{"guid": "ussr:3eb83f4e-f660-46bd-9353-a4a6eebffe4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.536.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 536/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 536/2015 z 25. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. novembra 2015, sp. zn. I. ÚS 536/2015, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.536.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2015-11-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3eb83f4e-f660-46bd-9353-a4a6eebffe4d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.536.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.536.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.536.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 536/2015­19\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n25. novembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o.,\nBrečtanová 1, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bugala – Ďurček, s. r. o.,\nDrotárska cesta 102, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter Ďurček,\nvo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5 Sž 24/2013 z 26. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o.,\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n29. júna 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv\npodľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nv spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sž 24/2013\nz 26. marca 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Podaním doručeným ústavnému súdu\n30. júla 2015 sťažovateľka svoju sťažnosť doplnila.\n2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Rada pre vysielanie a retransmisiu\n(ďalej len „rada“) oznámila sťažovateľke začatie správneho konania oznámením vo veci\nmožného porušenia povinnosti podľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní\na retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“), ktoré podľa rady malo spočívať\nv tom, že sťažovateľka na programovej službe JOJ PLUS odvysielala krátke upútavky\nna programy a oznámenia o vlastnom programe v podobe textových informácií, ku ktorým\nnesprávne\n\nuplatnila\n\njednotný\n\nsystém\n\noznačovania\n\nprogramov.\n\nRozhodnutím\n\nrady č. RP/069/2013 z 10. septembra 2013 bola sťažovateľke uložená pokuta v sume 5 000 €\npre porušenie § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii. Proti uvedenému rozhodnutiu\nrady sa sťažovateľka odvolala. O jej odvolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom\nsp. zn. 5 Sž 24/2013 z 26. marca 2015 tak, že potvrdil rozhodnutie rady.\n3. Sťažovateľka namieta, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu boli porušené\njej v petite sťažnosti označené práva podľa ústavy a dohovoru, a v podstatnej časti svojej\nargumentácie uvádza:\n«... k zásahu a porušeniu práva sťažovateľky došlo postupom najvyššieho súdu\nv súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie Rady a zamietol\nodvolanie proti rozhodnutiu Rady o preskúmanie rozhodnutia Rady tým, že najvyšší súd:\n\n2\n\n(i) považoval nevykonanie dôkazu, a/resp. absenciu vyhotovenia zápisnice\no vykonaní dôkazu zo strany Rady (absencia riadneho zistenia skutkového stavu veci\na absencia postupu Rady v súlade so zákonom) za postup Rady ako správneho orgánu,\nktorý bol zákonný a nemohol spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia Rady; a\n(ii) uzavrel (potvrdil), že došlo k splneniu podmienok predpokladaných ústavou\nna obmedzenie slobody prejavu sťažovateľky.\n... nevykonanie jediného dôkazu v konaní v súlade so zákonom a/ alebo\nnevyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu v súlade so správnym poriadkom je vážnym\nzásahom do práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu.\nRovnako... obmedzenie slobody prejavu bez existencie legitímneho dôvodu\nvychádzajúceho z ustanovenia článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a bez\nexistencie proporcionality (nevyhnutnosti v demokratickom štáte), je možné považovať za\nvážny zásah do práva na slobodu prejavu sťažovateľky.\n... najvyšší súd obmedzil slobodu prejavu sťažovateľky bez toho, aby vôbec Rada\njasne, určito a zrozumiteľne existenciu takýchto dôvodov uviedla v odôvodnení rozhodnutia\nRady, pričom ani najvyšší súd tento nedostatok neodstránil uvedením vlastných dôvodov\nodôvodňujúcich splnenie podmienok na obmedzenie slobodu prejavu sťažovateľky a navyše\narbitrárne poukázal na skutočnosť, že tieto dôvody neskúmal nakoľko už samotný\nzákonodarca považoval za naliehavú spoločenskú potrebu obmedziť slobodu prejavu\npredmetným ustanovením. ...\nRada vo svojom oznámení o začatí správneho konania, ako aj v napadnutom\nrozhodnutí uviedla, že podkladmi (dôkazmi) pre vydanie napadnutého rozhodnutia sú:\n... záznamy z vysielania programovej služby; a\n... prepis/popis skutkového stavu;\n... Sťažovateľka v odvolaní proti rozhodnutiu Rady namietala najmä skutočnosť,\nže z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že Rada buď (i) nevykonala vyššie\nšpecifikované dôkazy vôbec; alebo (ii) ich nevykonala v súlade so Správnym poriadkom,\nhoci z rozhodnutia Rady vyplýva, že je postavené výlučne na skutočnostiach, ktoré bolo\nmožné zistiť výlučne len na základe vykonania uvedených dôkazov zákonným spôsobom...\n\n3\n\nNajvyšší súd... tento odvolací dôvod sťažovateľky nepovažoval za dôvodný\na v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol..., že nevykonanie dôkazov a nevyhotovenie\nzápisnice nie je takým porušením zákona, ktoré by malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia\nRady.\nSťažovateľka uvádza, že v prípade, ak z rozhodnutia Rady vyplýva, že rozhodnutie\nRady je postavené na skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne vykonaním obrazovo­\nzvukového záznamu (resp. ak Rada uvádza, že sa „oboznámila s podkladmi\npre rozhodnutie“) je potom nevyhnutné, aby z obsahu správneho spisu bolo možné učiniť\nspoľahlivý záver o tom, že členovia Rady (každý člen Rady, ktorý hlasoval o uložení\nsankcie) sa oboznámili s obsahom obrazovo­zvukového záznamu, tzn. že skutočne vzhliadli\nzvukovo­obrazový záznam.\n... vykonanie takéhoto dôkazu je možné preukázať výlučne len formou zápisnice\no vykonaní dôkazu podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Správneho poriadku.\nAk Rada (jej členovia) vykonala dôkaz (vzhliadla obrazovo­zvukové záznamy),\ntzn. obhliadla dôkaz, tak o tomto úkone (vykonaní dôkazu) musí byť spísaná zápisnica\ns náležitosťami podľa ustanovenia § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.\nVzhliadnutie obrazovo­zvukového záznamu je štandardný spôsobom, akým členovia\nRady môžu získať priame a nesprostredkované povedomie o skutočnom obsahu\nodvysielaného spotu. Takýto dôkazný prostriedok (ohliadku) nie je možné nahradiť\nanalýzou ani prepisom, nakoľko tieto sú až druhotným, sprostredkovaným náhľadom na vec,\nnavyše nie nestranným. ...\nSťažovateľka má v prejednávanej veci za to, že členovia Rady sa s predmetnými\ndôkazmi, nijakým spôsobom priamo neoboznámili a tieto nevykonali. ...\nV prípade, ak Rada uvádza, že sa oboznámila s podkladmi pre vydanie rozhodnutia\nRady vo forme vzhliadnutia obrazovo­zvukových záznamov, mala o vykonaní takýchto\ndôkazov spísať zápisnicu s náležitosťami podľa § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.\nAbsenciu zápisnice nie je možné zhojiť ani poukazom na „prepis/popis“ skutkového stavu\nani prepis uvedený v odôvodnení rozhodnutia Rady, nakoľko tieto nemajú charakter a\nobsah nespĺňa zákonom stanovené náležitosti zápisnice o vykonaní dokazovania.\n\n4\n\nV prípade ak spis správneho orgánu Rady neobsahuje zápisnicu o vykonaní dôkazu\n(vzhliadnutí obrazovo­zvukového záznamu) a v odôvodnení rozhodnutia Rady Rada\nopakovane poukazuje na skutočnosť, že sa so záznamami oboznámila, ide o podstatné\nporušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré má za následok nezákonnosť\nrozhodnutia Rady.\nV konaní o správnom delikte, ktorého skutková podstata spočíva v porušení\npovinnosti pri vysielaní programu, je obrazovo­zvukový záznam posudzovanej časti\nvysielania kľúčovým a v podstate nezastupiteľným dôkazom obzvlášť v prípadoch, kedy Rada\nnevykonáva žiaden iný dôkaz na objasnenie skutkového stavu veci. Takýto dôkaz preto musí\nbyť vykonaný riadnym procesným spôsobom.»\n4. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv sťažovateľky na slobodu prejavu\na na slobodné rozširovanie informácií garantovaných ústavou a dohovorom napadnutým\nrozsudkom sťažovateľka uviedla, že «síce bol zásah do jej slobody prejavu vykonaný\nna základe zákona (§ 35 ods. 3; § 36 ods. 2 Zákona o vysielaní), avšak tento zásah\nnesledoval žiaden legitímny cieľ a ani nebol proporcionálny (nevyhnutný v demokratickej\nspoločnosti)...\nJe... arbitrárne a svojvoľné, že najvyšší súd sa bez ďalšieho stotožnil s legitímnym\ncieľom Rady, ktorá ho veľmi neurčito vo svojom rozhodnutí... uviedla ako právo rodičov,\nprípadne iných vychovávateľov dieťaťa „rozhodnúť sa na základe odvysielanej informácie,\nči ponechajú svoje maloleté dieťa pred televíznou obrazovkou...“\n... článok 26 ods. 4 Ústavy SR a článok 10 ods. 2 Dohovoru predstavuje limitačnú\nklauzulu pre orgán verejnej moci ako aj všeobecný súd, ktorú nemôže prekračovať a to ani\nv prípade ak by akékoľvek ustanovenie zákona (napr. 20 ods. 4 Zákona o vysielaní)\nim dávalo kompetenciu nad jeho aplikovaním a vynucovaním.\nNakoľko predmetné ustanovenia Ústavy SR a Dohovoru neuvádzajú ochranu práva\nrodičov a vychovávateľov dieťaťa „rozhodnúť sa, ktoré programy sú vhodné\npre maloletých“ ako možný dôvod pre obmedzenie slobody prejavu a tento „dôvod“ nie je\nmožné s ohľadom na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutie Rady ako aj rozhodnutia\nnajvyššieho súdu subsumovať ani pod jednu zo 4 limitačných klauzúl čl. 26 ods. 4 Ústavy\n5\n\nSR, rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré potvrdilo rozhodnutie Rady je nezákonné,\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a predstavuje tak protiústavný zásah\ndo slobody prejavu sťažovateľky.».\n5. Podľa sťažovateľky «Zo skutkového stavu veci je zrejmé, že legitímnym cieľom\npri uplatňovaní § 20 ods. 4 Zákona o vysielaní bude prevažne ochrana mravnosti.\nZo skutkového stavu je však taktiež jednoznačne zrejmé, že Radou identifikované\nkonanie sťažovateľky, ktorým svoju slobodu prejavu zneužila na zásah do „mravnosti“\ndivákov nebolo spôsobilé svojou povahou aktivovať meritórne uvažovanie o zásahu\ndo mravnosti divákov a už vôbec nie dostať sa do kolízie s konkrétnym verejným záujmom\nv zmysle čl. 26 ods. 4 ústavy alebo čl. 10 ods. 2 dohovoru, ktorého ochrana by si vyžadovala\nintervenciu štátu...\nHoci teda formálno­právne existuje zákonom (vyhláškou) stanovená povinnosť\noznačovať všetky zložky programovej služby grafickým symbolom, jej konkrétna aplikácia\na vynucovanie zo strany Rady už naráža na ústavnú limitačnú klauzulu. Existencia jedného\nz dôvodov limitačnej klauzuly sa následne musí skúmať nie len formálno­právne, ale najmä\npo obsahovej stránke konkrétneho konania sťažovateľky, tzn. od samotného obsahu\nodvysielaných informácií.\nNakoľko odvysielané informácie obsahovali len „neškodné“ časti (upútavky)\nna neskôr vysielaný program a len textové informácie o názve a čase vysielania programu,\nz hľadiska obsahu ani nemohli vzbudiť uvažovanie o tom, že ohrozujú mravnosť.\nZ uvedeného dôvodu neexistoval legitímny cieľ na obmedzenie slobody prejavu\nsťažovateľky a rozhodnutie Rady aj najvyššieho súdu tak slobodu prejavu sťažovateľky\nobmedzili bez právneho dôvodu.».\n6. Keďže podľa sťažovateľky samotný zásah nesmeroval k ochrane niektorého\nz legitímnych cieľov špecifikovaných v čl. 26 ods. 4 ústavy, resp. v čl. 10 ods. 2 dohovoru,\nna základe ktorých je možné obmedziť slobodu prejavu, je bez právneho významu ďalej sa\nzaoberať skúmaním proporcionality tohto zásahu. Aj napriek uvedenému konštatovaniu\nsťažovateľka aplikáciou testu proporcionality dospela k záveru, že obmedzenie slobody\n6\n\nprejavu na základe napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nebolo proporcionálne\n(nevyhnutné v demokratickej spoločnosti). V závere sťažnosti sťažovateľka na margo úlohy\norgánov štátu vo vzťahu k posudzovaniu slobody prejavu a zásahov štátu poukázala\nna závery nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. decembra 2014, ktorý je\nnajnovšou judikatúru vo veci aplikácie ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii\nvo vzťahu k právu masmédií na slobodu prejavu.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým\nvysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\nv spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a jej práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 v spojení\ns čl. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, zruší napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a prizná jej úhradu trov\nkonania.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\n\n7\n\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa\nnamietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n11. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa\ndomáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na slobodu prejavu a základného\npráva slobodne rozširovať informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na súdny\nprieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa čl. 46 ods. 2 ústavy\nv spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a práva na slobodu prejavu podľa čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru v spojení s čl. 1\ndohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd potvrdil\npodľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie rady,\nkeď v rozsahu sťažovateľkou vymedzených dôvodov nezistil pochybenie pri aplikovaní\nrelevantných zákonných ustanovení.\n12. Podľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 2 ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,\ntlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať\n\n8\n\nidey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu\nkonaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.\nPodmienky ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich\nprávach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby\npreskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu\nvšak nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa\nslobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania\nštátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali\nudeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.\nPodľa čl. 10 ods. 2 dohovoru výkon slobôd podľa odseku 1, pretože zahŕňa\naj povinnosť\n\naj\n\nzodpovednosť,\n\nmôže\n\npodliehať\n\ntakým\n\nformalitám,\n\npodmienkam,\n\nobmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné\nv demokratickej\n\nspoločnosti\n\nv záujme\n\nnárodnej\n\nbezpečnosti,\n\núzemnej\n\ncelistvosti,\n\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti\nalebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority\na nestrannosti súdnej moci.\n9\n\nPodľa čl. 1 dohovoru vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich\njurisdikcii, práva a slobody uvedené v hlave I tohto dohovoru.\n13. Ústavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto\npotrebné posudzovať spoločne. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil,\nže obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup\nk súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť\n(napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\n14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\ns medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n15. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\ntaké rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali alebo\nv samotných rozhodnutiach, došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom\nskutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98,\nI. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov\n10\n\nspravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe\nvšeobecných súdov.\n16. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia\nopodstatnenosti sťažnosti preskúmal napadnutý rozsudok najvyššieho súdu a argumentáciu\nsťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov\nnajvyššieho súdu.\n17. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku konštatuje, že najvyšší súd sa\nústavne konformným spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky, ktoré\ntvoria\n\naj\n\njej\n\nsťažnostnú\n\nargumentáciu,\n\na\n\nsvoje\n\nzávery\n\ndostatočne\n\nodôvodnil,\n\nveci\n\npostupom\n\nkeď v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:\n«Úlohou\n\nsenátu\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nv\n\nposudzovanej\n\nbolo\n\npodľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať\nzákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla,\nže navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z...\nPodľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. na základe klasifikácie programov podľa\nvekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať\njednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 6 ods. 5 JSO, programy alebo iné zložky televíznej programovej služby\nklasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov,\ndo 15 rokov alebo nevhodné a neprípustné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov\na programy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované ako vhodné\npre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, od 7 rokov, do 12 rokov, od 12 rokov alebo\nod 15 rokov sa označujú grafickým symbolom jednotného systému označovania po celý čas\nvysielania týchto programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby v pravom\nalebo ľavom hornom rohu televíznej obrazovky. Upútavka k programu sa označí totožným\ngrafickým symbolom ako samostatný program. ...\n\n11\n\nPodľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2013,\nrada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa\nprostredníctvom internetu od 663 eur do 66 387 eur..., ak nezabezpečil klasifikáciu\na označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4).\nNajvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vrátane priloženého\nzáznamu programu (§ 250q ods. 1 veta druhá O. s. p.) v súlade s názorom odporkyne mal\nza to, že neoznačenie upútavky na programy a neoznačenie informácie o svojej\nprogramovej ponuke prostredníctvom oznámení o svojom vlastnom programe vo forme\ntextových informácií symbolom JSO, naplnilo kritériá stanovené v JSO.\nZ uvedeného podľa názoru najvyššieho súdu nesporne vyplýva, že navrhovateľka\nporušila povinnosť jej danú z ustanovenia § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. pretože\nnesprávne uplatnila JSO. Podľa názoru najvyššieho súdu nemožno opomínať, že maloletí sú\nnajnáchylnejšou a najcitlivejšou skupinou na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov\npri formovaní vlastného individuálneho rebríčka hodnôt, zvlášť z masmédií.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa k prepisu/popisu posudzovaného programu,\nsenát najvyššieho súdu uvádza, že odporkyňa vyhotovila takýto prepis zo záznamu\nvysielania pre účely správneho konania. S týmto navrhovateľku v rámci administratívneho\nkonania oboznámila a poskytla jej možnosť vyjadriť sa k obsahu prepisu vysielania, ako\nk podkladu pre rozhodnutie, o čom svedčí i opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom\npre rozhodnutie v správnom konaní č. 258­PLO/O­3203/2013 zo dňa 13. 08. 2013 a ktorá\nje súčasťou pripojeného administratívneho spisu, pričom však navrhovateľka v rámci\nsprávneho konania nenamietala konkrétne rozpory predmetného prepisu/popisu vysielania\nso záznamom vysielania posudzovaného programu. Čo sa týka námietky navrhovateľky,\nže oboznámenie sa s obsahom záznamu je vlastne vykonanie dôkazu ohliadkou a bolo\npovinnosťou odporkyne spísať o vykonaní dôkazu ohliadkou podľa § 22 ods. 1 správneho\nporiadku zápisnicu, najvyšší súd uvádza, že v žiadnom prípade nie je možné považovať\nvzhliadnutie záznamu za vykonanie dôkazného prostriedku ohliadkou. Dôkazný prostriedok\n­ ohliadka je oboznámenie sa s vonkajšími znakmi hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, nejde\nvšak o oboznámenie sa s jej obsahom, ako v prípade záznamu z vysielania.\n\n12\n\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa porušenia zásady proporcionality a údajnej\ndiskriminácie navrhovateľky najvyšší súd má za to, že keďže je stanovená povinnosť uvedená\nv § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., zákonodarca dal jednoznačne najavo naliehavú\nspoločenskú potrebu pre označovanie programov v televíznom vysielaní podľa vekovej\nvhodnosti. Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, odporkyňa sa dostatočne vysporiadala s\ntouto námietkou a je potrebné zdôrazniť, že existuje naliehavá spoločenská potreba na\nuplatňovanie JSO, pretože rodič musí mať právo rozhodnúť sa podľa určitých kritérií, ktoré\nprogramy sú, alebo nie sú vhodné pre maloletých. Porovnávanie uvedeného porušenia JSO\ns prostredím internetu, kde takáto regulácia zabezpečená zo strany štátu absentuje,\npovažuje za najvyšší súd za bezvýznamné.\nNajvyšší súd sa tiež nemôže stotožniť ani s interpretáciou pojmov „upútavka“\na „oznámenie o vlastnom programe“ zo strany navrhovateľky. Oznámením o vlastnom\nprograme formou textových informácií, vysielateľ len informuje divákov o plánovanom\nvysielaní vybraných programov. Divákovi sú za týmto účelom sprostredkované informácie\no názve vybraných programov, ako aj o dni a presnom čase ich odvysielania. Je preto\ndôležité, aby divák vedel, pre akú vekovú skupinu maloletých je program nevhodný.»\n18. Ústavný súd z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho\nsúdu nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového\nstavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu\ndo napadnutého rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2\nústavy. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n19. Sťažovateľka tiež namietala, že napadnutým rozsudkom došlo k zásahu\ndo jej práva na slobodu prejavu a práva na slobodné rozširovanie informácií podľa čl. 26\n13\n\nods. 1 a 2 ústavy a podľa čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru, keďže obmedzenie slobody prejavu\nv jej prípade nesledovalo žiaden legitímny cieľ a nebolo proporcionálne (nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti). Ústavný súd v súvislosti s uvedenou námietkou konštatuje,\nže najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku zrozumiteľne, konzistentne a spôsobom\nsúladným s ústavou vysporiadal aj s námietkou sťažovateľky o porušení uvedených práv\nhmotného charakteru, predovšetkým s jej odvolacou námietkou o porušení zásady\nproporcionality, ako aj s tvrdením o údajnej diskriminácii sťažovateľky. Najvyšší súd\nv odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval dostatok dôvodov rozhodnutia rady\nvo vzťahu k námietke sťažovateľky o nesplnení podmienky proporcionality obmedzenia\nslobody\n\nprejavu,\n\npričom\n\nzdôraznil\n\nexistenciu\n\nnaliehavej\n\nspoločenskej\n\npotreby\n\nna uplatňovaní jednotného systému označovania z hľadiska ochrany maloletých, čím\nsa jednoznačne stotožnil s právnym záverom rady. Ústavný súd už judikoval\naplikovateľnosť\n\njeho\n\nustáleného\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05), pretože\ntieto z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, aj na vzťah medzi rozhodnutím rady\nako správneho orgánu a rozsudkom najvyššieho súdu, ktorý bol výsledkom preskúmania\nrozhodnutia rady (III. ÚS 322/2011). Ústavný súd preto nepovažuje postup najvyššieho\nsúdu, ktorý sa stotožnil so závermi rady a odkázal na dostatočné dôvody jej rozhodnutia,\nza svojvoľný či arbitrárny.\n20. Podľa ústavného súdu neobstojí ani námietka sťažovateľky, že rada,\nako aj najvyšší súd nedostatočne a nesprávne identifikovali legitímny cieľ, ktorého ochrana\nodôvodňuje obmedzenie jej práva na slobodu prejavu. Rada, ako aj najvyšší súd vo svojich\nrozhodnutiach jednoznačne identifikovali verejný záujem na ochranu maloletých\npred nevhodným obsahom vysielania, ktorému zodpovedá právo rodičov či iných\nvychovávateľov rozhodnúť sa podľa určitých kritérií, ktoré programy sú alebo nie sú vhodné\npre maloletých a ktoré zákonodarca výslovne uviedol aj v texte radou aplikovanej právnej\nnormy (§ 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii). Námietka sťažovateľky o neexistencii\nlegitímneho cieľa na obmedzenie jej slobody prejavu v súvislosti so zákonnou povinnosťou\noznačovať programy podľa vekovej vhodnosti má podľa názoru ústavného súdu vo svojej\n14\n\npodstate charakter námietky nesúladu ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a\nretransmisii s príslušnými ustanoveniami ústavy, o ktorej ústavný súd podľa svojej\nkonštantnej judikatúry nemôže rozhodnúť v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy,\nkeďže v tomto type konania vychádza z prezumpcie ústavnosti príslušných právnych noriem\n(m. m. napr. I. ÚS 259/07 alebo IV. ÚS 122/08). Z uvedeného tiež vyplýva, že ústavný súd\nv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy neskúma ako predbežnú otázku, či právna\nnorma, ktorú všeobecné súdy aplikovali (mali aplikovať), je v súlade s ústavou. Súlad\nzákonov alebo ich častí s ústavou môže preskúmavať ústavný súd len v konaní o súlade\nprávnych predpisov podľa čl. 125 ústavy, pričom návrh na začatie tohto konania môžu podať\nlen subjekty uvedené v čl. 130 ods. 1 ústavy, resp. § 18 ods. 1 zákona o ústavnom súde (m.\nm. napr. PL. ÚS 1/94, PL. ÚS 6/99, PL. ÚS 7/99 atď.).\n21. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že závery nálezu ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. decembra 2014 nemožno aplikovať na prípad sťažovateľky\nposudzovaný v tomto konaní z dôvodu rozdielnych skutkových okolností prípadu\nsťažovateľky, ktoré boli predmetom posúdenia ústavného súdu v označenom konaní a ktoré\nvyplývali z porušenia inej zákonom o vysielaní a retransmisii ustanovenej povinnosti\nsťažovateľky.\n22. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie označených základných práv podľa ústavy\nv spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práv podľa dohovoru v spojení s čl. 1 dohovoru, ústavný\nsúd uvádza, že v čl. 12 ods. 1 ústavy sú zakotvené základné princípy a postuláty Slovenskej\nrepubliky, avšak nepredstavujú konkrétne základné práva alebo slobody, ktorých ochrany\nby sa sťažovateľka mohla pred ústavným súdom v konaní podľa čl. 127 ústavy domáhať.\nObdobné platí aj vo vzťahu k čl. 1 dohovoru, ktorý vyjadruje záväzok vysokých zmluvných\nstrán dodržiavať ľudské práva.\n23. Keďže ústavný súd nezistil možnosť sťažovateľkou namietaného porušenia\noznačených základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení\ns čl. 12 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru v spojení s čl. 1\n15\n\ndohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, sťažnosť pri jej predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n\n24. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky sa ústavný súd ďalšími nárokmi\nsťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. novembra 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – politické-sloboda prejavu a právo na informácie", "rozhodnutie-zákonnosť", "návrh-zjavne neopodstatnený", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:20697caa-13e6-427a-a7be-7c5b5079f79e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 307/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-18", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1"}, {"guid": "ussr:2e860f5e-bdf4-48e9-a0ba-eebdf24bd27d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2011 z 27. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-27", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e860f5e-bdf4-48e9-a0ba-eebdf24bd27d"}, {"guid": "ussr:1ee03424-958b-4306-8143-a3338dd4823d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 122/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 122/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ee03424-958b-4306-8143-a3338dd4823d"}, {"guid": "ussr:e7da9154-a7ad-4cda-ac14-fbc44fa945ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 259/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7da9154-a7ad-4cda-ac14-fbc44fa945ab"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:37af7c57-01e4-48ea-8d9a-59aed13d41d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.6.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/99 z 27. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.6.1999.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:a9f44411-204e-46ea-accc-6b7bfc474119", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.1.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/94 z 27. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.1.1994.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}