{"guid": "ussr:f4817ad4-badf-4035-a0ed-625197dbe79b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 60/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 60/97 z 22. 1. 1998", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. januára 1998, sp. zn. I. ÚS 60/97, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1998-01-22", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "nazov": "čl. 30 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-94", "nazov": "čl. 94 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-94", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-94"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 94", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 94", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 94", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-94", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f4817ad4-badf-4035-a0ed-625197dbe79b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1997.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1997.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1997.1/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 60/97\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu\nJUDr. Richarda Rapanta a sudcov JUDr. Jána Klučku a JUDr. Viery Mrázovej,\no prijatej časti podnetu\n\n, bytom\n\nzastúpeného JUDr. Tiborom Demom, advokátom, Liptovská 2, Bratislava, vo veci\nporušenia ústavného práva upraveného v čl. 94 a základného práva upraveného v čl.\n30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a konaním Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky v súvislosti s referendom vyhláseným prezidentom Slovenskej\nrepubliky rozhodnutím č. 76/1997 Z. z. na 23. a 24. mája 1997 na neverejnom\nzasadnutí senátu 22. januára 1998 takto\nrozhodol:\n1. Postupom a konaním Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nad rámec\nvymedzených ústavných a zákonných právomocí, pri zabezpečovaní vytlačenia\na doručovania hlasovacích lístkov obciam na konanie referenda vyhláseného\nprezidentom Slovenskej republiky rozhodnutím č. 76/1997 Z. z. na 23. a 24. mája\n1997, bolo p o r u š e n é ústavné právo\nreferende\n\nupravené\n\nv čl. 94 Ústavy\n\nzúčastniť sa na\nSlovenskej republiky a tým bolo\n\np o r u š e n é aj jeho základné právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí\npriamo upravené v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n2. Vo zvyšnej časti podnetu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 30. júna\n1997 doručený podnet\n\n, bytom\n\n,\n\nzastúpeného JUDr. Tiborom Demom, advokátom, Liptovská 2, Bratislava (ďalej len\n„navrhovateľ“), v ktorom navrhol „začať konanie pred ústavným súdom vo veci\nporušenia práv navrhovateľa podnetu zaručených v čl. 30 ods. 1, v čl. 94 a v čl. 12\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“ v súvislosti s konaním referenda v dňoch\n23. a 24. mája 1997 podľa rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky č. 76/1997\nZ. z.\nV odôvodnení podnetu navrhovateľ uviedol, že 24. mája 1997 sa dostavil\ndo miestnosti na hlasovanie v mieste svojho trvalého bydliska v obvode okrsku č. 31\nv mestskej časti Bratislava - Karlova Ves (sídlisko Dlhé Diely) ako riadne zapísaný\nobčan do zoznamu oprávnených občanov na hlasovanie v referende, aby uplatnil\nsvoje hlasovacie právo. Svoju totožnosť riadne preukázal občianskym preukazom.\nPríslušná okrsková komisia mu však napriek jeho upozorneniu nevydala platný\nhlasovací lístok so všetkými štyrmi referendovými otázkami, uvedenými v\nrozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky č. 76/1997 Z. z. o vyhlásení referenda,\nale iba s prvými tromi referendovými otázkami, pričom štvrtá referendová otázka na\njemu vydanom tlačive hlasovacieho lístka chýbala. Tlačivo hlasovacieho lístka bolo\nvyhotovené v rozpore s ustanoveniami čl. 93 až 100 Ústavy Slovenskej republiky a aj\nv rozpore s § 15 ods. 1 písm. b) a ods. 3, 4 a 5 zákona č. 564/1992 Zb. o spôsobe\nvykonania referenda v znení neskorších predpisov, lebo na hlasovacom lístku\nnemožno vynechať ani jednu z platne vyhlásených referendových otázok.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 15 ods. 3 citovaného zákona v\nznení neskorších predpisov bolo povinné zabezpečiť vytlačenie hlasovacích lístkov\n\n2\n\nzo všetkými štyrmi referendovými otázkami a doručiť takto vytlačené hlasovacie\nlístky v potrebnom počte obci, v danom prípade aj mestskej časti Bratislava Karlova Ves. Túto svoju povinnosť ministerstvo vnútra nesplnilo na priamy pokyn\nministra vnútra. V dôsledku toho ani obec nemohla splniť svoju zákonnú povinnosť\npodľa § 15 ods. 4 zákona č. 564/1992 Zb. a následne ani príslušná okrsková komisia\npre referendum v mestskej časti Bratislava - Karlova Ves.\nNavrhovateľ podal miestne príslušnej okrskovej komisii písomnú sťažnosť\nproti nevydaniu platného hlasovacieho lístka, na ktorú nedostal žiadnu odpoveď.\nTým, že mu nebol odovzdaný platný hlasovací lístok so všetkými štyrmi\nreferendovými otázkami, boli podľa jeho názoru porušené základné právo\nzúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo (čl. 30 ods. 1 ústavy), ako aj ústavné\nprávo zúčastniť sa na referende (čl. 94 ústavy).\nNa základe jednotlivých skutočností uvedených v podnete navrhovateľ\nnavrhol, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal podnet na konanie a aby\npo konaní vo veci samej vyniesol rozhodnutie:\n„Postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri zabezpečovaní tlače\na doručovania hlasovacích lístkov pre referendum, ktoré bolo vyhlásené na dni\n23. a 24. mája 1997, došlo k porušeniu základného práva\n\npriamo\n\nsa zúčastňovať na správe vecí verejných a práva zúčastniť sa na referende, ako aj\nk porušeniu neodňateľnosti týchto práv, ktoré sú zaručené čl. 30 ods. 1, čl. 94 a čl. 12\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“.\nÚstavný súd posúdil obsahové a procesnoformálne náležitosti podnetu a na\nneverejnom zasadnutí senátu konanom 1. októbra 1997 po predbežnom prerokovaní\nčasť podnetu, v ktorej navrhovateľ namietal porušenie ústavných práv upravených\nv čl. 30 ods. 1 a čl. 94 Ústavy Slovenskej republiky, prijal na konanie. Časť podnetu,\nv ktorej namietal porušenie základného práva upraveného v čl. 12 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady\n\n3\n\nSlovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon (ďalej\nlen „zákon č. 38/1993 Z. z.“), pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nÚstavný súd písomnou výzvou 2. októbra 1997 požiadal Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), adresovanou k rukám\nministra vnútra, aby sa vyjadrilo k časti podnetu prijatej na konanie pred ústavným\nsúdom. Ministerstvo vnútra, sekcia verejnej správy, vo vyjadrení zo 17. októbra 1997\nč. j. 203/1-97/05125 podpísaným jej generálnym riaditeľom zaujalo stanovisko\nk jednotlivým častiam podnetu navrhovateľa. Vo vyjadrení k časti I podnetu uviedlo,\nže k rozhodnutiu prezidenta republiky z 13. marca 1997 č. 76/1997 Z. z. o vyhlásení\nreferenda prijala vláda Slovenskej republiky uznesenie č. 278 z 22. apríla 1997,\nktorým uložila ministrovi vnútra v bode B I: „zabezpečiť doručovanie hlasovacích\nlístkov obciam len s otázkou uvedenou v I. časti písm. a) bodoch 1 až 3 rozhodnutia\nprezidenta“ a v bode B II: „do vyriešenia sporu nedoručovať obciam hlasovacie\nlístky s otázkou uvedenou v I. časti písm. b) 4. bode rozhodnutia prezidenta“. Toto\nuznesenie vlády, podľa názoru ministerstva vnútra, sa opieralo o to, že rozhodnutie\nprezidenta o vyhlásení referenda vychádzalo z nesprávneho výkladu čl. 93 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a je v rozpore s čl. 2 ods. 2, čl. 72, čl. 84 ods. 3 a čl. 98\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra ďalej uviedlo, že ústavný\nsúd 21. mája 1997 prijal vo veci vyhláseného referenda uznesenie II. ÚS 31/97\npublikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 139/1997 Z. z., ktorým\nv senáte prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na\nvýklad čl. 72 a čl. 93 ods. 2 ústavy. Tento výklad citovalo uvedením výroku v\nbodoch 1 a 2 uznesenia ústavného súdu (na s. 3 vyjadrenia) a tvrdilo, že „v súlade s\nuznesením ústavného súdu minister vnútra rozhodol zabezpečiť tlač hlasovacích\nlístkov s tromi otázkami a ministerstvo vnútra zabezpečilo ich vytlačenie v zmysle §\n15 ods. 3 zákona o spôsobe vykonania referenda“. Ďalej poukázalo na uznesenie\nÚstrednej komisie pre referendum č. 49 z 22. mája 1997, v ktorom konštatovala, že\nnie je povinná preskúmavať, čo ministerstvo vnútra distribuuje ako hlasovací lístok a\nže takúto povinnosť nemajú ani obce. Podľa vyjadrenia ministerstva vnútra z jeho\nstrany boli splnené všetky úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona o spôsobe vykonania\nreferenda. Potvrdzuje to skutočnosť, že referendum sa konalo v termíne určenom v\n\n4\n\nrozhodnutí prezidenta republiky. O tom svedčí aj to, podľa názoru ministerstva\nvnútra, že „sa ho (referenda) podateľ zúčastnil a že od príslušnej okrskovej komisie\npre referendum obdržal hlasovací lístok, ako to sám uvádza vo svojom podaní na str.\n2“.\nVo vyjadrení k častiam II a IV podnetu ministerstvo vnútra uviedlo, že jeho\npostup pri zabezpečovaní tlače a doručovaní hlasovacích lístkov obciam pre\nreferendum bol v súlade s uznesením ústavného súdu č. 139/1997 Z. z. z 21. mája\n1997, pričom z vyjadrenia navrhovateľa vyplynulo, že sa referenda zúčastnil a od\npríslušnej okrskovej komisie pre referendum obdržal hlasovací lístok. Uvedené je\nteda v rozpore s jeho žiadosťou, ktorou žiada ústavný súd o vydanie rozhodnutia vo\nveci samej. Ústavné právo\n\nzúčastniť sa na správe vecí\n\nverejných hlasovaním v referende nebolo porušené. Preto ministerstvo vnútra navrhlo\npodnet navrhovateľa zamietnuť.\nMinisterstvo vnútra oznámením z 28. októbra 1997 na požiadanie ústavného\nsúdu z 23. októbra 1997 oznámilo, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci a\nsúhlasilo s upustením od neho.\nNavrhovateľ v stanovisku k vyjadreniu ministerstva vnútra doručeného\nústavnému súdu 10. novembra 1997 oznámil, že súhlasí, aby ústavný súd upustil od\nústneho pojednávania, pričom svoj súhlas podmienil tým, že aj ministerstvo vnútra\nbude súhlasiť s upustením od ústneho pojednávania. Zároveň potvrdil, že sa\noboznámil s vyjadrením ministerstva vnútra č. 203/1-97/05125 zo 17. októbra 1997 a\nv častiach II až V uviedol dôvody, pre ktoré - po právnom rozbore vyjadrenia\nministerstva vnútra -nemôže s ním súhlasiť. Na základe dôvodov, uvedených k\nčastiam II až V navrhovateľ navrhol, ak je to možné, upraviť petit podnetu z 24. júna\n1997 tak, aby po konaní vo veci samej Ústavný súd Slovenskej republiky vyniesol\ntoto\nrozhodnutie:\n\n5\n\n„Postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri zabezpečovaní tlače\na doručovania hlasovacích lístkov pre referendum, ktoré bolo vyhlásené na dni\n23. a 24. mája 1997, došlo k porušeniu\na) základného práva\n\npriamo sa zúčastňovať na správe vecí\n\nverejných priamo a ústavného práva\n\nzúčastniť sa na referende,\n\na to o každej referendovej otázke uvedenej v rozhodnutí prezidenta Slovenskej\nrepubliky č. 76/1997 Z. z. o vyhlásení referenda, ktoré práva sú zaručené čl. 30\nodsekom 1 a čl. 94 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj\nb) ústavného práva\n\nna to, aby ministerstvo vnútra (na čele\n\ns ministrom vnútra) pri zabezpečovaní tlače a doručovania hlasovacích lístkov pre\nuvedené referendum postupovalo len tak, ako to ministerstvu vnútra dovoľuje Ústava\nSlovenskej republiky a zákon NR SR č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda\nv znení neskorších predpisov, ktoré právo je zaručené čl. 2 odsekom 2 a čl. 1 prvou\nvetou Ústavy Slovenskej republiky“.\nII.\n1. Ústavný súd v konaní o predmetnom podnete vychádzal zo skutkových\nzistení vyplývajúcich z tvrdení uvedených v podnete a vyjadrení ministerstva vnútra\nk nemu, z vyhodnotenia získaných dôkazov a z ich právneho posúdenia.\nÚstava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v čl. 2 ods. 1 ustanovuje, že\nštátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom volených\nzástupcov alebo priamo. Tým je ústavnou formou vyjadrený základný princíp\ndemokracie v právnom štáte, ktorým je zvrchovanosť občanov v Slovenskej\nrepublike. Výkon štátnej moci priamo občanmi je samostatnou formou uplatnenia\nmoci v štáte občanmi, ktorí sú jej originálnymi nositeľmi, čo znamená, že všetky\nštátne orgány odvodzujú svoju právomoc od občanov ako zvrchovaného suveréna\nštátnej moci.\nPriamy výkon štátnej moci ustanovuje ústava v piatej hlave druhý oddiel\nformou referenda (čl. 93 až 100).\n\n6\n\nTento spôsob výkonu štátnej moci je charakterizovaný vo viacerých\nrozhodnutiach ústavného súdu. Napríklad v rozhodnutí ústavného súdu II. ÚS 94/95\nz 13. decembra 1995 sa uvádza, že „referendum je v ústave najvyššou predvídanou\nformou, v ktorej sa vôľa obyvateľstva stane všeobecne právne záväznou“ (s. 21).\nRovnako v náleze ústavného súdu č. PL. ÚS 42/95 z 2. mája 1995 ústavný súd\nvyslovil tieto závery: „Referendum je upravené v druhom oddiele piatej hlavy\nústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky to považuje za logicky a vecne správne,\npretože ide vlastne o vykonávanie zákonodarnej moci priamo občanmi ...\nÚstavodarný orgán upravil zákonodarnú moc v Slovenskej republike dvojakým\nspôsobom. Táto moc patrí nielen Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj priamo\nobčanom.“ (s. 13). „Základným východiskom riešenia tejto problematiky je čl. 2 ods.\n1 ústavy. I keď občania delegujú svoje práva parlamentu, predsa im zostáva - ako\nnositeľovi primárnej originálnej moci - právo rozhodovať o niektorých zásadných\notázkach týkajúcich sa verejného záujmu priamo v referende ... (To) im poskytuje\nmožnosť realizovať primárnu neodvodenú moc aj v takých prípadoch, keď by\nparlament nepostupoval v zhode s predstavami občanov ... Referendum je určitou\n„poistkou“ občana voči parlamentu ... aby občania v referende zobrali na seba\nzodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť“ (s. 1415).\nJedným zo základných princípov práv občanov, ktorým sa realizuje ústavný\nprincíp ich zvrchovanosti v štáte (čl. 2 ods. 1 ústavy), je základné právo upravené\nv čl. 30 ods. 1 ústavy.\nPodľa neho občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných\npriamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Termín „zúčastňovať sa na správe\nverejných vecí priamo“ nemožno uplatňovať reštriktívne v zmysle práva občanov\nzúčastňovať sa len na uplatňovaní výkonnej moci v štáte či už účasťou na výkone\nštátnej správy alebo územnej samosprávy. V nadväznosti na čl. 2 ods. 1 ústavy sa\nobčanom zaručuje právo zúčastňovať sa priamo na uplatňovaní každej zložky\nverejnej moci. Občania teda prostredníctvom ústavy rozhodujú, či budú svoju moc\n\n7\n\nvykonávať prostredníctvom zastupiteľského orgánu, alebo ju budú v niektorých\nprípadoch (podľa ich rozhodnutia) uskutočňovať priamo.\nPodľa čl. 94 ústavy každý občan Slovenskej republiky, ktorý má právo voliť\ndo Národnej rady Slovenskej republiky, má právo zúčastniť sa na referende.\nMedzi účastníkmi konania bolo nesporne známou skutočnosťou, že prezident\nSlovenskej republiky (ďalej len „prezident republiky“) rozhodnutím z 13. marca 1997\nč. 76/1997 Z. z. vyhlásil podľa čl. 95 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 1\nzákona č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 564/1992 Zb.“) referendum na 23. a 24. mája 1997. V tomto\nreferende mali občania rozhodnúť (právo hlasovať) o štyroch otázkach, ako boli\nuvedené v časti I písm. a) a v bodoch 1 až 3 a písm. b) bod 4 rozhodnutia prezidenta\nrepubliky o vyhlásení referenda.\nMinisterstvo vnútra vo svojom vyjadrení zo 17. októbra 1997 uviedlo, že\n„k rozhodnutiu prezidenta republiky z 13. marca 1997 č. 76/1997 Z. z. o vyhlásení\nreferenda prijala vláda uznesenie č. 278 z 22. apríla 1997, ktorým uložila ministrovi\nvnútra v bode B.1. zabezpečiť doručovanie hlasovacích lístkov obciam len s otázkou\nuvedenou v I. časti písm. a) bodoch 1 až 3 rozhodnutia prezidenta a v bode B.2. do\nvyriešenia sporu nedoručovať obciam hlasovacie lístky s otázkou uvedenou v I. časti\npísm. b) 4. bode rozhodnutia prezidenta“.\nV tejto súvislosti ministerstvo vnútra ústavnému súdu oznámilo, že toto\nuznesenie vlády sa opieralo o názor, že rozhodnutie prezidenta republiky o vyhlásení\nreferenda vychádzalo z nesprávneho výkladu čl. 93 ods. 2 ústavy a že je v rozpore\ns čl. 2 ods. 2, čl. 72, čl. 84 ods. 3 a čl. 98 ústavy. Vo svojom vyjadrení ministerstvo\nvnútra však neuviedlo žiadne právne relevantné dôvody, ktoré by mali objektívne\npotvrdiť správnosť tvrdenia nachádzajúceho sa v citovanom uznesení vlády a ani ono\nsamé nepreukázalo, v čom mal spočívať nesprávny výklad a rozpor s uvedenými\nustanoveniami ústavy. Uviedlo len výrokovú časť uznesenia ústavného súdu II. ÚS\n31/97 z 21. mája 1997 publikovaného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\n\n8\n\nč. 139/1997 Z. z. s tvrdením, že minister vnútra sa v súlade s uznesením ústavného\nsúdu rozhodol zabezpečiť vytlačenie hlasovacích lístkov s tromi otázkami v zmysle\n§ 15 ods. 3 zákona o spôsobe vykonania referenda, podľa ktorého ministerstvo vnútra\nzabezpečí, aby sa hlasovacie lístky vytlačili a v potrebnom množstve doručili\nobciam.\nPri rozhodovaní o podnete ústavný súd vychádzal okrem iného aj z právnych\nnázorov uvedených v uznesení ústavného súdu II. ÚS 31/97 z 21. mája 1997, podľa\nktorých „pokiaľ ide o už vyhlásené referendum, prezidenta to zaväzuje a zaväzuje to\naj iné štátne orgány, že musí prebehnúť. Ústava neumožňuje, aby bolo ešte pred\nvyhlásením výsledkov referenda zrušené“ (s. 33); „uznesenie ústavného súdu\no výklade čl. 72 v spojení s čl. 93 ods. 2 ústavy nemá a nemôže mať žiaden priamy\nvplyv na ďalšiu prípravu a priebeh referenda vyhláseného rozhodnutím prezidenta\nSlovenskej republiky č. 76/1997“ (s. 33).\nV súlade s uvedenými právnymi názormi ústavný súd hodnotil námietku\nministerstva vnútra, že „rozhodnutie prezidenta o vyhlásení referenda vychádzalo\nz nesprávneho výkladu čl. 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a je v rozpore s čl.\n2 ods. 2, čl. 72, čl. 84 ods. 3 a čl. 98 ods. 2“, ako zjavne neopodstatnenú. Naopak, aj\nz uznesenia ústavného súdu II. ÚS 31/97 z 21. mája 1997 vyplývalo, ako už bolo\npredtým uvedené, že vyhlásené referendum zaväzuje prezidenta republiky i iné\nštátne orgány a že musí prebehnúť, pričom ústava žiadnym svojím ustanovením\nnikomu neumožňuje, aby bolo ešte pred vyhlásením jeho výsledkov zrušené (ani\nzmenené). Záväznosť a nevyhnutnosť uskutočnenia referenda jednoznačne vyplýva z\nústavného princípu legality štátnej moci (čl. 2 ods. 2 ústavy).\nÚstavný súd pritom konštatuje plnú opodstatnenosť právneho záveru, že\nplatným hlasovacím lístkom určeným na hlasovanie v referende vyhlásenom\nrozhodnutím prezidenta republiky č. 76/1997 Z. z. mohol byť len taký hlasovací\nlístok, ktorý mal náležitosti ustanovené v § 15 ods. 1 písm. a) až c) a v § 15 ods. 2\nzákona č. 564/1992 Zb. Z toho vyplýva, že platným hlasovacím lístkom na\nhlasovanie vo vyhlásenom referende, podľa rozhodnutia prezidenta republiky č.\n\n9\n\n76/1997 Z. z. v žiadnom prípade nemohol byť hlasovací lístok obsahujúci len tri\notázky, keď referendum bolo vyhlásené so štyrmi otázkami, pričom v § 15 ods. 1\npísm. b) zákona 564/1992 Zb. je výslovne ustanovené, že „na hlasovacom lístku musí\nbyť uvedená otázka, alebo otázky, ak je viac otázok označia sa poradovými číslami.\nPri každej otázke vytlačia sa dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom\n„áno“ a druhý slovom „nie“.“\nAk minister vnútra rozhodol, postupujúc pritom na základe uznesenia vlády\nSlovenskej republiky č. 278 z 22. apríla 1997, zabezpečiť vytlačenie hlasovacích\nlístkov s tromi otázkami, pričom vo vyjadrení ministerstva vnútra je uvedené, že tak\npostupoval aj v súlade s uznesením ústavného súdu (rozumie sa uznesenie\nč. II. ÚS 31/97 z 21. mája 1997), potom jeho konanie bolo v rozpore s čl. 94 ústavy\na s ustanoveniami § 15 ods. 1 až 5 zákona č. 564/1992 Zb. Tým teda porušil ústavné\nprávo navrhovateľa upravené v čl. 94 ústavy, t. j. že každý občan Slovenskej\nrepubliky, ktorý má právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, má aj právo\nzúčastniť sa na referende.\nV nadväznosti na závery vyplývajúce z citovaného rozhodnutia ústavného\nsúdu je potrebné uviesť, že uznesenie o výklade ústavy (ústavného zákona) je\nvšeobecne vyjadrením právneho názoru nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti (ústavného súdu) na uplatňovanie vykladaného ustanovenia v prípade, ak\nje vec sporná. Rozhodnutie o výklade ústavného zákona samé osebe nemôže však\npriamo ukladať, meniť alebo rušiť práva a povinnosti účastníkov konania v spornej\nveci výkladu, ani osôb tretích. Rovnako sa nemôže dotýkať ani práv a povinností\nupravených v zákonoch prijatých na vykonanie konkrétneho základného práva.\nV danom prípade teda výklad konkrétnych ustanovení ústavy v rozhodnutí č. II. ÚS\n31/97 z 21. mája 1997 (podobne ako v iných prípadoch) nemôže mať priamy vplyv\nna povinnosti, ktoré zákon o vykonaní referenda upravuje pre všetky subjekty, ktoré\nsú podľa neho povinné referendum zabezpečiť (príprava a priebeh referenda\nvyhláseného prezidentom republiky).\n\n10\n\nK časti argumentácie ministerstva vnútra, ktoré považuje druhú časť výroku\nrozhodnutia ústavného súdu č. II. ÚS 31/97 z 21. mája 1997 za okolnosť vylučujúcu\nprotiprávnosť jeho postupu v súvislosti so zabezpečovaním tlače a doručovania\nhlasovacích lístkov pre vykonanie referenda vyhláseného na 23. a 24. mája 1997,\nústavný súd uvádza nasledujúce právne úvahy a ich právne posúdenie a z toho\nvyplývajúce závery, využívajúc pritom všeobecne platné a uznávané metódy výkladu\nprávnych noriem.\nRozhodnutie ústavného súdu môže vyvolať účinky vedúce k zmene platného\nprávneho poriadku (konkrétneho všeobecne záväzného právneho predpisu) v podobe\nstraty účinnosti alebo i platnosti (čl. 132 ústavy) výlučne iba jeho rozhodnutím,\nktorým vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v čl. 125 ústavy je nesúlad.\nTakéto právne účinky však zásadne nenastávajú prijatím rozhodnutia ústavného súdu\no výklade ústavy alebo ústavného zákona (§ 45 až 48 zákona č. 38/1993 Z. z.). Preto\nnemôže mať ani žiadne účinky na rozhodnutie prezidenta republiky o vyhlásení\nreferenda podľa čl. 95 ústavy, najmä nemôže byť dodatočne po jeho uverejnení\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky „zmarené“ alebo inak „modifikované“,\nodvolávajúc sa pritom na jeho výrokovú časť. Vyhlásené referendum je záväzné\n(rovnako ako zákon) pre všetky subjekty, ktoré sa na jeho vykonaní podľa zákona\nč. 564/1992 Zb. zúčastňujú. Rozhodnutie prezidenta republiky o vyhlásení referenda\nje platné a nemeniteľné a ako také vyvoláva príslušné právne následky (zákonom\nupravené), t. j. ustanovuje povinnosti všetkých subjektov, ktoré podľa zákona\nč. 564/1992 Zb. na referende vyhlásenom prezidentom republiky participujú. Nikto\n(prezident republiky, vláda, ústavný súd, ministerstvo alebo iné štátne orgány)\nnemôžu meniť formuláciu, počet alebo poradie otázok vyhlásených pre referendum\nrozhodnutím prezidenta republiky. Jeho rozhodnutie č. 76/1997 Z. z., aby ako príloha\nk referendovej otázke č. 4 bol pripojený návrh ústavného zákona, aj keď\nnezodpovedalo ustanoveniu § 2 ods. 3 zákona č. 564/1992 Zb. (čo ústavný súd aj\nkonštatoval v rozhodnutí č. II. ÚS 31/97 z 21. mája 1997), neoprávňovalo\nministerstvo vnútra, ale ani ministra vnútra (odvolávajúceho sa pritom na uznesenie\nvlády SR č. 278 z 22. apríla 1997) rozhodnúť o znížení počtu referendových otázok\nna hlasovacích lístkoch zo štyroch na tri a konať v rozpore s jeho rozhodnutím č.\n\n11\n\n76/1997 Z. z. Odvolávanie sa ministerstva vnútra pri zdôvodňovaní svojho postupu v\nsúvislosti s vytlačením a doručovaním hlasovacích lístkov obciam pre vykonanie\nreferenda na citované rozhodnutie ústavného súdu o výklade čl. 72 v spojení s čl. 93\nods. 2 ústavy, nemôže byť preto zásadne považované za legitímny dôvod jeho\npostupu. Ako už bolo predtým konštatované, ústava a ani zákon č. 38/1993 Z. z.\nnespájajú s rozhodnutiami ústavného súdu o výklade ústavného zákona (ústavy)\núčinky, ktoré by mali právne dôsledky na konanie tretích osôb. Nie je teda možné,\naby v dôsledku výkladu ústavného zákona, štátny orgán konal tak, ako to zákon\nneupravuje, t. j. v danom prípade menil otázky referenda vyhláseného prezidentom\nrepubliky, uplatňujúceho pritom nezastupiteľnú ústavnú právomoc upravenú v čl. 95\nústavy. Nakoniec ani samotné rozhodnutie ústavného súdu, na ktoré sa ministerstvo\nvnútra odvolávalo pri zabezpečovaní vytlačenia hlasovacích lístkov v referende a ich\ndoručenia obciam, neobsahovalo v tomto smere žiadny (akceptovateľný) dôvod, pre\ntakéto konanie spomínaného orgánu štátnej správy, pretože z jeho textu jednoznačne\nvyplýva, že „uznesenie ústavného súdu o výklade čl. 72 v spojení s čl. 93 ods. 2\nústavy nemá a nemôže mať žiaden priamy vplyv na ďalšiu prípravu a priebeh\nreferenda vyhláseného rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky č. 76/1997 Z.\nz.“ (s. 33). Právny záver, že rozhodnutie ústavného súdu o výklade citovaných\nustanovení ústavy neposkytlo žiadnemu subjektu v Slovenskej republike (vrátane\nministerstva vnútra) oprávnenie rozhodovať o zmenách vo formulácii, počte a znení\nreferendových otázok ďalej vyplýva aj z pokračujúceho textu nachádzajúceho sa na s.\n33, podľa ktorého „pokiaľ ide už o vyhlásené referendum, prezidenta to zaväzuje a\nzaväzuje to aj iné štátne orgány, že musí prebehnúť. Ústava neumožňuje, aby bolo\nešte pred vyhlásením výsledkov referenda zrušené“. Ústavný súd v spojitosti s\nprechádzajúcim konštatovaním zdôrazňuje, že ústava v čl. 2 ods. 2 pre štátne orgány\nvýslovne ustanovuje len určité konanie („konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon“). Podľa tohto ustanovenia ústavy je im zakázané akékoľvek\nchovanie iné. Ústavný príkaz „konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon“ nemôže vo vzťahu k ministerstvu (ministrovi) zmeniť, prípadne nahradiť\nuznesenie vlády, ale ani výrok uznesenia ústavného súdu v konaní o výklad zákona\npodľa čl. 128 ústavy, v ktorom sa konštatuje, že určité konanie štátneho orgánu\n(prezidenta republiky) odporuje označenému ustanoveniu zákona. Pokiaľ nie je\n\n12\n\nústavným súdom v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy\nrozhodnuté o opaku, teda o tom, že zákon, prípadne jeho konkrétne ustanovenie nie je\nv súlade s ústavou (s jej ustanovením), platí prezumpcia ústavnosti každého zákona\n(ale i rozhodnutia prezidenta republiky o vyhlásení referenda na základe čl. 95\nústavy).\nÚstavný súd konštatuje, že ak ministerstvo vnútra jeho rozhodnutiu o výklade\nč. 139/97 z 21. mája 1997 priznalo také právne účinky, ktoré jeho uplatnením viedli\nk postupu, výsledkom ktorého bolo zabezpečenie vytlačenia hlasovacích lístkov a ich\ndoručenie obciam s iným počtom referendových otázok, ako boli uvedené v\nrozhodnutí prezidenta republiky č. 76/1997 Z. z., potom konalo inak, ako to upravuje\nzákon č. 564/1992 Zb., hoci podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba\nna základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nTento postup ministerstva vnútra evidentne viedol k porušeniu ústavného práva\nzúčastniť sa referenda upraveného v čl. 94 ústavy a tým aj jeho\nzákladného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo upraveného v čl.\n30 ods. 1 ústavy, ktorých aktívnu realizáciu mu v danom prípade práve umožňovala\núčasť na referende vyhlásenom prezidentom republiky vyhlásenom jeho rozhodnutím\nč. 76/1997 Z. z. na 23. a 24. mája 1997.\nPojem „právo zúčastniť sa na referende“ podľa sémantického, gramatického\na logického výkladu ústavný súd chápe ako ústavné právo každého oprávneného\nobčana, aby mu pri jeho účasti na rozhodovaní hlasovaním o referendovej otázke\n(referendových otázkach), bol vydaný taký hlasovací lístok, ktorý obsahuje\nreferendovú otázku, a ak je otázok viac, tak referendové otázky, ktoré zodpovedajú\notázkam podľa vyhláseného referenda (v Zbierke zákonov Slovenskej republiky).\nTakáto požiadavka zodpovedá i ustanoveniu § 15 ods. 1 až 6 zákona č. 564/1992 Zb.\nPodľa ods. 3 tohto ustanovenia ministerstvo vnútra zabezpečí, aby sa hlasovacie\nlístky (ktoré majú zákonné náležitosti podľa § 15 ods. 1 a 2 tohto zákona) vytlačili\na v potrebnom množstve doručili obci. Podľa § 15 ods. 4 tohto zákona obec\nzabezpečí, aby boli hlasovacie lístky (ktoré majú zákonné náležitosti podľa § 15 ods.\n1 a 2 tohto zákona) doručené v deň konania referenda všetkým okrskovým komisiám.\n\n13\n\nNapokon podľa § 15 ods. 5 tohto zákona oprávnený občan (pojem vymedzený v\nustanovení § 5 zákona tak, že právo hlasovať v referende má každý občan Slovenskej\nrepubliky, ktorý má podľa zákona Slovenskej Národnej rady - odvolávka 4 pod\nčiarou uvádza zákon SNR č. 80/1990 Zb. o voľbách do SNR v znení neskorších\npredpisov - právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky) dostane iba taký\nhlasovací lístok, ktorý má zákonné náležitosti podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č.\n564/1992 Zb. v miestnosti na hlasovanie v deň konania referenda.\nV súvislosti s odvolaním sa ministra vnútra na uznesenie vlády Slovenskej\nrepubliky č. 278 z 22. apríla 1997, ktorým mu ako jej členovi uložila zabezpečiť\ndoručovanie hlasovacích lístkov obciam len s prvými tromi referendovými otázkami,\na súčasne nedoručovať obciam hlasovacie lístky so štvrtou referendovou otázkou\nuvedenou v bode 4 rozhodnutia prezidenta republiky č. 76/1997 Z. z., ústavný súd\nvyslovuje tento právny názor.\nVláda je podľa § 32 zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev\na ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov oprávnená riadiť, zjednocovať a kontrolovať činnosť\nministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky a\nuznesením ako interným normatívnym aktom usmerňovať (dávať usmerňovacie\npokyny) svojich členov, ako majú plniť svoje povinnosti. Uvedené usmerňovacie\npokyny v žiadnom prípade nemôžu byť považované za zákonný dôvod pripúšťajúci\nkonanie niektorého ministra alebo vedúceho ústredného orgánu štátnej správy nad\nrámec jeho zákonom vymedzenej právomoci.\nPostup vlády v súvislosti s uložením vyššie uvedených povinností ministrovi\nvnútra svojím uznesením č. 278 z 22. apríla 1997 ústavný súd posudzuje aj v zmysle\nzáveru, ktorý vyslovil vo veci sp. zn. II. ÚS 30/97 z 13. mája 1997, podľa ktorého:\n„Uznesenie vlády je interným normatívnym pokynom, ktorým nemožno rozširovať\nprávomoc štátneho orgánu nad rámec kompetencií stanovených zákonom a pokiaľ\nkonkrétne ide o vykonanie referenda. Zákon o spôsobe vykonania referenda presne\nurčil štátnym orgánom vykonať činnosti potrebné na zabezpečenie referenda“,\n\n14\n\nv dôsledku čoho: „Vláda SR nemá ústavou ani zákonom ustanovené povinnosti na\nzabezpečenie vyhláseného referenda“.\nÚstavný súd bez akejkoľvek pochybnosti zistil, že navrhovateľ svojou\nsťažnosťou z 24. mája 1997, adresovanou Okrskovej komisii č. 31 pre referendum\nBratislava - Dlhé Diely (ktorú prevzala jej predsedníčka) preukázal, že sa ako\noprávnený občan riadne zapísaný v zozname voličov dostavil 24. mája 1997 do\nmiestnosti na hlasovanie v referende, konanom 23. a 24. mája 1997. Okrsková\nkomisia mu vydala ako hlasovací lístok tlačivo, na ktorom sa nachádzali iba prvé tri\notázky, pričom štvrtá otázka (taktiež prezidentom republiky v jeho rozhodnutí č.\n76/1997 Z. z. uvedená) chýbala. Táto komisia mu nedokázala, resp. nemohla vydať\nplatný hlasovací lístok, čo navrhovateľ vzápätí namietal tak, že „je porušením mojich\nzákladných práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky“, a žiadal o\nnápravu protiprávneho stavu. Ministerstvo vnútra vo svojom vyjadrení potvrdilo, že\n„V súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky minister vnútra\nrozhodol zabezpečiť tlač hlasovacích lístkov s tromi otázkami a ministerstvo vnútra\nzabezpečilo ich vytlačenie v zmysle § 15 ods. 3 zákona o spôsobe vykonania\nreferenda, ktorý ukladá ministerstvu vnútra zabezpečiť, aby sa hlasovacie lístky\nvytlačili a v potrebnom množstve doručili obciam.“ (s. 3 vyjadrenia). V ďalšej časti\nvyjadrenia ministerstvo vnútra uviedlo, že „Tlač a distribúciu hlasovacích lístkov\nzabezpečilo ministerstvo vnútra tak, aby ich obce mohli doručiť do všetkých\nmiestností na hlasovanie v referende.“.\nZ predložených písomných podkladov ústavný súd ako nesporné zistil, že na\nhlasovanie v referende bolo navrhovateľovi Okrskovou komisiou č. 31 pre\nreferendum Bratislava - Dlhé Diely dané tlačivo hlasovacieho lístka len s prvými\ntromi referendovými otázkami, čo však nezodpovedalo referendu, vyhlásenému\nprezidentom Slovenskej republiky rozhodnutím č. 76/1997 Z. z. so štyrmi\nreferendovými otázkami a nemalo teda zákonné náležitosti ustanovené v § 15 ods. 1\na 2 zákona o spôsobe vykonania referenda. Z uvedeného vyplýva, že Okrsková\nkomisia č. 31 Bratislava - Dlhé Diely objektívne ani nemohla vydať navrhovateľovi\nplatný hlasovací lístok so štyrmi referendovými otázkami na výkon jeho ústavného\n\n15\n\npráva podľa čl. 94 ústavy zúčastniť sa na referende vyhlásenom na 23. a 24. mája\n1997, lebo vytlačenie takýchto hlasovacích lístkov ministerstvo vnútra ani\nnezabezpečilo, ani obciam nedoručilo. Tým ani obce nemohli zabezpečiť platné\nhlasovacie lístky pre okrskové komisie a tieto potom pre oprávnených občanov\n(voličov).\nAko neodôvodnené hodnotí ústavný súd tvrdenie ministerstva vnútra - napriek\nuž uvedenému konštatovaniu a právnym názorom, ktoré vyslovil ústavný súd\nv uznesení č. II. ÚS 31/97 z 21. mája 1997 - že „Zo strany ministerstva vnútra boli\nsplnené všetky úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona o spôsobe vykonania referenda.\nPotvrdzuje to skutočnosť, že referendum sa konalo v termíne určenom v rozhodnutí\nprezidenta republiky. Neobstojí teda tvrdenie podateľa, že v dňoch 23. a 24. mája\n1997 sa nemohol zúčastniť priamo na správe vecí verejných a zúčastniť sa na\nreferende. O skutočnosti, že referendum sa uskutočnilo, svedčí aj to, že sa ho podateľ\nzúčastnil a že od príslušnej okrskovej komisie pre referendum obdržal hlasovací\nlístok, ako to sám uvádza vo svojom podaní na strane číslo 2. Ďalším dôkazom o\nvykonaní referenda sú aj vyhotovené zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania v\nreferende jednotlivých stupňov orgánov pre referendum“.\nV súvislosti s týmto tvrdením ministerstva vnútra, ktorým nepochybne chcelo\npoukázať na správnosť svojho postupu a konania uskutočneného pri zabezpečovaní\núloh v referende určenom na 23. a 24. mája 1997 vyplývajúcich pre neho z § 15 ods.\n3 a § 30 ods. 1 zákona č. 564/1992 Zb. (resp. vysloviť neopodstatnenosť namietaného\nporušenia ústavného práva navrhovateľa upraveného v čl. 94 a základného práva\nupraveného v čl. 30 ods. 1 ústavy) ústavný súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že\nplnohodnotným obsahom ústavného práva občana upraveného v čl. 94 ústavy nie je,\na ani nemôže byť len samotná fyzická účasť občana na referende, bez ohľadu na to,\nči jeho vykonanie je v súlade so zákonom č. 564/1992 Zb. Reálne naplnenie tohto\nústavného práva môže nastať zásadne iba vtedy, ak občanovi, ktorý má právo\nhlasovať v referende (§ 5 zákona č. 564/1992 Zb.) sa umožní zúčastniť sa toho\nreferenda, ktoré vyhlásil prezident republiky svojím rozhodnutím uverejneným v\nZbierke zákonov Slovenskej republiky. Uvedené ústavné právo občana je\n\n16\n\nzabezpečené tými ustanoveniami citovaného zákona, ktoré vylučujú, aby otázky,\nktoré prezident republiky (uplatňujúc pritom svoju nezastupiteľnú ústavnú právomoc)\nvyhlásil ako platné pre referendum, mohol ktokoľvek meniť, upravovať, či dokonca\nzrušiť. Takýto výklad obsahu ústavného práva upraveného v čl. 94 ústavy potvrdil za\njedine správny okrem iného aj ústavný súd vo svojom uznesení č. II. ÚS 31/97 z 21.\nmája 1997. Z týchto právnych úvah logicky vyplýva nepochybný záver o\nneopodstatnenosti tvrdenia ministerstva vnútra, nachádzajúceho sa v jeho vyjadrení k\npodnetu zo 17. októbra 1997 (s. 4), v zmysle ktorého základné a ústavné právo\nnavrhovateľa neboli jeho postupom pri zabezpečovaní tlače hlasovacích lístkov a ich\ndoručovania obciam porušené, pretože referendum vyhlásené na 23. a 24. mája 1997\nsa uskutočnilo, a on sám sa ho aj zúčastnil a obdržal hlasovací lístok od okrskovej\nkomisie.\nSvoj záver o neodôvodnenosti (nepreukázateľnosti) tvrdenia ministerstva\nvnútra - okrem už uvedeného - ústavný súd opiera o skutočnosť, že toto ministerstvo\nnepredložilo nijaké „zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania v referende\njednotlivých stupňov orgánov pre referendum“, ktoré vo vyjadrení uviedlo. V prílohe\nsvojho vyjadrenia predložilo len neoverenú fotokópiu listiny, označenej ako\n„Uznesenie“, ktorá obsahuje uznesenia Ústrednej komisie pre referendum SR\n(v ďalšom len „ústredná komisia“), označené ako č. 45, č. 46, č. 47, č. 48, č. 49, č. 50\na č. 51 na troch listoch, na ktorých je uvedené aj znenie príslušného uznesenia, bez\nakéhokoľvek autorizovania. Z tejto listiny nevyplýva tvrdený záver o vykonaní\nreferenda. Vzhľadom na to, že uznesenia č. 47 až 49 Ústrednej komisie, uvedené\nv predloženej listine, priamo súvisia s podnetom navrhovateľa a s okolnosťami\nzabezpečovania a doručovania hlasovacích lístkov obciam, ústavný súd považuje za\ndôležité uviesť v odôvodnení nálezu aj celé znenie týchto uznesení, ako sú na listine\nuvedené:\n„č. 47\n\nÚstredná komisia pre referendum Slovenskej republiky\n- konštatuje, že uznesenie č. 37 z 21. mája 1997 nebolo splnené,\n- opätovne ukladá ministrovi vnútra SR doručiť hlasovacie lístky so\nštyrmi otázkami legálne opatrené pečiatkou Ústrednou komisiou pre\nreferendum SR obciam pred začatím referenda,\n\n17\n\n- upozorňuje ministra vnútra SR, že v prípade nedodania hlasovacích\nlístkov so štyrmi otázkami, ktoré boli schválené Ústrednou komisiou pre\nreferendum SR dňa 16.5.1997 obciam pred začatím referenda podá\npríslušnému orgánu štátu návrh na začatie trestného stíhania ministra\nvnútra SR vo veci marenia prípravy a priebehu referenda v dňoch 23. 24. 5. 1997.\nč. 48\n\nÚstredná komisia pre referendum SR konštatuje,\nA. že po celom území Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra SR\nprostredníctvom okresných úradov distribuuje písomnosti, ktoré sú\noznačené názvom „Hlasovací lístok“, obsahujú tri otázky a sú opatrené\npečiatkou zhodnou s pečiatkou ÚKR SR,\nB. že neznáma osoba napodobnila pečiatku ÚKR za účelom opatrenia\npísomnosti označenej názvom „HLASOVACÍ LÍSTOK“ obsahujúcej tri\notázky pečiatkou ÚKR SR a tým konala v rozpore s uzneseniami ÚKR\nSR a prinajmenšom sfalšovala vôľu ÚKR SR v rozpore s rozhodnutím\nprezidenta SR č. 76/1997 Z. z.,\nC. Ústredná komisia pre referendum SR\n- schvaľuje podnet na začatie trestného stíhania neznámej osoby vo\nveci falšovania listiny - hlasovacieho lístka,\nD. Ústredná komisia pre referendum SR\n- ukladá predsedovi ÚKR SR a v jeho neprítomnosti prvému\npodpredsedovi ÚKR SR doručiť podnet podľa bodu B. tohto uznesenia\nGenerálnej prokuratúre SR\nTermín: 23. 5. 1997\n\nč. 49\n\nÚstredná komisia pre referendum Slovenskej republiky\n- ukladá okrskovým komisiám pre referendum vyvesiť v miestnosti na\nhlasovanie vzor hlasovacieho lístka so štyrmi otázkami,\n- konštatuje, že ÚKR SR nie je povinná preskúmavať čo Ministerstvo\nvnútra SR distribuuje ako hlasovací lístok,\n- túto povinnosť nemajú ani obce (mestské časti),\n\n18\n\n- za vytlačenie hlasovacieho lístka a jeho doručenie obciam (mestským\nčastiam) v potrebnom množstve a podľa vzoru opatreného pečiatkou\nÚKR SR zodpovedá Ministerstvo vnútra SR,\n- žiada Ministerstvo vnútra SR, aby zabezpečilo doručenie tohto\nuznesenia na okresné komisie pre referendum a ich prostredníctvom\nokrskovým komisiám pre referendum.“\nÚstavný súd v súvislosti s uvedenými uzneseniami ústrednej komisie považuje\nza potrebné uviesť, že v zmysle § 12 ods. 6 zákona č. 564/1992 Zb. ústredná komisia\na) dozerá na dodržiavanie právnych predpisov pri príprave a konaní referenda,\nb) rozhoduje o sťažnostiach na postup okresných komisií,\nc) zisťuje výsledky hlasovania v referende,\nd) odovzdá zápisnicu o výsledku hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky,\ne) plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona a iných právnych predpisov.\nPostavenie ministerstva vnútra, jeho úlohy pri uskutočňovaní referenda už\nvyhláseného prezidentom republiky, v referende sú upravené v § 15 ods. 3 zákona\no spôsobe vykonania referenda a sú spojené len so zabezpečením vytlačenia\npotrebného množstva takých hlasovacích lístkov, ktoré majú náležitosti ustanovené\nv odseku 1 a 2 citovaného ustanovenia a ich včasného doručenia obciam tak, aby\ntieto prostredníctvom okrskových komisií mohli zabezpečiť, že oprávnený občan\n(volič) dostane hlasovací lístok v miestnosti na hlasovanie v deň konania referenda.\nMinisterstvo vnútra musí pre splnenie týchto povinností vyhotoviť vzory tlačív\na zabezpečiť aj ich vytlačenie (§ 30 ods. 1 zákona č. 564/1992 Zb. ) v takom časovom\npredstihu, aby umožnilo občanom vykonanie ich ústavného práva zúčastniť sa na\nreferende.\nZ obsahu uvedených ustanovení zákona o spôsobe vykonania referenda\nvyplýva jednoznačný a plne opodstatnený právny záver, že jediným a najvyšším\nlegitímnym orgánom Slovenskej republiky, ktorý dozerá na dodržiavanie právnych\npredpisov pri príprave a konaní referenda a rozhoduje o sťažnostiach proti\nrozhodnutiam okresných komisií a plní ďalšie úlohy podľa písm. c) až e) § 12 zákona\n\n19\n\no spôsobe vykonania referenda je Ústredná komisia pre referendum Slovenskej\nrepubliky. Minister vnútra ako jeden z podpredsedov ústrednej komisie (§ 12 ods. 3)\nmá povinnosť v rámci úloh ministerstva vnútra (§ 30 ods. 1) zabezpečiť, v zmysle\nzásad spolupráce iných orgánov a osôb podľa § 27 citovaného zákona, potrebnú\nspoluprácu všetkých štátnych orgánov a obcí pri vykonávaní tohto zákona.\nVychádzajúc z predchádzajúcich právnych úvah a názorov a ich posúdenia\nústavný súd dospel k záveru, že v dňoch 23. a 24. mája 1997 sa malo uskutočniť\nhlasovanie v referende zásadne o štyroch otázkach, uvedených v rozhodnutí\nprezidenta č. 76/1997 Z. z. z 13. marca 1997. Ministerstvo vnútra žiadnym právne\nrelevantným dôvodom nepreukázalo (a logicky ani nemohlo) opodstatnenosť svojho\ntvrdenia, že sa toto referendum uskutočnilo. Z jeho vyjadrenia, z údajov uznesení č.\n47 až 49 ústrednej komisie (predložených ministerstvom vnútra) a z tvrdení a dôkazu\nnavrhovateľa podnetu ústavný súd mal za preukázané, že pre uskutočnenie referenda\nvyhláseného prezidentom republiky na 23. a 24. mája 1997 nevytvorilo ministerstvo\nvnútra zákonné podmienky ustanovené v § 15 ods. 1 až 6 zákona č. 564/1992 Zb.,\nlebo v rozpore s nimi a znením referenda vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky nezabezpečilo vytlačenie hlasovacích lístkov a ich doručenie obciam\nspôsobom, ako na základe čl. 100 ústavy ukladá citovaný zákon. Týmto konaním\nministerstva vnútra došlo aj k porušeniu princípu zvrchovanosti občanov nad štátnou\nmocou (čl. 2 ods. 1 ústavy).\nMinisterstvu vnútra a ani samotnému ministrovi vnútra (ani žiadnemu inému\nštátnemu orgánu) nebola zákonom č. 564/1992 Zb. zverená právomoc dozerať na\ndodržiavanie právnych predpisov pri príprave a konaní referenda a hodnotiť, či\notázky predložené v referende (v rozhodnutí prezidenta republiky o vyhlásení\nreferenda) sú formulované v súlade so zákonom. Neexistencia takejto právomoci\nvšak vylučuje, aby ktorýkoľvek štátny orgán svojím konaním dodatočne po platne\nvyhlásenom referende, rozhodoval o akejkoľvek úprave hlasovacích lístkov, napr.\ntým, že na nich vynechá otázku, ktorá bola platne vyhlásená prezidentom republiky,\nako tomu bolo v prípade referenda vyhláseného na 23. a 24. mája 1997. Zákon č.\n564/1992 Zb. neupravuje žiadne výnimky z jeho ustanovení o hlasovacích lístkoch,\n\n20\n\nich zákonných náležitostiach, o ich vytlačení a doručovaní obciam. Vychádzajúc z\nuvedeného ústavný súd konštatuje, že ministerstvo vnútra nebolo oprávnené zmeniť\nobsah referenda (ani počet otázok) vyhláseného prezidentom republiky rozhodnutím\nč. 76/1997 Z. z.\nÚstavný súd hodnotiac postup (konanie) ministerstva vnútra v súvislosti\ns predmetným referendom (ktoré postupovalo podľa pokynov ministra vnútra)\nkonštatuje, že dôvody akéhokoľvek iného konania z jeho strany, než takého, ktoré\nupravuje zákon č. 564/1992 Zb. pre tento orgán štátnej správy (jeho ústavným\npodkladom je čl. 100 ústavy), nemožno akceptovať. K tomuto záveru dospel\nposúdením ústavného princípu zvrchovanosti štátnej moci občanov v Slovenskej\nrepublike, posúdením namietaných práv navrhovateľa upravených v ústave a práv\na povinností orgánov zabezpečujúcich spôsob vykonania referenda (osobitne\nministerstva vnútra) upravených v citovanom zákone.\nÚstavný súd v konaní o podnete\n\ndospel k záveru, že\n\nministerstvo vnútra tým, že nezabezpečilo vytlačenie hlasovacích lístkov a ich\ndoručenie obciam spôsobom, ako mu to zákon č. 564/1992 Zb. ukladá, porušilo\nústavné právo navrhovateľa upravené v čl. 94 ústavy, a to právo zúčastniť sa na\nreferende vyhlásenom prezidentom republiky na základe jeho rozhodnutia č. 76/1997\nZ. z. Toto právo nemohol vykonať preto, že ministerstvo vnútra nesplnilo svoju\nzákonnú povinnosť zabezpečiť, aby sa hlasovacie lístky, obsahom a predmetom\ntotožné s referendom vyhláseným na 23. a 24. mája 1997 vytlačili a doručili obciam.\nV spojení s porušením tohto ústavného práva konaním ministerstva vnútra, bolo\nporušené i základné právo navrhovateľa upravené v čl. 30 ods. 1 ústavy, t. j. právo\nzúčastniť sa prostredníctvom tohto referenda na správe verejných vecí priamo\n(vyjadrenie záujmu o prijatie ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta republiky\nobčanmi Slovenskej republiky). Označeným konaním ministerstva vnútra došlo aj\nk porušeniu princípu zvrchovanosti občanov nad štátnou mocou reprezentovanou\nštátnymi orgánmi, ktoré svoju moc získavajú práve od občanov Slovenskej republiky\n(čl. 2 ods. 1 ústavy).\n\n21\n\n2. Ústavný súd si neosvojil tvrdenie navrhovateľa uvedené v časti III bod 1\na v časti VI písm. b) upraveného petitu navrhovateľa zo 6. novembra 1997\n(nesprávne uvedené 6. októbra 1997), v ktorom reagoval na vyjadrenie ministerstva\nvnútra. Navrhovateľ v ňom tvrdil, že „uvedený čl. 2 ods. 2 a čl. 1 prvá veta Ústavy\nSlovenskej republiky - minimálne implicitne - celkom jednoznačne a nepochybne\nustanovujú, že každý občan (a vôbec každá fyzická osoba a každá právnická osoba)\nmá právo na to, aby všetky štátne orgány (vrátane ministerstva vnútra na čele s\nministrom vnútra) voči nemu konali len to, čo im dovoľuje Ústava Slovenskej\nrepubliky a ďalšie zákony. Pritom každý občan má predovšetkým právo na to, aby\nnijaký štátny orgán (ani ministerstvo vnútra na čele s ministrom vnútra) v neprospech\nobčana nekonal nič, čo štátnemu orgánu jednoznačne (výslovne) nedovoľuje Ústava\nSlovenskej republiky a ďalšie zákony.“.\nPodľa právneho názoru ústavného súdu objektívne právo upravené v čl. 2\nods. 2, v čl. 1 prvej vete Ústavy Slovenskej republiky chráni ústavné zriadenie\nSlovenskej republiky ako zvrchovaného, demokratického a právneho štátu aj tým, že\nupravuje právomoc štátnych orgánov konať iba na základe ústavy, v jej medziach,\nv rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Tým zároveň chráni aj základné práva\na slobody fyzických osôb a právnických osôb, a to aj v spojení s čl. 1 a čl. 2 ods. 1 a 3\nústavy a so základnými právami a slobodami upravenými v druhej hlave ústavy a\ntiež ústavnými právami, akým je aj ústavné právo občanov Slovenskej republiky\npodľa čl. 94 ústavy. Objektívne ústavné právo spolu s právnymi predpismi, ktoré\nupravujú spôsob jeho vykonania, chráni fyzické osoby a právnické osoby, prípadne\nobčanov. Nepriznáva im však okrem už uvedených základných a ďalších ústavných\npráv primárne subjektívne práva (právne nároky). Fyzickým osobám a právnickým\nosobám, resp. občanom môžu vzniknúť len sekundárne práva (povinnosti) v prípade,\nak štátne orgány porušením objektívneho práva podľa citovaných článkov ústavy\nporušili konkrétne základné právo alebo ústavné právo dotknutého subjektu.\nUpravený návrh petitu navrhovateľa podľa časti VI písm. b) vychádzal z takto\nstotožneného objektívneho a subjektívneho práva. Ústavný súd preto jeho návrhu\n\n22\n\nnevyhovel. Na základe všetkých uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak,\nako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e :\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný\n\nprostriedok.\nV Košiciach 22. januára 1998\n\n23", "vazby": {"registre": ["petície, referendum"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38400ece-e7c7-407f-a3be-0cc74b04dd86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/97 z 21. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-21", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1997.1"}, {"guid": "ussr:0ea53198-4959-40f0-9713-14903aa49d77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/97 z 13. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-13", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.1997.1"}, {"guid": "ussr:5a1ac11a-bf75-49e7-b31e-320bf675849d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/95 z 2. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-02", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a1ac11a-bf75-49e7-b31e-320bf675849d"}, {"guid": "ussr:536800fb-f39c-42e7-926b-fc5a554f8c54", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 94/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 94/95 z 13. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-13", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:536800fb-f39c-42e7-926b-fc5a554f8c54"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:86c40ead-a704-4dae-9121-e12881217ab6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2023 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2023.1"}, {"guid": "ussr:e1b55db0-c76d-473f-9fc2-5caed84ee500", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2019.1"}, {"guid": "ussr:718890c1-f3f4-43d8-9b76-36332dbd9b96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2014.1"}, {"guid": "ussr:be6bfa3d-887d-44ac-a9e1-b4d091474b7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2017", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2017 z 31. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be6bfa3d-887d-44ac-a9e1-b4d091474b7e"}, {"guid": "ussr:8d244471-3b4d-4bbd-9432-1e69ef44c5c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.3", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2017 z 31. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.3"}, {"guid": "ussr:c8c335fa-09d9-4558-a84a-45ba8548ad18", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2013 z 28. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8c335fa-09d9-4558-a84a-45ba8548ad18"}, {"guid": "ussr:cd2d9cfd-408c-4793-ab78-cea0aed7d667", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.69.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 69/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 69/99 z 15. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-15", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.69.1999.1"}, {"guid": "ussr:ec2efe4f-f101-4cae-a90b-38cd0ac4e752", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.76.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 76/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/97 z 6. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-06", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.76.1997.1"}, {"guid": "ussr:bdd87c56-0d42-437f-b4ea-65fbaf946a62", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 3/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/98 z 5. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-05", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bdd87c56-0d42-437f-b4ea-65fbaf946a62"}, {"guid": "ussr:9d894b39-d773-458d-b468-5d406564cdc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 3/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/98 z 22. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d894b39-d773-458d-b468-5d406564cdc3"}]}