{"guid": "ussr:26444f49-55f3-42f6-9c70-3932bf4305a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/99 z 2. 9. 1999", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. septembra 1999, sp. zn. I. ÚS 37/99, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1999.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Viera Mrázová", "sudca_id": 1103, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/viera-mrazova-1103", "datum_vydania": "1999-09-02", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/26444f49-55f3-42f6-9c70-3932bf4305a5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1999.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1999.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1999.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 37/99\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu\n2. septembra 1999 zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Šafárika a členov\nsenátu JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Richarda Rapanta prerokoval prijatý podnet\n, bytom\n\nzastúpeného JUDr.\n\nPavlom Seleckým, komerčným právnikom, Pezinok, Slnečná 48, vo veci porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nprvej vety Ústavy Slovenskej republiky v súdnom konaní vedenom na Obvodnom\nsúde Bratislava 1 (teraz Okresnom súde Bratislava I) pod sp. zn. 9 C 77/95 a takto\nrozhodol:\nOkresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 77/95 p o r u š i l\nprávo\n\nna prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov\n\nupravené v čl. 48 ods. 2 prvej vete Ústavy Slovenskej republiky.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)\nbol doručený podnet\n\n(ďalej len „navrhovateľ“) na začatie\n\nkonania podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v\n\nktorom namietal, že postupom bývalého Obvodného súdu Bratislava 1 (teraz\nOkresného súdu Bratislava I) v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 77/95 bolo\nporušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nV podnete uviedol, že hoci návrh na začatie súdneho konania podal 2. januára\n1995,\n\nOkresný súd Bratislava I nerozhodol vo veci samej ani ku dňu podania\n\npodnetu, t.j. k 17. aprílu 1997. V konaní pred týmto súdom sa domáhal „priznania\nzápočtu rokov perzekúcie od 1. 7. 1969 do 4. 7. 1972“. Ako odporcu v prvom rade\noznačil\n\nDekanát Lekárskej fakulty UK v Bratislave a odporcu v druhom rade\n\nMinisterstvo školstva Slovenskej republiky.\nUznesením ústavného súdu z 27. mája 1999 bol podnet v časti, v ktorej\nnavrhovateľ namietal porušenie svojho práva na prerokovanie jeho veci bez\nzbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod\nsp. zn. 9 C 77/95, prijatý na konanie. Vo zvyšnej časti bol podnet odmietnutý.\nPo prijatí podnetu sa k jeho obsahu vyjadril Okresný súd Bratislava I v tom\nzmysle, že konanie v uvedenej veci je z pohľadu jeho plynulosti ovplyvnené dvoma\nskutočnosťamia a to že od doručenia návrhu do 30. júna 1999 vo veci konali štyria\nsudcovia a že prevzatie a naštudovanie jednotlivých vecí tohto súdneho oddelenia si\nzákonite vyžadovalo značný časový priestor pri bežnom vybavovaní približne 380\nnevybavených vecí a ďalej skutočnosťou, že žalobca (v konaní pred ústavným súdom\nnavrhovateľ)\n\nsa na pojednávanie nedostavil s odôvodnením, že jeho vec je\n\ndostatočne zadokumentovaná. K vyjadreniu pripojil faktografiu o vykonaných\núkonoch súdu.\nÚčastníci konania po výzve ústavného súdu zo 7. júna 1999 sa vyjadrili, že\nnetrvajú na tom, aby sa o podnete konalo ústne pojednávanie podľa § 30 ods. 1 a 2\nzákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 38/1993 Z. z.“). So zreteľom na vyjadrenie účastníkov ústavný súd v súlade s\n\n2\n\ncitovaným ustanovením zákona č. 38/1993 Z. z. rozhodol vo veci samej bez ústneho\npojednávania.\nII.\nPri rozhodovaní o predmetnej veci ústavný súd vychádzal zo zistení, ktoré\nvyplynuli z obsahu spisu zn. 9 C 77/95 Okresného súdu Bratislava I s prihliadnutím\nna obsah podnetu a vyjadrenia procesného súdu. Išlo najmä o tieto skutočnosti:\n- Navrhovateľ 2. januára 1995 doručil Mestskému súdu v Bratislave žalobu na\nzačatie konania vo veci priznania zápočtu rokov perzekúcie. Mestský súd v\nBratislave uznesením č. k. 16 S 4/95-2 zo 7. februára 1995 vyslovil svoju vecnú\nnepríslušnosť a spis po právoplatnosti uznesenia postúpil vecne príslušnému\nObvodného súdu Bratislava 1 na ďalšie konanie. Spis bol doručený Obvodnému súdu\nBratislava 1 30. marca 1995. Na výzvu tohto súdu z 23. mája 1995 navrhovateľ 16.\njúna 1995 predložil ďalší exemplár návrhu.\n- Konajúci súd 17. júla 1995 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho\npoplatku. Proti výzve podal navrhovateľ 17. augusta 1995 „odvolanie“, v ktorom\nnamietal, že so zreteľom na povahu sporu je konanie od súdneho poplatku\noslobodené. - V čase od 31. júla 1995, kedy bolo na výzvu\n\nsúdu doručené\n\nvyjadrenie odporcu v druhom rade (Ministerstva školstva SR), až do 3. apríla 1997\n(vyjadrenie odporcu v druhom rade zaslané žalobcovi) nebol zo strany pracovníkov\nsúdu vykonaný žiadny úkon. Na žiadosť ústavného súdu zo 16. júla 1997 bol spis\npredložený 2. decembra 1997 a z ústavného súdu vrátený 17. apríla 1998.\n- Po prevzatí spisu ďalšou sudkyňou JUDr. Hadrbulcovou, t.j. od 1. júla 1998,\nbol prvý úkon súdu urobený až 16. júna 1999, kedy sudkyňa vyžiadala pripojiť\nk spisu zn. 9 C 77/95 spis zn. 18 C 5/96.\nÚstavný súd po vykonanom dokazovaní dospel k týmto skutkovým a právnym\nzáverom:\nKonanie, ktoré trvá viac ako 4 roky a v priebehu štvorročného obdobia konania\nsa prejavujú ničím neodôvodnené prieťahy spočívajúce v nedostatočnej činnosti súdu\nv čase od 31. júla 1995 do 3. apríla 1997 a tiež od 1. júla 1998 do 16. júna 1999,\nnemožno ospravedlniť iba zmenou zákonných sudcov a časovou náročnosťou na\n\n3\n\nnaštudovanie problematiky sporu. Naviac argument o vybavovaní veci viacerými\nsudcami je administratívnej povahy a nemôže byť prijatý ako dôvod nerešpektovania\nkritéria „primeranej lehoty“.\nOkrem toho medzi skutočnosti, ktoré ústavný súd skúma pri posudzovaní, či\nkonanie spĺňa kritérium „primeranej lehoty“, patrí aj zložitosť prejednávanej veci i\nsprávanie sa žalobcu, ktoré by mohlo prispieť k zbytočným prieťahom. V danej veci\nnešlo o zložitosť skutkovej a právnej problematiky, keďže išlo o posúdenie doby\nperzekúcie pre jeho nároky vyplývajúce z mimosúdnej rehabilitácie, čo vo svojich\npísomnostiach adresovaných konajúcemu súdu opakovane zdôrazňoval. Okrem iného\naj vo svojom odvolaní proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku, ten nezaplatil,\nkeďže toto konanie je od súdnych poplatkov oslobodené. Ani argument o správaní sa\nžalobcu nemôže vyvážiť nečinnosť súdu. Občiansky súdny poriadok umožňuje, aby\nkonajúci súd postupoval podľa § 1 až 3 upravujúcich spravodlivú ochranu práv a\noprávnených záujmov účastníkov kvalifikovaným postupom súdu. Konanie podľa\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) je jednou zo záruk zákonnosti, a\ntým aj ústavnosti konania súdov. Súd prípravou pojednávania vytvára predpoklady,\naby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jednom pojednávaní. Podľa § 114\nv spojení s § 119 ods. 1 O. s. p. odročenie pojednávania je možné len z dôležitých\ndôvodov (čím nie je napr. doručovanie predvolania žalobcovi na pojednávanie z\nnesprávnej adresy). V neposlednom rade súdom nariadený dôkaz výsluchom\núčastníka (v danom prípade žalobcu) môže súd zabezpečiť jeho predvedením\n(ustanovenia § 131 ods. 1 v spojení s § 52 O.s.p.).\nHoci zásadne nie je v právomoci ústavného súdu, ktorý je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti a len v ústavou ustanovených prípadoch aj zákonnosti,\nbližšie sa zaoberať zákonnosťou postupu súdu, pre objektívne posúdenie porušenia\nzákladného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 prvej vete ústavy je nevyhnutné, aby sa\nzaoberal aj jednotlivými (konkrétnymi) už uvedenými ustanoveniami Občianskeho\nsúdneho poriadku, nerešpektovaním ktorých došlo k porušeniu aj základných\nprincípov konania, akými sú hospodárnosť a rýchlosť konania, avšak\npresadzovania rýchlosti na úkor zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia.\n\n4\n\nbez\n\nKeďže účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdneho orgánu, vyhovel\nústavný súd podnetu navrhovateľa a vo veci samej rozhodol tak, ako je to uvedené\nvo výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. septembra 1999\n\nJUDr. Tibor Šafárik\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:99fe4cd2-76ee-4a9b-9dcf-86864dc3b622", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 160/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 160/2011 z 27. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99fe4cd2-76ee-4a9b-9dcf-86864dc3b622"}, {"guid": "ussr:567cd539-a063-41d1-b6f1-64abf8798d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 29/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 29/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:567cd539-a063-41d1-b6f1-64abf8798d79"}, {"guid": "ussr:afe35647-0026-47e9-951a-71dfcff1bea3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 129/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 129/03 z 23. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:afe35647-0026-47e9-951a-71dfcff1bea3"}, {"guid": "ussr:338252de-715d-445f-84b8-1fbe4b569d8a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 805/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 805/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:338252de-715d-445f-84b8-1fbe4b569d8a"}, {"guid": "ussr:72a88f63-0857-4067-a57c-4688a69b961e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.36.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 36/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 36/00 z 31. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.36.2000.1"}]}