{"guid": "ussr:50a844e1-5dfc-41af-94f0-174d8d026776", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.392.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 392/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 392/2016 z 17. 8. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. augusta 2016, sp. zn. I. ÚS 392/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.392.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/50a844e1-5dfc-41af-94f0-174d8d026776", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.392.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.392.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.392.2016.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 392/2016-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2016\nv senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu\nPetra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpeného advokátkou Mgr. Marcelou Grancovou,\nKováčska 28, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 22 CoE 180/2015-109 z 13. januára 2016 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 22 CoE 180/2015-109 z 13. januára 2016 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 22 CoE 180/2015-109 z 13. januára\n2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy právneho zastúpenia v sume 454,74 € (slovom štyristopäťdesiatštyri eur\na sedemdesiatštyri centov) na účet advokátky Mgr. Marcely Grancovej, Kováčska 28,\nKošice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája 2016\ndoručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n22 CoE 180/2015-109 z 13. januára 2016 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).\nSťažovateľ v sťažnosti uviedol:\n«Sťažovateľ ako súdny exekútor v konaní vedenom na jeho exekútorskom úrade pod\nsp. zn. EX 542/2000 a na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. Er 2063/2000 podal dňa\n06.12.2006 na návrh oprávneného Návrh na zastavenie exekúcie.\nOkresný súd Bratislava IV uznesením sp. zn. Er 2063/2000-22 zo dňa 18.04.2007\nvydaným vyšším súdnym úradníkom priznal sťažovateľovi trovy vo výške 15.551,60 Sk na\núhradu ktorých zaviazal oprávneného v exekučnom konaní.\nKrajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 15CoE 226/2007-30 zo dňa 23.01.2008\nzrušil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV v časti týkajúcej sa priznaných trov\nsťažovateľovi a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n2\n\nOkresný súd Bratislava IV uznesením sp. zn. Er 2063/2000-38 zo dňa 19.01.2015\nvydaným vyšším súdnym úradníkom priznal sťažovateľovi trovy exekúcie vo výške 70,64\neur.\nProti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie zo na 20.04.2015.\nOkresný súd Bratislava IV uznesením sp. zn. Er 2063/2000-81 zo dňa 18.05.2015\nvydaným sudcom priznal sťažovateľovi trovy exekúcie vo výške 116,48 eur. V poučení\nuviedol, že proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nSťažovateľ podal proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolanie zo dna 01.07.2015,\nv ktorom namietal neprípustnosť odvolania dôvodiac príslušnými ustanoveniami O. s. p.\na nesprávnosť poučenia poukazujúc pritom na ustanovenie § 204 ods. 2 O. s. p., podľa\nktorého ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo\nak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať\nodvolanie do troch mesiacov od doručenia.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) uznesením sp. zn. 22CoE\n180/2015-109 zo dňa 13.01.2016 (ďalej len „Uznesenie krajského súdu“) rozhodol tak, že\nodvolanie odmieta z dôvodu jeho oneskoreného podania po uplynutí lehoty 15 dní. ...\nKrajský súd v Bratislave svojím Uznesením odmietol moje odvolanie ako oneskorene\npodané, pričom v Uznesení uviedol: „Odvolací súd zo súdneho spisu zistil, že odvolaním\nnapadnuté uznesenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 01.06.2015. Súdny exekútor\npodal odvolanie dňa 01.07.2015. Súdny exekútor podal odvolanie po zákonom stanovenej\nlehote, keďže zákonná lehota na podanie odvolania mu uplynula dňa 16.06.2015“\nZ uvedeného odôvodnenia vyplýva, že krajský súd sa meritórne mojím odvolaním\nnezaoberal Ja nepopieram skutočnosť, že som odvolanie podal po uplynutí 15 dňovej lehoty\nna podanie odvolania, avšak tvrdím, že odvolanie som podal v lehote 3 mesiacov v súlade\ns ustanovením § 204 ods. 2 O. s. p., teda odvolanie som podal včas a krajský súd sa\nodvolaním mal zaoberať a meritórne o ňom rozhodnúť.\nV podanom odvolaní som odôvodnil podanie odvolania v lehote 3 mesiacov, ako aj\ndôvody, pre ktoré je potrebné vyhodnotiť poučenie o odvolaní dané Okresným súdom\nBratislava IV ako nesprávne.\nKrajský súd sa nezaoberal a nehodnotil ani jednu moju námietku, z odôvodnenia\nrozhodnutia krajského súdu neviem zistiť ako sa vysporiadal krajský súd s mojimi\n\n3\n\nnámietkami. Som si vedomý toho, že súd v odôvodnení nemusí dať odpoveď na všetky\nnámietky účastníka konania, avšak v tomto prípade krajský súd nedal odpoveď na žiadnu\nz mojich námietok. ...\nK vyššie citovanej časti odvolania, kde som podrobne zdôvodnil výklad príslušných\nustanovení Exekučného poriadku a O. s. p., podľa ktorých odvolanie proti uzneseniu\nOkresného sudu Bratislava IV bolo prípustné, a teda som bol nesprávne sudom poučený\na lehota 3 mesiacov na podanie odvolania bola zachovaná, krajský sud uviedol len to, že\nsom zmeškal 15 dňovú lehotu na podanie odvolania. ...\nV mojom prípade... v odôvodnení uznesenia krajského súdu chýbajú akékoľvek\nprávne závery, z ktorých krajský súd vychádzal pri posudzovaní mojich námietok. Ja neviem\nako interpretoval a posúdil krajský súd prechodné ustanovenie Exekučného poriadku\n§ 243b, ktoré je základným zákonným ustanovením pre posúdenie toho, či som mohol alebo\nnemohol podať odvolanie, s čím následne súvisí nesprávnosť poučenia prvostupňovým\nsúdom a podanie odvolania v lehote 3 mesiacov.\nZ odôvodnenia uznesenia som sa dozvedel len to, že som odvolanie podal po\n15 dňovej lehote, uznesenie krajského súdu je preto nepreskúmateľné a bolo porušené moje\nprávo na jeho riadne odôvodnenie. ...\nSom presvedčený o tom, že Uznesením krajského súdu boli porušené moje práva\nzakotvené v citovaných článkoch Ústavy Slovenskej republiky ako aj Dohovoru a že pre\nnápravu tohto porušenia sa nejaví postačujúce vyslovenie porušenia, zrušenie uznesenia\na príkaz súdu prejednať vec znova. Zásah do mojich práv tým, že sa krajský sud vôbec\nnezaoberal existenciou prechodného zákonného ustanovenia, ktoré mi umožňuje podať\nodvolanie podľa pôvodnej právnej úpravy je natoľko vážny, že považujem za primerané,\naby mu v tejto veci bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky priznané finančné\nzadosťučinenie.»\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:\n„Práva sťažovateľa\n- na súdnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SK,\n- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8\n\n4\n\nboli uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 22 CoE 180/2015-109 zo dňa\n13.01.2016 porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 22 CoE 180/2015-109 zo dňa 13.01.2016 a vracia vec Krajskému súdu v Bratislave\nna ďalšie konanie.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie\nvo výške 500 eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nKrajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto\nkonania.“\nÚstavný súd uznesením č. k. I. ÚS 392/2016-10 z 15. júna 2016 prijal sťažnosť\nsťažovateľa podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie\nkonanie.\nPredseda krajského súdu na výzvu ústavného súdu vo svojom vyjadrení\nsp. zn. Spr. 3347/16 z 30. júna 2016 okrem iného uviedol:\n«Dňa 23.06.2016 som požiadal\n\n, predsedníčku senátu\n\n22CoE tunajšieho súdu, o vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti.\nMenovaná predsedníčka senátu vo svojom vyjadrení zo dňa 28.06.2016 uviedla, že\nOkresný súd Bratislava IV uznesením č. k. Er/2063/2000-81 zo dňa 18.05.2015 rozhodol\no náhrade trov exekúcie prislúchajúcich súdnemu exekútorovi - sťažovateľovi. ... Krajský\nsúd v Bratislave uznesením č. k. 22CoE/180/2015-109 zo dňa 13.01.2016 rozhodol tak, že\nodvolanie súdneho exekútora podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a/ zákona č. 99/1963\nZb. - Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“)\nodmietol.\nSúd prvého stupňa v poučení uznesenia uviedol, že voči tomuto uzneseniu nie je\nprípustné odvolanie. V danom prípade ide o interpretačný výklad právnych účinkov\nustanovenia § 243b zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n\n5\n\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“). Určitým dôkazom toho je aj názor sťažovateľa, že proti uzneseniu o priznaní\ntrov exekúcie je možné podať odvolanie, pričom súd prvého stupňa ho v poučení\nnapadnutého uznesenia poučil, že voči nemu nie je prípustné odvolanie.\nvo svojom vyjadrení ďalej konštatuje, že k výkladu\nprávnych účinkov ustanovenia § 243b Exekučného poriadku bola publikovaná reakcia\nna rozdielne, interpretácie prechodných ustanovení novely\nExekučného poriadku účinnej od 01. 11. 2013.\nZáverom predsedníčka senátu 22CoE tunajšieho súdu dodala, že ak sa teda\nsťažovateľ domnieva - domnieval, že voči uzneseniu súdu prvého stupňa je prípustné\nodvolanie, s čím sa odvolací súd stotožnil, mal toto odvolanie podať v lehote 15 dní od\ndoručenia uznesenia, pričom sám sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že túto lehotu nedodržal;\nv takom prípade je odvolanie odmietnuté podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p..\nAk bol sťažovateľ poučený správne, a teda nemohol podať odvolanie, v takom prípade je\nodvolanie odmietnuté podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.. V danom prípade nie\nje možne dospieť k záveru, že by bol poučený nesprávne a z tohto dôvodu by mal možnosť\npodať odvolanie v lehote 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 204\nods. 2 O. s. p.“\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení z 19. júla 2016 doručenom\nústavnému súdu 22. júla 2016 uviedla:\n„V podanej sťažnosti som uviedol, že v rámci mnou podaného odvolania som\npodrobne zdôvodnil výklad príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Občianskeho\nsúdneho poriadku, podľa ktorých bolo odvolanie prípustné a ja som bol súdom nesprávne\npoučený, čím došlo k zmene lehoty na podanie odvolania z lehoty 15 dní na lehotu\n3 mesiacov.\nKrajský súd sa nijako nevysporiadal s mojimi argumentami, ktoré boli argumentami\nzásadnými, keďže sa týkali predĺženia lehoty na podanie odvolania a len konštatoval, že\nsom zmeškal 15 dňovú lehotu na podanie odvolania.\nKrajský súd nevykonal žiaden výklad, interpretáciu prechodného ustanovenia § 243b\nExekučného poriadku, nevysvetlil žiadnym spôsobom svoju úvahu o zmeškaní 15 dňovej\n\n6\n\nlehoty. Ja ako účastník konania, sa z dôvodmi, ktoré viedli súd k určitému rozhodnutiu mám\noboznámiť z jeho odôvodnenia. Z odôvodnenia namietaného uznesenia som sa nedozvedel\nvôbec nič.\nPoukazujem na to, že sa o dôvodoch, ktoré viedli súd k určitému rozhodnutiu nemám\ndozvedať z listu predsedu súdu v rámci konania pred ústavným súdom, ale mám sa ich ako\núčastník konania dozvedieť priamo z odôvodnenia rozhodnutia, čo sa v tomto prípade\nnestalo.\nOdhliadnuc od skutočnosti, že chýbajúce riadne odôvodnenie rozhodnutia nemožno\ndodatočne odstraňovať v rámci vyjadrenia podaného v konaní pred ústavným súdom,\npoukazujem aj na zmätočnosť vyjadrenia krajského súdu.\nNapriek tomu, že ustanovenia OSP priamo upravovali predĺženie lehoty v prípade\nnesprávneho poučenia súdom, zmysle vyjadrenia krajského súdu som mal podať odvolanie\nv lehote 15 dní aj napriek tomu, že som bol nesprávne poučený o tom, že odvolanie nie je\nprípustné. To či som bol alebo nebol poučený správne však z odôvodnenia namietaného\nrozhodnutia ja zistiť neviem.\nVo vyjadrení zároveň krajský súd poukazuje na odborný článok\ntýkajúci sa rozdielnych interpretácií prechodných ustanovení novely Exekučného\nporiadku účinnej od 01. 11. 2013. K uvedenému uvádzam, že v celom rozsahu som\nvo svojom odvolaní proti namietanému rozhodnutiu poukazoval práve na odborný článok\n, podľa ktorého bolo odvolanie v mojom prípade prípustné.\nNie je teda zrejmé v akej súvislosti sa krajský súd o existencii tohto odborného článku\nzmieňuje vo svojom vyjadrení.\nV závere si dovoľujem opätovne zdôrazniť, že interpretácia a posúdenie prechodného\nustanovenia § 234b Exekučného poriadku, ktoré je základným ustanovením pre posúdenie\nprípustnosti odvolania v odôvodnení namietaného rozhodnutia absentuje, rovnako ako\nv ňom absentujú vôbec akékoľvek právne závery krajského súdu.“\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n7\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením krajského súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nV zmysle čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch...\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z toho vyplýva, že právne východiská, na základe\nktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným\nprávam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\nPokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi\nvšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,\nktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným\nprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to\n\n8\n\ntak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za\ndodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného\nsúdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 17/01).\nÚstavný súd zvýrazňuje, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m.\nIV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj\nEurópsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na\nspravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať\npodrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil\nIII/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na\nspravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument\n\n9\n\n(argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho konania považovaný za rozhodujúci\n(porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (m. m.\nIII. ÚS 209/04, IV. ÚS 112/05).\nUvedené zásady vzťahov ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane\nústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli\nrelevantné aj v danej veci, pričom úlohou ústavného súdu bolo zistiť, či napadnuté\nuznesenie krajského súdu je z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné.\nKrajský súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu\nOkresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“ a „uznesenie okresného súdu“) ako\npodané oneskorene.\nZásadnou námietkou sťažovateľa je nevysporiadanie sa krajského súdu s jeho\npodstatnou odvolacou námietkou, a to otázkou prípustnosti odvolania proti uzneseniu\nokresného súdu o trovách exekúcie (trovách sťažovateľa ako súdneho exekútora) v prípade\nzastavenia exekúcie. Okresný súd uznesením rozhodol o trovách súdneho exekútora po\nzastavení exekučného konania a v poučení o opravnom prostriedku proti uzneseniu uviedol,\nže proti nemu odvolanie nie je prípustné. Sťažovateľ argumentujúc prípustnosťou odvolania\nproti uzneseniu okresného súdu podal proti nemu odvolanie, a to po uplynutí 15 dní od jeho\ndoručenia dôvodiac tým, že v súlade s § 204 ods. 2 druhou vetou Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) v prípade nesprávneho poučenia o tom, že odvolanie nie je\nprípustné, možno odvolanie podať do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia.\nKrajský súd v napadnutom uznesení bez ďalšieho odôvodnenia vyslovil záver, že\nsťažovateľ nepodal odvolanie v 15-dňovej odvolacej lehote, a z toho dôvodu jeho odvolanie\npodľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odmietol pre oneskorené podanie.\n\n10\n\nÚstavný súd konštatuje, že takto odôvodnené, resp. neodôvodnené závery krajského\nsúdu o oneskorenosti sťažovateľom podaného odvolania (v nadväznosti na odvolacie\ndôvody v spojení s dôvodmi prípustnosti odvolania a zachovania lehoty na jej podanie\nuvádzané sťažovateľom v samotnom odvolaní, ako aj v jeho sťažnostných námietkach) nie\nje možné hodnotiť ako ústavne udržateľné, pretože pre nedostatok dôvodov vykazujú znaky\nzmätočnosti takej intenzity, ktorá zakladá porušenie označených práv sťažovateľa.\nKrajský súd ani vo svojom vyjadrení k sťažnosti logicky neujasnil, akými úvahami sa\nspravoval pri učinení záveru o oneskorenom podaní odvolania sťažovateľom. Naopak, jeho\nvyjadrenie opomína základné logické pravidlá, keď sa na jednej strane stotožňuje\nso stanoviskom sťažovateľa o prípustnosti odvolania proti uzneseniu okresného súdu a na\ndruhej strane konštatuje, že nie je možné dospieť k záveru, že by sťažovateľ bol poučený\nnesprávne o možnosti podať odvolanie (pričom v poučení okresný súd uviedol, že odvolanie\nprípustné nie je, pozn.). Rovnako opomína vnútornú logiku, keď krajský súd v prípade\nprípustného odvolania (teda nesprávneho poučenia o jeho neprípustnosti) pojednáva\no zachovaní 15-dňovej odvolacej lehoty bez akejkoľvek úvahy o splnení podmienok pre\naplikáciu § 204 ods. 2 OSP o možnosti podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia\nrozhodnutia, naopak, o aplikácii tohto ustanovenia uvažuje v prípade neprípustného\nodvolania (teda správneho poučenia o jeho neprípustnosti).\nOdhliadnuc od vnútornej rozpornosti ostatných tvrdení krajského súdu v jeho\nvyjadrení v zásade samotný krajský súd v tomto vyjadrení prezentuje názor, že v prípade\nneprípustného odvolania je daný osobitný dôvod na jeho odmietnutie podľa § 218 ods. 1\npísm. c) OSP pre jeho neprípustnosť, pričom dôvod na odmietnutie odvolania pre\noneskorené podanie podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP je namieste aplikovať v prípade\nodvolaní prípustných ale podaných po zákonnej lehote. Napriek akceptovateľnosti tohto\nvšeobecného východiska pre posudzovanie konkrétnej veci, uvedené ešte samo osebe\nnedáva odpovede na podstatné otázky nastolené sťažovateľom v jeho odvolaní. Zároveň je\npotrebné v tejto súvislosti zdôrazniť tvrdenie sťažovateľa v jeho vyjadrení k stanovisku\nkrajského súdu, že „chýbajúce riadne odôvodnenie rozhodnutia nemožno dodatočne\nodstraňovať v rámci vyjadrenia podaného v konaní pred ústavným súdom“, s ktorým sa\nústavný súd plne stotožňuje.\n11\n\nVychádzajúc z kľúčových námietok sťažovateľa a vyjadrenia krajského súdu ústavný\nsúd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa namietajúceho porušenie jeho označených práv\nuznesením krajského súdu je opodstatnená a dôvodná, pretože závery krajského súdu\no oneskorenom podaní odvolania sťažovateľom opomínajú čo i len v minimálnom rozsahu\nodôvodnenie reflektujúce na sťažovateľom uvádzané dôvody prípustnosti odvolania oproti\npoučeniu v napadnutom uznesení okresného súdu o jeho neprípustnosti. Preto sú závery\nkrajského súdu v napadnutom uznesení z pohľadu ústavného prieskumu spochybniteľné,\nrozporuplné, nepresvedčivé a prima facie, preto nemôžu v právnom štáte z ústavnoprávneho\npohľadu obstáť.\nVzhľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že krajský súd nerozhodol v danej\nveci tak, aby poskytol rozumné vysvetlenie a odôvodnenie všetkých pre vec rozhodujúcich\nskutočností, a preto dospel k záveru, že napádaným uznesením krajského súdu došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\nV zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nV zmysle § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n\n12\n\nVzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že uznesením krajského súdu bolo\nporušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, bolo potrebné zároveň v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde rozhodnúť o jeho zrušení a v záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľa\naj vrátiť vec v zmysle § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde krajskému súdu na\nďalšie konanie a rozhodnutie.\nPo zrušení napadnutého uznesenia krajského súdu a vrátení veci na ďalšie konanie\nbude povinnosťou krajského súdu postupovať podľa právneho názoru ústavného súdu\na reagovať prioritne na kľúčovú námietku sťažovateľa uvedenú v jeho odvolaní proti\nuzneseniu okresného súdu spočívajúcu v posúdení samotnej prípustnosti jeho odvolania\n(§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov\nkonania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich\núhradu v celkovej sume 454,74 €.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.\nS poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za tri\núkony právnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie\nsťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie vo veci) v sume 454,74 € vrátane režijného paušálu.\nPriznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote\nuvedenej vo výroku tohto nálezu.\n\n13\n\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva\nboli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 500 €, čo\nodôvodňoval vážnosťou zásahu krajského súdu do jeho práv.\nÚstavný súd je toho názoru, že takéto zadosťučinenie je namieste len tam, kde nie je\nmožné dosiahnuť a dovŕšiť ochranu porušeného základného práva iným ústavne a zákonne\nupraveným spôsobom. Podľa názoru ústavného súdu je ochrana základných práv\nsťažovateľa účinne poskytnutá tým, že sa napadnuté uznesenie krajského súdu zrušuje a vec\nsa mu vracia na ďalšie konanie, a preto na dovŕšenie tejto ochrany postačuje v tomto konaní\nvyslovený a záväzný právny názor ústavného súdu. Na základe uvedeného ústavný súd\nsťažovateľovi požadované primerané finančné zadosťučinenie nepriznal.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-trovy exekúcie", "odvolanie-oneskorené", "rozhodnutie-odôvodnenie", "opravný prostriedok-riadny", "trovy konania-trovy exekúcie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "22CoE/180/2015", "guid": "ca83740a-1b4f-456e-9c4b-bc96b30ec9a3:6509203e-0f6f-4d98-be29-fba0bd775782", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ca83740a-1b4f-456e-9c4b-bc96b30ec9a3:6509203e-0f6f-4d98-be29-fba0bd775782", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1400895769.1", "spisova_znacka": "22CoE/180/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/180/2015 z 12. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-01-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1400895769.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:08bd6ed0-8a8f-46e7-aa3e-caaeb1b12e40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.651.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 651/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 651/2021 z 15. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.651.2021.1"}, {"guid": "625e5e0b-74de-492b-8d15-6918858f81fa:e1e5d26c-60a2-4317-8d30-514bdffd1798", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1400895769.2", "spisova_znacka": "21CoE/530/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/530/2016 z 30. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1400895769.2"}]}