{"guid": "ussr:cd5c7741-2dfe-4371-aca4-6c3faac5ae31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.511.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 511/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 511/2016 z 17. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. augusta 2016, sp. zn. I. ÚS 511/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.511.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cd5c7741-2dfe-4371-aca4-6c3faac5ae31", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.511.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.511.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.511.2016.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 511/2016-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nOdškodnenie,\n\ns.\n\nr.\n\no.,\n\nRadlinského 1716, Dolný Kubín, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska\nkancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, v mene ktorej\nkoná konateľ a advokát JUDr. Martin Vasiľ, vo veci namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 29/2015 a jeho rozsudkom z 19. apríla 2016\nvo výroku o náhrade trov (prvostupňového) konania a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Odškodnenie, s. r. o., o d m i e t a\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2016\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Odškodnenie, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),\nvo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského\nsúdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 29/2015\n\na jeho rozsudkom z 19. apríla 2016 vo výroku o náhrade trov (prvostupňového) konania\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka, v právnom postavení\nžalobkyne v konaní o zaplatenie 165 eur s príslušenstvom, bola účastníčkou konania\nvedeného na Okresnom súde Michalovce (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 C 85/2014\na následne v dôsledku podaného odvolania na krajskom súde pod sp. zn. 6 Co 29/2015.\nV úvode sťažnosti sťažovateľka poukazuje na skutkové okolnosti posudzovanej veci\na uvádza, že „... vo veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 10 Ro 52/2014\na 8 C 85/2014 sa žalobca - sťažovateľ... doručenou žalobou domáhal voči žalovanému...\nzaplatenia sumy 165 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Suma 165 eur\npredstavovala nezákonne odpočítanú spoluúčasť uskutočnenú žalovaným na základe\ndopravnej nehody, účastníkom ktorej bol sťažovateľ.\nOkresný súd Michalovce vydal v konaní vedenom ním pod sp. zn. 10 Ro 52/2014 dňa\n10.03.2014 Platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 165,EUR... spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 165,- EUR od\n21.09.2013 do zaplatenia a tiež priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške\n75,64 EUR.\nVoči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor zo dňa 25.03.2014,\ndoručený Okresnému súdu Michalovce dňa 31.03.2014. V nadväzujúcom súdnom konaní\nvedenom Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 8 C 85/2014 vyhlásil konajúci súd dňa\n29.04.2014 Rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sťažovateľovi sumy\nvo výške 165,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 165,- EUR\nod 21.09.2013 do zaplatenia a zároveň priznal sťažovateľovi náhradu trov konania\nv celkovej výške 660,01 EUR pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške\n16,50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 643,51 EUR. Súčasťou priznaných trov\nprávneho zastúpenia, bola s ohľadom na § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti č. 655/2004 Z. z., tiež náhrada za stratu času stráveného cestou na súdne\npojednávanie z Košíc do Michaloviec a späť dňa 24.06.2014 vo výške 53,60 EUR... dňa\n28.07.2014 vo výške 53,60 EUR... dňa 19.09.2014 vo výške 53,60 EUR a... dňa 29.09.2014\nvo výške 53,60 EUR.\n\n2\n\nVoči uvedenému rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 29.04.2014 sp. zn.\n8 C 85/2014 podal žalovaný dňa 07.11.2014 odvolanie zo dňa 07.11.2014, ktorým žiadal\naby Krajský súd Košice zrušil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 29.09.2014\nsp. zn. 8C/85/2014 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Okrem toho uvedeným odvolaním\nžiadal žalovaný, aby Krajský súd Košice rozsudok Okresného súdu Michalovce o trovách\nkonania sp. zn. 8 C 85/2014 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Michalovce na ďalšie\nkonanie, a to z dôvodu, že trovy konania sú podľa žalovaného neprimerane vysoké voči\nsťažovateľom uplatňovanej pohľadávke.\nDňa 19.04.2014 bol vyhlásený rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n6 Co 29/2015, ktorým Krajský sud v Košiciach potvrdil rozsudok Okresného súdu\nMichalovce sp. zn. 8 C 85/2014 okrem výroku o náhrade trov konania, ktorý zmenil tak, že\nžalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 EUR titulom\nzaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 386,23 EUR.\nPredmetný rozsudok Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť dňa\n04.05.2016.“.\n3. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd napadnutým rozhodnutím, ktorým zmenil\nrozhodnutie okresného súdu sp. zn. 8 C 85/2014 z 29. septembra 2014 vo výroku o náhrade\ntrov konania, „... porušil základné právo sťažovateľa na právnu pomoc v konaní pred súdmi\npodľa čl. 47 ods. 2 ústavy a tiež základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.\nAko ďalej sťažovateľka uvádza, „... Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd\nsťažovateľovi nepriznal náhradu za stratu času stráveného cestou na vyššie uvedené súdne\npojednávania a späť do miesta sídla kancelárie, a to z dôvodu, že súdnych pojednávaní,\nv súvislosti s ktorými sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu náhradu za\nstratu času uplatňoval, sa nezúčastnil advokát, ale advokátski koncipienti.\nKrajský súd v Košiciach toto svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účelom citovaného\nustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je poskytnutie určitej kompenzácie za to,\nže advokát z objektívnych dôvodov nemôže poskytovať právne služby, pretože v danom čase\nsa premiestňuje z miesta svojho sídla do miesta poskytovania právnej služby. Ako súd ďalej\nkonštatoval, náhrada za stratu času je výlučne viazaná na advokáta, pretože iba v prípade\n3\n\nposkytovania právnej služby osobne advokátom je splnená podmienka existujúceho\nobjektívneho dôvodu, pre ktorú nemôže poskytovať (inú) právnu službu. Nakoľko sa\npredmetných súdnych pojednávaní zúčastnili advokátski koncipienti, neboli podľa názoru\nKrajského súdu v Košiciach dané žiadne dôvody, pre ktoré by právny zástupca\nJUDr. Martin Vasiľ nemohol poskytovať inú právnu službu, a teda niet dôvodu pre\nkompenzáciu, spočívajúcu v náhrade za stratu času právneho zástupcu.\nS názorom konajúceho súdu nie je možné súhlasiť, pričom máme za to, že ide\no nesprávny, príliš formalistický a reštriktívny výklad ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z., ktorý nie je možné akceptovať a ktorý zasahuje do základných práv\nsťažovateľa.“.\n4. Poukazujúc sa rozdielnu rozhodovaciu prax všeobecných súdov týkajúcu sa\npriznávania/nepriznávania náhrady za stratu času pri úkonoch advokátskeho koncipienta,\nsťažovateľka zastáva názor, že advokátsky koncipient, ktorý sa presúva na úkon mimo sídla\nadvokátskej kancelárie, rovnako ako advokát nemôže poskytovať právne služby klientom\nadvokáta. Z časového hľadiska je advokátsky koncipient rovnako limitovaný ako advokát.\nNázor prezentovaný odporcom postihuje v konečnom dôsledku samotného klienta advokáta\na zasahuje do jeho základných práv.\nSťažovateľka následne zastáva názor, že takýto príliš reštriktívny a formalistický\nvýklad ustanovenia § 17 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov by vo viacerých prípadoch nútil klientov, teda osoby\ndomáhajúce sa ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, pri svojom\nrozhodovaní v rámci výberu právneho zástupcu zohľadňovať ekonomickú otázku, ktorá by\nprevýšila otázku kvality poskytnutých právnych služieb, skúseností či špecializácie\nadvokátov.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby sťažnosť prijal\nna ďalšie konanie a následne rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej práv (bod 1)\nnapadnutým rozhodnutím krajského súdu vo výroku o náhrade trov konania, napadnuté\n\n4\n\nrozhodnutie krajského súdu v predmetnej časti zruší, vec vráti na ďalšie konanie\na sťažovateľke prizná úhradu trov konania.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu vo výroku o náhrade trov (prvostupňového) konania došlo zo strany\nkrajského súdu k porušeniu sťažovateľkou označených práv zaručených ústavou, ako aj\ndohovorom (bod 1).\n\n5\n\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za\npodmienok ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti\nakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n10. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n11. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný\nsúd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).\nV nadväznosti na namietané porušenie základných práv sťažovateľky zaručených\nčl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozhodnutím krajského súdu ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú\njudikatúru, podľa ktorej o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď\nnamietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označila navrhovateľka, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa\nnamietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno\npovažovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\n\n6\n\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nÚloha ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu teda nespočíva v tom, aby\nurčil, či preskúmanie veci predloženej navrhovateľkou odhalí existenciu porušenia\nniektorého z práv alebo slobôd zaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto\npreskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda\nmôže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad\na bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).\n12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n13. Ústavný súd argumentáciu krajského súdu v napadnutom rozhodnutí nepovažuje\nza arbitrárnu či zjavne neodôvodnenú a vo svetle všetkých konkrétnych skutočností, na\nktoré sťažovateľka v sťažnosti poukázala, sa nejaví táto argumentácia ani ako ústavne\nneudržateľná.\n14. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd\nkonštatoval:\n7\n\n„Čiastočne dôvodné je však odvolanie žalovaného čo do výroku o jeho povinnosti\nzaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, pretože aj keď súd prvého stupňa pri rozhodovaní\no trovách konania aplikoval ustanovenie správneho právneho predpisu, t. j. § 142 ods. 1\nOSP, toto nesprávne interpretoval na prejednávanú vec, ak priznal žalobcovi aj náhradu za\nstratu času vo výške 4 x 53,60 € a daň z pridanej hodnoty z tejto náhrady.\nAdvokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu za stratu času (§ 15 vyhl.\nč. 655/2004 Z. z.).\nPri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za\nčas trávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške\n1/60-tiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004\nZ. z.).\nV prejednávanej veci právny zástupca žalobcu účtoval náhradu za stratu času za čas\nstrávený cestou z miesta sídla advokátskej kancelárie v Košiciach do miesta pojednávania\nv Michalovciach a späť za cesty na pojednávania dňa 24.6.2014, 28.7.2014, 19.9.2014\na 29.9.2014 v celkovej výške 214,40 €, ktorých sa však nezúčastnil osobne právny zástupca\nžalobcu\n\nJUDr.\n\nMartin\n\nVasiľ,\na\n\nale\n\nadvokátski\n\nkoncipienti\n\n,\n\n.\n\nÚčelom citovaného ustanovenia § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je poskytnutie\nurčitej kompenzácie za to, že advokát z objektívnych dôvodov nemôže poskytovať právnu\nslužbu, pretože v danom čase sa premiestňuje z miesta svojho sídla do miesta poskytovania\nprávnej služby.\nZ vyššie uvedeného je zrejmé, že náhrada za stratu času je výlučne viazaná na\nadvokáta, pretože iba v prípade poskytovania právnej služby osobne advokátom je splnená\npodmienka existujúceho objektívneho dôvodu, pre ktorý nemôže poskytovať (inú) právnu\nslužbu.\nV prejednávanej veci na pojednávaní dňa 24.6.2014, 28.7.2014, 19.9.2014\na 29.9.2014 sa zúčastnili advokátski koncipienti, a teda neboli tu žiadne dôvody, pre ktoré\nby právny zástupca JUDr. Martin Vasiľ nemohol poskytovať inú právnu službu, a teda niet\ndôvodu pre kompenzáciu, spočívajúcu v náhrade za stratu času právneho zástupcu. V čase\ntýchto pojednávaní právny zástupca mohol poskytovať inú právnu službu, a preto mu\nnáhrada za stratu času nepatrí.\n\n8\n\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal\nnáhradu za stratu času vo výške 214,14 eur, ani DPH 20 % z tejto náhrady.\nPokiaľ ide o ostatné súdom prvého stupňa priznané trovy právneho zastúpenia,\nvzhľadom na úspech žalobcu vo veci patrí mu náhrada trov potrebných na účelné\nuplatňovanie jeho práva, a preto odvolací súd posudzoval, či ostatné trovy konania boli\núčelne vynaložené.\nÚčelnosť vynaložených trov je potrebné posudzovať individuálne v každej veci.\nPritom vynaložené trovy účastníka konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho\nprocesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné\npresadzovanie uplatneného nároku alebo, ako v tomto prípade, procesná obrana proti\ntakémuto nároku.\nOdvolací súd v danom prípade je toho názoru, že úkony právnej služby zástupcu\nžalobcu v konaní prispeli k procesnému úspechu žalobcu v konaní boli vykonané efektívne\na v príčinnej súvislosti so zamietnutím žaloby súdom prvého stupňa, preto žalobcovi patrí\nich náhrada v rozsahu, ako boli zmenené odvolacím súdom.\nK odvolacej námietke žalovaného o aplikovaní § 150 ods. 2 O. s. p. odvolací súd\nuvádza nasledovné:\nAk sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd\nnepriznať alebo znížiť (§ 150 ods. 2 O. s. p.).\nV ust. § 150 ods. 2 O. s. p. je zakotvené moderačné právo súdu, ktoré ho oprávňuje\nv drobných sporoch trovy konania účastníka znížiť alebo mu ich vôbec nepriznať, ak sú tieto\nneprimerané voči pohľadávke. Aplikácia tohto práva prichádza do úvahy tak proti\nžalobcovi, ako aj proti žalovanému podľa toho, ktorý z nich by mal nárok na náhradu trov\nkonania. Musí však byť splnená podmienka, že trovy konania sú neprimerané voči\npohľadávke a že ide o drobný spor. Aký pomer výšky trov k výške pohľadávky treba\npovažovať za neprimeraný, zákon neustanovuje. Záver, že ide o neprimeranosť trov konania\nvoči pohľadávke, je výsledkom voľnej úvahy súdu v prejednávanom prípade. Tak isto je\nponechané na voľnú úvahu súdu, či trovy zníži alebo ich vôbec neprizná. Jediným kritériom\nvšak ani v tomto prípade nie je porovnanie výšky uplatnených trov vo vzťahu k pohľadávke.\nPovinnosťou súdu je vždy prihliadať aj na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti,\nktoré žalobcu viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj účastníka a tiež na okolnosti\n9\n\nposkytnutia právnej pomoci. Súd nemôže nepriznať nárok na náhradu trov konania iba na\nzáklade všeobecného zdôvodnenia, že výška trov právneho zastúpenia je neprimeraná voči\nvýške pohľadávky bez zohľadnenia vyššie uvedených kritérií. Pokiaľ teda súd pristúpi\nk nepriznaniu alebo zníženiu náhrady trov konania, jeho rozhodnutie musí byť vždy\nodôvodnené a legitímne.\nToto\n\nustanovenie\n\nje\n\nustanovením\n\ns\n\ntzv.\n\nrelatívne\n\nneurčitou\n\nhypotézou\n\nponechávajúcou na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke\nneprimerané, resp. čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Ide teda o také\nustanovenie, ktoré dáva relatívne široké medze pre sudcovské uváženie, respektíve\nsudcovský zmysel pre spravodlivosť.\nV prejednávanej veci ide o poskytnutie právnej pomoci v individuálnom spore na\nzáklade individuálneho plnomocenstva, a teda okolnosti poskytovania právnej pomoci nie\nsú totožné ako v prípade podávaných hromadných žalôb, kde sa zastupovanie spravidla\nvykonáva za paušálnu odmenu. Žalovaný mimosúdne nebol ochotný uspokojiť nárok\nžalobcu, tento svoj postoj nezmenil ani v priebehu prvostupňového konania a napriek\nStanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3.6.2014\nCpj 5/2014, ktoré už bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov v SR v čase\nrozhodovania súdu prvého stupňa, podal odvolanie proti rozsudku a trval na stanovisku, že\nvymrštenie kameňa nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke, čo vylučuje\nzodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla u neho poisteného. Za danej situácie\nžalobca nemal inú možnosť, než domáhať sa svojho nároku na súde, využil svoje právo na\nprávnu pomoc v konaní pred súdom, pričom úkony právnej služby jeho právneho zástupcu\nviedli k úspechu žalobcu v spore, preto trovy spojené s týmito úkonmi, okrem náhrady za\nstratu času, sú nepochybne účelne vynaloženými na uplatnenie jeho práv.\nOdvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody využitia moderačného práva\nzakotveného v § 150 ods. 2 O. s. p. a vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj na okolnosti\nposkytnutia právnej pomoci by bola aplikácia tohto moderačného práva vo vzťahu\nk žalobcovi nespravodlivá.\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách\nkonania v zmysle ust. § 220 ods. 1 O. s. p. tak, že priznal žalobcovi náhradu trov\n(prvostupňového) konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške\n\n10\n\n16,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 386,23 €. Trovy právneho zastúpenia\npozostávajú z odmeny za 8 úkonov právnej služby po 16,60 eur v zmysle § 10 ods. 1 a 13\na ods. 1 písm. a/,c/,d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z., ako sú tieto úkony špecifikované v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, z režijného paušálu za každý z týchto úkonov po 8,04 € v zmysle ust.\n§ 16 ods. 3 cit. vyhl., z náhrady za spotrebované pohonné hmoty za cesty z Košíc do\nMichaloviec a späť na pojednávania dňa 24.6.2014 vo výške 9,45 € a dňa 28.7.2014,\n19.9.2014 a 29.9.2014 po 9,15 € v zmysle špecifikácie týchto náhrad uvedenej v odôvodnení\nrozsudku a zo základnej náhrady vo výške 0,183 € za 1 km jazdy pri každej z vyššie\nuvedených ciest po 21,96 € v zmysle § 15 a vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Spolu trovy právneho\nzastúpenia takto predstavujú 321,86 € a po pripočítaní 20 % DPH tieto predstavujú 386,23\n€.“\n15. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia ústavný súd konštatuje,\nže krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre\nposúdenie veci interpretoval a aplikoval, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne,\nprávne akceptovateľné a ústavne konformné. Navyše ani názor kontroverzný, s ktorým\nmožno aj nesúhlasiť, ak je riadne odôvodnený, nemá intenzitu ústavného porušenia.\nÚstavný súd v danej veci nemá teda žiaden dôvod a ani oprávnenie na prehodnocovanie\nprávnych a skutkových záverov tohto súdu, ktoré sú podrobne opísané na s. 11 až s. 14\nv napadnutom rozhodnutí.\nVzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení je\nnapadnuté rozhodnutie krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania vecne správne\na náležite odôvodnené.\n16. Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľa, že v iných prípadoch týkajúcich sa\nobdobnej problematiky použili všeobecné súdy rozdielnu interpretáciu všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ústavný súd zastáva názor, že nie je úlohou ústavného súdu\nzjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej\npraxe je vecou odvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(I. ÚS 199/07, I. ÚS 235/07). Uvedený názor platí o to viac, ak predmetom ústavnej\n\n11\n\nsťažnosti je posúdenie bagateľnej veci, ktorý sa navyše netýka rozhodnutia vo veci samej,\nale náhrady trov konania (obdobne I. ÚS 157/08).\n17. V súvislosti so sťažovateľkou napadnutým rozhodnutím krajského súdu ústavný\nsúd zároveň konštatuje, že predmetom konania o sťažnosti sťažovateľky je preskúmanie\nrozsudku krajského súdu sp. zn. 6 Co 29/2015 z 19. apríla 2016 vo výroku o náhrade trov\nkonania, ktorým krajský súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn.\n8 C 85/2014 z 29. septembra 2014 tak, že žalovaného zaviazal na úhradu náhrady trov\nkonania vo výške 16,50 € z titulu zaplateného súdneho poplatku a na náhradu trov právneho\nzastúpenia vo výške 386,23 €, všetko k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\nHoci krajský súd v napadnutom rozhodnutí moderačné právo súdu pri rozhodovaní\no trovách konania v zmysle toho času platného a účinného ustanovenia § 150 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj na okolnosti\nposkytnutia právnej pomoci nevyužil, rozsudok okresného súdu sp. zn. 8 C 85/2014\nz 29. septembra 2014 zmenil vo výroku o náhrade trov konania tak, že súdom priznanú\nnáhradu trov konania v prípade náhrady trov právneho zastúpenia znížil zo sumy 643,51 eur\nna sumu 386,23 eur vrátane DPH.\nRozdiel medzi pôvodnou a krajským súdom (zmenovým výrokom napadnutého\nrozhodnutia, pozn.) priznanou krátenou a sťažovateľkou (ústavnou sťažnosťou, pozn.)\nspochybňovanou výškou náhrady trov právneho zastúpenia, a teda i predmet konania na\nústavnom súde predstavuje sumu 257,28 eur (rozdiel medzi sumou 643,51 eur a 386,23 eur,\npozn.).\n18. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť ústavný súd poukazuje na dikciu\nustanovenia § 422 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj\n„CSP“), z ktorého okrem iného vyplýva, že dovolanie nie je prípustné, ak napadnutý výrok\nsúdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. v sporoch\ns ochranou slabšej strany, ak napadnutý výrok o peňažnom plnení neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy. Na príslušenstvo pohľadávky sa ani v jednom prípade neprihliada.\nDovolanie tiež nie je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP, ak je predmetom dovolania len\n\n12\n\npríslušenstvo pohľadávky a jeho výška neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp.\ndvojnásobok minimálnej mzdy v sporoch s ochranou slabšej strany.\nAj v novej právnej úprave Civilného sporového poriadku je teda zavedené kritérium\nhodnoty sporu, tzv. bagateľný cenzus. Táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného\nsúdnictva zákonný dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na\nto, že ide o sumu bagateľnú (pozri napr. IV. ÚS 358/08 alebo IV. ÚS 717/2013).\n19. Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak platná a účinná právna\núprava vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými\nsúdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny\nústavného súdnictva (IV. ÚS 431/2012). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť\nsmeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu,\nposkytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľovi len v celkom výnimočných prípadoch, a to\nv prípade, ak sťažnosť signalizuje, že k zásahu do základných práv alebo slobôd došlo\nv mimoriadne závažnom rozsahu, resp. intenzite (napr. IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011,\nIV. ÚS 251/2011, II. ÚS 757/2014).\n20. Ústavný súd v závere taktiež poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2\nzákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na\nzastupovanie sťažovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa\nmusí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd\nv zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom\ninštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom\nsplnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo,\nv akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.\nSplnomocnenie doručené sťažovateľkou spolu s ústavnou sťažnosťou vykazovalo\ni vadu neurčitosti, keďže v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní pred ústavným\nsúdom) týka, a teda bol tu daný dôvod i na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.\n\n13\n\n21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi\nsťažovateľky (návrhom na zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu v časti\no náhrade trov konania a vrátenie veci na ďalšie konanie, ako i návrhom na priznanie trov\nkonania) už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0c963fab-f1e9-4340-802e-fc4d21659545", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 757/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 757/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c963fab-f1e9-4340-802e-fc4d21659545"}, {"guid": "ussr:8fb74491-03d2-4863-bbce-01e4be8fd22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 717/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 717/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fb74491-03d2-4863-bbce-01e4be8fd22d"}, {"guid": "ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2012 z 16. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-16", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a"}, {"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:fb51bed5-2085-41e3-a01a-daf724679517", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 157/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 157/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb51bed5-2085-41e3-a01a-daf724679517"}, {"guid": "ussr:719f4e0f-a588-4bda-a83a-bc5f8739819a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/07 z 22. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-22", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:719f4e0f-a588-4bda-a83a-bc5f8739819a"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:326410ce-1e2c-4602-b27d-9da2c2167a29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 138/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/02 z 25. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-25", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:326410ce-1e2c-4602-b27d-9da2c2167a29"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "c500c32a-b5d9-4446-b59c-d77fe900d1d7:b38f7b10-1b69-4a9e-8177-8a4bb1836f6d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8112240521.2", "spisova_znacka": "6Co/29/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/29/2015 z 16. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-09-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8112240521.2"}, {"guid": "e0c3a750-03b6-4cef-8e5b-2a0747a92b92:bde50fbe-4d7d-45db-b18c-8ce9e7078598", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Ro/52/2014", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10Ro/52/2014 z 13. 3. 2014", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2014-03-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e0c3a750-03b6-4cef-8e5b-2a0747a92b92:bde50fbe-4d7d-45db-b18c-8ce9e7078598"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:11100d6c-9bb4-4348-92bc-e35c33d75f5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.354.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 354/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 354/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.354.2023.1"}, {"guid": "ussr:e08cf7d8-d908-4d1f-a0e6-920d7c41f655", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.213.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2022 z 26. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.213.2022.1"}, {"guid": "ussr:23781bd9-5899-4868-a131-8e9b4cdc5160", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.79.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 79/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/2021 z 25. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.79.2021.1"}, {"guid": "ussr:ee1b0b19-504b-4d3f-9758-234531c1e4f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.83.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 83/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/2021 z 25. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.83.2021.1"}, {"guid": "ussr:d2c11807-e5be-4f99-a958-ee4e7b755897", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.117.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 117/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 117/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.117.2020.1"}, {"guid": "ussr:f716399f-d6b8-48f2-a978-c7c8b3ff7e2e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.346.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 346/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 346/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.346.2017.1"}]}