{"guid": "ussr:788a7d43-5570-440c-9f3b-33ea10071481", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.590.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 590/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 590/2016 z 21. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. septembra 2016, sp. zn. I. ÚS 590/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.590.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2016-09-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "nazov": "čl. 44 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-4", "nazov": "čl. 44 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-45", "nazov": "čl. 45 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-45", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 45", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 45", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 45", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-44", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-45", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/788a7d43-5570-440c-9f3b-33ea10071481", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.590.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.590.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.590.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 590/2016-31\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n21. septembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť obce Čakany, Čakany 115,\n, zastúpených\nadvokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, za ktorú\nkoná advokát Mgr. Lukáš Opett, PhD., vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 44 ods. 1, 2 a 4, čl. 45, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 2 Sžo 44/2014 z 18. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obce Čakany,\n\na\n\no d m i e t a ako\n\nzjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n14. apríla 2016 doručená sťažnosť obce Čakany (ďalej aj ,,sťažovateľka v 1. rade“),\n(ďalej aj ,,sťažovateľka v 2. rade“) a\n\n(ďalej aj ,,sťažovateľ\n\nv 3. rade“, spolu aj ,,sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 44 ods. 1, 2 a 4, čl. 45, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sžo 44/2014 z 18. novembra 2015\n(ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovatelia boli\n(spolu s ďalšími osobami, ktoré sťažnosť nepodali) v procesnom postavení žalobcov\núčastníkmi konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Hlavného banského úradu\nč.1414-2140/2010 z 10. novembra 2010 (ďalej aj ,,rozhodnutie hlavného banského úradu“),\nktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného banského úradu v Bratislave\nč. 93-2505/2010 z 13. septembra 2010 (ďalej aj ,,rozhodnutie obvodného banského úradu“),\nktorým bola povolená právnickej osobe\n\n(v priebehu konania došlo\n\nk zmene obchodného mena na\n\n, ďalej aj ,,banská spoločnosť“)\n\nzmena č. 1 dobývania ložiska nevyhradeného nerastu − štrkopieskov v kat. úz. Čakany\nv tom, že dobývanie tohto ložiska nevyhradeného nerastu − štrkopieskov sa povoľuje aj\nna ďalšom pozemku o výmere približne 18 hektárov v kat. úz. Čakany. Do povolenia zmeny\npritom bola povolená ťažba na vedľajšom pozemku o výmere približne 5 hektárov.\n3. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) ako prvostupňový správny súd\nrozsudkom sp. zn. 14 S 3/2011 z 28. novembra 2013 (ďalej len ,,rozsudok krajského súdu“)\nrozhodol tak, že (i) zastavil konanie o žalobe sťažovateľov v 2. a 3. rade (rovnako bolo\nkonanie zastavené aj vo vzťahu k ostatným žalobcom s výnimkou obce Čakany),\na (ii) podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie\nhlavného banského úradu a rozhodnutie obvodného banského úradu a vec vrátil na ďalšie\nkonanie. Na odvolanie žalovaného, banskej spoločnosti a ostatných žalobcov (vrátane\nsťažovateľov v 2. a 3. rade), o veci rozhodoval najvyšší súd, ktorý rozsudkom napadnutým\ntouto sťažnosťou rozsudok krajského súdu (i) vo výroku o zastavení konania potvrdil\na (ii) vo výroku, ktorým boli rozhodnutia hlavného banského úradu a obvodného banského\n\n2\n\núradu zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, rozsudok zmenil tak, že žalobu\nzamietol.\n4. Sťažovatelia v sťažnosti rozsiahlo popisujú priebeh označeného správneho konania\na súdneho preskúmavacieho konania, pričom podstatu sťažnostnej argumentácie vyjadrili\ntakto:\n,,Kľúčovou otázkou pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia hlavného banského\núradu a jemu predchádzajúceho rozhodnutia obvodného banského úradu bolo posúdenie\nexistencie predbežnej otázky v súvislosti s vtedy prebiehajúcim prieskumom zákonnosti\núzemného rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava. Jedná sa o rozhodnutie, ktoré\npodmieňuje možnosť povolenia zmeny č. 1, o ktoré sa banská spoločnosť snažila\nv predmetnom konaní...\nJe teda zrejmé, že ak sa pre správne konanie o povolení zmeny č. 1 stalo kľúčovou\notázkou súdne vyhodnotenie zákonnosti iného rozhodnutia správneho orgánu (územného\nrozhodnutia) podmieňujúceho vydanie rozhodnutia vo veci samej o povolení zmeny č. 1,\njedná sa o predbežnú otázku v zmysle správneho poriadku (takýmto konaním bolo práve\nkonanie o súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava\nprebiehajúce pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1 S 115/2013 a neskôr\npred Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 2 Sžo 49/2014)...\nInými slovami povedané, v čase keď prebiehalo konanie o povolenie zmeny č. 1 bolo\npredchádzajúce územné rozhodnutie predmetom súdneho prieskumu...\nKrajský súd sa s týmito námietkami plne stotožnil, na základe čoho zrušil\nrozhodnutia hlavného banského úradu obvodného banského úradu a vec im vrátil na ďalšie\nkonanie.\nRozsudkom najvyššieho súdu bol popretý vyššie uvedený právny názor a to bez\nbližšieho zrozumiteľného odôvodnenia..., pričom najvyšší súd poukázal na nasledovné štyri\nokolnosti:\n(i) prebiehajúci súdny prieskum územného rozhodnutia nedáva zákonný dôvod na\nprerušenie konania o povolenie zmeny č. 1...\n(ii) zrušujúci rozsudok v súdnom prieskume územného rozhodnutia by mohol\novplyvniť konanie o povolení zmeny č. 1\n\n3\n\n(iii) správny poriadok má dostatok procesných nástrojov na vyriešenie sporných\notázok, ktoré by vznikli zrušujúcim rozsudkom\n(iv) žaloba o súdny prieskum územného rozhodnutia bola zamietnutá právoplatným\nspôsobom, čo bolo známe až v čase rozsudku najvyššieho súdu...\nTvrdenia (i) a (ii) sú podľa nášho názoru v logickom protiklade... v súvislosti\ns argumentom v bode (iii) najvyšší súd nehovorí akých a už vôbec sa nezaoberá ich\nefektivitou a účinnosťou. Napokon najvyšší súd zmieňuje, že žaloba proti územnému\nrozhodnutiu bola právoplatne zamietnutá, k čomu však nedáva žiaden komentár, ale nič\niného z tohto nemôže vyplývať ako to, že tým fakticky potvrdzuje, že pôvodne správne\norgány vlastne rozhodli zákonne, keď konanie o povolenie zmeny č. 1 z dôvodu bežiaceho\nsúdneho prieskumu územného rozhodnutia neprerušili, lebo ako sa teraz ukázalo, žaloba\nbola zamietnutá... Navyše v súčasnosti prebieha konanie pred ústavným súdom vo veci\nústavnosti súdneho prieskumu územného rozhodnutia....\nNajvyšší súd sa nevysporiadal s povahou predbežnej otázky, neuviedol prečo by\notázku nastolenú v predmetnom spore nebolo možné považovať za predbežnú otázku,\npričom sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, prečo Hlavný banský úrad a Obvodný banský\núrad nemali prerušiť konanie, hoci im tak správny poriadok ukladá.“\n5. V rámci ďalšej argumentácie sťažovateľka v 1. rade najvyššiemu súdu vytýka, že\nnevychádzal zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania správnych orgánov, ale\nvzal do úvahy plynutie času, a to len na jej úkor, z čoho vyvodzuje zásah do práva\nna rovnosť účastníkov v konaní a práva na spravodlivé súdne konanie, keďže vo vzťahu\nk banskej spoločnosti plynutie času do úvahy nevzal. V tomto smere sťažovateľka\nnekonkrétne namieta neaktuálnosť podkladov, ktoré mala banská spoločnosť predložiť\nsprávnym úradom. Sťažovateľka v 1. rade namieta aj zásah do jej práva na priaznivé životné\nprostredie, kde na jednej strane uznáva, že obec nie je nositeľom tohto práva, na strane\ndruhej tvrdí, že je jej zverená povinnosť chrániť životné prostredie jej obyvateľov.\n6. Sťažovatelia v 2. a 3. rade namietajú porušenie svojich označených práv v dvoch\nsúvislostiach:\n\n4\n\n(i) v prvom rade namietajú, že konanie o ich žalobe bolo rozsudkom krajského súdu\nv spojení s rozsudkom najvyššieho súdu zastavené, na čo podľa ich názoru nebol zákonný\ndôvod. Zrušenia rozhodnutia hlavného banského úradu a obvodného banského úradu sa\npritom domáhali aj z dôvodu, že správne orgány s nimi ako s účastníkmi nekonali, hoci\ns nimi konať mali. Poukazujú na to, že v žalobe konkrétnymi okolnosťami odôvodnili ich\nlegitimáciu na podanie žaloby, a preto neboli dôvody na záver správnych súdov, že ide\no nekonkretizované a všeobecné tvrdenia, ktoré nie sú spôsobilé ukrátiť žalobcov na ich\nprávach, a že neboli konkretizované práva, na ktorých im mala byť spôsobená ujma,\n(ii) v druhom rade namietajú zásah do svojho práva na priaznivé životné prostredie\na práva na informácie o životnom prostredí, ktorý mal nastať de facto znemožnením, aby sa\nvôbec informovali o stave správnych konaní, ktoré prakticky zasahujú do ich práv a právom\nchránených záujmov. V tejto súvislosti sú toho názoru, že mali byť účastníkmi nielen\nsúdneho, ale aj správneho konania.\n7. V petite sťažnosti sťažovateľka v 1. rade navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu boli porušené jej práva podľa čl. 44 ods. 1 a 4,\nčl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1\nústavy. Sťažovatelia v 2. a 3. rade navrhujú, aby ústavný súd vyslovil, že napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu boli porušené ich práva podľa čl. 44 ods. 1, 2 a 4, čl. 45, čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy. Sťažovatelia v 1. až 3.\nrade zhodne navrhujú, aby ústavný súd rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vrátil mu vec na\nďalšie konanie. Požadujú taktiež priznanie náhrady trov konania a sťažovatelia v 2. a 3. rade\naj primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € pre každého.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n5\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 44 ods. 1 ústavy každý má právo na priaznivé životné prostredie.\nPodľa čl. 44 ods. 2 ústavy každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie\na kultúrne dedičstvo.\nPodľa čl. 44 ods. 4 ústavy štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov,\no ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu\nurčeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.\nPodľa čl. 45 ústavy každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného\nprostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n\n6\n\nPodľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38\naž 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia\nvykonávajú.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného\nprerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv\na slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda\nvylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov.\nPri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nzákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec\ndôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\n\n7\n\nktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, I. ÚS 426/08).\n11. Ústavný súd sa vychádzajúc z uvedeného pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nzaoberal bližšie otázkou, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. Súčasťou stabilizovanej\njudikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich do ich právomoci. Predovšetkým ústavný\nsúd pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nVo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou\nopravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil\n(m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre\nkonštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda\nvšeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej\núrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne\nnámietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už\nopakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou prípadne\ndohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len\nústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní\nústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy\na zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).\n12. V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\n\n8\n\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných práv\na slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07). Uvedené rovnako platí\naj pre namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nFormuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy totiž ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\n13. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako ESĽP pripomenul, že súdne\nrozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García\nRuiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre\nrozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na\nspravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\n14. Vychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov sa ústavný súd oboznámil s tou časťou odôvodnenia rozsudku\n\n9\n\nnajvyššieho súdu, ktorá bola pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti podstatná. Najvyšší súd\nv podstatnom na odôvodnenie svojho rozsudku uviedol:\n«Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 14S/3/2011-355 z 28. novembra 2013 zastavil\npodľa § 250d ods. 3 OSP konanie o žalobe, podanej žalobcami v 2/ až 10/ rade pre\nnedostatok vecnej aktívnej legitimácie, resp. nenaplnenia zákonnej požiadavky obsahu\nžalobného návrhu v zmysle § 249 OSP, keď žaloba obsahovala iba všeobecné tvrdenia\na neboli preukázané ani tvrdené konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo vyvodené\nporušenie zákona vo vzťahu ku konkrétnym právam uvedených účastníkov. Okrem toho\nkrajský súd vyslovil názor, že v prípade niektorých žalobcov je viazaný právoplatnými\nrozsudkami, ktorými boli zamietnuté žaloby proti rozhodnutiam Hlavného banského úradu\no nepriznaní postavenia účastníka správneho konania.\nĎalším výrokom uvedeného rozsudku krajský súd rozhodnutie Hlavného banského\núradu... a rozhodnutie Obvodného banského úradu... zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/\nOSP a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Za zásadný a jediný relevantný\ndôvod zrušenia uvedených rozhodnutí správnych orgánov považoval námietku (v žalobe)\nnezohľadnenia správnemu orgánu známej skutočnosti, že prebieha súdny prieskum\nrozhodnutia o využití územia vo veci sp. zn. 1S 115/2013 Krajského súdu v Bratislave,\nktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia Ministerstva\ndopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 04.02.2013, č. 17170/2012/SV-44795,\nktorým bolo zamietnuté odvolanie Obce Čakany a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie\nKrajského stavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP-00419/2009/Gi zo dňa 03.06.2009 o\nvyužití územia „Ťažba štrkopieskov - rozšírenie ťažobnej plochy“ pre navrhovateľa\nKrajský súd poukázal na to, že podľa jeho názoru predčasné uplatnenie\nkompetencie rozhodovať o povolení Zmeny č. 1 dobývacieho územia bez zohľadnenia\nmožnosti zrušenia právoplatného rozhodnutia o využití územia súdom by mohlo viesť\nk zmätočnej situácii, keď by bola povolená ťažba na území, ktorého využitie na účely ťažby\nby nebolo povolené. Ostatné tvrdenia žaloby, týkajúce sa okruhu účastníkov konania,\nzistenia skutočného stavu veci, že žalovanému nie je známy obsah administratívneho spisu,\nnezrovnalosti pri uvádzaní dátumu, resp. obsahu podaní, v ktorých bolo poukazované na\nsúdny prieskum územného rozhodnutia a vyhodnotenie týchto nezrovnalostí banskými\n\n10\n\núradmi, nepovažoval krajský súd za dôvodné, resp. schopné spôsobiť nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia....\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu\n(§ 247 ods. 1 OSP). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou\nnapadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä\ns hmotnými\n\na\n\nprocesnými\n\nadministratívnymi\n\npredpismi.\n\nV intenciách\n\ncitovaného\n\nustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,\nktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych\nnoriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je\nsprávny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť\nho vydaním rozhodnutia...\nKrajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vyporiadal\ns tvrdeniami žaloby, ktoré sa týkali nekonania so žalobcami 2/ až 10/ ako s účastníkmi\nkonania, nezistenia skutočného stavu veci, že žalovanému nie je známy obsah\nadministratívneho spisu. S jeho dôvodmi, ktoré sa týkali uvedených tvrdení žaloby sa\nnajvyšší súd stotožnil a preto ich nebude opakovať.\nPokiaľ ide o dôvod, z ktorého došlo ku zrušeniu rozhodnutia správnych orgánov\noboch stupňov podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP (že rozhodnutie správnych orgánov\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci) a vec bola správnemu orgánu vrátená\nna ďalšie konanie, s týmto dôvodom sa najvyšší súd nestotožnil. Skutočnosť, že prebieha\nsúdny prieskum rozhodnutia o využití územia vo veci sp. zn. 1S 115/2013 Krajského súdu\nv Bratislave, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia\nMinisterstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 04.02.2013,\nč. 17170/2012/SV-44795, ktorým bolo zamietnuté odvolanie Obce Čakany a bolo potvrdené\nprvostupňové rozhodnutie Krajského stavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP-00419/2009/Gi\nzo dňa 03.06.2009 o využití územia „Ťažba štrkopieskov - rozšírenie ťažobnej plochy“\npre navrhovateľa\n\nnedáva zákonný dôvod na prerušenie konania podľa\n\n§ 29 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správneho poriadku), ako na to správne\npoukázal v odvolaní žalovaný správny orgán a účastník konania\n\n11\n\nJe\n\nsíce pravdou, že zrušujúci rozsudok v súdnom preskúmavacom konaní, ktoré sa týkalo\nrozhodnutia o využití územia (kde ako stavebný orgán prvého stupňa rozhodoval Krajský\nstavebný úrad v Trnave a o odvolaní rozhodlo Ministerstvo dopravy, výstavby\na regionálneho rozvoja SR), by mohol ovplyvniť konanie v danej veci, správny poriadok\nvšak má dostatok procesných nástrojov na vyriešenie sporných otázok, ktoré by takým\nrozhodnutím vznikli. V danom štádiu konania však Najvyšší súd Slovenskej republiky\npovažuje za potrebné uviesť, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Sžo/49/2014 zo dňa 28.09.2015 bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v\nBratislave č. k. 1S 115/2013-121 z 03.04.2014, ktorým bola zamietnutá žaloba, ktorou sa\nžalobca Obec Čakany domáhal zrušenia rozhodnutia o využití územia.\nZa uvedeného skutkového a právneho stavu veci bolo potrebné napadnutý rozsudok\nvo výroku, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie Hlavného banského úradu Banská Štiavnica\nč. 1414-2140/2010 zo dňa 10.11.2010 a rozhodnutie Obvodného banského úradu\nv Bratislave č. 93-2505/2010 zo dňa 13.09.2010 zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP\na vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa § 220 v spojení s § 250ja\nods. 4 druhá veta OSP zmeniť a žalobu zamietnuť. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo\nvydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu.\nVýrok rozsudku, ktorým krajský súd konanie o žalobe podanej žalobcami 2/ až 10/\nzastavil, najvyšší súd potvrdil ako vecne správny. V tejto časti sa najvyšší súd v celom\nrozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 a 2\na § 250ja ods. 4 druhá veta OSP).»\nKeďže sa v otázke zastavenia konania o žalobe sťažovateľov v 2. a 3. rade (ako aj\nďalších žalobcov s výnimkou obce Čakany) najvyšší súd stotožnil so závermi krajského\nsúdu, ústavný súd sa oboznámil aj s relevantnou časťou odôvodnenia jeho rozsudku:\n,,Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho\nvydaniu postupom v zmysle Druhej časti O.s.p. v rozsahu žalobných dôvodov uvedených\nvo včas podanej žalobe a dospel k záveru, že v prvom rade je dôvodné zastaviť postupom\nv zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. konanie o žalobe podanej žalobcami v 2/- 10/ rade\npre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie, resp. nenaplnenia zákonnej požiadavky obsahu\nžalobného návrhu v zmysle § 249 O.s.p.. V zmysle ustálenej judikatúry je nutné požadovať\n\n12\n\nod žalobcu ako subjektu, ktorý sa domáha ochrany svojich individuálnych práv, uvedenie\nkonkrétnych tvrdení o ukrátení na jeho právach nezákonným rozhodnutím správneho\norgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žaloba\nobsahovala iba všeobecné tvrdenia, neboli preukázané ani tvrdené konkrétne skutočnosti,\nz ktorých je vyvodzované vo vzťahu k ich konkrétnym právam porušenie zákona. Tu treba\nzdôrazniť, že súd je viazaný rozsahom žalobných dôvodov, tieto za žalobcu nevyhľadáva.\nOkrem toho súd zastáva názor, že v prípade žalobcov\nviazaný\n\nprávoplatnými rozsudkami v konaniach 14 S/30/2010,\n\nje\n14 S/105/2010\n\na 23 S/20/2010, ktorými boli zamietnuté žaloby proti rozhodnutiam hlavného banského\núradu o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania.\nKrajský súd je viazaný vyslovenými právnymi názormi NS SR v rozhodnutiach,\nktorými boli skončené konania ohľadne žalôb na preskúmanie rozhodnutí o nepriznaní\npostavenia účastníkov správneho konania a naplnenie zákonnej podmienky preukázania\nkonkrétnej ujmy na právach žalobcov v konaní 14 S/3/2011 môže skúmať len v intenciách\ntejto žaloby. Ohľadne žalobcov 2/-10/ súd preto skonštatoval dôvody na zastavenie konania\npre nepreukázanie dôvodov zakladajúcich procesnú legitimáciu na podanie žaloby. Žalobné\ndôvody uvedené v žalobnom návrhu vo veci 14 S/3/2011 týkajúce sa týchto konkrétnych\nosôb sú všeobecné, nekonkrétne. Poukazy na to, že sa jedná o osoby bývajúce v obci,\nktorých vlastnícke práva k pozemkom a stavbám, môžu byť dotknuté negatívnymi vplyvmi,\nresp., že obchodné aktivity developera\n\nby mohli byť dotknuté, ani poukaz\n\nna závažnosť námietok, ktoré by žalobcovia vzniesli v konaní, pokiaľ by s nimi správny\norgán konal, nepovažuje súd za spôsobilé žalobné dôvody.\nČo sa týka žalobných dôvodov vo vzťahu k žalobcovi 1/, súd nekonanie so žalobcami\n2/ až 10/ nepovažuje za postup, ktorým by mohlo dôjsť k ujme na nekonkretizovaných\nprávach žalobcu 1/, zrejme ako obce, v ktorej žalobcovia 2/ až 9/ bývajú, resp. žalobca 10/\npodniká. Rovnaký názor má súd na námietku nesprávnosti postupu pri zisťovaní účastníkov\nv banskom povoľovacom konaní. K ujme na právach žalobcu 1/ ako účastníka správneho\nkonania preukázateľne nedošlo.“\n15. Predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu\ndostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad\n\n13\n\na závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňujú, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\na arbitrárne aj tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n16. Ústavný súd sa však v tomto ohľade stotožňuje s najvyšším súdom\nprezentovaným právnym názorom, podľa ktorého súdny prieskum inak právoplatného\núzemného rozhodnutia nie je dôvodom na to, aby správny súd zrušil iné správne\nrozhodnutia (rozhodnutie hlavného banského úradu a obvodného stavebného úradu), ktoré\nnadobudli právoplatnosť. Osobitne podstatnou skutočnosťou pritom je, že sťažovatelia\nv sťažnosti doručenej ústavnému súdu v podstate nepoukázali na iné vecné dôvody\nnezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí hlavného banského úradu a obvodného\nstavebného úradu, okrem ich tvrdenia, že tieto orgány mali s rozhodovaním o povolení\nzmeny č. 1 dobývania ložiska nevyhradeného nerastu − štrkopieskov v kat. úz. Čakany\nčakať na výsledky súdneho prieskumu zákonnosti iného správneho rozhodnutia – územného\nrozhodnutia, ktoré bolo podmienkou vydania rozhodnutia o povolení zmeny č. 1.\n17. Nemožno sa pritom stotožniť ani s názorom sťažovateľov, že plynutie času bolo\nzohľadnené v ich neprospech. Sťažovatelia v sťažnosti nepriamo predkladajú ústavnému\nsúdu názor, že najvyšší súd mal potvrdiť zrušujúci výrok rozsudku krajského súdu a výrok\no vrátení veci na ďalšie konanie správnym orgánom, a to za situácie, keď jediný krajským\nsúdom vzhliadnutý dôvod na takéto rozhodnutie (súdny prieskum územného rozhodnutia)\nodpadol, keďže v čase rozhodovania najvyššieho súdu (i) územné rozhodnutie bolo\n\n14\n\nprávoplatné a (ii) žaloba o súdny prieskum územného rozhodnutia a potvrdzujúceho\nrozhodnutia odvolacieho správneho orgánu bola právoplatne zamietnutá. V tejto súvislosti\nústavný súd len dopĺňa, že sťažnosť sťažovateľky v 1. rade proti rozsudku\nnajvyššieho súdu vo veci súdneho prieskumu územného rozhodnutia sp. zn. 2 Sžo 49/2014\nz 28. septembra 2015 bola ako zjavne neopodstatnená odmietnutá uznesením ústavného\nsúdu sp. zn. III. ÚS 292/2016 z 11. mája 2016. Pokiaľ preto sťažovateľka v 1. rade\nv sťažnosti doručenej ústavnému súdu neuvádza iné dôvody na zrušenie preskúmavaných\nrozhodnutí hlavného banského úradu a obvodného stavebného úradu ako nezákonných,\njej sťažnosť sa javí ako zjavne účelová.\n18. Ústavný súd a rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej konštantnej\njudikatúre opakovane zdôraznili, že ústava, ako aj dohovor chránia nie teoretické a iluzórne\npráva sťažovateľov, ale práva konkrétne a účinné, teda práva, ktorých sa dá reálne domáhať,\na nie práva, ktoré majú v praxi iba iluzórnu povahu a iluzórne účinky (porovnaj napr.\nI. ÚS 5/02, I. ÚS 350/08, I. ÚS 255/2010). V praktickom význame však požadovaná\nústavno-súdna ochrana sťažovateľke v 1. rade nemohla priniesť žiadny reálny úžitok, keďže\nňou tvrdené dôvody nezákonnosti rozhodnutí hlavného banského úradu a obvodného\nstavebného úradu – aj keď by boli v čase pôvodného rozhodovania jestvovali − v súčasnosti\nzjavne odpadli.\n19. K ďalším sťažnostným námietkam ústavný súd v stručnosti uvádza.\n20. K arbitrárnosti rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že dôvody\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu sú zrozumiteľné a dostatočne logické,\nvychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem.\nOdôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m.\nIV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby\nsa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia.\n\n15\n\n21. Pokiaľ sťažovatelia hypoteticky uvažujú v rovine – čo ak by bolo územné\nrozhodnutie v rámci súdneho prieskumu zrušené? – ústavný súd v zhode s najvyšším súdom\nuvádza, že zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „správny poriadok“) obsahuje procesné nástroje umožňujúce zjednať\nnápravu. In concreto ide najmä o obnovu konania, kde v zmysle § 62 ods. 1 písm. b)\nSprávneho poriadku platí, že konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré\nje právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak rozhodnutie záviselo od posúdenia\npredbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Podľa § 62 ods. 2 Správneho\nporiadku pritom správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1,\nak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. Na tomto mieste však ústavný súd musí\nopätovne – sledujúc reálnu, a nie iluzórnu ochranu práv – pripomenúť, že v čase\nrozhodovania najvyššieho súdu bolo územné rozhodnutie právoplatné a žaloba o jeho súdny\nprieskum bola tiež právoplatne zamietnutá.\n22. K námietkam sťažovateľov v 2. rade a 3. rade, že sa nimi nekonalo a konanie\no ich žalobe bolo zastavené, ústavný súd konštatuje, že z príloh pripojených k sťažnosti\nvyplýva, že vo vzťahu k žalobcom boli najskôr vydané rozhodnutia obvodného banského\núradu a hlavného banského úradu o tom, že nie sú účastníkmi konania začatého na základe\nžiadosti banskej spoločnosti o povolenie zmeny č. 1 povoleného dobývacieho ložiska\nnevyhradeného nerastu. Následne viacerí žalobcovia (vrátane sťažovateľky v 2. rade) podali\nžaloby o preskúmanie rozhodnutí o nepriznaní postavenia účastníka konania. Niektorí\nzo žalobcov žaloby vzali späť, a teda konanie bolo zastavené (vrátane konania o žalobe\nsťažovateľky v 2. rade), niektorí zo žalobcov takéto žaloby nepodali (sťažovateľ v 3. rade),\nvo vzťahu k niektorým zo žalobcov boli ich žaloby právoplatne zamietnuté (napr. rozsudky\nkrajského súdu sp. zn. 14 S 14/2010, sp. zn. 14 S 105/2010, sp. zn. 23 S 20/2010)\na vo vzťahu k viacerým žalobcom bolo konanie najvyšším súdom zastavené s tým, že\nprieskumom zákonnosti nepriznania postavenia účastníka sa bude zaoberať súd v konaní\nvedenom pod sp. zn. 14 S 3/2011.\n23. V tomto smere následne postupoval aj krajský súd, keď na jednej strane\nrešpektoval právoplatné rozhodnutia o súdnom prieskume zákonnosti nepriznania\n\n16\n\npostavenia účastníka, zároveň však vo vzťahu k sťažovateľom (ale aj ďalším žalobcom)\nmeritórne preskúmal otázku ich legitimácie v konaní o súdnom prieskume napadnutých\nrozhodnutí hlavného banského úradu a obvodného banského úradu. Pokiaľ pritom dospel\nk záveru, že (i) na strane sťažovateľov v 2. a 3. rade (a ďalších žalobcov) absentuje splnenie\nzákonných predpokladov pre nadobudnutie statusu osôb aktívne vecne legitimovaných\nna podanie žaloby a zároveň (ii) zo žaloby nevyplývajú konkrétne tvrdenia o ukrátení\nsťažovateľov v 2. a 3. rade na ich subjektívnych právach a (iii) tento svoj názor riadne,\nkonzistentne a preskúmateľne odôvodnil, (iv) a s jeho závermi sa postupom podľa § 219\nods. 1 a 2 OSP stotožnil najvyšší súd, ústavnému súdu neprislúcha tieto jeho závery\nrevidovať, dopĺňať či inak rozvíjať.\n24. Pokiaľ sťažovatelia namietajú aj zásah do práva na priaznivé životné prostredie\na práva na informácie o životnom prostredí, ústavný súd uvádza, že ide o základné práva\nhmotnej povahy, ktorých sa možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto\nustanovenia ústavy vykonávajú (čl. 51 ods. 1 ústavy). Z judikatúry ústavného súdu možno\nvyvodiť, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných\npráv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne\nporušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. V opačnom prípade\nby ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom\nochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by\ntakým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných\nsúdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to, aby\nsa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné\nprávne normy (obdobne napr. II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08). V prípade sťažovateľov z tejto\njudikatúry ústavného súdu vyplýva, že pokiaľ bola odmietnutá sťažnosť v časti samotného\nzákladného práva na súdnu ochranu, práva na rovnosť účastníkov v konaní a práva\nna spravodlivé súdne konanie, nemôže obstáť ani v spojení s čl. 44 a čl. 45 ústavy. Uvedené\nje nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim zo vzájomného vzťahu medzi právami\nhmotnoprávneho charakteru a ústavno-procesnými princípmi z perspektívy ich možného\nporušenia.\n\n17\n\n25. Na strane druhej novšia judikatúra ústavného súdu už smeruje aj k posudzovaniu\nnamietaného porušenia hmotných práv v rozhodnutí všeobecného súdu, a to aj bez toho, aby\nsťažovateľ musel namietať, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné princípy\npostupu vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy (IV. ÚS 360/09, III. ÚS 196/08, II. ÚS 111/08,\nI. ÚS 131/09 a pod.). V súvislosti s tvrdeným zásahom do označených práv však ústavný\nsúd konštatuje, že v sťažnosti absentujú konkrétne skutočnosti, ktoré by indikovali možnú\nsúvislosť medzi tvrdeným zásahom do označených práv a napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu. Jadro sťažnostných námietok je v tomto smere všeobecné, nekonkrétne\na vágne. Ústavný súd však nie skutkovým súdom, ktorý by v tomto smere vykonával\nakékoľvek dokazovanie či zisťoval prípadné dopady rozhodnutia najvyššieho súdu vo sfére\nživotného prostredia sťažovateľov. Pokiaľ však sťažovatelia v 2. a 3. rade namietajú\nporušenie práva na informácie o životnom prostredí, ústavný súd konštatuje, že ich\núčastníctvo v konaní pred správnymi súdmi (bez ohľadu na skutočnosť, že konanie o ich\nžalobe bolo zastavené) im v plnom rozsahu zaručovalo právo na prístup k všetkým\nrelevantným informáciám o dopadoch rozhodovania správnych orgánov a súdov na ich\nživotné prostredie. Dôkazom tejto skutočnosti je napokon aj samotná sťažnosť, z ktorej\nvyplýva, že sťažovatelia mali prístup ku všetkým informáciám v rámci prebiehajúcich\nsprávnych a súdnych konaní. Preto aj v kontexte s ústavne akceptovateľným odôvodnením\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu nemožno uvažovať o príčinnej súvislosti medzi\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a označenými právami.\n26. Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy, obsahom ktorého je\ndefinovanie Slovenskej republiky ako zvrchovaného, demokratického a právneho štátu,\nústavný súd v zhode so svojou ustálenou judikatúrou pripomína, že toto ustanovenie ústavy\nneobsahuje garanciu konkrétneho základného práva a slobody, ale je základným či\nvšeobecným ustanovením. V nadväznosti na uvedené treba konštatovať, že v prípade\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje vždy o porušení konkrétneho\nzákladného práva alebo slobody zakotveného v druhej hlave ústavy, prípadne práva\nzaručeného medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nZ uvedeného teda vyplýva, že porušenie iných článkov ústavy možno podaním\nindividuálnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať len v spojení s namietaným\n\n18\n\nporušením už konkrétneho označeného základného práva alebo slobody (obdobne napr.\nII. ÚS 167/04, III. ÚS 300/06, III. ÚS 224/08). Keďže porušenie žiadneho základného práva\nzistené nebolo, nie je možné vysloviť ani záver o jeho porušení v spojení označeným\nzákladným ustanovením ústavy.\n27. S prihliadnutím na ústavne akceptovateľnú odôvodnenosť napadnutého\nrozhodnutia, s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj\npráva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym\nnázorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr.\nII. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ako aj\nvzhľadom na absenciu zistenia možného porušenia ďalších označených práv, ústavný súd\nsťažnosť v celosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti. Nezistil totiž možnosť porušenia označených práv sťažovateľov, ktorej\nreálnosť by mohol bližšie posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\n28. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi\nsťažovateľov (návrh na zrušenie rozsudku najvyššieho súdu, vrátenie veci na ďalšie\nkonanie, náhrada trov konania, primerané finančné zadosťučinenie), pretože tieto sú viazané\nna to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. septembra 2016\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-správne rozhodnutie", "životné prostredie", "správne konanie-účastník v správnom konaní", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "stavebné konanie-územné rozhodnutie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38344c61-5bf1-45bd-ae8f-93b15b5855d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.292.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 292/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.292.2016.1"}, {"guid": "ussr:25b81f1f-f09b-4fb3-be58-e5cf2098f1e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 255/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 255/2010 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25b81f1f-f09b-4fb3-be58-e5cf2098f1e6"}, {"guid": "ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 350/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 1002, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:b16161b9-39f7-44cf-a6f4-14e1e451da55", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 360/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 360/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b16161b9-39f7-44cf-a6f4-14e1e451da55"}, {"guid": "ussr:8c18e4da-896d-4e75-bcdc-019da49d64f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 131/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 131/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c18e4da-896d-4e75-bcdc-019da49d64f0"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 426/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d"}, {"guid": "ussr:2e761ecc-9da2-4199-849a-ac428945209c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 196/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e761ecc-9da2-4199-849a-ac428945209c"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:f30ac45b-6b03-4acc-83ed-d0a3bfeb4da1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 224/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 224/08 z 16. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-16", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f30ac45b-6b03-4acc-83ed-d0a3bfeb4da1"}, {"guid": "ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 111/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/08 z 26. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-26", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 167/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/04 z 7. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-07", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}], "citovane_v": []}