{"guid": "ussr:3b0387cb-ea68-45c6-ad95-8c1b5219486f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.532.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 532/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 532/2016 z 9. 11. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. novembra 2016, sp. zn. I. ÚS 532/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.532.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-11-09", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3b0387cb-ea68-45c6-ad95-8c1b5219486f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.532.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.532.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.532.2016.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 532/2016-87\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu\nPetra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti Festin, a. s., Plynárenská 7/A,\nBratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. Silviou Prednou, Advokátska kancelária Silvia\nPredná, s. r. o., Plynárenská 7/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa\nčl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s namietaným\nporušením čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 1 Cob 286/2014-669 z 23. apríla 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Obdo 46/2015 z 30. marca 2016 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo spoločnosti Festin, a. s., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob 286/2014-669\nz 23. apríla 2015 p o r u š e n é b o l i .\n2. Základné právo spoločnosti Festin, a. s., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Obdo 46/2015 z 30. marca 2016 p o r u š e n é b o l i .\n3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob 286/2014-669 z 23. apríla 2015\na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 46/2015 z 30. marca\n2016 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n4. Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky s ú p o v i n n é\nsolidárne uhradiť spoločnosti Festin, a. s., trovy právneho zastúpenia v sume 363,80 €\n(slovom tristošesťdesiattri eur a osemdesiat centov) na účet advokátky JUDr. Silvie Prednej,\nAdvokátska kancelária Silvia Predná, s. r. o., Plynárenská 7/A, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Sťažnosti spoločnosti Festin, a. s., vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nPriebeh konania\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2016\ndoručená sťažnosť spoločnosti Festin, a. s., Plynárenská 7/A, Bratislava (ďalej len\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na rovnosť účastníkov\n\n2\n\nkonania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení\ns namietaným porušením čl. 1 ods. 1 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 1 Cob 286/2014-669 z 23. apríla 2015 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 3 Obdo 46/2015 z 30. marca 2016 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola ako žalovaná\núčastníčkou súdneho konania vedeného Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný\nsúd“) pod sp. zn. 25 Cb 211/2009, v ktorom sa spoločnosť\n\n(ďalej aj\n\n„žalobca“), domáhala proti sťažovateľke zaplatenia sumy 1 251 930,23 € s príslušenstvom\nz titulu nárokov na províziu za ním vykonávanú činnosť podľa zmlúv uzavretých medzi\núčastníkmi.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 25 Cb 211/2009-577 z 10. apríla 2014 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu“) uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n981 871,47 € s príslušenstvom, trovy konania a v prevyšujúcej časti žalobcom uplatnených\nnárokov žalobu zamietol.\n4. Krajský súd napadnutým rozsudkom na odvolanie sťažovateľky potvrdil rozsudok\nokresného súdu.\n5. Sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie, ktorého prípustnosť\ndôvodila danosťou vady konania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho konania\n(ďalej len „OSP“) spočívajúcej v odňatí možnosti konať pred súdom. Najvyšší súd\nnapadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol ako neprípustné.\n6. Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených práv rozsudkom krajského súdu,\nako aj uznesením najvyššieho súdu, pričom na 68 stranách sťažnosti prezentuje svoju\nrozsiahlu sťažnostnú argumentáciu (okrem zhrnutia priebehu namietaného konania, obsahu\nsúdnych rozhodnutí a opravných prostriedkov, označenia práv, ktorých porušenie namieta,\n\n3\n\nodôvodnenia prípustnosť sťažnosti, navrhovaného petitu, návrhu na odklad vykonateľnosti\na navrhovaných dôkazov) a navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom,\nktorým vysloví porušenie jej označených práv (základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva na rovnosť účastníkov konania\npodľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv spojení s porušením čl. 1 ods. 1 ústavy) rozsudkom krajského súdu a uznesením\nnajvyššieho súdu, zruší rozsudok krajského súdu a uznesenie najvyššieho súdu a vec vráti\nkrajskému súdu na ďalšie konanie a krajskému súdu a najvyššiemu súdu uloží povinnosť\nnahradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľky.\n7.\n\nSťažovateľka\n\ntiež\n\nnavrhla,\n\naby\n\nústavný\n\nsúd\n\nodložil\n\nvykonateľnosť\n\nrozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu, a svoj návrh\nodôvodnila prebiehajúcim exekučným konaním (vedeným okresným súdom pod sp. zn.\n57 Er 2704/2015, ktoré vykonáva súdna exekútorka\npod číslom exekúcie\n\n,\n\no vymoženie pohľadávky 981 871,47 € s príslušenstvom\n\nod sťažovateľky), čím sťažovateľke hrozia „nenapraviteľné nepriaznivé následky a to aj\nvzhľadom na to, že v zmysle ust. § 61 Exekučného poriadku v exekučných konaniach platí\nzásada zákazu navrátenia do predošlého stavu a aj vzhľadom na výšku pohľadávky, ktorá\nmá byť predmetnou Exekúciu vymožená. Naproti tomu Žalobcovi odložením vykonateľnosti\nRozsudku Odvolacieho súdu v spojení s Rozsudkom Prvostupňového súdu nehrozí žiadna\nvážna ujma...“.\n8. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 532/2016-40 zo 14. septembra 2016 prijal\nsťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) na ďalšie konanie a zároveň odložil vykonateľnosť rozsudku krajského súdu.\n9.\n\n(žalobca), v zastúpení advokátom\n\nMgr. Zdenkom Nováčkom, Brančská 7, Bratislava, podaním doručeným ústavnému súdu\n3. októbra 2016 navrhla, resp. oznámila svoj vstup do konania ako vedľajší účastník\n\n4\n\nargumentujúc právnym záujmom na jeho výsledku a ústavný súd jej listom zo 4. októbra\n2016 zaslal na vedomie sťažnosť sťažovateľky spolu s uznesením o prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie.\n10. Krajský súd sa vyjadril podaním sp. zn. Spr. 3505/16 doručeným\nústavnému súdu faxom 7. októbra 2016 a poštou 13. októbra 2016 a najvyšší súd podaním\nč. k. KP 3/2016-64, Nobs 80/2016 doručeným ústavnému súdu 17. októbra 2016.\nTieto vyjadrenia boli listami zo 17. októbra 2016 zaslané spoločnosti\n(žalobca), na vedomie a sťažovateľke na zaujatie stanoviska. Sťažovateľka\nzaujala stanovisko k vyjadreniu krajského súdu a najvyššieho súdu podaním doručeným\nústavnému súdu mailom 28. októbra 2016 a poštou 2. novembra 2016.\n11. Sťažovateľka, krajský súd i najvyšší súd vo svojich vyjadreniach vyjadrili súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania ústavného súdu vo veci samej v zmysle § 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil v danej veci\nod ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na obsah sťažnosti, jej príloh a doručených\nvyjadrení dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nZhrnutie predmetu namietaného konania a záverov všeobecných súdov\n12. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobca mal realizovať v prospech\nsťažovateľky činnosť podľa zmluvy z 29. mája 2006 označenej ako „Zmluva\no sprostredkovaní... uzavretá podľa... § 566 a nasl. Obchodného zákonníka“ (teda\npodľa ustanovení Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve) uzavretej medzi\nsťažovateľkou a žalobcom (ďalej aj „zmluva 1“). Obdobnú činnosť ako žalobca mala\nvykonávať v prospech sťažovateľky aj spoločnosť\n\n(ďalej\n\naj „maklér“), a to na základe zmluvy z 11. mája 2006 označenej ako „Zmluva\no sprostredkovaní...\n\nuzavretá\n\npodľa...\n\n§\n\n566\n\na\n\nnasl.\n\nObchodného\n\nzákonníka“\n\n(teda podľa ustanovení Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve), uzavretej medzi\n\n5\n\nsťažovateľkou a partnerom. Uzavretie tejto zmluvy s maklérom sprostredkoval\npre sťažovateľku žalobca na základe zmluvy o sprostredkovaní č. 2/2006 z 1. mája 2006\n(ďalej len „zmluva o sprostredkovaní makléra“ alebo aj „zmluva 2“) uzavretej medzi\nžalobcom a sťažovateľkou, podľa ktorej vzniká žalobcovi nárok na províziu za činnosti\nrealizované maklérom v prospech sťažovateľky.\n13. Zmluvné podmienky týkajúce sa oprávnenia sťažovateľky, vymedzenie predmetu\nzmluvy a podmienok vzniku nároku žalobcu na províziu sú totožné, a to v zmluve 1\nuzavretej so žalobcom 29. mája 2006, ako aj v zmluve 2 uzavretej s maklérom 11. mája\n2006. V bodoch 1.1 oboch zmlúv je deklarované oprávnenie sťažovateľky na základe\nmandátnej zmluvy uzavretej s poisťovňou Union zdravotná poisťovňa „v mene a na účet\nzdravotnej poisťovne zabezpečovať prijímanie prihlášok na verejné zdravotné poistenie\na s tým súvisiace konzultačno – informačné aktivity pri vypĺňaní a preberaní prihlášok\nna verejné zdravotné poistenie“ a v bode 1.2 jej oprávnenie činnosť uvedenú v bode 1.1\nzmlúv vykonávať osobne alebo prostredníctvom tretích osôb. Predmet zmluvy bol\nvymedzený v bodoch 2.1 oboch zmlúv tak, že záväzok žalobcu aj makléra spočíva\nv zariadení obchodnej záležitosti, ktorou je „sprostredkovanie prijatia a potvrdenia\nprihlášok zdravotnou poisťovňou a s tým súvisiace konzultačne - informačné aktivity\npri vypĺňaní a preberaní prihlášok“ s tým, že sťažovateľka splnomocňuje žalobcu\n„na preberanie prihlášok na verejné zdravotné poistenie poskytované zdravotnou\npoisťovňou“. Sťažovateľka sa zaviazala v bodoch 2.2 oboch zmlúv zaplatiť žalobcovi,\nresp. podľa zmluvy 2 maklérovi odmenu vo výške a za podmienok uvedených v zmluve\na províznych podmienkach tvoriacich jej prílohu „za vykonávanie činnosti podľa tejto\nzmluvy, t. j. za sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášky zdravotnou poisťovňou“.\nPodľa bodov 4.2 oboch zmlúv žalobcovi, resp. podľa zmluvy 2 maklérovi vzniká nárok\nna odmenu (províziu), ak sú súčasne splnené tri podmienky, a to prvá podmienka\n„prihláška, ktorá je riadne vyplnená, vlastnoručne podpísaná poistencom a jej súčasťou sú\nvšetky požadované prílohy, je podaná zmluvnému partnerovi\npoisťovni)“, druhá podmienka „zmluvný partner\n\n(zdravotnej\n\n(zdravotná poisťovňa) prihlášku\n\nprijme“ a tretia podmienka „Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neoznámi\nzmluvnému partnerovi\n\n(zdravotnej poisťovni)... najneskôr do 31. októbra\n\n6\n\nkalendárneho roka prijatie alebo potvrdenie prihlášky poistenca inou zdravotnou\npoisťovňou, alebo určí, že iná zdravotná poisťovňa sa má stať príslušnou zdravotnou\npoisťovňou“. Podmienky vzniku nároku žalobcu na províziu z činnosti realizovanej ním\nsprostredkovaným maklérom v prospech sťažovateľky boli vymedzené v zmluve\no sprostredkovaní z 1. mája 2006 v bode 3.1 druhej vete tak, že žalobca „má nárok\nna odmenu... za každú prihlášku na verejné zdravotné poistenie, ktorej prijatie a potvrdenie\nv zdravotnej poisťovni sprostredkoval... maklér“, s tým, že podľa bodu 3.2.1 žalobcovi\nvznikne nárok na odmenu, ak maklérovi vznikne nárok na odmenu podľa zmluvy, ktorú\nsprostredkoval žalobca. Podľa bodov 4.3 oboch zmlúv (t. j. zmluvy, podľa ktorej vykonával\nčinnosť žalobca, a zmluvy, podľa ktorej vykonával činnosť maklér), ako aj podľa bodu 3.3\nzmluvy o sprostredkovaní makléra, odmena (provízia) je splatná raz do roka na základe\nvyúčtovania činnosti žalobcu (resp. činnosti makléra) zo strany sťažovateľky s tým, že\nvyúčtovanie doručí sťažovateľka žalobcovi do 60 dní od posledného dňa provízneho\nobdobia, za ktoré sa vyhotovuje.\n14. Žalobca v konaní tvrdil, že preberanie prihlášok fyzických osôb na zdravotné\npoistenie zabezpečených žalobcom, resp. maklérom sa uskutočňovalo prostredníctvom\npreberacích protokolov vypracovaných sťažovateľkou. Podľa žalobcu preberacie protokoly\npreukazujú odovzdanie prihlášok žalobcom, resp. maklérom a ich prevzatie sťažovateľkou.\nZdravotná poisťovňa podľa žalobcu prihlášky prevzaté sťažovateľkou podľa preberacích\nprotokolov zaevidovala vo svojom informačnom systéme a pridelila im identifikačné číslo.\nŽalobca uviedol, že od sťažovateľky nedostal žiadne oznámenie úradu „o prijatí konkrétnej\nprihlášky inou zdravotnou poisťovňou“. Podľa žalobcu k vzniku nároku na províziu\nv súlade so zmluvnými podmienkami došlo samotným prevzatím prihlášok sťažovateľkou\nod žalobcu, resp. od makléra na základe preberacích protokolov nezávisle od toho,\nči následne boli tieto prihlášky zdravotnou poisťovňou aj potvrdené, a teda či došlo k\nvzniku právneho vzťahu poistenia medzi poistencom a zdravotnou poisťovňou. Žalobca\nzároveň tvrdil, že sťažovateľkou mu neboli predložené vyúčtovania jeho činnosti v zmysle\nmedzi nimi uzavretých zmlúv. Pokiaľ ide o špecifikáciu nárokov žalobcu na províziu,\nžalobca tvrdil, že podľa preberacích protokolov sťažovateľka od žalobcu a od makléra spolu\nprevzala 37 766 prihlášok. Nárok na províziu vyčísľoval násobkom jednotkovej odmeny\n\n7\n\nza prihlášku (ktorá bola odlišná u jednotlivých vekových kategórii osôb, ktoré sa\nprihlasovali na poistenie) a počtom prihlášok (uvedením ich počtov podľa vekových\nkategórií prihlasovateľov na poistenie), s rozlíšením prihlášok zabezpečených žalobcom\na prihlášok zabezpečených maklérom.\n15. Sťažovateľka v priebehu konania považovala za sporné žalobcom uplatňované\nnároky, pričom namietala nesplnenie zmluvne dohodnutých podmienok pre vznik nároku\nžalobcu na províziu. Podľa sťažovateľky zo zmlúv, ktorými sa spravovala spolupráca\núčastníkov, predmet činnosti a záväzok žalobcu, resp. makléra, spočíval v sprostredkovaní\nnielen prijatia, ale aj potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou, teda nárok na províziu\nžalobcovi vznikol len v prípade, ak došlo aj k potvrdeniu prijatia prihlášky poisťovňou,\nt. j. k vzniku zmluvného vzťahu medzi poistencom a poisťovňou. Sťažovateľka tvrdila,\nže žalobcovi každý kalendárny mesiac zasielala vyúčtovania a že žalobca dostal aj\nzáverečné vyúčtovanie. Sťažovateľka poukázala na to, že provízne podmienky boli splnené\nspolu pri 18 250-tich prihlášok, ktoré podľa oznámenia poisťovne boli potvrdené\na za sprostredkovanie prijatia a potvrdenia ktorých vznikol žalobcovi nárok na províziu\nspolu v sume 40 804 330 Sk, ktorá mu bola aj uhradená. Ďalej sťažovateľka konkretizovala\ndôvod nesplnenia províznych podmienok a nenaplnenia predmetu zmluvných vzťahov\nv prípade ostatných prihlášok, za ktoré si žalobca uplatňoval nároky na províziu.\n16. Okresný súd v odôvodnení rozsudku zhrnul obsah žaloby, konštatoval, že vo veci\nvykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov, výsluchom svedkov\na\n\na „oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi\n\nobsah spisu“ a po takto vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav veci. V ďalšej časti\nodôvodnenia rozsudku okresný súd prezentuje ním zistený skutkový stav veci, a to\nkonštatovaním východiskových zmluvných vzťahov, zhrnutím stanovísk sťažovateľky,\nzhrnutím stanovísk žalobcu, zhrnutím svedeckej výpovede svedka\n\na svedka\n\n. Následne okresný súd cituje ustanovenia zmluvy a zákonné ustanovenia.\n17. Okresný súd vlastné skutkové a právne závery k vyhovujúcej časti svojho\nrozsudku zhrnul v odôvodnení takto:\n\n8\n\n„Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zaplatenia odmeny z mandátnej zmluvy\n(Zmluva 1) a zo zmluvy o sprostredkovaní (Zmluva 2), ktoré boli medzi účastníkmi uzavreté\nv písomnej forme. Jednotlivé ustanovenia zmluvy upravujúce práva a povinnosti zmluvných\nstrán ako aj podmienky, za ktorých vzniká nárok na odmenu – províziu sú určité\na zrozumiteľné. Na to, aby navrhovateľovi vznikol nárok na províziu, museli byť\nkumulatívne splnené podmienky špecifikované v druhom odseku štvrtého Článku mandátnej\nzmluvy, a to podanie riadne vyplnenej a podpísanej prihlášky zdravotnej poisťovni\n(preukázané\n\npreberacími\n\nprotokolmi),\n\nprijatie\n\nprihlášky\n\nzdravotnou\n\npoisťovňou\n\n(preukázané zaevidovaním jednotlivých prihlášok v informačnom systéme zdravotnej\npoisťovne a pridelenie identifikačného čísla) a neoznámenie ÚDZS zdravotnej poisťovni\ndo 31.10., prijatie prihlášky inou poisťovňou alebo určenie poistného vzťahu s inou\npoisťovňou (preukázané nepredložením stanovísk k jednotlivým prihláškam).\nV prípade Zmluvy 1 boli provízne podmienky splnené u 13.367 kusov prihlášok\npoistencov vo veku 0-17 rokov, u 16.240 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov\na u 2.086 kusov prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje\nu poistencov vo veku 0-17 rokov 665.554,67 EUR (13.367 x 1.500,- Sk = 20.050.500,- Sk),\nu poistencov vo veku 18-50 rokov 1.617.207,73 EUR (16.240 x 3.000,- Sk = 48.720.000,Sk) a u poistencov vo veku nad 50 rokov 34.621,26 EUR (2.086 x 500,- Sk = 1.043.000,Sk), t. j. v celkovej sume 2.317.383,66 EUR.\nV prípade Zmluvy 2 boli provízne podmienky splnené u 428 kusov prihlášok\npoistencov vo veku 0-17 rokov, u 1.421 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov\na u 134 kusov prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje\nu poistencov vo veku 0-17 rokov 5.540,73 EUR (428 x 390,- Sk = 166.920,- Sk),\nu poistencov vo veku 18-50 rokov 12.735,51 EUR (1.421 x 270,- Sk = 383.670,- Sk)\na u poistencov vo veku nad 50 rokov 667,20 EUR (134 x 150,- Sk = 20.100,- Sk),\nt. .j. v celkovej sume 18.943,44 EUR.\nProvízia za obe zmluvy tak predstavuje sumu 2.336.327,09 EUR. Po odpočítaní\nzaplateného preddavku v sume 1.354.455,62 EUR (40.804.330,- Sk) navrhovateľovi zostala\nnevyplatená provízia vo výške 981.871,47 EUR, na zaplatenie ktorej súd odporcu\nzaviazal. ...\n\n9\n\nV prípade Zmluvy 1 neboli provízne podmienky splnené u 1 881 kusov prihlášok\npoistencov vo veku 0-17 rokov, u 1 712 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov\na u 162 kusov prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje\nu poistencov vo veku 0-17 rokov 93.656,64 EUR (1.881 x 1.500,- Sk = 2.821.500,- Sk),\nu poistencov vo veku 18-50 rokov 170.483,97 EUR (1.712 x 3.000,- Sk = 5.136.000,- Sk)\na u poistencov vo veku nad 50 rokov 2.688,71 EUR (162 x 500,- Sk = 81.000,- Sk),\nt. j. v celkovej sume 266.829,32 EUR.\nV prípade Zmluvy 2 neboli provízne podmienky splnené u 80 kusov prihlášok\npoistencov vo veku 0-17 rokov, u 232 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov\na u 23 kusov prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje\nu poistencov vo veku 0-17 rokov 1.035,65 EUR (80 x 390,- Sk = 31.200,- Sk), u poistencov\nvo veku 18-50 rokov 2.079,27 EUR (232 x 270,- Sk = 62.640,- Sk) a u poistencov vo veku\nnad 50 rokov 114,52 EUR (23 x 150,- Sk = 3.450,- Sk), t.j. v celkovej sume 3.229,44 EUR.\nProvízia za obe zmluvy, na ktorú navrhovateľovi nevznikol nárok, tak predstavuje\nsumu 270.058,76 EUR, v ktorej časti, vrátene úroku z omeškania z tejto sumy, súd návrh\nako nedôvodný zamietol.“\n18. Okresný súd sa s obranou sťažovateľky v konaní vysporiadal v odôvodnení\nsvojho rozsudku takto:\n«Argumenty odporcu súd považuje za neopodstatnené a účelové v snahe vyhnúť sa\nsplneniu svojej zmluvnej povinnosti zaplatiť dojednanú províziu. Predmet Zmluvy 1\n(rovnako sa to týka aj sprostredkovaného makléra, s ktorým mal odporca uzavretú\nv podstate obsahovo totožnú zmluvu) totižto nespočíval v povinnosti navrhovateľa (resp.\nmakléra) zabezpečovať vznik právneho vzťahu medzi zdravotnou poisťovňou Union\na poistencom, ale iba v zariadení obchodnej záležitosti, ktorou bolo sprostredkovanie\nprijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou a s tým súvisiace konzultačnoinformačné aktivity pri vypĺňaní a preberám prihlášok (Článok 2. ods. 2.1 Zmluvy 1).\nTakýto predmet zmluvy účastníci opätovne zdôraznili aj v nasledujúcom odseku Článku 2.\n„Za vykonávanie činnosti podľa tejto Zmluvy, t.j. za sprostredkovanie prijatia a potvrdenia\nprihlášky zdravotnou poisťovňou, sa zaväzuje platiť\n\nPartnerovi odmenu...“\n\nZ uvedených ustanovení je zrejmé, že úlohou a povinnosťou navrhovateľa bolo iba\n\n10\n\nsprostredkovať prijatie a potvrdenie prihlášky poisťovňou a nie zabezpečiť vznik poistného\nvzťahu medzi poisťovňou a potenciálnym poistencom. Na to nadväzujú aj Provízne\na platobné podmienky, po splnení ktorých vzniká navrhovateľovi nárok na odmenu.\nBezchybná prihláška musela byť jednak podaná zdravotnej poisťovni (4.2.1), tá ju prijme\n(4.2.2) a ÚDZS jej neoznámi najneskôr do 31.10. prijatie alebo potvrdenie prihlášky inou\nzdravotnou poisťovňou alebo určí, že príslušnou zdravotnou poisťovňou sa má stať iná\npoisťovňa. Za takto nastavených províznych podmienok je potom bezpredmetné riešiť\nodporcom namietanú neplatnosť druhej a ďalších v poradí vyplnených prihlášok, ich\nstatusy určené zdravotnou poisťovňou, oprávnenie poisťovne nezaslať každú prihlášku\nÚDZS na posúdenie a pod. Pokiaľ totiž poisťovňa vyplnenú prihlášku prijala a odporca\nneoznámil navrhovateľovi, ktoré prihlášky nie je možné prijať aj so zdôvodnením, muselo\nbyť k prihláškam vydané negatívne stanovisku ÚDZS, aby navrhovateľovi za odovzdané\nprihlášky nevnikol nárok na províziu. Odporca však takéto stanoviská k prihláškam\nv konaní nepredložil.»\n19. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd menuje okrem iných sťažovateľkou\nnavrhnuté dôkazy a odôvodňuje, prečo nevyhovel jej návrhom, takto:\n„... tieto návrhy na doplnenie dokazovania súd zamietol, nakoľko ich považuje\nza neúčelné, nadbytočné a nehospodárne.“\n20. Krajský súd svoje závery v napadnutom rozsudku odôvodnil takto:\n«Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O. s. p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O. s. p.\nbez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania\nodporcu, ako aj s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu a dospel k záveru, že odvolanie nie\nje dôvodné, keď rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny.\nOdvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový\nstav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje\nna odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ktoré\npovažuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., pričom na zdôraznenie\njeho správnosti uvádza nasledovné.\n\n11\n\nV predmetnej veci bolo potrebné vyriešiť skutkovú otázku sprostredkovania prihlášok\nna verejné zdravotné poistenie do Union ZP navrhovateľom (Zmluva 1 uzavretá medzi\núčastníkmi konania podľa ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka), resp. ním\nzabezpečeným maklérom\n\n(Zmluva 2 uzavretá medzi účastníkmi\n\nkonania podľa ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka a na základe nej uzavretá zmluva\no sprostredkovaní zo dňa 11. 05. 2006 medzi odporcom a spoločnosťou\n), ako aj právnu otázku, či boli v prípade týchto sprostredkovaných prihlášok splnené\npodmienky na vznik nároku navrhovateľa na províziu tak ako sú tieto podmienky stanovené\nv bode 4 Zmluvy 1 (takisto aj v prípade Zmluvy 2 v spojení so zmluvou uzavretou medzi\nodporcom a spoločnosťou\n\n).\n\nOdvolací súd má za to, že záver súdu prvého stupňa o splnení uvedených podmienok\nu 31.693 kusov prihlášok poistencov pri Zmluve 1 a 1.983 kusov prihlášok poistencov\npri Zmluve 2, za ktoré navrhovateľovi podľa rozpísaných vekových kategórií prislúcha\nodmena v celkovej výške 981.871,47 Eur, je správny. Rozsah nároku navrhovateľa, v\nktorom bola navrhovateľovi priznaná odmena vo výške 981.871,47 Eur, a ktorý tvorí\npredmet odvolacieho konania, bol v priebehu konania vymedzený podaním zo dňa\n13.11.2012 (č. l. 320 spisu a prílohy 2a, 2b, 2c), v ktorom na základe námietok odporcu\npovažoval navrhovateľ svoj nárok za oprávnený minimálne v sume 981.871,47 Eur s tým, že\nvo zvyšku nároku pripustil možnosť nesplnenia províznej podmienky podľa bodu 4.2.1.\nzmluvy, opakovaný výskyt prihlášok v preberacích protokoloch, ako aj registrové vady. V\nčasti nároku nad 981.871,47 Eur bol návrh na začatie konania v napadnutom rozsudku\nzamietnutý, pričom súd prvého stupňa v zhode s navrhovateľom vymedzeným rozsahom\nnároku, pri ktorom pripustil námietky odporcu, jasne v odôvodnení svojho rozsudku\nuviedol, za koľko prihlášok v jednotlivých vekových kategóriách pri Zmluve 1 a Zmluve 2\nnavrhovateľ nemá nárok na províziu. Rovnako jasne súd uviedol aj to, za koľko prihlášok\na v ktorých vekových kategóriách pri Zmluve 1 a Zmluve 2 má navrhovateľ nárok\nna províziu, ktorú mu súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom priznal v celkovej výške\n981.871,47 Eur.\nSúd zároveň zohľadnil odporcom v jeho vyjadrení z 09. 07. 2012 (č. I. 291 spisu)\nnamietnuté prihlášky (tituly „vrátená“, „interne duplicitné prihlášky“ a „registrové\nvady“), ktoré boli z celkového počtu prihlášok prijatých zdravotnou poisťovňou Union, a to\n\n12\n\npri zmluve 1 - 35.448 kusov a pri zmluve 2 - 2.318 kusov, odpočítané (vylúčené) v rozsahu,\nv akom bola ich vadnosť pripustená aj navrhovateľom v jeho podaní z 13. 11. 2012\nna č. l. 320 – 325 vrátane príloh (navrhovateľ v tomto podaní preukazoval, že odporca\nnesprávne žiadal vylúčiť časť prihlášok, ktoré buď neboli obsahom žalovaných preberacích\nprotokolov alebo sa u nich odporcom namietaná skutočnosť nevyskytovala). Do takto\nvylúčených prihlášok boli pritom okrem iného zahrnuté aj vadné prihlášky vrátené\nnavrhovateľovi (dôkaz č. 8 - preberacie protokoly o vrátení vadných (chybných) prihlášok),\na prihlášky, ktoré v rámci systému zdravotného poistenia vykazovali registrové vady\n(úmrtia poistencov, vyhlásenia za mŕtveho, odhlásenie zo systému zdravotného poistenia,\natď. - dôkaz odporcu č. 2a druhá časť/2b), v dôsledku čoho námietky odporcu\no nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku z dôvodu uznania vylúčenia len časti prihlášok\nvrátených uvedenými preberacími protokolmi o vrátení vadných (chybných) prihlášok, ako\naj jeho námietky o nezohľadnení, že niektoré tlačivá s registrovými vadami (napr. prípady\númrtia, vyhlásenia za mŕtveho) trpeli vadou absolútnej neplatnosti právneho úkonu,\npovažuje odvolací súd za neopodstatnené.\nOdvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého sú\nustanovenia Zmluvy 1 (bod 4.2) upravujúce podmienky, za ktorých vzniká nárok na odmenu\n- províziu, dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom podľa obsahu ide o zmluvu mandátnu\npodľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Na to, aby navrhovateľovi vznikol nárok na\nprovíziu, zmluva ustanovila (§ 571 ods. 2 Obchodného zákonníka), že musia byť\nkumulatívne splnené tieto podmienky; 1/podanie riadne vyplnenej a podpísanej prihlášky\nzdravotnej poisťovni, 2/ prijatie prihlášky zdravotnou poisťovňou a 3/ neoznámenie ÚDZS\nzdravotnej poisťovni do 31. 10. daného kalendárneho roka prijatie prihlášky inou\npoisťovňou alebo určenie poistného vzťahu s inou poisťovňou.\nProvízne podmienky podľa bodu 4.2.1 a 4.2.2 zmluvy (podanie riadne vyplnenej\na podpísanej prihlášky zdravotnej poisťovni a ich prijatie zdravotnou poisťovňou) boli\nv konaní zo skutkového i právneho hľadiska splnené, keď bolo preukázané, že odporca,\nresp.\n\n(ako zmluvný partner odporcu) na základe zmluvy o spolupráci\n\nzo dňa 01. 05. 2006 (body 2.1, 2.6 zmluvy) prijala od navrhovateľa a ním zabezpečeného\nmakléra\n\nprihlášky na verejné zdravotné poistenie preberacími\n\nprotokolmi (prílohy k návrhu), na ktorých vyznačil celkový počet prihlášok prijatých od\n\n13\n\nnavrhovateľa, resp. ním zabezpečeného makléra, a počet následne odovzdaných do Union\nzdravotnej poisťovne, ako aj tým, že zdravotná poisťovňa tieto prijaté prihlášky podľa\ntabuľkového dôkazu č. 1 priloženého k odporu zaevidovala vo svojom informačnom systéme\na pridelila im identifikačné číslo.\nOdvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že prijatím\nprihlášok zdravotnou poisťovňou je možné (a potrebné) na účely splnenia 2. províznej\npodmienky podľa bodu 4.2.2 zmluvy rozumieť už samotné odovzdanie navrhovateľom\nsprostredkovaných prihlášok na verejné zdravotné poistenie do zdravotnej poisťovne Union\na ich následné prijatie zdravotnou poisťovňou zaevidovaním do jej informačného systému\ns pridelením 8-miestneho identifikačné čísla, pretože, ako to vyplýva z článku 2 Zmluvy 1.\nzmluvné strany prijatie prihlášky a jej potvrdenie zdravotnou poisťovňou nesplývali\ndo jedného pojmu „prijatie”, ale tieto uvádzali samostatne ako jednotlivé fázy procesu\nnaplnenia predmetu zmluvy, z čoho je zrejmé, že aj pri vzniku nároku na províziu je\npotrebné medzi nimi rozlišovať tak, že na splnenie 2. províznej podmienky podľa bodu 4.2.2\npostačí samo prijatie prihlášky, a teda nie je možné ho podmieniť aj potvrdením prihlášky\nzdravotnou poisťovňou, čo nie je ďalej uvedené v tejto províznej podmienke. V tejto\nsúvislosti sú preto právne irelevantné všetky námietky odporcu, ktoré by splnenie\n2. províznej podmienky podmienili aj potvrdením prihlášky zdravotnou poisťovňou,\nresp. vznikom poistného vzťahu.\nUvedené platí aj v prípade tzv. duplicitných prihlášok, ktoré nie je možné považovať\nza neplatné právne úkony len preto, že boli vykonané opakovane, v dôsledku čoho ich\nprávne účinky nemusia alebo nemôžu nastať podľa príslušnej právnej úpravy verejného\nzdravotného poistenia, čo však nerobí tieto úkony absolútne neplatnými podľa § 37 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, na čo by mal súd prihliadať z úradnej povinnosti. Na tomto mieste\nje možné tiež súhlasiť s názorom navrhovateľa, že ak sa chcel odporca pri (ne)vyplatení\nprovízie domáhať inštitútov ako „vznik poistného vzťahu“ či „potvrdenie prihlášky“, mal si\nich (ako jediné) do províznych podmienok zmluvy zakomponovať a nie viazať vyplatenie\nprovízie navrhovateľa na splnenie od vzniku poistného vzťahu a potvrdenia prihlášky\nodlišných províznych podmienok. Odporca pritom nepovažoval provízne podmienky\nza nesúladné s predmetom zmluvy, keď tieto podľa jeho názoru predstavovali predpoklady\nk tomu, aby mohla byť prihláška potvrdená zdravotnou poisťovňou, pričom, ako to\n\n14\n\nvyplynulo z vykonaného dokazovania, odporca taktiež nerátal s takou vysokou mierou\nmožnosti výskytu duplicitných prihlášok. V zmysle § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka boli\nv Zmluve 1 stanovené provízne podmienky v jej bode 4.2, ktoré však nie je možné rozšíriť aj\ninými podmienkami, keďže by sa nad rozsah stanovených zmluvných podmienok pri tejto\nmandátnej zmluve uplatňoval ostatný obsah ustanovenia § 571 ods. 2 Obchodného\nzákonníka, podľa ktorého vzniká mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť,\nna ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok, a teda nie\nobsah ust. § 644 Obchodného zákonníka, ktoré platí pri zmluve o sprostredkovaní.\nČo sa týka 3. províznej podmienky, táto sa považuje za splnenú, nakoľko odporca,\nktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať jej nesplnenie, nepredložil v tomto smere\nrelevantný dôkaz, a to oznámenie ÚDZS do 31. 10. daného kalendárneho roka o prijatí\nalebo potvrdení jednotlivých prihlášok inou poisťovňou alebo určení poistného vzťahu\ns inou poisťovňou. Odporca síce predložil súdu dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia\no neoprávnenosti navrhovateľom uplatneného nároku z dôvodu, že ÚDZS poskytol\ninformáciu zdravotnej poisťovni o prijatí, dátume a čase prijatia prihlášky alebo potvrdení\nprihlášky v inej zdravotnej poisťovni pri zmene zdravotnej poisťovne do 31. októbra daného\nroka, avšak išlo len o nepriame a neskôr vytvorené dôkazy - fotografie získané z webových\nsídiel jednotlivých zdravotných poisťovní a z webového sídla ÚDZS ZP, ktorými odporca\npreukazoval vznik poistného vzťahu k 01. 01. 2007 v inej zdravotnej poisťovni ako v Union\nZP. Tieto nepriame dôkazy však nie sú spôsobilé nahradiť oznámenie ÚZDS k jednotlivým\nprihláškam, ktoré malo byť uskutočnené do 31. 10. daného roka vo vzťahu k zmluvnému\npartnerovi (zdravotnej poisťovni) podľa predmetnej províznej podmienky, a ktoré ako jediné\nmohlo mať za následok nevzniknutie nároku navrhovateľa za odovzdané a zdravotnou\npoisťovňou prijaté prihlášky. Zabezpečenie tohto dôkazu v konaní zaťažovalo odporcu,\nktorý zároveň znáša následky nepreukázania nesplnenia 3. províznej podmienky\n(neunesenia dôkazného bremena) spôsobom, aký si v zmluvných podmienkach dohodol\ns navrhovateľom. V tejto súvislosti preto nie je možné súhlasiť s názorom odporcu, že mu\nzo žiadneho záväzku nevyplývala povinnosť predkladať navrhovateľovi stanoviská ÚDZS\na ani žiadne informácie, ktoré boli priamo poskytnuté úradom\n\n, a že navrhovateľ\n\ndobrovoľne súhlasil s tým, že informácie bude dostávať spracovaním údajov z\n\n15\n\n(nie napr. z ÚDZS), pretože tieto skutočnosti z uvedenej províznej podmienky v Zmluve 1\nnevyplývajú.\nOstatné skutočnosti, argumenty, ako aj dôkazy, ktoré boli odporcom uvedené,\noznačené alebo navrhnuté, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť uvedených skutkových\na právnych záverov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, ktoré sú jedine rozhodujúce\npre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, a preto v zmysle ust. § 120\nods. 1 veta druhá O. s. p. nie je, a ani v konaní pred súdom prvého stupňa nebol dôvod\nna ich vykonanie, vysporiadanie sa s nimi, resp. na ich zohľadnenie či vyhodnotenie tak,\nako to odporca vo svojom odvolaní namieta...»\n21. Najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu ako\nprocesne neprípustné bez preskúmania vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia dospel k záveru, že v konaní nedošlo\nk odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP, keďže\nrozhodnutia súdov nižších stupňov zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie\nrozhodnutí, a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. Najvyšší súd skúmal\nprípustnosť dovolania v intenciách svojho stanoviska R 2/2016, ktoré prijalo\nobčianskoprávne kolégium najvyššieho súdu 3. decembra 2015, podľa ktorého\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia môže zakladať prípustnosť dovolania § 237 ods. 1 písm. f)\nOSP len výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.\nIII.\nZhrnutie sťažnostnej argumentácie\n22. Sťažovateľka svoju rozsiahlu sťažnostnú argumentáciu vymedzila v častiach IV,\nV, VI, VII, VIII, IX a X sťažnosti s tým, že v časti IV sťažnosti namieta nepreskúmateľnosť\nrozsudku krajského súdu, ktorú vidí v nevysporiadaní sa krajského súdu s jej odvolacími\nnámietkami, v nedostatočnom odôvodnení a vo vnútornej rozpornosti.\n\n16\n\n23. Členitú argumentáciu sťažovateľky s opakujúcimi sa argumentačnými okruhmi\n(a to aj v ostatných častiach jej sťažnosti) možno zhrnúť tak, že sťažovateľka v podstatnej\nčasti svojej argumentácie namieta podľa nej nesprávne, arbitrárne a aj nedostatočne\nodôvodnené skutkové a právne závery okresného súdu, a tým, že si ich osvojil krajský súd\nvo svojom potvrdzujúcom rozsudku. Sťažovateľka zdôrazňuje najmä tieto nedostatky\nzáverov vyslovených, resp. osvojených krajským súdom:\n- Okresný ani krajský súd „... neuviedol, na základe ktorých vykonaných dôkazov,\nna základe akých myšlienkových pochodov pri vyhodnocovaní dôkazov, ako aj\npri posudzovaní prejednávanej veci, prijal... skutkové a právne závery... o určení počtu\na vekovej kategorizácii Prihlášok, pri ktorých údajne boli splnené všetky provízne\npodmienky... a... Prihlášok, pri ktorých nebola splnená aspoň jedna provízna\npodmienka...“. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla aj to, že „žalobný návrh Žalobcu bol\nod začiatku vymedzený nedostatočne určito a nepreskúmateľne vzhľadom na to, že Žalobca\nv ňom nevymedzil za sprostredkovanie ktorých konkrétnych Prihlášok si uplatňuje nárok\nna odmenu...“.\n- Nie sú podľa sťažovateľky správne závery, že „povinnosťou Žalobcu,\nresp. Makléra nebolo zabezpečovať vznik právneho (poistného) vzťahu medzi Union ZP\na fyzickou osobou, ktorá podala Prihlášku…“, a nesprávne závery, že «splnenie prvej\nprovíznej podmienky... bolo „preukázané preberacími protokolmi“... že splnenie druhej\nprovíznej\n\npodmienky...\n\nbolo\n\n„preukázané\n\nzaevidovaním\n\njednotlivých\n\nprihlášok\n\nv informačnom systéme zdravotnej poisťovne a pridelením identifikačného čísla“...\nže splnenie tretej províznej podmienky... bolo „preukázané nepredložením stanovísk\nk jednotlivým prihláškam“».\n- Sú rozporné závery okresného súdu (a tým aj krajského súdu), keď „konštatoval\nsplnenie 1. províznej podmienky – predložením bližšie neurčených preberacích protokolov\na splnenie 2. províznej podmienky – zaevidovaním Prihlášok do informačného systému\na na druhej strane Prvostupňový súd vo výroku Rozsudku Prvostupňového súdu bez\nakéhokoľvek odôvodnenia pravdepodobne čiastočne akceptoval Sťažovateľom preukázané\nvady Prihlášok, keď Žalobcovi nepriznal nárok na odmenu za sprostredkovanie niektorých\nPrihlášok aj napriek tomu, že všetky tieto Prihlášky boli obsiahnuté v preberacích\nprotokoloch o odovzdaní Prihlášok do\n\n, resp. údajne mali byť zaevidované\n\n17\n\naj v informačnom systéme\n\na Sťažovateľ k nim nepredložil negatívne stanovisko\n\nÚDZS.“.\n- Okresný súd ani krajský súd sa nevyrovnali s jej obrannou argumentáciou, v ktorej\npoukazovala na to, že «... preberacie protokoly preukazujú len to, že Žalobca, resp. Maklér\nodovzdali Prihlášky v konkrétnom počte do obchodnej spoločnosti\n(nie Sťažovateľovi), avšak samotným odovzdaním nebolo potvrdené splnenie 1. províznej\npodmienky, resp. to, že Prihláška je „riadne vyplnená, vlastnoručne podpísaná poistencom\na jej súčasťou sú všetky požadované prílohy“, nakoľko takéto „vady“ Prihlášky sa mohli\nstať zjavnými... po samotnom preberacom konaní...».\n- Osobitne sťažovateľka namieta závery okresného súdu i krajského súdu\npri posudzovaní vzniku nárokov žalobcu na províziu pri prihláškach duplicitných\na prihláškach trpiacich vadami, k čomu uviedla: «... v konkrétnych prípadoch podania\nPrihlášky (pričom tento úkon „podanie prihlášky“ predstavuje právny úkon) išlo\no absolútne neplatný právny úkon, keďže nešlo o prejav slobodnej alebo vážnej vôle\npoistenca (napr. v prípadoch zneužitia osobných údajov poistencov alebo mŕtvych osôb)\nalebo bolo podanie Prihlášky urobené v rozpore so zákonom (napr. podaná Prihláška\nneobsahovala všetky náležitosti vyžadované príslušným zákonom č. 580/2004 Z. z.\no zdravotnom poistení, resp. nebola formálne správna alebo vecne úplná), a teda pri týchto\nPrihláškach nebola splnená 1. provízna podmienka... podanie duplicitných Prihlášok bolo\nabsolútne neplatným právnym úkonom, z dôvodu nemožnosti predmetu právneho úkonu\nod začiatku - podania duplicitnej Prihlášky (ust. §37 ods. 2 Občianskeho zákonníka),\nnedovolenosti predmetu právneho úkonu podania duplicitnej Prihlášky (ust. §39\nObčianskeho zákonníka), resp. nedostatkom vážnosti vôle konajúcej osoby pri podaní\nduplicitnej Prihlášky (ust. §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).»\n- Sťažovateľka ďalej uviedla, že «medzi účastníkmi konania sporný a legislatívne\nnedefinovaný pojem „prijatie Prihlášky“ je potrebné interpretovať vo význame, ako ho\npoužívajú príslušné všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa verejného zdravotného\npoistenia, ako aj subjekty verejného zdravotného poistenia (zdravotné poisťovne, ÚDZS,\nMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) a v žiadnom prípade nie je možné pojem\n„prijatie Prihlášky“ len arbitrárne (bez akéhokoľvek odôvodnenia) stotožniť s pojmom\n\n18\n\n„zaregistrovanie“ Prihlášky do informačného systému\n\n. ... interpretácia pojmu\n\n„prijatie Prihlášky“ bola rozhodujúca pre posudzovanie splnenia 2. províznej podmienky.».\n24. V ďalšej V časti svojej sťažnosti sťažovateľka namieta rozpornosť postupu\nkonajúcich súdov so zákonom, ktorú vidí vo vykonaní výsluhu svedka\n\nv rozpore\n\ns § 126 ods. 2 prvou vetou OSP, t. j. bez zisťovania okolností, ktoré môžu mať vplyv\nna jeho vierohodnosť, vo vykonaní listinných dôkazov v rozpore s § 129 ods. 1 OSP,\nt. j. bez prečítania alebo oboznámenia obsahu listín, keď okresný súd na pojednávaní\nkonanom 10. apríla 2014 uviedol, že oboznamuje obsah spisového materiálu prečítaním\nlistinných dôkazov, avšak bez akéhokoľvek určenia, ktoré listinné dôkazy prečítaním\noboznámil, a napokon aj v porušení zásady voľného hodnotenia dôkazov v rozpore s § 125\nOSP a § 132 OSP.\n25. Sťažovateľka v VI časti sťažnosti namieta porušenie svojich práv nedôvodným\nzamietnutím jej dôkazných návrhov a v VII časti sťažnosti nedostatočným odôvodnením\nprocesu dokazovania, ktoré vidí v opomenutí okresného súdu rozhodnúť o návrhu\nsťažovateľky na vykonanie výsluchu svedka a na zabezpečenie dôkazu od tretieho subjektu,\nďalej v nevyrovnaní sa s dôkazmi predloženými sťažovateľkou.\n26. V časti VIII sťažnosti sťažovateľka namieta porušenie svojich práv tým, že\nkrajský súd bez vykonania dokazovania dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako\nokresný súd. V tejto časti sťažnostnej argumentácie sťažovateľka podrobne porovnáva\nzávery okresného súdu a krajského súdu s poukazom na listinné dôkazy, o ktoré opiera\nsvoje závery krajský súd, a uvádza:\n„Odvolací súd svoje rozhodnutie v odôvodnení Rozsudku Odvolacieho súdu opiera\no dôkazy, ktoré Prvostupňový súd nevykonal... a to konkrétne o preberacie protokoly\no vrátení vadných (chybných) Prihlášok..., Zmluva o spolupráci so\n\n...,\n\npreberacie protokoly predložené Žalobcom k žalobnému návrhu..., fotografie z webových\nsídiel zdravotných poisťovní a z webového sídla UDZS... a bez zopakovania alebo\ndoplnenia dokazovania dospel k skutkovým zisteniam a následne aj právnym záverom\nodlišným od skutkových zistení a právnych záverov Prvostupňového súdu. Takto postupoval\n\n19\n\nOdvolací súd napriek tomu, že konštatoval, že bude postupovať v súlade s ust. § 219 ods. 2\nO. s. p.“\n27. V časti IX sťažnosti sťažovateľka uvádza ďalšie pochybenia okresného súdu\ni krajského súdu, ktorými malo dôjsť najmä k porušeniu jej základného práva na rovnosť\núčastníkov v konaní. Konkrétne vidí tieto pochybenia v „eklektickom a neopodstatnenom\nvýbere dôkazov a jednostranných záveroch všeobecných súdov“, v nevyrovnaní\nsa s argumentáciou sťažovateľky a vo vykonaní dôkazu (výsluchu svedka\n\n)\n\nnenavrhnutého žiadnym z účastníkov.\n28. V závere sťažovateľka v X časti sťažnosti uvádza argumentáciu na podporu\ntvrdeného porušenia svojich práv uznesením najvyššieho súdu, ktorú vidí v jeho\nnepreskúmateľnosti pre nedostatočné odôvodnenie, v nevyrovnaní sa s dovolacou\nargumentáciou sťažovateľky a v „neodôvodnenom odklone od už súdmi vysloveného\nprávneho názoru“ a „neodôvodnenom odmietnutí dovolania“.\nIV.\nVyjadrenia krajského súdu a najvyššieho súdu a stanovisko sťažovateľky k nim\n29. Krajský súd vo svojom vyjadrení uviedol:\n„Senát 1Cob v predmetnej veci zaujal jednoznačné stanovisko, na ktorom naďalej\nzásadne trvá a zastáva názor, že prijal správny právny záver po dôslednom preskúmaní\nobsahu spisu ako i napadnutého rozhodnutia a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil\na uviedol všetky skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv pre rozhodnutie odvolacieho súdu.\nSťažovateľka považuje za sporné žalobcom uplatňované nároky, pričom namieta\nnesplnenie zmluvne dohodnutých podmienok pre vznik nároku žalobcu na províziu.\nPodľa sťažovateľky zo zmlúv, ktorými sa spravovala spolupráca účastníkov, predmet\nčinnosti a záväzok žalobcu, respektíve makléra, spočíval v sprostredkovaní nielen prijatia,\nale aj potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou, teda nárok na províziu žalobcovi\n\n20\n\nvznikol len v prípade, ak došlo aj k potvrdeniu prijatia prihlášky poisťovňou, t. j. k vzniku\nzmluvného vzťahu medzi poistencom a poisťovňou.\nS týmto záverom sa však odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd vo svojom\nrozhodnutí zdôraznil, že predmetom sporu je hlavne vyriešenie právnej otázky, či boli\nv prípade sprostredkovaných prihlášok splnené podmienky na vznik nároku žalobcu\nna províziu, tak ako sú tieto podmienky stanovené v bode č. 4 Zmluvy 1 (takisto aj v prípade\nZmluvy 2). Odvolací súd dospel k nespornému záveru, že uvedené podmienky splnilo\n31693 kusov prihlášok poistencov pri Zmluve č. 1 a 1983 kusov prihlášok poistencov\npri Zmluve č. 2, za ktoré žalobcovi podľa rozpísaných vekových kategórií prislúcha odmena\nv celkovej výške 981.871,47 eur.\nSťažovateľka poukázala na nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu,\nže odvolací súd sa nevysporiadal s jej odvolacími námietkami, rozsudok je nedostatočne\nodôvodnený a vnútorne rozporný.\nK tejto námietke odvolací súd uvádza, že podľa jeho názoru bolo podstatou sporu\nmedzi účastníkmi konania výklad zmluvných dojednaní Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2.\nPodľa názoru odvolacieho súdu sú ustanovenia Zmluvy č. 1, upravujúce podmienky,\nza ktorých vzniká nárok na odmenu - províziu dostatočne určité a zrozumiteľne, pričom\npodľa obsahu ide o zmluvu mandátnu podľa ustanovenia § 566 a nasl. Obchodného\nzákonníka. Na vznik nároku žalobcu na províziu zmluva ustanovila, že musia byť\nkumulatívne splnené tieto podmienky:\n1. podanie riadne vyplnenej a podpísanej prihlášky zdravotnej poisťovni,\n2. prijatie prihlášky zdravotnou poisťovňou,\n3. neoznámenie ÚDZS zdravotnej poisťovni do 31.10. daného kalendárneho roka,\nprijatie prihlášky inou poisťovňou alebo určenie poistného vzťahu s inou poisťovňou.\nPodľa názoru odvolacieho súdu sú tieto podmienky stanovené určito, jasne\na zrozumiteľne a nie je im možné prikladať žiadny ďalší iný výklad, ani význam.\nZo žiadneho ustanovenia predmetnej zmluvy nevyplýva záver sťažovateľky, že k vzniku\nnároku na províziu žalobcovi môže dôjsť len v prípade, ak došlo aj k potvrdeniu prijatia\nprihlášky poisťovňou, t. j. k vzniku zmluvného vzťahu medzi poistencom a poisťovňou.\nOdvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že pokiaľ žalovaný\nnamietal žalobcom tvrdený skutkový stav, bolo povinnosťou žalovaného preukázať prípadnú\n\n21\n\nrozpornosť a neodôvodnenosť žalobcom uplatneného nároku na úhradu provízie. Pokiaľ ide\nnajmä o tretiu províznu podmienku, ktorá sa považuje za splnenú iba v prípade predloženia\nrelevantného dôkazu, a to oznámenia ÚDZS do 31.10, daného kalendárneho roka o prijatí\nalebo potvrdenie jednotlivých prihlášok inou poisťovňou, odvolací súd tiež zdôraznil,\nže dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného, ktorý spochybňoval práve splnenie tejto tretej\nprovíznej podmienky žalobcom. Žalovaný v rámci prvoinštančného konania predkladal\nsúdu dôkazy, avšak tak ako uviedol odvolací súd vo svojom rozhodnutí, tieto dôkazy neboli\na nemohli byť spôsobilé nahradiť oznámenie ÚDZS k jednotlivým prihláškam, ktoré malo\nbyť uskutočnené do 31.10. daného roka vo vzťahu k zmluvnému partnerovi (zdravotnej\npoisťovni) podľa predmetnej províznej podmienky a ktoré ako jediné mohlo mať za následok\nnevzniknú tie nároku žalobcu za odovzdané a zdravotnou poisťovňou prijaté prihlášky.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti namietla porušenie svojich práv nedôvodným\nzamietnutím jej dôkazných návrhov. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne uvádza,\nže podstatou daného sporu bolo vyriešenie právnej otázky, a to vyhodnotením zmluvných\ndojednaní, kedy vzniká nárok na odmenu – províziu.\nÚlohou súdu v danej veci bolo teda výlučne posúdiť zmluvné dojednania, ktoré si\nzmluvné strany dobrovoľne a slobodne upravili v predmetných Zmluvách č. 1 a č. 2. Súdy\nposudzujú zmluvné dojednania z hľadiska určitosti, zrozumiteľnosti, prípustnosti, či dané\nustanovenia Zmluvy nie sú v rozpore so zákonom a podobne. Úlohou súdu však nie je\nodstraňovať nedostatky zmluvných dojednaní, prípadne vykladať zmluvné dojednania\nv prospech jedného zo zmluvných partnerov, pokiaľ takýto záver nevyplýva jednoznačne,\nza použitia základných výkladových pravidiel zo zmluvných dojednaní. Pokiaľ zmluvné\nstrany, v danom prípade sťažovateľka, bola toho názoru, že nárok na vyplatenie provízie\nžalobcovi vzniká až po splnení ďalších podmienok tak, ako ich uvádza vo svojej sťažnosti\na tiež v rámci súdneho konania, bolo povinnosťou sťažovateľky ako zmluvného partnera\ntrvať na takej úprave, ktorá vyhovuje požiadavkám sťažovateľky v súvislosti so vznikom\nnároku na vyplatenie provízie. Opomenutie tejto povinnosti však nemôže byť na ťarchu\ndruhého zmluvného partnera, v danom prípade žalobcu, a teda súd mohol posudzovať\nzmluvne dojednania výlučne z hľadiska určitosti, zrozumiteľnosti a zákonnosti zmluvných\ndojednaní, čo aj vykonal. S tým súvisí aj nevykonanie navrhovaných dôkazov zo strany\nsťažovateľky, nakoľko odvolací súd vyhodnotil takéto dôkazy za neopodstatnené, ktoré\n\n22\n\nnemohli zvrátiť správnosť právnych záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré\npotvrdil i odvolací súd vo svojom rozhodnutí.\nZ uvedených dôvodov ako i z dôvodov, ktoré odvolací súd uviedol vo svojom\nrozhodnutí sp. zn. 1Cob/286/2014 zo dňa 23.04.2015, tento zotrváva na svojom stanovisku,\nktoré už prezentoval v uvedenom rozhodnutí.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže predmetné rozhodnutie odvolacieho\nsúdu je vnútorne konzistentné, správne, logicky a dostatočne presvedčivo odôvodnené,\nje nepochybné, že postupom Krajského súdu v Bratislave v odvolacom konaní\nsp. zn. 1Cob/286/2014 nedošlo k porušeniu sťažovateľkou namietaných základných práv\na jej sťažnosť zo dňa 27.06.2016 je nedôvodná.“\n30. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení uviedol:\n«Z obsahu spisu Najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/46/2015 vyplýva, že predmetom\ndovolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. apríla\n2015, č. k. 1Cob/286/2014-669 na základe dovolania žalovaného. Odvolací súd rozsudok\nsúdu prvého stupňa potvrdil, preto prípustnosť dovolania podľa ust. § 238 O. s. p. nebola\ndaná. Prípustnosť dovolania prichádzala v rozhodovanej veci do úvahy iba, ak by konanie\nbolo postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v ust. § 237 ods. 1 O. s. p.\nŽalovaný svoje dovolanie odôvodnil tvrdením, že mu bola odňatá možnosť konať\npred súdom, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\nOdňatie možnosti konať pred súdom videl sťažovateľ v tom, že napadnuté\nrozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné a zároveň, že odvolací súd sa\nnevyrovnal s odvolacou argumentáciou žalovaného, pričom namiesto toho, aby rozsudok\nsúdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, odôvodnenie rozsudku súdu\nprvého stupňa nahradil svojím vlastným odôvodnením.\nSťažovateľ predovšetkým namieta vo svojej sťažnosti, že napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu je nepreskúmateľné. Dovolací senát pri rozhodovaní o dovolaní\nsťažovateľa v plnej miere rešpektoval rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 111/1998, podľa ktorého nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale\n\n23\n\n(len) inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ktorá však nie je dôvodom\nzakladajúcim prípustnosť dovolania. Uvedený záver zastávajú aj všetky senáty Ústavného\nsúdu, pričom poukazujem na ďalšie rozhodnutia Ústavného súdu, napr. I. ÚS 184/2010,\nIII. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012,\nIV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 208/2012, IV. ÚS 90/2013,1. ÚS 287/2014.\nV ústavnou sťažnosťou napadnutom rozhodnutí najvyšší súd vzal do úvahy aj\nstanovisko najvyššieho súdu R 2/2016, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho\nsúdu 3. decembra 2015 v tomto znení: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu\nkonania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď\npísomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných\npre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa\n§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.“\nZ tohto dôvodu najvyšší súd v napadnutom uznesení skúmal, či nejde o výnimku\nuvedenú v druhej vete citovaného stanoviska a či nedošlo k naplneniu dovolacieho dôvodu\nvymedzeného ustanovením § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Dovolací súd preto skúmal,\nči dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu dal odpovede na všetky zásadné otázky\ndôležité pre rozhodnutie vo veci samej a skonštatoval, že skutkové a právne závery súdu\nprvého stupňa nie sú v danom prípadne zjavne neodôvodnené a nezlúčiteľné s čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok\nspĺňa parametre zákonného odôvodnenia.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že dovolací súd nepoukázal na časti odôvodnenia\nrozsudku odvolacieho súdu, ktoré by dávali aspoň čiastočne odpovede na sťažovateľom\nnamietané nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, je potrebné uviesť, že nie je\npovinnosťou všeobecného súdu vo svojom rozhodnutí odpovedať na všetky otázky, ktoré\nnastolí vo svojom opravnom prostriedku účastník, ale súd sa má vo svojom rozhodnutí\nzaoberať len skutočnosťami, ktoré sú kľúčové pre rozhodnutie vo veci (rozhodnutie ESĽP\nKraska proti Švajčiarsku z 29. 04. 1993, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.\nII. ÚS 410/06). V danej veci bolo pre rozhodnutie dovolacieho súdu postačujúce, aby\nposúdil, či sťažovateľom namietaná vada nedostatočného odôvodnenia odvolacieho súdu\npredstavuje ním označenú vadu uvedenú v ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., pričom\nv ústavnou sťažnosťou napadnutom uznesení dal dovolací súd sťažovateľovi jasnú odpoveď\n\n24\n\nna to, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia v rozhodovanej veci nepredstavovala vadu\nzmätočnosti v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.\nTvrdenie sťažovateľa o tom, že dovolací súd meritóme posudzoval dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie, nezodpovedá skutočnosti, nakoľko dovolací súd posudzoval len\nskutočnosti procesného charakteru z hľadiska výnimky uvedenej v druhej vete stanoviska\nR 2/2016. Dovolací súd sa vo svojom rozhodnutí nevenoval právnej stránke veci, ako tvrdí\nsťažovateľ, keďže sa právnym posúdením veci okresným a krajským súdom nemohol\nvenovať, lebo dovolanie bolo v zmysle § 238 O. s. p. neprípustné.\nDovolací súd sa zaoberal aj tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého si mal odvolací súd\nodvodiť vlastné skutkové zistenia bez vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia uznesenia\nsp. zn. 3Obdo/46/2015 vyplýva, že sa nestotožnil s tvrdením dovolateľa o tom, že odvolací\nsúd sa nezaoberal niektorými jeho námietkami, pretože už ústavný súd uviedol, že\nvšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi. Podľa najvyššieho súdu predmet konania bol určito a jednoznačne vymedzený,\na preto námietku žalovaného, že bol vylúčený z možnosti relevantne argumentovať proti\nnávrhu žalobcu a nemal z toho dôvodu súdom vytvorenú možnosť chrániť svoje práva\na právnom chránené záujmy, vyhodnotil ako nedôvodnú. Ďalej uviedol, že odvolací súd\nna zdôvodnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré bolo vo výroku vecne\nsprávne, doplnil ďalšie dôvody tak, ako mu to umožňuje ust. § 219 ods. 2 O. s. p., preto\nnámietku dovolateľa o porušení zásady dvojinštančnosti konania neakceptoval.\nZ obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa nestotožnil so skutkovými\na právnymi závermi najvyššieho súdu a ústavnú sťažnosť využíva iba ako ďalší opravný\nprostriedok, čo je neprípustné.\nVzhľadom na uvedené má najvyšší súd za to, že uznesením sp. zn. 3Obdo/46/2015\nz 30. marca 2016, k porušeniu sťažovateľom namietaných práv nedošlo.»\n31. Sťažovateľka vo svojom stanovisku k vyjadreniu krajského súdu a najvyššieho\nsúdu zotrvala na dôvodnosti svojej sťažnosti v intenciách svojej doterajšej sťažnostnej\nargumentácie.\n\n25\n\nV.\nPrávne východiská\n32. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\na právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n33. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom\norgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní\nrovní. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n34. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného\nsúdu vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru v sebe okrem iných práv a záruk (právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť\nkonania a pod.) zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, pričom „Právo\nna spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument\nprednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je\nz hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.“ (napr. Georgidias\nv. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko\nz 9. 12. 1994).\n\n26\n\n35. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\n36. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už konštatoval, že v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v zásade nie je skutkovým súdom, ktorý by\nvykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ktorým by mohol či mal odhaľovať\npravdivosť skutkových tvrdení (I. ÚS 200/2011). Ústavný súd v tejto súvislosti tiež uvádza,\nže aj podľa rozhodovacej činnosti Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73,\nX. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H. v. United Kingdom) sa pod spravodlivým\nsúdnym procesom na účely čl. 6 dohovoru v žiadnom prípade nechápe právo účastníka\nsúdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne\na faktické okolnosti konkrétneho prípadu.\n37. Ústavný súd zároveň poznamenáva, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je\nv súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nmu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba\nz hľadiska, či tieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie sú v súlade\ns ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave.\n38. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré im predchádzali, alebo samotným\n\n27\n\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n39. Úlohou ústavného súdu bolo preto preskúmať, či požadované limity\nspravodlivého súdneho konania boli v prípade sťažovateľky dodržané a či sa náležité\nposúdenie veci sťažovateľky odrazilo v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých\nprávnych a skutkovo relevantných otázok, teda aj v náležitom odôvodnení namietaných\nrozhodnutí.\nVI.\nVlastné závery ústavného súdu\n40. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku krajského súdu\nv spojení s rozsudkom okresného súdu sústredil svoju pozornosť na ich závery v otázke\nvzniku nároku na províziu uplatňovanú žalobcom v konaní proti sťažovateľke a konštatuje,\nže tieto závery nie je možné hodnotiť ako ústavne súladné vzhľadom na absenciu ich\npresvedčivého odôvodnenia.\n41. Okresný súd aj krajský súd dôvodili, že zmluvné dojednania sú v predmetnej\notázke určité a zrozumiteľné a z nich jednoznačne vyplýva, že nárok na províziu vzniká\nžalobcovi za súčasného splnenia troch podmienok označených vo vzťahujúcich sa\nzmluvách, konkrétne vychádzali z bodov 4.2 oboch zmlúv, v ktorých sa uvádza, že\nžalobcovi, resp. maklérovi vzniká nárok na odmenu (províziu), ak sú súčasne splnené tri\npodmienky, a to prvá podmienka „prihláška, ktorá je riadne vyplnená, vlastnoručne\npodpísaná poistencom a jej súčasťou sú všetky požadované prílohy, je podaná zmluvnému\npartnerovi\n\n(zdravotnej poisťovni)“, druhá podmienka „zmluvný partner\n\n(zdravotná poisťovňa) prihlášku prijme“ a tretia podmienka „Úrad pre dohľad\n\n28\n\nnad zdravotnou starostlivosťou neoznámi zmluvnému partnerovi\n\n(zdravotnej\n\npoisťovni) najneskôr do 31. 10. kalendárneho roka prijatie alebo potvrdenie prihlášky\npoistenca inou zdravotnou poisťovňou, alebo určí, že iná zdravotná poisťovňa sa má stať\npríslušnou zdravotnou poisťovňou“, pričom splnenie týchto podmienok považovali\nza preukázané, jednoznačnosť takéhoto záveru presvedčivo neodôvodnili minimálne\nv týchto súvislostiach relevantných pre učinenie vyčerpávajúcich záverov.\n42. V prvom rade sa krajský súd v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu\nsťažovateľky nevysporiadal s vymedzením predmetu záväzku žalobcu i makléra\nv dotknutých zmluvách, keď podľa bodov 2.1 oboch zmlúv tento záväzok žalobcu aj\nmakléra spočíva v zariadení obchodnej záležitosti, ktorou je „sprostredkovanie prijatia\na potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou a s tým súvisiace konzultačne-informačné\naktivity pri vypĺňaní a preberaní prihlášok“, ako ani s vymedzením záväzku sťažovateľky\nzaplatiť províziu, keď podľa bodu 2.2 oboch zmlúv má sťažovateľka povinnosť zaplatiť\nžalobcovi, resp. maklérovi odmenu vo výške a za podmienok uvedených v zmluve\na províznych podmienkach tvoriacich jej prílohu „za vykonávanie činnosti podľa tejto\nzmluvy, t.j. za sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášky zdravotnou poisťovňou“.\nKrajský súd (pred tým okresný súd) žiadnym spôsobom pri učinení svojich záverov\nnereflektovali na to, že podľa označených ustanovení je predmetom záväzku žalobcu\ni makléra nielen sprostredkovanie prijatia prihlášok, ale aj ich potvrdenia a taktiež nárok\nna províziu je spojený so splnením takto formulovaného záväzku.\n43. Ak krajský súd napriek na prvý pohľad zrejmej pojmovej nejednotnosti\npri vymedzení záväzku žalobcu a makléra a záväzku sťažovateľky na zaplatenie provízie\n(v bodoch 2.1 a 2.2 zmlúv, kde sa uvažuje o prijatí a potvrdení prihlášok) vo vzťahu\nk vymedzeniu tzv. troch províznych podmienok (v bodoch 4.2 zmlúv, kde sa uvažuje\no podaní a prijatí) a v spojení s odlišným výkladom týchto pojmov účastníkmi konania\nkonštatoval dostatočnú určitosť vymedzenia zmluvných podmienok vzniku nároku\nna províziu, tieto jeho závery absentujú vyčerpávajúce odôvodnenie.\n\n29\n\n44. Ako na to aj sťažovateľka vo svojej sťažnostnej argumentácii správne poukázala,\nv okolnostiach danej veci a najmä s ohľadom na samotný charakter činností realizovaných\núčastníkmi sporu bolo žiaducim venovať osobitnú pozornosť ustáleniu skutočného obsahu\nsporných pojmov ako „podanie prihlášky“, „prijatie prihlášky“, „potvrdenie prihlášky“\na interpretovať ich vo význame, ako ho používajú príslušné všeobecne záväzné právne\npredpisy týkajúce sa verejného zdravotného poistenia, ako aj subjekty verejného\nzdravotného poistenia.\n45. Nedostatočné odôvodnenie záverov, kedy a za splnenia akých podmienok vzniká\nžalobcovi nárok na províziu, činí automaticky neodôvodnenými aj závery o splnení týchto\npodmienok a dôvodnosti nároku priznaného žalobcovi voči sťažovateľke.\n46. V tejto súvislosti je nutné prisvedčiť argumentácii sťažovateľky, v ktorej\nzdôraznila logickú nekonzistentnosť úvah krajského súdu (pred tým okresného súdu), ktorý\nza stavu, keď podľa neho «splnenie prvej províznej podmienky... bolo „preukázané\npreberacími protokolmi“... že splnenie druhej províznej podmienky... bolo „preukázané\nzaevidovaním jednotlivých prihlášok v informačnom systéme zdravotnej poisťovne\na pridelením identifikačného čísla“... že splnenie tretej províznej podmienky... bolo\n„preukázané nepredložením stanovísk k jednotlivým prihláškam“», bez akéhokoľvek\nodôvodnenia, pravdepodobne čiastočne akceptujúc sťažovateľkou preukázané nedostatky\nprihlášok, žalobcovi nepriznal nárok na odmenu za sprostredkovanie niektorých prihlášok aj\nnapriek tomu, že všetky tieto prihlášky boli obsiahnuté v preberacích protokoloch, resp. boli\npodľa žalobcu zaevidované aj v informačnom systéme poisťovne a sťažovateľka k nim\nnepredložila negatívne stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.\n47. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti vzal do úvahy, že sťažovateľka\nnamietala predovšetkým porušenie základného práva na súdnu ochranu (a spravodlivý\nproces), ktoré je v demokratickej spoločnosti natoľko závažné, že pri jeho výkone\nneprichádza do úvahy (zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad a ani také formálne\ninterpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné)\nobmedzenie, či dokonca popretie.\n\n30\n\n48. Ústavný súd preto konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu trpí\nnedostatkami riadneho odôvodnenia takej intenzity, ktorá zakladá porušenie základného\npráva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako\naj jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1 tohto\nnálezu).\n49. Ústavný súd zároveň konštatuje, že nedostatky odôvodnenia rozsudku krajského\nsúdu v okolnostiach veci boli spôsobilé založiť prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1\npísm. f) OSP a vzhľadom na to, že najvyšší súd v napadnutom uznesení dospel k inému\nzáveru, je nutné konštatovať aj porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jej práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu, ktorým bolo dovolanie\nsťažovateľky ako neprípustné odmietnuté (výrok 2 tohto nálezu).\n50. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva na rovnosť\núčastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, ústavný súd v príčinnej súvislosti\nso zistenými nedostatkami napadnutých rozhodnutí nezistil možnosť porušenia tohto práva\nsťažovateľky, a preto jej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (výrok 5 tohto nálezu).\nVII.\nK zrušeniu napadnutých rozhodnutí a trovám konania\n51. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti a svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody,\ntakéto rozhodnutie zruší. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n52. Na základe toho, že ústavný súd rozhodol o porušení označených práv\nsťažovateľky napadnutým rozsudkom krajského súdu, ako aj uznesením najvyššieho súdu,\nv súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy tieto rozhodnutia zrušil a vrátil vec krajskému súdu\n\n31\n\nna ďalšie konanie, v ktorom bude tento viazaný právnym názorom ústavného súdu (§ 56\nods. 6 zákona o ústavnom súde).\n53. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\no úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym\nzastupovaním. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala, aby jej\nústavný súd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorú vyčíslila sumou\n363,80 €.\n54. Pri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľky\nvychádzal ústavný súd z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) s tým, že predmet konania pred\nústavným súdom (konanie o sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy) je v zásade nevyjadriteľný\nv peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením alebo s hodnotou\npredmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 129/03,\nIII. ÚS 11/05, III. ÚS 142/06). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.\n55. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov\nza tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie sťažnosti ústavnému súdu a stanovisko k vyjadreniam krajského súdu a najvyššieho\nsúdu) v sume 454,74 € vrátane režijného paušálu (3 x 143 € + 3 x 8,58 €). Keďže právna\nzástupkyňa predložila ústavnému súdu osvedčenie o tom, že je platiteľkou DPH, odmena\nza poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola zvýšená o 20 %,\nčo predstavuje celkovú sumu 545,69 €.\n56. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa sťažovateľky si úhradu trov právneho\nzastúpenia uplatnila iba v sume 363,80 €, ústavný súd, súc viazaný petitom sťažnosti, túto\núhradu sťažovateľke priznal len vo výške uplatneného nároku (bod 4 výroku nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania sú povinné zaplatiť sťažovateľke solidárne krajský súd\n\n32\n\na najvyšší súd na účet jej právnej zástupkyne (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 Civilného sporového poriadku).\n57. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. novembra 2016\n\n33", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výklad (interpretácia)-logický", "zdravotné poistenie", "dovolanie-prípustnosť", "poistenie, poistné", "zmluva-sprostredkovateľská zmluva", "zmluva-mandátna zmluva", "zdravotné poistenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cob/286/2014", "guid": "bc26592c-8cb6-4dab-98e6-791822b6763f:82ace5de-68f8-4d01-8aeb-6a4bb6032e0e", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "3Obdo/46/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2013 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847"}, {"guid": "ussr:173a3ac3-1ed8-447e-981f-8d88afee199c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 208/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 208/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:173a3ac3-1ed8-447e-981f-8d88afee199c"}, {"guid": "ussr:5f33f13d-273c-4c2a-9f31-7249aaca8089", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2012 z 3. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-03", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f33f13d-273c-4c2a-9f31-7249aaca8089"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:dccd8113-29ba-4580-ace7-e960d81f94ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 264/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 264/2011 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dccd8113-29ba-4580-ace7-e960d81f94ca"}, {"guid": "ussr:1390f188-ce31-43ec-a546-a490b5e936e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 141/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 141/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1390f188-ce31-43ec-a546-a490b5e936e1"}, {"guid": "ussr:4c46f352-cb5e-424d-bdb0-395a3e11b0db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 184/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 184/2011 z 19. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-19", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c46f352-cb5e-424d-bdb0-395a3e11b0db"}, {"guid": "ussr:9990762d-28c4-47ae-8fe8-c2fcc188b638", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9990762d-28c4-47ae-8fe8-c2fcc188b638"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 129/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 129/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "bc26592c-8cb6-4dab-98e6-791822b6763f:ebeea254-449e-4b67-b2b4-d98afd05d4fd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1209208997.1", "spisova_znacka": "1Cob/286/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/286/2014 z 22. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-04-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1209208997.1"}, {"guid": "ed1fe82c-853c-4de4-a511-2bbb2a24ad26:91dbaaac-9618-40ce-a3a6-24d7b4dbf846", "ecli": null, "spisova_znacka": "57Er/2704/2015", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 57Er/2704/2015 z 4. 12. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2017-12-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ed1fe82c-853c-4de4-a511-2bbb2a24ad26:91dbaaac-9618-40ce-a3a6-24d7b4dbf846"}, {"guid": "28a2fc0c-e9a4-4c05-a7b2-d9deaf5c62b2:27ee9b79-54d6-4768-bfc1-7b633b86fa91", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/211/2009", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/211/2009 z 10. 4. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2014-04-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/28a2fc0c-e9a4-4c05-a7b2-d9deaf5c62b2:27ee9b79-54d6-4768-bfc1-7b633b86fa91"}], "citovane_v": [{"guid": "f3eed5d9-9d3d-4339-a5a2-fd732e29214a:8954e193-242d-4ef8-8547-6283668d44ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1", "spisova_znacka": "3Obdo/70/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 z 29. 1. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-01-29", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1"}, {"guid": "4ef9aa97-b464-471c-8dd4-e8b60edc82f9:1b64f6a5-b5fa-4125-96f2-5225e5e71de9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1209208997.5", "spisova_znacka": "1Cob/132/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/132/2019 z 21. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1209208997.5"}, {"guid": "c30cbebe-fd75-4572-93d6-47af4e45bc55:6835f192-90b7-4b3b-ba6c-3edfced14a99", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6717204795.3", "spisova_znacka": "43Cob/94/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/94/2019 z 22. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6717204795.3"}, {"guid": "e76edebb-b8ba-415b-8c6f-aa17277139b9:a0170c50-b18d-4c75-8c40-e765827fee94", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1209208997.2", "spisova_znacka": "1Cob/35/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/35/2017 z 9. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-04-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1209208997.2"}]}