{"guid": "ussr:08827e06-0c6c-4a04-93c8-518270a2a1cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.555.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 555/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 555/2015 z 9. 3. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 555/2015, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.555.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2016-03-09", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/08827e06-0c6c-4a04-93c8-518270a2a1cd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.555.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.555.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.555.2015.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 555/2015-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne Marianny\nMochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpeného advokátom Mgr. Jurajom Fričom, Podhora 49, Ružomberok,\nvo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 36/2015 z 11. júna 2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Tdo 36/2015 z 11. júna 2015 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 36/2015\nz 11. júna 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý\n\nuhradiť\n\ntrovy konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov)\nna účet jeho právneho zástupcu Mgr. Juraja Friča do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nz 9. decembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal\n\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n5 Tdo 36/2015 z 11. júna 2015 (ďalej len „uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa ako\nneprípustné, lebo bolo podané proti neexistujúcemu odsudzujúcemu rozhodnutiu ako fikcii,\nktorá nastala po zaplatení peňažného trestu sťažovateľom po právoplatnom odsudzujúcom\nrozhodnutí do rozhodovania o jeho dovolaní.\n3. Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým by ústavný súd proti uzneseniu\nnajvyššieho súdu vyslovil porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti\n\n2\n\ns tým, že najvyšší súd ústavne neakceptovateľným, nekonformným a svojvoľným spôsobom\nvyložil a aplikoval na jeho prípad príslušné ustanovenia Trestného poriadku o prípustnosti\ndovolania voči napadnutému rozhodnutiu, čím mu znemožnil konať pred (dovolacím)\nsúdom, pričom takýmto postupom v rozhodovaní a odôvodňovaní svojho rozhodnutia\nspôsobil ústavne neospravedlniteľný a neudržateľný zásah do jeho práva na súdnu ochranu\na spravodlivé súdne konanie.\n4. Podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde prerokoval ústavný súd túto vec\nna neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ podaním z 9. februára 2016 a tiež aj najvyšší\nsúd vo vyjadrení z 9. februára 2016 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho\npojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom iba z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise, ktoré boli dostačujúce pre meritórne rozhodnutie aj\nvzhľadom na to, že ku kľúčovému právnemu problému sa vyjadrilo plénum ústavného súdu\nv uznesení sp. zn. PLz. ÚS 4/2015 z 18. marca 2015, ktoré vyslovilo záver, že\n„odsúdenému, ktorému bol uložený peňažný trest a ktorý tento peňažný trest vykonal jeho\nzaplatením, nemožno odoprieť právo podať dovolanie len z dôvodu, že jeho odsúdenie bolo\nzahladené, keďže by tým neprimeraným spôsobom a v rozpore s podstatou a účelom\ndovolania došlo k obmedzeniu prístupu odsúdeného k súdnej ochrane, čím by sa zasiahlo\ndo podstaty a zmyslu základného práva na súdnu ochranu“, z ktorého vychádza aj tento\nnález.\n5. K sťažnosti sťažovateľa a právnej stránke celej veci sa vyjadril najvyšší súd\nprípisom z 8. februára 2016, v ktorom iba stručne uviedol, že „Napriek právnemu názoru\nÚstavného súdu Slovenskej republiky v tejto otázke... trváme na dôvodoch tohto\n(napadnutého, pozn.) rozhodnutia“.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\n7. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n9. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti\npred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky\nna jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania\ntrestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.\n10. Podľa § 165 ods. 1 Trestného poriadku odsudzujúci rozsudok musí obsahovať\nvýrok o treste s uvedením zákonných ustanovení, podľa ktorých bol trest uložený alebo\n\n4\n\npodľa ktorých bolo od potrestania upustené, a to prípadne s poukazom na prijatú záruku.\nAk bol uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon možno podmienečne odložiť alebo\npodmienečne odložiť s probačným dohľadom, musí rozsudok obsahovať aj výrok o tom,\nči bol podmienečný odklad povolený, a prípadne, na aké podmienky je viazaný. Ak bol\nuložený trest odňatia slobody na doživotie alebo iný nepodmienečný trest odňatia slobody,\nrozsudok musí obsahovať výrok o spôsobe výkonu tohto trestu.\n11. Podľa\n\n§ 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať\n\nproti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené\nustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania\npodľa § 371.\nPodľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak,\nrozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie\na) rozsudok a trestný rozkaz,\nb) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,\nc) uznesenie o zastavení trestného stíhania,\nd) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,\ne) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho\nobvineného,\nf) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,\ng) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,\nh) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti\nrozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe\nriadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.\n12. V napadnutom uznesení najvyšší súd okrem iného uviedol, že zákon obmedzuje\nmožnosť podania dovolania len obmedzenému okruhu subjektov, v obmedzenom rozsahu,\nzo špecificky vymedzených, kvalifikovaných dôvodov a len proti niektorým vymedzeným\nrozhodnutiam. Ústavný súd sa stotožňuje s týmto právnym názorom najvyššieho súdu\nprezentovaným v napadnutom uznesení, pokiaľ ide o vymedzenie podstaty a účelu inštitútu\n\n5\n\ndovolania. V tejto súvislosti ústavný súd osobitne zdôrazňuje, že takéto precizovanie\npodmienok, dôvodov, ako aj okruhu osôb oprávnených podať dovolanie je prejavom faktu,\nže dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorého možnosť uplatnenia\nmá byť v porovnaní s riadnymi opravnými prostriedkami podstatne užšia, keďže\ndovolanie a rozhodnutie o ňom spravidla narúša stabilitu konečného a vykonateľného,\nresp. v niektorých prípadoch už aj vykonaného rozhodnutia súdu. Vzhľadom na zákonom\npodrobne vymedzené podmienky, dôvody, ako aj okruh osôb oprávnených podať dovolanie\nje v rozpore s podstatou a účelom inštitútu dovolania, aby v aplikačnej súdnej praxi\ndochádzalo k akejkoľvek ďalšej redukcii zákonom ustanovených podmienok, dôvodov\na okruhu osôb oprávnených podať dovolanie, tak ako sa to snaží aj teraz obhajovať najvyšší\nsúd.\n13. V napadnutom uznesení najvyšší súd argumentuje tým, že priznanie práva podať\ndovolanie odsúdenému, u ktorého nastali účinky zahladenia odsúdenia v dôsledku\nvykonania uloženého peňažného trestu, by bolo v rozpore s princípom rovnosti procesných\nstrán, keďže ak by túto možnosť mal odsúdený, nutne by musela byť pripustená\naj u generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“).\nNajvyšší súd ďalej poukazuje na to, že v dôsledku toho by generálny prokurátor mohol\npodať odvolanie aj v neprospech odsúdeného, smerujúceho k zhoršeniu jeho postavenia.\nTo by následne umožňovalo otvorenie trestnoprávneho vzťahu, ktorý už bol ukončený,\na zvrátenie priaznivých dôsledkov pre odsúdeného spočívajúcich v tom, že sa na neho hľadí,\nakoby nebol odsúdený.\n14. Takúto argumentáciu najvyššieho súdu možno považovať práve za redukciu\nzákonom ustanovených podmienok, dôvodov a okruhu osôb oprávnených podať dovolanie.\nLegalizujúcim\n\ndôvodom\n\ntakejto\n\nredukcie\n\nnemôže\n\nbyť\n\nargumentácia\n\nzaložená\n\nna rešpektovaní princípu rovnosti procesných strán, pretože neexistuje legitímny dôvod ani\ncieľ, pre ktorý by nebolo možné priznať rovnaké procesné práva pre všetky procesné strany.\nV danom prípade priznať právo podať dovolanie aj voči rozhodnutiu, ktoré vykazuje\nnezákonnosť a ktoré odsúdený medzičasom vykonal. Priznanie, a teda uplatnenie tohto\n\n6\n\nprocesného práva vo svojich dôsledkoch znamená naplnenie, a nie popretie podstaty\nprincípu rovnosti procesných strán.\n15. Neprípustnosť dovolania podaného odsúdeným, ktorý už vykonal uložený trest,\nnemožno bez ďalšieho vyvodzovať ani z explicitného znenia už citovaných ustanovení\nTrestného poriadku vzťahujúcich sa na dovolanie. Rozhodnutím, ktorým bola vec\nprávoplatne skončená, je okrem iného aj rozsudok, ktorým bol uložený trest.\nV tejto súvislosti nemožno za ústavne udržateľné považovať právne závery,\nku ktorým dospel najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí, keď konštatuje, že odsudzujúcim\nrozsudkom treba rozumieť taký rozsudok, na základe ktorého existujú účinky, že sa\nna páchateľa hľadí ako na odsúdeného.\n16. Z hľadiska prípustnosti podania dovolania je totiž bez významu, či sa v dôsledku\nzahladenia odsúdenia hľadí na osobu odsúdeného ako na osobu, ktorá odsúdená nebola,\nkeďže z hľadiska prípustnosti podania dovolania je rozhodujúce to, či existuje odsudzujúce\nrozhodnutie a či toto odsudzujúce rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Tomuto záveru\nplne korešponduje aj znenie citovaného ustanovenia § 165 ods. 1 Trestného poriadku, podľa\nktorého odsudzujúcim rozsudkom je rozsudok, ktorým súd obžalovaného uznal za vinného.\nInak povedané, podmienkou podania dovolania je existencia už samotného odsúdenia\npáchateľa – podmienkou nie je absencia zahladenia odsúdenia spojená so zákonnou fikciou\nneodsúdenia. Fikcia neodsúdenia sťažovateľa vyplýva z vykonania uloženého peňažného\ntrestu na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku, pričom odopretím práva podať\ndovolanie proti takémuto právoplatnému rozhodnutiu by nebolo možné naplniť deklarovaný\núčel inštitútu dovolania, ktorým je odstrániť účinky založené nezákonným právoplatným\nrozhodnutím.\n17. Ústavný súd sa nemôže stotožniť ani s ďalšími prezentovanými závermi\nnajvyššieho súdu, ktorý opomenul, že zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou fikciou\nneodsúdenia nezakladá zánik všetkých nepriaznivých účinkov spojených s odsúdením\npáchateľa, pretože tieto nemožno obmedzovať výlučne na skutočnosť, že vo výpise\n\n7\n\nz registra trestov sa páchateľovi zahladené odsúdenia neuvádzajú, keďže účinky spojené\ns vykonaným a zahladeným trestom vo vzťahu k odsúdeniu zostávajú zachované vo forme\nzáznamu v odpise z registra trestov. Práve odpis z registra trestov bez evidovaného\nodsúdenia páchateľa je zákonnou podmienkou a predpokladom na plné uplatnenie\nsubjektívnych práv páchateľa, napr. práva na zamestnanie, a to v prípade práve v štátnej\nspráve.\n18. Ústavný súd poukazuje ďalej aj na to, že vykonaním zahladený trest postihuje\npáchateľa aj sekundárne, keď už samotné právoplatné rozhodnutie, ktorým bol páchateľ\nuznaný za vinného a bol mu uložený trest, zakladá pre poškodeného právny titul\nna uplatnenie práva na náhradu škody v civilnom konaní (pokiaľ náhrada škody nebola\npoškodenému priznaná už v trestnom konaní), pretože súd je v občianskom súdnom konaní\nvždy viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal (R 27/1977,\ns. 118n).\n19. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že so zahladením odsúdenia páchateľa\nnezanikajú ďalšie účinky spojené s uloženým, vykonaným, hoci aj zahladeným trestom, ako\nje napr. strata vážnosti dobrého mena sťažovateľa v spoločnosti, keď účelom uloženého\ntrestu je v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona okrem iného aj vyjadriť\nmorálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, ktorý je naplnený už právoplatným uložením\ntrestu, pričom jeho vykonaním a následným zahladením tieto účinky nezanikajú a nie sú ani\nautomaticky reparované.\n20. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že aj v zmysle judikatúry samotných\nvšeobecných súdov zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne\nzaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ\nspáchal trestný čin (R 7/1975). Fikcia, v zmysle ktorej sa na páchateľa hľadí, akoby nebol\nodsúdený, nelikviduje samotný fakt spáchania činu, nebráni tomu, aby súd pri hodnotení\nosoby páchateľa v neskoršom trestnom konaní pre iný trestný čin prizeral na skutočnosť, že\npáchateľ spáchal trestný čin, a aby z toho vyvodil príslušné závery z hľadiska sklonu\npáchateľa k trestnej činnosti, jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným\n\n8\n\nzákonom, možnosti jeho nápravy a podobne. Závažnosť tejto skutočnosti je však zásadne\nmenšia ako závažnosť skutočnosti, že páchateľ už bol odsúdený (R 10/1974).\n21. Účinky spojené s uloženým a zahladeným trestom v dôsledku jeho vykonania\npostihujú odsúdeného v možnosti uplatnenia jeho subjektívnych práv a civilnoprávnych\nvzťahov a možnosť podať dovolanie v danom prípade predstavuje výkon základného práva\nna súdnu ochranu, pričom právnym poriadkom umelo konštruovaná skutočnosť – fikcia\nneodsúdenia,\n\nnemôže\n\nuprieť\n\nči\n\nznemožniť\n\nodsúdenému prístup\n\nk mimoriadnemu\n\nopravnému prostriedku, ktorého prípadné vyhodnotenie ako dôvodného a oprava\nvymedzených procesných a hmotnoprávnych chýb môže následne v konečnom dôsledku\nvyústiť do oslobodenia odsúdeného – tzn. nepreukázania spáchania trestného činu.\n22. Odopretie práva podať dovolanie odsúdenému len z dôvodu, že sa na neho\nv dôsledku vykonania mu uloženého peňažného trestu hľadí, ako keby nebol odsúdený,\nneprimeraným spôsobom a v hrubom rozpore s podstatou a účelom inštitútu dovolania\nobmedzuje prístup odsúdeného k súdnej ochrane, čím zasahuje do podstaty a zmyslu\nzákladného práva na súdnu ochranu.\n23. Zo všetkých týchto dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho\nsúdu. V nadväznosti na to potom ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 2\na ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde toto uznesenie zrušil a vrátil vec najvyššiemu\nsúdu na ďalšie konanie.\nS poľutovaním musí ústavný súd konštatovať, že v typovo rovnakých veciach sa\nobjavila ďalšia nesprávna aplikačná prax najvyššieho súdu, ktorá veľmi reštriktívnym, skôr\nsvojvoľným spôsobom aplikuje príslušné ustanovenia o prípustnosti (dôvodnosti) dovolania,\nčo je nepochybne stav nežiaduci a nezodpovedajúci princípu výkonu spravodlivosti\nv právnom štáte, ktorým by Slovenská republika mala byť (čl. 1 ods. 1 ústavy).\n\n9\n\n24. Ústavný súd v súlade s § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keď za dôvody\nhodné osobitného zreteľa považoval už samo vyhovenie sťažnosti, zaviazal najvyšší súd\nna úhradu trov konania úspešnému sťažovateľovi, ktoré pozostávali zo žiadanej sumy\n296,44 € ako odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia\na podanie sťažnosti) a ktoré zaplatí najvyšší súd jeho právnemu zástupcovi v lehote\ndo dvoch mesiacov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho\nporiadku).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. marca 2016\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-splnenie podmienok konania", "zahladenie odsúdenia", "dovolanie-prípustnosť", "trest", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Tdo/36/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04c928b6-cab7-4f82-b5d3-814eb34e4476", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.4.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 4/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 4/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.4.2015.1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0db6025a-241a-48c4-9ec8-fa076e20906d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.423.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.423.2017.1"}, {"guid": "fd931673-e258-4fd8-aa05-3661f034c031:63808312-a126-443a-b19a-6d6423c32a64", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1220206385.12", "spisova_znacka": "B2-26C/41/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-26C/41/2020 z 6. 11. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1220206385.12"}, {"guid": "16bb9820-23a4-4fd7-8e3d-4c1b65fe8edd:a55b1dff-f6de-457e-9832-cf2ee4db02b7", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2026:5126010215.4", "spisova_znacka": "47T/1/2026", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 47T/1/2026 z 27. 3. 2026", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2026-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2026:5126010215.4"}]}