{"guid": "ussr:7feea391-fe68-4b3a-9203-e8d622c57ef4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.468.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 468/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 468/2016 z 17. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. augusta 2016, sp. zn. I. ÚS 468/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.468.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7feea391-fe68-4b3a-9203-e8d622c57ef4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.468.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.468.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.468.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 468/2016-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť mestskej časti Bratislava - Ružinov, Mierová 21, Bratislava,\nzastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Haulíkom, Advokátska kancelária HPP s. r. o.,\nZáhradnícka 30, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 4 Co 174/2014-149 zo 16. marca 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nmestskej\n\nčasti\n\nBratislava\n\n-\n\nRužinov\n\nodmieta\n\nako\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2016\ndoručená sťažnosť mestskej časti Bratislava - Ružinov, Mierová 21, Bratislava (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 4 Co 174/2014-149 zo 16. marca 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).\n\nZo sťažnosti vyplýva:\n«Sťažovateľ sa v súdnom konaní... vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod č. k.\n58C/245/2010 domáhal od žalovaného Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy\nzaplatenia sumy 168.411,37 €... žalobu odôvodnil tým, že bez právneho dôvodu zaplatil\nfaktúry v celkovej sume 168.411,37 €, ktoré za odvádzanie odpadových vôd z povrchového\nodtoku z miestnych komunikácií 3. a 4. triedy nachádzajúcich sa na území mestskej časti\nBratislava - Ružinov (t. j. sťažovateľa) vystavila\nčím sa žalovaný mal na úkor sťažovateľa bezdôvodne obohatiť v zmysle ust. § 454\nObčianskeho zákonníka, nakoľko sťažovateľ pri úhrade týchto faktúr plnil právnu povinnosť\nnamiesto žalovaného.\nSťažovateľ poukázal na ust § 23 ods. 9 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných\nvodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z.\no regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon\no verejných vodovodoch“), podľa ktorého zabezpečuje odvádzanie odpadových vôd a vôd\nz povrchového odtoku a ich zneškodňovanie z pozemku, ktorý slúži na verejné účely alebo\nz verejných priestranstiev na vlastné náklady vlastník nehnuteľnosti, ktorým je žalovaný\n(Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava), keďže sťažovateľovi boli predmetné\nmiestne komunikácie len zverené do správy. Nakoľko tieto komunikácie neboli prevedené do\nvlastníctva sťažovateľa, v zmysle cit. ust. § 23 ods. 9 Zákona o verejných vodovodoch\nnemohol byť sťažovateľ povinný uhrádzať náklady na odvádzanie a zneškodňovanie\nodpadových vôd z predmetných komunikácií a keď ich uhradil, urobil tak namiesto\nžalovaného, čím sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil.\nOkresný súd Bratislava II však rozsudkom č. 58 C/245/2010-95 zo dňa 16. 12. 2013\nžalobu sťažovateľa zamietol.\nProti tomuto rozsudku síce sťažovateľ podal odvolanie, ale Krajský súd v Bratislave\nmu nevyhovel a rozsudkom č. 4 Co 174/2014-149 zo dňa 16. 3. 2016 napadnutý rozsudok\npotvrdil, keď sa stotožnil s odôvodnením preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd pritom\nkonštatoval, že pri zverení komunikácií do správy sťažovateľ „delegáciou práv a povinností\nprešli z odporcu na navrhovateľa súvisiace majetkové práva a záväzky“, a to najmä\n„generálna povinnosť udržiavať (užívať zveľaďovať chrániť a zhodnocovať) zverený\n2\n\nmajetok a tiež povinnosť uvedená v čl. 3d ods. 6 cestného zákona udržiavať pozemné\nkomunikácie v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Povinnosť mestskej časti\nzabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií III. a IV. triedy\nverejných priestranstiev je uložená § 7a ods. 2 písm. e) zákona o hlavnom meste.“\nNapriek tomu, že predmetom konania bol nárok súvisiaci s odvádzaním odpadových\nvôd, ktorý explicitne upravuje Zákon o verejných vodovodoch, odvolací súd aj ďalej\npokračoval v argumentácii založenej na úprave povinností správcu cestnej komunikácie,\nkeď konštatoval, že „podľa § 1 ods. 3, 4 cestného zákona a § 8 ods. 4 vyhlášky k cestnému\nzákonu sú dažďové vpusty na odtok vody z povrchového odtoku súčasťou miestnych\nkomunikácií, pričom zabezpečenie odvádzania vôd z povrchového odtoku z miestnych\nkomunikácií je súčasťou bežného hospodárenia a správy miestnych komunikácií, bez\nktorého by nebolo možné užívať predmetné komunikácie na účel, na ktorý boli určené\na nemohla by byť zabezpečená bezpečná prevádzka a zjazdnosť predmetných komunikácií\nNa navrhovateľa prešla generálna povinnosť majetok udržiavať (§ 7 ods. 2 písm. a) zákona\no majetku obcí), resp. povinnosť vlastníka pozemných komunikácií miestne komunikácie\nudržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené (§ 3d ods. 6 cestného zákona),\nktorá zahŕňa aj povinnosť zabezpečenia odvodu povrchových vôd zo zvereného majetku“.\nAž v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozsudku odvolací súd uzavrel, že „povinnosť odporcu\nako vlastníka v zmysle § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z. z. prešla na navrhovateľa v rámci\ngenerálnej povinnosti udržiavať a užívať majetok (v súlade s § 7 ods. 2 písm. a) zák. č.\n138/1991 Zb.) a tiež v rámci všeobecného odkazu na povinnosti podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov (t j. aj povinnosť v zmysle § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z. z.),\nodvádzanie vôd z povrchového odtoku miestnych komunikácií je súčasťou zákonnej\npovinnosti navrhovateľa udržiavať zverený majetok, a ak si ju navrhovateľ splnil\n(prostredníctvom\n\nza úhradu), náklady, ktoré\n\nvynaložil, nie sú nákladmi, ktoré by vynaložil za odporcu.“ ...\nPodľa ust. § 23 ods. 9 Zákona o verejných vodovodoch, odvádzanie odpadových vôd\na vôd z povrchového odtoku a ich zneškodňovanie zo stavby alebo z pozemku, ktorá slúži na\nvýkon samosprávy obce alebo na verejné účely, alebo z verejných priestranstiev,\nzabezpečuje vlastník nehnuteľnosti na vlastné náklady.\n3\n\nPodstata súdneho sporu uvedeného v bode 1 tejto sťažnosti spočíva v použití cit. ust.\n§ 23 ods. 9 Zákona o verejných vodovodoch, nakoľko sťažovateľ (ako žalobca) sa domáha\nvydania predmetu bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v nákladoch na splnenie\npovinnosti, ktorú podľa uvedeného zákonného ustanovenia mala splniť iná osoba (t j.\nžalované Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava]. Konajúce súdy však aplikovali cit.\nust. § 23 ods. 9 Zákona o verejných vodovodoch v rozpore s vôľou zákonodarcu a so\nvšeobecne akceptovanými pravidlami výkladu práva, čo viedlo k namietanému porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na súdnu ochranu.\nV cit. ust. § 23 ods. 9 Zákona o verejných vodovodoch zákonodarca jednoznačne\na bez možnosti akejkoľvek výnimky určil, že odvádzanie odpadových vôd a vôd\nz povrchového odtoku a ich zneškodňovanie zo stavby alebo z pozemku, ktorá slúži na výkon\nsamosprávy obce alebo na verejné účely, alebo z verejných priestranstiev, zabezpečuje\nvlastník nehnuteľnosti na vlastné náklady. V tomto prípade je vlastníkom dotknutých\nnehnuteľností Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (t j. žalovaný v súdnom spore).\nSkutočnosť, že vlastník nehnuteľností ich v súlade s ust. § 6 ods. 2 a 3 zákona č. 138/1991\nZb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o majetku obcí“) zveril\nsťažovateľovi do správy, je pre aplikáciu cit ust. § 23 ods. 9 Zákona o verejných\nvodovodoch irelevantná, keďže predmetné zákonné ustanovenie neupravuje žiadnu možnosť\nzmeny subjektu, ktorý má plniť určené povinnosti.\nZákonodarca pritom v cit. ust. § 23 ods. 9 Zákona o verejných vodovodoch úplne\njednoznačne vymedzil povinný subjekt a nestanovil žiadnu inú možnosť, Že by nositeľom\npredmetnej zákonnej povinnosti mohol byť niekto iný ako vlastník nehnuteľností (t j. v tomto\nprípade Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava). Ak by zákonodarca mal v úmysle\nvymedziť viacero subjektov, ktoré môžu byť povinné zabezpečovať odvádzanie povrchových\nvôd z\n\nverejných priestranstiev, nepochybne by to v predmetnom ustanovení výslovne\n\nuviedol, tak ako to je na iných miestach Zákona o verejných vodovodoch, a to konkrétne:\n- v ust. § 20 ods. 1 písm. b) Zákona o verejných vodovodoch, kde sa pri povinnosti\nodstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty na pozemku rozlišuje medzi vlastníkom,\nsprávcom a užívateľom pozemku,\n\n4\n\n- v ust. § 27 ods. 2 Zákona o verejných vodovodoch, kde sa určuje, že vlastník\nnehnuteľnosti, jej správca alebo užívateľ je povinný dbať o to, aby užívaním nehnuteľnosti\nnepoškodzoval a nenarušil prevádzku verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie\na zároveň sa určuje, že vlastník nehnuteľnosti, jej správca alebo užívateľ je povinný\nudržiavať porasty na pozemkoch v pásme ochrany verejného vodovodu alebo verejnej\nkanalizácie tak, aby neohrozovali bezpečnosť a spoľahlivosť verejného vodovodu alebo\nverejnej kanalizácie.\nAk teda zákonodarca vo vyššie uvedených ustanoveniach Zákona o verejných\nvodovodoch výslovne rozlišuje pri subjektoch určitých povinností vlastníka, správcu\na užívateľa nehnuteľnosti a v cit. ust. § 23 ods. 9 predmetného zákona naopak stanovuje\nkonkrétnu povinnosť len vlastníkovi nehnuteľnosti (bez akejkoľvek zmienky o tom, že by sa\ntakáto povinnosť mohla vzťahovať aj na správcu alebo užívateľa nehnuteľnosti), tak\nneexistuje žiadny dôvod na to, aby sa predmetné ustanovenie vykladalo extenzívne a aby sa\nrozširoval okruh povinných subjektov aj na správcu alebo užívateľa nehnuteľnosti, ktorí\nv cit ust. § 23 ods. 9 Zákona o verejných vodovodoch spomenutí nie sú.\nKrajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku argumentoval aj povinnosťami správcu\npozemnej komunikácie, ktoré majú vyplývať z viacerých ustanovení zákona č. 135/1961 Zb.\no pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný\nzákon“). Táto argumentácia je však podľa nášho názoru zavádzajúca, nakoľko na právne\nvzťahy súvisiace s odvodom a likvidáciou odpadových vôd, ktoré sú explicitne upravené\nv Zákone o verejných vodovodoch, nemožno aplikovať Cestný zákon, ktorého predmet\núpravy je úplne iný, a to ani vtedy, ak sa odtoky do kanalizácie nachádzajú na pozemnej\nkomunikácii. Sťažovateľ sa totiž od Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy\nnedomáha vydania bezdôvodného obohatenia za plnenie povinností správcu pozemných\nkomunikácií, ale výlučne len za plnenie povinností vyplývajúcich z cit. ust. § 23 ods. 9\nZákona o verejných vodovodoch.\nPodotýkame, že zákonodarca si v čase schválenia Zákona o verejných vodovodoch\nnepochybne bol dobre vedomý existencie Zákona o majetku obcí, ako aj Cestného zákona\na musela mu byť známa aj bežná prax miest Bratislava a Košice, ktoré zverujú časti svojho\nmajetku do správy jednotlivým mestským častiam. Keďže aj napriek tomu zákonodarca\n5\n\nneupravil v cit. ust. § 23 ods. 9 Zákona o verejných vodovodoch žiadnu alternatívu pre\nvymedzenie povinného subjektu (ako to spravil v iných ustanoveniach tohto zákona, ktoré\ncitujeme vyššie) a ani nestanovil žiadnu výnimku pre pozemné komunikácie ako časť\nverejných priestranstiev, ktoré sú v správe iného subjektu ako ich vlastníka, celkom\njednoznačne prejavil vôľu, aby povinným subjektom bol vždy vlastník vymedzených\nnehnuteľností, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dané nehnuteľností aj sám užíva alebo ich\nzveril do správy mestskej časti (v tomto prípade sťažovateľa).\nZároveň je potrebné uviesť, že v oblasti odvádzania odpadových vôd a nakladania\ns nimi je nepochybne Zákon o verejných vodovodoch špeciálny a neskôr vydaný právny\npredpis k všeobecnému a skôr vydanému Zákonu o majetku obcí a rovnako aj\nk všeobecnému a skôr vydanému Cestnému zákonu, z ktorých Krajský súd v Bratislave\nodvodzoval údajný prechod povinnosti Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava\nzabezpečovať odvod povrchových vôd zo zverených miestnych komunikácií na sťažovateľa.\nAk však špeciálny a neskôr vydaný zákon jednoznačne stanovuje, že konkrétnu povinnosť\nmá len vlastník nehnuteľnosti a nikto iný (tak ako je to výslovne uvedené v cit. ust. § 23 ods.\n9 Zákona o verejných vodovodoch), potom všeobecné a skôr vydané právne predpisy (ako\nsú Zákon o majetku obcí a Cestný zákon) nemôžu zmeniť nositeľa takejto povinností.\nPokiaľ teda Krajský súd v Bratislave a pred ním aj prvostupňový Okresný súd\nBratislava II dospeli k záveru, že povinnosti vlastníka nehnuteľností vyplývajúce z cit. ust.\n§ 23 ods. 9 Zákona o verejných vodovodoch nemá plniť ich vlastník (t. j. Hlavné mesto\nSlovenskej republiky Bratislava), ale správca (t j. sťažovateľ), rozhodli v zjavnom rozpore\ns vôľou zákonodarcu, ktorá je v predmetnom zákonnom ustanovení jednoznačne vyjadrená\na zasiahli tak do základného práva sťažovateľa na právnu ochranu v zmysle ust. čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a narušili aj princíp právnej istoty ako jeden\nz nevyhnutných atribútov právneho štátu, ktorý je garantovaný v ust. čl. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.»\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n\n6\n\n„1. Základné právo Mestskej Časti Bratislava – Ružinov na súdnu ochranu podľa\nust. čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nč. 4 Co 174/2014-149 zo dňa 16. 3. 2016 porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. 4 Co 174/2014-149 zo dňa 16. 3. 2016 a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na\nďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť Mestskej časti Bratislava – Ružinov\nna účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 1.841,08 €, a to do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju\nzo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\n\n7\n\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nSťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy rozsudkom krajského súdu. Porušenie svojich práv vidí v nesprávnom výklade § 23\nods. 9 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o\nzmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejných vodovodoch“).\nSťažovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len\n„okresný súd“) domáhala voči hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave vydania\nbezdôvodného obohatenia vo výške 168 411,37 € s prísl. Okresný súd rozsudkom č. k.\n58 C/245/2010-95 zo 16. decembra 2013 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) návrh\nsťažovateľky zamietol. O odvolaní sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu rozhodol\nkrajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.\nV zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu\npre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do\ntakéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí\nrelevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo\n8\n\nslobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť\nsťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy rozsudkom krajského súdu\nÚstavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného\npráva priznaného čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať\nochrany svojich práv na súde a že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle\na nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach\nzákonov, ktoré ustanovenia o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo\nna súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej\nkvalite, t. j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať (napr. III. ÚS 124/08).\nÚstavný súd nie je vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol, alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, IV. ÚS 16/09 atď.).\nKrajský súd sa po skutkovej a právnej stránke stotožnil s rozsudkom okresného súdu\na na zdôraznenie jeho správnosti v relevantnej časti svojho rozsudku uviedol:\n9\n\n„... medzi účastníkmi konania nebolo sporné zverenie miestnych komunikácií III.\na IV. triedy odporcom do správy navrhovateľa s poukazom na ust. § 23 ods. 9 zák. č.\n44272002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2009, podľa ktorého odvádzanie odpadových vôd\na vôd z povrchového odtoku a ich zneškodňovanie z nehnuteľností, ktorá slúži na výkon\nsamosprávy obce alebo na verejné účely, alebo z verejných priestranstiev, zabezpečuje\nvlastník nehnuteľnosti na vlastné náklady, bolo medzi nimi sporné, či sa odporca ako\nvlastník predmetných nehnuteľností na úkor navrhovateľa, ktorý uhrádzal v roku 2009\nfaktúry\n\nza odvádzanie odpadových vôd a vôd z\n\npovrchového odtoku z predmetných nehnuteľností, bezdôvodne obohatil. Odvolací súd\ndospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že delegáciou práv a povinností prešli\nz odporcu na navrhovateľa súvisiace majetkové práva a záväzky, a teda nemohlo dôjsť zo\nstrany odporcu k bezdôvodnému obohateniu. So zvereným majetkom v zmysle čl. IV\nprotokolu o zverení miestnych komunikácií zo dňa 23.03.1992 totiž súviseli i práva\na záväzky uvedené v prílohe č. 2 ako neoddeliteľnej súčasti protokolu, a podľa tejto prílohy\nna navrhovateľa prešli dňom zverenia práva a povinnosti súvisiace so zvereným majetkom,\nzakotvené v zákone o pozemných komunikáciách, vo vyhl. č. 35/1984 Zb., práva a\npovinnosti uvedené v Štatúte odporcu a vo všeobecných právnych predpisoch. Na\nnavrhovateľa teda prešli v súlade s ust. § 6 ods. 2 a 3 zák. č. 138/1991 Zb. aj povinnosti\nsúvisiace s vlastníctvom zvereného majetku, pričom v zmysle čl. 36 ods. 5 štatútu, prílohy č.\n2 protokolu a § 7 ods. 2 zákona o majetku obcí prešla na navrhovateľa najmä generálna\npovinnosť udržiavať (užívať, zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať) zverený majetok a tiež\npovinnosť uvedená v čl. 3d ods. 6 cestného zákona udržiavať pozemné komunikácie v stave\nzodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Povinnosť mestskej časti zabezpečovať údržbu,\nzjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií III. a IV. triedy a verejných priestranstiev je\nuložená § 7a ods. 2 písm. e) zákona o hlavnom meste. Článok 38 ods. 1 štatútu opätovne\nuvádza povinnosti obsiahnuté aj v čl. 7 ods. 2 zákona o majetku obcí a sú vymenované aj\nv prílohe č. 2 protokolu, a to povinnosť mestských Častí zverený majetok držať, užívať, brať\núžitky a nakladať s ním v súlade so Štatútom a tiež povinnosť zveľaďovať, chrániť,\nzhodnocovať, udržiavať a užívať majetok, ktorý im bol zverený.\n\n10\n\nPodľa § 1 ods. 3, 4 cestného zákona a § 8 ods. 4 vyhlášky k cestnému zákonu sú\ndažďové vpusty na odtok vody z povrchového odtoku súčasťou miestnych komunikácií,\npričom zabezpečenie odvádzania vôd z povrchového odtoku z miestnych komunikácií je\nsúčasťou bežného hospodárenia a správy miestnych komunikácií, bez ktorého by nebolo\nmožné užívať predmetné komunikácie na účel, na ktorý boli určené a nemohla by byť\nzabezpečená bezpečná prevádzka a zjazdnosť predmetných komunikácií. Na navrhovateľa\nprešla generálna povinnosť majetok udržiavať (§ 7 ods. 2 písm. a) zákona o majetku obcí),\nresp. povinnosť vlastníka pozemných komunikácií miestne komunikácie udržiavať v stave\nzodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené (§ 3d ods. 6 cestného zákona), ktorá zahŕňa aj\npovinnosť zabezpečenia odvodu povrchových vôd zo zvereného majetku, teda miestnych\nkomunikácií, ktoré prešli do správy navrhovateľa spolu s dažďovými vpustami na odtok\npovrchových vôd do verejnej kanalizácie, ako ich súčasťou. Ako už konštatoval Krajský súd\nv Bratislave v rozhodnutí č. k. 8Co/404/2010-260 zo dňa 30.12.2011, v prípade, ak by sa\nuzatvorili všetky vpuste, a voda by stála na komunikáciách, odstraňoval by ju navrhovateľ,\nz čoho vyplýva jeho povinnosť zabezpečovať riadne odvádzanie povrchových vôd\nz miestnych komunikácií III. a IV. triedy cez dažďové vpusty. S týmto právnym názorom\nsúhlasí aj odvolací súd. Je potom možné uzavrieť, že povinnosť odporcu ako vlastníka\nv zmysle § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z. z. prešla na navrhovateľa v rámci generálnej\npovinnosti udržiavať a užívať majetok (v súlade s § 7 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb.)\na tiež v rámci všeobecného odkazu na povinnosti podľa všeobecne záväzných právnych\npredpisov (t.j. aj povinnosť v zmysle § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z. z.). Odvádzanie vôd\nz povrchového odtoku miestnych komunikácii je súčasťou zákonnej povinnosti navrhovateľa\nudržiavať zverený majetok, a ak si ju navrhovateľ splnil (prostredníctvom\nza úhradu), náklady, ktoré vynaložil, nie sú nákladmi, ktoré by\nvynaložil za odporcu.“\nÚstavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zdôrazňuje, že odôvodnenia rozhodnutí\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m.\nII. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože prvostupňové\na odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.\n11\n\nCitovaný rozsudok obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových\na právnych záverov, pričom ústavný súd konštatuje, že závery, ku ktorým krajský súd\ndospel, v spojení s rozsudkom okresného súdu nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť,\nže sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa\nktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nZ ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré sú dostatočne odôvodnené. Pretože namietaný\nrozsudok nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnený na základe jeho vlastných\nmyšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto\npostupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii\nnemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.\nÚstavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že odvolací súd sa\nnámietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že\nsťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery\nnapadnutého odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené. Pretože namietané\nrozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na\nzáklade jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený\nani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04)\na v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.\n\n12\n\nÚstavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľka v sťažnosti iba opakuje námietky, ktoré už\nboli predmetom preskúmavania krajským súdom na základe odvolania proti rozsudku\nokresného súdu, teda sťažnosť je vlastne iba polemika s právnym názorom okresného súdu,\nresp. krajského súdu, akým posúdil sťažovateľkin nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia. Sťažovateľka tak stavia ústavný súd do pozície bežnej prieskumnej inštancie\nvšeobecného súdnictva, keď požaduje, aby ústavný súd vec opätovne posúdil a stotožnil sa\ns jej právnym posúdením jej nároku uplatneného v návrhu na začatie konania. Ústavný súd\nv súvislosti s takto koncipovanou sťažnosťou pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou\nopravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.\nNad rámec odôvodnenia rozsudku krajského súdu považuje ústavný súd za potrebné\nuviesť, že právny názor sťažovateľky pri uplatňovaní jej nároku, ktorý vychádza zo striktne\ngramatického výkladu § 23 ods. 9 zákona o verejných vodovodoch, nie je možné\nakceptovať. Krajský súd pri posudzovaní nároku sťažovateľky správne poukázal\nna jednotlivé ustanovenia súvisiacich predpisov (pozri odôvodnenie rozsudku krajského\nsúdu), pretože vykladať ustanovenie § 23 ods. 9 zákona o verejných vodovodoch nie je\nmožné izolovane bez vzájomných súvislostí jednotlivých zákonov a podzákonných\npredpisov upravujúcich povinnosti sťažovateľky pri správe zvereného majetku hlavného\nmesta Slovenskej republiky Bratislava. Pokiaľ sťažovateľka má povinnosť zabezpečiť\nodvádzanie vôd z povrchového odtoku z miestnych komunikácií, s touto povinnosťou je\nneoddeliteľne spätá aj povinnosť znášať náklady na jej splnenie.\nVychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nKeďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci krajského súdu v danom\nprípade sú zlučiteľné so sťažovateľkou označenými právami, sťažnosť v tejto časti odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n13\n\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 2\nústavy rozsudkom krajského súdu\nPokiaľ ide o námietku porušenia čl. 46 ods. 2 ústavy rozsudkom krajského súdu,\nústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľky všeobecný súd nerozhodoval vo veci\npreskúmavania rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vzhľadom na uvedené tento článok\nústavy je na rozsudok krajského súdu neaplikovateľný, a teda ani nemôže existovať priama\nsúvislosť medzi namietanými skutočnosťami a základným právom, porušenie ktorého\nsťažovateľka namieta (napr. I. ÚS 12/01, I. ÚS 44/03, III. ÚS 23/2010).\nS poukazom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neodôvodnenosti.\nKeďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky v nej obsiahnutými.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "bezdôvodné obohatenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:335761d3-bdcc-445c-a843-7c22bb96c1d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2010 z 20. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-20", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:335761d3-bdcc-445c-a843-7c22bb96c1d6"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:98c3b189-66c3-4720-a304-4f3f170d23bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/08 z 23. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-23", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3b189-66c3-4720-a304-4f3f170d23bb"}, {"guid": "ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 218/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 218/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 249, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:0d22a577-38ae-4bc6-8247-7e2e4fa53aff", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d22a577-38ae-4bc6-8247-7e2e4fa53aff"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:00e7690b-9533-449a-bf59-42e3ec6acd5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00e7690b-9533-449a-bf59-42e3ec6acd5c"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "e19fffdb-06ef-4071-b4c4-87e604ca868a:ae5c371d-3a3e-4124-816b-a07df9fb8d08", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1210228767.4", "spisova_znacka": "4Co/174/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/174/2014 z 15. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1210228767.4"}, {"guid": "1bba7c98-cd7d-4e94-b68b-d2f330952248:390647f9-eddc-4328-ba8d-a8c108cc6c4d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1208205745.1", "spisova_znacka": "8Co/404/2010", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/404/2010 z 29. 12. 2011", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2011-12-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1208205745.1"}], "citovane_v": []}