{"guid": "ussr:127cd59a-7896-43ad-9c7a-201cb5f52f76", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.595.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 595/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 595/2016 z 5. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. októbra 2016, sp. zn. I. ÚS 595/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.595.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-10-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "nazov": "čl. 17 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-41", "nazov": "čl. 41 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-41", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 41", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 41", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 41", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/127cd59a-7896-43ad-9c7a-201cb5f52f76", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.595.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.595.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.595.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 595/2016-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n,a\n, zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Lužická 7,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6,\nčl. 13, čl. 17 a čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 73/2014 z 25. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\na\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n\n16. júna 2015 doručená sťažnosť\n,a\n(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie čl. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6, čl. 13, čl. 17 a čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 73/2014 z 25. marca 2015\n(ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že najvyšší súd označeným uznesením odmietol dovolanie\nsťažovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 3 Co 74/2012 z 28. marca 2013 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“), ktorým bol\nako vecne správny potvrdený rozsudok Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 2 C 72/2007-437 zo 6. decembra 2011 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“) vo veci\nurčenia vlastníctva a vydania nehnuteľností.\n3. Sťažovatelia vo svojej argumentácii tvrdia, že najvyšší súd v dovolacom konaní\nneodstránil vady, ktorými boli postihnuté konania na nižších stupňoch súdov a ktoré mal\nz úradnej povinnosti preskúmavať. Krajský súd mal totiž podľa sťažovateľov pri svojom\nrozhodovaní vychádzať «z iného skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho, že by\npostupoval podľa § 213 ods. 3 a opakoval dôkazy, na ktorých založil svoje skutkové zistenia\nsúd prvého stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie, aby mohol vo veci spravodlivo\nrozhodnúť čo sa nestalo...\nDovolací súd pri svojej preskúmavacej činnosti mal prihliadať, okrem vád\nuvádzaných v § 237, aj na tie vady, ktoré boli uplatnené v dovolaní. K týmto vadám\nprihliada dovolací súd z úradnej povinnosti podľa § 242 ods. 1 O. s. p., t. j. bez ohľadu\nna to, či ich dovolateľ v dovolaní namieta alebo nie. Naviac sa domnievame, že dovolací\nsúd je viazaný „Dohovorom“ a teda musí z úradnej povinnosti skúmať či nie sú porušené\nzákladné ľudské práva a ak sú práva, nesmie ich porušovať ďalej...\nTvrdenie predsedu senátu, že prípustnosť dovolania dovolateľov nemožno vyvodiť\nz ust. § 238 a 237 O. s. p., bolo nesprávne, preto je potrebné, aby ústavný súd v zmysle § 56\nods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. toto uznesenie sp. zn. 4 Cdo 72/2014 zo dňa 25. 03. 2015\nzrušil.».\n\n2\n\n4. Nadväzne na uvedené sťažovatelia opisujú priebeh konania pred všetkými\nstupňami všeobecných súdov a k právnemu posúdeniu svojho prípadu uvádzajú, že boli\n„v rozpore\n\nso\n\nzákonom\n\nzbavení\n\nvlastníctva\n\nk\n\nnehnuteľnostiam...\n\nna\n\nzáklade\n\nneprávoplatného rozsudku bývalého Mestského súdu Bratislava č. k. 22 Cb 21/96, ktorý\nnikdy nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, lebo bolo proti nemu podané odvolanie,\nčo v zmysle § 159 ods. 1 O. s. p. tvorí prekážku nenadobudnutia právoplatnosti“.\nAko porušenie svojich základných práv ďalej vidia aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku\nokresného súdu a rozsudku krajského súdu, čo malo tiež zakladať naplnenie dovolacieho\ndôvodu podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).\nRovnako namietajú aj prerokovanie ich odvolania krajským súdom „bez riadneho\npredvolania na pojednávanie“, v dôsledku čoho mala byť sťažovateľom taktiež «odňatá\nmožnosť konať pred súdom, čo malo za následok porušenie nielen... § 237 písm. f) O. s. p.,\nale aj porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru (veta prvá a druhá) čo je dôvodom na vydanie\nNÁLEZU ÚS, ktorým zruší napadnuté rozhodnutia...\nSúdy porušili jednu najdôležitejšiu zo zásad Dohovoru a jeho protokolov a to\n„zásadu rovnosti zbraní“ „zásadu nezávislosti“ „nestrannosti“ pretože žalovanému SKP\numožnili podstatné výhody vo vzťahu k sťažovateľom, čím porušili nielen čl. 6 ods. 1\nDohovoru na spravodlivé súdne rozhodnutie, čo malo za následok porušenie čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru „Právo užívať majetok“.».\n5. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd v ich právnej veci\ntakto rozhodol:\n„1. Právoplatným uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 4 Cdo 73/2014 zo dňa\n25. 03. 2015 ktorým bolo dovolanie odmietnuté proti rozsudku Krajského súdu Košice\nč. k. 3 Co 73/2014-490 zo dňa 18. 06. 2013 a proti rozsudkom Okresného súdu Trebišov\nč. k. 2 C 72/2007-334 z 10. 09. 2009 a č. k. 2 C 72/2007-437 z 06. 12. 2011, boli porušené\nzákladné ústavné a ľudské práva sťažovateľov:\n...\n\n... a to hlavne, ich právo\n\nna základnú obranu podľa čl. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy, ako aj ich základné\nľudské práva podľa čl. 6 , 13 , 17, 41 a nasl. Dohovoru, porušené boli.\n\n3\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Cdo 73/2014\nzo dňa 25. 03. 2015 sa zrušuje a zrušuje sa aj Rozsudok Krajského súdu Košice\nč. k. 3 Co 74/2012-490 z 28. 03. 2013 a vec sa vracia Okresnému súdu Trebišov\nna opätovné rozhodnutie v konaní sp. zn. 2 C 72/2007.\n3. Žiadame, aby ÚS SR v zmysle § 56 ods. 5 zák. č. 38/1993 Z. z. po zrušení\nrozhodnutí... ktorými boli porušené základné ľudské práva sťažovateľov... priznal každému\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume po 30 000 -€, ktorú sumu\nsú povinní porušovatelia spoločne a nerozdielne vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov\nod nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu na účet ich právneho\nzástupcu...\n4. ÚS SR, sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia... spolu\n419,84 Eur a to za dva úkony právnej služby... na účet právneho zástupcu sťažovateľov\nJUDr. Jozefa Holiča... do dňa právoplatnosti rozhodnutia.“\nII.\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n4\n\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n10. Ústavný súd skôr, ako sa vyjadrí k výsledkom realizovaného ústavného\nprieskumu, poznamenáva, že v konaní podľa čl. 127 ústavy je v zmysle § 20 ods. 3 ústavy\nviazaný návrhom sťažovateľov. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na\nnávrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. To znamená, že ústavný súd\nmôže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti,\na vo vzťahu\n\nk tomu\n\nsubjektu,\n\nktorého\n\noznačil\n\nza\n\nporušovateľa\n\nsvojich\n\npráv\n\n(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Uvedené platí osobitne v prípadoch, v ktorých sú osoby\npožadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym\nzástupcom, tak ako to je aj v tomto prípade. Pretože sťažovatelia žiadajú v petite sťažnosti\nvysloviť porušenie nimi označených práv len uznesením najvyššieho súdu, tvrdenia\no porušení označených práv rozsudkom krajského súdu a rozsudkom okresného súdu, ktoré\nsťažovatelia uvádzajú v texte sťažnosti, resp. o porušení ďalších práv zaručených napríklad\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd\nmimo petitu sťažnosti, považoval ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n5\n\n(m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 279/07, III. ÚS 131/2012) iba za súčasť ich argumentácie,\na preto sa ich tvrdeným porušením vecne nezaoberal.\n11. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov, a jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04).\nV súvislosti so svojím postavením ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre tiež\nzdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (podobne II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Vzhľadom na to\nústavný súd nie je zásadne oprávnený ani povinný preskúmavať a posudzovať skutkové\nzistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré pri výklade a uplatňovaní iných\nnež ústavných zákonov vytvorili skutkový a právny základ ich rozhodnutí. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu\nlen vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 20/03, IV. ÚS 252/04).\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi rovní.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n6\n\n15. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n16. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n17. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania.\n18. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na rovnosť v účastníkov\nkonaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy ústavný súd uvádza, že pod rovnakým postavením\núčastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý\nproces. Požiadavka spravodlivého procesu obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu\nv procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať\n7\n\nmožnosť\n\npodstatnej\n\nvýhody\n\nvoči\n\nprotistrane\n\n(IV. ÚS 211/07,\n\nIII. ÚS 139/08,\n\nI. ÚS 336/2011).\n19. Právo na spravodlivé prejednanie veci v sebe zahŕňa princíp rovnosti zbraní,\nprincíp\n\nkontradiktórnosti\n\nna odôvodnenie\n\nsúdneho\n\nkonania,\n\nprávo\n\nrozhodnutia\n\na\n\nbyť\n\nprítomný\n\nna\n\npojednávaní,\n\niné\n\npožiadavky\n\nspravodlivého\n\nprávo\nprocesu\n\n(III. ÚS 199/08). V zmysle rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) v prípadoch namietaného porušenia práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa úloha\nsúdu sústreďuje na zistenie, či konanie ako celok vrátane dokazovania (spôsobu vykonania\ndôkazov) malo spravodlivý charakter (napr. rozsudok vo veci Van Mechelen a iní\nproti Holandsku z 23. 4. 1997, § 49, § 50; rozsudok A. M. proti Taliansku zo 14. 12. 1999,\n§ 23, § 24).\n20. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,\naby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech\n(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\n21. Pokiaľ ide o porušenie práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13\ndohovoru, judikatúra ESĽP potvrdzuje zrejmú súvislosť práva zaručeného čl. 13 dohovoru\ns ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje (napríklad rozhodnutie vo veci Silver a ostatní\nproti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983, rozsudok vo veci Boyle a Rice proti Spojenému\nkráľovstvu z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rozsudok ESĽP Vilvarajah a ďalší proti\nSpojenému kráľovstvu z 30. 10. 1991, č. 13163/87, § 122). Ústavný súd poznamenáva,\nže čl. 13 dohovoru má procesný charakter, ktorý zaručuje všeobecné právo na účinný\nprávny prostriedok nápravy pred vnútroštátnym orgánom každému, kto sa dovoláva\n8\n\nzákladných práv a slobôd uvedených v dohovore, a tento účinný prostriedok nápravy\nje nezávislý od istoty priaznivého výsledku pre sťažovateľov (podobne III. ÚS 86/05,\nI. ÚS 538/2013, III. ÚS 135/2014, I. ÚS 281/2016).\n22. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia\nsp. zn. 4 Cdo 73/2014 z 25. marca 2015 potom, ako dospel k záveru, že z § 238 OSP\nnemožno prípustnosť dovolania vyvodiť, a s poukazom na svoju zákonnú povinnosť\npreskúmal, či napadnutý rozsudok nebol postihnutý niektorou z procesných vád uvedených\nv § 237 OSP. Pokiaľ ide o sťažovateľmi osobitne namietanú vadu konania podľa § 237\npísm. d) OSP, najvyšší súd uviedol, že prekážka „litispendencie je daná vtedy, ak v novom\nkonaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo ide v inom konaní. Samotná skutočnosť,\nže v určitom konaní je jeho predmetom to isté právo alebo že jeho účastníkmi sú tí istí\núčastníci, ešte neznamená, že ide o tú istú vec. Totožnosť veci charakterizujú určité znaky,\nktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania.\nTotožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený\nžalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol\nuplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých\nskutkových okolností. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je samo o sebe významné,\nak majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie. Tých istých\núčastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia\núčastníkov, ktorí sú (boli) účastníkmi už prv začatého konania. Pokiaľ z uvedených znakov\nchýba čo i len jeden, nejde o tú istú vec, takže prebiehajúce iné konanie nemôže zakladať\nprekážku litispendencie. V danom prípade jednoznačne chýba nielen totožnosť účastníkov,\nale aj totožnosť predmetu konania (určenie vlastníckeho práva a ako uviedol žalobca,\nneplatnosť registrácie Dodatku č. 1 Zmeny spoločenskej zmluvy z 23. novembra 1992).\nVzhľadom na uvedené, nie je daná dovolateľom tvrdená vada konania (§ 237 písm. d/\nO. s. p.).“.\n23. K sťažovateľmi ďalšiemu uvádzanému dovolaciemu dôvodu o naplnení vady\nkonania podľa § 237 písm. f) OSP najvyšší súd citujúc z uznesení ústavného súdu\nsp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003 a sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005 a poukazujúc\n9\n\nna ustálené právne názory týkajúce sa procesného postupu odvolacích súdov podľa § 219\nods. 2 OSP uviedol, že „odvolací súd sa v celom rozsahu s dôvodmi rozhodnutia súdu\nprvého stupňa stotožnil a považoval rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny (§ 219\nods. 1, 2 O. s. p.). Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého predmetné\nnehnuteľnosti žalobca 1/ vniesol ako nepeňažný vklad do majetku\na preto sa v súlade so zásadou hospodárnosti konania nezaoberal týmto skutkovým\nstavom veci, naviac sa podrobne vyporiadal s ďalšími odvolacími námietkami odvolateľa.\nZ odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého, stupňa v spojení s napadnutým rozsudkom\nodvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty\na zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel\nk záveru, že skutkové a právne závery prijaté súdmi nie sú v danom prípade zjavne\nneodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že ich\nodôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.).\nZa porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa\n\npredstáv\n\nžalobcu\n\n1/.\n\nNámietka\n\ndovolateľa\n\ntýkajúca\n\nsa\n\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu preto nebola dôvodná.“.\n24. Napokon vo vzťahu k námietke sťažovateľov o tom, že krajský súd v odvolacom\nkonaní rozhodol bez nariadenia pojednávania, najvyšší súd uviedol, že o tom, či odvolací\nsúd nariadi alebo nenariadi pojednávanie «rozhoduje súd, pričom nie je viazaný návrhom\núčastníka na nariadenie pojednávania ani nesúhlasom účastníka s rozhodnutím o odvolaní\nbez nariadenia pojednávania.\nZ dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že a/ odvolací súd sa stotožnil\nso skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a dospel k názoru, že vzhľadom\nna to nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol\npo nariadení pojednávania, c/ nešlo o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého\nzaobchádzania, c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, že by\nnariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem.\n\n10\n\nZo zápisnice o vyhlásení rozsudku z 28. marca 2013 (č. l. 485 ) vyplýva, že odvolací\nsúd 28. marca 2013 vyhlásil rozsudok v predmetnej právnej veci bez nariadenia ústneho\npojednávania. V zmysle § 156 ods. 3 O. s. p. o veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom\nbez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku\nna úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Tento procesný\npostup bol v danom prípade zachovaný - účastníci konania boli o čase a mieste verejného\nvyhlásenia rozsudku upovedomení spôsobom zodpovedajúcim § 156 ods. 3 O. s. p.\nna úradnej tabuli súdu (por. oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vo veci\nsp. zn. 3 Co 74/2012 založený v spise na č. l. 483).\nPostupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu\nmožnosti dovolateľa konať pred súdom. Neopodstatnená je preto jej námietka,\nže namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle §237 písm. f/\nO. s. p.\nK námietke dovolateľa, spochybňujúcu správnosť zistenia skutkových záverov nižších\nsúdov, či nedostatočné zistenie skutkového stavu veci možno uviesť len to, že v zmysle § 241\nods. 2 O. s. p. dôvodom dovolania nemôže byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie.\nDovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom\nurčeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O. s. p.)\na hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) vád. Preto sa dovolaním nemožno\núspešne domáhať ako revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa,\ntak ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\nŤažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové\nzávery je oprávnený dopĺňať prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom\nmôže vykonávať dokazovanie (§ 213 O. s. p.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou\ninštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa.\nPreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení a to ani v súvislosti s právnym\nposúdením veci nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho\nsúdu – nemá možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto\ndôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom\n\n11\n\nkonaní podľa ustanovenia §243 a ods. 2 in fine O. s. p, (arg. „dokazovanie však\nnevykonáva“). Táto námietka bola taktiež nedôvodná.\nK odňatiu možnosti žalobcu pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť tým,\nže súdy nevyvrátili dôkazy žalobcu (podľa obsahu zrejme nevyhodnotili dôkazy správne).\nNajvyšší\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nvo\n\nsvojich\n\nostatných\n\nrozhodnutiach\n\nuž niekoľkokrát vyslovil, že nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom,\nktorým súd odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom (pozri napr. uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1992 sp. zn. 4 Cdo 6/1992, uverejnené\nv Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1993, zošit č. 3-4,\nstr. 127 pod poradovým č. 37/1993). Dovolací súd v predmetnej veci nevidí žiaden dôvod,\npre ktorý by sa mal odchýliť od uvedeného záveru. V zmysle § 132 O. s. p. dôkazy hodnotí\nsúd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,\nčo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237\nO. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotil niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho\nrozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne. No táto skutočnosť ešte sama o sebe\nnezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. (pre úplnosť treba dodať,\nže nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy,\nkeď je dovolanie procesne prípustné - por. § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p.)\nPokiaľ dovolateľ svoje dovolanie ďalej odôvodnil tým, že konanie je postihnuté inou\nvadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnuté rozhodnutie\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú procesnú vadu (§ 241\nods. 2 písm. h/ O. s. p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod\n(ktorý možno uplatniť vždy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť\ndovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/\nO. s. p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie\nprípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá.\nDovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny\nopravný prostriedok , ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu;\npokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté\n\n12\n\nrozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné\nnesprávnosti rozhodnutia.\nNakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné, nebola\npreukázaná existencia dovolateľom namietaných vád konania v zmysle § 237 písm. d/ a f/\nO. s. p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O. s. p., Najvyšší súd\nSlovenskej republiky dovolanie žalobcu 1/ podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218\nods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento\nopravný prostriedok neprípustný, odmietol.».\n25. Po oboznámení sa s obsahom uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 73/2014\nz 25. marca 2015, ktorých relevantné právne závery boli už uvedené, ústavný súd\nkonštatuje, že najvyšší súd označeným rozhodnutím neporušil práva zaručené čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 ústavy, resp. čl. 6 a čl. 13 dohovoru.\n26. Z citovaných častí odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší\nsúd sa štandardným a ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovnal s otázkou prípustnosti\ndovolania proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 3 Co/74/2012 z 28. marca 2013, pričom\nodôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu dáva dostatočnú odpoveď\nna argumentáciu sťažovateľov týkajúcu sa nimi namietaného porušenia procesných\npravidiel verejného prerokovania veci pred odvolacím súdom, ako aj nedostatočného\nodôvodnenia rozsudku krajského súdu. Ustálenej judikatúre najvyššieho súdu zodpovedá\naj názor, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 OSP\na do tohto právneho názoru ústavný súd v zásade nemá dôvod zasahovať (III. ÚS 50/2013).\nPorušenia ustanovení o dokazovaní (napríklad ak pri dokazovaní všeobecný súd\nnepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku) sa totiž\npovažujú za tzv. iné vady konania majúce za následok nesprávne rozhodnutie veci\n(k tomu bližšie pozri rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 28/2006 z 31. januára 2008,\nrozsudok sp. zn. 4 Cdo 38/2007 z 28. februára 2008 a iné v právnej databáze ASPI,\njudikatúra k § 241 OSP).\n\n13\n\n27. Samotná otázka posúdenia podmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania,\nvrátane posúdenia otázky prípustnosti dovolania je navyše podľa názoru ústavného súdu\nvecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku,\nktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii základného\npráva na súdnu ochranu, v konečnom dôsledku nemôže viesť k záveru o porušení\nzákladného práva sťažovateľov zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru. Vzhľadom na ústavne akceptovateľné závery najvyššieho súdu\no neprípustnosti dovolania a vzhľadom na to, že predmetom dovolacieho konania bol\npotvrdzujúci rozsudok krajského súdu, najvyšší súd nemal právomoc preskúmavať\ndôvodnosť dovolania z hľadiska naplnenia dovolacích dôvodov svedčiacich o existencii inej\nvady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 241 ods. 2 písm. b)\nOSP] alebo jej nesprávneho právneho posúdenia [§ 241 ods. 2 písm. c) OSP]. Sťažovatelia\nsa s odkazom na § 242 ods. 1 OSP mylne domáhajú povinnosti najvyššieho súdu ex offo\nskúmať rozhodnutie dovolacieho súdu z hľadiska všetkých v dovolaní uplatniteľných vád,\nkeďže v zmysle stabilizovanej judikatúry najvyššieho súdu vykladajúcej príslušné zákonné\nnormy môže dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b) a c) OSP súd najvyšší súd\nskúmať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo však nebol prípad sťažovateľov.\n28. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje\nznaky arbitrárnosti, je ústavne akceptovateľné, pričom nezistil existenciu skutočností\nsvedčiacich o tom, že by ho bolo možné považovať za popierajúce zmysel práva na súdnu\nochranu, keďže najvyšší súd zrozumiteľne vysvetlil právne závery o neprípustnosti\ndovolania, ku ktorým dospel. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základnému právu\nna rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy sťažovatelia ani nepredložili\nústavne relevantnú argumentáciu signalizujúcu akýmkoľvek spôsobom nerovnaký prístup\nnajvyššieho súdu k účastníkom konania pri ustálení záveru o neprípustnosti dovolania\n(resp. nerovnakých procesných možností pre uplatnenie práv účastníkov) a ani ústavný súd\nz obsahu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu žiadne takéto porušenie nezistil. Obsah\nuznesenia najvyššieho súdu nedáva ústavnému súdu dôvod ani pre záver o porušení práva\nna účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, keďže najvyšší súd sa\nudržateľným spôsobom zaoberal otázkou prípustnosti podaného dovolania a túto vyriešil\n14\n\nakceptovateľným spôsobom. Uvedené platí aj v prípade, keď sa vnútorná intencionalita\nprávnych úvah sťažovateľov uberala iným smerom ako právny názor najvyššieho súdu,\nktorý síce rozhodol spôsobom, s ktorým sťažovatelia nesúhlasia, avšak rozhodnutie bolo\nodôvodnené dostatočne a na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré\nústavný súd nie je oprávnený a ani povinný nahrádzať. K tomu ústavný súd obdobne\npoznamenáva, že ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa želania účastníka\nkonania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia\nzákladného práva (napr. II. ÚS 54/02).\n29. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu neboli porušené sťažovateľmi označené základné právo na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1, ako aj základné právo na rovnosť účastníkov v konaní zaručené čl. 47\nods. 3 ústavy a rovnako ani právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na právo na účinný prostriedok nápravy zaručené čl. 13 dohovoru.\n30. Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 1 ústavy ústavný súd v súlade so svojou\nstabilizovanou judikatúrou uvádza, že uvedený článok ústavy neobsahuje konkrétnu\ngaranciu základného práva a slobody, ale je akýmsi základným či všeobecným ustanovením\nlimitujúcimi zásahy štátu vo vzťahu k nositeľom základných práv a slobôd. V nadväznosti\nna uvedené treba konštatovať, že v prípade sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný\nsúd rozhoduje vždy o porušení konkrétneho základného práva alebo slobody zakotveného\nv druhej hlave ústavy, prípadne práva zaručeného medzinárodnými zmluvami o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného teda vyplýva, že porušenie iného článku\nústavy možno podaním individuálnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať len\nv spojení s namietaným porušením už konkrétneho označeného základného práva alebo\nslobody (obdobne napr. II. ÚS 167/04, III. ÚS 300/06, III. ÚS 224/08). Keďže porušenie\noznačených základných práv sťažovateľov (čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy) zistené\nnebolo, nie je možné ani vysloviť záver o porušení čl. 1 ústavy.\n31. Z obdobných hľadísk ústavný súd nevzhliadol ani žiadnu možnosť porušenia\nčl. 17 dohovoru, ktorý obsahuje skôr všeobecné pravidlá obmedzenia ostatných (vecných)\n15\n\nzákladných práv alebo slobôd a ani čl. 41 dohovoru upravujúci právomoc ESĽP priznať\npoškodenej strane v konaní pred ním spravodlivé zadosťučinenie.\n32. Z uvedených dôvodov bola sťažnosť ako celok podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Vzhľadom na odmietnutie\nsťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľov v danej veci stratilo\nopodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd bližšie nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. októbra 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "petit"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:896c7750-10cc-49b6-ae27-bee2bbea39e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.281.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 281/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 281/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.281.2016.1"}, {"guid": "ussr:af3344c7-e1ca-404a-ac2b-2774b8041c90", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af3344c7-e1ca-404a-ac2b-2774b8041c90"}, {"guid": "ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367"}, {"guid": "ussr:14d76230-ca5f-4caf-be6c-0fe53f7aa7c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 50/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 50/2013 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:14d76230-ca5f-4caf-be6c-0fe53f7aa7c7"}, {"guid": "ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19"}, {"guid": "ussr:6b84114c-7b97-4f88-a835-a1df0e5d4515", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2011 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b84114c-7b97-4f88-a835-a1df0e5d4515"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:f30ac45b-6b03-4acc-83ed-d0a3bfeb4da1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 224/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 224/08 z 16. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-16", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f30ac45b-6b03-4acc-83ed-d0a3bfeb4da1"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350"}, {"guid": "ussr:5c0b35bb-af9b-4793-ae82-d5f4d4ecfcb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 211/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/07 z 12. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-12", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c0b35bb-af9b-4793-ae82-d5f4d4ecfcb4"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 167/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/04 z 7. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-07", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 54/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 54/02 z 17. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-17", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}