{"guid": "ussr:7ab01bcc-85f4-46cb-aa19-50632d5f64ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.437.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 437/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 437/2016 z 7. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júla 2016, sp. zn. I. ÚS 437/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.437.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-07-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7ab01bcc-85f4-46cb-aa19-50632d5f64ee", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.437.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.437.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.437.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 437/2016-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Jozefom Holičom, advokátska kancelária, Lužická 7, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 TdoV 9/2015 z 30. marca 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\npre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako\naj čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\n\nsp. zn. 2 TdoV 9/2015 z 30. marca 2016 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu z 30. marca\n2016“).\nZo sťažnosti vyplýva, že 27. augusta 2012 bola na sťažovateľa podaná obžaloba\npre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom\nzáklade, že 30. apríla 2012 okolo 10.30 h v\n(\n\nna štátnej ceste č.\n\n) v súvislosti s dokumentovaním priestupku na úseku bezpečnosti\n\na plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil sťažovateľ ako vodič osobného\nmotorového vozidla zn.\n\nEČV\n\n, po uložení blokovej pokuty\n\nvo výške 60 € hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Levoča žiadal od členky\nhliadky nstržm.\n\n, aby mu bola uložená polovičná pokuta bez vydania\n\npokutových blokov.\nRozsudkom špecializovaného trestného súdu č. k. PK-2 T 28/2012-161\nz 28. novembra 2012 (ďalej aj „rozsudok špecializovaného trestného súdu z 28. novembra\n2012“) bol sťažovateľ uznaný za vinného zo skutku podľa obžaloby, za čo mu bol uložený\npeňažný trest vo výmere 400 € a pre prípad jeho zmarenia náhradný trest odňatia slobody\nna 3 mesiace. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 To 2/2013 z 30. apríla 2013 bolo\nodvolanie sťažovateľa proti rozsudku špecializovaného trestného súdu z 28. novembra 2012\nzamietnuté.\nProti odvolaciemu uzneseniu najvyššieho súdu podal sťažovateľ dovolanie, v ktorom\nnamietal, že si nebol vedomý spáchania priestupku, o čom sa následne presvedčil\npo zastavení hliadkou prečítaním zákona, ako aj že sa sťažoval na postup hliadky, pričom\npri čakaní na jej vybavenie sa mal dostať do slovnej výmeny názorov s policajtom, ktorý\ns ním priestupok riešil. Do toho času nemalo byť podplácanie nikde a nikým spomenuté.\nPolicajti si podľa neho boli vedomí svojho pochybenia, a preto pre nich bolo jednoduchšie\nuviesť, že sťažovateľ ich chcel podplatiť. Keby to bola pravda, boli by ho predviedli, čo sa\nvšak nestalo. Policajti začali konať až po tom, ako sa sťažovateľ prišiel na nich sťažovať.\nPodané dovolanie sťažovateľ právne odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1\n\n2\n\npísm. i) Trestného poriadku. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu z 30. marca 2016\nvšak bolo dovolanie sťažovateľa podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuté.\nSťažovateľ v sťažnosti opisuje predovšetkým skutkové okolnosti svojho prípadu\nspochybňujúc pritom závery konajúcich súdov o naplnení zákonných znakov skutkovej\npodstaty prečinu podplácania, z ktorého bol rozsudkom špecializovaného trestného súdu\nuznaný za vinného. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu z 30. marca\n2016, v zmysle ktorého bolo dovolanie odmietnuté, z dôvodu, že správnosť a úplnosť\nzisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a sťažovateľom formulované námietky\nnemajú charakter právnych námietok, ktoré výlučne dovolanie pripúšťajú, sťažovateľ\nv podstatnom uvádza, že ak «súd uznal vinu, tak porušil Trestný zákon v ustanovení § 333\nods. 1 Tr. zák. Keď sme namietali, že priestupok spáchaný nebol a policajt konal v rozpore\nso zákonom, v dôsledku čoho nebol v postavení verejného činiteľa, z toho dôvodu sme\nnamietali právne posúdenie podľa § 333 ods. 2 písm. b) Tr. zák.!\nHodnotenie dôkazov skutkovými zisteniami plnými rozporov, skutkovými zisteniami,\nktoré nie sú hodnoverné alebo už samotný podnet na začatie trestného stíhania podaný\npolicajtom ÚBPK prostredníctvom riaditeľa Obvodného oddelenia policajného zboru je\nnámietkou zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností, a súčasne námietkou\nprávnou v tom zmysle, že pri správnom hodnotení dôkazov nemožno rozhodnúť o vine\na porušiť tým zákon v hmotnoprávnom predpise! K nesprávnemu použitiu hmotnoprávneho\nustanovenia však došlo, a teda úvahy dovolacieho súdu sú prekvapujúco neočakávané a tým\ndošlo k nespravodlivému konaniu a rozhodnutiu. ...\nTým, že sa JUDr. Štefan Harabin nechcel podriadiť Nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, necíti sa byť Nálezom viazaný je z pohľadu práv odsúdeného\nneprijateľné, napriek tomu, že sa dnes na neho hľadí akoby trestaný nebol. Ide o to,\nže odsúdenému dnes odpis registra trestov bráni nastúpiť do zložiek kde sa vyžaduje „čistý\nodpis“...\n... Konaním bolo porušené právo\n\nna prejednanie veci verejne, vzhľadom\n\nna to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebolo vyhlásené verejne.\nJe strašné, že špecializované, špičkovo kvalifikované, a v tom čase nadštandardne zaplatené\nzložky justičného systému, tak ako v minulosti spôsobili neskutočné krivdy a nezákonnosti,\n3\n\nktorých rehabilitácií sa v minulosti obhajca zúčastnil a pamätá sa, že tak ako bývalý štátny\nsúd, tak dnes špecializovaný trestný súd sleduje (sledoval) nejaký účel! Tým nebol a ani\ndnes nie je, aby obžalovanému bol zaistený spravodlivý proces. Dnes plní úlohu dosiahnuť\nvyššie percentuálny postih za korupciu. Nie zastaviť, nie zmeniť právnu kvalifikáciu, či\noslobodiť!».\nNa základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby takto rozhodol:\n„1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 TdoV 9/2015 zo dňa\n30. 03. 2016 bolo základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n\n1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie a na účinný opravný\nprostriedok podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd porušené.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 TdoV 9/2015 zo dňa\n30. 03. 2016 sa zrušuje a vracia sa na ďalšie konanie a rozhodnutie a prikazuje sa konať\nv inom zložení senátu Najvyššieho súdu SR.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- €...\n4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 363.79 €...\nktoré je porušovateľ povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Jozefa Holiča...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n\n4\n\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,\nže môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\n5\n\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne... o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia\nproti nemu.\nPodľa čl. 13 každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené,\nmusí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia\ndopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obdobne aj\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v tom, že každý sa\nmôže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť\nsúdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta,\nposkytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve\nna súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci\nrozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom\nporiadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská\nrepublika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02).\n\n6\n\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej\nplatnej a účinnej normy na zistený stav veci. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne\nkonanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania.\nDo obsahu uvedených práv však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda\nza porušenie\n\ntohto\n\nzákladného\n\npráva\n\nnemožno\n\npovažovať\n\nneúspech\n\nv\n\nkonaní\n\npred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). Právo\nna spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov\na ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci\nrozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že\nneboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nPokiaľ ide o porušenie práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13\ndohovoru, judikatúra ESĽP potvrdzuje zrejmú súvislosť práva zaručeného čl. 13 dohovoru\ns ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje (napríklad rozhodnutie vo veci Silver a ostatní\nproti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983, rozsudok vo veci Boyle a Rice proti Spojenému\nkráľovstvu z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rozsudok ESĽP Vilvarajah a ďalší proti\nSpojenému kráľovstvu z 30. 10. 1991, č. 13163/87, bod 122). Ústavný súd poznamenáva,\nže čl. 13 dohovoru má procesný charakter, ktorý zaručuje všeobecné právo na účinný\n7\n\nprávny prostriedok nápravy pred vnútroštátnym orgánom každému, kto sa dovoláva\nzákladných práv a slobôd uvedených v dohovore, a tento účinný prostriedok nápravy je\nnezávislý od istoty priaznivého výsledku pre sťažovateľov (podobne III. ÚS 86/05,\nI. ÚS 538/2013, III. ÚS 135/2014, III. ÚS 167/2015).\nZ už opísaných hľadísk pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu sťažovateľom\nnamietaného porušenia označených práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nz 30. marca 2016, ku ktorému malo dôjsť odmietnutím sťažovateľom podaného dovolania\npre neprípustnosť prieskumu ním predložených výhrad skutkovej povahy v dovolacom\nkonaní.\nNajvyšší súd v uznesení z 30. marca 2016 po uvedení obsahu rozsudku\nšpecializovaného trestného súdu z 28. novembra 2012 a stručnom zhrnutí obsahu dovolania,\nako aj repliky prokurátora naň skonštatoval nesplnenie podmienok sťažovateľom\nuplatneného dovolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku,\npodľa ktorého «dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať\na meniť.\nTreba zdôrazniť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych\nnázorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí vecne\nzodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu predpokladaného v § 371 Tr. por.\nPokiaľ tomu tak nie je a dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie\nupravujúce dôvody dovolania, ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo\nuplatneného dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť v zmysle § 382 písm. c)\nTr. por.\nDovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam\nsúdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to\nvyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a) až\npísm. l) Tr. por., resp. aj v zmysle § 374 ods. 3. Tento opravný prostriedok neslúži na\nrevíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania\n8\n\nje v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne\nkorigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je všeobecnou – treťou inštanciou zameranou\nna preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť\nskutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásady ústnosti\na bezprostrednosti, v konaní o dovolaní sám vykonávať. S poukazom na nesprávne skutkové\nzistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodiť dôvod podľa § 371\nods. 1 písm. i) Tr. por.\nZákonná formulácia tohto dovolacieho dôvodu vyjadruje, že dovolanie je určené\nna nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú\nv právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.\nTo znamená, že s odkazom na dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., nie je možné\ndomáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené.\nSkutočným obsahom dovolania obvineného sú námietky vo vzťahu ku skutkovým\nzisteniam súdov oboch stupňov ak hodnoteniu dôkazov z pohľadu ustanovenia § 2 ods. 10,\nods. 12 Tr. por., čo sa premietlo do nesprávnej kvalifikácii zisteného skutkového stavu.\nPozornosti dovolaciemu súdu neušlo, že už odvolací súd poukázal na nejasnosť\nvyjadrenia obvineného v znení „aby mu uložila polovičnú pokutu bez vydania pokutových\nblokov“ dôsledne nevystihuje právnu vetu ustanovenia § 333 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák.\nOdvolací súd v odôvodnení uznesenia sám totiž konštatoval, že v skutkovej vete výroku\no vine rozsudku okresného súdu je zistený skutok popísaný obsahom slovného návrhu\nobvineného, ktorým síce nebol úplatok ponúknutý v terminológii Trestného zákona, ale iba\nhovorovou rečou. Následne, ale v snahe prekonať dôkaznú núdzu dospel cez vlastnú\ndomnienkovú úvahu a interpretáciu dotknutého výroku aj ku zisteniu konkrétneho\nkorupčného správania o naplnení subjektívnej stránky prečinu podplácania obvineným.\nNavyše treba poznamenať, že policajti pred výsluchom neboli oslobodení od povinnosti\nmlčanlivosti. Ich výpovede nemohli byť základom pri rozhodovaní v merite veci.\nPrvostupňový súd sa nezaoberal tým, či sa obvinený dopustil priestupku, za ktorý mu bola\nuložená bloková pokuta v zmysle realizácie zásady „právo nemôže byť založené\nna nepráve“ (Otrávený strom urodí otrávené plody).\n\n9\n\nNajvyšší súd v rámci dovolacieho konania pripomína, že v zmysle § 371 ods. 1\npísm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať\na meniť.\nZ tohto ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nemôže preskúmavať úplnosť\na správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní. Trestný\nporiadok preto dovolateľovi neumožňuje na základe tohto dovolacieho dôvodu namietať\nnesprávnosť zisteného skutku, ani nesprávnosť hodnotenia dôkazov, ani neúplnosť\nvykonaného dokazovania.\nDôvody dovolania podľa obsahu sa týkajú výlučne namietania správnosti a úplnosti\nzisteného skutku, čiže hodnotenia dôkazov. Nejde o námietky právne, výlučne ktoré\ndovolacie dôvody pripúšťajú, ale o výhrady skutkovej povahy, ktoré nie sú prípustné.\nNamietané dôvody v dovolaní nemajú vplyv na komplexné posúdenie trestnej zodpovednosti\nobvineného, trestnosti skutku a uznania viny.\nMožnosti dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto\nmimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Iba s odkazom\nna nesprávne skutkové zistenia alebo nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov a z toho\npotom vyvodiť dovolací dôvod. Dovolanie je určené k náprave právnych chýb a nedostatkov\nrozhodnutia, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných\nskutočností podľa noriem hmotného práva. Dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia\nnie je podľa § 371 ods. 7 Tr. por. prípustné.\nNa podklade dôvodu podľa § 171 ods. písm. i/ Tr. por. najvyšší súd ako súd dovolací\nnie je oprávnený preskúmavať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku a ani hodnotiť\nrozsah dokazovania prvostupňového súdu a hodnotenie vykonaných dôkazov, preto tento\ndovolací dôvod nebol naplnený.».\nPo oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\nkonštatuje, že najvyšší súd opierajúc sa o konkrétne zákonné ustanovenie Trestného\nporiadku (§ 371 ods. 1 a § 374 Trestného poriadku) primerane vysvetlil dôvody, pre ktoré\nsťažovateľom uvádzané argumenty spochybňujúce skutkové právne závery súdov nižších\n10\n\nstupňov nespadali pod obsah dovolacieho dôvodu ustanoveného v § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku, podľa ktorého možno dovolanie podať v prípade, ak je rozhodnutie\nzaložené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo nesprávnom použití\niného hmotnoprávneho ustanovenia, za podmienky, že správnosť a úplnosť zisteného skutku\ndovolací súd skúmať nemohol. Ústavný súd poznamenáva, že aj z obsahu sťažnosti\ndoručenej ústavnému súdu vyplýva predovšetkým sťažovateľov nesúhlas so záverom\nkonajúcich súdov o spáchaní skutku samého, pričom však nepredkladá žiadne relevantné\nargumenty voči právnej kvalifikácii predmetného konania ako prečinu podplácania\npodľa § 333 Trestného zákona. V tomto kontexte je tak tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom\nprávnom posúdení jeho konania všeobecnými súdmi iba prejavom jeho nesúhlasu\ns výsledkom súdneho konania, čo však v zásade nemôže viesť k vysloveniu porušenia\nsťažovateľom označených práv.\nV tejto súvislosti sa žiada pripomenúť, že ani ústavný súd nie je alternatívnou,\nresp. mimoriadnou opravnou inštitúciou, ktorá môže nahrádzať úlohu všeobecných súdov,\nv danom prípade najvyššieho súdu, ktorý uznesenie vydané v odvolacom konaní bol\noprávnený preskúmavať v dovolacom konaní. Rovnako možno uviesť, že podľa čl. 46\nods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon,\nresp. v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy je možné sa základného práva zaručeného čl. 46 ústavy\ndomáhať len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (napr. IV. ÚS 142/07,\nIV. ÚS 165/07). Ústavný súd tiež pripomína, že jeho ingerencia do výkonu právomoci\nnajvyššieho súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou\nzákonov všeobecnými súdmi, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý\nprávny názor najvyššieho súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne\nneodôvodnený, a teda ústavne nekonformný. Ústavný súd v tejto súvislosti taktiež dodáva,\nže otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej riešenie\nsamo osebe nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľom označených práv (obdobne\nIV. ÚS 35/02, II. ÚS 103/09, II. ÚS 395/09, I. ÚS 595/2012).\n\n11\n\nPoužitý výklad právnych noriem realizovaný najvyšším súdom tak nevykazuje znaky\narbitrárnosti alebo jeho nezlučiteľnosti s právami zaručenými ústavou, prípadne\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, je dostatočne odôvodnený\na vychádza z najvyšším súdom ústavne zlučiteľne aplikovaného ustanovenia § 371 ods. 1\npísm. l) Trestného poriadku, ktorý dovolací prieskum rozsudku krajského súdu na základe\nsťažovateľom uvádzaných dôvodov vecne neumožňuje. Zároveň možno konštatovať, že\nnajvyšší súd opätovným prerokovaním veci sťažovateľa potom, ako ústavný súd nálezom\nč. k. II. ÚS 475/2014-41 z 11. júna 2015 zrušil jeho predchádzajúce rozhodnutie vydané\npod sp. zn. 2 TdoV 12/2013 z 21. novembra 2013, vyhovel požiadavkám označeného nálezu\nústavného súdu, keď už podané dovolanie neodmietol z dôvodu jeho neprípustnosti\nvyplývajúceho z § 382 písm. f) Trestného poriadku, ale po posúdení obsahu dovolania ho\nodmietol v zmysle § 382 písm. c) Trestného poriadku z dôvodu zrejmého nesplnenia\ndovolacích dôvodov.\nPostup najvyššieho súdu, v ktorom predložené námietky sťažovateľa neskúmal\nz dôvodov, že nespadajú pod § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku, preto nemožno\nhodnotiť ako porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSkutočnosť, že sťažovateľ zastáva iný právny názor, ako v tejto veci prijal najvyšší\nsúd, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny\nnázor najvyššieho súdu svojím vlastným. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom, v tomto prípade najvyšším súdom, by bolo možné uvažovať\nvtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, IV. ÚS 226/2012). Navyše, ústavný súd\npoukazuje na právny názor ustálený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého právo\nna spravodlivý proces neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom\n(II. ÚS 3/97, II. ÚS 173/07).\n\n12\n\nÚstavne nepodstatnou je i námietka smerujúca proti spôsobu rozhodovania\nnajvyššieho súdu na neverejnom zasadnutí. Z § 382 Trestného poriadku totiž vyplýva,\nže uznesenie o odmietnutí dovolania možno (z dôvodov v tomto ustanovení uvedených)\nprijať aj na neverejnom zasadnutí. Sťažovateľ pritom nepredložil žiadne relevantné\nargumenty o tom, že toto rozhodnutie najvyššieho súdu prijaté na neverejnom zasadnutí\nsenátu nebolo vyhlásené v súlade s § 305 Trestného poriadku.\nÚstavný súd tak dospel k záveru, že do základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a rovnako ani do práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru najvyšší súd napadnutým uznesením nezasiahol. Pre už\nuvedenú spätosť práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru s právom na účinný právny\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru nemôže podľa názoru ústavného súdu napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu, ktorý ústavne konformným spôsobom odmietol dovolanie\nsťažovateľa proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 2 To 2/2013 z 30. apríla 2013\npredstavovať ani porušenie tohto práva v takom zmysle, ako to sťažovateľ namieta.\nS prihliadnutím uvedené ústavný súd dospel k záveru o absencii priamej príčinnej\nsúvislosti medzi obsahom označených práv a uznesením najvyššieho súdu z 30. marca 2016,\nz dôvodu ktorého bola sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá ako\nzjavne neopodstatnená. V dôsledku toho už bolo bez právneho významu bližšie sa zaoberať\nostatnými návrhmi sťažovateľa formulovanými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestný čin-právna kvalifikácia trestného činu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "priestupok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:987f90af-97c0-44bd-828c-026b42fa3f3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.475.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 475/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 475/2014 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.475.2014.1"}, {"guid": "ussr:6e6096bd-9764-4776-a1d0-83008e2f85c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.167.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 167/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 167/2015 z 28. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.167.2015.1"}, {"guid": "ussr:af3344c7-e1ca-404a-ac2b-2774b8041c90", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af3344c7-e1ca-404a-ac2b-2774b8041c90"}, {"guid": "ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367"}, {"guid": "ussr:64017ff4-fe36-4f96-8383-eab3e9b5eb90", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 595/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 595/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:64017ff4-fe36-4f96-8383-eab3e9b5eb90"}, {"guid": "ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3"}, {"guid": "ussr:74b54c48-a34f-4d6c-8ae3-4b94200aa6b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 395/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 395/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74b54c48-a34f-4d6c-8ae3-4b94200aa6b3"}, {"guid": "ussr:b8b282cf-f584-4169-b548-72209c4abb07", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 103/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/09 z 3. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-03", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8b282cf-f584-4169-b548-72209c4abb07"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:a64c23ed-9ba7-49bc-bfca-412e80c43d80", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 173/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 173/07 z 4. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-04", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a64c23ed-9ba7-49bc-bfca-412e80c43d80"}, {"guid": "ussr:eed5fa13-319a-47cd-8761-086d156d7bdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eed5fa13-319a-47cd-8761-086d156d7bdf"}, {"guid": "ussr:45fc311f-983f-4ed9-a114-7f665d1c401f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 165/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 165/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45fc311f-983f-4ed9-a114-7f665d1c401f"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "06aa3574-d843-4725-95a1-b547a42df372:7abab84a-ed03-4c3d-af38-b6f21da08863", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5412010047.1", "spisova_znacka": "2To/2/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2To/2/2013 z 19. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-02-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5412010047.1"}], "citovane_v": []}