{"guid": "ussr:5d525fe9-2834-48b2-960d-9a30d7792682", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.450.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 450/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 450/2016 z 7. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júla 2016, sp. zn. I. ÚS 450/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.450.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2016-07-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5d525fe9-2834-48b2-960d-9a30d7792682", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.450.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.450.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.450.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 450/2016-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť Rozhlasu a televízie Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava,\nzastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o.,\nDvořákovo nábrežie 7571/8A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nMgr. Marián Masarik, vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Nc 3/2016 z 30. marca 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Rozhlasu a televízie Slovenska o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna\n2016 doručená sťažnosť Rozhlasu a televízie Slovenska (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 4 Nc 3/2016 z 30. marca 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, v právnom postavení\nžalovaného v pôvodnom konaní o ochranu osobnosti a dobrej povesti právnickej osoby\nvedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 9 C 141/2010, bol po podaní odvolania\nvoči prvostupňovému rozhodnutiu v dôsledku podanej námietky zaujatosti vznesenej voči\nsudcom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) účastníkom konania\nvedeného na najvyššom súde pod sp. zn. 4 Nc 3/2016 vo veci rozhodovania o vylúčení\nsudcov krajského súdu z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej na krajskom súde pod\nsp. zn. 3 Co 5/2016.\n3. V úvode sťažnosti sťažovateľ v záujme bližšieho ozrejmenia skutkových okolností\nústavnou sťažnosťou napadnutej veci uvádza, že „... podaniu sťažnosti predchádzalo\nprvostupňové konanie v právnej veci žalobcu v 1. rade:\n\n... a žalobcu\n\nv 2. rade: ARCHÍV - SLUŽBY s.r.o... proti žalovanému: Rozhlas a televízia Slovenska\no ochranu osobnosti, dobrej povesti a náhradu škody, ktoré prebiehalo na Okresnom súde\nTrebišov pod sp. zn. 9 C 141/2010.\nPo rozhodnutí prvostupňového súdu vo veci samej sťažovateľ podal odvolanie.\nPríslušným odvolacím súdom je Krajský súd v Košiciach. Spolu s odvolaním sťažovateľ\npodal návrh na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Košiciach z prejednávania\na rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 3 Co 5/2016... z dôvodu, že\npredsedom Krajského súdu v Košiciach je JUDr. Imrich Volkai, ktorý je príbuzným\n(strýkom)\n\n(žalobcu v 1. rade v predmetnom konaní), pričom\n\n(ako žalobca v 1. rade) je zároveň spoločníkom a konateľom žalobcu v 2. rade.\nSťažovateľ uviedol, že má obavu, že sudcovia Krajského súdu v Košiciach by mohli\nbyť ovplyvnení pri rozhodovaní skutočnosťou, že medzi žalobcami a predsedom Krajského\nsúdu v Košiciach je príbuzenské prepojenie, pričom informácia o tomto príbuzenskom\nprepojení odznela aj v závere reportáže (ktorá bola predmetom konania o ochranu\nosobnosti a dobrej povesti), prostredníctvom ktorej malo dôjsť k údajnému (žalobcami\ntvrdenému) zásahu do ich práva na ochranu osobnosti a dobrej povesti.\n\n2\n\nObavy sťažovateľa vzbudzuje aj vzťah medzi osobou predsedu súdu vo vzťahu\nk ostatným sudcom, ktorý v určitých oblastiach možno označiť za vzťah s prvkami\nnadriadenosti a podriadenosti.“.\n4. V kontexte napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu (ktorým najvyšší súd\nrozhodol, že sudcovia krajského súdu JUDr. Eva Feťková, JUDr. Ladislav Duditš,\nMgr. Angelika\n\nSopoligová,\n\nJUDr.\n\nJarmila\n\nČabaiová,\n\nJUDr.\n\nZuzana\n\nMatyiová\n\na JUDr. Jarmila Sopková Maximová nie sú vylúčení z prerokúvania a rozhodovania veci\nvedenej na krajskom súde pod sp. zn. 3 Co 5/2016, pozn.) sťažovateľ zastáva názor, že\nnajvyšší súd arbitrárne a nepredvídateľné napadnuté rozhodnutie „... odôvodnil... iba\nformálne. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia síce poukázal na právnu\nteóriu a prax vrátane rozhodnutí ESĽP vo vzťahu k nestrannosti sudcu, avšak vysvetľujúca\núvaha súdu, prečo rozhodol tak, ako rozhodol, chýba. Odôvodnenie napadnutého uznesenia\nnespĺňa základné kvalitatívne požiadavky na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí.\nNapadnuté uznesenie preto nie je preskúmateľné a sťažovateľ ho považuje za\narbitrárne. Nie je zrejmé, či súd posudzoval všetky relevantné aspekty prípadu, a to: i)\nblízky príbuzenský vzťah s predsedom súdu, ii) postavenie predsedu súdu vo vzťahom\nk sudcom daného súdu, iii) skutočnosť, že predsedu krajského súdu má aj pomer k veci\n(konanie o ochranu osobnosti súvisí s odvysielaním informácie o samotnom predsedovi\nkrajského súdu). ...\nPodľa názoru sťažovateľa napadnuté uznesenie je nesprávne a nezlučiteľné\ns ústavnými požiadavkami. Sťažovateľ má za to, že napadnuté uznesenie vybočuje\nz ústavných štandardov, ktoré majú byť dodržiavané pri postupe a rozhodovaní\nvšeobecných súdov. ...\nAj najvyšší súd v napadnutom uznesení v odôvodnení poukazuje na subjektívne\na objektívne predpoklady nestrannosti sudcov v kontexte judikatúry ESĽP a zdôrazňuje, že\nnestačí, ak je sudca subjektívne nestranný, ale sa musí ako taký aj objektívne javiť. ...\nSťažovateľ má za to, že najvyšší súd nesprávne interpretoval objektívnu nezaujatosť\nsudcov. Dôsledné preskúmanie napadnutého uznesenia nie je možné z dôvodu\nnedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia.\n\n3\n\nKaždý na mieste sťažovateľa by mal pochybnosti o nezaujatosti sudcov konkrétneho\nodvolacieho súdu, ak predsedom odvolacieho súdu je blízky príbuzný druhej strany\nkonania, pričom ide o konanie o ochranu osobnosti ohľadom reportáže, v ktorej sa\nspomenul aj priamo predseda krajského súdu.\nSťažovateľ nemá žiadne iné indície spochybňujúce nezávislosť sudcov senátu\na zastupujúceho senátu v predmetnej veci. Avšak z objektívneho hľadiska by justícia mala\nmať záujem na tom, aby sa jej postup a rozhodovanie javilo ako nezávislé a spravodlivé. ...\nNapadnuté uznesenie v podstatnej časti obsahuje iba všeobecný výklad a formálne\nkonštatovanie, že Najvyšší súd nezistil naplnenie predpokladov zakladajúcich pochybnosti\no nezaujatosti členov dotknutých senátov a preto rozhodol tak, ako rozhodol.“.\n5. S poukazom na rozhodovaciu prax tak ústavného súdu, ako i Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) a Ústavného súdu Českej republiky sťažovateľ zastáva\nnázor, že napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho práv\nzaručených ústavou, listinou a dohovorom, v dôsledku čoho ústavnému súdu v závere\nsťažnosti navrhuje, aby prijal vec na ďalšie konanie a následne nálezom vyslovil porušenie\njeho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako i práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, ktoré\nnásledne zruší a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a sťažovateľovi\nprizná úhradu trov konania.\nSťažovateľ\n\nzároveň\n\nústavnému\n\nsúdu\n\nnavrhuje,\n\naby\n\nrozhodol\n\no odklade\n\nvykonateľnosti napadnutého rozhodnutia do dňa rozhodnutia v merite veci.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\n\n4\n\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\npreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by\nmohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,\nIV. ÚS 221/05).\n9. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd súd rozhodol o nevylúčení\nJUDr. Feťkovej, JUDr. Duditša, Mgr. Sopoligovej, JUDr. Čabaiovej, JUDr. Matyiovej\na JUDr. Sopkovej Maximovej, t. j. sudcov senátu „3Co“ a „11Co“, z prerokúvania\na rozhodovania veci vedenej pred krajským súdom pod sp. zn. 3 Co 5/2016.\n\n5\n\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prvej vety každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...\n11. Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Túto\nochranu poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi\n(všeobecnými) alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených\nzákonom. Tieto práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými\norgánmi (čl. 46 až čl. 50 ústavy) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci\ntým sudcom, ktorého určuje zákon.\n12. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo na\nprerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy bolo v čase\nrozhodovania najvyššieho súdu v predmetnej veci v občianskom súdnom konaní\ngarantované prostredníctvom vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania pre zaujatosť\nv zmysle ustanovení § 14 až § 16 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).\nObsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však\npovinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu\nz ďalšieho prerokúvania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na\nprerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh\noprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokúvania a rozhodnutia veci pre\nzaujatosť a rozhodnúť o ňom (napr. I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).\n\n6\n\n13. Podľa čl. 141 ods. 1 ústavy vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.\nZákladom nezávislosti a nestrannosti súdu je docieliť právnu istotu, že práve súdy sú tými\norgánmi štátu, ktoré poskytnú účinnú a nespochybniteľnú ochranu práva. Európsky súd pre\nľudské práva pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem jeho\nnezávislosti je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho\ncharakteru. Podľa názoru ESĽP sa subjektívna stránka nestrannosti sudcu týka jeho\nosobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne\nich zástupcom. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych,\norganizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prerokúvanej veci\na k účastníkom konania. Rozhodujúcim prvkom rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu\nje to, či obava účastníka konania (jeho právneho zástupcu) je objektívne oprávnená. Treba\nrozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že naznačujú\nnedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo). Za objektívne však nemožno\npovažovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne javí vonkajšiemu pozorovateľovi\n(účastníkovi konania), ale to, či reálne neexistujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli\nobjektívne viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým\nvzťahom k veci disponuje.\n14. K vylúčeniu sudcu z prerokúvania a rozhodovania veci môže dôjsť aj pri\nzohľadnení sťažovateľom akcentovanej tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP\niba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich\nzástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej\npovinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.\nAnalýza skutočností uvádzaných sťažovateľom v sťažnosti vo vzťahu k námietke\nzaujatosti vznesenej proti sudcom krajského súdu v označenej právnej veci však podľa\nnázoru ústavného súdu v danom prípade prijatie takéhoto záveru neumožňuje.\n15. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\n\n7\n\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných\nsúdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n16. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nIII. ÚS 268/05).\n17. Keďže ústavný súd nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup pri zistení\na hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod\nna zásah ústavného súdu do napadnutého rozhodnutia v súlade s jeho právomocami\nustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy, nevyhodnotil argumentáciu sťažovateľa ako spôsobilú\nspochybniť ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu.\nRovnako nezistil, že by napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu bolo svojvoľné\nalebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s toho času\nplatnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené.\n\n8\n\n18. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyšší súd uviedol:\n«Z hľadiska uvedeného ustanovenia (ustanovenie § 14 ods. 1 OSP; pozn.) je právne\nvýznamný vzťah sudcu, a to buď:\n1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo\nvedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež\nvtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril\nprávny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť),\n2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru\nrodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo\nrelevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],\n3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).\nPri posudzovaní dôvodnosti námietky zaujatosti označených sudcov o skutočnostiach\nvylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z tejto\nprezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania\na rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci,\nk účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď\nustanovenie § 14 ods. 1 OSP účinného v čase rozhodovania najvyššieho súdu o predmetnej\nnámietke zaujatosti; pozn.).\nSúčasťou práva na spravodlivý proces... je garancia toho, aby vo veci rozhodoval\nnezávislý a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy\nSlovenskej republiky) zároveň na druhej strane zaručuje aj právo na to, aby právna vec\núčastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel\npríslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, že v určitej\nprávnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného\nsúdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom\npriebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného\nsudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným\npostupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol\nvylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu\nnezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol\n\n9\n\nrozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca. Nestrannosť sa spravidla chápe ako\nneprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane). ...\nExistencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností\nprípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného\nsprávania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik\npochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný\noprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby\noprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto\nobava považovať objektívne za oprávnenú.\nZ... judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť, že\nsubjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu\nobjektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť\nsudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy,\nktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým\nvzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený\nz prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah\nk veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek\nzákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda\nnezávisle a nestranne.\nPokiaľ ide o subjektívne aspekty nestrannosti namietaného sudcu je potrebné\nkonštatovať, že sudcovia sa necítia byť zaujatí, pretože podľa ich tvrdenia tu neexistuje\nžiaden vzťah (k veci, k účastníkom ani k ich zástupcom), pre ktorý by bolo možné\npochybovať o ich nezaujatosti. Žalovaná v námietke tvrdí, že medzi žalobcom\n1/ a predsedom Krajského súdu v Košiciach existuje príbuzenské prepojenie, ktoré by mohlo\novplyvniť sudcov pri prejednávaní a rozhodovaní predmetnej veci. Vyjadrenia namietaných\nsudcov neindikujú v tejto rovine odôvodnené pochybnosti, nepotvrdzujú tvrdenia žalovanej\na tieto eliminujú vysvetlením, že účastníkov konania ani ich právnych zástupcov nepoznajú\na sú bez pomeru k veci.\nPri rozhodovaní, či uvádzané okolnosti prezrádzajú nedostatok nestrannosti sudcu\n(z objektívnych aspektov), a teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti\nvychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky z... judikatúry ESĽP, ktorá vyžaduje, aby sa\n\n10\n\nobava z nedostatku nestrannosti zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne\nzávažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo\nmôže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako\nsudcu nestranného. Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho\npostoja účastníka, ale podľa objektívnych symptómov - rozhodujúca je existencia\nobjektívnych skutočností, ktoré sa ale musia preukázať.\nVychádzajúc z oboch uvedených hľadísk (objektívnej a subjektívnej stránky\nsudcovskej nezávislosti) Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil naplnenie predpokladov\nv zmysle § 14 ods. 1 OSP zakladajúcich pochybnosti o nezaujatosti členov senátu „3 Co“\nJUDr. Evy Feťkovej, JUDr. Ladislava Duditša, Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov\nzastupujúceho senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej, JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily\nSopkovej Maximovej a preto rozhodol, že ich nevylučuje z prerokovania a rozhodovania\ntejto veci.\nKeďže konanie a rozhodovanie iných sudcov než sudcov senátu „3 Co“ a ich\nprípadných zástupcov (senát „11 Co“) v danej veci neprichádza do úvahy, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodol o námietke zaujatosti len vo vzťahu k týmto zákonným\nsudcom.»\n19. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02) do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie patrí aj\nprávo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá\nmá základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy\nzistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných\nprávnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú\nsvojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\n\n11\n\n20. Ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí\ndostatočne vyhodnotil sťažovateľom vznesenú námietku zaujatosti sudcov krajského súdu\na náležite odôvodnil svoje rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti len vo vzťahu\nk zákonným sudcom krajského súdu v senáte „3Co“, prípadne i v zastupujúcom senáte\n„11Co“. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd nezistil medzi napadnutým\nrozhodnutím najvyššieho súdu takú príčinnú súvislosť s namietaným porušením základného\npráva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ktorá by po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie umožnila vysloviť ich porušenie.\nNad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že pokiaľ by predseda krajského súdu\nbol, respektíve by mal byť nejakým priamym spôsobom zainteresovaný na prerokúvaní\na rozhodovaní v predmetnej odvolacej veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn.\n3 Co 5/2016, vznesenú námietku by bolo možné vyhodnotiť v súlade s argumentáciou\nsťažovateľa. Keďže však výhrady sťažovateľa voči sudcom krajského súdu spočívali\nvýlučne len v teoretickej a ničím nepodloženej rovine a samotný sťažovateľ navyše uznal,\nže žiadne iné indície spochybňujúce nezaujatosť sudcov senátu a zastupujúceho senátu\ns výnimkou ním tvrdeného prepojenia sudcov krajského súdu s ich predsedom\nJUDr. Imrichom Volkaiom nemá, sťažnostné námietky sťažovateľa v tomto smere\nneobstoja, a preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu.\n21. Z rozhodovacej činnosti ESĽP v spojitosti s čl. 6 ods. 1 dohovoru tiež vyplýva, že\nsúd, ktorý prejednáva námietku účastníka konania o zaujatosti sudcu, nerozhoduje o merite\nveci (sťažnosť č. 19231/91, rozhodnutie z 9. 1. 1995). Jeho rozhodnutie sa týka len zloženia\nsúdu, ktoré nie je „občianskoprávneho charakteru“ v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože\nide o právo procesné. Pokiaľ by malo zloženie súdu vplyv na hlavné konanie a rozhodnutie\nna ňom prijímané, je potrebné pripomenúť, že podstata konania sa musí priamo týkať práv\na záväzkov súkromného charakteru (Ringeisen vs. Rakúsko, rozsudok zo 16. 7. 1971, séria\nA, č. 13), čo v konaní o námietke zaujatosti sudcu nemožno tvrdiť (sťažnosť č. 58751/00,\nrozhodnutie z 11. 12. 2003).\n\n12\n\n22. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom\nprerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/05 z 13. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-13", "citacie_n": 896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/03 z 24. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-24", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:70a18969-316e-4c82-981b-aa63a8bd4265", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-25", "citacie_n": 691, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1"}, {"guid": "c69ed1d8-adbc-4746-8660-f9308b10c85d:9dd6a89b-dafd-45d1-8681-9f4d1844a84f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8112240430.2", "spisova_znacka": "3Co/5/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/5/2016 z 1. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-03-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8112240430.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c9f622b5-4796-44f3-ae1f-4775e613dc85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.420.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 420/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 420/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.420.2017.1"}]}