{"guid": "ussr:7cceeac8-791d-4a04-9e84-e8a89d5917b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.408.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 408/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 408/2016 z 14. 9. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. septembra 2016, sp. zn. I. ÚS 408/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.408.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2016-09-14", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "nazov": "čl. 37 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-1", "nazov": "čl. 14 ods. 1 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7cceeac8-791d-4a04-9e84-e8a89d5917b5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.408.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.408.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.408.2016.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 408/2016-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra\nBrňáka prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti MACAIRE HOLDINGS\nLIMITED, Stasinou & Bompoulinas 3, 1060 Nicosia, Cyperská republika, zastúpenej\nadvokátkou Mgr. Natáliou Silnickou, Advokátska kancelária Natália Silnická s. r. o.,\nKlincová 24, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj\nzákladného práva na rovnosť účastníkov v súdnom konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky, čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 14 ods. 1\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením Okresného súdu\nBratislava I č. k. 8 R 2/2015-253 z 2. októbra 2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti MACAIRE HOLDINGS LIMITED\nna súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd, ako aj základné právo na rovnosť účastníkov v súdnom konaní zaručené\nv čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd\n\na čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením\nOkresného súdu Bratislava I č. k. 8 R 2/2015-253 z 2. októbra 2015 p o r u š e n é b o l o .\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 8 R 2/2015-253 z 2. októbra 2015\nz r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.\n3. Obchodnej spoločnosti MACAIRE HOLDINGS LIMITED p r i z n á v a úhradu\ntrov právneho zastúpenia v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov), ktorú j e\nOkresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne Mgr. Natálie\nSilnickej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 408/2016-20 z 15. júna 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti MACAIRE\nHOLDINGS LIMITED, Stasinou & Bompoulinas 3, 1060 Nicosia, Cyperská republika\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj základného\npráva na rovnosť účastníkov v súdnom konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 37\nods. 3 listiny a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach\n(ďalej len „medzinárodný pakt“), uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 8 R 2/2015 z 2. októbra 2015.\n\n2\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením sp. zn. 8 R 2/2015 z 2. júla 2015,\nktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 9. júla 2015, okresný súd povolil\nreštrukturalizáciu dlžníka\n\n(ďalej len „dlžník“), pričom následne sa\n\n16. septembra 2015 v súlade s § 126 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) uskutočnila schôdza veriteľov dlžníka,\nna ktorej bolo prijaté aj uznesenie č. 1, ktorým schôdza veriteľov neschválila návrh na\nvyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka; ako aj uznesenie č. 3, ktorým bola sťažovateľka\nako jedna z veriteľov zvolená za člena veriteľského výboru; uznesenie č. 4, ktorým bol\nveriteľ\n\nzvolený za člena veriteľského výboru; uznesenie č. 5, ktorým bola\n\nveriteľka\n\nzvolená za člena veriteľského výboru, a uznesenie č. 6,\n\nktorým bol veriteľ\n\n, zvolený za člena veriteľského výboru.\n\n3. Dňa 21. septembra 2015 bol okresnému súdu doručený návrh jedného\nz dlžníkových veriteľov, a to\n\n, ktorým sa z dôvodu nezákonnosti\n\ndomáhal zrušenia uznesení č. 1, 3, 4, 5 a 6, ktoré boli prijaté na schôdzi veriteľov konanej\n16. septembra 2015. Návrhu okresný súd v celom rozsahu vyhovel a sťažnosťou napádaným\nuznesením sp. zn. 8 R 2/2015 z 2. októbra 2015 uvedené uznesenia zrušil.\n4. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka namieta neústavnosť uznesenia\nokresného súdu sp. zn. 8 R 2/2015 z 2. októbra 2015 s odôvodnením, že jeho prijatím\nokresný súd prekročil svoju právomoc, pretože „Reštrukturalizačné konanie je komplexný\nproces, v ktorom práva a povinnosti jeho účastníkov ako aj zákonodarcom zverenú\nprávomoc súdu upravuje Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ust. §§ 108 až 165.\nV žiadnom z týchto ustanovení zákon nedáva súdu právomoc rozhodovať o návrhu\n(podnete), ktorý podal jeden z veriteľov -\n\na o ktorom súd vydal\n\nnapadnuté uznesenie...\n... iniciatíva\n\ns cieľom dosiahnuť konkurz spoločnosti\nv ktorom by malo dôjsť k nižšej miere uspokojenia prihlásených\n\npohľadávok a odpoveď súdu na túto iniciatívu vo forme napadnutého uznesenia je\nv zásadnom rozpore s ust. § 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého všetky\n\n3\n\nzúčastnené subjekty vrátane súdu musia postupovať v konaní podľa tohto predpisu tak, aby\nsa pre veriteľov dosiahla čo najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok. Aj z tohto dôvodu\nje možné potom považovať použitie analógie, ktorej použitia sa súd v napadnutom uznesení\ndovoláva, za prejav arbitrárnosti tohto uznesenia. Napadnutým uznesením súd zároveň\nneprípustne aproboval presadenie individuálneho záujmu\n\nnad\n\nzáujmami ostatných veriteľov, v rozpore s ust. § 6 i ďalšími Zákona o konkurze\na reštrukturalizácii.“.\n5. Podľa sťažovateľky okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil ustanoveniami\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii upravujúcimi konkurzné konanie, a nie\nustanoveniami upravujúcimi reštrukturalizačné konanie, takže napádané uznesenie je\n„... v absolútnom rozpore s právnou úpravou uvedených ust. § 108 až 165 Zákona\no konkurze a reštrukturalizácii, kedy súd na základe ustanovení upravujúcich likvidačný\nkonkurz, svojvoľne založil svoju právomoc rozhodovať v predmetnej veci žalobného návrhu\nnamiesto toho, aby sledoval význam a právnu úpravu\nreštrukturalizácie, v ktorej ide o oživenie podnikania dlžníka. Z odôvodnenia napadnutého\nuznesenia však nie je vôbec možné zistiť, akými úvahami sa súd riadil, nie je v tomto\nodôvodnení vôbec vysvetlené, prečo na predmetnú vec by sa nemali vzťahovať osobitné\nustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré upravujú postup účastníkov\nreštrukturalizačného\n\nkonania,\n\nreštrukturalizačného\n\nsprávcu\n\nako\n\naj\n\nsúdu\n\npri\n\nreštrukturalizácii, odchylne od právnej úpravy obsiahnutej v Zákone o konkurze\na reštrukturalizácii vzťahujúcej sa na likvidačný konkurz.“.\n6. Podľa sťažovateľky tým, že okresný súd mal v rozpore so zákonom o konkurze\na reštrukturalizácii uprednostniť záujem jedného z veriteľov dlžníka (\n) na vyhlásenie konkurzu pred záujmami ostatných veriteľov, ktorí uprednostňujú\nusporiadanie vzťahov s dlžníkom v reštrukturalizačnom konaní, malo dôjsť aj k porušeniu\nzásady rovnakého postavenia účastníkov konania.\n\n4\n\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„Okresný súd Bratislava I, uznesením č. k. 8 R/2/2015-253 zo dňa 14.12.2015\n(v uznesení je uvedený dátum 2. október 2015, pozn.) porušil základné práva a slobody\na ľudské práva a základné slobody sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a\nslobôd, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a na rovnaké postavenie pred súdom podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, podľa čl. 37 ods. 3 Listiny základných ľudských práv a slobôd a podľa\nčl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.\nUznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. k. 8 R/2/2015-253 zo dňa 14.12.2015\n(v uznesení je uvedený dátum 2. október 2015, pozn.) zrušuje.\nSpoločnosti MACAIRE HOLDINGS LIMITED priznáva náhradu trov právneho\nzastúpenia vo výške 303,16 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“\n8. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nza okresný súd jeho predsedníčka, ako aj zákonná sudkyňa v preskúmavanej veci listom\nsp. zn. Spr. 3489/2016 z 10. augusta 2016, a právna zástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti\nústneho prerokovania prijatej sťažnosti listom z 19. júla 2016.\n8.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:\n„... netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti a súhlasím s tým, aby... ústavný\nsúd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nV zmysle predmetnej výzvy Vám oznamujem, že nakoľko mi ako orgánu riadenia\na správy súdu neprináleží posudzovať zákonnosť zvoleného procesného postupu súdu\nvo veci spis. zn. 8 R/2/2015, a teda ani zákonnosť súdom vydaného uznesenia č. k.\n8 R/2/2015-253 zo dňa 02.10.2015, nie je v mojej právomoci zaujať k sťažností, vzhľadom\nna namietané skutočnosti, relevantné stanovisko.\n... Vyjadrenie zákonnej sudkyne k sťažnosti Vám... zasielam v prílohe tohto listu.“\n\n5\n\nZákonná sudkyňa okresného súdu k prijatej sťažnosti sťažovateľky uviedla:\n«Súd má za to, že aplikácia ustanovení konkurzného konania, ak takáto úprava nie je\nv\n\nčasti\n\nreštrukturalizačného\n\nkonania\n\na\n\nje\n\nna\n\nprospech\n\núčastníkom\n\nkonania\n\na neznevýhodňuje ostatných účastníkov, nemôže byť arbitrárna a prekročením právomoci,\nako to označuje sťažovateľka, používajúc expresívne pojem neprípustným excesom. Ústavný\nsúd vo svojich rozhodnutiach apeluje v rozhodovaní súdov na odstránenie formálnej\nstriktnosti výkladu zákonov a upriamenie pozornosti súdov na zámer legislatívcov resp.\nzmysel a účel právnej normy.\n... Súd má za to, že je zachovaná rovnosť zbraní v tomto konaní, nakoľko Správca\nmohol využiť právne nástroje na neumožnenie výkonu hlasovacích práv Veriteľa\n(pohľadávka č. 5) avšak toto nerealizoval. Správca nepoprel pohľadávku Veriteľa\nevidovanú pod č. 5, pričom nemal žiadne právne dôvody ani prekážky takto konať teda\nnepoprieť pohľadávku Veriteľa. Týmto úkonom mohol znemožniť výkon hlasovacieho práva\nk pohľadávke, ku ktorej toto právo podľa jeho názoru neprislúchalo. Z uvedených dôvodov\npostup Správcu ohľadne hlasovania na schôdzi veriteľov dňa 16.09.2015 súd považuje za\nnesprávny a v tomto kontexte návrh Veriteľa považuje za dôvodný. Analýzou ustanovenia\n§ 35 ods. 4 ZKR súd dospel k záveru, že ZKR jednoznačne definuje podmienky účasti\nveriteľa na hlasovaní, pričom počíta aj s výnimkami a taktiež ingeruje do tohto procesu aj\nsúd ak uvádza „Ak súd nerozhodol inak“ . V tejto právnej veci súd nerozhodoval\no hlasovacích právach veriteľov. Ohľadne nemožnosti zrušiť uznesenia prijaté schôdzou\nveriteľov v reštrukturalizácii, keďže takýto postup je možný iba v konkurze v zmysle § 35\nods. 8 ZKR. Súd zotrváva na svojom názore, že analogická aplikácia citovaného\nustanovenia v reštrukturalizácii nie je vylúčená, naopak je to nástrojom na ochranu práv\núčastníka výslovne konkurzného, ale v záujme zachovania práva a lepšieho postavenia\nveriteľa, keďže prvoradým záujmom, či už konkurzu alebo reštrukturalizácie je uspokojenie\nveriteľa, dané právo by mu nemalo byť odňaté pre formalizmus pri aplikácii právnych\npredpisov, v tomto konaní ZKR.\nV ostatnom mám za to, že súd činný v tomto konaní rešpektoval platnú právnu\núpravu konkurzného a reštrukturalizačného konania. Má za to, že nevyhovenie\nsťažovateľovi resp. rozhodnutie nevyhovujúce zámerom a očakávaniam sťažovateľa nemusí\nbyť z tohto dôvodu nesprávne, nezákonne alebo arbitrárne ako uvádza sťažovateľ.\n\n6\n\nDodržiavanie jasne, zrozumiteľne a určito v zákone vyjadrených povinností nemôže byť\nponímané ako formalistický výklad práva, nakoľko takýmto konaním by dochádzalo k\nporušovaniu práva a oslabovaniu právnej istoty adresátov právneho normy.»\n8.2. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho\npojednávania uviedla:\n„... netrvám na ústnom prejednaní veci.“\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv.\nII.\n10. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah.\n12. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný\nsúd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym\norgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1\nústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba\n\n7\n\nz hľadiska, či je alebo nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave.\nInými slovami povedané, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05, II. ÚS 127/07).\n13. V danom prípade, tak ako to vyplýva zo súvisiaceho súdneho spisu okresného\nsúdu vedeného pod sp. zn. 8 R 2/2015, na schôdzi veriteľov konanej po povolení\nreštrukturalizácie (uznesením z 2. júla 2015, pozn.) 16. septembra 2015 v súlade s § 126\nods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého na schôdzi veriteľov má právo\nhlasovať veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená, čo sa týka\nprávneho dôvodu a vymáhateľnosti, pričom na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky\nmá veriteľ jeden hlas, reštrukturalizačný správca konštatoval, že na schôdzi veriteľov\nprítomní všetci piati veritelia majú spolu k dispozícií 5 339 607 hlasov, pričom osobitne\nzdôraznil, že\n\n, ako jednému z veriteľov nemôžu byť priznané\n\nhlasy aj za pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 5 v sume 2 407 410,52 €,\na to z dôvodu, že táto pohľadávka má charakter iba zabezpečovacej zmenky, ktorá iba\nsubsidiárne zabezpečuje kauzálnu úverovú pohľadávku (vzniknutú zo zmluvy o úvere) tohto\nveriteľa voči dlžníkovi, ktorú si tento veriteľ tiež prihlásil, ktorá bola v zozname zistených\npohľadávok v sume 2 479 265,69 € zapísaná podľa č. 7 a v súvislosti s ktorou boli tomuto\nveriteľovi hlasy priznané. V tejto súvislosti reštrukturalizačný správca konštatoval, že\nz právneho hľadiska ide o identickú pohľadávku tohto istého veriteľa, hoci uplatniteľnú\nz dvoch právnych titulov, pričom veriteľovi\n\nnie je možné\n\nzohľadniť aj hlasovacie práva zo zabezpečovacej zmenky, pohľadávka z ktorej je zapísaná\nv zozname pohľadávok pod č. 5, pretože tieto hlasovacie práva vykonáva tento veriteľ už\nprostredníctvom kauzálnej zmenky zapísanej pod č. 7, pretože v opačnom prípade by tento\nveriteľ disponoval „... dvojnásobkom hlasovacích práv...“ pri jednej a tej istej pohľadávke.\n14.\n\n(ďalej len „veriteľ č. 5“) s uvedeným záverom\n\nreštrukturalizačného správcu z dôvodu nesúhlasu podala okresnému súdu návrh na zrušenie\n\n8\n\nvšetkých uznesení (t. j. uznesení č. 1, 3 – 6, pozn.) prijatých na označenej schôdzi veriteľov,\nktorými bol zamietnutý návrh tohto veriteľa č. 5 na vyhlásenie konkurzu na dlžníka (t. j.\nuznesenie č. 1, pozn.) a ktorými boli zvolení členovia veriteľského výboru (t. j. uznesenia\nč. 3 – 6, pozn.) okrem uznesenia č. 2, ktorým bol za člena veriteľského výboru zvolený\npráve tento veriteľ č. 5.\n15. Okresný súd o návrhu veriteľa č. 5 rozhodol sťažnosťou napádaným uznesením\nč. k. 8 R 2/2015-253 z 2. októbra 2015, ktorým tomuto návrhu v celom rozsahu vyhovel\na ktoré v podstatnej časti takto odôvodnil:\n«... Podľa § 35 ods. 4 ZKR ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi\nveriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do\nprávneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má\nveriteľ jeden hlas. ...\nPodľa § 35 ods. 8 ZKR každý veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa\nmôže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľov domáhať, aby súd zrušil uznesenie\nschôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľov do zápisnice odôvodnenú námietku\nrozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie možno napadnúť len dôvodmi\nuvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov v rozpore so zákonom, súd\nuznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh na jeho\nzrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky\nuznesenia schôdze veriteľov pozastaviť. ...\nSúd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že postup Správcu na\nschôdzi veriteľov zo dňa 16.09.2015 bol v celom rozsahu nezákonný, v rozpore\ns ustanoveniami ZKR z týchto dôvodov:\nAko súd zistil z predloženého Zoznamu pohľadávok č. l. 154-159, č. l. 172 súdneho\nspisu, že Správca poprel výšku pohľadávky Veriteľa evidovanú pod por.č.5 dňa 09.09.2015,\nv rozsahu 13.486.48 Eur, pričom pohľadávka bola zistená v sume 2.407.410,52 Eur.\nPohľadávka Veriteľa evidovaná pod por. č. 7 v sume 2.479.265,- Eur bola zistená v celom\nrozsahu, popretá nebola. Z uvedeného je zrejmé, že v čase konania schôdze veriteľov dňa\n16.09.2015 bola pohľadávka Veriteľa evidovaná pod por. č. 5 popretá správcom len\nv rozsahu vymáhateľnosti. Správca vo vyjadrení, doručenom súdu 18.09.2015 uviedol, že\n\n9\n\nprihlásenú pohľadávku Veriteľa pod por. č. 5 nemohol poprieť, keďže „táto existuje, dlžník\nju nenamietal, jej existencia dostatočne vyplýva zo zmluvy o úvere č. 299/AUOC/07.....“\n... Z uvedeného je teda zrejmé, že i keď pohľadávka Veriteľa bola zistená, nebola\npopretá v kontexte ustanovení ZKR teda Veriteľ mal mať právo hlasovať, v rozsahu\nzistených nepopretej pohľadávky, čo mu bolo priznané, ale len v rozsahu pohľadávky č. 7,\nnie v rozsahu zistenej nepopretej časti pohľadávky evidovanej pod por. č. 5. Týmto došlo\nk ujme na strane Veriteľa, ktorý arbitrárnym svojvoľným konaním Správcu bol poškodený\nna svojich právach - prislúchajúcich mu priamo zo zákona ZKR ako právo hlasovať, a teda\nrozhodovať o veciach. V nadväznosti na uvedené, ak platí, že za každé euro včas prihlásenej\npohľadávky zistenej čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti patrí veriteľovi jeden hlas,\nuvedené zákonné ustanovenie bolo porušené v neprospech Veriteľa.\nSúd vzal do úvahy aj argument Správcu, že ak by Veriteľ vykonával hlasovacie právo\nv zmysle jeho právneho názoru na striktné uplatňovanie ZKR konal by s prevahou\nrozhodujúcich hlasov na konanej schôdzi. Uvedený argument však nemôže byť eliminačným\nčiniteľom vo vzťahu k zákonnému ustanoveniu. Súd má za to, že je zachovaná rovnosť\nzbraní v tomto konaní, nakoľko Správca mohol využiť právne nástroje na neumožnenie\nvýkonu hlasovacích práv Veriteľa (pohľadávka č. 5) avšak toto nerealizoval...\nNa druhej strane, z argumentácie a postupu Správcu z povahy zabezpečovacej\nzmenky vyplýva, že veriteľ má právo iba na jedno peňažné plnenie. Ak dôjde k zaplateniu\nkauzálnej pohľadávky, zaniká v tomto rozsahu aj možnosť Veriteľa požadovať od Dlžníka\nzaplatenie zmenky. Veriteľ by teda nedisponoval dvomi samostatnými pohľadávkami, ale de\nfacto iba jednou pohľadávkou. Keďže Veriteľ má právo iba na jedno peňažné plnenie,\nnemôže vykonávať ani hlasovacie práva veriteľa z oboch pohľadávok naraz. V zmysle\nuvedeného Správca zohľadňoval iba hlasovacie práva Veriteľa, ktoré sú spojené\ns prihláškou pohľadávky z titulu zmluvy o úvere a neumožnil vykonávať hlasovacie práva\nspojenené s prihláškou pohľadávky z titulu zabezpečovacej zmenky. Zabezpečovaciu zmenku\nnemôže veriteľ inkasovať po zaplatení kauzálnej pohľadávky, t.j. nemôže inkasovať dvakrát.\nZabezpečovacia funkcia zmenky je zaplatením kauzálnej pohľadávky vyčerpaná. Tým\npádom by Veriteľ v reštrukturalizácii nedisponoval dvojnásobkom hlasovacím práv, keďže\nnemôže inkasovať od Dlžníka dvakrát, aj na základe zabezpečovacej zmenky a kauzálnej\npohľadávky. V ďalšom má súd za to, že nie je podstatná pre účely tohto konania\n\n10\n\nargumentácia ohľadne samotnej podstaty zabezpečovacej zmenky, toto súd vníma ako\npredčasné konštatovanie, majúce len argumentačný význam a prejudiciálnosť rozhodnutia\nvo veci pre ktoré nie sú dané podmienky tohto konania.\nSúd vychádza z obsahu listinných dôkazov a písomných vyjadrení, že Správca\nnepoprel pohľadávku Veriteľa evidovanú pod č. 5, pričom nemal žiadne právne dôvody ani\nprekážky takto konať teda nepoprieť pohľadávku Veriteľa. Týmto úkonom mohol znemožniť\nvýkon hlasovacieho práva k pohľadávke, ku ktorej toto právo podľa jeho názoru\nneprislúchalo. Z uvedených dôvodov postup Správcu ohľadne hlasovania na schôdzi\nveriteľov dňa 16.09.2015 súd považuje za nesprávny a v tomto kontexte návrh Veriteľa\npovažuje za dôvodný. Analýzou ustanovenia § 35 ods. 4 ZKR súd dospel k záveru, že ZKR\njednoznačne definuje podmienky účasti veriteľa na hlasovaní, pričom počíta aj s výnimkami\na taktiež ingeruje do tohto procesu aj súd ak uvádza „Ak súd nerozhodol inak“. V tejto\nprávnej veci súd nerozhodoval o hlasovacích právach veriteľov. Zákonom ZKR uvádzané\npodmienky účasti Veriteľa na hlasovaní považuje za splnené pre povolenie hlasovania na\nschôdzi veriteľov. Akékoľvek iné rozhodnutie by bolo v rozpore so základnom myšlienkou\nsúdneho konania a to zachovania právnej istoty účastníka. Svojvoľné rozhodnutie, ktoré\nnemá oporu v ustanoveniach ZKR nemôže byť v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého\nprocesu.\nSúd sa zaoberal aj námietkou Správcu ohľadne nemožnosti zrušiť uznesenia prijaté\nschôdzou veriteľov v reštrukturalizácii, keďže takýto postup je možný iba v konkurze\nv zmysle § 35 ods. 8 ZKR. Súd sa v tomto bode nestotožňuje s názorom Správcu. Analogická\naplikácia citovaného ustanovenia v reštrukturalizácii nie je vylúčená, naopak je to\nnástrojom na ochranu práv účastníka výslovne konkurzného ale v záujme zachovania práva\na lepšieho postavenia veriteľa, keďže prvoradým záujmom, či už konkurzu alebo\nreštrukturalizácie je uspokojenie veriteľa, dané právo by mu nemalo byť odňaté pre\nformalizmus pri aplikácii právnych predpisov, v tomto konaní ZKR.»\n16. Z citovaného uznesenia vyplýva, že okresný súd si v prvom rade uzurpoval\noprávnenie posudzovať oprávnenie veriteľov, ako aj rozsah tohto oprávnenia veriteľov\nhlasovať na schôdzi veriteľov v reštrukturalizačnom konaní, zo znenia ustanovenia § 35\nods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravujúceho podmienky a rozsah\n\n11\n\nhlasovacieho práva veriteľov na veriteľskej schôdzi počas konkurzného konania, a to na\nzáklade znenia úvodných slov tohto ustanovenia, podľa ktorých «„Ak súd nerozhodol\ninak“, právo hlasovať na schôdzi veriteľov má...», pričom prípustnosť aplikácie tohto\nustanovenia aj na reštrukturalizačné konanie okresný súd odôvodnil analógiou účelu\nkonkurzného, ako aj reštrukturalizačného konania, a to uspokojením veriteľov pri zachovaní\nich rovnocenného postavenia.\n17. V uvedených súvislostiach ústavný súd v prvom rade podotýka, že otázka\noprávnenia a rozsahu tohto oprávnenia veriteľov hlasovať na schôdzi veriteľov\nv reštrukturalizačnom konaní je upravená samostatne, a to ustanovením § 126 ods. 3 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii, takže v tomto smere nie je nutné v reštrukturalizačnom\nkonaní využitím analógie legis podporne aplikovať pre posúdenie tejto otázky ustanovenie\n§ 35 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravujúce konkurzné konanie, tak ako to\nučinil okresný súd.\n18. Podľa relevantnej časti § 35 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii\nupravujúceho konkurzné konanie „Ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi\nveriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do\nprávneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má\nveriteľ jeden hlas...“.\n19. Podľa relevantnej časti § 126 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii\nupravujúceho reštrukturalizačné konanie „Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak sú\nprítomní aspoň traja veritelia oprávnení hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša\nnadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Právo hlasovať na schôdzi veriteľov\nmá veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho\ndôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden\nhlas...“.\n20. Na rozdiel od ustanovenia § 35 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii\nupravujúceho konkurzné konanie citované ustanovenie § 126 ods. 3 zákona o konkurze\n\n12\n\na reštrukturalizácii vylučuje v reštrukturalizačnom konaní ingerenciu súdu pri posúdení\notázky oprávnenia veriteľov hlasovať na schôdzi veriteľov, čo korešponduje aj s účelom\na s tým\n\nsúvisiacim\n\nprísnym\n\nformalizmom\n\nreštrukturalizačného\n\nkonania.\n\nCieľom\n\nreštrukturalizačného konania je síce uspokojenie veriteľov dlžníka, rovnako ako to je aj\nv konkurznom konaní, avšak pri reštrukturalizácii nie s cieľom totálnej likvidácie dlžníka,\nale prostredníctvom nanovo upravených pomerov (zmluvných i mimozmluvných) medzi\ndlžníkom (úpadcom) na jednej strane a jeho veriteľmi na strane druhej, a to tak, aby na\njednej strane boli veritelia v čo najväčšom možnom rozsahu uspokojení na svojich\npohľadávkach pri súčasnom zachovaní podnikateľskej aktivity dlžníka, čo si nepochybne\nvyžaduje nielen prísnu platobnú disciplínu na strane dlžníka a prísnu disciplínu\ndodávateľsko-odberateľských vzťahov na oboch stranách, ale aj dôveru v schopnosť\ndodržať novo dojednané vzťahy medzi oboma stranami reštrukturalizačného plánu, do\nvzťahov ktorých z tohto dôvodu je prípustná iba nepatrná (zákonom explicitne dovolená,\npozn.) tzv. odobrovacia, resp. žiadna ingerencia orgánu verejnej moci (súdu) v záujme\ndostáť čistote týchto slobodne dojednaných vzťahov medzi veriteľmi a dlžníkom, ochotných\nposkytnúť si takto akúsi „druhú šancu“ pri usporiadaní vzájomných záväzkov. Z dôvodu aj\nzákonnej podpory tejto dôvery je reštrukturalizačné konanie prísne formalizované, čoho\nprejavom je stanovenie prísnych zákonných pravidiel a lehôt jeho priebehu, pričom\ndôsledkom už ich akéhokoľvek porušenia, resp. nedodržania je vyhlásenie konkurzu na\nmajetok dlžníka, t. j. fatálny zánik „druhej šance“, jednako na čo najväčšie uspokojenie\npohľadávok veriteľov a jednako na zachovanie aktivity dlžníka.\n21. V danom prípade okresný súd kritikou tohto prísneho zákonného formalizmu\nreštrukturalizačného konania, ktorý je však daný jeho špecifickým účelom, odôvodňuje\nnutnosť subsidiárnej aplikácie ustanovení o konkurze aj na reštrukturalizačné konanie, ktoré\nby ho (rozumej súd) oprávňovali vo vyššej ako zákonom dovolenej a prípustnej miere\nusmerňovať a kontrolovať vzťahy medzi veriteľmi a dlžníkom v reštrukturalizačnom\nkonaní, ospravedlňujúc súčasne tieto zásahy nutnosťou zabezpečiť rovnaké postavenie\nvšetkých veriteľov, t. j. aj tých veriteľov, ktorí práve v reštrukturalizačnom konaní majú\nmožnosť dosiahnuť uspokojenie svojich pohľadávok voči dlžníkovi vo väčšom rozsahu, ako\nby to bolo v konkurznom konaní. Okresný súd tak na jednej strane preceniac ním\n\n13\n\nproklamovaný záujem na rovnakom postavení všetkých veriteľov (celkovo 5 veriteľov,\npozn.), z ktorých má v danom prípade väčšina (4 veritelia, pozn.) záujem\nna reštrukturalizačnom konaní (okrem veriteľa č. 5, pozn.), t. j. ktorí majú záujem\nna uspokojení svojich pohľadávok v čo najväčšej miere pri súčasnom zachovaní dlžníka;\nna strane druhej nedocenil dôsledky, resp. dopad svojho rozhodnutia, ktorým kritizujúc\nprílišný formalizmus reštrukturalizačného konania predurčený jeho špecifickým účelom\n(stanovenie mantinelov, resp. prísnych pravidiel „druhej šance“, pri porušení ktorých táto\n„druhá šanca“ zaniká, pozn.) zrušil uznesenia prijaté na schôdzi veriteľov, v konečnom\ndôsledku čoho tak okresný súd vytvoril stav akejsi iluzórnej formálnej rovnosti veriteľov\na súčasne stav, ktorý je nezlučiteľný so zákonom.\n22. Odhliadnuc od skutočnosti, ako už bolo uvedené, že okresný súd svoju právomoc\nrozhodnúť vo veci počtu hlasov jednotlivých veriteľov, ktorými mohli disponovať na\nschôdzi veriteľov, založil na základe pre daný prípad nepríslušného ustanovenia § 35 ods. 4\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii, okresný súd navyše na jednej strane kritizuje\nformalizmus zákona pri úprave reštrukturalizačného konania, čím ospravedlňuje aplikáciu\n§ 35 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii aj na reštrukturalizačné konanie, avšak na\nstrane druhej sám propaguje formalistický prístup pri určení počtu hlasov veriteľov na\nschôdzi veriteľov. Okresný súd totižto akoby na jednej strane prisvedčil vecnej\nargumentácii reštrukturalizačného správcu, že v prípade veriteľa č. 5 si tento uplatnil\nidentickú pohľadávku z dvoch právnych titulov, ktoré boli v zozname pohľadávok vedené\npod č. 5 a č. 7, a teda, že tento veriteľ č. 5 si vzhľadom na charakter týchto pohľadávok\nbude môcť voči dlžníkovi de facto uplatňovať iba jedno peňažné plnenie (s. 5 a nasl.\nnapadaného uznesenia, pozn.), avšak na strane druhej aj napriek tejto vecnej argumentácii\nsúčasne okresný súd konštatuje, že keďže obidve tieto pohľadávky boli v čase konania\nschôdze veriteľov vnesené do zoznamu zistených a reštrukturalizačným správcom\nnepopretých pohľadávok, mali byť veriteľovi č. 5 čisto formálne priznané hlasy za obe tieto\npohľadávky, aj napriek ich materiálnej duplicite. Týmto postojom okresný súd nastolil v\ndotknutom reštrukturalizačnom konaní stav iluzórnej formálnej rovnosti veriteľov, pretože z\nčisto formalistického dôvodu priznal veriteľovi č. 5 duplicitne hlasy za identickú\npohľadávku, v dôsledku čoho vytvoril síce ilúziu rovnakého zaobchádzania so všetkými\n\n14\n\nveriteľmi, t. j. ilúziu vytvorenia rovnakých šancí pre všetkých veriteľov na dosiahnutie\nuspokojenia ich predstáv o spôsobe uspokojenia ich pohľadávok voči dlžníkovi, avšak\nsúčasne túto nastolenú rovnosť narúša skutočnosť, že týmto formálnym priznaním hlasov\nveriteľovi č. 5, ktorý by tak mal k dispozícii 4 886 676 hlasov [t. j. po sčítaní pohľadávky č.\n5 (2 407 410,52 €) a pohľadávky č. 7 (2 479 265,69 €), pozn.] došlo k potretiu a potlačeniu\nnázoru ostatných štyroch veriteľov, ktorí majú k dispozícii spolu iba 2 860 342 hlasov\n(pozri zápisnicu zo schôdze veriteľov, č. l. spisu 160 a nasl., pozn.), takže aj napriek ich\nprevažujúcemu záujmu na reštrukturalizačnom konaní, ako aj záujmu dlžníka, by boli\nprehlasovaní veriteľom č. 5, ktorý ako jediný má záujem na vyhlásení konkurzu aj napriek\ntomu, že tento veriteľ sám návrh na jeho vyhlásenie nepodal. Vzhľadom na uvedené tak\nokresný súd aj napriek ním tvrdenej snahe zabezpečiť rovnaké postavenie všetkým\nveriteľom týmto svojím formálnym postojom pri určení počtu hlasov jednotlivých veriteľov\nnemajúcim materiálny základ prejudikoval stav, kedy svojím rozhodnutím v skutočnosti\npostavil veriteľov do nerovnakého postavenia, pokiaľ ide o možnosť presadiť svoj názor na\nspôsob uspokojenia ich vzťahov s dlžníkom, aj napriek okresným súdom presadzovanej\nsnahe uprednostniť usporiadanie vzťahov dlžníka v reštrukturalizačnom konaní.\n23. Okresný súd okrem uvedeného svojím rozhodnutím vytvoril stav zákonu\nneznámy, pretože zrušením uznesení prijatých na schôdzi veriteľov, ktorými boli zvolení\nčlenovia veriteľského výboru v reštrukturalizačnom konaní, absolútne neprijateľne zasiahol\ndo priebehu tohto reštrukturalizačného konania, ktoré touto svojou aktivitou okresný súd\nvlastne preklopil nevyhnutne do nutnosti vyhlásenia konkurzného konania, čo je v rozpore\nso záujmom väčšiny veriteľov, ktorých hlasy sú nepochybné, ako aj so záujmom dlžníka.\nAk totiž podľa § 127 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na schôdzi veriteľov\nnebudú zvolení za členov veriteľského výboru aspoň traja členovia z radov veriteľov, tak\nreštrukturalizačný správca je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože zákon\no konkurze a reštrukturalizácii nepozná situáciu, aby po neúspešnej schôdzi veriteľov, na\nktorej nebol zvolený veriteľský výbor, mohol reštrukturalizačný správca opätovne zvolať\nschôdzu veriteľov. Inými slovami, okresný súd svojím rozhodnutím vlastne bez potreby\nvyjadrenia sa veriteľov „rozhodol“ o nutnosti vyhlásiť na majetok dlžníka konkurzné\nkonanie, pretože vytvoril situáciu, že v povolenom reštrukturalizačnom konaní nie je\n\n15\n\nzvolený veriteľský výbor, bez ktorého reštrukturalizácia nemôže pokračovať, a je to\nzákonný dôvod na vyhlásenie konkurzného konania aj napriek záujmu väčšiny veriteľov\no reštrukturalizačné konanie, v záujme ktorých údajne okresný súd konal a rozhodol.\n24. Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie o porušení sťažovateľkou\noznačených práv v príčinnej súvislosti s uznesením okresného súdu č. k. 8 R 2/2015-253\nz 2. októbra 2015, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\n25. Pre úplnosť veci je nevyhnutné dodať, že po tom, ako okresný súd napádaným\nuznesením č. k. 8 R 2/2015-253 z 2. októbra 2015 zrušil na schôdzi veriteľov prijaté\nuznesenia č. 1 a 3 – 6, ktorými bol veriteľmi zamietnutý návrh veriteľa č. 5 na vyhlásenie\nkonkurzu a ktorými boli tiež zvolení členovia veriteľského výboru; podali odvolania proti\ntomuto uzneseniu okresného súdu veritelia č. 1 – 4, ako aj dlžník, a to aj napriek poučeniu\no jeho neprípustnosti, pričom následne reštrukturalizačný správca 22. decembra 2015 zvolal\nďalšiu schôdzu veriteľov, na ktorej veriteľský výbor v pôvodnom zložení súhlasil\ns návrhom dlžníka predĺžiť mu lehotu na dopracovanie reštrukturalizačného plánu. Podaním\ndoručeným okresnému súdu 15. januára 2016 reštrukturalizačný správca žiadal okresný súd\no pokyn, ako ďalej pokračovať v povolenom reštrukturalizačnom konaní, keďže jeho\nuznesením bol znefunkčnený veriteľský výbor a ešte nebolo rozhodnuté o podaných\nodvolaniach proti tomuto uzneseniu, pričom okresný súd listom z 19. januára 2016\nreštrukturalizačnému správcovi oznámil, že súd postupuje v tomto konaní striktne podľa\nznenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii a v tomto smere neposkytuje žiadnu\nporadenskú činnosť. Ďalšia schôdza veriteľov bola reštrukturalizačným správcom zvolaná\nna 22. február 2016, na ktorej veritelia č. 1 – 4 schválili reštrukturalizačný plán, pričom\nveriteľ č. 5, ktorý bol zaradený do skupiny veriteľov, ktorých pohľadávka sa považuje za\nreštrukturalizačným plánom nedotknutú, a teda podľa § 148 ods. 2 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii sa tento veriteľ považuje za súhlasiaceho s plánom. Následne 2. marca\n2016 dlžník predložil veriteľmi schválený reštrukturalizačný plán na schválenie okresnému\nsúdu a súčasne v ten istý deň Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 3 CoKR 6/2016\nodmietol odvolania veriteľov č. 1 – 4, ako aj odvolanie dlžníka proti napádanému uzneseniu\nokresného súdu č. k. 8 R 2/2015-253 z 2. októbra 2015 ako procesne neprípustné.\n\n16\n\nIII.\n26. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd\nv nadväznosti na zistenie porušenia jej základných práv vo výroku tohto rozhodnutia v bode\n2 rozhodol o zrušení uznesenia okresného súdu č. k. 8 R 2/2015-253 z 2. októbra 2015\na konanie o podaní veriteľa č. 5 doručenom okresnému súdu 21. septembra 2015 vracia\nokresnému súdu na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.\n27. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu\ntrov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich\núhradu v sume 303,16 €.\n28. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.\n29. S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľke nárok na\núhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava\nzastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej ňou uplatnenej sume 303,16 €,\ntak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n30. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. septembra 2016\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "súd-právomoc všeobecného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8R/2/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:887eebd5-2e91-4d96-ac60-86039d0547b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.392.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 392/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 392/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.392.2020.1"}]}