{"guid": "ussr:e030d3f0-d807-462f-a783-5d9c72dcf690", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.355.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 355/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 355/2015 z 16. 12. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. decembra 2015, sp. zn. I. ÚS 355/2015, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.355.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2015-12-16", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e030d3f0-d807-462f-a783-5d9c72dcf690", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.355.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.355.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.355.2015.1/text", "citacie_n": 18, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 355/2015-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka\na Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Čiernym,\nHolubyho 51, Martin, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d)\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Žiline sp. zn. 2 To 24/2014 zo 7. mája 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 Tdo 9/2015 zo 17. júna 2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné práva\n\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 4 Tdo 9/2015 zo 17. júna 2015 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tdo 9/2015\nzo 17. júna 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3.\n\np r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n444,66 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a šesťdesiatšesť centov), ktorú j e Najvyšší súd\nSlovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jaroslava\nČierneho, Holubyho 51, Martin, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2015\ndoručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 2 To 24/2014 zo 7. mája 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 4 Tdo 9/2015 zo 17. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu\nMartin (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 T 80/2012 z 26. novembra 2013 uznaný\nza vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 zákona č. 300/2005\nZ. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) za použitia\n§ 139 ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 5 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia\nslobody vo výmere dva roky a osem mesiacov so zaradením do ústavu na výkon\ntrestu so stredným stupňom stráženia. Krajský súd uznesením sp. zn. 2 To 24/2014\nzo 7. mája 2014 sťažovateľom podané odvolanie zamietol a najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 4 Tdo 9/2015 zo 17. júna 2015 sťažovateľom podané dovolanie odmietol.\nV ostatnom podal sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.\n2\n\nSťažovateľ koncentruje svoju argumentáciu do dvoch rovín.\nV prvej rovine svojej argumentácie sťažovateľ namietal nedostatky spočívajúce\nv presnom vymedzení skutku, resp. popisu skutkovej vety v rozsudku okresného súdu\nsp. zn. 2 T 80/2012 z 26. novembra 2013, a poukázal na to, že aj napriek tomu, že ponúkol\nkrajskému súdu ako súdu odvolaciemu konkrétne dôkazy, a to „Informáciu Železníc\nSlovenskej republiky, a. s. o meškaní vlaku 7505 dňa 08. 06. 2011 a záznam\nz elektronického dopravného denníka tohto vlaku“, na presné ustálenie skutku ako konania,\nza ktoré nesie trestnoprávnu zodpovednosť, tento ho „na verejnom zasadnutí o odvolaní\ndňa 07. 05. 2014 odmietol vykonať... v zmysle ust. § 272 ods. 3 Tr. por., teda podľa názoru\nodvolacieho súdu malo zrejme ísť o dôkaz, ktorý sa má týkať okolnosti nepodstatnej\npre rozhodnutie, alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi.\nDôvod odmietnutia vykonania tohto dôkazu iba dedukujem z normy ust. § 272 ods. 3\nTr. por., lebo odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu neobsahuje žiadne ozrejmenie toho,\nprečo bol tento dôkaz viažuci sa priamo k skutkovej vete výroku o vine rozsudku súdu\nprvého stupňa odmietnutý.“. V ďalšom zvýraznil, že „vykonanie dôkazu preukazujúceho\nnepravdivosť tvrdení svedkov - poškodených, ktorých výpovede sú jediným priamym\nusvedčujúcim dôkazom, aj vzhľadom na povahu predmetného skutku (ktorý mal byť\nspáchaný cez telefón z ústavu na výkon trestu odňatia slobody), priamo k časovému\na priestorovému ukotveniu skutkového deja, je pre správne skutkové i právne posúdenie\ntohto skutku kľúčové, a odmietnutie vykonania tohto dôkazu by malo byť ozrejmené,\nv opačnom prípade je svojvôľou. Navyše, v predmetnom prípade odvolací súd odmietol\nvykonať dôkaz vôbec predtým, ako poznal jeho obsah.“. V závere poukázal na to, že\n„Uvedená argumentácia bola obsahom podaného dovolania z 05. 06. 2014. Dovolací súd\nk uvedenému vo svojom uznesení 4 Tdo 9/2015 z 17. 06. 2015 uvádza iba toľko, že súd\nnemusí v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi.“. Vzhľadom na už uvedené sťažovateľ uzavrel: „Porušovatelia sa\ns nevyhovením návrhu na vykonanie dokazovania nielenže nevysporiadali ústavne\n\n3\n\nakceptovateľným spôsobom, ale nevysporiadali sa s ním žiadnym spôsobom. Uvedeným\npostupom porušovateľov boli porušené aj ďalšie obsahové zložky práva na spravodlivý\nsúdny proces, garantovaný v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“ Zároveň\ndodal: „S uvedeným postupom porušovateľov súvisí aj porušenie môjho práva na obhajobu\nukotveného v čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru, konkretizovaného\nm. i. v § 2 ods. 9, 10 a § 34 Tr. por.. Právo obhajovať sa (mať možnosť na svoju obhajobu)\nnepochybne predpokladá nie len právo predkladať či navrhovať dôkazy na svoju obhajobu,\nale aj právo na vykonanie týchto dôkazov. V opačnom prípade právo na obhajobu stráca\nsvoj materiálny či skutočný obsah, a v rozhodnutiach a konaniach porušovateľov existuje\nlen v minimálne nevyhnutnom formálnom zmysle.“\nV druhej rovine svojej argumentácie sťažovateľ poukázal na to, že „Najvyšší súd\nSlovenskej republiky vo svojom uznesení 4 Tdo 9/2015 z 17. 06. 2015 na str. 3 uvádza,\nže k môjmu dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Martin, pričom toto\npodanie mi nebolo doručené a nemal som tak možnosť oboznámiť sa s ním a prípadne sa\nk nemu vyjadriť. Aj týmto postupom došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu\nči spravodlivé súdne konanie, ukotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6\nods. 1 Dohovoru, tu v obsahovej zložke zásady kontradiktórnosti a rovností zbraní.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhol „... aby Ústavný súd Slovenskej republiky\nvyhlásil tento nález :\n1. Základné práva sťažovateľa zaručené článkom 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c), d) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v konaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn.:\n4 Tdo 9/2015 a jeho uznesení sp. zn.: 4 Tdo 9/2015 zo dňa 17. 06. 2015 porušené boli.\n2. Základné práva sťažovateľa zaručené článkom 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c), d) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v konaní Krajského súdu v Žiline vedenom pod sp. zn.: 2To/24/2014\na jeho uznesení sp. zn.: 2To/24/2014-356 zo dňa 07. 05. 2014 porušené boli.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky 4 Tdo 9/2015 zo dňa 17. 06. 2015 a uznesenie Krajského súdu v Žiline\n\n4\n\nsp. zn.: 2To/24/2014-356 zo dňa 07. 05. 2014 a vec vracia Krajskému súdu v Žiline\nna ďalšie konanie.\n4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 296,44,- EUR...“.\nÚstavný súd uznesením č. k. I. ÚS 355/2015-9 z 26. augusta 2015 podľa § 25 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie\nkonanie pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c)\na d) dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 9/2015 zo 17. júna 2015 v spojení\ns uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 24/2014 zo 7. mája 2014.\nNa základe výzvy ústavného súdu sa k veci vyjadrili účastníci konania: predsedníčka\nkrajského súdu listom sp. zn. Spr 388/2015 z 22. septembra 2015, predsedníčka najvyššieho\nsúdu listom č. k. KP 3/2015-59 z 23. septembra 2015, ako aj právny zástupca sťažovateľa\nlistom z 9. októbra 2015.\nPredsedníčka krajského súdu vo svojom podaní sp. zn. Spr 388/2015 z 22. septembra\n2015 takto ozrejmila stanovisko dotknutého senátu krajského súdu:\n„Súd prvého stupňa a rovnako i súd odvolací v dôvodoch svojich rozhodnutí jasne\nvysvetlil dôvody, pre ktoré bolo odmietnuté doplnenie dokazovania navrhované\nsťažovateľom. V tejto súvislosti poukazujem na písomné dôvody rozhodnutia súdu prvého\nstupňa (strana 6 odsek 4), ako i na dôvody písomného rozhodnutia odvolacieho súdu\n(strana 7 odsek 2). Je teda nesporné, že okresný súd i krajský súd poskytli sťažovateľovi\nargumenty, z ktorých mohol a mal zistiť dôvody odmietnutia ďalšieho dokazovania\nnavrhovaného sťažovateľom.\nK sťažnostným argumentom odsúdeného, ktoré sa týkajú skutkovej vety výroku\nrozsudku súdu prvého stupňa treba poznamenať, že tieto majú z hľadiska zistenia\n\n5\n\nskutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, len okrajový význam.\nSám sťažovateľ sa priznal k uskutočneniu telefonických hovorov a uvedené ani nepopieral.\nNamietal len ich obsah. Uskutočnenie telefonických hovorov potvrdzuje i správa Ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody v\n\n. Z týchto dôvodov potom vôbec nie je dôležité,\n\nkde sa vlak, v ktorom bola poškodená a svedok, v rozhodnom čase nachádzal.\nNemožno sa stotožniť so sťažovateľovým tvrdením, podľa ktorého právo obhajovať\nsa nepochybne predpokladá nielen právo predkladať či navrhovať dôkazy na svoju\nobhajobu, ale aj právo na vykonanie týchto dôkazov.\nK uvedenému je potrebné poznamenať, že z článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyplýva povinnosť súdneho orgánu\nvykonať všetky dôkazy navrhnuté v trestnom konaní, avšak odmietnutie žiadosti\nobžalovaného o vykonanie ním navrhovaných dôkazov v trestnom konaní musí byť súdom\nnáležite zdôvodnené (uznesenie ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 258/2012 z 11. júla 2012).\nPodľa názoru krajského súdu nevykonanie sťažovateľom navrhnutých dôkazov bolo\nv odôvodnení rozhodnutia okresného i krajského súdu náležite odôvodnené, a preto\nnemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom namietaného práva.“\nPredsedníčka najvyššieho súdu vo svojom podaní č. k. KP 3/2015-59 z 23. septembra\n2015 takto ozrejmila stanovisko dotknutého senátu najvyššieho súdu:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutým uznesením odmietol dovolanie\nobvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. Pri svojom rozhodovaní postupoval v súlade\nsprávnymi predpismi, so svojou rozhodovacou praxou a aktuálnou judikatúrou, ktorá\nje dostatočne citovaná v napadnutom rozhodnutí.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že v konaní pred súdmi nižšieho stupňa nebol\nvykonaný sťažovateľom navrhnutý dôkaz, je potrebné uviesť, že s touto námietkou sa\ndovolací súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal v rámci uplatneného\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dôsledne rešpektujúc čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, § 385 ods. 1 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. i/ veta\nza bodkočiarkou Tr. por. a vysvetliac dovolateľovi charakter dovolania ako mimoriadneho\nopravného prostriedku, v rámci ktorého nie je možná revízia skutkových zistení ustálených\n\n6\n\nsúdmi prvého a druhého stupňa, ani preskúmavanie nimi vykonaného dokazovania,\ndovolací súd tento dovolací dôvod považoval za nenaplnený.\nVo vzťahu k námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších\nstupňov, ktoré sťažovateľ namietal v dovolacom konaní, a ktoré v ústavnej sťažnosti\ndovolaciemu súdu ako nesprávne posúdené vytkol, je treba uviesť, že dovolací súd\nnepovažoval rozhodnutia súdov nižších stupňov za také, ktoré by v zmysle ustálenej\njudikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva nezodpovedali\npožiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Tieto dali odpoveď na všetky\nrelevantné otázky, teda na všetky tie, ktoré mali význam pre rozhodnutie v prejednávanej\nveci. Preskúmavané rozhodnutia a tiež samotné rozhodnutie dovolacieho súdu v plnom\nrozsahu spĺňajú kritériá dostatočného odôvodnenia v zmysle § 168 Tr. por. Na tomto mieste\nje zároveň potrebné zdôrazniť, že dovolací súd postupoval aj v súlade s § 371 ods. 7\nTr. por., podľa ktorého dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\nRovnako za neopodstatnenú najvyšší súd považuje námietku sťažovateľa o tom, že\nmu nebolo doručené vyjadrenie prokurátora k podanému dovolaniu.\nK doručovaniu vyjadrenia najvyšší súd nepristúpil z dôvodu, že neobsahovalo\npodstatnú argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť jeho rozhodnutie v predmetnej\nveci a ku ktorej by sa sťažovateľ v postavení dovolateľa mal vyjadriť. Uvedené napokon\nvyplýva aj zo skutočnosti, že prokurátor vo svojom vyjadrení navrhol opravný prostriedok\nzamietnuť podľa § 392 ods. 1 Tr. por., kým dovolací súd dovolanie odmietol podľa § 382\npísm. c/ Tr. por., v ktorom postupe je podstatný rozdiel odzrkadľujúci sa inter alia\ni v možnosti jednotlivých strán argumentačne ovplyvniť rozhodnutie súdu. Prijatý právny\nzáver dovolacieho súdu v podstate nepripúšťal diskusiu, pretože z argumentácie dovolateľa\nbolo zrejmé, že dôvody dovolania neboli naplnené. Navyše vyjadrenie k dovolaniu vo svojej\npodstate neobsahovalo právnu ani skutkovú argumentáciu k veci, ale len záver vyjadrujúcej\nsa strany. V takomto prípade dovolací súd nebol povinný doručovať vyjadrenie\ndovolateľovi.\nZ vyššie uvedených dôvodov považujem sťažnosť za neopodstatnenú a nedôvodnú.“\nPrávny zástupca sťažovateľa zaujal stanovisko k vyjadreniam dotknutých súdov\nv podaní z 9. októbra 2015, v ktorom uviedol:\n\n7\n\n«Pokiaľ ide o tvrdenie, že Krajský súd mi mal poskytnúť argumenty, z ktorých som\nmohol a mal zistiť dôvody odmietnutia ďalšieho dokazovania, toto nie je pravdivé. Dôkaz\n-Informáciu Železníc Slovenskej republiky, a. s. o meškaní vlaku 7505 dňa 08. 06. 2011\na záznam z elektronického dopravného denníka tohto vlaku som navrhoval odvolaciemu\nsúdu vykonať ako dôkaz v podaní - Doplnenie dôvodov odvolania z 14. 01. 2014. Krajský\nsúd v Žiline na verejnom zasadnutí o odvolaní dňa 07. 05. 2014 odmietol vykonať tento\ndôkaz v zmysle ust. § 272 ods. 3 Tr. por., teda podľa názoru odvolacieho súdu malo zrejme\nísť o dôkaz, ktorý sa má týkať okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie, alebo okolnosti, ktorú\nmožno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Dôvod odmietnutia vykonania tohto\ndôkazu iba dedukujem z normy ust. § 272 ods. 3 Tr. por., lebo odôvodnenie uznesenia\nodvolacieho súdu neobsahuje žiadne ozrejmenie toho, prečo bol tento dôkaz viažuci sa\npriamo k skutkovej vete výroku o vine rozsudku súdu prvého stupňa odmietnutý.\nV predmetnom prípade odvolací súd odmietol vykonať dôkaz vôbec predtým, ako poznal\njeho obsah. Z uvedeného vyplýva, že hoci poškodenými tvrdená skutočnosť o tom, že vlak\nmal byť v\n\n, je preukázateľne nepravdivá, odmietnutím dôkazu o tejto skutočnosti\n\nodvolacím súdom táto skutočnosť ostáva paradoxne pravdivá a preukázaná ako súčasť\nskutkovej vety výroku o vine rozsudku súdu prvého stupňa. Podľa Krajského súdu v Žiline\nnavrhovaným dokazovaním mali byť preukázané okolnosti „nepodstatné a bezvýznamné“,\nresp. „o vine obžalovaného bolo možné rozhodnúť aj bez vykonania týchto dôkazov“.\nNepodstatnou a bezvýznamnou okolnosťou teda pre odvolací súd ostala skutočnosť, že\nskutková veta odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa vo svetle navrhovaných dôkazov\nobsahuje nepravdivé priestorové ukotvenie môjho údajného skutku (a paradoxne sa tak\nrozhodnutím súdu stáva pravdivé), a pravda je, že o mojej vine bolo možné rozhodnúť\naj bez týchto dôkazov, no na základe dokazovania, ktoré som navrhoval, mal súd\npodľa môjho názoru rozhodnúť o mojej nevine. Tvrdenie, že o mojej vine mohol súd\nrozhodnúť už na základe vykonaných dôkazov, potvrdzuje zámer Krajského súdu v Žiline\no tom, že o mojej vine malo byť rozhodnuté za každú cenu bez ohľadu na skutočnosť\npodporenú navrhovaným dokazovaním, a teda za namietaného porušenia mojich\nzákladných práv a slobôd. Pokiaľ som podľa názoru Krajského súdu v Žiline „mal a mohol\nzistiť dôvody odmietnutia ďalšieho dokazovania navrhnutého sťažovateľom“, vzhľadom\n\n8\n\nna absenciu odôvodnenia odmietnutia tohto dokazovania som zrejme mal a mohol využiť\ntaké schopnosti, ktoré samozrejme nemám (telepatické a. i).\nPriestorové ukotvenie skutku je podľa Krajského súdu v Žiline nepodstatné. Krajský\nsúd teda tvrdí, že je v poriadku, že nepravda v skutkovej vete výroku o vine sa stáva\npôsobením súdu pravdou. Kde sa vlak, v ktorom boli v čase údajného skutku svedkovia\npoškodení, v rozhodnom čase nachádzal, by mohlo byť nepodstatné, ale len v prípade,\npokiaľ by táto skutočnosť s poukazom na obsah navrhovaného a nevykonaného dôkazu\nneusvedčovala týchto svedkov zo lži, najmä ak súd vyslovil moju vinu predovšetkým\nna základe dôkazov získaných výpoveďami týchto svedkov.\nK argumentácii Krajského súdu v Žiline o tom, že povinnosť súdu vykonať všetky\nnavrhnuté dôkazy nevyplýva z čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru, a že právo na obhajobu\nneznamená aj právo na vykonanie týchto dôkazov, aj s poukazom na vyššie uvedené\nopätovne uvádzam nasledovnú judikatúru:\nPodľa Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 258/2012\nz 11. júla 2012 z čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd nevyplýva povinnosť súdneho orgánu vykonať všetky dôkazy navrhnuté v trestnom\nkonaní (vrátane výsluchu svedkov), avšak odmietnutie žiadosti obžalovaného o vykonanie\nním navrhovaných dôkazov v trestnom konaní musí byť súdom náležite zdôvodnené.\nRiadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným\na zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. (IV. ÚS 14/07). Pokiaľ\nvšeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal\nso všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba\nrozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1\nústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 265/05). Z práva na spravodlivý proces vyplýva\naj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkazovými návrhmi strán\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie vo veci Kraska v. Švajčiarsko\nz 29. apríla 1993). Hoci vnútroštátny súd má určitú mieru uváženia pri výbere argumentov\nv konkrétnom prípade a pri pripúšťaní dôkazov podporujúcich návrhy strán, orgán verejnej\n\n9\n\nmoci je povinný zdôvodniť svoj postup uvedením dôvodov pre svoje rozhodnutia. (Suominen\nv. Fínsko, Tatishvili v. Rusko). ...\nV dovolaní, ktoré som podal dňa 05. 06. 2014 proti uzneseniu Krajského súdu\nv Žiline 2To/24/2014 z 07. 05. 2014 (v spojení s rozsudkom Okresného súdu Martin\n2T/80/2012 z 26. 11. 2013) som navrhoval, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie\nzákona, zrušil predmetné rozhodnutia odvolacieho aj prvostupňového súdu a prikázal\nOkresnému súdu Martin, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol,\na to pre dôvody podľa ust. § 371 ods. 1 písm. c), i) Tr. por. Nežiadal som, aby dovolací súd\nrevidoval skutkové zistenia súdov prvého a druhého stupňa, domáhal som sa neporušovania\nmôjho práva na obhajobu a správneho právneho posúdenia skutku vzhľadom\nna dokazovanie, ktoré som navrhoval vykonať. Nešlo o dovolanie proti odôvodneniu\nrozhodnutia súdu prvého stupňa či odvolacieho súdu, ako vyplýva z obsahu môjho\ndovolania, ktoré som priložil k ústavnej sťažnosti. Vo vzťahu k argumentácii Najvyššieho\nsúdu k odôvodneniu mnou navrhovaného dokazovania poukazujem na judikatúru uvádzanú\nvyššie v stanovisku k vyjadreniu Krajského súdu v Žiline.\nK tvrdeniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o tom, že vyjadrenie prokurátora\nk podanému dovolaniu mi nebol povinný doručovať z dôvodu, že podľa názoru súdu\nneobsahovalo podstatnú argumentáciu spôsobilú ovplyvniť jeho rozhodnutie, resp. právnu\nani skutkovú argumentáciu k veci, k tomu je potrebné uviesť, že toto by som mal prosím\npekne posúdiť ja ako strana v konaní, a nie súd. Ja stále nepoznám obsah vyjadrenia\nprokurátora k môjmu dovolaniu, tak ani neviem posúdiť pravdivosť tvrdenia Najvyššieho\nsúdu o tom, že nemalo obsahovať podstatné skutočnosti. Uvedený postup je m. i.\naj porušením ust. § 376 Tr. por.. To skutočne je Najvyšší súd toho názoru, že za zjavného\nporušenia zákona bude sám posudzovať a rozhodovať, ktoré vyjadrenie strany v konaní mi\nbude doručovať a ktoré nie? No ani sa mi nechce veriť, že takéto vyjadrenie zo strany\nnajvyššej inštancie všeobecného súdnictva vlastne čítam. Takýmto postupom mi súd\nnabudúce nedoručí ani obžalobu, pretože aj tak viem, čo je jej obsahom, a takýto postup\nbude v poriadku.\nNa základe uvedeného, aj s prihliadnutím na argumenty uvedené v mojej ústavnej\nsťažnosti z 10. 07. 2015, mám za to, že žiadaná ochrana ústavnosti v zmysle petitu\nnavrhovaného nálezu je plne dôvodná.»\n\n10\n\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom\nkritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd\n\n11\n\nvo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti\n(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenie proti nemu.\nPodľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto\nminimálne práva... písm. c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného\nvýberu...\nÚstavný súd vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy už uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97,\nIV. ÚS 195/07).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\n\n12\n\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie\nktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nČlánok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie svojich\nobčianskych práv a záväzkov na súde, ako aj pod tento článok spadá právomoc súdov\nrozhodnúť o oprávnenosti trestného obvinenia voči konkrétnej osobe. Takto interpretovaný\nčlánok zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú\nzáruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie\nkonania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prerokovanie veci (rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18,\n§ 36). Právo na spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp\nkontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).\nK sťažovateľom namietanému porušeniu práva na obhajobu garantovaného čl. 50\nods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru ústavný súd predostiera, že zásada „právo\nna obhajobu“ vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv\na záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutným prostriedkom\núspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne\nvyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom\nprocese daného štátu, ale vo svojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen\n\n13\n\nv záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože\ntoto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu štátu na zistení pravdy.\nPodľa názoru ústavného súdu právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej\nosoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv\na slobôd (m. m. II. ÚS 34/99) a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci\nspravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany.\nInými slovami, účelom práva zaručeného čl. 50 ods. 3 a čl. 6 ods. 3 písm. c) ústavy\nje poskytnutie príležitosti brániť sa obvineniu zo spáchania trestného činu (II. ÚS 8/96).\nV prípade konfliktu medzi chránenými verejnými záujmami sa jeden zo záujmov nemôže\nnadradiť nad iný tak, aby sa poprel účel ochrany priznanej inému chránenému verejnému\nzáujmu. V okolnostiach prípadu ide o právne riešenie konfliktu medzi verejným záujmom\nna odhalení a potrestaní páchateľa trestného činu a tými verejnými záujmami, kvôli ktorým\nsa ústavou priznáva právo na obhajobu.\nIII.\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06) každý\nmá právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo\npodľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku\nSlovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo\nna to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho\nvyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav\nveci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma.\nÚstavný súd ďalej uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí\npredchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania\nv zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských\nprávach a základných slobodách (v kontexte danej veci v súlade predovšetkým\ns dohovorom), najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovností zbraní a práve\nna kontradiktórne konanie. Ústavný súd už zdôraznil, že zo vzájomnej súvislosti ustanovení\n\n14\n\nčl. 152 ods. 4 a čl. 154c ods. 1 ústavy vyplýva, že dohovor a judikatúra k nemu sa\nvzťahujúca predstavujú pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové\nsmernice pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy jednotlivých komponentov práva\nna súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy, a tým\nnormujú rámec, v ktorom je pred týmito orgánmi možné domáhať sa rešpektovania\njednotlivých aspektov „práva na spravodlivé súdne konanie“ (I. ÚS 49/01, I. ÚS 1/03).\nZ judikatúry ESĽP vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej\nprocesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok,\nktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca\n(Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002, § 45). Právo na kontradiktórne\nkonanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky\ndôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi\na pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu, a vyjadriť sa\nk nim (pozri citovaný rozsudok Komanický, § 46).\nPod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie,\nktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje\nzásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje\nzáujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane\n(III. ÚS 313/05). Táto zásada vyjadrujúca právo na spravodlivý proces, nutnosť rovnakých\npravidiel hry alebo tiež princíp rovnosti zbraní pre všetkých účastníkov súdneho konania je\nďalej rozvedená v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, ale predovšetkým v Trestnom poriadku\na Občianskom súdnom poriadku (obdobne IV. ÚS 35/02).\nZ judikatúry ESĽP, ako aj z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že rovnosť\nmedzi obvineným (proti tomu, proti ktorému sa vedie trestné konanie, pozn.)\na prokurátorom v trestnom konaní je relatívna vzhľadom na rozdiel v ich procesnom\na najmä faktickom postavení, ktorý vyplýva z ich rozdielnych funkcií a možností (napr.\nza prokurátorom stojí štátny aparát a donucovacia štátna moc). Ich rovnosť je potom\n\n15\n\npriliehavejšie vyjadriteľná ako zásada rovnosti zbraní tvoriaca prvok spravodlivého súdneho\nkonania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru charakterizovaná v judikatúre k dohovoru. Ide o právo,\naby každá strana súdneho konania mala možnosť hájiť si svoju vec pred súdom\nza podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (rozsudok\nESĽP vo veci De Haes a Gijsels v. Belgicko z 24. 2. 1997, § 53, III. ÚS 186/02).\nÚstavný súd v okolnostiach posudzovanej veci – v zhode s už uvedenými názormi\nESĽP, ale i stanoviskom strany sťažovateľa uzatvára, že z princípu kontradiktórnosti\nkonania tiež vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej\nmiery je písomné vyjadrenie jeho odporcu (protistrany v súdnom konaní) právne významné,\nči obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať\nalebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť; nezáleží pritom, aký je jeho skutočný účinok\nna súdne rozhodnutie (m. m. vec K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 31. 5. 2001;\nvec F. R. proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 28. 6. 2001). Inak povedané, požiadavka\n„kontradiktórnosti konania“ sa v judikatúre ESĽP chápe skôr formálne, t. j. z jej hľadiska\nv podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo\nargumentov predložených súdu.\nSťažovateľ podal mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie okresnému súdu\n5. júna 2014. Okresnému súdu bolo 19. júna 2014 doručené písomné vyjadrenie Okresnej\nprokuratúry Martin (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 2 Pv 485/11/5506-49 z 18. júna\n2014, pričom spisový materiál týkajúci sa predmetnej veci bol 14. augusta 2014 doručený\nnajvyššiemu súdu. Následne bol spisový materiál vrátený z najvyššieho súdu prípisom\nz 20. októbra 2014 späť okresnému súdu, a to z dôvodu nutnosti doručiť poškodeným\nako stranám v trestnom konaní sťažovateľom podané dovolanie. Spisový materiál bol\nopätovne predložený najvyššiemu súdu 4. februára 2015, ktorý sťažovateľom podané\ndovolanie na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 odmietol. Z uvedeného je teda zrejmé,\nže najvyšší súd konal nesústredene už v čase, keď vrátil vec okresnému súdu ako predčasne\npredloženú s pokynom na doručenie sťažovateľom podaného dovolania poškodeným, keďže\nmal a mohol poveriť okresný súd aj vykonaním doručenia vyjadrenia okresnej prokuratúry\nsťažovateľovi a jeho právnemu zástupcovi, alebo tak mal učiniť sám. Ústavný súd v tejto\n\n16\n\nsúvislosti dodáva, že skúmať obsahovú stránku vyjadrenia okresnej prokuratúry a jej možnú\ningerenciu na rozhodovanie súdu, ako aj zaoberať sa možným vplyvom vyjadrenia\nsťažovateľa k vyjadreniu prokurátora ako zástupcu štátu, tak ako to vyplýva z vyjadrenia\npredsedníčky najvyššieho súdu, že „K doručovaniu vyjadrenia najvyšší súd nepristúpil\nz dôvodu, že neobsahovalo podstatnú argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť jeho\nrozhodnutie v predmetnej veci a ku ktorej by sa sťažovateľ v postavení dovolateľa mal\nvyjadriť“, nie je a v zmysle aj ustálenej judikatúry ESĽP ani nemôže byť jediným\na rozhodujúcim predmetom skúmania pred ústavným súdom. Ústavný súd zvýrazňuje,\nže požiadavka „kontradiktórnosti konania“ sa v judikatúre ESĽP chápe skôr formálne – z jej\nhľadiska nie až tak veľmi záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo\nargumentov predložených súdu, čo v okolnostiach danej veci platí o to viac, keďže v hre je\ntrestnoprávna represia, ktorá je v podmienkach právneho štátu prostriedkom „ultima ratio“.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nSťažovateľ\n\nžiadal,\n\naby\n\nústavný\n\nsúd\n\nzrušil\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 4 Tdo 9/2015 zo 17. júna 2015. Na základe konštatovania porušenia ústavnosti\nv danej veci v dôsledku vyslovenia porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d) dohovoru ústavný súd\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 9/2015 zo 17. júna 2015 zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na nové konanie.\n\n17\n\nIV.\nÚstavný súd riadiac sa princípom sebaobmedzenia a zdržanlivosti (PL. ÚS 3/09,\nI. ÚS 76/2011, PL. ÚS 95/2011) nepovažoval za vhodné ani účelné zaoberať sa ďalšími\nsťažovateľom\n\npredostretými\n\nnámietkami\n\n(totožnosť\n\nskutku,\n\nodmietnutie\n\nnávrhov\n\nna doplnenie dokazovania, nedostatočné vysporiadanie sa s obhajobnými námietkami\nsťažovateľa) smerujúcimi a atakujúcimi aj uznesenie krajského súdu sp. zn. 2 To 24/2014\nzo 7. mája 2014, keďže práve z dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu\na vrátenia veci na ďalšie konanie má najvyšší súd nielen možnosť, ale aj povinnosť\nv rozumne dostatočnej miere vysporiadať sa opätovne aj s námietkami sťažovateľa, ktoré sú\npredmetom tejto podanej sťažnosti, a následne o nich rozhodnúť v rámci dovolacieho\nkonania. V tejto súvislosti ústavný súd podčiarkuje, že predstavuje ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Z uvedených dôvodov\nústavný súd tejto časti sťažnosti nevyhovel.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi náhradu v súlade s ich vyčíslením jeho právnym\nzástupcom za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti\na vyjadrenie k stanoviskám odporcov) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1\npísm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 139,83 € + režijný\npaušál vo výške 8,39 € v roku 2015, čo v súhrne predstavuje sumu 444,66 €.\n\n18\n\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149\nObčianskeho súdneho priadku).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. decembra 2015\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konanie-splnenie podmienok konania", "dovolanie-dovolacie konanie", "konanie-kontradiktórnosť", "ústavnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Tdo/9/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bd06db5d-ffdf-4898-85ed-b0e647fccb02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 258/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 258/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd06db5d-ffdf-4898-85ed-b0e647fccb02"}, {"guid": "ussr:4e289af9-aa95-4418-8148-7f7a3d4d48ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 95/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 95/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e289af9-aa95-4418-8148-7f7a3d4d48ca"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:5bf60d0b-c799-4a75-a26a-4d4e022ffb55", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 313/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 313/05 z 9. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5bf60d0b-c799-4a75-a26a-4d4e022ffb55"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e"}, {"guid": "ussr:321d1948-5916-40c1-98d3-fa84b3a76d62", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 186/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 186/02 z 21. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-21", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:321d1948-5916-40c1-98d3-fa84b3a76d62"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:92d25b91-0ca1-40cf-b9ea-4e2057bc3ae4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 34/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 34/99 z 28. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-28", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.1999.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:a5a83e06-6baf-431e-9a77-f27944f9b9c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 8/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/96 z 4. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-04", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1"}, {"guid": "42b86183-30de-4d00-9326-5a0eaa1e5ca4:bb15b0d0-e636-41b9-bccc-2c9520042334", "ecli": null, "spisova_znacka": "2To/24/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2To/24/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/42b86183-30de-4d00-9326-5a0eaa1e5ca4:bb15b0d0-e636-41b9-bccc-2c9520042334"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:26238063-25e5-4f19-8aa1-2df4ec1f3025", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.366.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 366/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 366/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.366.2024.1"}, {"guid": "ussr:3e897930-0972-4a12-87bb-81999d03b33e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.511.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 511/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 511/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.511.2022.1"}, {"guid": "ussr:4d973a57-ea9c-45bd-936b-7046e2fba7e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.129.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 129/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 129/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.129.2020.2"}, {"guid": "79253449-ea09-4a00-8760-2e10ec6c5452:d71c0938-6634-4dd3-8ae3-f67f667a7b07", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8716010743.1", "spisova_znacka": "4Tdo/5/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/5/2022 z 4. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8716010743.1"}, {"guid": "b5553d87-58ff-41a6-92e4-15ccaa72bb86:02124078-f2f1-4579-9721-58d882c24290", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8720010849.2", "spisova_znacka": "4Tdo/35/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/35/2022 z 16. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8720010849.2"}, {"guid": "4f3ca5cf-f9de-4b80-962c-06036f6a5846:07471ab8-77b4-4c07-a5ba-15a014f2c1cf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:3117012673.1", "spisova_znacka": "4Tdo/72/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/72/2021 z 17. 1. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-01-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:3117012673.1"}, {"guid": "ca2f740a-d78b-4afc-9a74-3244fed0e223:8cc81ddd-3722-4635-8b1b-3645c3dd2ed9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5818010302.1", "spisova_znacka": "4Tdo/55/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/55/2021 z 7. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5818010302.1"}, {"guid": "0bbf42c2-857b-4492-9d17-792a24a7c22b:10b3168c-93ee-4a1d-a48b-055e0746a0c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7612010656.1", "spisova_znacka": "4Tdo/37/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/37/2021 z 14. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7612010656.1"}, {"guid": "adbf7d87-e198-4043-ac44-2651fb746815:6b40cf97-0635-4070-9bff-3d2b059d0c48", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5419010060.1", "spisova_znacka": "4Tdo/21/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/21/2021 z 16. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5419010060.1"}, {"guid": "c1a56c36-cf68-463b-b99a-ce4bf1e85e81:9f4c77d6-7a84-4854-8c13-c97abbf42367", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3116011598.1", "spisova_znacka": "4Tdo/40/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/40/2020 z 25. 1. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-01-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3116011598.1"}, {"guid": "c4fe4dfd-3ef3-473b-80a8-72b1a213e05a:a7d8f0d8-7530-4736-9dc9-cd54578e3c77", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8112011117.1", "spisova_znacka": "4Tdo/54/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/54/2019 z 9. 12. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-12-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8112011117.1"}, {"guid": "934013b0-09df-4974-8af5-62a5526aa234:07bb3791-1002-46ab-ac6d-66b655f7c4ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2508010744.1", "spisova_znacka": "4Tdo/71/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/71/2015 z 27. 7. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-07-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2508010744.1"}, {"guid": "c748cccf-0d4e-4d8e-a69a-fd808be919ef:cdcadfb0-75c5-4646-abb3-791db4e76d5d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200967.2", "spisova_znacka": "5Stk/3/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Stk/3/2024 z 26. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200967.2"}, {"guid": "28077d22-1268-487d-88b6-9e52dd2fdaff:370d509a-5e2a-49bc-8467-44c549b72449", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200614.2", "spisova_znacka": "7Sžsk/93/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/93/2020 z 26. 1. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-01-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200614.2"}, {"guid": "bc1a5518-8c9d-4395-875c-2f6ef573bf5b:639efc8d-b3ad-40dc-9a98-c320d24e9be6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7124219679.1", "spisova_znacka": "1CoCsp/4/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1CoCsp/4/2026 z 24. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7124219679.1"}, {"guid": "322ba2f7-1784-410f-a74f-292283c7e8a3:4e2d6187-f5f7-4cef-869a-1a05bc22d1a0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2123202225.1", "spisova_znacka": "21Co/42/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/42/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2123202225.1"}, {"guid": "222b22e3-ab57-471b-94b6-36efac0dab09:13457849-f12f-49e2-a173-7352b49cd3a3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2122207082.1", "spisova_znacka": "21Co/46/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/46/2024 z 23. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2122207082.1"}, {"guid": "4ad9f1eb-61ce-4abb-be86-5a2ae63ba503:3b88d14a-0718-49ce-9ff5-1288c8394c5a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1116225243.1", "spisova_znacka": "4Cob/85/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/85/2020 z 1. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-07-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1116225243.1"}]}