{"guid": "ussr:69a2f280-ad42-4227-bceb-6feb8ebefba4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.568.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 568/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 568/2015 z 18. 5. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. mája 2016, sp. zn. I. ÚS 568/2015, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.568.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-05-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/69a2f280-ad42-4227-bceb-6feb8ebefba4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.568.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.568.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.568.2015.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 568/2015-54\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. mája 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka\nprerokoval prijaté sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n,\n\n, advokátska kancelária\n, vo veci namietaného porušenia práva na súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Sži 38/2014, sp. zn. 4 Sži 28/2014 a sp. zn. 4 Sži 29/2014 a jeho uzneseniami sp. zn.\n5 Sži 38/2014 z 25. júna 2015, sp. zn. 4 Sži 28/2014 z 5. mája 2015 a sp. zn. 4 Sži 29/2014\nz 5. mája 2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sži 38/2014, sp. zn. 4 Sži 28/2014\n\na sp. zn. 4 Sži 29/2014 a jeho uzneseniami sp. zn. 5 Sži 38/2014 z 25. júna 2015, sp. zn.\n4 Sži 28/2014 z 5. mája 2015 a sp. zn. 4 Sži 29/2014 z 5. mája 2015 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sži 38/2014\nz 25. júna 2015, sp. zn. 4 Sži 28/2014 z 5. mája 2015 a sp. zn. 4 Sži 29/2014 z 5. mája 2015\nz r u š u j e a veci mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy právneho zastúpenia v sume 537,62 € (slovom päťstotridsaťsedem eur\na šesťdesiatdva centov) na účet jeho advokáta\nkancelária\n\n,\n\n, advokátska\n, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\n\ntohto rozhodnutia.\n4. Sťažnostiam\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n17. septembra 2015\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\ndoručené\n\nrepubliky\n\nsťažnosti\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nboli\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 5 Sži 38/2014 z 25. júna 2015, sp. zn. 4 Sži 28/2014\nz 5. mája 2015 a sp. zn. 4 Sži 29/2014 z 5. mája 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia\nnajvyššieho súdu“).\nZ obsahu sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 12987/2015 a jej príloh vyplýva, že\nsťažovateľ sa v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7 S 119/2013\ndomáhal preskúmania zákonnosti podľa názoru sťažovateľa „fiktívneho rozhodnutia\n\n2\n\nstarostu obce\n\nso sídlom\n\n“, ktoré malo byť vydané v konaní\n\no sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“).\nSťažovateľ taktiež uviedol, že sa „Súčasne... domáhal aj zrušenia prvostupňového\nfiktívneho rozhodnutia obce vydaného v tomto správnom konaní“. Krajský súd v Košiciach\nuznesením č. k. 7 S 119/2013-66 z 24. septembra 2014 podľa § 246c ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zastavil konanie o sprístupnenie informácie z dôvodu\nneexistencie rozhodnutia podľa § 17 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\nNajvyšší súd svojím uznesením sp. zn. 5 Sži 38/2014 z 25. júna 2015 odvolanie sťažovateľa\nodmietol ako podané oneskorene. V ostatnom podal sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.\nZ obsahu sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 12993/2015 a jej príloh vyplýva, že\nsťažovateľ sa v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.\n23 S 182/2013\n\ndomáhal\n\npreskúmania\n\nzákonnosti\n\npodľa\n\nnázoru\n\n„prvostupňového a odvolacieho fiktívneho rozhodnutia starostu obce\n\nsťažovateľa\nso sídlom\n\n“, ktoré malo byť vydané v konaní o sprístupnenie informácií podľa zákona\no slobodnom prístupe k informáciám. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením\nč. k. 23 S 182/2013-34 z 5. februára 2014 podľa § 104 ods. 1 OSP konanie o preskúmanie\nzákonnosti fiktívneho rozhodnutia zastavil z dôvodu, že konaniu a rozhodnutiu vo veci\nbránila neodstrániteľná prekážka. Najvyšší súd svojím uznesením sp. zn. 4 Sži 28/2014\nz 5. mája 2015 odvolanie sťažovateľa odmietol ako podané oneskorene. V ostatnom podal\nsťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.\nZ obsahu sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 12994/2015 a jej príloh vyplýva, že\nsťažovateľ sa v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.\n23 S 221/2013\n\ndomáhal\n\npreskúmania\n\nzákonnosti\n\npodľa\n\nnázoru\n\nsťažovateľa\n\n„prvostupňového a odvolacieho fiktívneho rozhodnutia starostu obce\nso sídlom\n\n“, ktoré malo byť vydané v konaní o sprístupnenie\n\ninformácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Krajský súd v Banskej\nBystrici uznesením č. k. 23 S 221/2013-25 z 5. februára 2014 podľa § 104 ods. 1 OSP\n\n3\n\nkonanie o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia zastavil z dôvodu, že konaniu\na rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka. Najvyšší súd svojím uznesením\nsp. zn. 4 Sži 29/2014 z 5. mája 2015 odvolanie sťažovateľa odmietol ako podané\noneskorene. V ostatnom podal sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.\nSťažovateľ zhodne vo všetkých podaných sťažnostiach namieta nesprávny postup\nnajvyššieho súdu, ktorý spočíval v odmietnutí podaných odvolaní proti prvostupňovým\nrozhodnutiam Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Banskej Bystrici, keďže proti\nnim\n\nsmerujúce\n\nodvolania\n\nboli\n\npodané\n\nvčas.\n\nV\n\nprípade\n\nsťažnosti\n\nvedenej\n\npod sp. zn. Rvp 12987/2015 sťažovateľ poukázal na to, že opravný prostriedok proti\nuzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 S 119/2013 z 24. septembra 2014 podal\n„včas a to 6. novembra 2014 podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom cez\nportál eŽaloby. Vyplýva to z potvrdzujúceho e-mailu zaslaného z portálu eŽaloby právnemu\nzástupcovi sťažovateľa dňa 6. novembra 2014 o 20,32 h (číslo podania\n\n).“.\n\nV prípade sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 12993/2015 a sp. zn. Rvp 12994/2015\nsťažovateľ poukázal na to, že opravný prostriedok proti uzneseniam Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 23 S 182/2013 z 5. februára 2014 a sp. zn. 23 S 221/2013\nz 5. februára 2014 podal včas, a to v obidvoch prípadoch „poštovou zásielkou podanou\nprostredníctvom Slovenskej pošty a.s., ktorá bola zaevidovaná... Obsahom tejto úradnej\nzásielky adresovanej do vlastných úrok bol sprievodný list (viď príloha č. 3) a CD-nosič. Na\npredmetnom CD-nosiči... sa nachádzalo odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského\nsúdu, pričom bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom.“. V ďalšom sťažovateľ\npoukázal na to, že „zvolil túto formu podania odvolania (t. j. na CD-nosiči) z dôvodu, že\npodával súčasne viacero odvolaní... na ten istý krajský súd a táto forma je podľa inštrukcie\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky akceptovaná pri podávaní elektronických\npodaní na okresné a krajské súdy.“. Poukazom na uvedený postup sťažovateľ uzavrel, že\n„má teda za to, že odvolanie podal včas a nebol dôvod pre jeho odmietnutie“. Sťažovateľ\nzároveň v konaní pred ústavným súdom predložil dôkazy svedčiace o včasnosti podaných\nopravných prostriedkov.\n\n4\n\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhol (zhodne vo všetkých podaných\nsťažnostiach), aby ústavný súd rozhodol o prijatí sťažností na ďalšie konanie a v ďalšom\nnálezom vyslovil porušenie označených základných práv napadnutými rozhodnutiami\nnajvyššieho súdu, ktoré žiada zrušiť a priznať mu náhradu trov konania.\nÚstavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 568/2015 zo 16. decembra 2015 spojil sťažnosti\nsťažovateľa na spoločné konanie a súčasne prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) uvedené sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie v senáte ústavného\nsúdu v zložení Marianna Mochnáčová (predsedníčka senátu), Peter Brňák (sudca) a Milan\nĽalík (sudca). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2016 účinného od 1. marca\n2016 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Milan Ľalík (predseda senátu),\nMarianna Mochnáčová (sudkyňa) a Peter Brňák (sudca). Z uvedeného dôvodu vec\nprerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené\nv záhlaví tohto nálezu.\nV podaní doručenom ústavnému súdu 18. januára 2016 sťažovateľ oznámil, že\nsúhlasí s upustením od konania verejného ústneho pojednávania, pretože od takého\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nNajvyšší súd v podaní č. k. KP 3/2016-2 doručenom ústavnému súdu 25. januára\n2016 formuloval svoje stanovisko, že označené základné práva sťažovateľa zaručené\nústavou a jeho práva zaručené dohovorom porušené neboli. V závere listu najvyšší súd tiež\nvyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania ústavného súdu vo veci samej\nv zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V písomnom stanovisku vo veci vedenej\nnajvyšším súdom pod sp. zn. 4 Sži 28/2014 uviedol:\n„Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti na str. 3 poukazuje na to, že najvyšší súd odmietol\nodvolanie sťažovateľa v tejto veci podané proti rozsudku krajského súdu /poznámka\nnajvyššieho súdu - v predmetnej veci sp. značka 4Sži/28/2014 rozhodoval najvyšší súd\nv odvolacom konaní o odvolaní proti uzneseniu krajského súdu, nie proti rozsudku/\n\n5\n\nz jediného dôvodu a to z dôvodu, že sťažovateľ podal odvolanie oneskorene dňa\n20. marca 2014 namiesto toho, aby odvolanie podal najneskôr 18. marca 2014, t.j.\nv posledný deň lehoty.\nZ tvrdenia sťažovateľa uvedeného na strane 3 ústavnej sťažnosti vyplýva, že podal\nodvolanie proti uzneseniu krajského súdu včas ešte dňa 18. marca 2014 a to poštovou\nzásielkou podanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s... Obsahom tejto úradnej zásielky\nmal byť sprievodný list a CD nosič, na ktorom sa predmetné odvolanie podpísané\nzaručeným elektronickým podpisom malo nachádzať. Ďalej uviedol, že relevanciu má teda\nlen skutočnosť, že odvolanie bolo podané včas t.j. 18. marca 2014.\nSťažovateľ mal za to, že najvyšší súd vyhodnotil splnenie podmienky prípustnosti\nodvolania proti uzneseniu krajského súdu nesprávne, pretože sťažovateľ podal odvolanie\nproti uzneseniu krajského súdu včas. Za týchto okolností nemal najvyšší súd podané\nodvolanie odmietnuť, ale mal odvolanie riadne prejednať a učiniť tým zadosť základnému\nprávu sťažovateľa na súdnu ochranu zaručenému čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nNajvyšší súd vo vecí vedenej pod sp. zn. 4Sži/28/2014 odmietol odvolanie sťažovateľa\nvoči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 23S/182/2013-34 zo dňa\n5. februára 2014 o zastavení konania. Najvyšší súd odmietol odvolanie sťažovateľa\nz dôvodu, že bolo podané oneskorene.\nK uvedenému najvyšší súd uvádza, že pri posudzovaní včasností podaného odvolania\nvychádzal z obsahu spisu krajského súdu a zo skutočností, že predložené odvolanie\ns dátumom dňa 17. marca 2014, bolo krajskému súdu doručené elektronicky až dňa\n20. marca 2014. Napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené dňa\n03. marca 2014, lehota na podanie odvolania začala sťažovateľovi plynúť dňa 04. marca\n2014 a posledný deň tejto lehoty pripadol na 18. marca 2014 (utorok),\nVo vzťahu k sťažovateľom namietanej skutočnosti, že odvolanie proti rozsudku\nkrajského súdu podal včas, a teda dňa 18. marca 2014, o čom mal priložiť k ústavnej\nsťažnosti aj dôkaz - podací lístok č. RP121940491 SK, najvyšší súd uvádza, že pri\nrozhodovaní vychádzal z obsahu súdneho spisu, pričom z viacerých listín obsahu súdneho\nspisu vyplýva skutočnosť, že predmetné podanie bolo podané oneskorene.“\n\n6\n\nNajvyšší súd v stanovisku k sťažnosti sťažovateľa doručenom ústavnému súdu\n25. januára vo vzťahu k postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Sži 29/2014 2015 uviedol:\n„Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti na str. 3 poukazuje na to, že najvyšší súd odmietol\nodvolanie sťažovateľa v tejto veci podané proti rozsudku krajského súdu /poznámka\nnajvyššieho súdu - v predmetnej veci sp. značka 4Sži/29/2014 rozhodoval najvyšší súd\nv odvolacom konaní o odvolaní proti uzneseniu krajského súdu, nie proti rozsudku/\nz jediného dôvodu a to z dôvodu, že sťažovateľ podal odvolanie oneskorene dňa 20. marca\n2014 namiesto toho, aby odvolanie podal najneskôr 18. marca 2014, t.j. v posledný deň\nlehoty.\nZ tvrdenia sťažovateľa uvedeného na strane 3 ústavnej sťažnosti vyplýva, že podal\nodvolanie proti uzneseniu krajského súdu včas ešte dňa 18. marca 2014 a to poštovou\nzásielkou podanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s... Obsahom tejto úradnej zásielky\nmal byť sprievodný list a CD nosič, na ktorom sa predmetné odvolanie podpísané\nzaručeným elektronickým podpisom malo nachádzať. Ďalej uviedol, že relevanciu má teda\nlen skutočnosť, že odvolanie bolo podané včas t.j. 18. marca 2014.\nSťažovateľ mal za to, že najvyšší súd vyhodnotil splnenie podmienky prípustnosti\nodvolania proti uzneseniu krajského súdu nesprávne, pretože sťažovateľ podal odvolanie\nproti uzneseniu krajského súdu včas. Za týchto okolností nemal najvyšší súd podané\nodvolanie odmietnuť, ale mal odvolanie riadne prejednať a učiniť tým zadosť základnému\nprávu sťažovateľa na súdnu ochranu zaručenému čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nNajvyšší súd vo veci vedenej pod sp. zn. 4Sži/29/2014 odmietol odvolanie sťažovateľa\nvoči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 23S/221/2013-25 zo dna 5. februára\n2014 o zastavení konania. Najvyšší súd odmietol odvolanie sťažovateľa z dôvodu, že bolo\npodané oneskorene.\nK uvedenému najvyšší súd uvádza, že pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania\nvychádzal z obsahu spisu krajského súdu a zo skutočnosti, že predložené odvolanie\ns dátumom dňa 17. marca 2014, bolo krajskému súdu doručené elektronicky až dňa\n\n7\n\n20. marca 2014. Napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené dňa\n03. marca 2014, lehota na podanie odvolania začala sťažovateľovi plynúť dňa 04. marca\n2014 a posledný deň tejto lehoty pripadol na 18.marca 2014 (utorok).\nVo vzťahu k sťažovateľom namietanej skutočnosti, že odvolanie proti rozsudku\nkrajského súdu podal včas, a teda dňa 18. marca 2014, o čom mal priložiť k ústavnej\nsťažnosti aj dôkaz - podací lístok č. RP121940491 SK, najvyšší súd uvádza, že pri\nrozhodovaní vychádzal z obsahu súdneho spisu, pričom z viacerých listín obsahu súdneho\nspisu vyplýva skutočnosť, že predmetné podanie bolo podané oneskorene.“\nNajvyšší súd v podaní č. k. KP 3/2016-2 doručenom ústavnému súdu 14. marca 2016\nv súvislosti so svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sži 38/2014 uviedol:\n„Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na to, že najvyšší súd odmietol odvolanie\nsťažovateľa z jediného dôvodu a to, že sťažovateľ podal odvolanie oneskorene, pretože ho\npodal 11.11.2014, kým posledným dňom na podanie odvolania bol 07. november 2014.\nZ tvrdenia sťažovateľa vyplýva, že podal odvolanie proti rozsudku (tu sťažovateľ mylne\nuvádza, že ide o rozsudok, pričom krajský súd rozhodoval uznesením) včas ešte dňa\n06.11.2014 podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom cez portál eŽaloby.\nVyplýva to z potvrdzujúceho e-mailu zaslaného z portálu eŽaloby právnemu zástupcovi\nsťažovateľa dňa 06.11.2014 o 20.32 hod. (číslo podania\n\n). Sťažovateľ má za to,\n\nže podal odvolanie včas.\nK uvedenému najvyšší súd uvádza, že pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania\nvychádzal z obsahu spisu krajského súdu a zo skutočnosti, že napadnuté uznesenie\nkrajského súdu bolo sťažovateľovi doručené dňa 23.10.2014. Lehota na podanie odvolania\nzačala sťažovateľovi plynúť 24.10.2014 a uplynula dňom 07.11.2014. Sťažovateľ podal\nodvolanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom dňa 11.11.2014.\nVo vzťahu k sťažovateľom namietanej skutočnosti, že odvolanie proti rozsudku\nkrajského súdu podal včas, najvyšší súd uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal z obsahu\nsúdneho spisu, pričom z viacerých listín obsahu súdneho spisu vyplýva skutočnosť, že\npredmetné podanie bolo podané oneskorene.“\n\n8\n\nSťažovateľ vo svojom vyjadrení k stanoviskám najvyššieho súdu doručenom\nústavnému súdu 4. apríla 2016 uviedol:\n«I. Stanoviská Najvyššieho súdu z 18. januára 2016. č. k KP 3/2016-2\nV stanoviskách Najvyššieho súdu z 18. januára 2016, č. k. KP 3/2016-2 reaguje\nNajvyšší súd na sťažnosti podané proti jeho postupu v konaniach vedených pod sp. zn.\n4Sži/28/2014 a 4Sži/29/2014 a jeho uzneseniam zo dňa 5. mája 2015.\nV stanovisku porušovateľa sa uvádza, že Najvyšší súd pri rozhodovaní o odmietnutí\nodvolania proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 5. februára 2014,\nč. k. 23S/221/2013-25, a zo dňa 5. februára 2014, č. k. 23S/182/2013-34 vychádzal\nzo spisov Krajského súdu v Banskej Bystrici. Hoci Najvyšší súd nešpecifikuje, čo konkrétne\nmá na mysli, t. j. z akého konkrétneho údaja v súdnych spisoch vychádzal, no sťažovateľ sa\ndomnieva, že dôvodom bolo (nesprávne) vyznačenie dátumu doručenia podania do\npodateľne Krajského súdu v Banskej Bystrici. Ako už sťažovateľ uviedol v sťažnosti, svoje\npodania (odvolania) podpísané zaručeným elektronickým podpisom podal na poštovú\nprepravu v čas v posledný deň lehoty, ktorým bol deň 18. marca 2014. Podania boli\n„napálené“ na CD nosiči, pričom do podateľne Krajského súdu v Banskej Bystrici boli\nodoslané so sprievodným listom dňa 18. marca 2014 o 10,53 h z pošty Bratislava\n24. Sťažovateľ sa domnieva, že uvedené skutkové okolnosti nemôžu byť z hľadiska účinkov\na posudzovania včasnosti odvolania na ťarchu sťažovateľa, ktorý využil pri podávaní\nodvolania možnosť prezentovanú na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, t. j. možnosť podať (doručiť) súdu podania podpísané zaručeným elektronickým\npodpisom na dátovom nosiči akým je napríklad CD - nosič. Sťažovateľ má za to, že\nrelevantným je v danom prípade skutočnosť, že predmetné odvolania odovzdal na poštovú\nprepravu dňa 18. marca 2014, čo bol posledný deň lehoty, čo napokon uznáva aj Najvyšší\nsúd. Nemá pritom podľa sťažovateľa relevanciu, že v elektronickej podateľni Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici bolo toto podanie zaevidované s dátumom doručenia dňa\n20. marca 2014, pretože sťažovateľ predmetné odvolanie podal včas.\nSťažovateľ poukazuje na to, že Najvyšší súd predmetné odvolanie prejednal, t. j. mal\nich ho dispozícii. Z titulného listu podaného odvolania musí byť zrejmé, že nebolo podané\nosobne, ale že bolo doručené poštou. V tom prípade by k danému podaniu mala byť\npripojená obálka v origináli alebo fotokópii, keďže na danom CD nosiči sťažovateľ podával\n\n9\n\nviacero podaní (podľa § 137 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,\nkrajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov „... Ak dôjde\nv jednej obálke viac podaní prípoji sa obálka k tomu z nich, v ktorom je na posúdenie, či sa\nlehota zachovala, alebo z iných závažných dôvodov potrebné uviesť presný dátum, kedy sa\npodanie odovzdalo na poštu; k ostatným podaniam sa pripojí fotokópia obálky\ns poznámkou, kde sa nachádza originál obálky... Na podaniach odovzdaných osobne\npoznamená zamestnanec podateľne pri odtlačku podacej pečiatky „Podané osobne“\na pripojí svoj podpis“).\nV druhom rade, nesprávnosť postupu Najvyššieho súdu, resp. Krajského súdu\nv Banskej Bystrici a porušenia základného práva sťažovateľa v súvislosti s prijatím podaní\nsťažovateľa, nachádzajúcich sa na predmetnom CD nosiči v obálke odovzdanej\nsťažovateľom na poštovú prepravu konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky\nv obdobnej veci (s inými dátumami podania zásielok s CD nosičmi na poštovú\nprepravu) už v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2015,\nč. k. III. ÚS 522/2015-40.\nII. Stanovisko Najvyššieho súdu z 3. marca 2016, č. k. KP 3/2016-2\nPredmetné stanovisko sa dotýka postupu Najvyššieho súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 5Sži/38/2014 a jeho uznesením zo dňa 25. júna 2015, sp. zn. 5Sži/38/2014.\nV stanovisku porušovateľa sa uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky pri\nrozhodovaní o odmietnutí odvolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa\n24. septembra 2014, č. k. 7S/119/2013-66 „vychádzal z obsahu súdneho spisu, pričom\nz viacerých listín obsahu súdneho spisu vyplýva skutočnosť, že predmetné podanie bolo\npodané oneskorene\". Zo stanoviska porušovateľa tiež vyplýva, že na podanom odvolaní bol\nurobený úradný záznam o tom, že odvolanie napadlo cez portál eŽaloby bez údaja\no presnom dátume a čase podania odvolania (t. j. iba s údajom o dátume doručenia\nelektronickou podateľňou). Sťažovateľ sa domnieva, že uvedené skutkové okolnosti nemôžu\nbyť z hľadiska účinkov a posudzovania včasnosti odvolania na ťarchu sťažovateľa, ktorý\nvyužil pri podávaní odvolania portál eŽaloby, prostredníctvom ktorého svoje odvolanie\npodal. Sťažovateľ teda nenamieta pravdivosť údajov o vyhotovení potvrdenia o prijatí\npodania zo strany krajského súdu nakoľko tento časový údaj len vyjadruje skutočnosť, kedy\n\n10\n\nbolo potvrdenie o prijatí podania vyhotovené, t. j. nevyjadruje skutočnosť, kedy bolo\npodanie (odvolanie) podané.\nS prípustným použitím analógie teda ide o rovnakú situáciu ako v prípade podania\npoštovej zásielky, kedy je relevantné len to, či zásielka bola podaná na poštovú prepravu\nvčas najneskôr v posledný deň lehoty, nie skutočnosť, kedy adresát (napr. súd) otlačí\nna doručenku zásielku prezenčnú pečiatku s dátumom prevzatia zásielky, resp. inak\npovedané, kedy vyhotoví potvrdenie o prijatí podania.\nSťažovateľ preto zastáva názor, že pri posudzovaní tejto otázky je potrebné\nvychádzať z e-mailového potvrdenia, ktoré bolo po podaní odvolania doručené právnemu\nzástupcovi sťažovateľa dňa 6. novembra 2014 o 20:32 h v súlade s technickými\nnastaveniami portálu eŽaloby (tieto technické nastavenia spočívajú vtom, že každému\nodosielateľovi podania cez portál eŽaloby je hneď po odoslaní podania doručený e-mail\ns časom odoslania podania). Sťažovateľovi nie je známe, že adresát (v tomto prípade\nKrajský súd v Košiciach), ktorému je doručované podanie z portálu eŽaloby neobdrží (aj)\ninformáciu o skutočnom čase odoslania podania podávaného cez tejto portál. Každopádne\nvšak sťažovateľ zastáva názor, že táto skutočnosť by nemala byť na jeho ujmu účastníka\nkonania a to o to viac, ak v samotnom potvrdení sa uvádza, že dátum v tomto potvrdení\nuvedený (6.11.2014) je rozhodujúci z hľadiska plynutia zákonných lehôt.\nIII. Zhrnutie\nS poukazom na to aj po predložení všetkých troch stanovísk porušovateľa sťažovateľ\npovažuje svoju sťažnosť proti postupu Najvyššieho súdu v konaniach vedených pod sp. zn.\n4Sži/28/2014, 4Sži/29/2014 a 5Sži/38/2014 a jeho uzneseniam zo dňa 5. mája 2015\na 25. júna 2015 za dôvodnú v celom rozsahu.\nV prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky vyhovie sťažnosti sťažovateľa,\nsťažovateľ si pre taký prípad uplatňuje nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli\nv konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a to v sume 1363,47 EUR, vrátane\nDPH.\nSťažovateľ navrhuje, aby bola Najvyššiemu súdu uložená povinnosť nahradiť\nuvedené trovy sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu v lehote dvoch mesiacov\nod právoplatnosti prípadného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.»\n\n11\n\nNa základe žiadosti ústavného súdu predseda Krajského súdu v Košiciach doručil\n14. apríla 2016 vyjadrenie vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 7 S 119/2013, v ktorom\nuviedol:\n„Elektronické podanie sťažovateľa – odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 7S/119/2013-66 zo dňa 24.9.2014 bolo doručené\nkrajskému súdu prostredníctvom portálu eŽaloby dňa 11.11.2014, o čom svedčí potvrdenka\no prijatí podania č.\n\n, odoslaná sťažovateľovi toho istého dňa o 14:37:23 hod.\n\nPotvrdenka o overení elektronického podpisu bola sťažovateľovi odoslaná 11.11.2014\no 15:03:39 hod.\nPodľa sťažovateľom predloženého potvrdenia jeho elektronické podanie adresované\nKrajskému súdu v Košiciach bolo prostredníctvom portálu eŽaloby úspešne odoslané dňa\n06.11.2014. Tunajšiemu krajskému súdu nie sú známe dôvody uvedeného časového sklzu pri\ndoručení odvolania sťažovateľa tunajšiemu súdu v rámci portálu eŽaloby.“\nÚstavný súd po posúdení predložených stanovísk dospel k názoru, že\nod pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a so súhlasom účastníkov\nkonania od ústneho pojednávania vo veci samej upustil a rozhodol na neverejnom zasadnutí.\nII.\nÚstavný súd z obsahu sťažností a ich príloh, ako aj zo súvisiacich spisových\nmateriálov zistil tieto pre posúdenie sťažností relevantné skutočnosti:\nAko vyplýva zo sťažností sťažovateľa, ich podstatou je tvrdenie sťažovateľa, podľa\nktorého k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uzneseniami najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5 Sži 38/2014 z 25. júna 2015, sp. zn. 4 Sži 28/2014 z 5. mája 2015 a sp. zn.\n4 Sži 29/2014 z 5. mája 2015 došlo tým, že najvyšší súd jeho odvolania meritórne\nneprerokoval a odmietol ako oneskorene podané, hoci boli podané včas.\n\n12\n\nVo veci vedenej najvyšším súdom pod sp. zn. 5 Sži 38/2014 sťažovateľ\nnespochybňuje, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 S 119/2013\nz 24. septembra 2014 mu bolo doručené 23. októbra 2014, a ani to, že odvolacia lehota\nzačala plynúť 24. októbra 2014 a jej posledným dňom bol 7. november 2014. Tvrdí však, že\nelektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom bolo prostredníctvom\nportálu eŽaloby úspešne odoslané do systému 6. novembra 2014, o čom priložil písomný\ndôkaz, a preto malo byť odvolanie považované za včas podané, a to bez ohľadu na to, že\npodateľňa krajského súdu ho zaevidovala s neskorším dátumom. Najvyšší súd v uznesení\nsp. zn. 5 Sži 38/2014 z 25. júna 2015 skonštatoval, že sťažovateľ „podal odvolanie\npodpísané elektronickým zaručeným podpisom dňa 11. novembra 2014, teda po uplynutí\nlehoty na podanie odvolania“.\nAko z uvedeného vyplýva, v danej veci je podstatné posúdenie otázky včasnosti\nelektronicky uskutočneného podania – odvolania sťažovateľa, pokiaľ je zjavný časový\nrozpor medzi dátumom uvedeným v mailovom potvrdení o odoslaní podania obsahujúcom\npoučenie, že tento dátum je určujúci pre posúdenie dodržania lehoty na vykonanie podania,\na časovým údajom o prijatí podania vystaveným elektronickou podateľňou Krajského súdu\nv Košiciach (bez uvedenia údaja o čase podania odvolania cez portál eŽaloby) za súčasného\nzohľadnenia stanoviska Krajského súdu v Košiciach, ktorý tento rozpor nevedel vysvetliť.\nVo veciach vedených najvyšším súdom pod sp. zn. 4 Sži 28/2014 a sp. zn.\n4 Sži 29/2014 sťažovateľ tiež nespochybňuje, že uznesenia Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 23 S 182/2013 z 5. februára 2014 a sp. zn. 23 S 221/2013 z 5. februára 2014\nmu boli doručené 3. marca 2014, a ani to, že odvolacia lehota začala plynúť 4. marca 2014\na jej posledným dňom bol 18. marec 2014. Tvrdí však, že ak elektronické podanie\npodpísané zaručeným elektronickým podpisom na CD nosiči so sprievodným listom\nodovzdal na poštovú prepravu 18. marca 2014, mali byť odvolania považované za včas\npodané, a to bez ohľadu na to, že podateľňa Krajského súdu v Banskej Bystrici ich\nzaevidovala s neskorším dátumom (20. marca 2014). Najvyšší súd v uznesení sp. zn.\n4 Sži 28/2014 z 5. mája 2015 a totožne v uznesení sp. zn. 4 Sži 29/2014 z 5. mája 2015\nskonštatoval, že sťažovateľ podal odvolania oneskorene. Ako podstatná sa v týchto\nprávnych veciach javí otázka, ktorým dňom sa považuje odvolanie proti rozhodnutiu súdu\n\n13\n\nprvého stupňa za podané, pokiaľ bolo podané elektronicky so zaručeným elektronickým\npodpisom, avšak nie elektronickou poštou, ale na CD nosiči doručovanom súdu prvého\nstupňa v prílohe poštovej zásielky.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\na právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného súdu\nvyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv sebe okrem iných práv a záruk (právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a pod.)\nzahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, pričom „Právo na spravodlivý súdny proces\nnevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní.\nStačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho\nrozhodnutia považovaný za rozhodujúci.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994,\nAnnuaire, č. 303-B rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994).\nOdôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\n\n14\n\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\nÚlohou ústavného súdu bolo preskúmať, či požadované limity spravodlivého\nsúdneho konania boli v prípade sťažovateľa dodržané a či sa náležité posúdenie veci\nsťažovateľa odrazilo v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo\nrelevantných otázok, teda aj v náležitom odôvodnení namietaných rozhodnutí najvyššieho\nsúdu.\nPodľa § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia\nuplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti\nurčujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec\nlehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší\nnasledujúci pracovný deň.\nPodľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon\nna súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.\nPodľa § 42 ods. 1 OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,\nelektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej\nalebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými\nprostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní;\npodanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.\nPodanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.\nNa podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.\n\n15\n\nPodľa § 204 ods. 1 OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia\nna súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.\nÚstavný súd považuje za potrebné najprv uviesť, že samotná otázka, či odvolania\nsťažovateľa smerujúce proti uzneseniam súdov prvého stupňa boli podané včas, a teda\nv súlade s procesnoprávnymi predpismi, je skutková otázka, ktorej preskúmavanie\nústavným súdom je vo všeobecnosti limitované jeho ústavným postavením.\nÚstavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už uviedol, že v konaní o sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy v zásade nie je skutkovým súdom, ktorý by vykonával dokazovanie\nna zistenie skutkového stavu, ktorým by mohol či mal odhaľovať pravdivosť skutkových\ntvrdení (I. ÚS 200/2011). Ústavný súd v tejto súvislosti tiež uvádza, že aj podľa\nrozhodovacej činnosti Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United\nKingdom, sťažnosť č. 10000/83, H. v. United Kingdom) sa pod spravodlivým súdnym\nprocesom na účely čl. 6 dohovoru v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho\nkonania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické\nokolnosti konkrétneho prípadu. Uvedené platí v zásade aj pre prípad zisťovania včasnosti\npodaného opravného prostriedku.\nV okolnostiach posudzovanej veci vedenej najvyšším súdom pod sp. zn.\n5 Sži 38/2014 ústavný súd považuje za nevyhnutné poukázať na právne názory samotného\nnajvyššieho súdu vyjadrené v jeho doterajšej judikatúre k problematike doručovania\nelektronických podaní. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 3 Obdo 7/2012 z 29. februára 2012\nv súvislosti s posudzovaním doručenia elektronických podaní okrem iného uviedol, že\n„za urobené sa považujú momentom ako dôjdu na elektronickú adresu určenú pre súd, bez\nohľadu nato, kedy bude došlý elektronický dokument spracovaný (vytlačením zhmotnený,\nzaevidovaný, ďalej odoslaný atď.)... Keďže elektronické adresy sú aktívne bez prerušenia\n24 hodín denne, nie je možnosť robiť podania takouto formou obmedzená úradnými\nhodinami súdov.“.\n\n16\n\nÚstavný súd po analýze predloženého spisu Krajského súdu v Košiciach vedeného\npod sp. zn. 7 S 119/2013, príloh pripojených k sťažnosti, ako aj vyjadrení najvyššieho súdu\na Krajského súdu v Košiciach konštatuje, že vzhľadom na to, že odvolanie sťažovateľa proti\nuzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 S 119/2013 z 24. septembra 2013 bolo\nnepochybne podané elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, bolo povinnosťou\nnajvyššieho súdu v súlade s už citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku,\nako aj s už citovanou vlastnou judikatúrou prihliadať na takéto podanie a náležitým\nspôsobom sa vysporiadať v prvom rade s otázkou, či uvedené elektronické podanie bolo\nurobené včas. Preto, pokiaľ najvyšší súd pri posudzovaní včasnosti odvolania túto\nskutočnosť riadne neoveril a vychádzal iba z obsahu predloženého súdneho spisu Krajského\nsúdu v Košiciach a konštatoval, že „z viacerých listín obsahu súdneho spisu vyplýva\nskutočnosť, že predmetné podanie bolo podané oneskorene“, hoci v spise sa nachádzajúce\npotvrdenie o elektronickom podaní – odvolaní sťažovateľa údaj o presnom dátume a čase\npodania predmetného odvolania neobsahovalo, dopustil sa takého procesného pochybenia,\nktoré zbavilo sťažovateľa prístupu k súdu, teda možnosti, aby najvyšší súd ako odvolací súd\npreskúmal ním podaný opravný prostriedok (odvolanie), pričom v konkrétnych okolnostiach\nposudzovaného prípadu ide o také závažné pochybenie, ktoré je z ústavného hľadiska\nneakceptovateľné a neudržateľné. Skutočnosť, že súd prvého stupňa nedostal informáciu\no čase odoslania podania z portálu eŽaloby, táto skutočnosť nemôže byť pričítaná na ťarchu\nsťažovateľa ako účastníka konania.\nPo preskúmaní spisov Krajského súdu v Banskej Bystrici vedených pod sp. zn.\n23 S 221/2013 a sp. zn. 23 S 182/2013, ako aj príloh sťažností ústavný súd považoval\nza preukázané, že sťažovateľ zaslal odvolania proti viacerým prvostupňovým rozhodnutiam\nna CD nosiči v prílohe listu z 18. marca 2014 označeného ako „Zaslanie podaní (odvolaní)\nžalobcu“. List bol Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručený poštou „20-03-2014“.\nOdvolania, ktoré sa nachádzali na CD nosiči, boli podpísané zaručeným\nelektronickým podpisom, čo vyplýva aj z oboch spisov predložených Krajským súdom\nv Banskej Bystrici, v ktorých sa nachádzali potvrdenia o overení elektronického podpisu\nsťažovateľa.\n\n17\n\nNajvyšší súd vyriešil otázku, ktorým dňom sa považuje za podané odvolanie proti\nrozhodnutiu súdu prvého stupňa, pokiaľ je toto podané elektronicky so zaručeným\nelektronickým podpisom, avšak nie elektronickou poštou, ale na CD nosiči doručovanom\nsúdu prvého stupňa v prílohe poštovej zásielky, tak, že za deň podania odvolania považoval\n(pravdepodobne) deň doručenia poštovej zásielky s CD nosičom do podateľne súdu prvého\nstupňa. Svoj záver formulovaný v uznesení sp. zn. 4 Sži 28/2014 z 5. mája 2015, ako aj\nv uznesení sp. zn. 4 Sži 29/2014 z 5. mája 2015, v zmysle ktorých sťažovateľ podal\nodvolanie „signované (zaručeným elektronickým podpisom) advokátskou kanceláriou\n, doručené krajskému súdu elektronicky dňa 20. marca 2014“, však žiadnym\nspôsobom neodôvodnil. Nemožno teda z jeho rozhodnutia zistiť, akými úvahami, ale najmä\nna základe ktorých ustanovení právnych predpisov záver o tejto rozhodujúcej otázke urobil.\nPokiaľ v tejto situácii odvolanie sťažovateľa odmietol ako oneskorené, posúdenie otázky\nmomentu podania sťažovateľovho odvolania, ako aj posúdenie spôsobu jeho podania bolo\notázkou, ktorá mala pre jeho rozhodnutie a pre vec sťažovateľa podstatný význam. Ústavný\nsúd preto dospel k záveru, že najvyšší súd pri overovaní včasnosti podania odvolaní\nnepostupoval správne, keď vychádzal iba z obsahu predkladacích správ nachádzajúcich sa\nv jednotlivých spisoch Krajského súdu v Banskej Bystrici.\nKeďže v okolnostiach posudzovaných prípadov ide o také závažné pochybenia, ktoré\nsú z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné, ústavný súd rozhodol, že\nnajvyšší súd napadnutými uzneseniami porušil základné právo sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti a svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody, takéto\nrozhodnutie zruší. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n\n18\n\nNa základe toho, že ústavný súd rozhodol o porušení označených práv sťažovateľa\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy toto rozhodnutie\nzrušil a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude tento viazaný\nprávnym názorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\nSťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby mu ústavný súd\npriznal náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorú vyčíslil sumou 1 363,47 €.\nPri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa\nvychádzal ústavný súd z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) s tým, že predmet konania pred\nústavným súdom (konanie o sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy) je v zásade nevyjadriteľný\nv peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením alebo s hodnotou\npredmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 129/03,\nIII. ÚS 11/05, III. ÚS 142/06).\nÚstavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde o úhrade\ntrov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.\nÚhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatie a prípravu\nzastúpenia a podanie sťažností), každý úkon po 139,83 € + 2 x režijný paušál po 8,39 €\n(§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2016 (vyjadrenie\nz 29. marca 2016) po 143 € + režijný paušál 8,53 €, čo spolu predstavuje sumu 448,02 €.\nTúto sumu bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, keďže právny\nzástupca sťažovateľa je platcom DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby tak\npredstavuje sumu 537,62 €.\nVzhľadom na to, že ústavný súd už v uznesení č. k. I. ÚS 568/2015-12\nzo 16. decembra 2015 skonštatoval právnu a skutkovú súvislosť predložených sťažností,\na keďže v okolnostiach daného prípadu osobitné písomné vyhotovenie každej zo sťažností\nprávnym zástupcom sťažovateľa nebolo nutné ani hospodárne, jeho návrhu na priznanie\n\n19\n\ntrov právneho zastúpenia za dva úkony (t. j. príprava a prevzatie zastupovania, podanie\nsťažnosti) v každej zo spojených vecí pred ich spojením a jedného úkonu (vyjadrenie\nk stanoviskám najvyššieho súdu) navýšeného o tretinu úkonov v ďalších dvoch spojených\nveciach nevyhovel.\nPriznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. mája 2016\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "konanie pred ústavným súdom-použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "doručenie, doručovanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rozhodnutie-odôvodnenie", "odvolanie", "podanie-s overeným elektronickým podpisom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sži/38/2014", "guid": "070192db-fb88-4f34-9526-f1555a8c72c4:4645d569-b126-4659-a3f9-d714afdc035f", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "4Sži/28/2014", "guid": "86c43dd3-6884-4055-b8a3-a6a83b338949:67225819-3ab3-4bb2-afe9-f93f441de6c2", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "4Sži/29/2014", "guid": "0d615b11-adde-497e-947e-0d0c778537f3:47fa3793-d8c2-4f43-a3d7-4fa0b9f09882", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:69125890-ce56-4677-88d4-6ec1f361fcd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.522.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 522/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 522/2015 z 8. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.522.2015.1"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 129/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 129/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f2f6ee29-b9e2-4a0e-869b-bbe0f91d5762", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.766.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 766/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 766/2017 z 27. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.766.2017.2"}, {"guid": "08df1991-a0ec-4bc9-bc50-d3345520337a:db2bb324-7d82-4b0f-93fa-92c3638bb712", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9016898368.1", "spisova_znacka": "4Sži/6/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sži/6/2016 z 1. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9016898368.1"}, {"guid": "213f1fe7-0835-499d-9e68-7f682566d299:e332f932-a08d-4a82-983a-b3c22221f6fd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9016898369.1", "spisova_znacka": "4Sži/5/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sži/5/2016 z 1. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9016898369.1"}]}