{"guid": "ussr:4a635b2d-47ff-4f7e-b24a-cca11443d17b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.422.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 422/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 422/2016 z 7. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júla 2016, sp. zn. I. ÚS 422/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.422.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2016-07-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "nazov": "čl. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12", "nazov": "čl. 12 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4a635b2d-47ff-4f7e-b24a-cca11443d17b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.422.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.422.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.422.2016.1/text", "citacie_n": 18, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 422/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\na maloletej\n\n,\n\nobidve bytom\n\n, zastúpené advokátkou\n\n,\n\nadvokátska kancelária,\n\n, vo veci namietaného porušenia ich základných\n\npráv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a práv podľa čl. 3 a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 8 CoP 183/2015-260 z 30. septembra 2015 v spojení s rozsudkom\nOkresného súdu Košice - okolie č. k. 18 P 1/2013-184 z 9. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na maloletej\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. decembra 2015 doručená sťažnosť\n\na maloletej\n\n(ďalej aj „sťažovateľky“, „maloletá“ a „matka maloletej“), ktorou namietali\n\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv podľa\nčl. 3 a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 8 CoP 183/2015-260 z 30. septembra 2015 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu“) v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie\n(ďalej len „okresný súd“) č. k. 18 P 1/2013-184 z 9. marca 2015 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie okresného súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd rozsudkom č. k. 18 P 1/2013184 z 9. marca 2015 rozhodol o úprave styku maloletej\n,\n\ns jej otcom\n\n, tak, že oproti pôvodnému rozsudku\n\nsp. zn. 13 P/186/2011 z 29. mája 2012, podľa ktorého otec maloletej sa mal právo s ňou\nstretávať každú sobotu od 09.00 h do 19.00 h, rozšíril toto jeho právo, tak ako to je uvedené\nvo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia okresného súdu, a to napriek tomu, že matka\nmaloletej požadovala styk s otcom zakázať. Krajský súd rozsudkom č. k. 8 CoP 183/2015260 z 30. septembra 2015 zamietol matkou maloletej podané odvolanie proti rozsudku\nokresného súdu č. k. 18 P 1/2013-184 z 9. marca 2015. V ostatnom podali sťažovateľky\nna ústavnom súde sťažnosť.\n3. Sťažovateľky v podanej sťažnosti v súhrne dôvodili, že „... majú za to, že\nrozhodnutia súdu prvého stupňa a aj odvolacieho súdu nie sú z hľadiska preskúmateľnosti\npresvedčivé a obe rozhodnutia sú ústavne nekonformné. Všeobecné súdy sa v odôvodnení\nrozhodnutí nedostatočným spôsobom vysporiadali so skutočnosťami, ktoré vyplynuli\nz dokazovania, a ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci, pričom nesprávne - ústavne\nnekonformným spôsobom, interpretovali vnútroštátne právne normy. Sťažovateľky majú za\nto, že možnosť uplatňovať svoje argumenty pred súdom neznamená len to, aby každá strana\nmala možnosť predložiť svoje stanovisko k prejednávanej veci, ale aj to, aby súd stanovisko\nkaždej procesnej strany pozorne preštudoval, a aby bolo súdom vzaté pri rozhodovaní\ndo úvahy (a to bez ohľadu na to, či sa súd so stanoviskom strany sporu stotožní alebo nie).\nAko sťažovateľky vyššie uviedli, v rámci vykonaného dokazovania všeobecné súdy\n2\n\nneprihliadli na skutočnosti a dôkazy, ktoré sťažovateľka v rade 1. v rámci konania\npredložila, a ktoré mali význam pre rozhodnutie vo veci. Najmä sa nevysporiadali\nso zásadnými námietkami proti znaleckému posudku, k záverom, ktorého prihliadali pri\nrozhodovaní vo veci samej. Podľa sťažovateliek je ústavne neudržateľné, aby súdy pri\nsvojom rozhodovaní prihliadali k dôkazu, u ktorého existujú dôvodné pochybnosti čo sa\ntýka jeho preskúmateľnosti. Je predsa v súlade s požiadavkou spravodlivosti, aby takýto\ndôkaz bol preskúmateľný aj účastníkmi konania, aby z neho bolo zrejmé na základe čoho\nznalec dospel k určitým odborným záverom, ktoré majú vplyv na rozhodovanie súdu vo veci\nsamej a zároveň musí byť nado všetku pochybnosť vylúčená svojvoľná interpretácia\nvyšetrení znalcom. V danom prípade sa tak podľa sťažovateliek nestalo, znalecký posudok\nneobsahoval vôbec informácie ako dospel znalec k určitým výsledkom, neobsahuje ani\nprepis rozhovorov s účastníkmi konania, v snahe vyhnúť sa ďalším pochybnostiam je\nnamieste, aby okrem prepisu si znalec rozhovor s účastníkmi konania nahrával a v prípade\npochybností súdu túto nahrávku predložil. Nie je predsa možné, aby súdy prihliadali\nna názor sťažovateľky v rade 2. ohľadne stretávania sa s otcom, bez toho, aby bolo\nnadovšetku pochybnosť jasné, za akých okolností uvedený názor mala maloletá prezentovať,\nči išlo o jej spontánne vyjadrenie, alebo išlo o odpoveď na otázku znalca, pričom by malo\nbyť zrejmé aj presné znenie tejto otázky, k čomu v danom prípade nedošlo. Všeobecné súdy\ntieto námietky sťažovateľky v rade 1. bagatelizovali a len sucho konštatovali, že závery\nznaleckého posudku považujú za relevantné a odborné. Dokonca pri svojom rozhodovaní\nprihliadli na názor maloletej údajne prezentovaný pred znalcom, avšak podrobne sa\nnezaoberali tým, do akej miery sa jednalo o slobodne prezentovaný názor maloletej. A aj\nnapriek vzniknutým pochybnostiam, ktoré znalec neodstránil ani počas jeho výpovede na\npojednávaní, pri svojom rozhodovaní vychádzali súdy prakticky len zo záverov namietaného\nznaleckého posudku a údajného názoru maloletej, ktorý sa ani nesnažili verifikovať iným\nspôsobom. Súd prvého stupňa ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol ako\nnadbytočné a odvolací súd toto jeho rozhodnutie odobril. Sťažovateľky preto považujú\nrozhodnutia všeobecných súdov za arbitrárne, nakoľko sa ich argumentáciou zaoberali len\nv obmedzenom rozsahu. Vydaním arbitrárneho rozhodnutia všeobecnými súdmi, tak došlo\nk porušeniu ich práva na spravodlivý proces, princípu rovnosti zbraní ako jedného\nzo základných prvkov práva na spravodlivý proces a k znevýhodneniu sťažovateliek\n3\n\nv porovnaní s protistranou. Za daných okolností aj nevykonanie ďalších dôkazov, najmä\nsmerujúcich k zisteniu objektívneho názoru maloletej na úpravu styku s otcom, treba\npovažovať v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu (pozri napr. Nález ÚS SR\nII. ÚS 97/2013) za porušenie práva na súdnu ochranu podľa ústavy ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru. Sťažovateľky\nnamietajú, že vyvodené závery súdov sú podľa sťažovateliek z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné a účinky týchto záverov mali za následok porušenie práv\nsťažovateliek podľa vyššie citovaných medzinárodných dohovorov a Ústavy SR.“.\nV ďalšom akcentovali to, že „... rozhodnutím súdu o úprave styku, došlo k zásahu\ndo ich práva na rodinný život podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR a článku 8 Európskeho\ndohovoru“. Poukázali na to, že „... sťažovateľka v rade 1. nemá záujem brániť otcovi\nv styku s maloletou sťažovateľkou v rade 2. Na základe odborných záverov viacerých\npsychologičiek však mala obavu, že kontakt sťažovateľky v rade 2. s otcom bez odborného\ndohľadu nie je v najlepšom záujme sťažovateľky v rade 2. a má negatívny dopad na jej\npsychický vývoj. Sťažovateľka uvedené obavy prezentovala pred všeobecnými súdmi, no tie\nich bagatelizovali a bez zabezpečenia objektívnych dôkazov, ktoré by tieto obavy\nsťažovateľky v rade 1. vyvrátili, úpravu styku dokonca rozšírili. Odvolávali sa pritom\nna závery znaleckého posudku, ktorého odbornosť bola v konaní namietaná a tiež na údajne\nvyslovený názor sťažovateľky v rade 2. pred znalcom, vyslovenie ktorého však bolo tiež\nv konaní spochybňované. Navyše všeobecné súdy úplne odignorovali fakt, že aj znalec\nv ním vypracovanom znaleckom posudku odporučil, aby sa nariadená úprava\nstyku priebežne vyhodnocovala a rodina bola pod odborným dohľadom, k zabezpečeniu\nčoho zo strany súdu nedošlo.“. Prízvukovali aj to, že „Všeobecné súdy pri rozhodovaní\no právach a povinnostiach vo vzťahu k sťažovateľke v rade 2. vôbec nezohľadňovali násilie\nzo strany jej otca voči jej matke sťažovateľke v rade 1., ktorého bola sťažovateľka v rade\n2. svedkyňou a tiež sa bližšie nevenovali tomu, aký dopad malo uvedené násilné správanie\nsa otca voči matke na vzťah sťažovateľky v rade 2. k otcovi, všeobecné súdy túto skutočnosť\nv súdnych konaniach bagatelizovali a bližšie sa jej nevenovali. Namiesto toho prehadzovali\nzodpovednosť na matku sťažovateľky v rade 2., aby povzbudzovala maloletú k budovaniu\n\n4\n\nvzťahu s otcom, pričom akosi opomenuli skutočnosť, že je to predovšetkým, v tomto prípade\notec, ktorý nesie hlavnú zodpovednosť za vybudovanie si vzťahu s dcérou.“.\nV závere namietli aj prieťahový postup všeobecných súdov pri rozhodovaní v merite\nveci a konštatovali, že súdne konanie „... trvalo od podania návrhu otca v júni 2012 až\ndo 30.9.2015, t.j. viac ako 3 roky, pričom sa jednalo o konanie vo veci úpravy výkonu\nrodičovských práv a povinností k maloletej osobe. Všeobecné súdy aj napriek tejto\nskutočnosti nepostupovali v danej veci promptne a porušili tak právo sťažovateliek\nna prerokovanie veci v primeranej lehote bez prieťahov tak ako je garantované v ústave\na vyššie uvedených medzinárodných dohovoroch. Všeobecné súdy rozhodovali vo veci viac\nako 3 roky, aj napriek tomu, že sa jednalo o konanie týkajúce sa úpravy výkonu\nrodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a kde bolo zrejmé, aj na základe\npredložených dôkazov, že stretávanie sa s otcom má negatívny dopad na maloletú, a teda\nbolo v záujme maloletej, aby súdy rozhodli vo veci bez prieťahov a čím skôr upravili výkon\nrodičovských práv a povinností k maloletej.“.\n4. Sťažovateľky na základe uvedeného ústavnému súdu navrhli, aby po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné ľudské práva a slobody sťažovateliek v rade 1. a 2. podľa čl. 19 ods. 2,\nčl. 47 ods. 3, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ľudských práv\na základných slobôd podľa článku 6 ods. 1, článku 8, Dohovoru o ochrane základných\nľudských práv a slobôd a u sťažovateľky v rade 2. aj k porušeniu práv podľa článku 3 a 12\nDohovoru o právach dieťaťa postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach\n8 CoP 183/2015 v konaní vedenom pod sp. zn. a Okresného súdu Košice-okolie v konaní\nvedenom pod sp. zn. 18 P 1/2013 porušené boli.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.09.2015, sp. zn. 8 CoP 183/2015260 a rozsudok Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 09.03.2015, sp. zn. 18 P 1/2013-184\nsa zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Košiciach a Okresný súd Košice-okolie sú povinní spoločne\na nerozdielne zaplatiť sťažovateľke v rade 1. finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 Eur\n(slovom: dvetisíc päťsto Eur) a sťažovateľke v rade 2. finančné zadosťučinenie vo výške\n5\n\n4 000 Eur (slovom, štyritisíc Eur) v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu a nahradiť im trovy konania a trovy právneho zastúpenia na Ústavnom súde SR\nv lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“.\nII.A\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n7.1 Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže\ndomáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n\n6\n\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní rovní. Podľa čl. 48 ods. 2\nústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov\na v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.\n7.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru\nkaždý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia\na korešpondencie. Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva\nzasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej\nspoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti... ochrany práv a slobôd\niných.\n7.3 Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa pri všetkých akciách týkajúcich sa\ndetí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti,\nsúdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia\nbyť prvoradé.\nPodľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty zmluvné strany sa zaväzujú\nzabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho, berúc\npritom do úvahy práva a povinnosti jeho rodičov, poručníkov alebo iných jednotlivcov\nprávne zaň zodpovedných a na tento účel musia prijať všetky príslušné legislatívne\na administratívne opatrenia.\nPodľa čl. 3 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty zmluvné strany musia\nzabezpečiť, aby inštitúcie, služby a zariadenia, zodpovedné za starostlivosť alebo ochranu\ndetí, zodpovedali štandardom stanoveným príslušnými orgánmi predovšetkým v oblastiach\nbezpečnosti, zdravia.\n\n7\n\nPodľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty zmluvné strany musia\nzabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné si utvárať vlastné názory, právo ich vyjadrovať\nslobodne vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pripisujúc názorom dieťaťa náležitú\nváhu podľa jeho veku a zrelosti.\nPodľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa na tento účel musí byť dieťaťu\npredovšetkým\n\nposkytnutá\n\nmožnosť\n\nbyť\n\nvypočuté\n\nv akomkoľvek\n\nsúdnom\n\nalebo\n\nadministratívnom konaní, ktoré sa ho týka buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu,\nresp. príslušnej osoby, spôsobom zlučiteľným s procesnými pravidlami vnútroštátneho\npráva.\n8. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06). Súčasne má každý právo na to, aby sa\nv jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá\npoužitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nV zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie\nrozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06).\n9. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie\nsvojich občianskych práv a záväzkov na súde, ako aj pod tento článok spadá právomoc\nsúdov rozhodnúť o oprávnenosti trestného obvinenia voči konkrétnej osobe. Takto\n8\n\ninterpretovaný článok zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu.\nK nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu\na zloženie súdu a vedenie konania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé\nprerokovanie veci (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 21. 2. 1975, séria A,\nč. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti\nzbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).\nÚstavný súd napokon poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto potrebné\nposudzovať spoločne.\n10. Ústavný súd posudzoval namietané porušenie základných práv sťažovateliek\npodľa čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1\na čl. 8 dohovoru a podľa čl. 3 a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa vzhľadom na to,\nže argumentácia sťažovateľky je v podstate rovnaká vo vzťahu ku všetkým označeným\nčlánkom ústavy, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa, k porušeniu ktorých malo dôjsť\nrozsudkom krajského súdu č. k. 8 CoP/183/2015-260 z 30. septembra 2015 v spojení\ns rozsudkom okresného súdu č. k. 18 P 1/2013-184 z 9. marca 2015.\nII. B\nK namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozhodnutím\nokresného súdu\n11. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená,\nže ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať\nsťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv\npred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd\nteda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,\nže ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ\n9\n\nmôže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,\nprípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym\norgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej\nprerokovanie (I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,\nII. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n12. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie okresného súdu v právnej veci sťažovateliek,\nústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomuto rozhodnutiu\nbolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo matka maloletej aj\nvyužila), a preto sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci\nústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII. C\nK namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozhodnutím krajského\nsúdu\n13. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného súdu\nkonať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo\npríslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná už\nspomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch\nrozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade,\n10\n\nže účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou\nústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve. V nadväznosti na to\nústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nSkutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02).\n14. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n15. Krajský súd v rozsudku č. k. 8 CoP 183/2015-260 z 30. septembra 2015\nv podstatnom uviedol:\n«Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\n11\n\nOdvolací súd na základe odvolania matky dieťaťa preskúmal rozsudok súdu prvého\nstupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez\nnariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel\nk záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych\nzákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal\nna všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je\nodôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu\nstotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami matky uplatnenými\nv odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka\nani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali\nza následok iné rozhodnutie o úprave styku otca s mal.\n\n. Odvolací súd dodáva, že\n\nprávo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa\nrozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy\nSlovenskej republiky, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich\nvýchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva\nrodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len\nrozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení\nDohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich\nrodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovaní\njeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku\n29 bod 1., podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa,\nale najmä v článku 9 bod 3., podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,\nuznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné\nosobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“\na súvisiacom článku 18 bod 1., ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť\nza výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je\nzákladným prvkom rodinného života. Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu\nchrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych\nväzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak\n12\n\nbiologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne\nprirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho\nvýkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane\nkonštatoval, že , je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom\na aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť\nrozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez\nakéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. Právo stretávania sa s dieťaťom\nzaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť\nmiesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas\ntohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov,\nktoré nespočívali v osobe oprávneného. Pri úprave styku by mala byť zachovaná\nproporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava\nstretávania pod tento rozsah v prípade, ak má rodič záujem o stretávanie v normálnom\nrozsahu t. j. 1/2 voľného času dieťaťa, je obmedzením stretávania a súd musí v rozhodnutí\nodôvodniť, aký záujem dieťaťa ho viedol k obmedzujúcemu rozsudku. Ak je oprávnený\nschopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené\nvšetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk\nakokoľvek obmedzovaný. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v\nprípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi\nrodičom a dieťaťom. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému\nrodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku\ns dieťaťom. Takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím\nneodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu\npreferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Aj deti sú svojim rodičom\npovinné úctou a rešpektom, a táto povinnosť nemôže bezdôvodne zaniknúť, a to ani\nrešpektovaním všetkých práv dieťaťa. Ak teda súd nezistí také okolnosti v správaní\noprávneného rodiča, ktoré by, mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a\npovinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé osebe dôvodom na obmedzenie alebo\nzákaz styku. Práve naopak, v takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým\nje naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa\neventuálne narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil, resp. prehĺbil. V prípade, ak\n13\n\nmá súd za preukázané, že príčinou odmietania je správame preferenčného rodiča, potom by\nsúd mal bez návrhu riešiť postoj tohto rodiča a nariadiť mu odborné poradenstvo podľa §\n37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine. Súd je povinný poučiť preferenčného rodiča o\nnásledkoch jeho pôsobenia na dieťa a ďalšie právne prostriedky, ktoré môže použiť, aby\nzabezpečil pre dieťa riadne naplnenie jeho práv, vrátane zmeny zverenia podľa § 25 ods. 4\nZákona o rodine. Súd prvého stupňa správne rozhodol o potrebe zmeniť predchádzajúcu\núpravu styku otca s mal.\n\na správne určil aj rozsah styku zodpovedajúci súčasným\n\npotrebám maloletej a jej otca, ktorý v prípade ponechania styku v doterajšej podobe by bol\nznevýhodňovaný a obmedzovaný v realizácii rodičovských práv a maloletá by bola\nobmedzovaná v rozpore s jej záujmom pri rozvíjaní a prehlbovaní svojich väzieb k otcovi.\nPráve naopak, širším záujmom dieťaťa, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku, je\nnaplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a konajúci súd úpravou styku splnil svoju zákonnú\npovinnosť urobiť všetko pre to, aby vzťah medzi otcom a dieťaťom sa prehĺbil, vrátiť dieťaťu\npocit citovej istoty narušený rozpadom pôvodnej rodiny a vytvoriť pocit spolupatričnosti,\nistoty a bezpečia tak v rodine matky, ako aj otca. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku matky vo\nvzťahu k znaleckému posudku\n\n, k záverom a hodnoteniu znaleckého\n\nposudku ako dôkazného prostriedku zo strany súdu, odvolací súd konštatuje, že znalecký\nposudok je len jedným z dôkazných prostriedkov (§ 125 O. s. p.), ktorý má rovnakú silu ako\nostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať, ale hodnotiť ho ako každý dôkaz podľa § 132\nO. s. p. jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Znalecké dokazovanie\nmožno nariadiť len na zistenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Na\ndruhej strane znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať názor na prejednávanú vec, prípadne\nnavrhovať úpravu pomerovo účastníkov konania. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je\noprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska odborných záverov, pretože k tomu\nnemá požadované odborné znalosti, ale nemusí akceptovať závery znalca, ak tieto\nnezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípade\nprekračujú rámec odborného posúdenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že záver znaleckého\nposudku\n\nje logický a presvedčivý v častiach týkajúcich sa odbornej\n\nanalýzy vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom navzájom. Závery\nznaleckého posudku korešpondujú aj s ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci a posudok\nneobsahuje žiadne rozpory, ako sa domnieva matka, ale podáva vyčerpávajúce odpovede na\n14\n\npoložené otázky a o jeho objektívnosti odvolací súd nemal pochybnosti a dodáva, že\nznalecký posudok vzhľadom na priebeh a rozsah vyšetrení účastníkov konania (rodičov a\nmal.\n\n) má rozhodne vyššiu výpovednú hodnotu, ako správy psychológov, ktorými sa\n\nnavyše znalec vysporiadal. Odvolací súd tiež dodáva, že odporúčanie znalca o frekvencii\nstyku nemôžu byť bez ďalšieho podkladom pre rozhodnutie súdu, pretože hodnotenie\ndôkazov a zodpovednosť za rozhodnutie má súd, nota bene súd nie je v tomto smere viazaný\nzávermi znalca o rozsahu a frekvencii styku rodiča s dieťaťom. Znalcom (\n\n)\n\nnavrhovaný rozsah a frekvencia styku (okrem prázdnin a sviatkov) nespochybňuje\nodbornosť znaleckého posudku a rozsudok súdu prvého stupňa o rozsahu styku len preto, že\nna základe rozsiahleho dokazovania a komplexného posúdenia veci je čiastočne identický\ns odporúčaním znalca, nečiní rozsudok nepreskúmateľným a nezákonným. Súd nie je ani\npovinný prihliadnuť na odporúčanie znalca, ak by dokazovaním dospel k inému záveru\na navyše v tomto prípade je styk cez víkendy upravený v rozsahu, ktorý zodpovedá bežnej\nsúdnej praxi v obdobných prípadoch t. j. keď súd nezistí žiaden zákonný dôvod\npre obmedzenie styku. Pokiaľ matka namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci,\nodvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne\nzistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci. Odvolací\nsúd tiež poznamenáva, že je výlučne vecou konajúceho súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov\nvykoná za predpokladu, že skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci zistil inými\ndôkaznými prostriedkami (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd dospel k záveru, že nevznikla\npotreba nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie v súlade s návrhom matky, pretože\nskutkový stav zistený súdom prvého stupňa dovoľuje nepochybne záver a to bez potreby\nďalšieho dokazovania, že úprava styku otca s mal.\n\nupravený súdom prvého stupňa\n\nje v záujme dieťaťa a zo zisteného skutkového stavu rovnako nepochybne vyplýva, že sú\nsplnené všetky zákonné podmienky pre tento rozsah úpravy styku otca s mal.\n\na niet\n\nžiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Vo vzťahu\nk obavám matky, že maloletá vzhľadom na rozsah styku nebude pripravená do školy\na nebude navštevovať bohoslužby, odvolací súd poznamenáva, že právo styku zaručuje\notcovi tráviť s dieťaťom polovicu voľného času, čo zahrňuje právo dieťa vidieť, právo\nna prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času, právo výlučne výchovne\nna dieťa počas tohto času pôsobiť (ako to už bolo vyššie uvedené), preto sú výhrady matky\n15\n\nsúvisiace s nevyhnutnosťou prípravy maloletej do školy a návštevou bohoslužby, so\nzreteľom na túto úvahu irelevantné a navyše, obavy matky otec v priebehu konania na súde\nprvého stupňa, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu vyvrátil. Odvolací súd tiež konštatuje, že\nprávo otca podieľať sa na výchove maloletej je obmedzené už tým, že maloletá je zverená\ndo osobnej starostlivosti matky, preto vyhovieť odvolaciemu návrhu matky by\nnezodpovedalo spravodlivému rozhodnutiu, naopak, styk otca s maloletou je nielen v\nzáujme maloletej, ale je nevyhnutné ho aj okamžite realizovať. Je nutné zdôrazniť, že matka\nje povinná maloletú na styk pripraviť a svojím verbálnym a neverbálnym prejavom ju vo\nvzťahu k otcovi podporovať, usmerňovať a organizovať program maloletej so zreteľom na\njej záujem stretávať sa s otcom, pretože ničím nepodložené výhrady voči otcovi dieťaťa\npôsobia na vzájomný vzťah otca a dieťaťa kontraproduktívne. Pretože súd prvého stupňa\npri rozhodovaní komplexne a správne zhodnotil okolnosti na strane otca (jeho pozitívny\na vrúcny vzťah k mal.\n\n, časové a hospodárske možnosti, rodinné a bytové pomery) aj\n\nna strane maloletej (jej vek, povinnosti súvisiace s návštevou školy a tiež jej pozitívny vzťah\nk otcovi) odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok ako vecne správny\npotvrdil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody podľa § 219 ods. 2 O. s. p..»\n16. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) súd pri\nrozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody\nrodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom\na vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové\npotreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a na schopnosti rodiča dohodnúť sa na\nvýchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo\ndieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované\nprávo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku\ns obidvomi rodičmi. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez\nnávrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu\no výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské\npráva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého\n16\n\ndieťaťa. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom\nna svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať\nho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje\no veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru\nmaloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku\na rozumovej vyspelosti.\n17. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú\nv manželstve, predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody\na v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv\na povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl. 51\nods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu\nrodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2\nzákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne\no ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV. ÚS 367/08).\n18. Pojem najlepší záujem dieťaťa, ktorý je použitý v čl. 3 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa, nie je v Dohovore o právach dieťaťa definovaný všeobecnými kritériami\nani vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam. Obsah tohto pojmu je možné interpretovať\nz obsahu jednotlivých článkov vnímaných vo vzájomných súvislostiach v kontexte celého\ndokumentu. V súlade s princípmi medzinárodného práva postupuje aj Európsky súd\npre ľudské práva pri interpretácii dohovoru, zvlášť ak ide o pravidlá týkajúce sa\nmedzinárodnej ochrany ľudských práv (napr. Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko, rozsudok\nzo 6. 7. 2010, bod 131) a rovnaký prístup je vlastný aj ústavnému súdu pri konkrétnej\nkontrole ústavnosti. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre (ibid., bod 135)\nkonštatuje, že existuje široký konsenzus, i v rámci medzinárodného práva, že vo všetkých\nrozhodnutiach týkajúcich sa detí musia byť rozhodujúcim hľadiskom ich najlepšie záujmy.\nTento záujem sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane vyžaduje udržiavanie\nväzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže ako\nnevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi\nvýnimočných prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných\n17\n\nvzťahov a ak je to vhodné, v záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa,\naby bola jeho výchova zabezpečená v stabilnom prostredí a rodičom nemôže byť podľa čl. 8\ndohovoru umožnené uplatňovať opatrenia, ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo vývoj\ndieťaťa (ibid., bod 136). Článok 8 dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej moci\nrozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov,\nosobitná pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa,\nktorý v závislosti na jeho povahe a význame môže prevážiť nad záujmami rodičov (Sahin\nv. Nemecko, rozsudok z 8. 7. 2003, bod 66).\n19. V týchto naznačených súvislostiach ústavný súd po oboznámení sa s obsahom\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu konštatuje, že krajský súd ako súd odvolací konal\nv medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci\ninterpretovali a aplikovali, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto\naj celkom legitímne, právne akceptovateľné a ústavne konformné. Podľa názoru ústavného\nsúdu krajský súd primerane rozumným a v okolnostiach veci postačujúcim spôsobom\nreflektoval na sťažovateľkami prezentované tvrdenia, jeho úsudky a ním predostretý\nskutkový stav, ku ktorému v primerane podrobnej svojej argumentácii zdôvodnil svoje\núvahy opierajúc sa o skutkové zistenia plynúce z vykonaného dokazovania a z nich\nodvodené právne závery, ku ktorým zaujal právne stanovisko aj v konfrontácii s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská\nrepublika viazaná. Naopak, ústavnému súdu sa právne závery sťažovateliek o ústavnej\nnonkonformnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu javia ako čisto subjektívne\na ovplyvnené len ich predstavou úspechu v predmetnej právnej veci, teda výsledkom, ktorý\nby zodpovedal len ich predstavám. Ústavný súd sa teda z obsahu napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu presvedčil, že krajský súd sa námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu,\nktorý postačuje na konštatovanie, že v tomto ohľade sťažovateľ dostal odpoveď na všetky\npodstatné okolnosti jeho právnej veci, závery krajského súdu sú logické, vychádzajúce\nzo skutkových okolností veci a relevantných právnych noriem, k čomu krajský súd dospel\nna základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je\noprávnený ani povinný nahrádzať (I. ÚS 21/98, IV. ÚS 110/03).\n\n18\n\n20. Pokiaľ ide o námietku sťažovateliek týkajúcu sa potreby vykonania ďalšieho\nznaleckého dokazovania, ako aj podrobnej analýzy znalcom\nkladených otázok a v tejto súvislosti potrebou hlbšej dôkaznej analýzy jeho postupov\na záverov z nich vyplývajúcich, ústavný súd pripomína svoju judikatúru, podľa ktorej\nsúčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je povinnosť vykonať dôkazy označené účastníkom konania\n(I. ÚS 75/96, II. ÚS 153/03, IV. ÚS 178/2012). Procesný princíp voľného hodnotenia\ndôkazov v spojení so zásadou procesnej ekonomiky dovoľuje súdu vykonať len tie dôkazy,\nktoré podľa jeho uváženia vedú k rozhodnutiu vo veci samej (II. ÚS 218/00, IV. ÚS 182/04,\nIV. ÚS 178/2012). Európsky súd pre ľudské práva tiež uvádza, že čl. 6 ods. 1 dohovoru\nzaručuje síce právo na spravodlivý proces, neupravuje však prípustnosť dôkazov alebo ich\nhodnotenie (A. B. v Slovenská republika, rozsudok zo 4. 3. 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu\njudikatúru). Krajský súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, na základe\nktorých skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ďalšie\nznalecké skúmanie znalcom z odboru psychológie považuje za rozporné so záujmami\nmaloletej a nepotrebné z hľadiska zistenia skutkového stavu potrebného na rozhodnutie\nv merite veci. Preto ani odmietnutím ďalšieho navrhovaného znaleckého dokazovania\nnemohlo byť porušené základné právo sťažovateliek podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n21. Na podporu svojich záverov ústavný súd poukazuje aj na to, že súčasťou práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m. IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 60/04). Rovnako ESĽP judikoval, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere\nuvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999).\nJudikatúra ESĽP však nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko\nz 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu\n19\n\nvyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi\nna vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nc. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06). Aj podľa judikatúry ústavného súdu\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. III. ÚS 209/04, IV. ÚS 112/05).\n22. Ústavný súd teda uzatvára, že právne závery krajského súdu nie je možné\npovažovať za arbitrárne alebo zjavne neopodstatnené, v dôsledku čoho nezistil príčinnú\nsúvislosť medzi týmito napadnutým rozhodnutím krajského súdu a sťažovateľkami\nnamietaným porušením označených práv. S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu\nvo vzťahu k rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, na odôvodnenosť napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym\nnázorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02,\nIII. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť v tejto jej časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (obdobne\nnapr. III. ÚS 117/09). Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie\no ďalších\n\nprocesných\n\nnávrhoch\n\nsťažovateliek\n\n(zrušenie\n\nnapadnutých\n\nrozhodnutí\n\nvšeobecných súdov, vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia a priznanie náhrady trov konania) v danej veci stratilo opodstatnenie, preto\nsa nimi ústavný súd už nezaoberal.\n23. Vo vzťahu k porušeniu práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom všeobecných súdov pri rozhodnutí v merite ich\nprávnej veci (pozri bod 3 záver, pozn.) ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,\nv zmysle ktorej k naplneniu uvedených práv dochádza až právoplatným rozhodnutím\nštátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa\nsvojich práv (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96, I. ÚS 55/97,\nI. ÚS 57/97, I. ÚS 92/97 a I. ÚS 10/98). Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je\n20\n\naj názor (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 32/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 22/01, I. ÚS 29/02,\nIV. ÚS 37/02, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04,\nIV. ÚS 102/05), v zmysle ktorého sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase\nuplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci\n(v tomto prípade všeobecnými súdmi) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu\ndošla, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva/práv,\nústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie\n(II. ÚS 139/02). Inými slovami, ústavný súd poskytuje ochranu práv podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie\nzákladného práva ešte trvalo, alebo k jeho porušeniu dochádza (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00,\nI. ÚS 22/01, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05). Uvedený právny názor ústavného súdu je\nakceptovaný aj judikatúrou ESĽP (\n\nproti Slovenskej republike,\n\nrozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému\nsúdu, už nemôže dochádzať k porušovaniu označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne vychádzajúc pri tom\nz účelu týchto práv, ktorých spoločným menovateľom je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (I. ÚS 145/03,\nI. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/05). Keďže konanie v merite právnej veci sťažovateliek\nbolo v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už právoplatne skončené, rozhodol ústavný\nsúd o odmietnutí sťažnosti aj v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2016\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "maloletý-práva dieťaťa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2603a3b6-b3ea-4849-afe6-49dff2f55288", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 97/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 97/2013 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2603a3b6-b3ea-4849-afe6-49dff2f55288"}, {"guid": "ussr:1942dc9a-7074-4798-b4d1-2c9dec54b649", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 178/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 178/2012 z 4. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-04", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1942dc9a-7074-4798-b4d1-2c9dec54b649"}, {"guid": "ussr:e979f8e9-262c-4153-b7f3-a34c006a9c96", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/09 z 28. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-28", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e979f8e9-262c-4153-b7f3-a34c006a9c96"}, {"guid": "ussr:050a63d9-5281-4b62-bb52-10ebf728bc52", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 367/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 367/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:050a63d9-5281-4b62-bb52-10ebf728bc52"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93"}, {"guid": "ussr:15fbd35d-ebb0-4063-a20d-36eb1a676721", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/05 z 31. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-31", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15fbd35d-ebb0-4063-a20d-36eb1a676721"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:e7735b38-3000-4fa8-94b2-eb1f227d65b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.182.2004.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/04 z 26. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-26", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.182.2004.1"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 205/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 205/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:7d143038-9844-47a7-9700-785cddb06c89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/04 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 227, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d143038-9844-47a7-9700-785cddb06c89"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}], "citovane_v": [{"guid": "97bf117d-f646-4c77-82eb-fad6e0217a66:69bd668b-ef4f-4729-a8c3-5b3daa520640", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6717212126.1", "spisova_znacka": "1CdoR/15/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoR/15/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6717212126.1"}, {"guid": "750fa5e8-091f-4b4c-a6e6-09cfbacb1630:08442993-2150-4ad1-9103-c9e453024086", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:3522203509.2", "spisova_znacka": "15CoP/51/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 15CoP/51/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:3522203509.2"}, {"guid": "6e650649-7c42-4ffa-9c60-882ba12ce11d:1ac9f93d-dafd-4ce4-baae-1365f6b0d407", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:4424204271.1", "spisova_znacka": "14CoP/67/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 14CoP/67/2025 z 17. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-06-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:4424204271.1"}, {"guid": "10300e46-82a2-449c-9571-a546462ca67e:96fc624b-c3b7-4a99-9034-79fa454f627b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5724201256.1", "spisova_znacka": "14CoP/43/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/43/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5724201256.1"}, {"guid": "af6c2a95-9d3f-437a-b2cc-e490ddd61ea8:2de7d103-676e-42fa-be81-75c305d9422c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6619204641.1", "spisova_znacka": "13CoP/14/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/14/2021 z 29. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6619204641.1"}, {"guid": "f53134b9-6342-4043-9428-3957247e9e8a:a7e48da2-9d67-46a8-af08-84a659bea990", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6717200312.3", "spisova_znacka": "17CoP/29/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/29/2021 z 28. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6717200312.3"}, {"guid": "4f5a4dbd-907f-40f1-b270-888b95edb499:84c62729-1d96-4aee-8caf-63675eb3aa2e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6220201282.1", "spisova_znacka": "17CoP/13/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/13/2021 z 18. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-05-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6220201282.1"}, {"guid": "db509090-28e5-4bb4-bb32-5d9ec3f6061a:3b7df8e0-858d-49ab-83ee-b8b64f65b7c1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4319202956.2", "spisova_znacka": "7CoP/35/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoP/35/2020 z 25. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4319202956.2"}, {"guid": "218ed0d2-993d-4565-b092-98ed566b5bb1:1a1cdede-de27-4fba-9b5b-80d3d90af940", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7712218207.5", "spisova_znacka": "7CoP/194/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/194/2019 z 27. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7712218207.5"}, {"guid": "218ed0d2-993d-4565-b092-98ed566b5bb1:4117d801-56fd-425e-a031-5ed7b456e726", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7712218207.5", "spisova_znacka": "7CoP/194/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/194/2019 z 27. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-04-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7712218207.5"}, {"guid": "68e579fa-1074-4aaa-b26b-cb24bfdde1d8:0cd6e6a4-946f-4de3-aca6-73c4a3526d81", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:4118200524.2", "spisova_znacka": "17CoP/4/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/4/2019 z 23. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:4118200524.2"}, {"guid": "2128e009-038b-4cce-8093-3ad97920ce94:0ea7882c-8e15-4e7d-97da-46a182766bd2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1517217225.1", "spisova_znacka": "20CoP/12/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/12/2018 z 18. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-02-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1517217225.1"}, {"guid": "becf9d9f-113a-4b4f-870a-2c2ddfd29726:e9f0e329-e969-4946-bee5-2b1ee18328d2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7216228475.1", "spisova_znacka": "7CoP/114/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/114/2017 z 7. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-06-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7216228475.1"}, {"guid": "becf9d9f-113a-4b4f-870a-2c2ddfd29726:0e50817b-1b89-4c50-8413-1796f0aa0231", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7216228475.1", "spisova_znacka": "7CoP/114/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/114/2017 z 7. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-06-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7216228475.1"}, {"guid": "7b7cb00c-2f70-4265-813d-21ec9954ecfd:f45f4cc1-202b-470a-b21c-f0b1fe72a34a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1115215118.3", "spisova_znacka": "11CoP/6/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/6/2017 z 1. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-05-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1115215118.3"}, {"guid": "4e54d29c-4a34-4397-86b3-20b3696355ba:1fe4c7b1-95e2-4e83-a730-d2266c2ab498", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7516207263.1", "spisova_znacka": "7CoP/34/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/34/2017 z 16. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7516207263.1"}, {"guid": "ba4de0e0-7cae-493f-ab97-4091d81d1692:7e86f315-b47e-4535-ac10-49499dfcd2e4", "ecli": "ECLI:SK:MSBA2:2025:1519201057.39", "spisova_znacka": "B5-61P/155/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. B5-61P/155/2020 z 7. 5. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2025:1519201057.39"}, {"guid": "f93cf601-39df-45c7-8373-99b43d055108:fe4fd5d4-0f20-49f7-ab94-c0360e479039", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2026:5125207833.5", "spisova_znacka": "15P/140/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 15P/140/2025 z 8. 1. 2026", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2026-01-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2026:5125207833.5"}]}