisko, že takéto oprávnenie prezidentovi\nrepubliky z čl. 102 písm. r) Ústavy Slovenskej republiky nevyplýva\".\nV zdôvodnení svojho návrhu vláda Slovenskej republiky uviedla, že: \"Ústava\nSlovenskej republiky v článku 102 písm. r) oprávňuje prezidenta republiky byť\nprítomným na schôdzach vlády, predsedať jej a vyžadovať si od vlády alebo od\njej členov správy.\n\nPrezident republiky vo svojom liste z 2. 9. 1995 č. 20-1253/95\nadresovanom ministrovi zahraničných vecí nevyžadoval od ministra\nzahraničných vecí správu v zmysle článku 102 písm. r) Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ale vyjadril svoju predstavu o jeho postupe s tým, že považuje za\nnevyhnutné, aby príslušné orgány Slovenskej republiky bezodkladne požiadali\nRakúsku spolkovú republiku o navrátenie občana Slovenskej republiky, ktorý bol v\nrozpore so slovenským, rakúskym i medzinárodným právom zavlečený do cudziny.\nTakto formulovaný písomný prejav nie je žiadosťou o správu, ale pokynom\nna konkrétny postup člena vlády.\nObdobne prezident republiky v liste ministrovi vnútra zo dňa 10. 11. 1995 č.\n0015-95/PT vo veci preverovania petičných hárkov Demokratickej únie Slovenska\nžiadal v bode 4 a 6 tohto listu ministra vnútra, aby nariadil zrátanie počtu\nvypočutých občanov, ak to nebolo urobené.\n\nV danom prípade nepochybne nejde o vyžiadanie správy v zmysle článku 102\npísm. r) Ústavy Slovenskej republiky, ale jednoznačne o pokyn ako má minister v\ndanej veci postupovať. Že nejde o štylistickú nepresnosť, ale o jednoznačný pokyn,\nmožno vyvodiť z textu celej vety v bode 4, keď prezident v jej prvej časti použil\nslová: \"To znamená, že ak sa dosiaľ počet vypočutých nezrátal, žiadam Vás,\naby ste toto zrátanie nariadili\". Rovnakú žiadosť zopakoval aj v bode 6 listu,\npričom určil aj lehotu.\nVláda považuje ukladanie úloh členom vlády, ako aj ich termínovanie za\nprotiústavné. Vláda zastáva názor, že ani z oprávnenia prezidenta republiky\nvyžadovať si od vlády a členov vlády správy, ani z iného ustanovenia Ústavy\nSlovenskej republiky nevyplýva aj jeho oprávnenie ukladať členom vlády úlohy a\nich splnenie termínovať. Tento názor vlády sa opiera o ústavné postavenie prezidenta\nrepubliky ako jedného z predstaviteľov výkonnej moci štátu. Vláda a prezident\nrepubliky sú samostatnými štátnymi orgánmi s presne vymedzenými ústavnými\nprávomocami.\nV prípade, že by prezidentovi republiky prislúchalo oprávnenie ukladať vláde\na členom vlády úlohy, a tieto dokonca termínovať, došlo by k podriadenosti\nvlády prezidentovi republiky, čo nie je v súlade s článkom 108 a článkom 2 ods.\n3 ani s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky. Takéto\n\noprávnenia\n\npodľa Ústavy Slovenskej republiky neprislúchajú ani Národnej rade Slovenskej\nrepubliky.\nVláda považuje takéto konanie za zasahovanie do jej výkonnej právomoci.\"\nNa základe uvedených skutočností vláda Slovenskej republiky navrhla, aby\nÚstavný súd Slovenskej republiky podal výklad článku 102 písm. r) Ústavy\nSlovenskej republiky, podľa ktorého: \"Ustanovenie čl. 102 písm. r) Ústavy\nSlovenskej republiky n e o p r á v ň u j e prezidenta republiky ukladať\núlohy vláde alebo jej členom.\"\nPrezident Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení k návrhu vlády\nSlovenskej republiky na podanie výkladu článku 102 písm. r) Ústavy Slovenskej\nrepubliky zo dňa 6. marca 1996 poukázal na korešpondenciu, ktorá predchádzala\njeho listu adresovanému ministrovi vnútra Slovenskej republiky zo dňa 10. 11.\n1995 (č. 0015-95/PT), ako i hodnotenie ústavnosti jeho postupu voči žiadostiam\n\nprezidenta republiky o podanie správy podľa článku 102 písm. r) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (časť I. až III. odpovede prezidenta Slovenskej republiky). Samotnej\nreagencii na návrh vlády Slovenskej republiky o podanie výkladu článku 102 písm. r)\nÚstavy Slovenskej republiky sa venuje časť IV. odpovede prezidenta Slovenskej\nrepubliky podľa ktorej: \"1. Podľa čl. 101 ods. 1 Ústavy je prezident hlavou\nSlovenskej republiky, teda hlavou štátu ako celku. Preto je jeho ústavné postavenie\ndominantné voči ústavnému postaveniu vlády (už citované uznesenie I. ÚS 39/93).\nS uvedeným postavením prezidenta republiky korešpondujú jeho ústavné\nprávomoci, vrátane právomoci, ktorá je upravená v čl. 102 písm. r) Ústavy.\nZ čl. 101 ods. 1 a čl. 102 Ústavy vychádza aj 3 ods. 1 zákona č. 16/1993 Z. z.\no Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, ktorý ukladá štátnym orgánom\npovinnosť podávať správy a vysvetlenia. Zameranie správ je dané ústavným\npostavením, ako aj politickou a verejnou činnosťou prezidenta republiky ( 1 ods. 3\npísm. b), ods. 4 cit. zák.).\nOprávneniu prezidenta republiky vyžadovať si od vlády alebo od jej členov\nsprávy, zodpovedná ústavná povinnosť vlády a jej členov správy z okruhu ich\npôsobnosti poskytnúť. Pritom nejde len o správy, ktoré už boli vypracované na iný\núčel, príp. pre iný orgán. Z čl. 102 písm. r) vyplýva povinnosť správu\nvypracovať, a to vrátane odpovedí na otázky, ktoré prezident republiky žiadal\npojať do správy, ak tieto otázky patria do okruhu správy, na podanie ktorej má\nprezident ústavné oprávnenie. Vyžadovanie správy podľa čl. 102 písm. r) Ústavy s\ntakto zameranými odpoveďami nie je uložením úlohy, ktorá by nezodpovedala\nústavnej právomoci prezidenta a ústavnej povinnosti vlády i jej členov.\n2. S povinnosťou podať správu uvedenú v čl. 102 písm. r) Ústavy je spojená\npovinnosť podať správu v lehote, určenej prezidentom republiky, ak je lehota\nprimeraná okolnostiam, najmä dĺžke času, potrebného na vypracovanie správy.\nAk by hlava štátu nebola oprávnená určiť primeranú lehotu, znamenalo by to, že\nminister môže splnenie úlohy neustále odkladať až do času, keď je už správa\nneaktuálna, príp. až do uplynutia funkčného obdobia vlády (čl. 117 Ústavy).\nPráva a povinnosti, upravené v Ústave sú zásadne reálnymi právami a\npovinnosťami. Ak by prezident republiky nemohol požadovať podanie správy v\nlehote, ktorá je primeraná okolnostiam prípadu, najmä času, objektívne\n\npotrebnému na vypracovanie správy, alebo ak by vláda resp. jej člen mohli\ndlhodobo, a podľa vlastného rozhodnutia odkladať splnenie tejto povinnosti, nebolo\nby právo, upravené v čl. 102 písm. r) Ústavy reálne.\nTaký stav by však nezodpovedal ani ústavnému postaveniu prezidenta\nrepubliky, ani všeobecnej povinnosti štátnych orgánov vzájomne spolupracovať.\nPreto, ak je lehota primeraná povahe správy a reálnym možnostiam vlády alebo jej\nčlena, je určenie lehoty súčasťou oprávnenia uvedeného v čl. 102 písm. r) Ústavy.\nNa základe uvedeného prezident Slovenskej republiky navrhol, aby ústavný\nsúd podal výklad, na základe ktorého: \"Podľa čl. 102 písm. r) Ústavy Slovenskej\nrepubliky prezident republiky má právo vyžadovať si od vlády alebo jej členov\nsprávy.\nTomuto právu zodpovedá povinnosť vlády a povinnosť toho člena vlády, do\nokruhu pôsobnosti ktorého zameranie a obsah správy patrí, správu poskytnúť.\nOprávnenie prezidenta republiky a povinnosť vlády a jej členov sa nevzťahuje iba\nna správy, ktoré má vláda alebo jej člen už spracované, ale zahŕňa aj povinnosť\nsprávu vypracovať.\nSúčasťou oprávnenia prezidenta republiky požadovať vypracovanie správy je\naj oprávnenie určiť otázky, na ktoré má správa dať odpoveď; určené otázky musia\npatriť do okruhu pôsobnosti vlády, resp. toho člena vlády, ktorého prezident\nrepubliky o správu požiadal.\nPožadovanie správy a v jej rámci požadovanie odpovede na otázky, patriace do\nokruhu pôsobnosti vlády alebo jej člena, nemožno považovať za uloženie úlohy,\nktorá by vybočila z rámca upraveného ustanovením čl. 102 písm. r) Ústavy.\nPráva a povinnosti, upravené v Ústave, sú zásadne reálnymi právami a\npovinnosťami. Preto súčasťou práva prezidenta republiky požadovať správu podľa\nčl. 102 písm. r) Ústavy je aj oprávnenie určiť lehotu, do ktorej treba správu podať;\nlehota musí byť primeraná okolnostiam, najmä času objektívne potrebnému na\nvypracovanie správy.\nPožiadavky prezidenta republiky na vypracovanie správ, uvedených v jeho\nlistoch ministrovi vnútra z 30. 5. 1995 a z 20. 9. 1995, vrátane otázok, ktoré\nmali byť v správe zodpovedané a ktoré prezident republiky konkretizoval v listoch z\n31. 10. 1995 a 10. 11. 1995, zodpovedali jeho právu uvedenému v čl. 102 písm. r)\n\nÚstavy. Predloženie správy ministrom vnútra po viac ako piatich mesiacoch, a to\nsprávy neúplnej, ako aj nepredloženie správy požadovanej 20. 9. 1995, boli\nporušením povinností, ktoré ministrovi vyplývajú z čl. 102 písm. r) Ústavy.\"\nPrezident Slovenskej republiky vo svojej odpovedi na návrh vlády Slovenskej\nrepubliky tiež uviedol, že tento vychádza \"z neúplných skutkových údajov, tieto\nskutkové údaje chybne hodnotí a dochádza k nesprávnemu výkladu ustanovenia\nčlánku 102 písmeno r) Ústavy Slovenskej republiky\". Navrhol preto, aby \"Ústavný\nsúd Slovenskej republiky vládou navrhnutý výklad neprijal a aby prijal výklad,\nktorý uvádzam v závere tohto podania. V tomto zmysle má moje vyjadrenie\ncharakter protinávrhu\".\nI.\nVychádzajúc z uvedených stanovísk navrhovateľa a odporcu, ako i zo získanej\npísomnej dokumentácie (korešpondencie) medzi prezidentom Slovenskej republiky\na členom vlády Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky ustálil\npredmet sporu o výklad čl. 102 písm. r) Ústavy Slovenskej republiky v časti:\n\"prezident... má právo... vyžadovať od vlády alebo jej členov správy\" nasledovne:\n1. v zmysle návrhu navrhovateľa (vlády Slovenskej republiky) nie je\npredmetom sporu oprávnenie prezidenta republiky vyžadovať si od vlády alebo jej\njednotlivého člena (členov) správy.\n2. predmetom sporu ohľadom citovaného ustanovenia Ústavy Slovenskej\nrepubliky je však taký výklad (a aj praktické uplatnenie) tohoto ústavného\npráva prezidentom Slovenskej republiky, ktoré mu umožňuje určiť členovi vlády\nSlovenskej republiky aj postup (spôsob), akým má údaje požadované do správy\npre prezidenta Slovenskej republiky zadovážiť.\nTakýto výklad a aj praktické uplatnenie čl. 102 písm. r) Ústavy Slovenskej\nrepubliky ústavný súd zistil z listu prezidenta Slovenskej republiky ministrovi\nvnútra Slovenskej republiky z 10. novembra 1995 (číslo 0015-95/PT) a konkrétne z\nformulácie jeho požiadaviek obsiahnutých pod bodmi 4 a 6.\n3. Predmetom sporu ohľadom citovaného ustanovenia Ústavy Slovenskej\nrepubliky je tiež taký výklad (a aj praktické uplatnenie) tohoto ústavného práva\nprezidentom Slovenskej republiky, ktorý mu umožňuje stanoviť členovi vlády\nSlovenskej republiky lehotu, dokedy má požadovanú správu prezidentovi\n\nSlovenskej republiky zaslať. Takýto výklad a aj praktické uplatnenie čl. 102 písm.\nr) Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd zistil z listu prezidenta Slovenskej\nrepubliky ministrovi vnútra Slovenskej republiky z 10. novembra 1995 (číslo\n0015-95/PT) a konkrétne z jeho záverečnej formulácie.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko aj k požiadavke prezidenta\nSlovenskej republiky obsiahnutej v jeho písomnom vyjadrení zo 6. marca 1996,\naby: \"Ústavný súd Slovenskej republiky vládou navrhnutý výklad neprijal a aby\nprijal výklad, ktorý uvádzam v závere tohto podania. V tomto zmysle má moje\nvyjadrenie charakter protinávrhu\".\nÚstavný súd Slovenskej republiky je v konaní o výklad ústavných zákonov,\nak je vec sporná, viazaný návrhom oprávneného subjektu v rozsahu, v ktorom\nbolo preukázané, že je vec sporná (podobne ústavný súd ustálil aj v prípade\nvedenom pod spisovou značkou I. ÚS 20/94). Právne relevantný protinávrh odporcu v\nkonaní o výklad ústavných zákonov, ak je vec sporná, sa preto musí týkať toho\nustanovenia ústavného zákona, spornosť ktorého navrhovateľ namietol a spornosť\nktorého bola pred Ústavným súdom Slovenskej republiky preukázaná.\nV uvedenom rozsahu Ústavný súd Slovenskej republiky zohľadnil odpoveď\nprezidenta Slovenskej republiky zo 6. marca 1996 ako \"protinávrh\" v predmete\nsporu vymedzenom vyššie pod bodmi 2 a 3.\nII.\n1. Hoci sú obe zložky výkonnej moci v Slovenskej republike (prezident a vláda)\nnavzájom oddelené, zároveň spolupracujú a sú navzájom previazané\nspolupôsobením pri realizácii svojich ústavných právomocí.\nÚstavná zásada spolupráce (spolupôsobenia) oboch zložiek výkonnej moci je\npodmienená skutočnosťou, že výkon ich ústavných právomocí (v prípadoch\nurčených Ústavou Slovenskej republiky) nie je možný bez vzájomnej spolupráce\nvlády Slovenskej republiky, resp. jej člena (členov) a prezidenta Slovenskej\nrepubliky. Ústava Slovenskej republiky predpokladá spolupôsobenie oboch zložiek\nvýkonnej moci v dvoch skupinách prípadov, a to:\na) pri kreovaní vlády Slovenskej republiky,\n\nb) pri výkone funkcií (ústavných právomocí) už kreovanej vlády a zvoleného\nprezidenta Slovenskej republiky.\na) Spolupôsobenie prezidenta Slovenskej republiky s druhou zložkou výkonnej\nmoci sa prejavuje v tom, že podľa čl. 110 ods. 1 ústavy prezident Slovenskej\nrepubliky vymenúva predsedu vlády a podľa čl. 111 ústavy prezident Slovenskej\nrepubliky na návrh predsedu vlády vymenúva a odvoláva ďalších členov vlády.\nb) Vzájomná spolupráca prezidenta Slovenskej republiky a vlády Slovenskej\nrepubliky pri výkone ich ústavných právomocí sa prejavuje v tom, že bez ústavou\nurčeného výkonu ústavnej právomoci jednej z nich nie je možné ani uplatnenie\n(reálny výkon) ústavnej právomoci druhej z nich. Napríklad podľa čl. 102 písm. k)\nÚstavy Slovenskej republiky, prezident republiky vyhlasuje vojnový stav na návrh\nvlády Slovenskej republiky. Bez návrhu vlády Slovenskej republiky prezident\nnemôže poveriť vyslanca Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. b) Ústavy\nSlovenskej republiky a i.\n2. Prezident Slovenskej republiky na základe čl. 102 písm. r) Ústavy\nSlovenskej republiky: \"Má právo byť prítomný na schôdzach vlády Slovenskej\nrepubliky, predsedať jej a vyžadovať si od vlády alebo jej členov správy.\"\nPodľa právneho názoru ústavného súdu čl. 102 písm. r) Ústavy Slovenskej\nrepubliky však nemožno vykladať reštriktívne, t. j. len tak, že prezident republiky\nmá ústavné právo vyžadovať si od vlády alebo jej členov správy len v súvislosti s\nuplatnením svojho práva \"byť prítomný na schôdzach vlády\". Pri takomto výklade\nústavnej právomoci prezidenta \"vyžadovať si od vlády alebo jej členov správy\" by sa\ntáto zúžila výlučne len na správy týkajúce sa programu tej schôdze vlády\nSlovenskej republiky, na ktorej sa prezident republiky rozhodol zúčastniť.\nVychádzajúc zo vzťahu vzájomnej spolupráce oboch zložiek výkonnej moci v\nSlovenskej republike podľa šiestej hlavy Ústavy Slovenskej republiky je preto\npotrebné uviesť, že prezident republiky je oprávnený vyžadovať si od vlády, resp.\njej členov správy aj bez spojitosti s využitím svojho práva podľa čl. 102 písm. r)\nÚstavy Slovenskej republiky, t. j. byť prítomný na schôdzi vlády Slovenskej\nrepubliky a predsedať jej. Len takýto výklad citovaného ustanovenia Ústavy\nSlovenskej republiky vytvára predpoklad reálneho výkonu ostatných ústavných\nprávomocí prezidenta Slovenskej republiky (odlišných od tej, uvedenej v čl. 102\n\npísm. r) Ústavy Slovenskej republiky), k uplatneniu ktorých si prezident Slovenskej\nrepubliky vyžaduje správu vlády Slovenskej republiky alebo jej člena.\n3. Ústava Slovenskej republiky nešpecifikuje obsahové zameranie správ, ktoré\nje prezident Slovenskej republiky oprávnený vyžadovať si od vlády, resp. jej\njednotlivých členov. Pri odpovedi na túto otázku Ústavný súd Slovenskej republiky\nvychádzal zo skutočnosti, že požadované správy sa majú týkať tých otázok, resp.\noblastí, ktoré spadajú do okruhu ústavných a iných právomocí vlády Slovenskej\nrepubliky, resp. jej jednotlivých členov.\nTakéto určenie obsahového zamerania správ zaručuje reálny obsah uplatnenia\nústavného práva prezidenta Slovenskej republiky, pretože vláda Slovenskej\nrepubliky, ako aj jej členovia sú spôsobilí poskytnúť tie údaje, požadované\nprezidentom Slovenskej republiky do svojej správy, ktoré je možné zadovážiť v\nrozsahu ich ústavných právomocí, ako aj právomocí, ktoré členom vlády\nvyplývajú z ich postavenia vedúcich ústredných orgánov štátnej správy.\nÚstava Slovenskej republiky tiež nespresňuje, nakoľko podrobné majú byť\nsprávy poskytnuté vládou Slovenskej republiky alebo jej členom prezidentovi\nrepubliky. Záleží preto od formulácie požiadavky (požiadaviek) prezidenta\nSlovenskej republiky, koľko údajov, akého charakteru a nakoľko podrobných si\nvyžaduje od vlády Slovenskej republiky alebo od jej člena.\nPri výklade čl. 102 písm. r) Ústavy Slovenskej republiky Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vychádzal zo skutočnosti, že prezident Slovenskej republiky si vyžaduje\nsprávy od vlády Slovenskej republiky alebo od jej jednotlivého člena pre potreby\nvyplývajúce ako z jeho ústavného postavenia hlavy Slovenskej republiky (čl. 101\nústavy), tak aj pre výkon svojich ďalších ústavných právomocí. Prezident\nSlovenskej republiky však nie je povinný vo svojej žiadosti členovi vlády Slovenskej\nrepubliky alebo vláde Slovenskej republiky o poskytnutie správy označiť, k akému\núčelu vyžiadanú správu potrebuje, keďže ústavný základ jej vyžiadania predstavuje\nsamotný čl. 102 písm. r) bez výslovnej spojitosti s iným článkom Ústavy Slovenskej\nrepubliky, resp. iným ustanovením čl. 102 Ústavy Slovenskej republiky.\n4. Ústava Slovenskej republiky neurčuje ani formu, v ktorej má prezident\nSlovenskej republiky uplatniť svoje ústavné právo vyžadovať si od vlády alebo jej\nčlenov správy. Z prejavu jeho vôle však musí byť zrejmé, že sa ním obracia na vládu\n\nalebo jej člena a že si vyžaduje poskytnutie správy o konkrétnej otázke na\nzáklade čl. 102 písm. r) Ústavy Slovenskej republiky.\nŽiadosť prezidenta republiky o poskytnutie správy od vlády Slovenskej republiky\nalebo od jej člena môže preto obsahovať jednu alebo viacero požiadaviek na\nposkytnutie detailnejších alebo všeobecnejších informácií o otázkach spadajúcich\ndo okruhu právomocí vlády Slovenskej republiky alebo jej člena (členov).\n5. Ústava Slovenskej republiky neupravuje expressis verbis záväzok vlády\nSlovenskej republiky alebo jej člena vyhotoviť a zaslať správu, ktorú si od nich\nprezident republiky vyžiadal na základe čl. 102 písm. r) Ústavy Slovenskej republiky.\nTakýto záväzok však možno vyvodiť z ústavnej zásady vzájomnej spolupráce\noboch zložiek výkonnej moci. Podľa právneho názoru ústavného súdu z ústavnej\nzásady vzájomnej spolupráce oboch zložiek výkonnej moci Slovenskej republiky\nvyplýva aj ich záväzok spolupôsobiť pri výkone ústavou určenej ústavnej\nprávomoci jednej z nich aj bez nutnosti výslovného ústavného zakotvenia takéhoto\nspolupôsobenia.\nObsah tohoto záväzku nestanovuje Ústava Slovenskej republiky jednotne.\nSpolupôsobenie jednej zložky výkonnej moci treba však uskutočňovať v rozsahu a\nspôsobom, ktorý umožňuje (vytvára podmienky) reálneho uplatnenia ústavnej\nprávomoci druhej zložky výkonnej moci. Nie každú reagenciu jednej zo zložiek\nvýkonnej moci možno preto považovať za takú, ktorá spĺňa kritériá záväzku\nspolupôsobenia jednotlivých zložiek výkonnej moci, ktorý pre nich vyplýva z\nústavnej zásady ich vzájomnej spolupráce.\nV závislosti od uplatňovania konkrétnej ústavnej právomoci jednej zložky\nvýkonnej moci je určený aj druh a miera spolupôsobenia druhej zložky výkonnej\nmoci. Prezident republiky má podľa čl. 102 písm. r) Ústavy Slovenskej republiky\nprávo byť prítomný na schôdzach vlády Slovenskej republiky a predsedať jej.\nSpolupôsobenie vlády Slovenskej republiky sa prejavuje v tom, že mu umožní účasť\nna schôdzi vlády, prípadne mu umožní, aby jej predsedal. Obsahom záväzku\nspolupôsobenia vlády Slovenskej republiky pri výkone ústavného práva\nprezidenta Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. r) Ústavy Slovenskej republiky\nje preto vytvorenie reálnych podmienok, ktoré by prezidentovi republiky umožnili\nreálny výkon jeho ústavnej právomoci.\n\nPodobne možno charakterizovať aj obsah záväzku Národnej rady Slovenskej\nrepubliky s ohľadom na využitie ústavných právomocí prezidenta Slovenskej\nrepubliky podľa čl. 102 písm. o) a p) Ústavy Slovenskej republiky.\nK výkonu ústavných právomocí prezidenta republiky sa však\nv ústavou určených prípadoch požaduje aj aktívne spolupôsobenie druhej zložky\nvýkonnej moci.\nNapríklad na základe čl. 111 Ústavy prezident republiky vymenúva a odvoláva\nčlenov vlády Slovenskej republiky na návrh predsedu vlády, prípadne na návrh\nvlády Slovenskej republiky vyhlasuje vojnový stav (čl. 102 písm. k)). K reálnemu\nvýkonu ústavných právomocí prezidenta republiky sa v uvedených prípadoch\nvyžaduje aktívne spolupôsobenie predsedu vlády, resp. vlády Slovenskej republiky.\nAž pri uskutočnení takýchto aktívnych krokov jednej zložky výkonnej moci je\nmožné, aby sa uplatnila a tým aj reálne naplnila ústavná právomoc druhej zložky\nvýkonnej moci.\nDo okruhu ústavných oprávnení prezidenta Slovenskej republiky,\npredpokladajúcich aktívne spolupôsobenie vlády Slovenskej republiky alebo jej\nčlena, patrí aj to, ktoré mu umožňuje vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky\nalebo jej člena správy. Je to samostatná ústavná právomoc prezidenta Slovenskej\nrepubliky a (ako už bolo uvedené) k jej výkonu je prezident republiky oprávnený\naj bez spojitosti so svojím ústavným právom byť prítomný na schôdzach vlády\nSlovenskej republiky a predsedať jej.\nNa tejto charakteristike nemení nič ani to, že správy vyžiadané prezidentom\nSlovenskej republiky od vlády Slovenskej republiky, resp. od jej člena, môžu\nsúčasne slúžiť ako podklad (jeden z podkladov) pre výkon jeho ďalších ústavných\nprávomocí (napríklad pre odpustenie alebo zmiernenie trestov podľa čl. 102 písm.\ni) Ústavy Slovenskej republiky).\nÚstavná zásada spolupráce jednotlivých zložiek výkonnej moci Slovenskej\nrepubliky preto stanovuje záväzok ich spolupôsobenia pri výkone ústavných\nprávomocí, pokiaľ ich uplatnenie jednou z nich je predpokladom\n(nevyhnutnou podmienkou) pre uplatnenie ústavnej právomoci druhej z nich alebo\npre reálne naplnenie jej obsahu.\n\nÚstava Slovenskej republiky však jednotlivým zložkám výkonnej moci\nnepriznáva žiadne osobitné oprávnenia späté s uplatňovaním tých ústavných\nprávomocí, ktoré predpokladajú spolupôsobenie (spoluprácu) druhej zložky výkonnej\nmoci. Takéto osobitné oprávnenia Ústava Slovenskej republiky nepriznáva ani vo\nvzťahu jednej zložky výkonnej moci k druhej zložke výkonnej moci Slovenskej\nrepubliky. Pokiaľ teda jedna zo zložiek výkonnej moci uplatní svoju ústavnú\nprávomoc predpokladajúcu spolupôsobenie druhej zložky výkonnej moci,\nnevyplýva jej z toho žiadne osobitné oprávnenie týkajúce sa (vzťahujúce sa na)\nurčenia postupu a spôsobu, akým má druhá zložka výkonnej moci pri plnení\nsvojho záväzku spolupôsobiť, postupovať. Ústavná úprava právomocí oboch\nzložiek výkonnej moci v Ústave Slovenskej republiky síce predpokladá ich\nvzájomnú spoluprácu, ale spôsob a postup plnenia záväzku spolupôsobenia zveruje\ndo výlučnej pôsobnosti každej z nich.\nUvedené konštatovanie sa podľa právneho názoru ústavného súdu v plnom\nrozsahu vzťahuje aj na určenie lehoty, dodržaním ktorej jedna zložka výkonnej moci\npodmieňuje splnenie záväzku spolupôsobenia druhej zložky výkonnej moci. Z\nvýkonu ústavnej právomoci jednej zložky výkonnej moci nemožno odvodiť aj jej\noprávnenie určiť lehotu, dokedy má druhá zložka výkonnej moci splniť svoj záväzok\nspolupôsobiť pri jej výkone. Takáto lehota je však obsiahnutá v záväzku\nspolupôsobenia druhej zložky výkonnej moci, ktorý pre ňu vyplýva z ústavnej\nzásady spolupráce oboch zložiek výkonnej moci.\nV prípadoch, v ktorých to ústavodarca považoval za vhodné a účelné, totiž sám\nurčil lehoty, v ktorých má príslušný štátny orgán Slovenskej republiky uplatniť tú\nústavnú právomoc, ktorá predpokladá spolupôsobenie inej zložky štátnej moci. Tak\npodľa čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky vláda je povinná do 30 dní po svojom\nvymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky, prezident\nSlovenskej republiky môže podľa čl. 102 písm. n) ústavy vrátiť Národnej rade\nSlovenskej republiky ústavné zákony a zákony s pripomienkami do 15 dní po ich\nschválení a i.\nV uvedených prípadoch je uplatnenie záväzku spolupôsobenia pri výkone\nústavnej právomoci určitej zložky štátnej moci Slovenskej republiky podmienené\naj dodržaním ústavou určenej lehoty, s ktorou sa spájajú aj ústavou predvídané\nprávne účinky jej uplatnenia.\n\nV ostatných prípadoch uplatňovania tých ústavných právomocí\njednotlivých zložiek\n\nštátnej moci,\n\nktoré predpokladajú spolupôsobenie inej\n\nzložky štátnej moci, sa uplatňuje ústavná zásada ich vzájomnej spolupráce a\nzáväzok spolupôsobenia z nej vyplývajúci.\nAko už bolo uvedené, súčasťou tohoto záväzku je aj jeho splnenie v určitej\nlehote, ktorá však (na rozdiel od tých výslovne uvedených v ústave) nie je\nstanovená fixne. Dĺžka tejto lehoty môže byť preto rôzna a je podmienená jedine\nsplnením ústavných či iných podmienok spätých s uplatnením tej ústavnej právomoci\njednotlivej zložky štátnej moci Slovenskej republiky, ktorá predstavuje jej\nspolupôsobenie pri výkone ústavnej právomoci inej zložky štátnej moci. Po splnení\ntýchto podmienok vzniká záväzok príslušnej zložky štátnej moci uplatniť svoje\nspolupôsobenie pri výkone ústavnej právomoci inej zložky štátnej moci, pretože\nÚstava Slovenskej republiky už nestanovuje žiadne ďalšie podmienky (a ani lehoty),\nktoré by uplatnenie spolupôsobenia podmieňovali. Uvedené sa v plnom rozsahu\nvzťahuje aj na lehoty, ktoré vyplývajú pre obe zložky výkonnej moci z ústavnej\nzásady ich vzájomnej spolupráce a záväzku spolupôsobenia pri výkone ich\nústavných právomocí.\nIII.\nV závislosti od počtu a detailnosti požiadaviek prezidenta republiky vyvstáva aj\nrozdielny rozsah činností (úkonov), ktoré má vláda Slovenskej republiky alebo jej\nčlen vykonať na to, aby vyhovel požiadavke prezidenta republiky na poskytnutie\núdajov, ktoré majú tvoriť obsah správy prezidentovi republiky. Vychádzajúc z\nústavnej zásady spolupráce oboch zložiek výkonnej moci však samotná vláda\nSlovenskej republiky, prípadne jej člen, určia postup a spôsob, akým zadovážia\núdaje potrebné do správy požadovanej prezidentom republiky podľa čl. 102 písm. r)\nÚstavy Slovenskej republiky.\nUrčenie postupu a spôsobu získania požadovaných údajov, stanovenie osôb\nzodpovedných za ich zadováženie, zhromaždenie, spracovanie, prípadne\nvyhodnotenie, spadá do výlučnej pôsobnosti vlády Slovenskej republiky alebo\ntoho jej člena, od ktorého si prezident vyžiadal správu podľa čl. 102 písm. r)\nÚstavy Slovenskej republiky.\n\nHoci z čl. 102 písm. r) Ústavy Slovenskej republiky vyplýva ústavné právo\nprezidenta republiky vyžadovať si od vlády alebo jej členov správy, uvedený\nčlánok ústavy prezidentovi Slovenskej republiky súčasne neumožňuje aj určovať\npostup a spôsob, akým má vláda Slovenskej republiky alebo jej člen údaje\npožadované prezidentom republiky zadovážiť. Určenie postupu a spôsobu\nzadováženia údajov požadovaných prezidentom Slovenskej republiky do správy\nvlády Slovenskej republiky alebo jej člena spadá do výlučnej pôsobnosti vlády\nSlovenskej republiky alebo jej člena.\nV závislosti od počtu a detailnosti požiadaviek prezidenta republiky je nutná aj\nnerovnako dlhá lehota na získanie a spracovanie údajov, ktoré má vláda Slovenskej\nrepubliky alebo jej člen zadovážiť do správy požadovanej prezidentom republiky.\nVychádzajúc z ústavnej zásady spolupráce oboch zložiek výkonnej moci, ktorá má\numožniť reálny výkon ústavných právomocí prezidenta republiky, je to súčasne\njediná \"lehota\", ktorú z nej možno odvodiť pre vyhotovenie a zaslanie správy\nprezidentovi Slovenskej republiky.\nJej dĺžka preto závisí od počtu a detailnosti požiadaviek prezidenta republiky a\nod následných úkonov vlády Slovenskej republiky alebo jej člena, ktoré sú\npotrebné na zadováženie a spracovanie tých údajov, ktoré majú tvoriť obsah\nsprávy prezidentovi Slovenskej republiky.\nPo zadovážení tých údajov, ktoré majú tvoriť obsah správy vyžiadanej\nprezidentom Slovenskej republiky, ju treba zaslať bez zbytočného odkladu jej\nadresátovi, keďže Ústava Slovenskej republiky už žiadnu inú (a osobitnú) lehotu,\nodlišnú od tej uvedenej vyššie, pre zaslanie už spracovanej správy vlády\nSlovenskej republiky alebo jej člena, prezidentovi Slovenskej republiky nepozná, a\npreto ani neupravuje.\nPodľa právneho názoru ústavného súdu takýto výklad ústavnej zásady\nspolupráce oboch zložiek výkonnej moci zabezpečuje nielen reálne uplatnenie\nústavných právomocí každej z nich, ale aj ich uplatnenie v zodpovedajúcich\nlehotách. Takýto výklad ústavnej zásady spolupráce oboch zložiek výkonnej moci\nsúčasne vylučuje nutnosť určenia lehoty na spracovanie a zaslanie správy\nprezidentom Slovenskej republiky.\n\nV opačnom prípade by, podľa právneho názoru ústavného súdu, neexistovala\nžiadna ústavná garancia výkonu tých ústavných právomocí jednotlivých\nzložiek výkonnej moci v Slovenskej republike, k uplatneniu ktorých Ústava\nSlovenskej republiky neviaže konkrétne lehoty.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať\nopravný prostriedok.\n\nV Košiciach 11. júla 1996\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Tibor Š a f á r i k\npredseda senátu", "vazby": {"registre": ["výklad ústavy a ústavných zákonov"], "ustanovenia": ["čl. 128 ods. 1 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:244cd4dd-84f7-42fa-899a-5dd059b21bf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.20.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 20/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/94 z 31. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-31", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.20.1994.1"}, {"guid": "ussr:45f51d05-ee75-4b22-9254-c3c749683dc9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 39/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/93 z 2. 6. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-06-02", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45f51d05-ee75-4b22-9254-c3c749683dc9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7c776cf0-2aad-48bc-af51-5293747fa35e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2026 z 17. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.2"}, {"guid": "ussr:6ce663ae-d71d-4205-bc47-1b85ab919347", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.13.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2025 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.13.2025.1"}, {"guid": "ussr:c7491afa-c980-4832-b961-6e3753a486de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.16.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2023 z 20. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.16.2023.1"}, {"guid": "ussr:1c47f904-eb61-4bec-800e-8329e191a1d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.13.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2020 z 13. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.13.2020.1"}, {"guid": "ussr:f113ff90-d238-4e5f-a2c1-98d5e7d93edb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.298.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 298/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 298/2015 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.298.2015.1"}, {"guid": "ussr:bf4f1402-639c-4503-b092-30f887a8ea23", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.45.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 45/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 45/2015 z 28. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.45.2015.1"}, {"guid": "ussr:92e162ac-b8ad-435e-9c0b-5ef4e873c050", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3. US.427.2012.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 427/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 427/2012 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3. US.427.2012.1"}, {"guid": "ussr:9ea5af38-523c-47cd-b9a8-d17a5f10a57f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2012 z 24. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-24", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ea5af38-523c-47cd-b9a8-d17a5f10a57f"}, {"guid": "ussr:48698cd4-306e-4535-a2b9-29ba071056d8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/05 z 21. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-21", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48698cd4-306e-4535-a2b9-29ba071056d8"}, {"guid": "ussr:4c3c3ec1-220f-4420-98f3-cb8e43f7c9ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/06 z 23. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-23", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c3c3ec1-220f-4420-98f3-cb8e43f7c9ac"}, {"guid": "ussr:3e0201b8-3896-4c0d-9fd5-94e58aaae99a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/09 z 8. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-08", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3e0201b8-3896-4c0d-9fd5-94e58aaae99a"}, {"guid": "ussr:53250026-d984-4fb7-a514-75c1454c04a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/08 z 6. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-06", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53250026-d984-4fb7-a514-75c1454c04a4"}, {"guid": "ussr:cc1e237b-4d9d-4769-9325-4ede8aa30c24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.804.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 804/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 804/00 z 7. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.804.2000.1"}, {"guid": "ussr:f2e97137-09e8-4a5e-8e18-7536af8db17f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/97 z 24. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f2e97137-09e8-4a5e-8e18-7536af8db17f"}, {"guid": "ussr:f55442fb-e2d8-4b93-83e9-a421d0e0219e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/97 z 24. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-24", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f55442fb-e2d8-4b93-83e9-a421d0e0219e"}, {"guid": "ussr:9d894b39-d773-458d-b468-5d406564cdc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 3/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/98 z 22. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d894b39-d773-458d-b468-5d406564cdc3"}, {"guid": "ussr:0ea53198-4959-40f0-9713-14903aa49d77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/97 z 13. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-13", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.1997.1"}, {"guid": "ussr:d33e39fb-a26f-4565-92c6-a265088d9b80", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 61/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/96 z 26. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-26", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d33e39fb-a26f-4565-92c6-a265088d9b80"}, {"guid": "ussr:ec026f4b-5bab-4d86-89aa-2b9e1f85ee31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.51.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/96 z 26. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.51.1996.1"}]}