{"guid": "ussr:2ff9854e-a0d9-4b35-ad80-54077ff208c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.453.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2016 z 17. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. augusta 2016, sp. zn. I. ÚS 453/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.453.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2ff9854e-a0d9-4b35-ad80-54077ff208c9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.453.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.453.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.453.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 453/2016-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Piovarčím ml.,\nŠtúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 17\nods. 1, 2 a 5, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\na práv zaručených čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 Tk 3/2015 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Tos 97/2015 a jeho uznesením z 29. decembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. februára\n2016 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv\n\nzaručených čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1\na 2 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 7 Tk 3/2015 (ďalej aj „konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu\nv Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tos 97/2015 a jeho\nuznesením z 29. decembra 2015 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 14. apríla 2015 bola na sťažovateľa podaná\nobžaloba pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 3 písm. c) a ods. 4\npísm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) a j) Trestného zákona, pričom\npo celý čas je v predmetnej trestnej veci väzobne stíhaný. V súvislosti so svojím trestným\nstíhaním vedeným pred okresným súdom sťažovateľ namieta, že v jeho veci nebolo dosiaľ\nvykonané žiadne hlavné pojednávanie napriek tomu, že od podania obžaloby uplynulo viac\nako 9 mesiacov. Podľa názoru sťažovateľa túto dobu „bez vykonania hlavného\npojednávanie vo väzobnej veci v žiadnom prípade nemožno považovať za primeranú.\nPri tomto svojom závere vychádzam okrem iného z ustálenej judikatúry Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).\nPodľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo\nkonané a rozhodnuté v primeranej lehote, obzvlášť ak sa obvinený nachádza vo väzbe,\nrovnako ako je tomu v mojom prípade. Toto právo je integrálnou súčasťou práva\nna spravodlivý proces...\nPokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného\nkonania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach, a to\nvzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného týkajúce sa predovšetkým\nobmedzenia jeho základných práv a slobôd, vplyvu na povesť, postavenie v zamestnaní,\na pod. Navyše, v danom prípade je obvinený stíhaný väzobne, čo znamená, že súdy sú\npovinné postupovať pri prejednávaní jeho trestnej veci urýchlene a prednostne.\nVo vzťahu k správaniu sa súdnych orgánov poukazujem na už vyššie uvedené\nokolnosti. Okresný súd v Trnave neorganizoval svoju prácu tak, aby bolo možné rozhodnúť\n\n2\n\no mojej trestnej veci v primeranej lehote a rovnako prednostne a urýchlene tak ako to\npožaduje zákon vo väzobnej veci.“.\nSťažovateľ zároveň namieta postup okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním\no jeho žiadosti o prepustenie z väzby, ktorú mal okresnému súdu podať 19. novembra 2015\nprostredníctvom svojho vtedajšieho obhajcu. Sťažovateľ uvádza, že na neverejnom\nzasadnutí konanom 24. novembra 2015 okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil\n„iba veľmi stručne, s tým, že bližšie dôvody svojho rozhodnutia uvedie v písomnom\nvyhotovení uznesenia, ktoré zašle dotknutým stranám v najbližších dňoch. Proti uvedenému\nuzneseniu Okresného súdu v Trnave som bezprostredne po jeho vyhlásení podal sťažnosť\ns tým, že túto odôvodním prostredníctvom svojho obhajcu bezodkladne po tom ako mne\na môjmu obhajcovi bude doručené písomné vyhotovenie sťažnosťou napadnutého uznesenia\ns úplným odôvodnením rozhodnutia súdu.\nVzhľadom na skutočnosť, že ešte dňa 21.12.2015 nebolo mne ani môjmu obhajcovi\ndoručené písomné vyhotovenie uznesenia Okresného súdu v Trnave, ktorým súd zamietol\nmoju žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, podal môj vtedajší obhajca Okresnému súdu\nv Trnave urgenciu a zároveň upozornenie, že nie je možné kvalifikovane odôvodniť moju\nsťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave bez toho, aby mne a môjmu obhajcovi\nbolo predmetné uznesenie doručené, z čoho by bolo možné sa oboznámiť s dôvodmi\nzamietavého stanoviska súdu k mojej žiadosti o prepustenie z väzby.\nNapriek uvedenému upozorneniu súdu, že ja ako sťažovateľ, rovnako aj môj vtedajší\nobhajca čakáme na doručenie označeného uznesenia Okresného súdu v Trnave pre potrebu\nodôvodnenia sťažnosti, ktorú som proti nemu podal, Okresný súd v Trnave mne, ani môjmu\nvtedajšiemu obhajcovi písomné vyhotovenie označeného uznesenia nedoručil a spis zaslal\nna Krajský súd v Trnave za účelom rozhodnutia o mojej sťažnosti, ktorú som podal ústne\nbezprostredne po vyhlásení označeného uznesenia na Okresnom súde v Trnave.\nKrajský súd v Trnave následne obratom rozhodol o mojej sťažnosti proti uzneseniu\nOkresného súdu v Trnave sp. zn. 7Tk/3/2015 zo dňa 24.11.2015, a to aj napriek skutočnosti,\nže písomné vyhotovenie sťažnosťou napadnutého uznesenia nebolo doručené mne ako\nobžalovanému, rovnako ani môjmu obhajcovi a zároveň v spise sa nachádzala výslovná\nžiadosť, resp. urgencia o jeho doručenie, keďže toto bolo nevyhnutne potrebné\n3\n\npre kvalifikované písomné odôvodnenie mojej sťažnosti. Krajský súd v Trnave uznesením\nsp. zn. 4Tos/97/2015 zo dňa 29.12.2015 moju sťažnosť zamietol...\nSom toho názoru, že takýmto postupom Krajského súdu v Trnave bolo závažným\nspôsobom porušené moje práva na obhajobu, nakoľko Krajský súd v Trnave nezohľadnil\nargumentáciu v odôvodnení mojej sťažnosti, ktorú som podal prostredníctvom svojho\nvtedajšieho obhajcu a teda nemohol objektívne a kvalifikovane rozhodnúť o mojej sťažnosti\na o mojom ponechaní vo väzbe bez toho, aby sa dôkladne oboznámil so skutočnosťami\na argumentmi, ktoré vytýkam uzneseniu Okresného súdu v Trnave.“.\nSvoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia celkovo v sume 10 000 €\nsťažovateľ odôvodňuje stavom právnej neistoty, ktorý mal ovplyvniť jeho verejný a rodinný\nživot. V tejto súvislosti uvádza, že nemôže „žiť riadnym životom a starať sa o moju rodinu,\nnajmä vykonávať osobnú starostlivosť o moju maloletú dcéru, ktorá nesie odlúčenie\nodo mňa ako jej rodiča veľmi ťažko. ... Vyššie uvedeným nezákonným postupom mi bola\npoškodená moja dobrá povesť, či už v bežnom alebo pracovnom živote.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom\npod sp. zn. 7Tk/3/2015 porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa zaručené čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5, čl. 47 ods. 2,\nods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3 Ústavy... a právo zaručené čl. 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4, čl. 6\nods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Dohovoru..., postupom Okresného súdu Trnava v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7Tk/3/2015... v spojení s postupom Krajského súdu Trnava v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5Tos/97/2015 a jeho uznesením zo dňa 29.12.2015, porušené bolo.\n3. Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/97/2015 zo dňa 29.12.2015\na uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 7Tk/3/2015 zo dňa 24.11.2015 sa zrušujú.\n4. Sťažovateľ\n\n... sa bezodkladne prepúšťa z väzby na slobodu.\n\n5. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,Eur...\n4\n\n6. Okresný súd Trnava a Krajský súd Trnava sú povinní uhradiť sťažovateľovi trovy\nkonania na účet jeho právneho zástupcu, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde vrátane okolností,\nktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu ide vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo\n5\n\nrozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa\nnamietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto\npovažovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05).\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,\nže môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\nK\n\nnamietanému\n\nporušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nprerokovanie\n\nveci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 Tk 3/2015\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n\n6\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola...\nv primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo\nslobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných\npredpisov.\nPodľa § 55 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom\nv príprave prerokovania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo\nk prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať\nprostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú\nlehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí\nbez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom\na so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.\nPodľa § 55 ods. 4 Trestného poriadku ak súd urobí úkony trestného konania uvedené\nv sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom\nsťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento\nsťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že\nna svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.\nPodľa § 55 ods. 5 Trestného poriadku o sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3\nmusí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak\na) zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne,\nb) je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu\nna uskutočnenie namietaného úkonu.\nPokiaľ ide o namietané porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, ústavný súd\n7\n\npovažuje za efektívny prostriedok nápravy aj sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd\npodľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Uvedený názor rešpektuje aj ustálenú judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej na to, aby bol\nprostriedok považovaný za „účinný“ na účely dohovoru, musí umožniť predísť\nnamietanému porušeniu alebo jeho pokračovaniu alebo poskytnúť primeranú nápravu\nza akékoľvek porušenie, k akému došlo (rozsudok ESĽP vo veci Ištók a Ištóková proti\nSlovenskej republike).\nV aktuálnej fáze konania na okresnom súde bol teda sťažovateľ oprávnený podať\nsťažnosť pre nečinnosť na krajskom súde podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý bol\nv prípade opodstatnenosti sťažnosti podľa § 55 ods. 5 Trestného poriadku oprávnený\nokresnému súdu určiť primeranú lehotu na uskutočnenie sťažovateľom požadovaného\núkonu trestného konania, v danom prípade učenia termínu pojednávania. Trestným\nporiadkom predpokladaný prostriedok nápravy uskutočnený nadriadeným súdom totiž\numožňuje zabrániť namietanému pokračovaniu tvrdeného porušenia označených práv\nurčením primeranej lehoty na uskutočnenie namietaného úkonu. Sťažovateľ však\nv sťažnosti netvrdil (a už vôbec nepreukazoval), že by uvedený právny prostriedok nápravy\ntohto protiprávneho stavu v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 7 Tk 3/2015\nvyužil.\nS prihliadnutím na uvedené zastáva ústavný súd názor, že pred podaním sťažnosti\nústavnému súdu sťažovateľ nevyužil iné možnosti, ktoré mu na ochranu ním označených\npráv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru právny poriadok účinne poskytoval,\nz dôvodu čoho je potrebné túto časť sťažnosti považovať za predčasnú, teda podanú v čase,\nkeď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku,\nna použitie ktorého bol sťažovateľ oprávnený podľa osobitného predpisu, bolo bezúspešné\na neprinieslo ním sledovaný cieľ. Tieto okolnosti zakladajú neprípustnosť sťažnosti podľa\n§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, vzhľadom na čo bolo potrebné sťažnosť v tejto časti\nodmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n8\n\nK namietanému porušeniu ostatných práv postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 Tk 3/2015\nZ ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že namietané porušenie niektorého\nzo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu\nna konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie\nktorých namieta, sa sťažovateľ mohol domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných\nprávnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným\nsúdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05,\nIV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).\nZmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie\nje a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré\nsú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne\nzodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo\nmedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje\nv tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05).\nÚstavný súd zastáva názor, že uznesenie okresného súdu, ako aj postup po jeho\nvydaní, ktorý súvisel s doručovaním uznesenia okresného súdu sťažovateľovi a jeho\nobhajkyni, mal právomoc preskúmať a prípadné pochybenia naprávať krajský súd v konaní\no sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby. V súvislosti\ns namietaným porušením označených základných práv je preto z ústavného hľadiska\n9\n\npodstatné a určujúce len preskúmanie uznesenia krajského súdu, ktorý pred svojím\nrozhodnutím zisťuje splnenie podmienok pre rozhodnutie o sťažnosti vrátane tých, či\npredchádzajúcim\n\npostupom\n\nokresného\n\nsúdu\n\nboli\n\ndodržané\n\nzáruky\n\nvyplývajúce\n\nzo základných práv a slobôd garantovaných ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou.\nVzhľadom na uvedený princíp subsidiarity považoval ústavný súd za dôvodné sťažnosť\nv časti smerujúcej proti postupu okresného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nK namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy, základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3\nústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) dohovoru postupom\nkrajského súdu a jeho uznesením sp. zn. 5 Tos 97/2015 z 29. decembra 2015\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 47 ods. 2 ústavy má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to\nza podmienok ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\n\n10\n\nPodľa čl. 5 ods. 1 dohovoru má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem prípadov uvedených v uvedenom článku\ndohovoru, medzi ktoré patrí aj prípad zákonného zatknutia alebo iného pozbavenie slobody\nosoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie\nzo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné\nzabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru má každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený\npred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa\nmôže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru má každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo\niným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne... prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru má každý, kto je obvinený z trestného činu,\nprávo na primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby a právo obhajovať sa\nosobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky\nna zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.\nÚstavný súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry zdôrazňuje, že väzba je\nnajzávažnejším zásahom do osobnej slobody a do práv obvineného. Keďže ide\no najzávažnejší zásah, vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu jej ústavnosti a zákonnosti\n(mutatis mutandis III. ÚS 26/01). Je výsostným právom, ale aj povinnosťou všeobecného\n11\n\nsúdu skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo potvrdiť existenciu skutočného\nverejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla\nrešpektovania osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe (Toth c. Rakúsko\nz 12. 12. 1991). Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že jeho\nprávomoc na rozhodovanie vo väzobných veciach predpokladá výlučne skúmanie toho, či sa\nv konaní pred väzobnými súdmi dodržali ústavno-procesné princípy takého obmedzenia\nosobnej slobody, akým je väzba obvineného (II. ÚS 76/02, IV. ÚS 83/03, IV. ÚS 171/03).\nÚstavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu k väzbe\nobsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu\na na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd\nneodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto\nnezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo\nbyť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou\n(III. ÚS 7/00, I. ÚS 100/04). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi\nväzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen\npri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Zákonnosť väzby je\nzároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať\nratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia.\nS touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy,\nz ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich\npre a proti väzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych\nskutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy (obdobne III. ÚS 271/07).\nZákladné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon,\na preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd\ndo úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia\nzávažného porušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00). Rovnako\naj z čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom. Príslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v zákone\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\n12\n\nporiadok“) je tak integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody\n(II. ÚS 55/98).\nPrávo obvineného podať žiadosť o preskúmanie zákonnosti jeho väzby zaručuje čl. 5\nods. 4 dohovoru (Rakevich v. Rusko, rozsudok z 28. 10. 2003, bod 43). Prieskumné súdne\nkonanie musí byť v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými vnútroštátnymi právnymi\npredpismi a tiež aj s účelom čl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jedinca proti svojvôli\n(Koendjbiharie v. Holandsko, rozsudok z 25. 10. 1990, bod 27). Argumenty súdu pre a proti\nväzbe nemôžu byť všeobecné a abstraktné, ale musia sa opierať o konkrétne skutočnosti\ntýkajúce sa danej osoby a veci (napr. Boicenco v. Moldavsko, rozsudok z 11. 6. 2006,\nbod 142).\nKrajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:\n„Preskúmaním všetkých relevantných skutočnosti dospel sťažnostný súd k záveru, že\nrozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne. V predchádzajúcich, vyššie citovaných\nuzneseniach Okresného súdu Trnava i Krajského súdu v Trnave, súdy opakovane\nkonštatovali, že u všetkých troch obžalovaných existujú dôvody väzby (v súčasnosti podľa\n§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku). Existencia podozrenia, že obžalovaní spáchali\nskutok, ktorý im je v obžalobe kladený za vinu pretrváva i v tomto štádiu súdneho konania.\nOd rozhodnutia o ponechaní obžalovaných vo väzbe po podaní obžaloby (a následných\nzamietajúcich rozhodnutiach na žiadosti o prepustenie z väzby) nedošlo k zmene dôkaznej\nsituácie, ktorá by odôvodňovala iný záver o existencii materiálnych podmienok väzby.\nRovnako, v nezmenenej podobe, pretrváva i obava, že by po prepustení na slobodu\npokračovali v trestnej činnosti. V tomto smere prvostupňový súd vyčerpávajúco odôvodnil\nnapadnuté uznesenie a preto naň sťažnostný súd bez ďalšieho poukazuje.\nPokiaľ ide o namietané prieťahy v súdnom konaní a z toho vyplývajúcu neprípustnosť\nďalšieho trvania väzby je potrebné uviesť nasledovné. Po podaní obžaloby súd postupoval\nspôsobom, ktorý možno označiť za zákonný, keď v zákonnej a primeranej lehote rozhodol\no ponechaní obžalovaných vo väzbe a následne nariadil hlavné pojednávanie. Vzhľadom na\nobtiažnosť a rozsiahlosť veci (vyšetrovací spis mal v čase podania obžaloby 2271 strán\na obžaloba 58 strán), väčší počet obžalovaných a veľké množstvo poškodených osôb - 13,\n13\n\nmožno považovať nariadenie hlavného pojednávania na termín s odstupom takmer\n4 mesiace od jeho nariadenia za primerané. Právu obžalovaných na spravodlivý súdny\nproces zodpovedá tiež povinnosť sudcu pripraviť sa na hlavné pojednávanie tak, aby toto\nbolo vykonané plynulé a v zodpovedajúcej kvalite. Hlavné pojednávanie nariadené\nna 8.9.2015 bolo dňa 4.9.2015 zrušené z dôvodu vypovedania plných mocí zvolenými\nobhajcami a následne bol dňa 14.9.2015 určený termín hlavného pojednávania na deň\n10.11.2015. Z dôvodu vznesenia námietky zaujatosti predsedom senátu prvostupňového\nsúdu bol tento vylúčený z konania a vec bola náhodným výberom pridelená inému\nzákonnému sudcovi (dňa 10.11.2015), ktorý vo veci nariadil dňa 25.11.2015 hlavné\npojednávanie na deň 23.2.2016. Z uvedeného vyplýva, že k prieťahom v súdnom konaní\nnedochádza z viny konajúceho prvostupňového súdu. Vypovedanie plných mocí zvolenými\nobhajcami, ako vznik dôvodu na vylúčenie zákonného sudcu (manželský vzťah\nk novozvolenej obhajkyni obžalovaných), sú skutočnosťami, ktoré nastali nezávisle\nod konania prvostupňového súdu a ktorých vznik nemohol tento súd ovplyvniť. Potreba\noboznámenia sa so spisom zo strany nového zákonného sudcu potom odôvodňuje\nnariadenie termínu hlavného pojednávania na február roku 2016. Postupu súdu prvého\nstupňa tak nemožno vytknúť zbytočné, či zavinené prieťahy v konaní, ktoré by mali vplyv na\nzákonnosť ďalšieho trvania väzby obžalovaných.\nK argumentom obžalovaných ohľadne ich predchádzajúceho života a trestnej\nbezúhonnosti sťažnostný súd uvádza, že tieto skutočnosti boli súdom rozhodujúcim o väzbe\nobžalovaných známe i pred minulými rozhodnutiami o väzbe a boli teda brané do úvahy.\nNapriek skutočnosti, že obžalovaní\n\na\n\nneboli v minulosti\n\nsúdne trestaní, obava z pokračovania v páchaní trestnej činnosti vyplýva najmä z rozsahu\ntrestnej činnosti a dĺžky obdobia, po ktorú mala byť páchaná tak ako to dostatočne\nodôvodnil prvostupňový súd. Rovnaké argumenty sa uplatnia aj pri obžalovanom\ns tým rozdielom, že tento bol už trikrát súdne trestaný pre rôznu, i majetkovú\ntrestnú činnosť, čo ešte zvyšuje obavu z recidívy trestnej činnosti. V tomto smere ani ponuka\nzamestnania pre obžalovaných nie je dostatočnou zárukou, ktorá by odôvodňovala ich\nprepustenie z väzby na slobodu.\nRovnako správne postupoval prvostupňový súd, keď väzbu obžalovaných nenahradil\ninštitútmi dohľadu probačného a mediačného úradníka, resp. prijatím ich písomného sľubu.\n14\n\nOba tieto inštitúty nie je možné použiť, nakoľko by podstatne zvýšili nebezpečenstvo\nkonania obžalovaných, pre ktoré sa nachádzajú vo väzbe. Opäť možno poukázať na to, že\nobžalovaní sú podozriví z páchania trestnej činnosti po dlhšiu dobu, ľstivým konaním a\ncelková škoda, ktorú mali trestnou činnosťou spôsobiť dosiahla výšku 154.800,- eur. Z\ndosiaľ zistených skutočností vyplýva podozrenie, že obvinení si takýmto spôsobom\nzabezpečovali finančné prostriedky na živobytie. Preto nie sú podľa názoru súdu osobami,\nktorých písomný sľub by eliminoval obavu z recidívy trestnej činnosti.“\nPodstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s postupom okresného súdu po vydaní\nuznesenia sp. zn. 7 Tk 3/2015 z 24. novembra 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“)\nvo veci jeho žiadosti o prepustenie z väzby, ktorý mal trestný spis spolu s podanou\nsťažnosťou obvinených doručiť krajskému súdu pred tým, ako sťažovateľovi a jeho\nobhajcovi doručil uznesenie okresného súdu a tiež nesúhlas s postupom krajského súdu,\nktorý vo veci rozhodol pred tým, ako sťažovateľ mohol zaujať kvalifikované stanovisko\nku všetkým skutočnostiam uvedeným v písomnom vyhotovení uznesenia okresného súdu.\nÚstavný súd v tejto súvislosti pripomína, že možnosť väzobne stíhanej osoby\npredložiť argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe, ako aj možnosť reagovať\nna „protiargumenty“ zástupcu štátu (prokurátora) súvisí s požiadavkou kontradiktórnosti\nkonania a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“, ktoré z hľadiska kvality súdneho\npreskúmania zákonnosti pozbavenia osobnej slobody musia byť v zmysle judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, ako aj judikatúry ústavného súdu ako základné procesné\nzáruky vyplývajúce z čl. 5 dohovoru garantované (m. m. III. ÚS 259/2015).\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd považoval za podstatné aj zistenie\npostupu okresného súdu a krajského súdu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o jeho\nprepustenie z väzby z 20. novembra 2015. Z ústavným súdom vyžiadanej kópie tých častí\nspisu, ktoré sa tohto postupu všeobecných súdov priamo týkajú, bolo zistené, že\nsťažovateľova v poradí tretia žiadosť o prepustenie z väzby bola okresnému súdu doručená\n20. novembra 2015. Sudca okresného súdu úpravou z toho istého dňa nariadil neverejné\nzasadnutie senátu na 24. november 2015, na ktoré predviedol sťažovateľa, ako aj jeho\n15\n\nspoluobvinených a o jeho konaní upovedomil aj obhajkyňu sťažovateľa. Zo zápisnice\no neverejnom zasadnutí z 24. novembra 2015 vyplýva, že na neverejnom zasadnutí boli\nprítomní ako sťažovateľ, tak aj jeho vtedajšia obhajkyňa, pričom sťažovateľ bol aj osobne\nvypočutý. Pri svojom výsluchu zotrval na dôvodoch uvedených vo svoje žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu. Po porade senátu okresný súd uznesením podľa § 79\nods. 3 Trestného poriadku žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol,\npodľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku písomný sľub sťažovateľa neprijal a podľa\n§ 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu sťažovateľa dohľadom probačného\na mediačného úradníka nenahradil. Z uvedenej zápisnice o neverejnom zasadnutí ďalej\nvyplýva, že označené uznesenie „bolo vyhlásené, odôvodnené, bolo podané poučenie\no opravnom prostriedku“ a nadväzne na to je v zápisnici uvedené, že po porade so svojou\nobhajkyňou podáva sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť. Proti obsahu\nzápisnice neboli zo strany sťažovateľa vznesené žiadne námietky a výhrady. Z prvopisu\nuznesenia okresného súdu a nadväzujúcej úpravy sudcu vyplýva, že písomné vyhotovenie\nuznesenia bolo konajúcim sudcom okresného súdu vyhotovené 25. novembra 2015\na expedované 7. decembra 2015. Z doručenky obsiahnutej v spise vyplýva, že písomné\nvyhotovenie uznesenia bolo sťažovateľovi doručené do Ústavu na výkon väzby Leopoldov\n28. decembra 2015. Doručenka o doručení uvedeného uznesenia obhajkyni sťažovateľa sa\nv spise nenachádza. Súčasťou spisu je ďalej aj podanie obhajkyne sťažovateľa o vypovedaní\njej splnomocnenia iným dvom spoluobvineným sťažovateľa a podanie z 21. decembra 2015,\nktorým obhajkyňa sťažovateľa „z opatrnosti“ odkazuje na dôvody uvedené v písomnom\nvyhotovení žiadosti o prepustenie z väzby z 20. novembra 2015 a zároveň urguje okresný\nsúd na doručenie písomného vyhotovenia uznesenia. Z predkladacej správy vyhotovenej\nokresným súdom vyplýva, že spis bol s podanými sťažnosťami proti uzneseniu okresného\nsúdu predložený krajskému súdu 22. decembra 2015. V spise sa ďalej nachádza aj podanie\nz 29. decembra 2015 doručené krajskému súdu, ktoré obsahuje písomné odôvodnenie\nsťažnosti proti uzneseniu okresného súdu. Podanie malo byť krajskému súdu doručené\no 11. 45 h. Zo zápisnice krajského súdu o neverejnom zasadnutí z 29. decembra 2015\nvyplýva, že napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorým podľa § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku sťažnosti sťažovateľa a ďalších spoluobžalovaných zamietol, predseda\nsenátu krajského súdu vydal po porade bez prerušenia zasadnutia o 9.30 h, keď\n16\n\npodľa znenia uvedenej zápisnice neverejné zasadnutie skončilo o 9.30 h uvedeného dňa.\nSpis bol okresnému súdu následne vrátený 11. januára 2016 a napadnuté uznesenie bolo\nsťažovateľovi a jeho obhajkyni doručené 13. januára 2016.\nZ obsahu spisu okresného súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva, že by\nv sťažnostnom konaní o žiadosti o prepustenie z väzby mal sťažovateľ reálnu možnosť\nreagovať na obsah odôvodnenia uznesenia okresného súdu, keďže označené uznesenie mu\nnebolo doručené hneď po jeho vyhotovení, ale až s mesačným oneskorením, konkrétne\njeden deň pred rozhodnutím krajského súdu o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu\nzahlásenej ústne do zápisnice na neverejnom zasadnutí.\nNa druhej strane však sťažovateľ v sťažnosti neuvádza žiadne konkrétne argumenty,\nz ktorých uplatnenia bol v posudzovanom konaní vylúčený z dôvodu, že v konaní\no sťažnosti podľa § 185 a nasl. Trestného poriadku nemohol reagovať na dôvody uvedené\nv písomnom vyhotovení uznesenia okresného súdu. Na najzásadnejšiu námietku\nspočívajúcu v neprimeranej dĺžke súdneho konania vzhľadom na väzobný charakter jeho\nveci sťažovateľ poukazoval už v žiadosti o prepustenie z väzby, pričom podľa názoru\nústavného súdu dostal sťažovateľ zo strany konajúcich súdov na tieto argumenty adekvátnu\nodpoveď. Z obsahu sťažnosti tiež nevyplýva žiadna relevantná argumentácia proti\nvšeobecnými súdmi ustáleným záverom o dôvodnosti preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku, pričom na jeho argumenty o absencii týchto dôvodov uvedené\nv žiadosti o prepustenie z väzby krajský súd (obdobne ako okresný súd) v napadnutom\nuznesení reagoval.\nZ materiálneho hľadiska tak v napadnutom väzobnom konaní zásah do všeobecne\nakceptovanej zásady kontradiktórnosti ako súčasti nielen práva na spravodlivé súdne\nkonanie, ale aj práva na osobnú slobodu, ktorá nachádza svoje miesto aj v možnosti väzobne\nstíhanej osoby predložiť argumenty a dôvody proti rozhodnutiu súdu o svojmu ponechaní\nvo väzbe preto svojou intenzitou neodôvodňuje záver o porušení práva na osobnú slobodu\npodľa čl. 17 ústavy, prípadne čl. 5 dohovoru, resp. ostatných sťažovateľom označených\npráv. Pri tomto závere ústavný súd bral do úvahy všetky podstatné už spomenuté okolnosti\n17\n\nprípadu, ako aj skutočnosť, že z predloženia vlastných argumentov proti argumentom\nprotistrany v konaní (v danom prípade prokurátora, ako zástupcu štátu) vylúčený nebol,\nďalej samotnú dĺžku konania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, ktorá\nodôvodňovala urýchlené predloženie veci krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnostiach\nsťažovateľa a ostatných spoluobvinených, a tiež zákonnú úpravu týkajúcu sa konania súdov\nvo väzobných veciach, podľa ktorej súd predloží vec nadriadenému súdu, ak lehota\nna podanie sťažnosti všetkým oprávneným osobám uplynula (§ 190 ods. 2 Trestného\nporiadku). Je nutné tiež pripomenúť, že neodkladnosť rozhodovania o žiadosti o prepustenie\nz väzby vyžaduje rozhodovanie súdov v krátkych lehotách. Tejto požiadavke preto spravidla\nnemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného\nmesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (napríklad III. ÚS 255/03, III. ÚS 345/06,\nII. ÚS 353/06). Z obsahu uznesenia krajského súdu nadväzujúceho na uznesenie okresného\nsúdu tiež vyplýva, že konajúce súdy sa zaoberali všetkými skutočnosťami relevantnými\npri rozhodovaní o väzbe, ako je existencia a dôvodnosť obvinenia proti sťažovateľovi,\nexistencia dôvodov na trvanie preventívnej väzby a dôvody vylučujúce použitie inštitútov\nnahradzujúcich väzbu, pričom tieto ich rozhodnutia boli odôvodnené ústavne konformným\nspôsobom. Preto vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj práva na osobnú slobodu\npodľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru ústavný súd nevzhliadol dostatok dôvodov na vyslovenie\nporušenia označených práv uznesením krajského súdu, ktoré podliehalo prieskumnej\nprávomoci ústavného súdu a sťažnosť vyhodnotil za zjavne neopodstatnenú.\nSťažovateľom uvádzané okolnosti prípadu ďalej preukazujú, že vo veci jeho žiadosti\no prepustenie z väzby z 20. novembra 2015 mal počas celého konania ustanovenú\nobhajkyňu, ktorá aktívne uplatňovala jeho práva, podávala žiadosti, sťažnosti a doplnenia\nodôvodnenia k jeho sťažnosti. Porušenie základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3\nústavy a čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru sťažovateľ rovnako ako v prípade namietaného\nporušenia čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru spája hlavne s včasným nedoručením uznesenia\nokresného súdu. Pre vzájomnú spätosť týchto práv v konaní o zákonnosti trvania väzby však\nústavný súd ani v prípade práv zaručených čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. b) a c)\ndohovoru nevzhliadol dostatok dôvodov na svoj zásah do výsledku napadnutého konania\n18\n\nkrajského súdu, keďže vzhľadom na prítomnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí\nsenátu okresného súdu, na ktorom okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie o zamietnutí\njeho sťažnosti, ako aj vedomosť o obsahu predchádzajúcich súdnych rozhodnutí týkajúcich\nsa jeho väzby boli sťažovateľ, ako aj jeho obhajkyňa až do rozhodnutia krajského súdu\npo celý čas oprávnení vznášať argumenty proti ďalšiemu držaniu sťažovateľa vo väzbe\nbez ohľadu na doručenie písomného vyhotovenia uznesenia okresného súdu. A tak aj\nvo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3\nústavy a práva na obhajobu zaručenému čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru považuje\nústavný súd sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.\nSťažnosť považuje ústavný súd za neopodstatnenú, aj pokiaľ ide o porušenie\nzákladných práv zaručených čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy. Základné právo na obhajobu podľa\nčl. 50 ods. 3 ústavy je totiž v pomere špeciality k základnému právu na právnu pomoc\nv konaní podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, pričom na väzobné konanie sú aplikovateľné záruky\nvyplývajúce z čl. 50 ods. 3 ústavy. Sťažnostné námietky nesignalizujú ani žiadnu možnosť\nporušenia čl. 47 ods. 3 ústavy, keďže z nich nevyplýva, že by v konaní o sťažnosti mal\nprokurátor ako protistrana viac práv než sťažovateľ.\nNapokon, ústavný súd poukazuje na ustálený právny názor, podľa ktorého sú záruky\npráva na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré sa kryjú s obsahom práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, implicitnou súčasťou čl. 17 ústavy zahŕňajúceho základné\nprocesné atribúty pri pozbavení osobnej slobody (mutatis mutandis III. ÚS 135/04\nv uznesení o prijatí sťažnosti, IV. ÚS 51/09, II. ÚS 275/2010). Článok 17 ústavy týkajúci sa\nosobnej slobody obsahuje jej základné hmotné a tiež procesné atribúty vrátane práva\nna súdnu ochranu pri jej pozbavení, a preto na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe je\naplikovateľné toto špeciálne ustanovenie o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie\nčl. 46 ods. 1 ústavy o práve na súdnu ochranu, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNeaplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na konanie o osobnej slobode potvrdzuje aj ESĽP,\npodľa ktorého sa na toto konanie priamo použijú ustanovenia čl. 5 dohovoru\n(napr. rozsudok vo veci De Wilde et al. v. Belgicko z 18. 6. 1971, séria A, č. 12, bod 76).\nPreto ani vo zvyšnej časti, t. j. pokiaľ ide o namietané porušenie práva na spravodlivé súdne\n19\n\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základných práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy,\nktoré rozvíjajú základné právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd\npovažoval sťažnosť vo vzťahu k postupu krajského súdu a jeho uznesenia za zjavne\nneopodstatnenú (m. m. III. ÚS 682/2014).\nZ uvedených dôvodov bola sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietnutá pre neprípustnosť, nedostatok právomoci a vo zvyšnej časti pre zjavnú\nneopodstatnenosť. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2016\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b1eb2110-00ef-4dc2-ad91-d0e2de41ff75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.259.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 259/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 259/2015 z 2. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-02", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.259.2015.1"}, {"guid": "ussr:00611241-87f3-4614-b789-c5aac097b9cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 682/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 682/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00611241-87f3-4614-b789-c5aac097b9cf"}, {"guid": "ussr:84e0ec58-b589-4ee0-a3bf-889361d9ee6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 275/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 275/2010 z 3. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-03", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84e0ec58-b589-4ee0-a3bf-889361d9ee6d"}, {"guid": "ussr:fe64071c-a1bf-4733-ab03-be474d717893", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/09 z 19. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-19", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe64071c-a1bf-4733-ab03-be474d717893"}, {"guid": "ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 345/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/06 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:35622a7a-0690-4059-9bfc-b4a2b751ea91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 171/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 171/03 z 2. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-02", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35622a7a-0690-4059-9bfc-b4a2b751ea91"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 48/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/00 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e"}, {"guid": "ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/01 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": []}