{"guid": "ussr:cdc897ca-d50d-4279-9399-32e813c43232", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.67.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 67/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/2016 z 3. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. februára 2016, sp. zn. I. ÚS 67/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.67.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2016-02-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cdc897ca-d50d-4279-9399-32e813c43232", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.67.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.67.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.67.2016.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 67/2016-12\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 47\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n3 Tos 218/2015 z 19. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. decembra 2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\n\nsúdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tos 218/2015 z 19. novembra 2015 (ďalej\naj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením povereného príslušníka\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava, obvodného oddelenia Policajného zboru\nTrnava pod ČVS: ORP-1403/01-TT-TT-2015 z 3. júna 2015 bolo podľa § 199 ods. 1\nzákona č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) začaté trestné stíhanie vo veci a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku\nbolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre prečin nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa\n§ 171 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“). Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava sp. zn.\n0 Tp 66/2015 z 5. júna 2015 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 41/2015\nz 11. júna 2015 bol sťažovateľ vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku. Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 30 T 132/2015\nz 5. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“) v spojení\ns uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tos 218/2015 z 19. novembra 2015 zamietol\nsťažovateľom podanú žiadosť o prepustenie z väzby z 20. októbra 2015 podanú\nprostredníctvom Okresnej prokuratúry Trnava. V ostatnom podal sťažovateľ sťažnosť na\nústavnom súde.\n3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti nachádza porušenie svojich označených práv\nv troch rovinách.\n3.1 V prvej rovine svojej argumentácie nesúhlasí s dobou vykonávanej väzby, ktorej\ndĺžka trvania už dosiahla výkon trestu, k čomu sťažovateľ dôvodil, že „Keďže vo väzbe som\nod 3.6.2015 a vo väzbe som bol v tej dobe viac ako 5 mesiacov za trestný delikt nízkej\nspoločenskej nebezpečnosti konkrétne za prečin nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa\n§ 171 ods. 1 Tr. zák. Vo väzbe som za držanie dvoch jednorázových dávok pre vlastnú\npotrebu, kde je trestná sadzba 0 až 3 roky.“. V ďalšom akcentoval, že „... väzba nie je na\nmieste, pokiaľ by bola príliš prísnym zaisťovacím opatrením s prihliadnutím na závažnosť\nčinu a očakávaniu trestu. Väzba nemá byť trestom, ale je výlučne len procesným opatrením,\n2\n\nktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvineného z trestného činu pre potreby\nprebiehajúceho trestného konania obmedzením jeho osobnej slobody.“.\n3.2 V druhej rovine svojej argumentácie sťažovateľ poukazuje na to, že „Dňa\n27.10.2015 okresný prokurátor mojej žiadosti nevyhovel a v zmysle § 79 ods. 3 ju predložil\nspolu so svojím stanoviskom a návrhom rozhodnutia okresnému súdu v Trnave na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie. Toto stanovisko spolu s návrhom prokurátora mi okresným súdom\nv Trnave nebolo nikdy doručené čím sa prokurátor dostal do značnej výhody. Takéto\nkonanie súdu by nemalo byť ústavne akceptovateľné, preto že zvýhodnením resp.\nnezvýhodnením jednej strany pred súdom dochádza k porušeniu čl. 47 ods. 3 ústavy SR...“.\n3.3 V súvislosti s výkon preventívnej väzby namieta to, že „Do dnešného dňa mi\nnikto nevysvetlil v akej trestnej činnosti by som mal pokračovať, keď že doteraz voči mne\nnie je vedené iné trestné konanie, spáchal som len jeden skutok nízkeho stupňa\nnebezpečnosti pre spoločnosť...“.\n4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ v petite podanej sťažnosti navrhol, aby\nústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:\n„Navrhujem aby ústavný súd vyslovil nálezom, že Krajský súd v Trnave svojím\nrozhodnutím zo dňa 19.11.2015 sp. zn. 3Tos/218/2015-171 porušil sťažovateľové práva\nuvedené v čl. 17 ods. 2, ods. 5, čl. 47 ods. 3 ústavy SR a čl. 5 ods. 3, ods. 4 a v čl. 6 ods. 1\neurópskeho dohovoru základných ľudských práv a slobôd.\nUznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.11.2015 sp. zn. 3Tos/218/2015-171 sa\nzrušuje.\nKrajský súd v Trnave je povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia povinný zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2500 eur.\nPrikazuje Krajskému súdu v Trnave vydať príkaz na neodkladné prepustenie\nsťažovateľa z väzby.“\n\n3\n\nII.\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\n4\n\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).\nIII.\nK namietanému porušeniu práv podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru\n8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy\nvšetci účastníci sú si v konaní... rovní.\n9. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poznamenáva, že konania všeobecných\nsúdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení a ani konaniami\no občianskych právach alebo záväzkoch, ako to vyžaduje citovaný článok dohovoru.\nVäzobným konaním podľa názoru ústavného súdu nemôže dôjsť k porušeniu práv\nzaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj z dôvodu, že túto oblasť ochrany práv upravuje\nvo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru. Článok 6 dohovoru upravuje právo na spravodlivý\nproces, a teda zásadne sa nevzťahuje na konanie o väzbe, pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ\nide o procesné záruky poskytnuté osobe nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia\nprávna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť\n(III. ÚS 272/03, II. ÚS 15/05, IV. ÚS 65/05). Procesné pravidlá týkajúce sa skúmania\ndôvodnosti ďalšieho trvania väzby sú ratione materiae súčasťou čl. 5 ods. 4 dohovoru.\nÚstavný súd v tomto smere rešpektuje prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj\n„ESĽP“), podľa ktorej osobnú slobodu chráni v zásade čl. 5 dohovoru, a to najmä pokiaľ ide\no zákonnosť väzby vrátane otázky, či k takémuto zbaveniu slobody došlo v súlade\nso zákonom upraveným postupom, kde dohovor odkazuje primárne na vnútroštátne právne\npredpisy a upravuje povinnosť dodržiavať ich hmotnoprávne aj procesné právne normy\na požaduje, aby zbavenie slobody jednotlivca nebolo arbitrárne (čl. 5 ods. 1 dohovoru),\n5\n\nďalej chráni právo jednotlivca na primeranú dĺžku väzby v zmysle požiadavky, aby väzba\nnebola predlžovaná nad primeranú lehotu a aby nedochádzalo v postupe príslušných\norgánov počas trvania väzby k zbytočným prieťahom (čl. 5 ods. 3 dohovoru), a konečne\nchráni právo jednotlivca domáhať sa periodického prieskumu zákonnosti väzby a žiadať\no prepustenie na slobodu, o ktorom musí byť rozhodnuté urýchlene (čl. 5 ods. 4 dohovoru)\n[rozsudok ESĽP de Wilde at al v. Belgicko z 18. 6. 1971, AČ. 12, body 65, 67, 71  77 atď.,\nako aj novšia judikatúra Khudoyorov v. Rusko, rozsudok ESĽP č. 6847/02 z 8. 11. 2005,\nbody 124 –125, 172 – 174 a 193; Öcalan v. Turecko č. 46221/99 rozsudok Veľkej komory\nESĽP z 12. 5. 2005, body 83 – 84 a 103; Khudobin v. Rusko č. 59696/00 rozsudok ESĽP\nz 26. 10. 2006, body 103 a 115].\n10. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (bod 9) teda vyplýva, že na konanie\no väzbe je aplikovateľné ustanovenie čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a v súvislosti s konaním\no žiadosti o prepustenie z väzby čl. 5 ods. 4 dohovoru, v ktorých sú implicitne obsiahnuté\nhmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej\nsúdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa\nzákladné procesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu\na účel konania o väzbe, obsahom týchto garancií je aj právo na rovnosť účastníkov v konaní\n(rozumej strán trestného konania, pozn.) vo svojom vyjadrení v čl. 47 ods. 3 ústavy a ako\ntaké je obsiahnuté už v čl. 17 ústavy, resp. v čl. 5 ods. 4 dohovoru. Inými slovami, pri\nväzobných konaniach vníma ústavný súd právo na rovnosť účastníkov konania (rozumej\nstrán trestného konania, pozn.) ako súčasť práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy\nv spojení aj s čl. 5 ods. 3, resp. čl. 5 ods. 4 dohovoru a v prípade zistenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy pristúpi k vysloveniu jeho porušenia\nprostredníctvom čl. 17 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 3, resp. čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n11. Z už uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa pre namietané porušenie čl. 47 ods. 3\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, keďže tieto články\nnemajú príčinné uplatnenie v okolnostiach sťažovateľovho väzobného stíhania, ktoré boli\n6\n\npredmetom rozhodovania krajského súdu v jeho uznesení sp. zn. 3 Tos 218/2015\nz 19. novembra 2015.\n12. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 100/04, III. ÚS 135/04,\nII. ÚS 151/09) teda vyplýva, že na konanie o väzbe je aplikovateľné ustanovenie čl. 17\nods. 2 a 5 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 4 dohovoru, v ktorých sú implicitne obsiahnuté hmotné\na tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu\nochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Ústavný prieskum sťažovateľom\nnamietaného čl. 5 ods. 3 dohovoru ústavný súd odvodzuje od argumentácie sťažovateľa,\nktorý\n\npodľa\n\njeho\n\nnázoru\n\nzotrváva\n\nneprimerane\n\ndlho\n\nvo\n\nväzbe\n\nz dôvodu\n\nneefektívneho/liknavého postupu orgánov činných v trestnom konaní v jeho trestnej veci\ns dôsledkom výkonu trestu väzbou. V dôsledku uvedeného ústavný súd podrobil prieskumu\nsťažovateľom napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 Tos 218/2015 z 19. novembra\n2015 len vo vzťahu k ním namietanému čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru.\nIV.\nK namietanému porušeniu práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a podľa čl. 5\nods. 3 a 4 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu\n13. Krajský súd v uznesení sp. zn. 3 Tos 218/2015 z 19. novembra 2015\nv podstatnom uviedol:\n„Na základe sťažnosti obvineného preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192\nodsek 1 Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým\nsťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého\nuznesenia, a tak zistil, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.\nZ obsahu spisového materiálu vyplýva, že proti obvinenému sa vedie trestné stíhanie\npre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, na základe\nobžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, podanej na súd I. stupňa dňa\n02. 11.2015.\n7\n\nObvinený bol vzatý do väzby unesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu\nTrnava sp. zn. 0Tp/66/2015, zo dňa 05.06.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu\nTrnava zo dňa 11.06.2015, sp. zn. 6Tpo/41/2015 z dôvodu ustanovenia § 71 odsek 1 písm. c/\nTrestného poriadku so započítaním väzby dňom 03.06.2015 od 00.10 hod.\nPo podaní obžaloby bol súd I. stupňa povinný v zmysle § 238 odsek 3 Trestného\nporiadku rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby a v súvislosti s tým rozhodol aj o žiadosti\nobvineného o prepustenie z väzby na slobodu, ktorú obvinený podal.\nZhodne ako súd I. stupňa aj krajský súd je toho názoru, že doteraz zistené skutočnosti\nnasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky\ntrestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania\nalebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že obvinený bude v trestnej\nčinnosti pokračovať. Dôvodnosť podanej obžaloby vyplýva z čiastočného priznania\nobvineného k spáchanej trestnej činnosti ako aj z výpovedi svedkov\na\n\n,\n\n. V nadväznosti na uvedené dôkazy sú aj závery znaleckého\n\nposudku KEÚ PZ, ktorý preukazuje, že zaistená kryštalická látka obsahuje matamfetamín\nv objeme ako je uvedené v obžalobe.\nKonkrétne skutočnosti odôvodňujúce ďalšie trvanie väzby obvineného v zmysle\nustanovenia § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa viažu k charakteru trestnej\nčinnosti ako aj k osobe obvineného, pričom je zrejmé, že obvinený bol v minulosti 6-krát\nsúdne trestaný, len jedno odsúdenie je s účinkami zahladenia, dopúšťal sa hlavne\nmajetkovej trestnej činnosti, ktorou si zadovažoval zdroj príjmov nakoľko je nezamestnaný,\ntrestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, naposledy bol prepustený\nz výkonu trestu odňatia slobody dňa 15.11.2014 a jeho závislosť na omamných látkach\nzvyšuje riziko recidívy jeho kriminálneho správania.\nPodľa § 80 odsek 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku, ak je daný dôvod väzby\npodľa § 71 odsek 1 písm. a/ alebo c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné\nkonanie ponechať obvineného na slobode, alebo prepustiť ho na slobodu, ak obvinený dá\npísomný sľub, že povedie riadny život, najmi že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní\npovinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca\npre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu\nprejednávaného prípadu za dostatočný a príjme ho alebo s ohľadom na osobu obvineného\n8\n\na povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného\na mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do\niného členského štátu európskej únie podľa osobitného predpisu.\nAj v tomto smere krajský súd zhodne ako súd I. stupňa je toho názoru, že v danom\nprípade nie sú splnené podmienky nahradenia väzby obvineného inštitútmi v zmysle\nustanovenia § 80 odsek 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku.\nKrajský súd sa preto s dôvodmi napadnutého uznesenia súdu I. stupňa stotožňuje\na v podrobnostiach na ne poukazuje.“\n14. Vzhľadom na obsahovú spojitosť uznesenia krajského súdu sp. zn.\n3 Tos 218/2015 z 19. novembra 2015 s uznesením okresného súdu sp. zn. 30 T 132/2015\nz 5. novembra 2015 považoval ústavný súd za potrebné uviesť aj podstatnú časť z tohto\nrozhodnutia okresného súdu:\n„Výsledky dokazovania vykonané v prípravnom konaní odôvodňujú i v tomto štádiu\ntrestného konania, po podaní obžaloby, ponechanie obvineného vo väzbe z dôvodov, pre\nktoré bol do nej vzatý v prípravnom konaní. Podozrenie, že obvinený sa dopustil spáchania\nprečinu, ktorý sa mu kladie za vinu vyplýva z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní.\nObvinený sa čiastočne k spáchaniu trestnej činnosti priznal, pričom poprel, že by papierová\nskladačka, v ktorej sa nachádzal kryštalický materiál s hmotnosťou 45 mg s účinnou látkou\nmetamfetamínu patrila jemu. Injekčná striekačka, v ktorej sa nachádzal rovnaký druh\nkryštalického materiálu podľa vyjadrení obvineného bola jeho, mal ju pre vlastnú potrebu\na zakúpil si ju na železničnej stanici od neznámej osoby. Okrem čiastočného priznania\nobvineného nasvedčuje podozrenie z obžalovanej trestnej činnosti i výpovede svedkov\n,\n\na\n\n. Tieto dôkazy sú ďalej podporené\n\nzávermi znaleckého posudku KEÚ PZ, ktorý preukazuje, že zaistená kryštalická látka\nobsahuje metamfetamín v objeme ako je uvedené v obžalobe. Uvedené dôkazy najmä\nvo svojej vzájomnej súvislosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že obvinený\nsa dopustil spáchania prečinu, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu.\nPokiaľ ide o konkrétne skutočnosti odôvodňujúce tzv. útekovú väzbu podľa § 71\nods. I písm. c) Tr. por., ohľadne týchto nedošlo od vzatia obvineného do väzby ku dňu\npodania obžaloby k žiadnej zmene.\n9\n\nPreventívna väzba podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je odôvodnená\nobavou, že obvinený bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti nielen tohto druhu, ale aj\ntrestnej činnosti majetkového charakteru, keďže už v minulosti bol viackrát odsúdený pre\nmajetkovú trestnú činnosť, ktorej sa mal dopúšťať opakovane a ktorá mala byt' zdrojom\njeho príjmov. Je tu preto daná dôvodná obava, že obvinený pri ponechaní na slobode bude\npokračovať v páchaní trestnej činnosti či už rovnakého alebo obdobného charakteru, keďže\nv súčasnosti nie je nikde zamestnaný a páchaním trestnej činnosti si má zadovažovať\nprostriedky k živobytiu. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obvinený bol v minulosti\ndoposiaľ celkovo 6x súdne trestaný (kde v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol\nodsúdený), hlavne pre trestnú činnosť majetkového charakteru a to konkrétne v prevažnej\nmiere pre trestné činy krádeže, pričom táto priamo súvisela so závislosťou obvineného na\nužívaní návykových látok. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnave pod\nsp. zn. 2T/109/2014 zo dňa 16.09.2014, právoplatným dňa 16.9.2014, pre prečin krádeže\npodľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený\nnepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov so zaradením pre jeho\nvýkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Predtým\nbol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 30T/54/2014 zo dňa\n12.06.2014, právoplatným dňa 12.06.2014 pre prečin krádeže formou spolupáchateľstva\npodľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody\npodľa § 194 ods. 1 Trestného zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 16\n(šestnásť) mesiacov a určením skúšobnej doby v trvaní 2 (dva) roky, ktorá uplynie dňa\n15.02.2016. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obvinený bol 10 krát\npriestupkovo prejedávaný a taktiež aj postihnutý, pričom išlo o priestupky na úseku cestnej\ndopravy. Zo správy Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 03.06.2015 vyplýva, že\nobvinený bol len dňa 15.11.2014 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si\nvykonával v Dubnici nad Váhom. Z výsledkov znaleckého dokazovania z odvetvia\npsychiatrie, ktoré realizoval\n\nvyplynulo, že obvinený je závislý od\n\npsychostimulácií a jeho závislosť sa prejavuje hlavne neschopnosťou spontánnej\nabstinencie, odvykacími prejavmi po vysadení látky, túžbou po konzume, drogocentrickým\nsprávaním a podobne. Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania bola navrhnutá\nochranná protitoxikomanická liečba ústavnou formou, zvyšuje riziko recidívy jeho\n10\n\nkriminálneho správania sa. Uvedené skutočnosti odôvodňujú obavu, že obvinený pri\nprepustení na slobodu bude pokračovať v trestnej činnosti. Tým je u neho daný dôvod tzv.\npreventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nZ rovnakých dôvodov, pre ktorých súd rozhodol o ponechaní obvineného vo väzbe\npo podaní obžaloby, vyplýva i záver, že žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na\nslobodu nie je možné vyhovieť.\nPokiaľ obvinený a obhajca namietali, že väzba trvá neprimerane dlho a že orgány\nčinné v trestnom konaní nepostupujú so zvýšenou starostlivosťou tak, aby sa konalo v jeho\nveci prednostne a urýchlene, tieto námietky súd nepovažuje za dôvodné. Vyšetrovanie\ntrestnej činnosti obvineného podľa názoru súdu zodpovedá požiadavkám uvedeným\nv ustanovení § 2 ods. 6, ods. 10 Trestného poriadku, o čom okrem iného svedčí i skutočnosť,\nže obžaloba na obvineného bola podaná v lehote kratšej ako 5 mesiacov od vzatia\nobvineného do väzby. V tomto smere sa javí súdu dĺžka trvania väzby obvineného\nprimeraná vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ako i výšku trestu odňatia slobody,\nktorého uloženie mu za spáchanie trestného činu, v prípade uznania jeho viny, hrozí.\nPokiaľ ide o rozhodnutie uvedené vo výroku II. a III. tohto rozhodnutia súd\nvychádzal zo skutočnosti majúcej povahu najmä v osobe obvineného, konkrétne v jeho\ndrogovej závislosti a kriminálnej recidíve ako je to vyššie uvedené v odôvodnení tohto\nuznesenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti, nemožno jeho väzbu nahradiť ani prijatím sľubu\nobvineného, ani dohľadom probačného a mediačného úradníka súdu, keď takýto sľub resp.\ndohľad by nebol dostatočnou zárukou, ktorá by eliminovala obavu z konania obvineného,\npre ktoré sa nachádza vo väzbe.“\n15. Článok 17 ods. 1 ústavy zaručuje osobnú slobodu. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy\nnikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný\nzáväzok. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto\nje zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto\nčlánku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú\nzákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo\n11\n\nprepustený počas konania. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody\nzatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd\nurýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je\npozbavenie slobody nezákonné.\n16. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v\nktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil\nprepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú,\nresp. primeranú dobu, alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť\npodmienené zárukou (III. ÚS 7/00, I. ÚS 100/04). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva\nneodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím\nsudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho\ntrvania väzby. Inými slovami, v zmysle judikatúry ústavného súdu bez rozhodnutia\nvšeobecného súdu nemožno považovať väzbu za zákonnú (I. ÚS 187/07, III. ÚS 16/09).\nZákonnosť väzby je zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou\npodstatou mali dať ratio decidendi na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto\nkonštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého\nvyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a proti\nväzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie\nna základe abstraktnej úvahy (obdobne III. ÚS 271/07).\n17. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že právomoc ústavného\nsúdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len\nna preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa\nberie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými\nokolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne\nskutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp.\nkonkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Do obsahu právomoci\nústavného súdu nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových a právnych záverov\nvšeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie\n12\n\ndo väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne\nuspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného\na prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho\nprostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02).\n18. Ústavný súd pripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou\nje preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou\nalebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02).\n19. Ústavný súd už viackrát vyslovil, že každé pozbavenie slobody musí byť\n„zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem\ntoho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné\ns účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (I. ÚS 165/02,\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00, I. ÚS 115/07, I. ÚS 187/07). Základné právo podľa\nčl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon, a preto pri posudzovaní otázky\njeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd do úvahy zákonnú úpravu a jej\naplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia závažného porušenia zákonnosti\nide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00). Rovnako aj z čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva, že\ndo väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom. Príslušná zákonná\núprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou súčasťou\nústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Aj čl. 5 ods. 1 dohovoru\nvyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním ustanoveným\nzákonom“, a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5 ods. 1 písm. a)\naž f)] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne právo, a preto\nrešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov (Lukanov\nv. Bulharsko z 20. 3. 1997, bod 43). Každé pozbavenie osobnej slobody zároveň musí byť\nv súlade s účelom čl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou (k tomu\npozri okrem judikatúry ESĽP uvedenej v bode 27 aj Bozano v. Francúzsko č. 9990/82\nrozsudok ESĽP z 18. 12. 1986, bod 54; Benham v. Veľká Británia č. 19380/92 rozsudok\nESĽP z 24. 9. 1992, Herczegfalvy v. Rakúsko rozsudok ESĽP z 11. 5. 2004, Morsink v.\n13\n\nHolandsko rozsudok Veľkej komory ESĽP z 10. 6. 1996, bod 40; z novšej judikatúry\nStanev v. Bulharsko č. 36760/06 rozsudok Veľkej komory ESĽP zo 17. 1. 2012, bod 143; L.\nM. v. Slovinsko č. 32863/05 rozsudok ESĽP z 12. 6. 2014, bod 121).\n20. Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len\nvtedy, ako doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté\ntrestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento\nskutok spáchal obvinený, a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva\ndôvodná obava, že\na) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,\nnajmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko\nalebo ak mu hrozí vysoký trest,\nb) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť\nobjasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo\nc)\n\nbude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo\nvykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.\n\n21. Podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku konať a rozhodovať možno len o väzbe\nosoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj\nuvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe koná\na rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie,\nktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti\nrozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený\nsúd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa\nvhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný.\nPredseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného, a potom umožní\nprísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce\nsa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak\nobvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav\nobvineného neumožňuje jeho výsluch. ...\n14\n\nPodľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať\no prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,\npredloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre\nprípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu.\nPodľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma\nnadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal\nsťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia...\n22. Prípustnosť dĺžky trvania väzobného stíhania je upravená v § 76 a nasl. Trestného\nporiadku. Podľa § 76 ods. 1 Trestného poriadku väzba v rámci základnej alebo predĺženej\nlehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný\nčas. Podľa § 76 ods. 6 Trestného poriadku celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu\ns väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť a) dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné\nstíhanie pre prečin, b) tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin, c)\nštyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin. Podľa\n§ 76 ods. 7 Trestného poriadku z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá na prípravné konanie\nnajviac a) sedem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin, b) devätnásť\nmesiacov..., c) dvadsaťpäť mesiacov... Podľa § 78 Trestného poriadku pre trvanie väzby\nz dôvodov podľa § 71 ods. 2 sa použije § 76 ods. 1 až 5 a ods. 8 až 10. Doba trvania väzby\nz dôvodov podľa § 71 ods. 2 spolu s už vykonanou väzbou podľa § 71 ods. 1 môže\nv prípravnom konaní presiahnuť lehoty uvedené v § 76 ods. 7 len v rozsahu novej základnej\nsedemmesačnej lehoty väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 2, celková doba trvania väzby\nz dôvodov podľa § 71 ods. 2 spolu s už vykonanou väzbou podľa § 71 ods. 1 nesmie\npresiahnuť lehoty uvedené v § 76 ods. 6, okrem predĺženia podľa § 76a. Podľa § 79 ods. 1\nTrestného poriadku ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie alebo uplynie\nlehota uvedená v § 76 ods. 6 alebo 7 alebo § 78, musí byť obvinený ihneď prepustený na\nslobodu.\n23. Z čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy možno teda vyvodiť základné právo na osobnú slobodu,\nako aj zásadu, že pozbaviť niekoho osobnej slobody možno iba z dôvodov a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon. Ďalšie odseky čl. 17 ústavy uvádzajú konkrétne spôsoby pozbavenia,\n15\n\nresp. obmedzenia osobnej slobody, ktoré za splnenia ustanovených podmienok sú prípustné.\nJedným z týchto spôsobov je aj vzatie do väzby, resp. držanie vo väzbe v zmysle čl. 17\nods. 5 ústavy. Preto možno uviesť, že v prípade pozbavenia osobnej slobody vzatím\ndo väzby, resp. držaním vo väzbe je okrem čl. 17 ods. 5 ústavy vždy dotknutý aj čl. 17\nods. 1 a 2 ústavy (I. ÚS 220/04). Z hľadiska posúdenia čl. 5 ods. 4 dohovoru má osoba\nvo väzbe právo na preskúmanie hmotných a procesných podmienok väzby, ktoré sú\nurčujúce pre posúdenie jej zákonnosti. Požiadavka preskúmania hmotných podmienok\n(„substantive requirement“) znamená povinnosť preskúmať okolnosti svedčiace pre a proti\nväzbe a rozhodnúť s poukazom na právne kritériá, či sú dané dôvody opodstatňujúce väzbu,\nako aj prepustenie na slobodu, pokiaľ také dôvody neexistujú (napr. rozsudok vo veci\nSchiesser v. Švajčiarsko zo 4. 12. 1979, séria A, č. 34, bod 31). Je teda výsostným právom,\nale aj povinnosťou všeobecného súdu skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo\npotvrdiť existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na\nprezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody a uviesť ich\nv rozhodnutiach o väzbe (Tóth c. Rakúsko, 1991). Inými slovami, v zmysle čl. 5 ods. 4\ndohovoru je osoba vo väzbe oprávnená na preskúmanie procesných a hmotných podmienok,\nktoré sú podstatné pre „zákonnosť“ tejto väzby v zmysle dohovoru (napr. rozsudok ESĽP\nvo veci Brogan and Others v. Anglicko z 29. 11. 1988, séria A, č. 154-B, bod 65, rozsudok\nESĽP vo veci Jecius v. Litva, bod 100).\n24. Z judikatúry ústavného súdu je zrejmé, že z práva nebyť vo väzbe z iného ako\nzo zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu vyplýva priama spojitosť\nzákonného väzobného dôvodu s rozhodnutím sudcu alebo súdu nielen pri vzatí do väzby,\nale aj počas jej trvania. V prípadoch, keď sa ústavný súd zaoberal možným porušením\nzákladného práva na osobnú slobodu v zmysle čl. 17 ústavy rozhodnutím súdu konajúceho\no zákonnosti väzby, konštatoval, že otázka, či je väzba zákonná, má byť vyriešená nielen\ns poukazom na vnútroštátny zákon, ale aj na znenie dohovoru (napr. III. ÚS 79/02,\nIII. ÚS 77/05), s ktorým musí byť v súlade, vrátane všeobecných princípov obsiahnutých\nv ňom výslovne alebo implikovane (pozri obdobne napr. rozsudky ESĽP vo veciach\nWinterwerp v. Holandsko z 24. 10. 1979, séria A, č. 33, s. 19 – 20, bod 45 a Baranowski v.\nPoľsko z 28. 3. 2000, č. 28358/95, bod 51). Inými slovami, povinnosť súdov vyplývajúca\nzo základného práva zaručeného v čl. 17 ods. 2 ústavy postupovať v prípade trestného\n16\n\nstíhania obvinenej osoby a pozbavenia jej osobnej slobody väzbou „spôsobom, ktorý\nustanoví zákon“, vyžaduje, aby procesný postup súdu konajúceho vo veci rešpektoval nielen\nustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov s právnou silou zákona (v danom\nprípade predovšetkým Trestného poriadku), ale taktiež aj ustanovenia príslušných\nmedzinárodných zmlúv, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky\na v zmysle čl. 7 ods. 5 a čl. 154c ods. 1 ústavy majú prednosť pred zákonom, ak poskytujú\nväčší štandard ochrany základných práv a slobôd.\n25. Medzi základné požiadavky preskúmania zákonnosti väzby a rozhodnutia o nej\nv zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru patria aj:\n- účinná kontrola zákonnosti väzby (rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000 vo veci Grauzinis\nv. Litva č. 37 975/97),\n- podstatné opatrenie, ktoré zabezpečí jedincovi procesnú spravodlivosť („substantial\nmeasure of procedural justice“; rozsudok ESĽP z 20. 6. 2002 vo veci Al-Nashif and others\nv. Bulharsko č. 50963/99),\n- vzhľadom na dramatický vplyv pozbavenia slobody na základné práva jedinca\nkonanie podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru musí v zásade spĺňať základné požiadavky\nspravodlivého konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozsudok ESĽP z 13. 2. 2001 vo veci\nGarcia Alva v. Nemecko č. 23541/94), pričom princíp spravodlivosti („fairness“) v zmysle\nposledného označeného článku zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli\ndostatočné dôvody (rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti sťažnosti z 26. 2. 2002 vo veci\nBufferne v. Francúzsko č. 54367/00),\n- primeraná súdna odpoveď („adequate judicial response“; rozsudok ESĽP\nz 10. 10. 2000 vo veci Grauslys v. Litva č. 36743/97).\n26. V zmysle uvedených ústavných záruk osobnej slobody musí byť preto väzba\nchápaná ako výnimočný prostriedok zaistenia obvineného pre účely trestného konania\nv prípade zistenia skutočností ustanovených zákonom, ktoré odôvodňujú nevyhnutnosť jeho\npoužitia v záujme včasného a náležitého objasnenia trestných činov a spravodlivého postihu\nich páchateľov. Výnimočnosti tohto prostriedku musí zodpovedať aj jeho čas použitia tak,\naby väzba nepresiahla v konkrétnom prípade s ohľadom na jeho okolnosti nevyhnutnú dobu.\n17\n\nSúčasťou už uvedených záruk je obsiahnuté aj právo samotného obvineného/obžalovaného\niniciovať konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti\nväzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná (III. ÚS 7/00 a III. ÚS 255/03, rozsudok\nESĽP z 21. 12. 2000 vo veci Vodeničarov c. Slovenská republika, body 33 – 36).\n27. Po ústavnom prieskume napadnutého rozhodnutia krajského súdu (v nadväznosti\nna príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu, pozn.)\na vychádzajúc z citovanej judikatúry ESĽP, ústavný súd konštatuje, že z jeho odôvodnenia\nvo vzťahu k zákonom predpokladanému ďalšiemu zotrvaniu sťažovateľa vo výkone väzby\nnevyplýva nič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad\nrelevantnej zákonnej úpravy vo veci konajúcim krajským súdom vrátane právnej úpravy\npráva na slobodu a bezpečnosť podľa dohovoru s dôsledkom porušenia sťažovateľom\noznačených práv a jeho ďalším nezákonným zotrvaním vo výkone preventívnej väzby.\nÚstavný súd teda konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď\npríslušné ustanovenia Trestného poriadku podstatné pre posúdenie veci interpretoval\na aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov a skutkových okolností\nposudzovanej veci, v dôsledku čoho ich ústavný súd vníma ako adresné, konkrétne\na vo svojich záveroch aj logické, a teda ich vníma ako legitímne a právne akceptovateľné\nnielen z uhla zákonnosti, ale aj ústavnosti. Zo záverov, ku ktorým dospel krajský súd pri\nposudzovaní podmienok ďalšieho zotrvania sťažovateľa vo väzbe v jeho trestnej veci,\npritom nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení Trestného\nporiadku, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu, a krajský súd (prihliadajúc aj\nna príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu, pozn.) dostatočne\npodrobne sťažovateľom predostreté podstatné námietky a pretrvávajúce okolnosti\npozbavenia jeho osobnej slobody vysvetlil, pričom neopomenul zdôvodniť potrebu\nponechania sťažovateľa vo väzbe poukazom na konkrétne skutočnosti vyplývajúce\nz hľadiska materiálnej interpretácie podmienok preventívnej väzby, ktoré podrobne aj vo\nsvojom rozhodnutí zdôvodnil (recidíva v páchaní trestnej činnosti, závislosť sťažovateľa od\nomamných látok, absencia pravidelného príjmu u sťažovateľa, zaobstarávanie si obživy\ntrestnou činnosťou v minulosti). Inými slovami, krajský súd vo svojom napadnutom\nrozhodnutí (v spojení aj s príslušnou časťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\n18\n\nokresného súdu, pozn.) poskytol primeranú súdnu odpoveď („adequate judicial response“)\nna podstatné okolnosti sťažovateľovho väzobného stíhania, a preto v naznačených\nsúvislostiach ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi sťažovateľom označenými\nzákladnými právami a ním predostretým dôvodom (pozri bod 3.3), v dôsledku čoho\npovažuje ním prednesenú argumentáciu v tejto jej časti za zjavne neopodstatnenú a podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmieta podanú sťažnosť v tejto jej časti z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti.\n28. K ďalšej námietke sťažovateľa týkajúcej sa postupu okresného súdu, ktorý\nnedoručil sťažovateľovi návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava na jeho ponechanie\nvo väzbe, čím sa mal dostať do značnej nevýhody (pozri bod 3.2), ústavný súd v prvom rade\npoukazuje na znenie § 79 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý ukladá vo veci konajúcemu\nprokurátorovi v prípravnom konaní písomne vyrozumieť o vybavení, resp. o nevyhovení\nžiadosti o prepustenie z väzby a jej postúpení súdu na rozhodnutie, k čomu aj došlo.\nNásledne bolo vecou okresného súdu o takejto žiadosti rozhodnúť, pričom, vychádzajú\nz judikatúry tak ústavného súdu, ako aj ESĽP, je podstatnou skutočnosťou to, že sťažovateľ\nbol pred rozhodnutím súdu vypočutý, v danom prípade za účasti právneho zástupcu, a bola\nmu teda daná možnosť uviesť všetky okolnosti proti svojmu väzobnému stíhaniu. Táto\nskutočnosť vyplýva jednoznačne zo zápisnice o výsluchu sťažovateľa z 5. novembra 2015,\nktorý si ústavný súd obstaral prostredníctvom okresného súdu. Z uvedeného je zrejmé, že\nsťažovateľovi bola daná príležitosť za aktívnej účasti jeho obhajcu ovplyvniť rozhodnutie\nsúdu svojimi argumentmi, a teda samotné nedoručenie písomného návrhu prokurátora na\njeho ponechanie vo väzbe z 27. októbra 2015 (ktoré bolo taktiež poskytnuté ústavnému súdu\nprostredníctvom okresného súdu) nekontaminovalo kontradiktórny priebeh konania pred\nokresným súdom a nedopadalo ani na jeho procesné postavenie, akcentujúc aj skutočnosť\nskončenia prípravného konania a podania obžaloby (čo bol ďalší dôvod vedúci okresný súd\nk preskúmaniu dôvodov zotrvania alebo prepustenia sťažovateľa z väzby). Inými slovami,\nv judikatúre ESĽP zakotvená požiadavka zabezpečenia kontradiktórnej povahy konania\na rešpektovania „princípu rovnosti zbraní“ predstavuje základné procesné garancie\n(„fundamental guarantees of procedure“) uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia\nosobnej slobody (rozsudok ESĽP z 21. 10. 1986 vo veci Sanches-Reisse c. Švajčiarsko,\n19\n\nrozsudok ESĽP z 15. 11. 2005 vo veci Reinprecht c. Rakúsko). Európsky súd pre ľudské\npráva vychádza z predpokladu, že osobná prítomnosť osoby obmedzenej na jej osobnej\nslobode je sama osebe zárukou spravodlivého procesu a zároveň aj zárukou eliminácie\nmožného porušenia základných práv a slobôd. Rovnako tak ústavný súd vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že väzba ako zásadný zaisťovací inštitút predstavuje výrazný zásah\ndo základného práva jednotlivca na osobnú slobodu, a preto neodmysliteľnou procesnou\nzárukou pri takomto zásahu musí byť právo dotknutej osoby „osobne sa vyjadriť“, teda byť\nvypočutá súdom k dôvodom a okolnostiam ďalšieho zotrvania vo väzbe (III. ÚS 84/06).\n29. Naostatok je potrebné poukázať aj na to, že v prípravnom konaní vec dozorujúci\nprokurátor disponuje kompetenciou zmocňujúcou ho k rozhodnutiu o väzbe vrátane\nmožnosti prepustenia žiadateľa na slobodu, naproti tomu v konaní pred súdom takouto\nprávomocou disponuje len súd, prvostupňový súd, pred ktorým prebieha konanie\no vine/nevine a uložení trestu/ochranného opatrenia osoby už obžalovanej prokurátorom,\nktorý ako dominus litis podal na osobu obvinenú z trestného činu obžalobu, ktorou sa začína\nďalšia fáza trestného konania, a to konanie pred súdom. Stanovisko prokurátora teda nemá\nmienkotvorný dôsledok, iba odporúčací efekt. Ústavný súd k tejto námietke sťažovateľa\nteda uzatvára, že „Porušeniu práv sťažovateľa... nezodpovedá stav, keď v konaní pred\nprvoinštančným súdom bol za prítomnosti svojho zvoleného obhajcu vypočutý, mal\nmožnosť predniesť všetky svoje argumenty, námietky nielen k trestnej činnosti mu kladenej\nza vinu, ale aj voči svojmu zadržaniu vrátane ponúknutia prostriedkov nahradenia väzby,\no ktorých súd v prvostupňovom konaní aj rozhodol, resp. sa nimi ústavne súladným\nspôsobom aj vysporiadal...“ (I. ÚS 542/2012).\n30. Z pohľadu sťažovateľom namietaného porušenia čl. 5 ods. 3 dohovoru\nvzťahujúceho sa k ním predostretým výhradám dlhotrvajúcej väzby, ktorá má plniť nielen\npreventívnu a zabezpečovaciu funkciu, ale aj penitenciárnu funkciu (pozri bod 3.1), ústavný\nsúd poukazuje na to, že od vznesenia obvinenia sťažovateľovi pre prečin nedovolenej\nvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie\na obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona a jeho zadržania 3. júna 2015\ndo podania obžaloby na jeho osobu prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava 2. novembra\n20\n\n2015, tak ako táto skutočnosť vyplýva z uznesenia okresného súdu sp. zn. 30 T 132/2015\nz 5. novembra 2015, uplynulo zo základnej lehoty väzby v prípravnom konaní 5 mesiacov\n(Trestný poriadok v § 76 ods. 2 počíta so 7-mesačnou lehotou väzby), túto lehotu je možné\npovažovať za nielen zákonnú, ale aj ústavne akceptovateľnú. Navyše je možné vysloviť\nzáver, že postup orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania\nv sťažovateľovej trestnej veci bol promptný, čo je možné taktiež vysloviť aj o postupe\nokresného súdu, ktorý len niekoľko dní od podania obžaloby rozhodoval o väzbe\nsťažovateľa (aj z dôvodu podanej žiadosti o prepustenie, aj z dôvodu podanej obžaloby na\nsťažovateľa). Naostatok krajský súd v sťažnostnom konaní rozhodol v lehote dvoch\ntýždňov. Za daných okolností nie je možné sa stotožniť so sťažovateľom prezentovanými\nnámietkami o neprimerane dlhom trvaní jeho väzby a prebiehajúcom postupe orgánov\nčinných v trestnom konaní.\n31. Z uvedených dôvodov bola preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde v tejto jej časti odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Vzhľadom na\nodmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými\npožiadavkami sťažovateľa uplatnenými v podanej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. februára 2016\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-trvanie", "väzba-dĺžka väzby", "väzba-preventívna", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby", "väzba-dôvody väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c68b4a7b-787a-4b1c-b488-9b636ce94e9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 542/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 542/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c68b4a7b-787a-4b1c-b488-9b636ce94e9d"}, {"guid": "ussr:e48c9800-5293-49bf-b7ca-4df9cf5cf26f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/09 z 7. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-07", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e48c9800-5293-49bf-b7ca-4df9cf5cf26f"}, {"guid": "ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 151/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 151/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124"}, {"guid": "ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/07 z 22. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-22", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a"}, {"guid": "ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 84/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 84/06 z 17. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-17", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:013bb44a-5a61-4e33-a734-699ed9f8d3c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 65/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:013bb44a-5a61-4e33-a734-699ed9f8d3c8"}, {"guid": "ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844"}, {"guid": "ussr:c02ec593-1601-4609-b360-0faba91c965d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 220/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c02ec593-1601-4609-b360-0faba91c965d"}, {"guid": "ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 15/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/05 z 18. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-18", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:01d2a045-ed8c-4311-9d1d-54651a6226f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 272/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 272/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d2a045-ed8c-4311-9d1d-54651a6226f4"}, {"guid": "ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 48/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/00 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:30d9f53d-1d74-4ba7-ad8c-e9ff0befec35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.22.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 22/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 22/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.22.2025.1"}, {"guid": "ussr:257f6985-543e-44a7-9853-1d489575abbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.646.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 646/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2017 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.646.2017.1"}, {"guid": "ussr:9f1af9e8-c289-4bb4-b46f-86f1ee96f046", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 305/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1"}, {"guid": "ussr:b6091c6e-615a-472a-b44e-2102a6c3777b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.263.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 263/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 263/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.263.2018.1"}, {"guid": "ussr:3812e3f8-98c7-4199-ba47-b078f4cef411", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.290.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.290.2016.1"}]}