{"guid": "ussr:83d51ed2-08cc-41cf-8f4e-d91179e8efa5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.579.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 579/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 579/2016 z 21. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. septembra 2016, sp. zn. I. ÚS 579/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.579.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-09-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/83d51ed2-08cc-41cf-8f4e-d91179e8efa5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.579.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.579.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.579.2016.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 579/2016-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra\n2016 predbežne prerokoval sťažnosť\nbytom\n\n, občana Nigérie,\n, zastúpeného advokátom Mgr. Lukášom\n\nOpettom, PhD., Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sža 10/2016 z 25. mája 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta\n2016 doručená sťažnosť\n\n, štátneho občana Nigérie, bytom\n\nv Slovenskej republike (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 1 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sža 10/2016 z 25. mája 2016 (ďalej len\n„uznesenie najvyššieho súdu“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 9. decembra 2015 sa na Krajskom súde\nv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) konalo pojednávanie vo veci vedenej\npod sp. zn.\n\n1 Scud\n\n11/2015\n\no\n\npreskúmanie\n\nzákonnosti\n\nrozhodnutia\n\nRiaditeľstva\n\nhraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“) č. PPZ-HCP-BB260-004/2015-SK o administratívnom vyhostení sťažovateľa, na ktorom bol prítomný aj\ntlmočník ustanovený krajským súdom, keďže sťažovateľ ako žalobca v predmetnej veci\nneovláda slovenský jazyk. Na tomto pojednávaní bol po ukončení dokazovania vyhlásený\nrozsudok vo veci samej.\n3. Dňa 20. januára 2016 bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený rozsudok\nkrajského súdu v slovenskom jazyku bez prekladu do anglického jazyka napriek tomu, že\n22. decembra 2015 sťažovateľ požiadal o doručenie prekladu rozsudku krajského súdu\nvyhláseného na pojednávaní 9. decembra 2015. Sťažovateľ zdôraznil, že nežiadal krajský\nsúd o preklad všetkých listín v spise, iba o úradný preklad rozsudku, aby sa s ním mohol\nriadne oboznámiť a pochopiť ho.\n4. Uznesenie krajského súdu č. k. 1 Scud 11/2015-96 z 8. februára 2016 (ďalej len\n„uznesenie krajského súdu“), ktorým rozhodol vo veci žiadosti o doručenie písomného\nprekladu svojho rozhodnutia tak, že žiadosti sťažovateľa nevyhovel, bolo právnemu\nzástupcovi sťažovateľa doručené 15. februára 2016.\n5. Sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu odvolanie, v ktorom poukázal\nnajmä na svoje právo v zmysle ustanovenia čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1\ndohovoru konkretizované v ustanovení § 18 druhej vete Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej aj „OSP“), na doktrinálne názory na predmetné ustanovenie Občianskeho súdneho\nporiadku, ako aj na ustálenú prax všeobecných súdov Slovenskej republiky v ostatnom\nobdobí.\n2\n\n6. Dňa 24. júna 2016 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené uznesenie\nnajvyššieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie krajského súdu.\n7. Najvyšší súd a krajský súd vo svojich rozhodnutiach dospeli k názoru, že z § 18\nOSP nevyplýva povinnosť krajského súdu v správnom súdnictve doručovať účastníkom\nkonania pre súdne konanie významné listiny a samotný rozsudok v úradnom preklade.\nPodľa sťažovateľa, naopak, ustanovenie „§ 18 OSP predstavuje konkretizáciu ustanovenia\nčl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda uplatnenie práva na rovnosť\núčastníkov súdneho konania v praxi, v rámci súdneho konania. V predmetnom ustanovení je\nzároveň vyjadrená jednotnosť a vzájomná súvislosť medzi právom na rovnosť účastníkov\nkonania a právom na konanie vo vlastnom jazyku, a to tým, že sú obe obsiahnuté v jednom\nustanovení. Podotýkame, že tretia veta ustanovenia § 18 OSP predstavuje podľa nášho\nnázoru pozitívnu povinnosť súdu, ktorá je implicitne obsiahnutá už v prvých dvoch vetách\nustanovenia § 18 OSP, ako aj v ustanovení čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,\na teda povinnosť súdu zabezpečiť účastníkom konania rovnaké možnosti na uplatnenie\nsvojich práv.“.\n8. Z uvedeného je podľa sťažovateľa zrejmé, že všeobecný súd má nielen povinnosť\nrešpektovať a akceptovať konanie účastníka konania vo vlastnom jazyku, ale má aj\npozitívnu povinnosť vykonať všetky možné opatrenia na to, aby bolo účastníkovi konania\numožnené konať vo vlastnom jazyku, čo nevyhnutne obsahuje aj povinnosť súdu preložiť\núčastníkovi konania všetky podstatné listiny v súdnom konaní, aby sa k nim následne mohol\nvyjadriť, zaujať k nim postoj, ako aj povinnosť súdu preložiť svoje rozhodnutie, aby sa\núčastník konania mohol samostatne rozhodnúť, či proti takémuto rozhodnutiu podá aj\nopravné prostriedky alebo nie.\n9. Uvedený výklad vyplýva aj z judikatúry všeobecných súdov, na ktorú sťažovateľ\nv sťažnosti poukázal (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 188/2008\nzo 16. júna 2009 a sp. zn. 1 Cdo 180/2014 z 28. januára 2015 atď.).\n\n3\n\n10. V súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2 To 7/2006, na ktoré\nv odôvodnení najvyšší súd poukázal, sťažovateľ podotkol, že ide o rozhodnutie v trestnom\nkonaní, ktoré nie je aplikovateľné na občianske súdne konanie, teda ani na správne\nsúdnictvo. K odkazu najvyššieho súdu na jeho rozhodnutie vo veci sp. zn. 1 Sža 24/2008\na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 114/03 sťažovateľ uviedol, že obe tieto\nrozhodnutia vychádzajú z úplne odlišného právneho základu a právneho hodnotenia veci,\nkedy bol skúmaný výlučne súlad a akceptovateľnosť neprekladania rozhodnutí súdov podľa\nustanovenia čl. 47 ods. 4 ústavy. Podľa sťažovateľa a aktuálnej judikatúry všeobecných\nsúdov právo na preklad rozhodnutia nevyplýva z čl. 47 ods. 4 ústavy, ale z čl. 47 ods. 3\nústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n11. Sťažovateľ zároveň poukázal na aktuálnu rozhodovaciu činnosť ústavného súdu,\nktorý v mnohých rozhodnutiach týkajúcich sa zbytočných prieťahov v súdnom konaní\npotvrdil potrebu prekladov pre konanie podstatných listín a rozhodnutí súdov do jazyka\nzrozumiteľného pre cudzincov v prípade, ak ide o súdne konanie s cudzím prvkom.\n12. Podľa názoru sťažovateľa neobstojí ani právny názor najvyššieho súdu, podľa\nktorého v prípade, ak je účastník súdneho konania zastúpený advokátom, ktorý ovláda cudzí\njazyk, súd je zbavený povinnosti prekladu listín do jazyka zrozumiteľného účastníkovi\nkonania. Zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o advokácii“) a ani z interného predpisu Advokátskej komory nevyplýva\npovinnosť advokáta zabezpečovať preklad listín súdu mandantovi.\n13. Podľa názoru sťažovateľa nie je správny ani argument konajúcich súdov,\nže preklad rozsudku vo veci samej ako ani iné listiny nie je potrebné doručovať v úradnom\npreklade, keďže tento bol zabezpečený na pojednávaní. Sťažovateľ namietal, že\nodôvodnenie rozsudku na pojednávaní nemožno stotožňovať s písomným vyhotovením\nrozsudku.\n\n4\n\n14. Sťažovateľ tiež argumentoval, že v niektorých konaniach, konkrétne v konaní\npred najvyšším súdom, ako to bolo aj v prípade sťažovateľa, spravidla zo zákona nie je\nnariaďované pojednávanie. Preto v prípade, ak nie sú najpodstatnejšie listiny a rozsudok\ndoručené v úradnom preklade účastníkovi konania, je mu znemožnené realizovať náležite\nsvoje právo vyjadriť sa k listinným podkladom, ako aj jeho právo na náležité odôvodnenie\nrozsudku, pretože je pre neho nezrozumiteľné. Účastník konania sa tak dostáva do podstatne\nhoršej situácie ako protistrana – žalovaný, ktorý v predmetnom prípade slovenský jazyk\novládal. Je teda zrejmé, že v danom prípade bol orgán verejnej správy vo výhodnejšom\npostavení ako sťažovateľ, a to najmä vo vzťahu k možnosti vyjadriť sa k listinným dôkazom\na tvrdeniam predložených protistranou, ako aj vo vzťahu k právu na odôvodnenie\nrozhodnutia súdu a následne zváženie ďalších právnych krokov v tejto veci.\n15. Na základe uvedeného sa sťažovateľ domnieva, že najvyšší súd arbitrárnym\nvýkladom § 18 OSP v spojení s čl. 47 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru porušil jeho\nprávo na rovnosť účastníkov konania podľa ustanovenia čl. 47 ods. 1 ústavy a právo\nna rovnosť zbraní podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 dohovoru, keď potvrdil uznesenie\nkrajského súdu o nevyhovení jeho žiadosti na preklad rozsudku vo veci samej.\n16. Sťažovateľ tiež uviedol, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo aj\nk porušeniu jeho práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže tým, že mu nebol doručený\npreklad meritórneho rozhodnutia, mu bolo zabránené, aby sa náležite rozhodol, či podá\nalebo nepodá proti nemu opravný prostriedok.\n17. K namietanému porušeniu princípu právnej istoty sťažovateľ uviedol, že\nv odvolaní proti uzneseniu krajského súdu poukázal na doktrinálny právny názor, ako aj\nna právny názor značnej časti všeobecných súdov a právny názor rôznych senátov\nnajvyššieho súdu na povinnosť všeobecných súdov prekladať svoje rozhodnutia a listiny\npodstatné pre konanie do jazyka zrozumiteľného účastníkovi konania. Na základe\nuvedeného preto sťažovateľ tvrdí, že najvyšší súd porušil princíp právnej istoty, keď\nbez toho, aby sa náležite vysporiadal s aktuálnou judikatúrou najvyššieho súdu\na všeobecných súdov k predmetnej otázke v obdobných a analogických veciach a právnou\n5\n\nargumentáciou v nich obsiahnutou, potvrdil uznesenie krajského súdu o nevyhovení\nprekladu rozsudku, a to výlučne s odkazom na prekonanú a na prípad sa nevzťahujúcu\njudikatúru.\n18. Sťažovateľ ďalej uviedol, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu bolo\nporušené jeho právo na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia ako čiastkového práva\nobsiahnutého v práve na spravodlivý proces, keďže predmetné rozhodnutie je nedostatočne\na nezrozumiteľne odôvodnené. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na ustálenú judikatúru\nústavného súdu.\n19. Podľa sťažovateľa v súdnom konaní pred najvyšším súdom boli položené\nzásadné právne otázky, na ktoré bol najvyšší súd povinný odpovedať:\n„1. Možno z ustanovenia § 18 OSP v spojení s ustanovením čl. 47 od s. 3 Ústavy\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru vyvodiť povinnosť súdu preložiť všetky listiny podstatné pre súdne\nkonanie a rozhodnutie súdu do jazyka zrozumiteľného pre účastníka konania, ktorý je\ncudzincom?\n2. Je aktuálnou ustálenou praxou súdov doručovať písomné preklady rozhodnutí\na listín podstatných pre súdne konanie účastníkom konania, ktorí sú cudzinci?\n3. Možno aplikovať závery Najvyššieho súdu vyjadrené v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo\n188/2008 a sp. zn. 1Cdo 180/2014, vychádzajúce z rovnakého zákonného a ústavného\nustanovenia, aj na prípad sťažovateľa?“\n20. Keďže napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nebolo sťažovateľovi ani jeho\nprávnemu zástupcovi doručené v preklade do anglického jazyka, považuje sťažovateľ jeho\nodôvodnenie za nezrozumiteľné a nedostatočné aj po tejto stránke.\n21. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na právnu istotu podľa ustanovenia čl. 1 ods. 1\nÚstavy, právo na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa ustanovenia čl. 47 ods. 3\nÚstavy, právo na súdnu ochranu podľa ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo\n\n6\n\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10Sža 10/2016 z 25. mája 2016 p o rušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža 10/2016 zo dňa\n25. mája 2016 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\nII.\n22. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n23. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n24. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n25. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom príslušného orgánu verejnej moci alebo jeho\n7\n\nrozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím tohto orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n26. Podstatou sťažnosti je námietka sťažovateľa, že v právnej veci o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-60-004/2015-Sk z 12. augusta 2015\no administratívnom vyhostení sťažovateľa (v ktorej je žalobcom) nebolo vyhovené jeho\nžiadosti o doručenie meritórneho rozhodnutia krajského súdu v anglickom jazyku. Najvyšší\nsúd napadnutým rozhodnutím potvrdil uznesenie krajského súdu o nevyhovení žiadosti\nsťažovateľa o doručenie písomného prekladu meritórneho rozhodnutia. Z argumentácie\nsťažovateľa vyplýva, že podstatou jeho námietok je porušenie jeho základného práva\nna rovnosť účastníkov konania, ako aj základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé\nsúdne konanie, ktoré mu mali byť obmedzené tým, že najvyšší súd arbitrárnym spôsobom\naplikoval § 18 OSP, ktorý predstavuje pozitívnu povinnosť všeobecného súdu zabezpečiť\núčastníkom konania rovnaké možnosti v súdnom konaní. Sťažovateľ bol nedoručením\nprekladu rozsudku krajského súdu v nevýhodnejšom postavení ako orgán verejnej správy,\nproti ktorému žaloba smerovala. Označené práva sťažovateľa boli porušené aj tým, že mu\nbolo zabránené, aby sa náležite rozhodol o podaní/nepodaní opravného prostriedku proti\nrozsudku krajského súdu z dôvodu, že mu nerozumel. Najvyšší súd tiež porušil princíp\nprávnej istoty, keďže v napadnutom rozhodnutí sa náležite nevysporiadal s judikatúrou\nvšeobecných súdov v obdobných a analogických veciach a neposkytol sťažovateľovi\nodpoveď na zásadné právne otázky, čím je jeho rozhodnutie nedostatočne a nezrozumiteľne\nodôvodnené.\n27. Z príloh sťažnosti vyplýva, že najvyšší súd v napadnutom uznesení, ktorým\npotvrdil rozhodnutie krajského súdu o nevyhovení žiadosti sťažovateľa o doručenie\n8\n\nprekladu meritórneho rozhodnutia, uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením uznesenia krajského súdu, na ktoré poukázal a konštatoval správnosť jeho\nzáverov. Podľa názoru najvyššieho súdu sťažovateľ podstate konania v jeho právnej veci\nporozumel, čomu nasvedčuje skutočnosť, že odvolanie proti rozsudku krajského súdu\nnepodal (sťažovateľ bol v konaní úspešný, keďže krajský súd rozhodol o zrušení\nrozhodnutia žalovaného o administratívnom vyhostení sťažovateľa) a v konaní bol\nzastúpený právnou zástupkyňou ovládajúcou anglický jazyk.\n28. Podstatou posudzovania ústavného súdu je otázka ústavnosti postupu najvyššieho\nsúdu v spojení s postupom krajského súdu v jeho právnej veci.\n29. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením\n\nnárokov\n\na\n\nobranou\n\nproti\n\ntakému\n\nuplatneniu\n\n(IV. ÚS 115/03,\n\nIII. ÚS 60/04).\n30. Spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa okrem iného\n(a predovšetkým) princíp „rovnosti zbraní“, t. j. princíp, že každá strana v procese musí mať\nrovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a že každá z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči\nprotistrane (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Delcourt, séria A z roku\n1970). Tento princíp rovnosti je expressis verbis vymedzený čl. 47 ods. 3 ústavy\na implicitne tvorí aj súčasť obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy.\n31. Po preskúmaní odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu v spojení s uznesením\nkrajského súdu ústavný súd zistil, že obidva súdy sa zrozumiteľným a dostatočným\nspôsobom vysporiadali s podstatnou námietkou sťažovateľa, predmetom ktorej bolo\ntvrdenie o porušení práva na rovnosť účastníkov konania v súvislosti s nedoručením\npísomného prekladu rozsudku krajského súdu. Obidva súdy zaujali k nastolenému problému\n9\n\ntotožný názor, a teda, že sťažovateľovi ako štátnemu občanovi Nigérie bol v konaní\nzabezpečený tlmočník z jazyka anglického, ktorý bol prítomný na pojednávaní, na ktorom\nbolo vyhlásené meritórne rozhodnutie. Uvedeným postupom krajský súd podľa názoru\nnajvyššieho súdu zabezpečil sťažovateľovi možnosť adekvátne, efektívne a účelne\nuplatňovať svoje práva v jazyku, ktorému rozumie. Najvyšší súd na podporu svojich\nzáverov poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 114/03 z 13. augusta 2003,\nako aj na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 To 7/2006 z 19. decembra 2006 a dospel\nk záveru, že neexistuje žiadna súvislosť medzi uznesením krajského súdu a tvrdeným\nporušením čl. 47 ústavy.\n32. Ústavný súd v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa konštatuje, že § 18 OSP\npredstavuje jednu z právnych garancií súdnej ochrany subjektívnych práv, pričom\npoužívanie materinského jazyka, resp. jazyka, ktorému účastník konania rozumie, je\nnaplnením princípu rovnosti účastníkov konania, ktorý vyplýva z čl. 47 ods. 3 ústavy.\nUplatnenie tohto práva v súdnej praxi najčastejšie vyvoláva potrebu zabezpečiť prítomnosť\ntlmočníka v konaní. Ústavný súd považuje zohľadňujúc všetky okolnosti danej veci\nza dostatočné na zachovanie označených práv sťažovateľa, že v súdnom konaní bol\nrozhodnutím krajského súdu zabezpečený tlmočník, prostredníctvom ktorého bol sťažovateľ\noboznámený s priebehom pojednávania, ako aj s rozhodnutím vo veci samej a jeho\nstručným odôvodnením, ako aj skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľa bol schopný\nkomunikovať v jazyku sťažovateľa, ako aj v jazyku konajúceho súdu. Podľa názoru\nústavného súdu nedoručenie písomného prekladu rozsudku krajského súdu v danom prípade\nnebolo spôsobilé privodiť sťažovateľovi zjavne nevýhodnejšie postavenie v súdnom konaní\noproti žalovanému orgánu verejnej správy, ktoré by dosahovalo intenzitu porušenia\nzákladného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy.\n33. Vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 188/2008, na ktoré\nsťažovateľ poukazuje, ústavný súd dodáva, že v danom prípade išlo o posúdenie splnenia\npoučovacej povinnosti všeobecným súdom o práve účastníka konania konať pred súdom\nv jeho materinskom jazyku, pričom jeho dovolanie bolo odmietnuté. Predmetné rozhodnutie\nteda vychádzalo z odlišného právneho hodnotenia, ako to je v prípade sťažovateľa.\n10\n\n34. Ako účelovú považuje ústavný súd aj námietku sťažovateľa, že mu nedoručením\nprekladu rozsudku krajského súdu bolo zabránené rozhodnúť sa, či podá alebo nepodá\nriadny opravný prostriedok. Zo sťažnosti a z jej príloh je zrejmé, že sťažovateľ bol v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení úspešný,\nodvolanie proti rozsudku krajského súdu nepodal, teda výsledku súdneho konania\npred krajským súdom jednoznačne porozumel.\n35. Ústavný súd zároveň pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nv opravnom (odvolacom) konaní nemusí reagovať na každú vznesenú námietku, ale iba\nna také, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, prípadne zostali\nsporné, resp. sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa\npreskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia preto neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument\núčastníka konania, hoci z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky\npre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia\n(II. ÚS 76/07).\n36. Na základe uvedených zistení ústavný súd dospel k záveru, že námietky\nsťažovateľa o porušení jeho v sťažnosti označených základných práv podľa ústavy a práv\npodľa dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu vo vzťahu k námietke\nnedoručenia meritórneho súdneho rozhodnutia v konaní o vyhostení sťažovateľa\nzo Slovenskej republiky preloženého do anglického jazyka sú zjavne neopodstatnené.\n37. K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 ústavy je potrebné uviesť, že jeho aplikácia\nsa v individuálnych sťažnostiach viaže na vyslovenie porušenia individuálne určeného\nzákladného práva alebo slobody sťažovateľa (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 a 47 ods. 3\nústavy). Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím\nnajvyššieho súdu a čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, požiadavka na vyslovenie porušenia\nčl. 1 ods. 1 ústavy je v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu zjavne\nneopodstatnená, a preto sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n11\n\n38. Ústavný súd preto rozhodol s poukazom na zistené dôvody o odmietnutí\nsťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v celom rozsahu tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto uznesenia.\n39. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľa nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. septembra 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na tlmočníka v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "doručenie, doručovanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:540eb1d9-fda8-4b53-8f9f-90a8dbde438b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 114/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 114/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:540eb1d9-fda8-4b53-8f9f-90a8dbde438b"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "bba8a9ae-d811-49ad-ab91-a4e39dd8a77b:e7011f96-9125-4d81-b79d-c22cce4eea1a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6015201277.1", "spisova_znacka": "1Scud/11/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Scud/11/2015 z 8. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-12-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6015201277.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a3c87bf9-a0bc-4171-b6e0-03c379d70d85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.25.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 25/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/2020 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.25.2020.1"}, {"guid": "d9300462-cb8a-45d0-91a4-63c1d1679971:64327a03-dbe9-4e2a-8cc9-93f2ac5d3a62", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1315200304.6", "spisova_znacka": "11CoP/476/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/476/2018 z 13. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1315200304.6"}, {"guid": "c7398f4c-1045-4eed-a449-c2443e94d3b2:ee0f2e5c-7cb4-44b9-9639-c91d93c6f774", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1413200526.9", "spisova_znacka": "11CoP/208/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/208/2018 z 10. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1413200526.9"}, {"guid": "c7398f4c-1045-4eed-a449-c2443e94d3b2:56dbe410-36c4-4355-82f7-9aebf209bec9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1413200526.9", "spisova_znacka": "11CoP/208/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/208/2018 z 10. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-12-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1413200526.9"}, {"guid": "c7398f4c-1045-4eed-a449-c2443e94d3b2:cad4d155-4aed-4df0-96a6-bd15c395f58c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1413200526.9", "spisova_znacka": "11CoP/208/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/208/2018 z 10. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1413200526.9"}]}