{"guid": "ussr:8e59ccb0-7c20-4189-ab10-8bae759eb496", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.443.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 443/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 443/2016 z 7. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júla 2016, sp. zn. I. ÚS 443/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.443.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2016-07-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8e59ccb0-7c20-4189-ab10-8bae759eb496", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.443.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.443.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.443.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 443/2016-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., Tichá 45,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 S 288/2013\nz 11. septembra\n\n2014\n\na rozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 3 Sžo 98/2014 z 30. marca 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), ako aj práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 S 288/2013 z 11. septembra 2014 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžo 98/2014 z 30. marca 2016 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, v právnom postavení\nžalobcu v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 1 S 288/2013 a následne\nv dôsledku\n\npodaného\n\nodvolania\n\nv konaní\n\nvedenom\n\nna\n\nnajvyššom\n\nsúde\n\npod\n\nsp. zn. 3 Sžo 98/2014, bol účastníkom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného  Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“)\nč. KM-OLVS-111/2013/OPK z 13. novembra 2013.\n3. Ako ďalej sťažovateľ s poukazom na skutkové okolnosti posudzovanej veci\nuvádza, personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 211 z 21. augusta\n2013 bol v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej\nstráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov prepustený\nzo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru (ďalej len „PZ“) na tom skutkovom\nzáklade, že „... že dňa 10.07.2013 o 06.30 h som nastúpil do riadne plánovaného výkonu\nslužby s ukončením o 14.30 h v zmysle pokynu riaditeľa OR PZ zo dňa 08.07.2013,\nupravujúceho začiatok času služby, pričom som nadriadenému neoznámil žiadne prekážky,\nktoré by mi bránili službu vykonávať. Počas výkonu služby o 08.51 h som mal byť v rámci\nkontrolnej činnosti riaditeľom KR PZ v Banskej Bystrici trikrát podrobený dychovej skúške:\nprvýkrát v čase o 08.51 h analyzátorom dychu zn. Dräger Alcotest 7410 č. ARJJ 0320\ns výsledkom 0,14 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo v prepočte činí 0,29 promile;\ndruhýkrát v čase o 08.53 h iným analyzátorom dychu zn. Dräger Alcotestplus č. ARYF 0183\nopäť s výsledkom 0,14 mg/l alkoholu v dychu; tretíkrát v čase o 09.12 h rovnakým\nprístrojom ako pri prvej dychovej skúške a to s výsledkom 0,11 mg/l alkoholu v dychu,\nv prepočte 0,23 promile. V čase o 10.05 h som bol na vlastnú žiadosť podrobený odberu\nkrvi, rozborom ktorej na súdnolekárskom a patologicko-anatomickom pracovisku Úradu\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou metódou plynovej chromatografie bola zistená\nhladina 0,06 promile alkoholu.\n\n2\n\nŽalobou zo dňa 02.12.2013 na Krajskom súde v Bratislave som sa domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-111/2013/OPK zo dňa 13.11.2013 a vrátenia veci na\nďalšie konanie.\nRozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 288/2013-112 zo dňa 11.09.2014\nbola moja žaloba zamietnutá. ...\nRozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 98/2014 zo dňa 30.03.2016... bol\npotvrdený Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 288/2013-112 zo dňa\n11.09.2014.“.\n4. Sťažovateľ napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu vyčíta, že „... arbitrárne\nrozhodol o jeho odvolaní tým, že svoje skutkové zistenia a právne závery riadne\nneodôvodnil. Odvolací súd sa obmedzil vo svojich záveroch na konštatácie výsledkov\nhodnotenia bez logického vysvetlenia zistených skutočností s použitím súvisiacich právnych\nustanovení.\nRozhodnutie odvolacieho súdu je tak nepresvedčivé a popiera základné princípy\nspravodlivého procesu, ktorého výsledkom je predvídateľné rozhodnutie pre účastníkov\nkonania. Odvolací súd potvrdil v celom rozsahu rozsudok prvostupňového súdu a stotožnil\nsa aj s jeho odôvodnením. ...\nOdvolací súd konal týmto spôsobom vadne (chybne) a osvojil si nesprávne právne\nposúdenie veci, nezistil riadne skutkový stav... Odvolací súd nesprávne právne posúdil vec\ntým, že neposúdil riadne namietanú zákonnosť postupu vykonania dychových skúšok, ako aj\nich výsledkov. V konaní som opakovane napádal zákonnosť postupu vykonania dychových\nskúšok ako aj ich výsledkov, pretože každé používanie prístroja si vyžaduje prísne\ndodržiavanie návodu na použitie a postupov pri meraní, stanovených výrobcom, čo v mojom\nprípade dodržané zjavne nebolo. ... Dodržiavanie metodiky merania je pre správny výsledok\ndôležitý. Je nesporné, že v mojom prípade nebol pri meraní dodržaný správny postup\nstanovený v návode na použitie, preto aj výsledky vykonaných dychových skúšok nemohli\nbyť použité, resp. mali byť vylúčené z okruhu použiteľných dôkazných prostriedkov. Ďalej\nsom namietal, že v rámci kontrolnej činnosti riaditeľom KR PZ v Banskej Bystrici som bol\ndychovej skúške podrobený celkom päťkrát a nie trikrát, ako sa uvádza v personálnom\nrozkaze o prepustení. V dvoch prípadoch merací prístroj signalizoval v súvislosti\n3\n\ns vykonávaným meraním chybu merania. ... Pri všetkých meraniach bol použitý ten istý\nnáustok aj napriek tomu, že v návode na použitie je uvedené, že pri meraní je potrebné do\ndržiaka nasadiť nový náustok. ... V tejto súvislosti som poukázal aj na odborné vyjadrenie\nznalkyne z odboru zdravotníctvo odvetvie toxikológia\n\nč. 12/2013\n\nzo dňa 19.07.2013. ...\nTaktiež som namietal, že prístroje, ktorými boli u mňa vykonané dychové skúšky,\nmajú isté výrobcom uvádzané odchýlky a že počas merania boli v blízkosti minimálne tri\nmobilné telefóny. ...\nĎalej som uviedol, že si myslím, že v mojom prípade neboli naplnené znaky\nprepustenia zo služobného pomeru a navrhoval som konanie zastaviť. V tejto súvislosti som\npoukázal na to, že správny orgán neodstránil rozpory vo vykonaných dôkazoch,\nnedostatočne zistil skutkový stav, navyše dôkazy hodnotil svojvoľne a selektívne. Žiaľ\nrozpory neodstránil ani prvostupňový súd ani odvolací súd, pričom moje námietky\nzásadného skutkového významu nechal bez povšimnutia. ...\nAni s mojimi argumentmi k neexistencii skutočností, ktoré by boli právnym základom\npre záver, že v mojom prípade došlo ku kumulatívnemu naplneniu oboch domnienok, a to,\nporušenie služobnej povinnosti alebo služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom\na ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej\nslužby, sa prvostupňový súd ani odvolací súd dostatočne nevysporiadal.“.\n5. S ohľadom na uvedené sa sťažovateľ domnieva, že napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu aj najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho práv zaručených ústavou\na dohovorom (bod 1), vzhľadom na čo žiada ústavný súd, aby vyslovil porušenie jeho\nzákladného práva zaručeného čl. 46 ods. 2 ústavy, ako i práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 13\ndohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, ktoré následne zruší, vec vráti\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie a prizná mu úhradu trov konania.\nAlternatívne sťažovateľ navrhuje vyslovenie porušenia jeho práv zaručených ústavou\na dohovorom napadnutým rozhodnutím krajského súdu aj najvyššieho súdu, zrušenie oboch\nnapadnutých rozhodnutí, vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie a priznanie\nnáhrady trov konania.\n\n4\n\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.A K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu\n8. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127\nods. 1 ústavy nie je v jeho právomoci preskúmanie namietaného rozsudku krajského súdu\nsp. zn. 1 S 288/2013 z 11. septembra 2014, pretože na základe prípustného opravného\nprostriedku jeho preskúmanie patrilo do právomoci všeobecných súdu. Sťažovateľ prípustný\nriadny opravný prostriedok aj využil a proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu podal\nodvolanie, na základe ktorého bol rozsudok krajského súdu v odvolacom konaní\npreskúmaný najvyšším súdom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmieta sťažnosť\n5\n\nsťažovateľa v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nII.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozhodnutím\nnajvyššieho súdu\n9. Ústavný súd v ďalšom preskúmal možnosť porušenia základného práva\nsťažovateľa zaručeného čl. 46 ods. 2 ústavy, ako i práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 13\ndohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu.\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti preskúmal opodstatnenosť tejto\nčasti sťažnosti v naznačenom smere, predovšetkým možnosť preukázania príčinnej\nsúvislosti medzi napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu a základným právom\nupraveným v čl. 46 ods. 2 ústavy a právami podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.\n10. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez ohľadu\nna to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\n\n6\n\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\npreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).\n12. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa\nčl. 127 ústavy voči rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ vrátane najvyššieho súdu\nje výlučne založená na jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov,\nt. j. či v konaní a rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného\nporiadku chránené práva alebo slobody fyzickej osoby. To v danom kontexte znamená, že\nani prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe\nvýznamná, lebo konanie o sťažnosti nie je pokračovaním konania, v ďalšej inštancii mimo\nrámec všeobecného súdu a ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci\nprehodnocoval skutkové a právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval ich\njudikatúru.\nÚstavný súd pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry vo všeobecnosti úlohou\nsúdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom nie je chrániť občana\npred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho\npráv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\nZ rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva,\nže ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov (napr. I. ÚS 19/02).\n13. O taký prípad išlo aj v prerokúvanej veci, keď konaniu pred najvyšším súdom\na jeho napadnutému rozhodnutiu, ktoré sťažnosťou napadol sťažovateľ, nie je\nz ústavnoprávneho hľadiska čo vytknúť. Najvyšší súd vyslovil názor náležite odôvodnený\na interpretačne zvládnutý na takej úrovni, na akej je odvolací súd zvyknutý štandardne\nrozhodovať právne otázky týkajúce sa preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia\nministerstva vnútra o prepustení príslušníka PZ zo služobného pomeru.\n\n7\n\n14. V súvislosti s namietaným tvrdením sťažovateľa o porušení ním označených práv\nzaručených ústavou, ako i dohovorom napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu ako\nodvolacieho súdu vydaným v správnom súdnictve v súvislosti s jeho nedostatočným\nodôvodnením bolo podľa názoru ústavného súdu potrebné zohľadniť špecifiká správneho\nsúdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale „len“\npreskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí a postupov, o ktorých fyzická osoba alebo právnická\nosoba tvrdí, že boli nezákonné a ukrátili ju na jej právach, teda preskúmať to, či\nkompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho konania\nrešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy a v súlade so zákonom\nrozhodli. Treba preto vziať do úvahy, že správny súd v zásade nie je súdom skutkovým, ale\nje súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia\norgánu verejnej správy. Vzhľadom na tieto špecifiká správneho súdnictva ústavný súd\nposudzoval z tohto aspektu aj dôvodnosť námietok sťažovateľa proti napadnutému\nrozhodnutiu najvyššieho súdu.\n15. Sťažnosti sťažovateľa chýbala v tomto smere akákoľvek ústavnoprávna\ndimenzia, keď jej základom bolo iba konštatovanie skutkových okolností prípadu, ich\nprehodnocovanie a následné vyjadrenie nesúhlasu s vysloveným právnym názorom\nodvolacieho súdu. Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu o potvrdení rozsudku krajského\nsúdu sp. zn. 1 S 288/2013 z 11. septembra 2014 (ktorým krajský súd zamietol žalobu\nsťažovateľa) nemôže samo osebe znamenať porušenie sťažovateľom v petite označených\npráv (bod 5).\nKritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä spôsob, akým malo byť\nzasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených\nzákladných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného\nprípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. k odopretiu základných práv\nalebo slobôd.\nV danej veci s prihliadnutím na argumentáciu sťažovateľa obsiahnutú v sťažnosti\nústavný súd nezistil, že by mohol byť namietaným procesným pochybením dosiahnutý\nvyžadovaný relevantný ústavnoprávny rozmer. S námietkami sťažovateľa sa ústavný súd\nnestotožnil a dospel k záveru, že nič nesignalizuje, že by napadnutým rozhodnutím\n\n8\n\nnajvyššieho súdu mohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 2\nústavy, resp. práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.\n16. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na náležité odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia zo strany najvyššieho súdu, ktorý v rámci v relevantnej časti odôvodnenia\nkonštatoval, že „... nepovažuje odvolacie námietky žalobcu za dôvodné. Podľa názoru\nnajvyššieho súdu žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nevybočil z medzi zákona, keď\nv konaní žalobcu videl tak závažné a hrubé porušenie služobnej prísahy, ktoré odôvodňuje\nprepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona\nč. 73/1998 Z. z.. V personálnom konaní bolo konanie žalobcu riadne prešetrené a skutkový\nstav podrobne zistený. Svedčí o tom obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že\nsprávne orgány podrobne zisťovali okolnosti, za ktorých sa skutok stal a vykonané dôkazy\nvyhodnotili v súlade s ustanovením § 238 zákona č. 73/1998 Z. z.\nSkutočnosť, že vykonané dôkazy boli v konečnom dôsledku vyhodnotené v\nneprospech žalobcu neznamená, že by hodnotenie dôkazov bolo jednostranné, či tendenčné.\nZáver, ku ktorému dospel žalovaný po vyhodnotení všetkých dôkazov považuje aj odvolací\nsúd zhodne s názorom krajského súdu za logický a správny.\nBola splnená aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného\npomeru príslušníka policajného zboru, ktorá spočívala v tom, že jeho ponechanie\nv služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú\nzodpovedné dodržiavania služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, ich povinnosť byť\nčestnými, ochraňovať práva občanov, a tým upevňovať ich dôveru v policajný zbor. Zákon\nvyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení vo vzťahu k plneniu služobných\npovinností a predpokladá, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne\nrešpektovať zákony a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. ...\nV konaní o prepustení so služobného pomeru postačí preukázanie porušenia\nslužobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že\nponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že služobný pomer príslušníka PZ je inštitútom verejného\npráva. Právna povaha služobného pomeru príslušníka PZ vyplýva z osobitnej povahy\nzamestnávateľa policajta, ktorým je štát ako primárny nositeľ verejnej moci. Príslušník PZ\n9\n\nsa prostredníctvom svojho zamestnávateľa priamo zúčastní na výkone verejnej moci, preto\nmá štát výsostné oprávnenie jednostranným aktmi tieto vzťahy zakladať, meniť alebo rušiť.\nPožadované vlastnosti (čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily\nna ochranu verejného poriadku a majetku občanov) sú základnými predpokladmi výkonu\nslužby v PZ. Každý príslušník PZ, ktorý tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore\ns nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť PZ. Konanie, ktorého sa dopustil žalobca je\nv príkrom rozpore s obsahom služobnej prísahy policajta.\nNa činnosť PZ sú kladené vyššie nároky a to nielen počas priameho výkonu štátnej\nslužby, ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti, z čoho vyplývajú\nvyššie nároky na činnosť príslušníkov PZ.\nZložením sľubu podľa 17 ods. 1 predmetného zákona sa občan stáva príslušníkom\nPZ, teda kategórie osôb, ktorých prípadné konanie v rozpore s právnymi predpismi bude\npre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný\nprístup policajta PZ k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu.\nFunkciu štátu plní policajt PZ za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne,\ndôchodkové, zdravotné zabezpečenie. Od iných osôb nemožno očakávať plnenie sľubu vyššiu vernosť a ani zhovievavosť. Naopak prirodzeným je očakávanie, že policajti PZ pri\nsvojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj\nmimo nej tak, ako sa k tomu zaviazali.\nVerejnosť oprávnene očakáva, že príslušníci silových zložiek štátu budú sami\nrešpektovať zákony, ktorých dodržiavanie kontrolujú, a preto možno konanie žalobcu\noprávnene hodnotiť ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a táto skutočnosť je\nspôsobilá spôsobiť ujmu policajnému zboru, a preto ponechanie žalobcu v služobnom\npomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Ako príslušník PZ, riadne\noboznámený so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s internými normami,\nmusel žalobca vedieť, aké sú jeho povinnosti a akým následkom sa ich nesplnením\nvystavuje.\nPre posúdenie konania žalobcu postačuje preukázanie skutku, ktorý bol dôvodom na\nprepustenie a žalovaný v danom prípade skutkové zistenia zadovážil spôsobom, ktorý\npredpokladá zákon, a preto príslušné námietky žalobcu o nedodržaní metodiky pri vykonaní\ndychových skúšok sú podľa názoru odvolacieho súdu účelové a právne irelevantné.\n\n10\n\nZa týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru\nodvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu\nsprávnym orgánom a správne právne posúdené.\nPreto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych\norgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho\norgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor\npovažoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského\nsúdu dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil\nskutkový stav a vysporiadal sa so všetkými právne relevantnými námietkami žalobcu.\nNajvyšší súd SR ako súd odvolací vzhľadom na uvedené skutočnosti napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského\nsúdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku, ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku).“.\n17. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd\nargumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť\nzáverov najvyššieho súdu. Ústavný súd nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup\npri hodnotení zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu mohol zakladať dôvod na\nzásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými\nv čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok najvyššieho súdu\nbol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle\na v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený. Najvyšší súd sa\ndostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľa a náležite odôvodnil svoj\nzáver o zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (rozhodnutia ministerstva vnútra\npotvrdzujúceho personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky o prepustení\nsťažovateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ).\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\n11\n\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n18. V závere ústavný súd poznamenáva, že v zmysle svojej judikatúry považuje za\narbitrárne či zjavne neodôvodnené len tie súdne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne\nodchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové\na právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nÚstavný súd sa z obsahu napadnutého rozhodnutia presvedčil, že najvyšší súd sa\nnámietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ\nv tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už\nústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania (aj keď tento ich vníma ako relevantné), ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa\nspochybňovali závery napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú dostatočne\nodôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\n19. S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom\nprerokovaní v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa v nej uplatnených stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n12\n\nV Košiciach 7. júla 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "služobný pomer-policajta"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:eb13a7c1-a8a4-4b31-bc3c-6e5cad215ee8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.601.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 601/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 601/2017 z 28. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.601.2017.1"}, {"guid": "5d9474ee-5c68-4f38-8e81-92e2b92a3abd:20ac9ed2-9659-4f10-88d6-59776a75b61f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1114221294.1", "spisova_znacka": "3Co/188/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/188/2017 z 25. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1114221294.1"}]}